Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119208240
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4119208240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr.
88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Z. J. ,nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. - G., J. XX/X a H.
P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R., Kollárova 587/15, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu X. zo dňa 19.novembra 2019 pod č.k.24P 200/2019-95 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť
otca na maloletú U. J., narodenú XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur na sumu 140 eur mesačne počnúc

dňom 22.07.2019, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Tým
mení rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 22.06.2012 pod č.k. 11P 110/2012-23 v časti výživného.
Zročné výživné za čas od 22.07.2019 do 30.06.2019 v sume 312,90 eura povoľuje otcovi splácať po 20
eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra pod č. k.
11P/110/2012-23 zo dňa 27.06.2012 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú U. J., nar.

XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur na sumu 170 eur mesačne počnúc dňom 22.07.2019, ktoré je otec
povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za čas
od 22.07.2019 do 30.11.2019 v sume 302,60 eura, povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 30 eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že matka
sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti vyživovaciu zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur

mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného prešlo 7 rokov a pomery na
strane maloletej dcéry sa výrazne zmenili. Navštevuje 4. ročník základnej školy, má zvýšené výdavky
na lieky a ďalšie výdavky na každodenné potreby. Jej čistý príjem je cca. 600 eur. Otec sa s dcérou
stretáva iba sporadicky, nad rámec výživného neprispieva. V minulosti si vyživovaciu povinnosť neplnil
riadne, preto bola voči nemu vedená exekúcia.

1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra pod č. k. 11P/110/2012-23

zo dňa 27.6.2012 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletú U. zo sumy 66,40 eura na
sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 1.6.2012 s tým, že zročné výživné 100 eur bol otec povinný
uhradiť k rukám matky dieťaťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V čase rozhodnutia bola matka
maloletej na neplatenej predĺženej rodičovskej dovolenke . Privyrábala si prácami na základe dohôd.Jej príjem bol nepravidelný od 20 eur - 100 eur. Jej pravidelný príjem bol vo forme dávok v hmotnej
núdzi 52,70 eura a prídavkov na dieťa vo výške 22,54 eura mesačne. Maloletá navštevovala MŠ.
Otec maloletej bol v uvedenej dobe zamestnaný v O. republike, kde dosahoval príjem 270 až 308,69

eura mesačne. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť iba k maloletej U.. Matka v súčasnej býva
spolu s maloletou U. u svojich rodičov v 3-izbovom byte. Obaja jej rodičia sú zamestnaní. Otec matky
dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1 431,30 eura, matka matky dosahuje čistý príjem cca. 430
eur. Matka je zamestnaná v spoločnosti L. AP X. s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem
640,50 eura. Okrem toho poberá daňový bonus, t. č. vo výške 22,17 eura mesačne. Jej finančné

prostriedky sú poukazované na spoločný účet s jej otcom, z ktorého sa následne uhrádzajú všetky
potreby rodiny. Maloletá navštevuje 5. ročník ZŠ X. Na P.. Na začiatku školského roka matka zaplatila
zábezpeku na školské obedy 37 eur a následne bude platiť jeden krát za tri mesiace 21 eur, uhradila
za školské potreby a pomôcky, ďalšie výdavky súvisia so školskými výletmi a školskými akciami 30
eur. Maloletá navštevuje jazykovú školu E., kde je poplatok 150 eur polročne. Okrem toho jej matka
zakúpila učebnicu a pracovný zošit na angličtinu za 23 eur. V hudobnej škole uhradila poplatok 15 eur na

rok, zvyšok uhradila vzdelávacím poukazom a maloletej zakúpila gitaru za 129 eur. Maloletá má okrem
výdavkov na zabezpečenie základných životných potrieb, potrieb súvisiacich so školou zvýšené výdavky
v súvislosti s jej zdravotným stavom - je alergička. Súčasné poplatky za lieky sú cca. 6 eur mesačne.
Otec uzatvoril dňa 27.7.2019 manželstvo, z ktorého deti nepochádzajú. Manželka otca nemá žiadnu
vyživovaciu povinnosť. Otec ešte pred uzatvorením manželstva v decembri 2017 kúpil 2-izbový byt za 79

