Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206488
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115206488.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Branislava Gazdaga v spore žalobcu: Š. X., s miestom
podnikania Vo Výmoli 5, 040 22 Košice - Dargovských hrdinov, IČO: 35 423 544, zast.: AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁNLawfirm,s.r.o.,sosídlom:Kmeťova26,04001Košice,IČO:47237406,protižalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, zast.: Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova 1, 040 01 Košice, v konaní o
zaplatenie 269,51 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1.10.2019
sp. zn. 33Cb/46/2017 - 145 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 224,59 eur a úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 224,59 eur od 1.3.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 224,59 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 224,59
eur od 1.3.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti

úrokov z omeškania a paušálnej náhrady vo výške 40,- eur žalobu zamietol. V časti zaplatenia istiny
44,92 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy konanie zastavil. Žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 83,33 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
17.3.2015 domáhal zaplatenia sumy 269,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo

sumy 269,51 eur od 1.3.2015 do zaplatenia, a paušálnej náhrady vo výške 40,- eur. Žalobca zároveň
požadoval náhradu trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v spise a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

4. Na žalobcu bola postúpená pohľadávka, ktorá vznikla následkom dopravnej nehody:

dňa 10.1.2015 došlo k škodovej udalosti na vozidle zn. Škoda Superb Combi, EČV KS284DJ, ktorého
vlastníkom bola obchodná spoločnosť IS store, s. r. o., IČO: 46 759 778. Poškodený riadne nahlásil
poistnú udalosť u žalovaného a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX.
Poškodený si dal svoje motorové vozidlo opraviť do servisu žalobcu. Náklady na opravu poškodenéhomotorového vozidla boli vo výške 2.511,76 eur. Táto suma bola uplatnená u žalovaného faktúrou č.
2015/003. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.2.2015 oznámené, že bolo dňa
13.2.2015 ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná

suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX
predstavovala sumu 2.511,76 eur. Suma uznaná žalovaným však bola iba do výšky 1.868,54 eur. Podľa
oznámenia o výške poistného plnenia bola vykonaná zrážka - prepočet na optimalizované náklady na
opravu, pričom celková nepriznaná suma je vo výške 269,51 eur (po odpočte DPH v sume 373,71 eur).
Táto neuznaná suma bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky

zo dňa 3.3.2015. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre
neautorizovaný servis vo výške 20,- eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška
lakovacej konštanty 100 %). Výpočet výšky plnenia tak pozostáva z: Faktúra za opravu vozidla číslo
2015003 vo výške 2.511,76 eur, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou 269,51 eur. Z tejto sumy žalobca
vzal späť sumu 44,92 eur spolu s úrokom z omeškania, preto celková žalovaná suma je 224,59 eur.

5. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

6. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

7. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla, a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

9. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.“

10. Podľa ust. § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, poistnou zmluvou sa poistiteľ
zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť
poistné.

11.Podľaust.§797ods.1,2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník,právonaplneniemá,pokiaľnie
je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo
zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie
vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

12. Podľa ust. § 797 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, plnenie je splatné do pätnástich
dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie
sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa
poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný
preddavok.

13. Podľa ust. § 799 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto má právo na plnenie, je
povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivévysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada.
Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

14. Podľa ust. § 799 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak malo vedomé porušenie
povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie
rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania
poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

15. Podľa ust. § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z poistenia majetku má poistený právo,
aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť
týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

16. V zmysle § 524 odsek l a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

17. Samotný vznik škody na motorových vozidlách ani povinnosť žalovaného zaplatiť poistné plnenie
nie je medzi stranami sporný. Sporným bolo krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného a žalovaný

namietal aktívnu legitimáciu žalobcu.

