Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010672
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618010672.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudkýň
JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovanej J.. V. W. pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Malacky sp. zn. 3T 94/2018 zo dňa 18.09.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovanej J.. V. W., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T 94/2018 zo dňa 18.09.2019 bola
obžalovaná J.. V. W. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

ako zamestnankyňa spol. Stavmat Stavebniny s.r.o. najneskôr dňa 04.12.2017 vytvorila Faktúru č.

1701000124nasumuvovýške12.360,-€označenúakoobjednávkač.127/2017,naktorejakoodberateľ
figuruje spol. Stavmat Stavebniny s.r.o. a ako dodávateľ figuruje spol. Happy Drive s.r.o., a na ktorej ako
číslo účtu dodávateľa figuruje osobný účet obvinenej, následne dňa 04.12.2017 v čase o 15.04 h zadala
v mene spol. Stavmat Stavebniny s.r.o. prostredníctvom internetbankingu v systéme MULTICASH (v
systéme, ktorý na realizáciu platby vyžaduje dodatočné autorizovanie, tzv. dopodpísanie ďalšou osobou)
príkaz na uvedenú platbu na svoj osobný účet J.:B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na základe čoho

došlo dňa 05.12.2017 v čase o 09.16 h dopodpísaniu, a teda uskutočneniu, predmetného príkazu J.. V.
K., čím spôsobila poškodenej spol. Stavmat Stavebniny s.r.o. škodu vo výške 12.360,-€.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona bol
obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený s určením skúšobnej doby vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona bol obžalovanej uložený trest zákazu činnosti vykonávať vedenie
účtovníctva po dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovaná zaviazaná nahradiť poškodenej spoločnosti Stavmat
Stavebniny s.r.o., Pezinská 56, 901 01 Malacky, J. XXXXXXXX škodu vo výške 159,07€.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku bola poškodená spoločnosť Stavmat Stavebniny s.r.o., Pezinská 56,
901 01 Malacky, J. XXXXXXXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná J.. V. W.. Odvolanie
obžalovanej smeruje proti výroku o treste. V dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcuuvádza, že vo veci urobila vyhlásenie, svoju vinu uznala a oľutovala, že sa k takémuto konaniu, ktoré
je v rozpore so zákonom, znížila. Zdôrazňuje, že doposiaľ je trestne bezúhonnou osobou a živiteľkou
rodiny, má maloleté dieťa ako slobodná matka. Uložením trestu zákazu činnosti by prišla o možnosť

vykonávať živnosť, čím by došlo k zhoršeniu ekonomickej situácie rodiny a vážnym spôsobom by boli
ohrozené najmä ekonomické istoty a životné podmienky jej dieťaťa. Domnieva sa, že aj toto súdne
konanie malo na ňu dostatočný výchovný vplyv a pochopila, že takto sa konať nesmie a v budúcnosti
tak konať nebude. Tieto názory opiera o to, že pred súdom priznala svoje konanie, chcela dokonca
uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste, avšak došlo k tomu, že bol vydaný trestný rozkaz. V

podstate sa neodvolala proti vine vyslovenej v trestnom rozkaze, ale len proti výroku o treste, a to v časti
zákazu činnosti. Takto to prebehlo aj na hlavnom pojednávaní, keď na svojom odpore trvala len z dôvodu
uloženia trestu zákazu činnosti. Vykonáva činnosť, ktorá ju existenčne zabezpečuje a prostredníctvom
tejto činnosti zabezpečuje základné potreby maloletého dieťaťa. Okrem toho má aj iné záväzky, napr.
vo vzťahu k bankovým inštitúciám, čo znamená, že v prípade uloženia tohto trestu zákazu činnosti by
dochádzalo k existenčným problémom, pretože pokiaľ by nedokázala splácať svoje pohľadávky, mohli

by nastúpiť exekučné konania, ktorú by túto obžalovanú, ale predovšetkým jej rodinu, maloleté dieťa,
priviedli do veľmi zúfalého stavu.

