Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3Csp/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117252945
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:6117252945.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s.r.o., so sídlom: Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika,
IČO: 247 85 199, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického
4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X., v konaní o
zaplatenie 489,50 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 489,50 EUR, spolu s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 489,50 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 28.11.2017 domáhal,
aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 489,50 EUR, spolu s úrokom z
omeškania 5% ročne zo sumy 489,50 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania a
právneho zastúpenia.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident

Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „Pôvodný veriteľ“)
uzavreli dňa 31.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570115083 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na
základe Zmluvy o úvere sa Pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 1080 EUR.
Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov a výške
splátky 33,48 EUR. Posledná splátka bola splatná dňa 25.12.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanej
jednorazovo hotovostne. Pôvodný žalobca a žalovaná uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru,
žalobca si však v tomto konaní nárok z uvedenej zmluvy o zabezpečení splátok neuplatnil. Žalovaná

porušila svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas a uhradila len splátky v celkovej výške 590,50
EUR. Žalobca pred podaním žaloby žalovanú vyzval k úhrade celej dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby
žalovaná dlžnú sumu neuhradila, a tak jej celkový dlh predstavuje sumu 489,50 EUR, ktorú žalobca
vyčíslil ako rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných úhrad (1080 EUR - 590,50
EUR = 489,50 EUR).

3. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd kauzálne príslušný na konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z.

o upomínacom konaní, vydal dňa 18.12.2017 pod sp. zn. 11Up/523/2017 platobný rozkaz. Nakoľko sa
platobný rozkaz nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk a žalobca navrhol pokračovať v konaní,
bola vec postúpená na Okresný súd Námestovo.4. Žalovaná sa k žalobe, ktorú si prevzala dňa 26.11.2018, nevyjadrila.

5.Podľačl.18ods.2NariadeniaEurópskehoparlamentuaRadyč.1215/2012z12.12.2012oprávomoci

a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ia):
Druhýúčastníkzmluvymôžežalovaťspotrebiteľalennasúdochčlenskéhoštátu,vktorommáspotrebiteľ
bydlisko.

6. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom

práve pre zmluvné záväzky (Rím I):

(1) Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa
môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len
„spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej
len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu,

že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

7. Nakoľko žalobca je osobou registrovanou v Českej republike, súd posudzoval medzinárodnoprávne
aspekty sporu. Podľa slovenského aj európskeho práva je možné považovať vzťah medzi žalobcom a
žalovaným za spotrebiteľský vzťah. V zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel Ia súd konštatuje, že má
právomoc rozhodovať tento spor, nakoľko žalovaný spotrebiteľ má bydlisko v Slovenskej republike. Vo
vzťahu k rozhodnému právu súd zistil, že s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I, sa má použiť

právo Slovenskej republiky. Vo vzťahu medzi Pôvodným veriteľom a žalovanou sa žiadny cudzí prvok
nevyskytoval. Ten vznikol až postúpením pohľadávky z Pôvodného veriteľa na žalobcu. Nie je tu preto
dôvod na to, aby sa na posudzovaný spotrebiteľský vzťah vzťahoval iný právny poriadok ako právny
poriadok Slovenskej republiky.

8. V danej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné (keďže ich žalovaná nepoprela - § 151 ods. 1 CSP) a hodnota sporu bez jeho príslušenstva
nepresahuje sumu 1 000 EUR. V súlade s § 297 písm. b) CSP súd preto vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, najmä
žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016,
predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017, výpisom splátok a úhrad, výpisom žalobcu z obchodného
registra.

10. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.12. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú
za nesporné.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Pôvodný veriteľ, ako veriteľ, a žalovaná, ako
dlžník, uzavreli dňa 31.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa Pôvodný veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1080 EUR. Poskytnutie úveru žalovaná nepoprela. Žalovaná
sa zaviazala tento úver splatiť v 60 týždenných splátkach po 24,21 EUR, spolu s úrokom a poplatkom.
Žalovaná do dňa podania žaloby uhradila Pôvodnému veriteľovi 590,50 EUR. Nesplatená časť istiny
úveru je tak vo výške 489,50 EUR. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku postúpením od Pôvodného

veriteľa.

15. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, keďže bola uzavretá medzi právnym predchodcom
žalobcu konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom a žalovanou ako
spotrebiteľom. Súd preto na právny vzťah medzi stranami aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Nakoľko si žalobca uplatnil len nesplatenú časť istiny úveru, súd neposudzoval vo vzťahu k Zmluve o
úvere splnenie tých povinností, dôsledkom ktorých nesplnenia by podľa zákona č. 129/2010 Z.z. mohol
byť spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca si neuplatňoval ani žiadne

nároky, ktoré by mohli byť založené na neprijateľnej podmienke v zmysle Občianskeho zákonníka.
Keďže bolo preukázané, že žalovaná nesplatila celú istinu úveru, súd žalovanú vo výroku tohto rozsudku
zaviazal k úhrade tejto nesplatenej časti istiny úveru vo výške 489,50 EUR.

16. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka:

Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie
§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.

17. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka:
Konanie,predmetomktoréhojepohľadávkavzniknutázospotrebiteľskejzmluvy,začatépredúčinnosťou
tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

18. Nakoľko sa toto konanie začalo dňa 28.11.2017, v zmysle § 879v sa naň neaplikuje § 54a

Občianskeho zákonníka. Na daný prípad sa neaplikuje ani § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý dňa 27.09.2018 stratil účinnosť publikovaním nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 uverejneného pod č. 271/2018 Z.z. Pre uplatnenie účinkov inštitútu
premlčania (minimálne vo vzťahu k niektorým splátkam) bolo nevyhnutné, aby sa samotný dlžník
(žalovaná), takéhoto premlčania dovolal. V tomto konaní však bola žalovaná úplne pasívna.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Vo vzťahu k nesplatenej istine úveru je žalovaná v omeškaní s jej vrátením. Žalobcovi preto patrí
právo na úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy
od 17.12.2016. Je nepochybné, že k tomuto dátumu bola pohľadávka z úveru už splatná, nakoľko
posledná splátka úveru mala byť realizovaná 25.12.2014. Výška základnej úrokovej sadzby ECB kudňu 17.12.2016 bola 0,00%. Zákonná výška úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je preto 5,00%, čo je výška totožná s výškou žalobcom
požadovaného úroku z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania tak ako si ho uplatnil.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol z procesného hľadiska
v spore úspešný v plnom rozsahu, súd preto zavial žalovanú k náhrade trov konania žalobcu v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Podľa zákona č. 62/2020 Z.z. do 30.04.2020 táto lehota neplynie. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).