Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoCsp/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119222764
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6119222764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská
republika s.r.o., so sídlom: Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO:
24 785 199, zastúpeného ŠMÍDA, advokátní kancelář, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Eliščino
nábřeží 280/23, Česká republika, IČO: 01 435 400, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom
ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47 255 773
proti žalovanej: I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. T. B., C. XXX, o zaplatenie 3.728,83 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 8. októbra 2019,

č. k. 7Csp/87/2019-110, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.728,83 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 3.183,88 eura od 30. 05. 2016 do
zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a 9, § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoSÚ“). Dôvodil, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 3.728,83 eura
s príslušenstvom. Vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor. Žalovaná vo
svojom odpore poukázala na to, že sa dostala do nepriaznivej zdravotnej situácie následkom úrazu,

následkom čoho sa jej znížila platobná schopnosť, dostala sa na PN po dobu viacerých mesiacov, mala
snahu kontaktovať OTP, ktorá však jej žiadosti na splatenie sumy úveru nižšími splátkami nevyhovela.
Namietla, že podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ jej úverová zmluva neobsahovala výšku, počet termínov splátok
istiny a úrokov a iných poplatkov, a podľa nej nekalým spôsobom veriteľ navyšoval poskytnutý úver
tak, že nemohla vedieť aké skryté poplatky zmluva obsahuje. Ďalej namietala aj uplatnenie si poplatkov
a dohodnuté poistenie, ktoré konanie považovala na neprijateľné aj s poukazom na § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dodala, že bola finančne nedisciplinovaná a tiež v rozpore s týmto vyjadrením,

že už neuznáva svoj dlh. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalovanej označil za účelové, ktoré nemohlo
založiť za žiadnych okolností žalovanou namietnuté skutočnosti o absencii zákonných podmienok
zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vo vzťahu k námietke poistenia uviedol, že v týchto prípadoch práve
poistená osoba má oprávnenie si uplatniť pre prípad vzniku poistnej udalosti nárok voči poisťovni, a niebanka. Právny vzťah medzi stranami sporu označil ako spotrebiteľský, pretože žalobca pri uzatvorení
zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy, ktorú zrejme
použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy bola charakterizovaná

ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba. Mal preukázané, že na základe Zmluvy o poistenom OTP
REFINANC úvere zo dňa 01. 10. 2014 došlo k poskytnutiu úveru v sume 3.900 eur, ktorú sumu mala
žalovaná vyčerpať v čase od 03. 10. 2014 do 01. 11. 2014 tak, že prvá splátka bola splatná v sume 69,51
eura dňa 03. 12. 2014, v poradí druhá až 118. splátka boli splatné v sume po 69,51 eura od 3. dňa v
mesiaci a 119. splátka bola splatná v sume 67,19 eura dňa 03. 10. 2024. Zistil, že ak by žalovaná platila

riadne a načas, uhradila by sumu 8.326,96 eura, ktorá skutočnosť bola jednoznačne vymedzená v čl.
I bod 5. Podanej žalobe vyhovel aj s poukazom na informácie uverejnené zo strany NBS k úrokovým
mieram vo vzťahu k novým obchodom, ktoré boli vykazované domácimi úverovými inštitúciami podľa
metodikyNariadenia(EC)No63/2002ECB:„PriemernéúrokovémieryzúverovposkytovanýchvEurách
rezidentom Eurozóny“, a to za rok 2014, kedy sa tieto úrokové sadzby nefinančných spoločností a
domácností v kategórii tzv. ostatných úverov (t. j. nie na nehnuteľnosti) sa pohybovali priemerne vo výške

12,66 % p. a., a rozdiel v úrokoch predstavoval len 3,24 %. V zmysle metodiky MF SR k údajom na
výpočet RPMN zo spotrebiteľských úverov zistil, že RPMN dohodnuté v zmysle zmluvy vo výške 19,55
%, avšak z prepočtu RPMN toto bolo dokonca ešte nižšie ako v skutočnosti, a to vo výške 18,63 % /č. l.
99 súdneho spisu/. Na základe uvedených skutočností uvedené rozdiely nepovažoval za tak zásadného
charakteru, nakoľko pri nižších úrokových sadzbách poskytovali nebankové subjekty úvery, kým banky

s poukazom na svoje ďalšie náklady spojené, či už so zabezpečením zdrojov, resp. personálne, resp.
ostatné potreby poskytli v nepatrne vyššom rozsahu, avšak tieto podmienky boli známe vopred ako
výška úrokovej sadzby, tak aj celková splatná suma v znení splátok, preto namietnutým skutočnostiam
v podanom odpore žalovanej nevyhovel. Mal preukázané, že žalovaná uhradila pôvodnému veriteľovi
celkovo 1.686,68 eura a neplnila si riadne svoje povinnosti. Z uvedených dôkazov dospel k záveru,