Obžalovaná si uvedomila, že svojim nesprávnym konaním ohrozila možnosť bezproblémového
zaradenia sa a existovania v našej spoločnosti. Jej prístup k trestnému konaniu však nasvedčuje tomu,

že si tieto skutočnosti uvedomila a chce ďalej pokračovať tak, aby už nikdy neprišla do konfliktu so
zákonom.

Má za to, že súd má možnosť uložiť prísny podmienečný trest aj celkom na hornej hranici, aby tak
zabezpečil kontrolu nad jej správaním počas výkonu trestu a to aj na dlhšiu skúšobnú dobu. Na strane

druhej má možnosť po prvýkrát trestanej osobe neuložiť zákaz činnosti, aby jej bola ponechaná možnosť
zabezpečenia existencie svojej a svojej rodiny.

Obžalovaná záverom vyslovila presvedčenie, že súd po zvážení všetkých okolností vyhovie odvolaniu
obžalovanej a pri uložení prísnejšieho podmienečného trestu upustí od uloženia trestu zákazu činnosti.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovanej J.. V. W. pri splnení
zákonom stanovených podmienok. Obžalovanej bolo predvolanie na verejné zasadnutie doručované
na adresu, ktorú uviedla ako kontaktnú. Obhajca obžalovanej predložil súdu žiadosť o vykonanie
verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovanej, z ktorej je zrejmé, že sa o termíne konania verejného

zasadnutia dozvedela a prejavila vôľu nezúčastniť sa ho.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odkázal obhajca na dôvody podaného odvolania a navrhol
mu vyhovieť Do pozornosti odvolacieho súdu dal to, že obžalovaná svoj čin priznala, úprimne oľutovala,
do dátumu rozhodovania odvolacieho súdu uhradila aj zvyšnú časť škody, na ktorú bola zaviazaná.

Vzhľadom na jej situáciu, že sa sama stará o dvojročné dieťa, potrebuje pracovať, aby dokázala uživiť
seba,svojedieťaaplniťsiďalšiepovinnostiazáväzky.Uloženímtrestuzákazučinnosti,ktoréhouloženie
je vždy na úvahe súdu a nemusí byť ukladaný obligatórne, aby došlo k vážnemu zásahu a negatívnemu
dopadu nielen na samotnú obžalovanú, ale aj osobu, ktorá je na ňu výživou odkázaná. Prihovára sa
preto za zrušenie tohto trestu, nakoľko sa po zohľadnení všetkých významných poľahčujúcich okolností

na strane obžalovanej javí tento druh trestu ako neprimerane prísny.

Obhajca predložil súdu doklad o odoslaní platby vo výške 159,07€ v prospech účtu poškodeného a
rodný list maloletého syna obžalovanej.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry naopak vyslovila presvedčenie, že trest je uložený správne, podľa jej
názoru skôr plní ochrannú funkciu voči obžalovanej tým, že sa nachádza v ťažšej životnej situácii a
tento trest môže zabrániť opakovanému výskytu obdobného správania. Nie je neprimeraný okolnostiam
tohto prípadu. Čo sa týka argumentácie ohľadne povinnosti zabezpečovať výživu maloletého dieťaťa, tu
nemožno opomínať, že rovnakú povinnosť má aj otec maloletého, čiže nie je úplne presné tvrdenie, že

je dieťa odkázané výlučne na finančné zdroje obžalovanej. Navrhla preto odvolanie zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupukonania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že
odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

V prejednávanej trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2019 obžalovaná postupom
podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásila, že je vinná a zároveň na všetky otázky položené podľa
§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedala „áno“ a následne správne súd prvého

stupňa uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovanej prijíma a v súlade s ustanovením § 257 ods.
7 Tr. poriadku rozhodol, že bude vykonané dokazovanie len ohľadom výroku o treste, náhrade škody
a ochrannom opatrení.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovanú J.. V. W. uznal vinným z prečinu

sprenevery podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaná svojim
úmyselným konaním spôsobila inému škodu tým, že ho uviedla do omylu ohľadom vyplatenia faktúry,
ktorej nepredchádzalo žiadne reálne plnenie, pričom účet, na ktorý mala byť platba zaslaná, patril
obžalovanej.

