Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118205680
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118205680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. C.
D. nar. XX.X.XXXX a P. D. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice detí rodičov matky F. D. nar. XX.X.XXXX trvale bytom v P. na J. D. č. XX/X toho
času v P. na U. ul. č. XX a otca D. D. nar. XX.X.XXXX trvale bytom v P. na J. D. č. XX/X toho času v
W.U. A. P. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu
Košice I z 29.10.2019 č.k. 21P 66/2018-222 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým dopĺňacím rozsudkom určil dlžné výživné zo strany otca za obdobie

od 14.5.2018 do 30.8.2019 pre mal. H. C. D. v sume 487,86 € a pre mal. P. v sume 617,89 €, ktoré
povolil otcovi uhradiť matke maloletých detí v dvoch splátkach s tým, že prvá splátka je splatná do 30
dní po právoplatnosti tohto dopĺňacieho rozsudku a druhá splátka do 60 € po právoplatnosti dopĺňacieho
rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že sa s
rozsudkom nestotožňuje, nakoľko je vecne nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

a nedostatočného odôvodnenia. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku sa nedozvedel, prečo súd
neakceptoval jeho námietku, že svojmu synovi H. vyplatil školné v sume 1.000 €, a preto považuje
návrh matky maloletého o vyplatenie dlžného výživného za neopodstatnený. Okrem toho sa z rozsudku
nedozvedel, prečo súd bral ohľad iba na tvrdenie matky detí týkajúce sa predaja chaty za 50.000 €,
keď táto suma bola použitá na úhradu jeho záväzkov spojených s rekonštrukciou jeho bývania, kde
mimochodom chodia aj deti. Rozhodnutie považuje za nespravodlivé a nedostatočne odôvodnené.
Nemieni sa vyhýbať svojim povinnostiam voči maloletým deťom, avšak jeho majetkové pomery mu

neumožňujú uhradiť dlžné výživné, s ktorým nesúhlasí v dvoch splátkach. Jeho príjem ako taxikára sa
pohybuje na minimálnej mzde. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo, aby rozsudok zmenil tak, že návrh na dlžné výživné
zamieta. K odvolaniu pripojil doklad o vklade hotovosti z VÚB banky z 26.9.2019 o úhrade školného.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd určil dlžné výživné za obdobie od
15.5.2018 do 31.7.2019 v súlade so zákonom a v záujme maloletých detí.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudkom z 23.7.2019 bolo zvýšené výživné pre
maloleté deti o 50 € na každé z nich. Toto zvýšenie je na dolnej hranici z dôvodu, že otec platí školné
synovi H., k čomu sa dobrovoľne zaviazal. Notársky overený doklad prikladá v prílohe. Vo vzťahu kzvýšeniu výživného sa otec v stanovenej lehote neodvolal, a preto jeho podané odvolanie k tomuto
zvýšeniu je irelevantné. Dopĺňací rozsudok rieši iba doplatok dlžnej sumy, ktorá vznikla odo dňa podania
do dňa uznania zvýšeného výživného na maloleté deti. Tento doplatok bol napadnutý otcom a na

základe predložených dokladov, účteniek za zakúpený tovar, mu bola znížená vypočítaná dlžná suma.
Opakované predkladanie dokladu o zaplatení školného na syna mu sudkyňa na pojednávaní zamietla
z dôvodu, že pri zvyšovaní výživného na to bol vzatý zreteľ a výška zvýšenia výživného bola určená v
dolnej hranici. Otec ďalej uvádza, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú uhradiť dlžné výživné, čo
je zavádzajúce vzhľadom na to, že v lukratívnej oblasti P. v bytovom dome J. D.. X vlastnil dva byty, z

toho jeden 2-izbový, tesne pred rozvodom v roku 2014 účelovo daroval svojej matke, ktorá v tom čase
vlastnila ďalšie dva byty v tom istom vchode. Ďalej po rozvode v roku 2016 predal v tom istom dome
svoj 3-izbový veľkorozmerný byt (120 m2), pričom cena v inzeráte bola 145.000 €. V roku 2015 predal
v obci P. - P. záhradu - pozemok o výmere 1.519 m2, kde je trhová cena cca 18 až 20 € za 1 m2. V roku
2019 predal v rekreačnej oblasti C. rekreačnú chatu (cena v inzeráte 65.000 €). Tieto majetkové pomery
sú priložené v spisovom materiály od začiatku pojednávania. Otec v súčasnosti vlastní nehnuteľnosti v

prímestskej oblasti P. - P., záhradu o výmere 1.774 m2 a dom s nádvorím o výmere 169 m2, v ktorom
aj býva. Na tom istom pozemku postavil v rokoch 2018 až 2019 nový rodinný dom ako nadstavbu na
už jestvujúcom prízemnom objekte. Pokiaľ otec uvádza, že finančnú čiastku z predaja chaty vo výške
50.000 € použil na rekonštrukciu bývania, kde mimochodom chodia aj jeho deti, upresňuje, že deti
berie nepravidelne a iba krátkodobo. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že otec sa snaží zmariť už súdom