000 eur. Na sumu 59 400 eur si bral hypotekárny úver a na zvyšok si bral spotrebný úver. Kvôli vysokým
úrokom si zobrala úver matka jeho manželky s lepším úrokom s tým, že otec vyplatil svoj nevýhodný
úver a aktuálne posiela splátky úveru matke manželky. Spolu s manželkou platia mesačne poplatky za
plyn a elektrinu spolu 40 eur, poplatok do združenia vlastníkov bytov spolu s poplatkom za spotrebu vody
45 eur. Mesačne spláca spomínané dva úvery v splátkach po 195 a 215 eur a poistenie nehnuteľnosti

spolu so životnou poistkou potrebnou k schváleniu úveru vo výške 30,04 eura mesačne. Náklady na
cestovné do zamestnania ho spolu s manželkou vyjdú otca spolu mesačne cca. 80 eur. Manželka je
od 1.9.2018 zamestnaná ako učiteľka s priemerným čistým mesačným príjmom 685,97 eura. V čase
posledného rozhodnutia súdu otec pracoval v O. republike s veľmi nízkym príjmom cca. 308 eur v čistom
mesačne. Následne bol zamestnaný prostredníctvom pracovnej agentúry od 29.11.2012 do 31.1.2013.

Od 1.3.2013 sa zamestnal v spoločnosti L. s.r.o. , kde bol zamestnaný až do 30.4.2019. Podľa vyjadrenia
uvedeného zamestnávateľa pracovný pomer bol skončený na základe žiadosti o skončenie pracovného
pomeru dohodou zo strany zamestnanca. S prácou bol zamestnávateľ spokojný. Otec dosahoval príjem
v roku 2017 v priemere v čistom 1 009,40 eura, v roku 2018 1 122,16 eura a za štyri odpracované
mesiace v roku 2019 1 219,46 eura. Od 1.5.2019 sa zamestnal v spoločnosti LR R. s.r.o., kde trval

jeho pracovný pomer do 26.7.2019. Pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa okamžite
z dôvodov technickej platobnej neschopnosti zamestnávateľa. U tohto zamestnávateľa dosahoval nižší
vymeriavací základ mzdy ako u predchádzajúceho zamestnávateľa L. s.r.o. Následne bol evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie od 1.8.2019 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny J. Od 1.9.2019 je
zamestnaný v spoločnosti M. M.e R. s.r.o., kde dosiahol za mesiac september čistý príjem 427,11 eura

a za mesiac október čistý príjem 427,11 eura. Podľa jeho vyjadrenia pracovný pomer v spoločnosti L.
s.r.o. ukončil z viacerých dôvodov, ku ktorým patrili napr. nie dobré vzťahy na pracovisku, správanie
nadriadených a postupné znižovanie mzdy.

1.3. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 62 ods. 1 ,2, 4, ,5 Zákona o rodine ,§ 63 ods. 3

Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 1 Zákona o rodine
a uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca
maloletého dieťaťa. K zmene pomerov došlo jednak vývojom životných nákladov ako aj okolnosťami
na strane oprávneného dieťaťa, ktoré je o vyše 7 rokov staršie a navštevuje základnú školu. Uvedenou

skutočnosťou sa zvýšili výdavky matky nielen na zabezpečovanie jeho základných životných potrieb,
ale aj ďalších potrieb, ktoré slúžia k jeho celkovému zdravému duševného a telesnému vývoju. V
čase poslednej úpravy výživného maloletá navštevovala materskú školu, mala zdravotné problémy,
kvôli ktorým bola matka maloletej na predĺženej rodičovskej dovolenke. Zvýšené výdavky súvisia so
zdravotnýmstavommaloletej,uktoreješteneprebehlavýslednádiagnostika.Podstatnázmenapomerov

nastala aj na strane oboch rodičov . U matky prišlo k zvýšeniu jej príjmu , pretože v čase posledného
rozhodnutia súdu mala príjem iba z príležitostných brigád, bola na predĺženej neplatenej rodičovskej
dovolenke. Na základe tejto zmeny bude môcť vo zvýšenej miere zabezpečovať zvyšujúce sa náklady
na výchovu maloleteE.. Otec uzatvoril manželstvo, z ktorého deti nepochádzajú, manželka je riadnezamestnaná. Dosahuje u svojho súčasného zamestnávateľa čistý príjem 427,11 eura. Jeho pracovný
pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa bol síce ukončený bez jeho zavinenia. Pracovný pomer
v spoločnosti L. s.r.o., kde dosahoval vyšší príjem ako u zamestnávateľa LR R. s.r.o., ukončil sám z

vlastnej vôle napriek tomu, že mal uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. V tejto spoločnosti
pracoval 6 rokov a jeho príjem sa podstatným spôsobom nemenil. Skončenie tohto pracovného pomeru
posudzoval v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu
zárobku. Príjem, ktorý dosahoval u zamestnávateľa L. s.r.o. v čase ukončenia pracovného pomeru
dohodou mu umožňoval plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške stanovenej súdom. Vzhľadom ku svojej