Je potrebné uviesť, že odvolací súd sa skutkovými zisteniami nezaoberal, pretože rozhodnutie o prijatí
vyhlásenia obžalovanej, že priznáva skutok, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a preto ho
nemožno meniť ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Odvolanie obžalovanej smeruje iba proti
výroku o treste, konkrétne proti uloženiu trestu zákazu činnosti..

S poukazom na vyhlásenie obžalovanej J.. V. Pociskovejo priznaní viny na hlavnom pojednávaní
zákonne a vecne správane okresný súd rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste,
náhrade škody a o ochrannom opatrení.

V tomto smere krajský súd konštatuje, že dokazovanie vykonané okresným súdom vo vzťahu k týmto

výrokom bolo dostatočne dôsledné a podrobné.

Okresný súd nepochybil pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania
trestov (§ 34 Tr. zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami
uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zákona. Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu, že u

obžalovanej neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zákona. Naopak, správne
bola ustálená poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona. Obžalovaná spáchanie skutku
priznala a oľutovala svoje konanie. Krajský súd však nezdieľa názor súdu prvého stupňa, že obžalovaná
doposiaľ viedla riadny život, vzhľadom k tomu, že podľa výpisu z registra priestupkov sa dopustila
dvoch priestupkov na úseku dopravy. Vzhľadom na absenciu odvolania zo strany prokuratúry, teda v

neprospech obžalovanej, nebolo možné v odvolacom konaní vypustiť poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 písm. j/ Tr. zákona a tento nedostatok napraviť. Aj napriek tomuto pochybeniu platí, že bola súdom
prvého stupňa správne konštatovaná prevaha poľahčujúcich okolností a došlo tak ku zníženiu hornej
hranice trestnej sadzby z piatich rokov na tri roky a osem mesiacov.

Zohľadňujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia uložil súd obžalovanej trest odňatia slobody vo
výmere jeden rok, pričom ide o trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby uvedenej v § 221 ods. 2 Tr.
zákona. Uložený trest považuje aj odvolací súd za primeraný s prihliadnutím na všetky okolnosti zistené
na strane obžalovanej, ako aj s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následky. Nakoľko proti
uloženiu trestu odňatia slobody, ani proti jeho výmere nesmerovali dôvody odvolania, nie je nutné bližšie

analyzovať východiská, ktoré súd viedli k uloženiu tohto trestu.

V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanej výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložený a určená skúšobná doba vo výmere jeden rok. Takisto tento výrokurčujúci spôsob výkonu uloženého trestu je potrebné považovať za zákonný, preto sa s ním odvolací
súd stotožnil. Krajský súd pripomína, že ide o minimálnu možnú výmeru skúšobnej doby, preto nie je
vôbec potrebné venovať uvedenému výroku ďalšiu pozornosť.

Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti, voči ktorému smerujú odvolacie námietky obžalovanej,
je nutné uviesť, že po preskúmaní tohto výroku odvolací súd nezistil žiadne nedostatky formálneho
charakteru a rovnako obstojí uloženie tohto druhu trestu aj z hľadiska materiálneho. V zmysle § 61
ods. 1 Tr. zákona je rest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto

trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis a podmienkou jeho
uloženia je spáchanie trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Z dôkazov vykonaných v tejto veci
vyplýva, že obžalovaná pracovala v poškodenej spoločnosti v pozícii hlavného účtovníka a v súvislosti
s výkonom tejto činnosti došlo k spáchaniu trestného činu.

Za významné skutočnosti, ktoré podporujú správnosť uloženia tohto druhu trestu považuje krajský
súd najmä to, že obžalovaná sa v poškodenej spoločnosti zamestnala od 01.10.2017 a ani nie po
dvoch mesiacoch hrubým spôsobom zneužila svoje oprávnenie, ktoré jej vyplývalo z pracovnej zmluvy
a zároveň zneužila dôveru svojich kolegov v snahe obohatiť sa. Takýto prístup svedčí o tom, že u
obžalovanej absentuje zodpovednosť, rešpektovanie základných morálnych pravidiel a tiež práva iných

subjektovnanedotknuteľnosťichmajetku.Natýchtozáverochničnemeníanifakt,žekudňurozhodnutia
odvolacieho súdu bola škoda takmer v celej výške uhradená. K jej náhrade však došlo najmä v dôsledku
realizácie zaisťovacích opatrení v súlade s § 95 Tr. poriadku.