18. V predmetnom prípade postupca/poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na
postupníka - žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného.
Príslušenstvo pohľadávky prechádza na postupníka spolu s pohľadávkou. Príslušenstvom pohľadávky

sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, v danom
prípade náklady predstavujúce súdny poplatok a trovy konania. Postupca s postupníkom v predmetnej
zmluve o postúpení pohľadávky jasne uviedli, že s postúpením pohľadávky prechádza na postupníka aj
príslušenstvo danej pohľadávky, ktoré tvoria úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojená s
uplatnením pohľadávky a trovy konania. Súd považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú a to z

dôvodu, že je vyhotovená v písomnej forme, nepochybne z nej vyplýva kto komu postupuje pohľadávku,
v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky má
zákonom stanovené náležitosti, žalobca je preto aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti
žalovanému. V zmysle vyššie uvedeného súd považoval námietku žalovaného týkajúcu sa aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu za nedôvodnú.

19. Žalovaný navrhol vypočuť postupcov a vykonať znalecké dokazovanie. Keďže súd považuje zmluvu
o postúpení pohľadávky za platnú, nepovažoval za nutné a ani hospodárne či efektívne vypočuť
postupcov, ktorí svoju vôľu postúpiť svoju pohľadávku vyjadrili už v samotnej zmluve o postúpení
pohľadávky pričom prejav ich vôle nie je v konaní sporný. Znalecké dokazovanie žalovaný navrhol

vykonaťkurčeniuvýškyškody.Výškaškodybolavkonanídostatočnepreukázanápredloženoufaktúrou,
preto súd nepovažoval za potrebné ani hospodárne nariadiť k zisteniu tejto skutočnosti znalecké
dokazovanie.

20. Žalovaný krátil poistné plnenie žalobcovi z dôvodu nadhodnotenej ceny práce, keďže za dôvodnú

považoval len sumu 20,- eur za 1 NH, a namietal aj vyúčtovanú cenu lakovacieho materiálu. Žalovaný
priznal normohodinu vo výške 20,00 eur/NH s DPH a odôvodnil to tak, že sa jedná o neautorizovaný
servis. Žalobca poukázal na skutočnosť, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované
nemávoporuvzákoneaniveurópskejlegislatíve.Akmádanýservispovolenievykonávaťopravárenskú
činnosť, poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis značkový. Zároveň aj podľa praxe a usmernení

EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných
dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate
garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia.
Samotná skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná neautorizovaným servisom, preto
nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce. Takýto postup neupravujú ani žiadne zo žalovaným

predložených všeobecných poistných podmienok alebo zmluvných dojednaní.

21. Žalovaný neuviedol dôvody, pre ktoré je správna výška odmeny pre neautorizovaný servis za 1 NH
20,- eur a nie vo faktúre uvedená odmena, a tiež neozrejmil a nešpecifikoval výhrady k cene lakovaciehomateriálu. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno a tento stav by nezvrátil ani výsluch postupcov,
ktorých žalovaný navrhol vypočuť.

22. Žalovaný je povinný predložiť dôkazy o ktoré opiera svoje tvrdenia. Každá zo strán nesie dôkazné
bremeno na preukázanie toho, čo v konaní tvrdí. Predloženie dôkazov je povinnosťou strán. Žalovaný
ako poisťovňa ponúkajúca na trhu poistenie majetku, by mal pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s
odbornou starostlivosťou. Nie je povinnosťou súdu suplovať šetrenie žalovaného a tak nahrádzať úkony
strán. Žalovaný musí relevantne podložiť a zdôvodniť svoje závery. Úlohou súdu je posúdiť oprávnenosť

uplatneného nároku, nie však vyšetrovať poistnú udalosť, resp. nahradiť šetrenie poistnej udalosti a
hľadať dôkazy preukazujúce odôvodnenie krátenia plnenia. Žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona
vykonávať šetrenie, a ktorý má k tomu potrebné oprávnenia a aparát. V tomto smere žalovaný neuniesol
svoje dôkazné bremeno.

23. Ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na

ktorú sa vzťahuje poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky
na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre
poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo nemôže poprieť ani žalovaný, pretože z uzavretého
poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil (zrejme na základe dokladu o úhrade spornej faktúry),
preto je bez významu, či poškodený žalovanú sumu autoservisu zaplatil. Žalobca preukázal žalovanému

rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť. Žalovaný rozsah opravy nenamietal,
namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané, resp. cenu lakovacieho materiálu bez toho, aby
preukázal že išlo o neúčelne vynaložené náklady.