vyživovacej povinnosti, s prihliadnutím k jeho ďalším výdavkom týkajúcich sa napríklad úverov, ale aj
bežných potrieb členov jeho domácnosti, mal otec ku skončeniu tohto pracovného pomeru pristupovať
s väčšou zodpovednosťou. Rozhodnutie ukončiť pracovný pomer bolo jeho subjektívnym rozhodnutím
a nemôže byť preto na ťarchu maloletého dieťaťa. Preto pri zvyšovaní jeho vyživovacej povinnosti
vychádzal z jeho potencionálneho príjmu, ktorý mohol u uvedeného zamestnávateľa ďalej dosahovať a
z ktorého by si mohol v súčasnej dobe plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 170 eur mesačne bez toho,

že by tým bola ohrozená jeho životná úroveň. Zvýšením výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu
170 eur mesačne od podania návrhu mu vzniklo zameškané výživné vo výške 302,60 eura ((170 - 100
= 70 x 4 mesiace = 280) + (70:31 dní = 2,26 x 10 dní = 22,60)), ktoré mu povolil splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 30 eur s prihliadnutím k jeho súčasným schopnostiam a možnostiam, výške
zameškaného výživného ako aj veku a potrebám maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa

§ 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Otec podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne

zistil jeho , matkine osobné, zárobkové a majetkové pomery a pomery dieťaťa. Výživné v sume
170 eur a zaostalé výživné 30 eur nie je schopný splácať zo svojho príjmu. Nesúhlasil s dôvodmi
rozhodnutia v časti skončenia pracovného pomeru v L. s.r.o., pretože sa snažil na pojednávaní vysvetliť
dôvody skončenia pracovného pomeru spočívajúce v postupnom znižovaní mzdy, zlého správania
vedúcich zamestnancov. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov v poslednom období, podľa ktorej by

sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20-30% priemerného čistého mesačného
príjmu. So zvýšením výživného súhlasil na sumu 120 eur. Pracovný pomer v spoločnosti M. M.a R.
skončil 06.12-2019. Od 16.12.2019 je zamestnaný v spoločnosti U. Z. s príjmom 520 eur a pohyblivá
zložka mzdy. Ďalej uviedol, že máji 2020 očakáva s manželkou narodenie dieťaťa, pre ktoré je potrebné
zabezpečiť základnú výbavu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal ho

prispievať na výživu maloletej sumu 120 eur mesačne od 01.09.2019.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
Vzhľadom na vek maloletej musí riešiť otázku samostatného bývania. Došlo u nej k poklesu príjmu pre
odňatie zamestnaneckého benefitu od januára 2020. S rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasila.

4. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože sa stotožnil s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

5. Otec podal vyjadrenie k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktorý podal na pojednávaní návrh na

zvýšenie výživného na sumu 140 eur mesačne. Nestožnil sa s dôvodmi jeho vyjadrenia v časti skončenia
pracovného pomeru v L. s.r.o., pretože od jeho skončenia sa snaží zamestnať s najvyšším príjmom.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), vo veci nariadil pojednávanie za účelom zopakovania a doplnenia dokazovania ( § 68
CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonom. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

7. Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o
výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej povahy,
aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých

došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom
treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o
zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či
už o zvýšenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere
došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto

zmenu premietnuť do výšky výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby
maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

8. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav uvedený v bode 1.2. rozsudku. V priebehu odvolacieho konania
došlo k zmene pomerov na strane otca, preto odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie za účelom

doplnenia dokazovania výsluchom rodičov, oboznámením pracovnej zmluvy otca na čl. 106, správou
zamestnávateľa matky a jej mzdovým listom na čl. 137-139, potvrdením o príjme otca na čl. 141 a
skončením pracovného pomeru otca, pracovnou zmluvou otca na čl. 148, rodným listom na čl. 151. Na
základe takto doplneného dokazovania zistil, že otec uzavrel pracovnú zmluvu s U. Z. s.r.o. R. dňa
13.12.2009. Pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe 13.02.2020. Za mesiac december mal príjem

300,53 eura, január 2020 683,74 eura, február 2020 855,12 eura. Dňa 16.03.2020 uzavrel pracovnú
zmluvu s L. s.r.o. a podľa jeho vyjadrenia má príjem 1000 eur. Dňa 06.06.2020 sa mu narodilo dieťa H.
P. pochádzajúci z manželstva. Manželka je na materskej dovolenke. Zamestnávateľ matky oznámil, že
matke je vyplácaný dochádzkový bonus 70 eur, bonus operátora 50 eur a jej čistá mzda z posledných
12 mesiacov bola 707,91 eura.

