Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206156
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417206156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR
Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovaným:
X/ M. T., L.. XX. XX. XXXX, J. Y. A.. Č.. XXXX/XX, J., X/ C. V., L.. XX. XX. XXXX, J. E. A.. Č.. XXXX/
XX, J. X/ K. P., L.. XX. XX. XXXX, J. E. A.. Č.. XXXX/XX, J., žalované 1/ až 3/ zastúpené: Advokátska
kancelária HASALA, s.r.o., IČO: 47 244 224, Drieňová ul. č. 34, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva,
na odvolanie žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29. októbra 2018,
č. k. 22C/35/2017 - 243, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že výlučným vlastníkom pozemkov v T.. Ú.. K., S. P.:
G. O.. „. G.. Č.. XXXX/X - X. G. S. L. M. E. XXX C.X, R. na B. Č.. XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/X - X.
G. S. L. M. E. XXX C.X, R. na B. Č.. XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/X - X. G. S. L.K. M. E. X C.X, R. na

B. Č.. XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. XX C.X, R. na B. Č.. XXXX, G. O.. „. G.. Č..
XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. XX C.X, R. na B. Č.. XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E.
XX C.X, R. na B. Č.. XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. XX C.X, R. na B. Č.. XXXX,
G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. X C.X, R. na B. Č.. XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X.
G. S. L.Á. M. E. XX C.X, R. na B. Č.. XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. X C.X, R. na
B. Č.. XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. XXX C.X, R. na B. Č.. XXXX, G. O.. „. G..
Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. XX C.X, E. M. K. X M. G. O.. „. G.. Č.. XXXX/X, R. na B. Č.. XXXX,

podľa N. G. Č.. XXXXX/XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. XXX C.X, E.Y. M. K. X M.
G. O.. „. G.. Č.. XXXX/X, R. na B. Č.. XXXX, podľa N. G. Č.. XXXXX/XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX
- X. G. S. L. M. E. XX C.X, E. M. K. X M. G. O.. „. G.. Č.. XXXX/X, R.Y. na B. Č.. XXXX, podľa N. G.
Č.. XXXXX/XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. XX C.X, E. M. K. X M. G. O.. „. G.. Č..
XXXX/X, R. na B. Č.. XXXX, podľa N. G. Č.. XXXXX/XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M.
E. XX C.X, E.Y. M. K. X M. G. O.. „. G.. Č.. XXXX/X, R. na B. Č.. XXXX, podľa N. G. Č.. XXXXX/XXXX,
G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. XX C.X, E. M. K. X M. G. O.. „. G.. Č.. XXXX/X, R.Y. na

B. Č.. XXXX, podľa N. G. Č.. XXXXX/XXXX, G. O.. „. G.. Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. X C.X, E.
M. K. X M. G. O.. „. G.. Č.. XXXX/X, R. na B. Č.. XXXX, podľa N. G. Č.. XXXXX/XXXX, G. O.. „. G..
Č.. XXXX/XX - X. G. S. L. M. E. X C.X, E.Y. M. K. X M. G. O.. „. G.. Č.. XXXX/X, R. na B. Č.. XXXX,
podľa N. G. Č.. XXXXX/XXXX, je Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO:603 481, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 3/ v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 137 písm. a) C. s. p., § 37, § 39, § 47 ods. 2, 3,

§ 100 ods. 1, 2, § 101, § 133, § 135 Občianskeho zákonníka účinného v čase vyvlastnenia a podpisu
kúpnej zmluvy, § 18 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, § 21 ods. 1 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, §
2 ods. 1, 5 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 2 ods. 4 vyhlášky Ministerstva financií č. 104/1966
Zb. o správe národného majetku, § 6 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2 vyhlášky Ústrednej správy geodézie a
kartografie, § 4 ods. 3, § 4 ods. 4 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, § 2 ods. 2, § 3 ods. 2

vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 90/1984 o správe národného majetku účinnej do 30. 06.
1988 a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti
časti pôvodnej vyvlastnenej a vykúpenej parcely č. 1365/2, pozemku registra „E“, T.. Ú.. K. (G.Ô. T..
Ú.. B.), v súčasnosti pozemkov registra špecifikovaných v petite napadnutého rozsudku, je žalobca,
na ktorého boli pozemky reg. „C“, G.. Č.. XXXX/XX, XXXX/XX S. XXXX/XX prevedené na základe
Dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov č. 24 88 0269 16 00 uzatvorenej dňa 22. 06. 2016 medzi

žalobcom a spoločnosťou ISTROFINAL BB, s.r.o. tak, že spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. uznala,
že tieto pozemky vznikli z pôvodnej pozemkovoknižnej G.. Č.. XXXX/X, T.. Ú.. B., ktorej vlastníkom sa
stal žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19. 03. 1990 a na základe rozhodnutia o vyvlastnení č.
767/71/330 zo dňa 24. 04. 1972. Uviedol, že pozemky reg. „C“ G.. Č.. XXXX/XXX-XXX, XXXX/., XXXX/
XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX S. XXXX/XX, ktoré sú t. č. evidované vo vlastníctve žalobcu boli

na žalobcu prevedené zo spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. pri výstavbe obchodného
centra Kaufland Bratislava - Dúbravka, pričom pozemky, ktoré momentálne vlastní spoločnosť Kaufland
Slovenská republika v.o.s., zapísané na Č.. B.. XXXX nadobudla spoločnosť od žalovaných s tým, že
tieto skutočnosti spôsobili, že žalobca sa v konaní voči žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva
k pozemkom len vo výmere 1.325 m2. Nestotožnil sa s námietkou žalovaných, že žalobca neosvedčil

vznik práva hospodárenia k žalovaným pozemkom, nakoľko nedodržanie 60 dňovej lehoty v zmysle
vyhlášky č. 104/1966 Zb. na oznámenie zmeny vo vlastníctve, resp. 60 dňovej lehoty od vzniku právneho
vzťahu v zmysle zákona č. 22/1964 Zb. na predloženie príslušných listín orgánu geodézie nespôsobuje,
že na žalobcu neprešlo vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom tejto žaloby, poukázal na
v tom čase platný Občiansky zákonník, v zmysle ktorého došlo k strate intabulačného princípu, preto

nedodržanie týchto ustanovení nespôsobuje neúčinnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia či kúpnej zmluvy,
na základe ktorých žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom, keď obdobne ani
nedodržanie lehoty 12 mesiacov v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. nemá vplyv na prechod vlastníckeho
práva k pozemkom na žalobcu. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania majetkového práva
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka v dôsledku nepožiadania o zápis práva hospodárenia s

predmetnými nehnuteľnosťami súd prvej inštancie konštatoval, že sa s ňou s poukazom ustanovenie
§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nestotožnil, nakoľko z neho vyplýva, že sa premlčujú všetky
majetkového práva s výnimkou vlastníckeho práva a keďže v čase podpisu kúpnej zmluvy neplatil tzv.
intabulačný princíp, v zmysle ktorého sa vlastníctvo nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy alebo
katastra nehnuteľností, ale v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase platného Občianskeho

zákonníka k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou spôsobilou na vznik, zmenu alebo
zánik vlastníckeho práva, nedodržanie lehôt v zmysle zákona č. 22/1964 Zb. resp. zákona č. 138/1991
Zb. nemá vplyv na premlčanie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy z
19. 03. 1990, a preto aj poukazovanie na ustanovenie § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného
v čase uzavretia kúpnej zmluvy je bez právneho významu, nakoľko v dôsledku straty intabulačného

princípu žalobca ani Výstavba hl. mesta SSR Bratislava neboli povinní podať návrh príslušnému orgánu
na zápis vlastníckeho práva, nakoľko takýto zápis nebol pre prevod vlastníckeho práva potrebný a
nedodržanie lehoty v zmysle § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka nespôsobilo zánik vlastníckeho práva
žalobcu. Uviedol, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení jeho vlastníckeho práva
k pozemkom špecifikovaným v bode II žaloby zo dňa 18. 05. 2017 osvedčil, nakoľko rozhodnutím vo veci

samej sa odstráni neistý právny stav medzi žalobcom a žalovanými, keďže žalované sú v súčasnosti
zapísané ako podielové spoluvlastníčky sporných nehnuteľností na liste vlastníctva Č.. XXXX pre T.. Ú..
K. S. B. Č.. XXXX pre T.. Ú.. K., hoci žalobca disponuje listinami, z ktorých odvodzuje svoje vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam. Poukázal na skutočnosť, že mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že pôvodnými vlastníkmi pozemku registra „E“ G.. Č.. XXXX/X T.. Ú.. B. (E. D. T.. Ú.. K.)

pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke Č.. XXX E. E. X.XXX C.X boli právni predchodcovia
žalovaných Š. V. S. T. V., O.. Y., každý v jednej polovici, keď vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodný
národný výbor v Bratislave IV, odbor výstavby a územného plánovania dňa 24. 04. 1972 ako stavebný
úrad I. stupňa a vyvlastňovací orgán, rozhodol o žiadosti spoločnosti Investing, Bratislava, Vajnorská51 o vyvlastnení nehnuteľnosti G.. Č.. XXXX/X T.. Ú.. B. tak, že vyvlastnil časť nehnuteľnosti pS.. Č..
XXXX/X E. E. XXX C.X X.D. E. E.. Č.. XXX G. T. pre T.. Ú.. B. podľa geometrického plánu čj. mer. 68017
vlastnícky patriacu Š. V. E. 1. S. T. V., O.. Y. E. 1. za Ú.Č. E. D. X. v zmysle právoplatného územného

rozhodnutia zo dňa 15. 10. 1969, č. j. ÚPA-3544-154/24/69-to v prospech Čsl. štátu v správe Investingu,
Bratislava, Vajnorská 51, pričom náhradu za vyvlastnenú časť nehnuteľnosti určil sumou 0, 40,- Kčs za
1 m2 pozemku a celková suma za vyvlastnenú časť predstavovala 330, 80,- Kčs za pozemok a 380, 80,-
Kčs za stavebné investície s tým, že podľa uvedeného rozhodnutia náhradu za vyvlastnený pozemok
malvyvlastniteľposkytnúťvyvlastnenýmihneďpoprávoplatnostirozhodnutiavčiastkachpodľavýškyich

spoluvlastníckych podielov. Poukázal na skutočnosť, že o odvolaní právnych predchodcov žalovaných
proti rozhodnutiu Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV č. 767/71/330 zo
dňa 24. 04. 1972, ktorí sa v zásade vyvlastneniu nebránili, namietali však výšku stanovenej náhrady,
rozhodol Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislava, odbor územného plánovania dňa 01. 08. 1972
tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil s tou zmenou, že celková náhrada za
vyvlastnený pozemok činí správne 350, 80,- Kčs. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia

ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že napadnutým rozhodnutím Odbor výstavby a
územného plánovania ObNV Bratislava IV zo dňa 24. 04. 1972 vyvlastnil v prospech štátu pre investičnú
výstavbu NVB od Š. V. S. C. T., O.. Y. Č. G.. Č.. XXXX/X T.. Ú.. B. E. E. XXX C.X za náhradu 0,
40 Kčs/1 m2, spolu 330, 80,- Kčs, keď dospel k záveru, že smerodajná pre stanovenie náhrady je
vyhláška č. 47/1969 Zb., pričom v zmysle uvedenej vyhlášky vyvlastňovaný pozemok bol mimo územia

ohraničeného ako zastavaná časť obce, avšak zároveň odvolací orgán dospel k záveru, že pri výpočte
sumy za vyvlastnený pozemok došlo k pochybeniu, kedy pri sume 0, 40,- Kčs/1 m2 a pozemku 877
m2 náhrada mala byť vypočítaná v sume 350, 80,- Kčs. Poukázal na skutočnosť, že na základe
uvedených rozhodnutí štátneho orgánu sa v zmysle § 135 vtedy platného Občianskeho zákonníka stala
vlastníkom vyvlastnenej nehnuteľnosti - parcely registra „E“ G.. Č.. XXXX/X T.. Ú.. B. E. E. XXX C.X

spoločnosť Investing - Investorsko-inžinierska organizácia NV hl. mesta SSR Bratislavy, ktorá dňa 15.
08. 1972 vydala finančný poukaz Zn.: 034/5415/72 Dr Sta, ktorým Š. V. S. C. T.L., O.. Y. oznámila
poukázaniefinančnejnáhradyzavyvlastnenúnehnuteľnosťvcelkovejvýške731,60,-Kčs,apretopokiaľ
žalovanévkonanínamietali,žezuvedenéhofinančnéhopoukazunevyplýva,žebysumazavyvlastnenú
nehnuteľnosť bola skutočne vyplatená ich právnym predchodcom, tieto ich námietky vyhodnotil ako

účelové, nakoľko z uvedeného finančného poukazu mal za preukázané, že skutočne došlo k vyplateniu
sumy za vyvlastnené pozemky a stavebné investície právnym predchodcom žalovaných s tým, že
právni predchodcovia žalovaných túto skutočnosť nikdy nenamietali a z dôvodu údajného neuhradenia
sumy za vyvlastnené pozemky sa nikdy nedomáhali navrátenia predmetných nehnuteľností do ich
vlastníctva, resp. zrušenia rozhodnutia o vyvlastnení časti pozemku G.. Č.. XXXX/X. Súd prvej inštancie

v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalobca, resp. spoločnosť Investing si
právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení nenechala zapísať do katastra nehnuteľností (vtedy Strediska
evidencie nehnuteľností) nemá vplyv na platnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia a právne účinky s ním
spojené, nakoľko v roku 1950 bol prijatý Občiansky zákonník 141/1950 Zb. (tzv. stredný), ktorým bol
prelomený intabulačný princíp (vlastníctvo k pozemku sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy)

s tým, že v súlade s príslušnými ustanoveniami stredného Občianskeho zákonníka k zmene vlastníctva
dochádzalo už samotnou listinou spôsobilou na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva, pričom
podobne po prijatí zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa na nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti rozhodnutím štátneho orgánu nevyžadoval zápis rozhodnutia do evidencie nehnuteľností,
keď uvedený intabulačný princíp bol opätovne zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky

až s účinnosťou ku dňu 01. 01. 1993, a preto žalobca, resp. spoločnosť Investing nemala povinnosť
zapísať rozhodnutie o vyvlastnení do evidencie nehnuteľností, nakoľko s takýmto zápisom sa ani
nespájali konštitutívne účinky. K námietke žalovaných, že vo vyvlastňovacom rozhodnutí je uvedený
iný geometrický plán, a to č. XXXXX, T. však nezobrazuje vyvlastnenú časť parcely Č.. XXXX/X,
skonštatoval, že v danom prípade išlo o zrejmú nesprávnosť, nakoľko z predložených listinných dôkazov

je zrejmé, že predmetom vyvlastňovacieho konania bola časť G.. Č.. XXXX/X zapísaná v PK E. Č.. XXX
T.. Ú.. B. E. E. XXX C.X, pričom pri výkupe časti tejto parcely (v rámci vyvlastnenia) sa postupovalo podľa
geometrického plánu č. 0058/1-501-915-68 zo dňa 11. 09. 1968 a nie geometrického plánu uvedeného
vo vyvlastňovacom rozhodnutí č. 68017, a preto išlo o zrejmú nesprávnosť, keďže z listiny na č. l.
170 je zrejmé, že geometrický plán č. 68017 a GP č. 0058/1-501-915-68 sú výkupové geometrické

plány, ktoré na seba nadväzovali a boli pripravené za účelom majetkoprávneho usporiadania pozemkov
pre výstavbu sídliska X., pričom iba nedopatrením sa vo vyvlastňovacom rozhodnutí č. 767/71/330
uvádzal GP č. 68017. Uviedol, že zo samotného rozhodnutia je však zrejmé, ktorá časť parcely a
v akej výmere je predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia, pričom táto časť G. Č.. XXXX/X M. E.XXX C.X bola zakreslená a vyznačená na GP č. 0058/1-501-915-68 ako diel č. 46 a poukázal aj
na rozhodnutie o odvolaní voči vyvlastneniu zo dňa 01. 08. 1972, v ktorom je špecifikované, že sa
vyvlastňuje časť G.. Č.. XXXX/X E. T.. Ú.. B. M. E. XXX C.X, čo zodpovedá GP č. 0058/1-501-915-68

zo dňa 11. 09. 1968 s tým, že právni predchodcovia žalovaných v odvolacom konaní proti samotnému
vyvlastneniu, resp. nedostatočne určitému predmetu vyvlastneniu nikdy nenamietali, namietali len proti
výške náhrady za vyvlastnené pozemky. V súvislosti s námietkou, že na vyvlastňovacom rozhodnutí
absentuje doložka právoplatnosti, súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že na vyvlastňovacom
rozhodnutí nie je uvedená doložka právoplatnosti nespôsobuje, že by toto rozhodnutie nenadobudlo

právne účinky, keď vyznačenie doložky právoplatnosti rozhodnutia predstavuje len administratívny úkon,
avšak jej nevyznačenie nemožno vykladať tým spôsobom, že automaticky rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť s tým, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že rozhodnutie o vyvlastnení zo
dňa 24. 04. 1972 v spojení s rozhodnutím zo dňa 01. 08. 1972 právoplatnosť nadobudlo, čo potvrdzuje
najmä finančný poukaz zo dňa 15. 08. 1972, v ktorom sa uvádza, že sa poukazuje suma 731, 60,- Kčs
na základe právoplatného I. stupňového rozhodnutia ObNV Bratislava IV-Karlova Ves, odbor výstavby

a územného plánovania č. 767/71/330 zo dňa 24. 04. 1972 a II. stupňového rozhodnutia ÚPA - NVB
č. ÚPA-2543-330/72-Kaš/Cr zo dňa 01. 08. 1972 a aj obdobne listina na č. l. 164 spisu - návrh na
vyvlastnenie časti pozemku G.. Č.. XXXX/X M. E. XXX C.X, kde sa uvádza, že časť pozemku už bola
vyvlastnená rozhodnutím zo dňa 24. 04. 1972, z dôvodu ktorého je rozhodnutie o vyvlastnení spornej
nehnuteľnostiprávoplatnéaprávneúčinkysnímspojenésúnaďalejzachované.Vsúvislostisnámietkou