24. Podľa názoru súdu, poškodený z dopravnej nehody, v tomto prípade žalobca, na ktorého poškodení

postúpili pohľadávky, má priamy zákonný nárok voči poisťovni - žalovanému na poistné plnenie, z
titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Žalovaný je preto povinný
uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla a má byť priznaná vo výške
nákladov za reálne vykonanú opravu, ktorá bola nevyhnutná v dôsledku škodovej udalosti. Právo na
poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla.

Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca preto
správne a oprávnene žiadal zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu motorového
vozidla. Súd bol toho názoru, že žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na autorizované a
neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone.

25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca (resp. poškodený) splnil všetky svoje povinnosti,
ktoré mu vyplývajú zo zákona, škodovú udalosť riadne ohlásil, uplatnil si nárok na náhradu škody,
predložil faktúru za opravu, v ktorej žiadal zaplatiť cenu sa skutočne vykonanú a fakturovanú opravu,
svoje tvrdenia preukázal a tým uniesol dôkazné bremeno. Naopak žalovaný svoju dôkaznú povinnosť
neuniesol. Na základe uvedeného súd mal za preukázaný nárok žalobcu na úhradu sumy 224,59 eur

žalovaným a posúdil ho ako žalovaným neoprávnene krátený. Keďže žalovaný nezaplatil vyúčtovanú
sumu riadne a včas, dostal sa do omeškania, a preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty po skončení šetrenia žalovaným.

26.Knámietketýkajúcejsauplatneniapaušálnejnáhradytrovkonaniasúduvádza,žepaušálnunáhradu

je možné si uplatniť v zmysle ust. § 369c zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník. V tomto prípade
ide však o občianskoprávny vzťah, podľa ktorého sa posudzujú aj úroky z omeškania, žalobca tak nemá
nárok na paušálnu náhradu ani na úroky z omeškania vo výške 9,05 %, preto súd v tejto časti žalobu
zamietol.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba
je skutkovo a právne dôvodná, a preto jej vyhovel.

28. Výška úrokov z omeškania vyplýva z ust. § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
podľa ktorého, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej

primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky zomeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

31. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p,. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Späťvzatie žaloby v časti istiny 44,92 € a zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca,

preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomernej časti k úspechu v sume 224,59
€, a to 83,33 %.

33. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

34. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná.

35. Žalovaná uviedla, že Zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným
právnym úkonom, pričom prvoinštančný súd sa v rámci odôvodnenia rozsudku riadne nevysporiadal s
námietkami žalovanej k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Poškodený si svoje motorové vozidlo nechal
opraviťvneautorizovanomservise.Žalobcaneuniesoldôkaznébremenoknímtvrdenýmskutočnostiam,
nepreukázal primeranosť ním fakturovanej ceny práce za jednu normohodinu a súd sa zároveň s touto

skutočnosťou v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal.

36. Žalobca v konaní nepreukázal opodstatnenosť použitia vyššej lakovacej konštanty.
lakovacia konštanta 100% v sebe zahŕňa štandardne oprávnené náklady spojené s lakovaním, čo

vyplýva aj z jej pojmového vymedzenia (100%). Je teda na žalobcovi, aby preukázal opodstatnenosť
použitia vyššej lakovacej konštanty, pričom žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia k tejto skutočnosti
a už vôbec nie dôkazné bremeno. Z predloženého stanoviska likvidátora, že práce žalobcom účtované
náklady za lakovanie predstavujú jadro predmetu sporu (nepriznaná suma 243,11 eur bez DPH).