že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením si svojich povinností, a preto žalobca dôvodne doručil
žalovanej svoje písomné podania, a to Predžalobnú výzvu z dňa 10. 01. 2019, Poslednú výzvu pred
zosplatnením zo dňa 06. 04. 2016, Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 16. 05. 2016. Zistil, že
k mimoriadnej splatnosti úveru došlo od 29. 05. 2016 a k uvedenému dňu bola žalovaná povinná uhradiť
právnemu predchodcovi súčasného veriteľa celkovo 4.300,08 eura, ktorú sumu žalobcovi priznal z titulu

istiny vo výške 3.755,13 eura, riadneho úroku, napočítaného ku dňu zosplatnenia vo výške 459,08 eura,
úrokov z omeškania, napočítaných ku dňu zosplatnenia vo výške 0,60 eura a poplatkov, splatných ku
dňu zosplatnenia vo výške 85,27 eura. Dodal, že v konaní bol viazaný uplatneným nárokom v sume
3.728,83 eura, ktorý nárok predstavoval nižšiu sumu, ako bolo medzi stranami dohodnuté, keď podľa
zmluvy čl. I bodu 5 mala celkom zaplatiť 8.326,96 eura (118 splátok po 69,51 eura + jedna splátka po

67,19 eura) a žalovaná z tejto sumy uhradila 1.686,68 eura, a po porovnaní týchto čísiel (8.326,96 -
1.686,68 = 6.640,28 eura) rozdiel predstavoval sumu (6.640,28 - 3.728,83 = 2.911,45 eura) 2.911,45
eura, ktorú sumu si žalobca v tomto konaní voči žalovanej neuplatnil, preto žalobcovi priznal len sumu
v časti istiny 3.728,83 eura. Rozhodnutie o úrokoch z omeškania odôvodnil s poukazom na ust. § 517
ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. a žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5 %

p. a. zo sumy 3.183,88 eura od 30. 05. 2016 do zaplatenia, a to v zmysle písomného podania žalobcu:
„Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ zo dňa 16. 05. 2016.

3. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 251, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a v konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v plnom

rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,
domáhajúc sa jeho zrušenia, pretože nárok žalobcu považovala za nedôvodný. Odvolanie podala z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne

interpretoval jej odpor a bagatelizoval jej námietky. Uviedla, že v spotrebiteľskej zmluve č. XXX/XXXX/
XXSU zo dňa 01. 10. 2014 absentujú údaje vyžadované § 9 ods. 2 ZoSÚ, konkrétne výška, počet
a termíny splátok. Zmluva uvádza len údaj o počte mesačným splátok a výšku mesačnej splátky, z
ktorej nie je zrejmé akú časť predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť poplatky. Uviedla, že zmluva
obsahuje neprijateľné podmienky, napríklad poplatky. Tvrdila, že poistenie v zmluve neinformuje o

podmienkachpoisteniaaspoňvrozsahuminimálnychnáležitostí,ktorémusíobsahovaťzmluva.Uviedla,
že o poistení nebola poučená a uvedené označila za nekalú obchodnú taktiku. Tvrdila, že ani vyhlásenie,
že sa oboznámila v zmluve so všeobecnými obchodnými podmienkami, sa nezakladá na pravde, nebolaoboznámenáanisosadzobníkompoplatkovapoistenia.Celékonaniepovažovalazarozpornésdobrými
mravmi.