žalovaných o tom, že žalobca nepreukázal doručenie rozhodnutia o odvolaní voči vyvlastneniu zo
dňa 01. 08. 1972 konštatoval, že skutočnosť, že vo vyvlastňovacom spise sa po viac ako 46-ich
rokoch od vydania toho rozhodnutia nenachádza niektorá doručenka neznamená, že vyvlastňovacie
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 02. 03. 2005, sp. zn.
22 Cdo1400/2004, v ktorom Najvyšší súd ČR vyslovil názor, že v sporoch, v ktorých časový odstup

od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, nie je na
mieste extenzívnym spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili
právne vzťahy, čo platí rovnako pri spochybňovaní správnosti správneho rozhodnutia vrátane správnosti
postupu správneho orgánu v konaní, ktoré jeho rozhodnutiu predchádzalo, preto pokiaľ niekto tvrdí, že
sa určité veci v dávnej dobe neuskutočnili obvyklým, či úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom,

že v danom prípade tomu tak nebolo na ňom (obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.
11. 2005, sp. zn. 22Cdo 2384/2005). K námietke žalovaných týkajúcej sa nízkej ceny za vyvlastňované
pozemky, považoval za potrebné uviesť, že nie je oprávnený v tomto konaní preskúmavať správnosť
vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 24. 04. 1972 v spojení s rozhodnutím zo dňa 01. 08. 1972, ani toto
rozhodnutiezrušiťčizmeniť,pričomvprípade,akprávnipredchodcoviažalovaných(resp.žalované)mali

záujem na zrušení tohto rozhodnutia, mohli sa domáhať zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia žalobou
na krajský súd v konaní vo veciach týkajúcich sa správneho súdnictva s tým, že ani tvrdenia žalovaných
o údajnom nátlaku na ich právnych predchodcov (L. Š. V.) pred vyvlastnením predmetných pozemkov
považoval za nepodložené a ničím nepreukázané, preto sa nimi bližšie nezaoberal, pričom obdobne
pokiaľ žalované namietali, že žalobca nepreukázal, že vyvlastňovacie rozhodnutie podpísala oprávnená

osoba, tieto námietky považoval za irelevantné. Poukázal na skutočnosť, že žalobca predložil kópiu
vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré bolo riadne podpísané, pričom v tomto konaní nie je oprávnený
preskúmavať správnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, takúto právomoc majú iba krajské súdy vo
veciach týkajúcich sa správneho súdnictva a poukázal aj na záver prijatý v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 24/2007: „K otázke kedy sú všeobecné súdy oprávnené

mimo rámec správneho súdnictva preskúmavať správne akty, dovolací súd udáva, že nulitné sú také
rozhodnutia, ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny
orgán absolútne vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá ako keby nikdy neboli vydané tzv. paakty.
Len takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo rámca správneho súdnictva.
Preskúmavať teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné t. j. také

vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných platí prezumpcia
ich správnosti“ (rovnako tak na totožný záver prijatý v rozhodnutí NS SR č. sp. zn. 4Cdo 123/2003),
a preto uzavrel, že vyvlastňovacie rozhodnutie vydané Obvodným národným výborom Bratislava IV,
odborom výstavby a územného plánovania dňa 24. 04. 1972 na základe zákona č. 87/1958, časti X
vyhlášky č. 144/59 Ú. v. a zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s rozhodnutím Národného výboru hlavného

mesta SSR Bratislavy zo dňa 01. 08. 1972, bolo vydané v medziach právomoci príslušného správneho
orgánu, nešlo o ničotný (nulitný právny akt) a dospel preto k záveru, že na základe rozhodnutia zo dňa
24. 04. 1972 v spojení s rozhodnutím zo dňa 01. 08. 1972 došlo k vyvlastneniu pozemkov, z ktorých sa
geometrickýmplánomodčlenilaspornánehnuteľnosť,pričomichvlastníkomsastalčeskoslovenskýštát,následne od roku 1993 slovenský štát a potom na základe ustanovenia § 2 ods. 1 zákona číslo 138/1991
Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku

ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon číslo 369/1990 Zb.) právo hospodárenia
národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú, prešlo vlastnícke právo na Hlavné mesto SR
Bratislavu (žalobcu). Uviedol, že mal ďalej za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 19. 03. 1990
uzatvorenou medzi predávajúcimi Š. V. S. T.L. V., O.. Y. a kupujúcim Výstavbou hlavného mesta SSR,
investorsko - inžinierkou organizáciou Národného výboru hl. mesta SSR Bratislava došlo k predaju časti

pozemku G.. Č.. XXXX/X T.. Ú.. B. R. E. G. E. Č.. XXX E. E. XXX C.X, keď identifikácia parciel sa
mala preukazovať výpisom z pozemkovej knihy a GP č. 243-237-195-86/1, keď dôvodom kúpy bola
skutočnosť,ženehnuteľnosťsanachádzavzoznameparcielurčenýchnavýstavbuakciemajetkoprávne
usporiadanie D. X., a za odkupovaný pozemok si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu 15. 100,- Kčs.
K námietke žalovaných, že uvedená kúpna zmluva je neplatná, pričom neplatnosť mala spočívať v
neurčitosti predmetu kúpy, v nepreukázaní schválenia kúpnej zmluvy ako aj nedodržaniu ustanovení

zákona č. 22/1964 Zb. a zákona č. 381/1990 Zb. súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko v predmetnej
kúpnej zmluve je jasne a zrozumiteľne špecifikované čo je jej predmetom, a teda predaj časti parcely
Č.. XXXX/X T.. Ú.. B. E. O. XXX C.X, a identifikácia parciel bola preukázaná výpisom z pozemkovej
knihy a GP č. 243-237-195-86/1, a napriek tomu, že v popisnej časti vykupovaná časť pozemku je
označená ako diel č. 44 o výmere 1.632 m2, a keďže do tejto výmery bola zarátaná aj výmera už

vyvlastnenejčastipozemkuG..Č..XXXX/X(XXXC.X),nestotožnilsastvrdenímžalovaných,žepredmet
kúpnej zmluvy je neurčitý, pretože presne nevymedzuje kde sa nachádza zmluvou prevádzaných 755
m2. Uviedol, že z pripojeného geometrického plánu pritom jednoznačne vyplýva, že vykupovaná časť
G.. Č.. XXXX/X M. E. XXX C.X presne nadväzuje už na vyvlastnenú časť G.. Č.. XXXX/X M. E. XXX
C.X a rozsah vykúpenej časti pozemku je zároveň v geometrickom pláne vymedzený lomovými bodmi,

pričom zdôraznil, že samotný právny úkon, jeho náležitosti a s tým súvisiaca platnosť právneho úkonu
je potrebné vždy posudzovať aj s prihliadnutím na dobu, v ktorej bol tento úkon urobený, spôsob,
akým sa v danom období kúpne zmluvy uzatvárali ako aj náležitosti potrebné pre ich platnosť. K
poukázaniu žalovaných na ustanovenie § 6 ods. 2 vyhlášky č. 23/1964 Zb., v zmysle ktorej, ak je
listinou prevádzaná reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa predložiť aj geometrický plán, na

ktorom je vyznačené oddelenie príslušnej časti a udať jej výmera súd prvej inštancie uviedol, že v danom
prípade z predloženej kúpnej zmluvy je zrejmá výmere kupovanej časti G.. Č.. XXXX/X, a to konkrétne
XXX C.X, pričom vykupovaná časť je znázornená na predloženom geometrickom pláne ako časť G..
Č.. XXXX/X, ktorá priamo nadväzuje na už vykúpenú časť vo E.Ý. XXX C.X s tým, že ak by sa aj
stotožnil s tvrdením žalovaných, že uvedené vymedzenie nezodpovedá riadne vyhláške č. 23/1964, táto

skutočnosť by mohla mať význam v prípade, ak by vtedajšia Výstavba hl. mesta SSR uvedenú kúpnu
zmluvu zapisovala do evidencie nehnuteľností, avšak uvedená skutočnosť nemá vplyv na platnosť a
účinnosť kúpnej zmluvy, keďže v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy neplatil intabulačný princíp, a teda
na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa nevyžadovalo zapísanie kúpnej zmluvy do
evidencie nehnuteľností. V súvislosti s námietkou žalovaných o nepreukázaní schválenia kúpnej zmluvy

konštatoval,ženazadnejstranekúpnejzmluvysanachádzadoložka„Výstavbahl.mestaSSRBratislavy
v zmysle uznesenia rady Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy číslo schvaľujem kúpnu zmluvu na
výkup nehnuteľností č. 11/1990 pre účely prípravy stavenísk pre stavby investičnej výstavby. Bratislava
17. 07. 1990.“, a preto dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva bola riadne schválená, nakoľko
uvedená doložka je vyznačená aj na origináli kúpnej zmluvy, do ktorej mal možnosť nahliadnuť priamo

na pojednávaní, preto neobstoja námietky žalovaných o prípadnej manipulácii s touto kúpnou zmluvou,
keď na kópii zmluvy priloženej k žalobe táto doložka pôvodne nebola prefotená. K tvrdeniu žalovaných,
že v zmysle vyhlášky č. 90/1984 Zb. má byť kúpna zmluva schválená nadriadeným orgánom uviedol,
že predmetná vyhláška č. 90/1984 o správe národného majetku bola účinná len do 30. 06. 1988, z čoho
vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom toho konania, vyhláška č. 90/1984 Zb.