37. Žalovaná poskytla primerané náklady na opravu poškodeného vozidla vo výške
1.868,54 eur, ktoré spočívajú v primeraných nákladoch na cenu práce pre neautorizovaný servis vo
výške 20,00 eur/Nh a v primeraných nákladoch na lakovací materiál s použitím lakovacej konštanty
vo výške 100%. V lakovacej konštante 100% sú zohľadnené všetky náklady na lakovací materiál
ako aj náročnosť technologických prác a postupov opravy. Pri výpočte primeraných nákladov na

opravu motorového vozidla vychádzala žalovaná z kalkulácie nákladov na opravu zo dňa 12.2.2015
vypracovanej na sumu 1.868,54 eur bez DPH (ďalej aj „kalkulácia na opravu“).

38. Žalovaná namieta aj priznanie úrokov z omeškania , a to vzhľadom na právnu úpravu
lex specialis obsiahnutú v § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla predstavujúcich špeciálnu úpravu
týkajúcu sa úrokov z omeškania z plnenia z povinného zmluvného poistenia, ktorá má prednosť pred
úpravou všeobecnou v zmysle Občianskeho zákonníka.

39. Žalovaná sa nestotožňuje ani s rozhodnutím o náhrade trov konania. Súd prvej

inštancie určil rozsah náhrady trov vo výške 83,33%. Súd ustálil nárok rozsahu náhrady trov tak, že
zohľadnil len úspech žalobcu a nezohľadnil úspech žalovanej. Žiadala, aby odvolací súd v zmysle § 389
C.s.p. zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 33Cb/46/2017 zo dňa 1.10.2019 a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.40. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
správne a riadne odôvodnené a preto navrhuje rozhodnutie potvrdiť a zaviazať žalovanú k náhrade trov

odvolacieho konania.

41. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie
žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval

to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.5.2020, pričom o termíne vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

42. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodení
napadnutého rozsudku, spĺňajúcimi všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa správne
a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým i právnym posúdením veci a preto odvolaním

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

43. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p., t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

44. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

45. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p.

46. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

daný prípad.

47. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené a odvolanie
nie je dôvodné.

48. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonanie ďalších
dôkazovnebolopotrebné.Vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaust.§191C.s.p.aztýchtodôkazovdospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada
konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

49. Podrobné, vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

50. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku a neumožňujú prijať iné závery. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní,
odvolací súd uvádza :51. Pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vzhľadom na námietky žalovaného vo vzťahu
k nej zásadné, že nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a právna skutočnosť, ktorá
podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Poškodený má priamy nárok na náhradu škody

podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. voči poisťovateľovi a tento je povinný preukázať.
Predpoklady vzniku tohto nároku boli v konaní pred prvostupňovým súdom riadne preukázané.

52. Postupovaná pohľadávka je v každej zo zmlúv o postúpení pohľadávky špecifikovaná čo do výšky
(presné vyčíslenie krátenej sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a plnením už

vyplateným dlžníkom), ale aj čo do dôvodu vzniku. V článku I. zmlúv o postúpení pohľadávky, ktorý je
pomenovaný ako „Predmet zmluvy“, vyjadruje postupca svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému
má pohľadávku vo výške v zmluve uvedenej, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s
ňou súvisiacou potrebou opravy vozidla. Súčasne odvolací súd dodáva, že článok II. zmlúv obsahuje
prehlásenie postupcu, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna a článok III. bod
4 vyjadrenie zmluvných strán, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak

súhlasu ju podpisujú. Na základe uvedeného neostáva iné ako konštatovať, že postupcovia v zmluvách
o postúpení pohľadávok prejavili bez akýchkoľvek pochybností svoju vôľu pohľadávku postúpiť na
žalobcu.

53. Vo vzťahu k úrokom z omeškania odvolací súd uvádza, že nakoľko žalovaný neposkytol poistné vo

výške skutočnej škody v zákonnej 15 dňovej lehote po skončení prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahu poistného plnenia podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. (lehota mu uplynula pri nároku
č. 1 vo výške 108,57 eur dňom 16.6.2017, pri nároku č. 2 vo výške 163,25 eur dňom 17.1.2018 Z.z. a
pri nároku č. 3 vo výške 177,95 eur dňom 19.7.2018), má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny aj
nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to odo dňa nasledujúceho

po dni, kedy márne uplynula 15 dňová lehota po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
poistného plnenia, vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).