Pokiaľ ide podmienky pre uloženie trestu zákazu činnosti viesť účtovníctvo, najmä z hľadiska

materiálneho a posúdenia primeranosti tejto sankcie, krajský súd konštatuje, že uloženie tohto druhu
trestu si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti pred páchateľom, ktorému sa na určitú dobu zabráni
pokračovať v činnosti, pri ktorej spáchal trestný čin. Prihliadajúc na konkrétne okolnosti tohto prípadu,
spôsob spáchania skutku, motiváciu obžalovanej, ktorú možno vyvodiť najmä z listinných dôkazov
obsiahnutých v spise, odvolací súd nesúhlasí s tým, že by uložený trest zákazu činnosti bol neprimerane

prísnym opatrením a citeľne ohrozoval ekonomickú stabilitu členov rodiny obžalovanej, ktorí sú na ňu
výživou odkázaní. Uložením tohto trestu nie je u obžalovanej vo výraznej miere ohrozená možnosť nájsť
si adekvátne zamestnanie zodpovedajúce jej zameraniu a kvalifikácii, ale je na obdobie dvoch rokov
vyradená zo špecifickej odbornej činnosti, pri výkone ktorej zlyhala tým, že zneužila svoje oprávnenia,
svojho bývalého zamestnávateľa podviedla v snahe získať majetkový profit, na ktorý nemala nárok.

Aj napriek tomu, že obžalovaná nežije v manželskom zväzku, nebolo preukázané, že by na starostlivosti
a ekonomickom zabezpečení maloletého dieťaťa neparticipoval aj druhý rodič, ktorému táto povinnosť,
rovnako ako obžalovanej, vyplýva priamo zo Zákona o rodine.

Záverom dáva krajský súd do pozornosti obžalovanej, že argumenty, ktorými odôvodňuje neadekvátnosť
a neprimeranosť uloženého trestu, ktorý jej zabráni vo výkone živnostenského oprávnenia, sú
neopodstatnené, nakoľko už samotný výrok o vine pri spáchaní trestného činu proti majetku má závažné
dôsledky pre výkon živnostenského oprávnenia. Znamená to, že aj bez uloženia tohto druhu trestu
nastupujú v zmysle zákona o živnostenskom podnikaní (zákon č. 455/1991 Z.z.) opatrenia, ktoré budú

mať konečnom dôsledku pre obžalovanú rovnaký efekt.

Podľa§6ods.1Zákonaoživnostenskompodnikanívšeobecnýmipodmienkamiprevádzkovaniaživnosti
fyzickými osobami sú:
a) dosiahnutie veku 18 rokov,

b) spôsobilosť na právne úkony,
c) bezúhonnosť,

(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný
čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková

podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.Podľa § 58 ods. 1 Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska
fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak

a) podnikateľ už nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) okrem prípadu podľa § 6
ods. 1 písm. b), ak bol ustanovený zodpovedný zástupca; živnostenský úrad môže namiesto zrušenia
živnostenského oprávnenia z dôvodu nespĺňania podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) živnostenské
oprávnenie pozastaviť až do času, kým podnikateľ opätovne začne túto podmienku spĺňať.

Napriek citovaným zákonným ustanoveniam má uloženie trestu zákazu činnosti svoj zmysel a je
dôvodné, nakoľko zahŕňa aj výkon takejto činnosti v rámci zamestnaneckého vzťahu a nielen vo forme
realizácie živnostenského oprávnenia.

Rešpektujúc obmedzený revízny princíp upravený v § 317 ods. 1 Tr. poriadku, krajský súd sa nezaoberal
ani výrokom o náhrade škody, nakoľko proti nemu podané odvolanie nesmerovalo a nebola splnená ani

podmienka uvedená v poslednej vete citovaného paragrafu (dôvody pre podanie dovolania).

S poukazom na uvedené dôvody vyhodnotil krajský súd odvolanie obžalovanej ako nedôvodné, preto
bolo postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.