platná nebola, a preto aj ustanovenie bodu 8 tejto kúpnej zmluvy (ktorá bola z časti predformulovaná)
bolo bez právneho významu, nakoľko odkazovalo na neplatnú vyhlášku s tým, že túto vyhlášku následne
nahradila vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, v zmysle ktorej pre účinnosť
právneho úkonu - kúpnej zmluvy sa už nevyžadovalo schvaľovanie nadriadeného orgánu. K námietke
žalovaných, že zaplatenie kúpnej ceny nebolo dostatočne žalobcom preukázané, poukázal súd prvej

inštancie na listiny, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, a to na č. l. 42-47 (najmä finančný poukaz), z
ktorých vyplýva, že Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy oznámila Slovenskej štátnej sporiteľni, pobočke
Bratislava - mesto, že poukazuje na jej účet sumu 15. 100,- Kčs, ktorú sumu má pripísať v prospech Š. V.
v sume 7. 550,- Kčs a v prospech T. V., O.. Y. v sume 7. 550,- Kčs s tým, že listiny nasledujúce po tomtopoukaze preukazujú skutočné pripísanie sumy 7. 550,- Kčs v prospech oboch právnych predchodcov, a
P. Š. V. S. I. C. T.. V súvislosti s namietanou výškou kúpnej ceny za nehnuteľnosti poukázal na zápisnicu
o dodatočnom majetkovoprávnom usporiadaní sídliska (na č. l. 163), z ktorej vyplýva, že dňa 12. 09.

1989 došlo k stretnutiu zástupcu Výstavby hlavného mesta SSR Bratislavy so zástupkyňou právnych
predchodcov C. V., K. C. V., predmetom ktorého bolo vysvetlenie potreby výkupu prípadne vyvlastnenia
nehnuteľnosti v T.. Ú.. B., S. P. G.. Č.. XXXX/X E. E.C. XXX C.X, na ktorom zástupca Výstavby hlavného
meste SSR Bratislavy navrhoval kúpnu cenu za nehnuteľnosť vo výške 0, 40 Kčs/m2, teda celkom 302,-
Kčs, keď prítomná zástupkyňa C. V. prehlásila, že nesúhlasí s ponúkanou náhradou a žiadala finančnú

náhradu 20,- Kčs/m2, pričom kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 19. 03. 1990 predstavovala
15. 100,- Kčs za odpredanú časť parcely č. 1365/2 vo výmere 755 m2, ktorá predstavuje sumu 20,- Kčs/
m2, teda presne takú sumu ako požadovala zástupkyňa predávajúcich C. V.. Námietky žalovaných o
tom, že žalobca nepreukázal oprávnenie W.. R. D. - povereného vedením technického úseku Výstavby
hl. mesta SR Bratislavy považoval za irelevantné, nakoľko práve naopak žalobca predložil kópiu kúpnej
zmluvy obsahujúcu všetky podstatné náležitosti, ktorá bola riadne podpísaná a tvrdenie žalovaných o

tom, že nie je zrejmé, či táto osoba bola oprávnená konať v mene Výstavby hl. mesta SR Bratislavy
bez podpory akéhokoľvek ďalšieho dôkazu neobstojí s tým, že právni predchodcovia žalovaných kúpnu
zmluvu riadne uzavreli, prevzali uhradenú kúpnu cenu, ktorá zodpovedala ich požiadavkám v zmysle
pripomienok prezentovaných ich zástupkyňou na stretnutí dňa 12. 09. 1989, a nikdy nenamietali, že
by kúpnu zmluvu podpísala osoba, ktorá by nebola oprávnená konať v mene kupujúceho. Uviedol,

že skutočnosť, že žalobca, resp. spoločnosť Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy si predmetnú
kúpnu zmluvu nenechala zapísať do katastra nehnuteľností nemá vplyv na jej platnosť a účinnosť a
opätovne poukázal na to, že v čase podpisu kúpnej zmluvy neplatil tzv. intabulačný princíp, v zmysle
ktorého sa vlastníctvo nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy alebo katastra nehnuteľností, ale v
súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase platného Občianskeho zákonníka k zmene vlastníctva

dochádzalo už samotnou listinou spôsobilou na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva, z dôvodu
ktorého nemal žalobca, resp. spoločnosť Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy povinnosť zapísať takúto
kúpnu zmluvu do evidencie nehnuteľností, nakoľko s takýmto zápisom sa ani nespájali konštitutívne
účinky, a preto neobstojí tvrdenie žalovaných, že nezapísanie kúpnej zmluvy indikuje, že neboli splnené
právne predpoklady pre nadobudnutie pozemku štátom. Poukázal na uznesenie Národného výboru

hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 01. 12. 1981, z ktorého je zrejmé, že národný výbor zrušil
ku dňu 31. 12. 1981 rozpočtovú organizáciu Investing - Investorsko-inžiniersku organizáciu a zriadil
samostatnú rozpočtovú organizáciu s názvom Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy, inžiniersko
- investorskú organizáciu Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy s účinnosťou od 01. 01. 1982,
následne prijatím zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v zmysle jeho ustanovenia § 2 ods. 5, podľa

ktorého nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu
právo hospodárenia Stavoinveste a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia
systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby,
prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, prešlo vlastnícke právo k vykúpenej
a vyvlastnenej časti pozemku registra „E“ G.. Č.. XXXX/X T.. Ú.. B. (P. T.. Ú.. K.) pôvodne zapísaného

v pozemkovoknižnej vložke Č.. XXX E. E. X.XXX C.X (XXX C.X + XXX C.X) na žalobcu, a preto
pokiaľ žalované namietali, že vyvlastnená a vykúpená časť pozemku E. E. X.XXX C.X nezodpovedá
výmere pozemkov, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobca v tomto konaní domáha (ktorá je
o 307 m2 menej), teda X.XXX C.X, poukázal na obsah samotnej žaloby (časť VI) ako aj následných
vyjadrení žalobcu a predložené listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že časť vykúpenej a vyvlastnenej

pozemkovoknižnej parcely Č.. XXXX/X M. E. X.XXX C.X predstavuje v súčasnosti tieto pozemky:
pozemky reg. „C“ evidované na B. Č.. XXXX zapísané do vlastníctva žalovaných, žalovanej 1/ v podiele
1, žalovanej 2/ v podiele 1 a žalovanej 3/ v podiele 1 - G.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria M.
E. XXX C.X, G.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o E. XXX C.X, G.. Č.. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 9 m2, G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2,

G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 59 m2, parc. č. 2725/26 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, G.. Č..
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 27 m2, G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, G.. Č.. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2, pozemky reg. „C“ evidované v katastrálnom operáte bez

založeného listu vlastníctva: G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, G.. Č..
XXXX/XX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere11m2,G..Č..XXXX/XX-zastavanéplochyanádvoria
o výmere 20 m2, G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2, G.. Č.. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, pričom GP č. 30083/2016 bolo určené, že tieto pozemkysú v rozsahu celej ich výmery súčasťou pozemku registra „E“ G.. Č.. XXXX/X, R. na B. Č.. XXXX,
patriace do vlastníctva žalovanej 1/ v podiele 1 a žalovanej 2/ v podiele 1, ďalej nové pozemky reg. „C“
vzniknuté oddelením od pozemku reg. „E“ G.. Č.. XXXX/X R. na B. Č.. XXXX podľa GP č. 30083/2016:

G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 314 m2, G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, G.. Č..
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2, pozemky reg. „C“ evidované na B. Č.. XXX
E. vlastníctve žalobcu: G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, G.. Č.. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria - časť, G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť, G..

Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť, G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria -
časť, G.. Č.. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - časť, G.. Č.. XXXX/XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 9 m2, G.. Č.. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - časť, G.. Č.. XXXX/XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, G.. Č.. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
12 m2, pozemky reg. „C“ evidované na B. Č.. XXXX do vlastníctva spoločnosti Kaufland Slovenská
republika v.o.s., ktorá sa stala vlastníkom daných pozemkov na základe kúpnej zmluvy: G.. Č.. XXXX/

XX - ostatné plochy - časť, G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť, G.. Č.. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria - časť, G.. Č.. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - časť, G.. Č..
XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, G.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria - časť. K ďalším námietkam žalovaných v konaní (napr. týkajúce sa uzatvárania zmlúv žalobcu
so spoločnosťou ISTROFINAL BB, s.r.o. či Polianky, a.s.) uviedol, že sa nimi nezaoberal, nakoľko tieto

nepredstavujú také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou a zároveň poukázal na ustálenú
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS

209/04, I. ÚS 117/05). Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 262 ods.
1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalobcu v konaní, ktorému priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2.