5. K odvolaniu žalovanej sa písomným podaním vyjadrila žalobca, v ktorom sa domáhal potvrdenia
napadnutého rozsudku a priznania mu nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Zvýraznil, že v
zmluve o úvere boli dostatočne a jednoznačne určené údaje o konkrétnej výške, počte a termínoch
jednotlivých splátok, ako aj osobitne o termíne, výške a splatnosti prvej i poslednej splátky. Poukazujúc
na ust. čl. 11 ods. 2 CSP a mal za to, že žalovaná bola schopná aj s pomocou obyčajného kalendára

odpočítať mesačný cyklus a v rámci mesiaca identifikovať tretí kalendárny deň a tento cyklus je v praxi
bežne zaužívaný. Uviedol, že k rozpisu splátok na úroky a istinu, ako aj k amortizačnej tabuľke sa
vyjadril Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia
zo dňa 9. novembra 2016, ako aj Národná banka Slovenska v svojom vyjadrení zo dňa 18. apríla
2017. Citoval, že k vyššie uvedenému sa SD EU vyjadril v zmysle, že ,,…článok 10 ods. 2 písm. h)
smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet, frekvenciu splátok spotrebiteľa a

prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“. Z článku 10 ods. 2 písm. i) a článku 10 ods. 3 uvedenej
smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby
trvania zmluvy poskytnúť mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Konštatoval, že smernica 2008/48
nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod

52-54 rozsudku). V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 02. 2018, sp.zn. 4Cdo/65/2018 zo dňa 26. 09. 2018. Ďalej uviedol,
že nepovažuje ukladanie poplatkov v spotrebiteľských úveroch samo o sebe za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pričom v samotnej úverovej zmluve boli uvedené aj celkové náklady spojené s úverom aj
výška ročnej percentuálnej miery nákladov, teda dostatok údajov potrebných na porovnanie výhodnosti

úverového produktu. Samotné poplatky sa zohľadňujú či už v celkovej odplate za poskytnutý úver, v
celkových nákladoch a taktiež sa zohľadňujú pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov. Nejednalo
sa o vedľajšie cenové dojednania, resp. skryté poplatky, pretože každý poplatok je vyjadrený v úverovej
zmluve spolu so sumou úroku a spoločne sú popísané v čl. V. Zmluvy. Uzavrel, že v danom prípade
žalovaná nevrátila ani len istinu, t.j. požičanú vec (nieto ešte dohodnutú odmenu), pričom vrátiť

(akúkoľvek) vec vlastníkovi je základným princípom na úrovni elementárnej spravodlivosti.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedla vo svojom odvolaní žalovaná konštatuje, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2
CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje

sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právnepredpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľka k veci samotnej neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa
súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne

prijaté právne závery. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami,
ktoré tvrdila odvolateľka aj v priebehu prvoinštančného konania, preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom
prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti

rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

10. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.728,83 eura s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť OTP Banka
Slovensko, a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 01. 10. 2014 Zmluvu o poistenom OTP refinanc exprese č.
XXX/XXXX/XXSU (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úver v sume

3.900 eur, ktorý bol žalovanou čerpaný. Žalovaná splátky úveru nehradila riadne a včas, uhradila v
danom prípade pôvodnému veriteľovi celkovo 1.686,68 eura. Mimoriadna splatnosť úveru nastala 10.
kalendárny deň odo dňa doručenia zosplatnenia žalovanej, t. j. 29. 05. 2016. Žalobca si uplatnil v konaní
dlžnú istinu vo výške 3.183,88 eura, zmluvný úrok splatný ku dňu vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru vo výške 459,08 eura, poplatky splatné ku dňu vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru 85,27 eura,

úroky z omeškania od prvého dňa omeškania do zosplatnenia v kapitalizovanej výške 0,60 eura, úrok z
omeškania vo výške 5% z istiny 3.183,88 eura od prvého dňa nasledujúceho po dňu zosplatnenia úveru,
t. j. od 30. 05. 2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že
žalobe žalobcu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Odvolací súd zvýrazňuje, že
zistený skutkový stav súdom prvej inštancie strany sporu nerozporovali, preto ho odvolací súd považoval

za nesporný.

11. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadísk, či došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalovanej je postavené na odvolacom
dôvode v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie

hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor

na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má
právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.
48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pojem „procesný postup“ bol

vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne

jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda
rozumieťibasamotnýpriebehkonania,nievšakkonečnérozhodnutiesúduposudzujúceopodstatnenosť
žalobou uplatneného nároku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky treba
pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. Žalovaná
namietala rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd prvej inštancie

nevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.Vtomtoprípadeideovadu
skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd
prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. K žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorejaplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového
zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie),

pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovanou namietané odvolacie dôvody nie
sú v predmetnej veci naplnené, súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne
zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke a odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich
nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

14. V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu (OTP Banka
Slovensko, a.s.) a žalovaná uzatvorili dňa 01. 10. 2014 Zmluvu o poistenom OTP refinanc exprese č.
XXX/XXXX/XXSU, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.900 eur
a tento žalovaná aj čerpala. Podľa zmluvy sa žalovaná zaviazala úver splácať v mesačných splátkach

v celkovom počte 119 splátok, pričom splátka bola splatná vždy k 3. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola
splatná dňa 03. 12. 2014 vo výške 69,51 eura, 2. - 118. splátka bola splatná 3. deň v mesiaci v sume
po 69,51 eura a posledná 119. splátka bola splatná 03. 10. 2024 v sume 67,19 eura. V zmluve bol
dohodnutý zmluvný úrok vo výške 15,90 % p. a., jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške
0 eur, poplatok za poistenie vo výške 4,19 eura mesačne, poplatok za vedenie účtu vo výške 0 eur.

Ďalšie poplatky, ktoré prípadne bola žalovaná povinná uhradiť z konkrétnych dôvodov boli tiež presne
špecifikované v zmluve. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala v zmluve uhradiť činila 8.326,96
eura. V konaní bolo preukázané, čo potvrdila i samotná žalovaná, že nehradila splátky riadne a včas,
uhradilacelkovolensumu1.686,68eura.Právnypredchodcažalobcuuplatnilsvojeprávovyplývajúcezo
Zmluvy a dňa 06. 04. 2016 zaslal žalovanej výzvu na splneniu dlhu, v ktorej súčasne upozornil žalovanú

na možnosť vyhlásiť úver za splatný. Z platobnej histórie vyplýva, že žalovaná sa prvýkrát dostala do
omeškania so splátkou splatnou dňa 03. 10. 2015 a ku dňu zosplatnenia bola tak viacej ako 3 mesiace
v omeškaní. Právny predchodca žalobcu vyhlásil listom zo dňa 16. 05. 2016, doručeným žalovanej dňa
19. 05. 2016, úver za predčasne splatný a mimoriadna splatnosť úveru nastala 10. kalendárny deň odo
dňa doručenia zosplatnenia, teda dňa 29. 05. 2016. Z platobnej histórie presne vyplýva koľko z tej-

ktorej danej splátky bolo započítané na istinu a koľko na úroky. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná
bola ku dňu zosplatnenia úveru 29. 05. 2016 povinná uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovo
sumu 4.300,08 eura, ktorá suma pozostávala z istiny úveru vo výške 3.755,13 eura, riadneho úroku,
napočítaného ku dňu zosplatnenia vo výške 459,08 eura, úrokov z omeškania, napočítaných ku dňu
zosplatnenia vo výške 0,60 eura a poplatkov, splatných ku dňu zosplatnenia vo výške 85,27 eura. Z

obsahu spisu vyplýva, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 09. 2018, došlo s
účinnosťou ku dňu 06. 09. 2018, k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere z právneho predchodcu
žalobcu na žalobcu a žalovanej bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 07. 09. 2018.
Žalobca si v konaní uplatnil nárok na dlžnú istinu vo výške 3.183,88 eura, zmluvný úrok splatný ku
dňu vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru vo výške 459,08 eura, poplatky splatné ku dňu vyhláseniu

predčasnej splatnosti úveru 85,27 eura, úroky z omeškania od prvého dňa omeškania do zosplatnenia
v kapitalizovanej výške 0,60 eura, úrok z omeškania vo výške 5% z istiny 3.183,88 eura od prvého dňa
nasledujúceho po dňu zosplatnenia úveru, t. j. od 30. 05. 2016 do zaplatenia.

15. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).
Obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný
záujemichrešpektovania(Rc88/98)azadobrémravytrebapovažovaťsúhrnspoločenských,kultúrnych
a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcoučasťou spoločnosti a majú povahu základných. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad, ktoré zodpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so
všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (3 Cdo 137/2003 NS SR). Za právny úkon,

priečiaci sa dobrým mravom, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (3 Cdo
137/2003). Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny
vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie preskúmavaný právny vzťah správne vyhodnotil ako

vzťah spotrebiteľský, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná a ani nebola namietaná žiadnou zo strán
sporu.

24. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia.

25. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

26. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L

095,21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov
Európskych spoločenstiev a Európskej únie a je záväzná pre Slovenskú republiku vstupom do Európskej
únie dňa 01. 05. 2004.27. V zmysle čl. 4 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len Smernice, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

28. Podľa čl. 4 ods. 6 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

29. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ platného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,

alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo
k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k

zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania
úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť
bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa
zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za
používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú
sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a
prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov
nesplácaniaspotrebiteľskéhoúveru,q)veriteľomvyžadovanéručeniealebopoistenie,r)výškupoplatkov
hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a

podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup
pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a

ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

30. Podľa § 9 ods. 9 ZoSÚ platného v čase uzatvorenia zmluvy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis

z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

31. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ platného v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1; b)

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa; e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

32. Odvolací súd po prejednaní veci, preskúmaní obsahu spisu a vyjadrení sporových strán dospel
súladne so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o úvere v prejednávanej veci bola uzavretá platne,
došlo k poskytnutiu a k čerpaniu úveru v sume 3.900 eur. V zmluve boli jasne zadefinované - výška
úveru, výška a rozpis plátok tak, že prvá splátka bola splatná v sume 69,51 eura so splatnosťou dňa

03. 12. 2014, v poradí 2. až 118. splátka boli rovnako stanovené v sume po 69,51 eura a splatné tretí
deň v kalendárnom mesiaci a 119. splátka bola splatná v sume 67,19 eura dňa 03. 10. 2024. V tomto
smere neobstojí odvolacia námietka žalovanej, že by zmluva tieto náležitosti neobsahovala. Žalovaná
v zmysle zmluvy presne vedela v akej výške a kedy má splácať jednotlivé splátky úveru. V konaní bolo
preukázané, že žalovaná splatila na úver sumu 1.686,68 eura. Skutočnosť, že žalovaná úver nesplatila,

potvrdila samotná žalovaná vo svojom odpore k platobnému rozkazu, kde uviedla, že si uvedomuje, že
bola finančne nedisciplinovaná. Ak by žalovaná splácala úver riadne a načas v zmysle uzavretej zmluvy
uhradila by tak sumu 8.326,96 eura /v čl. I bod 5. Zmluvy/. Odvolací súd zastal názor, že súd prvej
inštancie v konaní tiež správne konštatoval, že v zmluve boli riadne uvedené i RPMN vo výške 19,55 %,
úrok 15,9 % p. a. Odvolací súd dodáva, že úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu

za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú do
akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov
závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Pri posudzovaní,
či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon
výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu.

Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použitie § 3 ods. 1 OZ, je vždy potrebné urobiť po
starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Je nepochybné, že
dojednané neprimerane vysoké úroky sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám
správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú
v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov,

ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, ako
to už ustálila i doterajšia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K uvedenému
odvolací súd len dodáva, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že dojednaná úroková miera v
zmluve bola stanovená v primeranej výške a v súlade s dobrými mravmi, poukazujúc na skutočnosť,

že úrokové sadzby nefinančných spoločností a domácností v kategórii tzv. ostatných úverov (t. j. nie
na nehnuteľnosti) sa v roku 2014 pohybovali priemerne vo výške 12,66 % p. a., teda úroková sadzba
dohodnutávzmluvevovýške15,9%p.a.bolastanovenávprimeranejvýškevsúladesdobrýmimravmi.
Tiež správne konštatoval, že RPMN bolo dohodnuté v zmluve vo výške 19,55 %, ale po kontrole jeho
prepočtu v zmysle metodiky MF SR k údajom na výpočet RPMN zo spotrebiteľských úverov bolo reálne

vo výške 18,63 %, teda nižšie, čo bolo len na prospech žalovanej.

33. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala, že aká časť splátku išla na istinu, aká na úroky a aká na
poplatky. K uvedenému odvolací súd zvýrazňuje nasledovné.34. Podľa § 4 ods. 1 písm. h) ZoSÚ v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, veriteľ alebo
finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so
zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

35. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

36. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadnej poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverunaúčelysplatenia
a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania

zmluvy o úvere.

37. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou bolo prebrať do slovenského práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS (ďalej len „ smernica 2008/48/ES“).

38. Odvolací súd k uvedenej veci poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa
09. 11. 2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h/ a i / smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v
tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu listiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný
článok smernice (10 ods. 2 písm. h/) ustanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Odvolací súd v tomto
smere poukazuje i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017,
3Cdo/56/2018, 3Cdo/45/2018, 4Cdo/65/2018, v ktorých najvyšší súd gramatickým a eurokonformným
výkladom dospel k záveru, že predmetné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je potrebné interpretovať
tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká

je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Odvolací súd sumarizuje, vychádzajúc z účelu
právnej úpravy, vymedzeného v dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010 Z. z., a vychádzajúc z účelu a
obsahu Smernice 2008/48/ES, že nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa uvedeného
zákona žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po
častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ

uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, možno za
použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že úverová zmluva v predmetnej
veci obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z.

39. Žalovaná v odvolaní namietala tiež, že nebola informovaná o poistení, ktoré uzatvárala v zmluve
o úvere. K uvedenému odvolací súd dodáva, že informácie o poistení a k nemu vzťahujúcim sa
poplatkom boli zakotvené v zmluve jasne, jasne boli stanovené jeho výška i podmienky /čl. V. písm.
b), čl. VI. Poistenie/, ktorú zmluvu mala žalovaná k dispozícii a vlastnoručne ju podpísala. Výška
poplatku za poistenie je zohľadnená i v celkových nákladoch spojených s úverom a aj výška ročnej

percentuálnej miery nákladov, teda dostatok údajov potrebných na porovnanie výhodnosti úverového
produktu. Poistenie bolo dohodnuté v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a zmluva obsahuje všetky
podstatné informácie a podmienky týkajúce sa predmetného poistenia.40. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola na žalobcu
postúpená platne.

41. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dodáva, že žalovaná sa dostala do omeškania s
plnením si svojich povinností, došlo k mimoriadnej splatnosti úveru dňa 29. 05. 2016 a k uvedenému
dňu bola povinná uhradiť právnemu predchodcovi súčasného veriteľa celkovo sumu 4.300,08 eura,
pozostávajúcu z istiny vo výške 3.755,13 eura, riadneho úroku, napočítaného ku dňu zosplatnenia
vo výške 459,08 eura, úrokov z omeškania, napočítaných ku dňu zosplatnenia vo výške 0,60 eura a

poplatkov, splatných ku dňu zosplatnenia vo výške 85,27 eura. Súd prvej inštancie viazaný žalobným
návrhom žalobcu mu priznal uplatnený nárok v sume 3.728,83 eura. Súd prvej inštancie správne vyčíslil,
že žalovaná mala podľa zmluvy celkom zaplatiť sumu 8.326,96 eura a z tejto sumy uhradila sumu
1.686,68 eura, a po porovnaní týchto čísiel rozdiel predstavuje sumu 2.911,45 eura (8.326,96 eura
- 1.686,68 eura - 3.728,83 = 2.911,45 eura), ktorú sumu si žalobca v tomto konaní voči žalovanej
neuplatnil.

42. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o úrokoch z omeškania, ktoré
rozhodnutie aj správne a dostatočne odôvodnil, na ktoré odôvodnenie v bodoch 28. až 30. odvolací súd
poukazuje ako na svoje vlastné.

43. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách prvoinštančného konania aplikujúc ust. § 255 ods.
1 CSP a správne priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške žalobcovi ako procesne úspešnej
strane v konaní.

44. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie

starostlivo zisťoval skutkový stav veci, z ktorého následne vyvodil správne právne závery, preto je
napadnuté rozhodnutie vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil,
keďže nezistil dôvodnosť námietok žalovanej uvádzaných v odvolaní, navyše žalovaná v odvolaní ani
neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nevysporiadal.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

49. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal voči procesne neúspešnej
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).