9. Otec na pojednávaní súhlasil so zvýšením výživného na sumu 140 eur, matka žiadala napadnutý
rozsudokzmeniť.Odvolacísúdsastotožnilsnávrhomotcanazvýšenievýživnéhoanapadnutýrozsudok
zmenil, pretože stanovenú výšku výživného považoval za primeranú veku a odôvodneným potrebám

dieťaťaamožnostiamaschopnostiamrodičov.Odposlednejúpravyvýživnéhodošlokpodstatnejzmene
pomerovnastraneúčastníkov konania.Maloletábolavčaseposlednejúpravyvýživnéhopredškolského
veku, v súčasnej dobe navštevuje základnú školu, skončila 5. ročník. Matka bola v čase poslednej
úpravy výživného na predĺženej materskej dovolenke, v súčasnej dobe je zamestnaná. Nebolo v konaní
preukázané jej tvrdenie vo vyjadrení k odvolaniu o znížení príjmu z dôvodu nevyplácania bonusu. Jej

zamestnávateľ oznámil, že bonusy sú jej naďalej vyplácané. V čase rozhodovania súd prvej inštancie
vychádzal z jej príjmu 640, 50 eura. V súčasnej dobe je jej príjem 707,91 eura. Matka sa môže vo
vyššej miere podieľať na výžive dieťaťa, ako v čase poslednej úpravy výživného. Otec v priebehu
konania zmenil viackrát zamestnávateľa a súd prvej inštancie vyhodnotil skončenie pracovného pomeru
v L. s.r.o. za svojvoľné a preto vychádzal z jeho potencionálneho zárobku. Odvolací súd sa jeho

názorom v tejto časti nestotožnil. Je pravdou, že skočil pracovný pomer dohodou. Následne nastúpil
od 01.05.2019 do pracovného pomeru v spoločnosti Z. s.r.o., kde pracoval do 26.7.2019. Pracovný
pomer skončil jeho zamestnávateľ z dôvodu platobnej neschopnosti. Súd prvej inštancie konštatoval,
že u tohto zamestnávateľa by dosahoval nižší príjem ako v L. s.r.o.. Aký príjem by dosahoval, neuviedol
a ani ho nezisťoval. Z lustrácie SP vyplýva, že otec mal vymeriavaci základ za mesiac 5/2019 1000

eur, za mesiac jún 1096,40 eura, júl 1129,40 eura. Zamestnávateľ mu oznámil okamžité skončenie
pracovného pomeru 27.06.2019. Z uvedeného nemožno konštatovať, že otec sa vzdal bez dôležitého
dôvodu lepšieho pracovného miesta a vychádzať z jeho potencionálneho príjmu, ktorý by dosahoval v
L. s.r.o.. Otcov príjem sa zvyšoval . V súčasnej dobe opätovne pracuje v L. s.r.o. s príjmom cca 1000
eur. Pribudla mu vyživovacia povinnosť 06.06.2020. Odvolací súd považoval za primerané zvýšenie

výživného na sumu 140 eur mesačne. Maloletá navštevuje základnú školu, uvedená výška výživného
spolu s výživným od matky je postačujúca na krytie jej výživy a nákladov spojených s návštevou školy
a mimoškolských záujmov.10.Otec počas konania platil výživné . Od 11.06.2019 zasielal výživné po 100 eur mesačne a od
11.12.2019 do 30.06.2020 po 120 eur mesačne. Matka potvrdila platenie výživného otcom. Zvýšením
výživného na sumu 140 eur mesačne vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 312,90 eura

( 8/2019-11/2019 40 +4krát 4=160 eur, 12/2019-6/2020 ,20 krát 7=140 eur, 10 dní za mesiac júl
2019 12,90 eura, spolu 160 plus140,plus 12,90=312, 90 eura). Odvolací súd povolil otcovi zaostalé
výživné platiť v splátkach spolu s bežným výživným po 20 eur mesačne zohľadniac plnenie vyživovacej
povinnosti a pribudnutie vyživovacej povinnosti.

11.O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.2 v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ani jeden z účastníkov takýto návrh nepodal a súd
rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy konania len na návrh ( § 57 CMP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).