Proti tomuto rozsudku podali žalované 1/, 2/ a 3/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.) a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedli, že odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. spočíva najmä v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri
hodnotení výsledkov dokazovania, pričom dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré

z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Poukázali na skutočnosť, že v konaní
pred súdom prvej inštancie opakovane namietali neurčitosť hraníc a polohy domnelo vyvlastnenia G.
Č.. XXXX/X E. O. XXX C.X s tým, že geometrický plán č. 0058/1-501-915-68, o ktorý žalobca opiera
svoj domnelý nárok, sa jednak neuvádza v rozhodnutí o vyvlastnení zo dňa 24. 04. 1972 a ani tento

geometrický plán nevymedzuje daných 877 m2 parcelným číslom (uvádza sa len časť 46) ani hranicami
a polohou tejto parcely v teréne, pretože daná časť 46 o výmere 877 m2, bola zlúčená do jednej
veľkej parcely Č.. XXXX (s veľkou výmerou 75.037 m2), ktorá na mape predstavuje pomerne malý
fliačik, v rámci ktorej nie je 877 m2 objektívne rozpoznateľných z hľadiska jej polohy a hraníc, a preto v
konanínebolopreukázanéstotožnenie(napárovanie),čidaných877m2polohouahranicamizodpovedá

žalovaným pozemkom, keďže písomná identifikácia z 26. 08. 2016 osvedčuje len, že žalované pozemky
súodčlenenézpôvodnejG..Č..XXXX/Xovýmere4.888m2,nievšakžeprávezdomnelovyvlastnených
877 m2, hranice ktorých neboli v rámci vyvlastňovania vytýčené (zakreslené). Za nie nevýznamnú
skutočnosť považovali tiež, že žalobca nebol schopný preukázať ním tvrdené nároky ani žiadnym
úradnýmdokladomzevidencienehnuteľností,ktorébypotvrdzovaličoilenfaktickýstavužívaniadaných

pozemkov, pričom ich vlastnícke právo, resp. ich právnych predchodcov preukazujú 3 verejné listiny: PK
vl. Č.. XXX T. G.. Č.. XXXX/X o výmere 4.888 m2, B. Č.. XXXX S. XXXX, T.. Ú.. K., dedičské uznesenie
Obvodného súdu Bratislava 4D 1288/93 Dnot 255/93, a preto pre riadne vyvrátenie týchto verejných
listín bolo nevyhnutné presne objasniť a určito vymedziť hranice a polohu údajne vyvlastnených 877m2 a 755 m2 a presne ich graficky zidentifikovať s hranicami a výmerami parciel uvedenými v petite
žaloby, pretože ich právni predchodcovia vlastnili v danej lokalite G.. Č.. XXXX/X o väčšej výmere
4.888 m2 a zároveň bolo potrebné tiež vysvetliť v konaní namietaný rozdiel 307 m2 (ako a prečo k

nemu došlo - inými slovami kam „odišli" ktoré metre výmery), keďže na tento účel nepostačuje písomná
identifikácia parciel, ale je potrebná tzv. grafická identifikácia porovnávajúca aj zákres (hranice, polohu)
dotknutých nehnuteľností (viď § 3 ods. 12 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z.), avšak takýto alebo
obdobný úradný doklad v konaní predložený nebol (žalobca predložil len akési ním voľne vyhotovené
„nákresy", ktoré nemohli byť spôsobilé vierohodne vyvrátiť vyššie uvedené verejné listiny). Namietli, že

nemôže obstáť skutkové zistenie, že právoplatné účinky vyvlastnenia preukazuje aj návrh na ďalšie
vyvlastnenie zo dňa 12. 09. 1989 (zrejme č. l. 164 spisu), v ktorom sa uvádza, že časť pozemku už
bola vyvlastnená rozhodnutím z 24. 04. 1972, nakoľko sa jedná čisto o úkon VHMB v jeho vlastný
prospech a adresovaný Obvodnému národnému výboru (informácia o údajnom predošlom vyvlastnení
nebola adresovaná ani doručená právnym predchodcom žalovaných), avšak domnelé vyvlastnenie v
r. 1972 trpelo aj ďalšími podstatnými vadami, ktoré idú na ťarchu žalobcu. Uviedli, že ich námietky

voči žalobe spočívali predovšetkým v tom, že z rozhodnutia o vyvlastnení z 24. 04. 1972 nie je zrejmý
predmet a rozsah vyvlastnenia - vyvlastňuje sa časť G. Č.. XXXX/X, ktorá nie je graficky zobrazená
na mape, ktorá je súčasťou geometrického plánu a ani písomne identifikovaná parcelným číslom,
rozhodnutie o vyvlastnení odkazuje na iný geometricky plán č. 68017 zo dňa 25. júna 1968, v ktorom
sa ani akákoľvek časť domnelo vyvlastňovanej G.. Č.. XXXX/X vôbec neuvádza, pričom táto podstatná

vada nebola ani neskôr napravená; žalobca nepreukázal právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
o vyvlastnení z 24. 04. 1972, čo je nevyhnutnou podmienkou vzniku jeho právnych účinkov (obzvlášť,
keď toto rozhodnutie nebolo predložené na zápis do evidencie nehnuteľností a žalobca ho prvýkrát
„uviedol na svetlo" po 45 rokoch od r. 1972); žalobca pri domnelom vyvlastnení podstatne porušil aj §
14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 písm. a) vyhl. č. 47/1969 priznaním symbolickej vyvlastňovacej

náhrady 40 halierov za 1 m2 namiesto 15 Kčs /l m2 podľa práva, pričom v r. 1976 pri rovnakom znení
vyhlášky bola právnym predchodcom žalovaných stanovená cena vo výške 15 Kčs/1 m2 od Mlyny a
pekárne, n.p.; kúpna zmluva z r. 1990 (o údajnom prevode ďalších 755 m2 z parcely č. 1365/2) je
neplatná pre neurčitosť jej predmetu, pretože v písomnej i mapovej časti s ňou súvisiaceho GP sa
uvádza len diel č. 44 v podstatne väčšej výmere 1.632 m2; žalobca nepreukázal schválenie kúpnej

zmluvy k tomu povolaným nadriadeným orgánom v dôsledku čoho kúpna zmluva nevyvoláva právne
účinky a vytkli súdu prvej inštancie, že sa k týmto námietkam nijakým spôsobom nevyjadril v zmysle
§ 181 ods. 2 C. s. p. v rámci predbežného právneho posúdenia veci, keďže na jedinom pojednávaní
dňa 29. 10. 2018 žiadne hmotnoprávne posúdenie veci neuviedol ako je zrejmé zo str. 5 zápisnice z
pojednávania, keď na ne prekvapivo reagoval až v písomnom vyhotovení rozsudku, a to v zásade len

v bode 71. rozsudku s tým, že „v danom prípade išlo o zrejmú nesprávnosť" (?!). Namietli, že ak by išlo
o takú situáciu, právny predchodca žalobcu jednak mohol kedykoľvek požiadať o nápravu v zmysle už
vtedy platného § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s tým, že toto právne posúdenie
je nesprávne, nakoľko podľa ustálenej judikatúry „o zrejmej nesprávnosti možno hovoriť len vtedy, ak
nesprávnosť je z rozsahu celého rozhodnutia zrejmá a bez ďalšieho problému zistiteľná", resp. „pod

pojmom iná zrejmá nesprávnosť rozhodnutia potom treba vidieť len formálne nedostatky pri vyhotovení
rozhodnutia, nie však vecné nesprávnosti rozhodnutia, opravou ktorých by sa zmenila sama podstata
rozhodnutia, jeho zmysel a dopad na účastníkov správneho konania, prípadne na iné subjekty“ (viď aj
uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Sžo/16/2016 zo dňa 07. 03. 2017). Poukázali na skutočnosť, že
v danom prípade nesprávnosť nie je zrejmá a bez problémov zistiteľná z ostatného obsahu rozhodnutia,

nakoľko v celom texte rozhodnutia o vyvlastnení z 24. 04. 1972 sa len jedenkrát uvádza nesprávny
geometrický plán č. 68017 zo dňa 25. 06. 1968 (len toto rozhodnutie s takto označeným GP pritom bolo
doručené ich právnym predchodcom). Uviedli, že v rozhodnutí o odvolaní z 01. 08. 1972 (o doručení
ktorého možno mať dôvodné pochybnosti) sa neuvádza žiaden geometrický plán, pričom podľa žalobcu
správny GP má úplne iné číslo 0058/1-501-915-68 a je aj z iného dňa 11. 09. 1968, avšak ten sa v

rozhodnutí o vyvlastnení vôbec neuvádza s tým, že výklad, ktorého dôsledkom by malo byť pozbavenie
vlastníctva majetku nemá oporu v žiadnej inej verejnej listine z roku vyvlastnenia (1972). Namietli, že
rovnako je nesprávny záver súdu v bode 71. rozsudku, že je zrejmé, ktorá časť parcely a v akej výmere
je predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia, pričom táto časť G. Č.. XXXX/X o výmere 877 m2 bola
zakreslená a vyznačená na GP č. 0058/1-501-915-68 ako diel č. 46 a poukázali na skutočnosť, že G..