vynesené rozsudky vo veci vyplatenia dlžnej čiastky. Žiada, aby jej otec vyplatil dlžnú sumu v súlade s
dopĺňacím rozsudkom. K vyjadreniu pripojila čestné vyhlásenie z 27.6.2018, v ktorom otec prehlasuje,
že sa zaväzuje v plnej výške hradiť všetky náklady syna a to jeho 4-ročného štúdia v súkromnej strednej
umeleckej škole filmovej, a to od začiatku študijného obdobia od 1.9.2018 do jeho ukončenia. Jedná sa
o poplatky 1. zápisné 245 €, 2. pravidelný mesačný poplatok 78 € počas celého štúdia, 3. jednorazové

poplatky, ktoré škola určí v priebehu štúdia.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o
dlžnom výživnom, ktoré vzniklo jeho zvýšením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, na
jeho základe správne právne posúdil vec a dospel k odôvodnenému záveru o výške dlžného výživného
za sporné obdobie a zohľadňujúc pomery účastníkov konania správne rozhodol aj o jeho splatnosti.

9. Predmetom konania bolo zvýšenie výživného pre oprávnené maloleté deti H. C. a P. D. s tým, že súd
prvej inštancie rozsudkom z 23.7.2019 č.k. 21P 66/2018-182 zvýšil výživné od otca naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 11P 83/2015-98 z 11.11.2015 pre mal. H. C. zo 150 € na 200 €
mesačne a mal. P. zo 100 € na 150 € mesačne od 14.5.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný
posielať matke detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Proti tomuto rozsudku odvolanie podané nebolo,

preto rozsudok o zvýšení výživného nadobudol právoplatnosť (§ 225 ods. 3 CSP).

10. Súd prvej inštancie však opomenul rozhodnúť o dlžnom výživnom, ktoré vzniklo jeho zvýšením
za obdobie od 14.5.2015, teda nerozhodol o celom predmete konania, preto v súlade s § 225 CSP
doplnil dokazovanie vo vzťahu k zisteniu plnení otca v rozhodnom období majúcich charakter plnenia

vyživovacej povinnosti a dopĺňacím rozsudkom z 29.10.2019 rozhodol o dlžnom výživnom.

11. Pri rozhodovaní o dlžnom výživnom je súd pri vyčíslení jeho výšky povinný vziať do úvahy všetky
plnenia,oktorýchbudemaťpreukázané,žeichpovinnýposkytoloprávnenémuvposudzovanomobdobí,pričom môže ísť o plnenia naturálne alebo peňažné. Pri naturálnych plneniach musí zvážiť, či nešlo
iba o príležitostné plnenia v dobe styku alebo či nešlo o bežné dary alebo iné podobné plnenia, ktoré
nie je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti (porovnaj R 44/1966). Nie je tiež vylúčené,

že v prípade rozhodovania o výživnom či zmene výživného súd zohľadní pravidelné plnenia povinného
rodiča už pri určení, či zvýšení výživného pre dieťa, to znamená, že určí výživné v nižšom rozsahu, aký
by zodpovedal zákonným kritériám určovania rozsahu výživného vyplývajúcim z ustanovení Zákona o
rodine, v tomto prípade z § 62 ods. 1 až 5 práve s poukazom na pravidelné plnenia povinného majúce
charakter výživného, teda uhrádzanie odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa.

12. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie zjavne pri určení rozsahu zvýšeného výživného
pre maloleté deti prihliadol na to, že otec prispieva na školné svojmu synovi, čo nepochybne vyplýva
z odôvodnenia rozsudku z 23.7.2019 č.k. 21P 66/2018-182, konkrétne z bodu 34. jeho odôvodnenia.
Vzhľadom na uvedené nemohol opätovne na túto skutočnosť prihliadnuť pri určení dlžného výživného,
ako sa mylne domnieva otec, nakoľko by išlo o duplicitné zohľadnenie plnení otca, čo by bolo v rozpore

so zákonom, ako aj so záujmami maloletých detí. Vzhľadom na uvedené boli odvolacie námietky otca
bezdôvodné.

13. Napokon súd prvej inštancie správne rozhodol aj o splatnosti dlžného výživného s poukazom na to,
že podľa § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, s výnimkou

rozsudkov o výživnom, ktoré sú predbežne vykonateľné doručením (§ 44 CMP) a len v odôvodnených
prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu. Súd prvej inštancie v tomto prejednávanom prípade umožnil
otcovi zaplatiť dlh na výživnom v dvoch mesačných splátkach, pričom prvá je splatná do 30 dní a
druhá do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že v konaniach
týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa

živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné
slúži, je potrebné venovať zvláštnu pozornosť tomu, či povolenie výhody splátok alebo dlhšej splatnosti
nebude mať predovšetkým ťaživý dopad na oprávnené maloleté dieťa, teda na uspokojovanie jeho
odôvodnených potrieb za situácie, že ide o výživné, ktoré už malo byť zaplatené v období od 14.5.2018,
čo je už doba dvoch rokov. Napokon majetkové pomery povinného mu zjavne umožňujú dlh na výživnom

zaplatiť v súdom určenej lehote. Výdavky, ktoré otec prezentuje v súvislosti s rekonštrukciou, výstavbou
či opravami svojich nehnuteľností nie je možné považovať za nevyhnutné výdavky, ktoré by mali mať
prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k deťom (§ 62 ods. 5 Zák. o rodine).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1 CSP, podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa ods.
3 doplnil dôvody vo vzťahu k odvolacej argumentácii odvolateľa.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).