Č.. XXXX/X vo vlastníctve ich právnych predchodcov mala výmeru podstatne väčšiu, a to 4.888 m2;
diel č. 46 vo výmere 877 m2 je uvedený len v jednom riadku na strane 31 predmetného GP (v jeho
písomnej časti), pričom v grafickej časti tohto GP nie je táto časť parcely vôbec zakreslená (vôbec teda
nie je zrejmé kde presne sa daných 877 m2 z celkovej výmery 4.888 m2 nachádza v teréne), čo zhľadiska potreby určitosti erga omnes pôsobiacich vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam nie je právne
prípustné a navyše aj z pohľadu dopadu na vtedajších vlastníkov nie je jedno, presne v ktorej časti
výmery 4.888 m2 sa má nachádzať vyvlastňovaných 877 m2; ako uviedol samotný žalobca, daných 877

m2 sa podľa GP malo stať súčasťou väčšej G. Č.. XXXX-o gigantickej výmere 75.037 m2 (viď str. 32
GP č. 0058/1-501-915-68), preto ani z nákresu podstatne väčšej G.. Č.. XXXX nie je a nemôže byť diel
č. 46 rozpoznateľný. Nesúhlasili ani s právnym názorom súdu prvej inštancie v bode 72. rozsudku, v
ktorom prezentuje záver, že právoplatnosť rozhodnutia o vyvlastnení bola v konaní preukázaná, nakoľko
pokiaľ doložka právoplatnosti nie je vyznačená na samotnom rozhodnutí (a nenachádza sa v archívoch

žalobcu ani katastra nehnuteľností), s ohľadom na možné právne účinky takéhoto rozhodnutia je v
podmienkach právneho štátu nevyhnutné preukázať splnenie všetkých s tým súvisiacich podmienok a
to tým skôr, keď žalobca svoj domnelý nárok uplatňuje po 45 rokoch od údajného vyvlastnenia a navyše
za právneho stavu, keď po celý čas svedčili všetky zápisy v evidencii nehnuteľností v ich prospech,
žalovaný (zrejme žalobca, pozn. odvolacieho súdu) svoj domnelý nárok nepodporil ani predložením
rozhodnutia na zápis v zmysle § 2 ods. 2 vyhl. č. 104/1966, 2) vykonaním zápisu podľa § 14 ods.

4 zákona č. 138/1991 Zb., 3) predložením listín v rámci ROEPu v k. ú. Dúbravka v r. 2012 - 2013,
čo umožňovali ust. § 5 ods. 5 a 6 a § 6 zákona č. 180/1995 Z. z., a preto časový odstup nemožno
pričítať im na ťarchu a z tohto dôvodu nepožadovať preukázanie doručenia rozhodnutia o odvolaní
zo dňa 01. 08. 1972 (tým skôr, keď žalobca predkladá menej podstatné doručenky k Rozhodnutiu o
vyvlastnení z 24. 04. 1972 i k Výzve na dobrovoľný odpredaj nehnuteľnosti z 15. 08. 1989), nakoľko

listiny v tejto súvislosti uvádzané súdom nemajú preukaznú hodnotu (finančný poukaz z 15. 08. 1972,
ktorým sa má poukázať symbolická náhrada a návrh na vyvlastnenie zo dňa 12. 09. 1989, v ktorom
sa uvádza, že časť pozemku už bola vyvlastnená v r. 1972), keďže sa nejedná o úradné listiny, ale
interné doklady právnych predchodcov žalobcu. Uviedli, že v doterajšom stave geometrického plánu z
r. 1987 k pripravovanej kúpe v r. 1990 sa uvádza plná pôvodná výmera G.. Č.. XXXX/X v rozsahu 4.888

m2, čo vierohodnejšie preukazuje (GP vyhotovila Geodézia, n. p. na základe aktuálneho stavu operátov
a úradných dokladov v evidencii nehnuteľností), že k právoplatným účinkom vyvlastnenia nedošlo. K
otázke preukazovania právoplatnosti účinkov vyvlastnenia poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu
SR, sp. zn. III. ÚS 148/05 a sp. zn. I. ÚS 669/2016-48. Uviedli, že i keď súd prvej inštancie v zhode
so žalobcom v odôvodnení rozhodnutia zjednodušoval, že ich právni predchodcovia nenamietali proti

vyvlastneniu, ale len voči výške náhrady, už samotný priebeh konania o vyvlastnení svedčí opaku,
nakoľko v danom období neslobody a protiprávnosti komunistického režimu (viď zákon č. 125/1996
Z. z. a zákon č. 480/91 Zb.) bolo totiž rozhodne prejavom značnej odvahy a občianskej statočnosti,
že niekto dobrovoľne neodpredal pozemky pod hrozbou vyvlastnenia, ale svojím nesúhlasom inicioval
vyvlastňovacie konanie a v ňom navyše ešte podal aj odvolanie s tým, že skutočnosť, či pri rozhodných

úkonoch v rokoch 1972 a 1990 jednali v mene daných subjektov k tomu oprávnené osoby pritom
nenamietali samoúčelne, ale z dôvodu, že v oboch prípadoch neštandardných úkonov aj neštandardne
konali zastupujúce osoby - v r. 1972 pri vyvlastnení v. z. W.. S.. C. G. S. E. O.. XXXX W.. R. D. (ako osoba
poverená vedením, t. j. nie technický námestník ako pôvodne ani vedúci technického úseku). Poukázali
na skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry zmluvne prevádzané časti pozemkov, ktoré neboli riadne

vymedzené v evidencii nehnuteľností (napr. nemali označenie parcelným číslom a neboli oddelené
geometrickým plánom, ktorý bol súčasťou zmluvy, alebo na ktorý zmluva jasne odkazovala), nemohli
byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov a zmluva o prevode takéhoto nespôsobilého
predmetu je neplatná aj keby došlo k jej registrácii (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22
Cdo 356/2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2102/2006, rozsudok Najvyššieho súdu

ČR, sp. zn. 22 Cdo 1148/99), a preto z dôvodu neurčitosti je neplatná aj kúpna zmluva uzavretá v r.
1990 ich právnymi predchodcami, pretože v GP, na ktorý zmluva odkazuje, nie je vyznačené oddelenie
príslušnej prevádzanej časti parc. Č.. XXXX/X o výmere 755 m2, pričom predmetný GP č. 243-237-
195-86/1 vo svojej písomnej i grafickej časti oddeľuje iba väčší diel 44 o výmere 1.632 m2, a zo zmluvy
ani z uvedeného GP nie je zrejmé, kde v akej presnej polohe a hraniciach sa má zmluvou prevádzaných

755 m2 nachádzať (či v hornej, dolnej alebo strednej časti dielu č. 44), a samotný prevod dielu 44 pritom
bez pridelenia parc. č. nemožno zapísať do KN. Nesúhlasili ani s posúdením námietky uvedenej vyššie v
bode 8. písm. f) odvolania zo strany súdu prvej inštancie, ktorý ju zamietol jednoduchým konštatovaním
v bode 84. rozsudku, že bod 8. kúpnej zmluvy odkazujúci na vyhl. č. 90/1984 Zb. je bez právneho
významu, nakoľko v čase uzavretia danej zmluvy už cit. vyhl. nebola platná a nová vyhl. č. 119/1988 Zb.

o správe národného majetku, ktorá ju nahradila, už schvaľovanie nadriadeného orgánu nevyžadovala.
Uviedli, že ako je zrejmé z „predformulovaného" znenia kúpnej zmluvy, jej návrh predkladal kupujúci a
keď on sám stanovil podmienku jej schválenia (hoci s odkazom na už neplatnú vyhl. č. 90/1984 Zb.),
a táto podmienka schválenia sa stala súčasťou podpísanej zmluvy oboma stranami, nie je rozumnýdôvod, aby takáto podmienka vzniku právnych účinkov zmluvy bola ignorovaná (keď nie ako prejav
akceptácie vôle zmluvných strán, potom ako podmienka schválenia zmluvy podľa vtedy platnej vyhl.
č. 119/1988 Zb.); záver o nevyžadovaní schválenia nadriadeným orgánom podľa vyhl. č. 119/1988

Zb. je nesprávny aj s ohľadom na znenie § 32 písm. a) cit. vyhl. stanovujúcim, že „Rozpočtovým a
príspevkovým organizáciám môžu riadiace alebo spravujúce orgány určiť, v ktorých prípadoch je na
účinnosťzmlúvonadobúdanívecídocelospoločenskéhovlastníctva,oprevodochprávahospodárenias
národným majetkom a o prevodoch vlastníctva národného majetku potrebné ich schválenie"; k takémuto
určeniu v hlavnom meste Bratislava so zložitejšou štruktúrou orgánov aj zjavne došlo (inak nemá logiku

existencia„formulárovej"schvaľovacejdoložkynastr.3zmluvy)lenstým,žeprávnypredchodcažalobcu
ju nesprávne aplikoval - takáto schvaľovacia doložka predpokladala schválenie zmluvy riadiacim, resp.
spravujúcim orgánom (t. j. radou Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy, ktorého schvaľujúce
uznesenie sa malo identifikovať v predmetnej doložke (číslom uznesenia, príp. dátum jeho vydania).
VHMB si nemohla schválila zmluvu sama svojím riaditeľom a za takýchto okolností právne účinky
kúpnej zmluvy (i tak neplatnej pre neurčitosti) nemohli nastať. Žalované 1/, 2/ a 3/ napokon vo svojom

odvolaní uviedli, že im súd prvej inštancie nedal odpoveď na ich nosné hmotnoprávne námietky
(nedostatočne odôvodnil rozhodnutie napriek jeho obsiahlosti), jednostranne vyhodnotil predkladané
dôkazy a neuviedol predbežné právne posúdenie veci, pričom svojím postupom poskytol ochranu
právnemu stavu, ktorý vznikol contra legem a zasiahol tým do ich ústavných vlastníckych práv, a preto
nemohli ani uplatniť reštitučný nárok, k čomu nemali dôvod vzhľadom na LV.

3.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ a 3/ uviedol, že nakoľko na všetky námietky,
ktoré uviedli v odvolaní reagoval podrobne vo vyjadreniach v rámci zákonnej koncentrácie konania,

pričom ich náležite podložil dôkazmi a riadne ich zdôvodnil, nepovažoval za potrebné sa k nim opätovne
vyjadrovať a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keďže sa v ňom súd prvej
inštancie náležite vysporiadal so všetkými námietkami žalovaných. K opakovanému tvrdeniu žalovaných
o neurčitosti hraníc a polohy vyvlastnenej časti G.. Č.. XXXX/X v rozsahu 877 m2, argumentujúc, že
geometrický plán č. 0058/1-501-915-65 nevymedzuje 877 m2 ani parcelným číslom, lebo ju označuje

len ako časť 46, ani hranicami a polohou tejto parcely v teréne, keď pozornosť upriamujú na to, že G..
Č.. XXXX predstavuje na mape malý fliačik, v rámci ktorého nie je 877 m2 objektívne rozpoznateľných
z hľadiska polohy a hraníc v teréne, a preto v konaní nebolo preukázané stotožnenie („napárovanie“),
či daných 877 m2 s polohou a hranicami zodpovedná žalovaným pozemkom, žalobca uviedol, že
G.. Č.. XXXX, ktorá bola GP č. 0058/1-501-915-65 vytvorená, netvorí malý fliačik, nakoľko z farebnej

prílohy geometrického plánu je zrejmé, že sa jedná o označenie celého vykúpeného územia, riadne
oddeleného červenými čiarami a existujúcimi hranicami pozemkov bývalej evidencie nehnuteľností s
tým, že všetky pôvodné pozemnoknižné parcely boli vyčiarknuté červenou čiarou, ich hranice sú zrušené
tiež červenou dvojčiarou a sú zlúčené do novej parcely EN G.. Č.. XXXX, rovnako označenej červenou
čiarou, pričom takýto postup tvorenia nových hraníc pozemkov a súčasného rušenia starých hraníc

pozemkov sa používa aj v súčasnosti. Vo vzťahu k argumentácii žalovaných, týkajúcej sa stotožnenia
či napárovania daných 877 m2 s polohou a hranicami žalovaných pozemkov žalobca uviedol, že nevie
o akom stotožnení, či napárovaní vyvlastnených 877 m2 žalované hovoria, nakoľko geometrický plán
č. 0058/1-501-915-65 bol vyhotovený na podklade pozemkovoknižnej mapy pôvodného T.. Ú.. B.,
pričom výmery usporadúvaných pozemkov boli presne dané rozsahom územia určeného na investičnú

výstavbu, keď niektoré pozemkovoknižné parcely boli vyvlastnené v celosti, avšak rozsah záberu PK
G.. Č.. XXXX/X bol v tomto prípade zadefinovaný zhora hranicou PK parcely a zdola hranicou vtedajšej
parcely EN G.. Č.. XXXX/X s tým, že územie pre vybudovanie sídliska X.y bolo v časti pôvodných
PK parciel z pôvodného k. ú. Dúbravka vysporiadané GP č. 68017, nakoľko v osemdesiatych rokoch
bolo sídlisko dobudovávané, geometrickým plánom č. 243-237-195-86/1 bola stanovená nová hranica

sídliska X. a pri niektorých už vysporiadaných pozemkoch v 60-tych rokoch vznikla potreba dokúpiť
zostávajúcu výmeru stanovenú novým GP, pričom v prípade pozemkovoknižnej G. Č.. XXXX/X išlo o
zostatkovú výmeru 755 m2, nakoľko novým geometrickým plánom bola pre sídlisko X. potrebná výmera
1632 m2. K vytýčeniu hraníc zabratých častí pôvodných pozemkov žalobca uviedol, že takýto úkon pri
investičnejvýstavbesídliskav„poli“niejedôvodný,nakoľkovytýčenímhraniceakocelkubolajasnedaná

hranica záberu všetkých pozemkov. Uviedol, že nie je známe, z akého dôvodu vtedajšia Geodézia n. p.
nezapísala vlastníctvo k pozemku G.. Č.. XXXX na základe žiadosti zo dňa 21. 02. 1977, avšak všetky
zmluvy a vyvlastňovacie rozhodnutia boli spolu s geometrickým plánom zaslané na zápis do evidencie
nehnuteľností, pričom ak by bol zápis vykonaný, určite by dnes vlastnícke vzťahy v katastri nehnuteľnostíboliiné,čovšakneznamená,ževšetkykúpnezmluvyavyvlastňovacierozhodnutiaurobenékdotknutým
pozemkom sú neplatné a neúčinné, nakoľko ich platnosť a účinnosť nastala už samotným uzatvorením
kúpnych zmlúv, prípadne vydaním rozhodnutia o vyvlastnení.

4.

Žalované 1/, 2/ a 3/, ktorým odvolací súd doručil vyjadrenie žalobcu k ich odvolaniu dňa 09. 05. 2020,
sa k nemu nevyjadrili.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 379 a ust.
§ 380 ods. l C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 C. s.
p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. apríla 2020 podľa ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods.

3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 383 C. s. p.), pričom o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

6.

K odvolacej námietke žalovaných 1/, 2/ a 3/, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C. s.
p.), považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalobca k tomuto odvolaciemu dôvodu v podanom
odvolaní nič bližšie neuviedol, preto sa ním nebolo možné v odvolacom konaní zaoberať, nakoľko
ak strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho, aby ho konkretizovala v súvislosti s

napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vadu, skutočnosti), v ktorých má naplnenie
odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne uplatnený odvolací dôvod neprihliada a
v zmysle ust. § 373 ods. 1 veta druhá C. s. p. ani na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva, pričom
v posudzovanej veci súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu riadne zistil skutkový stav
veci a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom odôvodnil, a preto odvolací súd existenciu tohto

odvolacieho dôvodu ani nezistil.

7.

K tvrdeniu žalovaných 1/, 2/ a 3/ v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

8.

Odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, pretože súd prvej inštancie vo veci samej
riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).

9.

K odvolacím námietkam žalovaných 1/, 2/ a 3/ o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného
súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa

malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v
ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 C. s. p., dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie jeobmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité
obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 C. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia

dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,

ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd
má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej
požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia
rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou

k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti
namietané žalovanými v podanom odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov.

10.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické,
presvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci
nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalovaných), ale

z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,
pričomsporovýmstranámnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkyniminastolené,alelennatie,ktorémajú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu,ktoréstručneajasneobjasnískutkovýaprávnyzákladrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohto

aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Obsahom základného
práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej
strany, resp. právo na úspech v konaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd opätovne konštatuje, že
prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými zásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite, podrobne a najmä
presvedčivo odôvodnil (v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p.), pričom sa dostatočne vysporiadal so

všetkýmiprerozhodnutie vovecipodstatnýmiskutočnosťami,resp.sovšetkýminámietkamižalovaných,
ktoré v konaní prezentovali, a preto sa nestotožnil s ich tvrdením, že napadnutý rozsudok im nedal
odpoveď na nosné hmotnoprávne námietky, ktoré v konaní vzniesli.

11.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým žalobe žalobcu domáhajúce sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným vo výroku napadnutého rozsudku vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že žalobca
preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a sporné nehnuteľnosti nadobudol do

vlastníctva na základe právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia, právnym predchodcom žalovaných
zaplatil náhradu za vyvlastnené pozemky a kúpna zmluva, ktorú právni predchodcovia žalovaných 1/,
2/, a 3/ ako predávajúci uzavreli dňa 19. 03. 1990 s Výstavbou hlavného mesta SSR, investorsko -
inžinierkou organizáciou Národného výboru hl. mesta SSR Bratislava a ktorou došlo k predaju časti
pozemku G.. Č.. XXXX/X T.. Ú.. B. evidovaného v PK vložke č. 272 vo výmere 755 m2, je platná.

12.Odvolací súd sa s námietkou žalovaných v podanom odvolaní, ako i v priebehu celého prvoinštančného
konania, že nakoľko v rozhodnutí bývalého Obvodného národného výboru Bratislava IV, odbor výstavby
a územného plánovania č. 767/71/330 zo dňa 24. 04. 1972 bol uvedený za účelom vyvlastnenia ako

technický podklad geometrický plán čj. 68017 zo dňa 25. 06. 1968, sú hranice a poloha spornej G.
Č.. XXXX/X v rozsahu 877 m2 neurčité, keď geometrický plán č. 0058/1-501-915-68, o ktorý žalobca
opiera svoj domnelý nárok, sa v rozhodnutí o vyvlastnení zo dňa 24. 04. 1972 ani neuvádza, ale
najmä nevymedzuje daných 877 m2 parcelným číslom (uvádza sa len časť 46) ani hranicami a polohou
tejto parcely v teréne, t. j., že rozsah a predmet vyvlastnenia je neurčitý nestotožnil z dôvodu, že

v tomto konaní nebolo sporným, že za účelom výstavby sídliska X. boli vyhotovené dva na seba
nadväzujúce geometrické plány č. 68017 zo dňa 25. 06. 1968 a 0058/1-501-915-68 zo dňa 11. 09.
1968 (zameranie zo dňa 18. 07. 1968), na základe ktorých boli jednotlivé pozemky vykupované od ich
vlastníkov (vyvlastnené), pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu označenie geometrického plánu č.
68017vrozhodnutízodňa24.04.1972jeibatechnickounedôslednosťou,resp.ideoomyl(chybu),ktorá
má skutkový charakter a jej opravou, ak by bola nesprávnosť v čase vydania rozhodnutia namietaná,

by nedošlo k zmene v obsahu a zmyslu tohto rozhodnutia, v ktorom je jasne uvedené parcelné číslo
vyvlastňovaného pozemku (XXXX/X) a jeho výmera (877 m2), ako aj vložka, v ktorej je zapísaný (72) a
napokon aj jeho vlastníci (právni predchodcovia žalovaných 1/, 2/ a 3/ (C. V.), ktorá bola zakreslená a
vyznačená na geometrickom pláne č. 0058/1-501-915-68 ako diel č. 46.

13.

K tvrdeniu žalovaných, že táto vada spočívajúca v uvedení nesprávneho čísla geometrického plánu na
rozhodnutí o vyvlastnení spôsobila, že právne účinky tohto rozhodnutia nevznikli, nakoľko nezobrazuje
vyvlastnenú časť G. Č.. XXXX/X, odvolací súd uvádza, že nie je možné prehliadať, že v prípade

tohto rozhodnutia ide o text na tlačive, do ktorého sa dopĺňali údaje, a keďže aj geometrický
plán čj. 68017 ako výkupový plán bol použitý pri výstavbe sídliska X. W., došlo síce k uvedeniu
nesprávneho čísla geometrického plánu, na ktorom sporná parcela zakreslená nebola, avšak právne
účinky rozhodnutia jednoznačne nastali, o čom svedčia na toto rozhodnutie nadväzujúce právne úkony,
ktorými bolo nielen Rozhodnutie Národného výboru Hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 01. 08.

1972, ÚPA-2543-330/72-Kaš/Cr, ktorým bolo odvolanie právnych predchodcov žalovaných 1/, 2/ a 3/
namietajúcich výlučne výšku náhrady za vyvlastnenie a nie vyvlastnenie samotné, proti Rozhodnutiu
Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV č. 767/71/330 zo dňa 24. 04. 1972
zamietnuté a potvrdené s tou zmenou, že celková náhrada za vyvlastnený pozemok predstavovala
správne sumu 350, 80,- Kčs, ale aj Oznam riaditeľstva výstavby hl. mesta SSR Bratislava, v zastúpení

Investing podnik pre investičnú výstavbu hl. mesta SSR zo dňa 15. 08. 1972, Zn.: 034/5415/72 Dr Sta,
z ktorého vyplýva, že právnym predchodcom žalovaných bola vyplatená finančná náhrada v sume 731,
60,- Kčs za vykúpené nehnuteľnosti potrebné pre výstavbu sídliska K. - X. W., v zmysle právoplatného I.
stupňového rozhodnutia ObNV Bratislava - Karlova Ves, odbor výstavby a územného plánovania, číslo
767/71/330 zo dňa 24. 04. 1972, G.. Č.. XXXX/X a to: za pozemok 350, 80,- Kčs za 877 m2 po 0, 40,-

Kčs a za stavebné investície 380, 80,- Kčs II. stupňa, v zmysle rozhodnutia ÚPA-2543-330/72-Kaš/Cr zo
dňa 01. 08. 1972, ktoré bolo na vedomie doručené Finančnému odboru NVB - učtáreň na realizovanie
poukazu s prílohami, ktorými boli prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie a napokon aj Kúpna
zmluva č. 75 43009 - Om zo dňa 19. 03. 1990, ktorú právni predchodcovia žalovaných ako predávajúci
uzavreliskupujúcimVýstavbouhl.mestaSSR,investorsko-inžinierskouorganizáciouNárodnéhovýboru

hl. mesta SSR Bratislavy, predmetom ktorej bol odpredaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v T.. Ú.. B.,
E. G. XXX, G.. Č.. XXXX/X vo výmere 755 m2, z ktorej zároveň vyplýva, že identifikácia parciel bola
preukazovaná výpisom z pozemkovej knihy a GP č. 243-237-195-86/1, z čl. II. bod 1 ktorej vyplýva, že
nehnuteľnosť sa nachádza v zozname parciel určených na výstavbu akcie majetkoprávne usporiadanie
sídliska X., ako aj kúpna cena za odkupovaný pozemok vo výške 15. 100,- Kčs (755 m2 x 30,- Kčs) a

napokon z čl. II. bod 6 vyplýva, že vykupovanú nehnuteľnosť potrebuje na výstavbu OS X., dodatočný
výkup, ktorá je zaradená do štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, pričom predmetná Kúpna
zmluva je opatrená aj doložkou „Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy v zmysle uznesenia rady Národného
výboru hl. mesta SSR Bratislavy číslo schvaľujem kúpnu zmluvu na výkup nehnuteľností č. 11/1990 pre
účely prípravy stavenísk pre stavby investičnej výstavby Bratislava 17. 07. 1990, a preto sa odvolací

súd nestotožnil s námietkou žalovaných v podanom odvolaní (aj v priebehu prvoinštančného konania,
s ktorou sa však súd prvej inštancie precízne v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal),
že vyvlastnené pozemky neboli spôsobilým predmetom Kúpnej zmluvy č. 75 43009 - Om, nakoľko
vymedzené v evidencii nehnuteľností riadne neboli.14.

K argumentácii žalovaných v podanom odvolaní, že sa súd prvej inštancie k ich zásadným námietkam
k žalobe nevyjadril v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. v rámci predbežného právneho posúdenia veci, keďže
na jedinom pojednávaní dňa 29. 10. 2018 žiadne hmotnoprávne posúdenie veci neuviedol a prekvapivo
na ne reagoval až v napadnutom rozsudku, odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice o pojednávaní
zo dňa 29. 10. 2018 (viď č. l. 236 spisu) jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie stranám sporu

uviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec mienil právne posudzovať, pričom je nutné dodať, že
z ust. § 181 ods. 2 C. s. p. nevyplýva povinnosť súdu v rámci predbežného právneho posúdenia sporu
reagovať na všetky námietky vznesené stranami k sporu, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok za
prekvapivé rozhodnutie, tak ako sa to žalované snažili vo svojom odvolaní naznačiť, nepovažuje.

15.

Žalované 1/, 2/ a 3/ vo svojom odvolaní v súvislosti s preukazovaním právoplatnosti účinkov vyvlastnenia
poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 148/2005, ktorým bolo
rozhodnuté o sťažnosti sťažovateľa namietajúceho, že rozsudok Nižšieho vojenského súdu v Bratislave,
sp. zn. T 183/53 z 18. novembra 1953, ktorým bol odsúdený nemohol nikdy nadobudnúť právoplatnosť,

pretože mu nikdy nebol doručený, k čomu odvolací súd uvádza, že nielenže sa aj s touto námietkou
týkajúcej sa právoplatnosti, resp. žalovanými tvrdenej neprávoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku vysporiadal absolútne presvedčivo, ale najmä by bolo v úplnom
rozpore so zásadou formálnej logiky, aby štát vyplácal finančnú náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti
v prípade, ak by rozhodnutie o vyvlastnení právoplatným nebolo, najmä ak je právoplatnosť tohto

rozhodnutia konštatovaná aj v Ozname riaditeľstva výstavby hl. mesta SSR Bratislava zo dňa 15.
08. 1972, ktorým bola právnym predchodcom žalovaných oznámená výška náhrady za vyvlastnené
pozemky, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je nutné dodať, že o odvolaní
právnych predchodcov žalovaných bolo rozhodnuté tak, že ich odvolanie bolo zamietnuté a zároveň
potvrdené, keď došlo iba k zmene výšky náhrady za vyvlastnené pozemky.

16.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúceho všetky

požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením veci, a nakoľko žalované 1/, 2/ a 3/ v odvolaní neuviedli žiadne nové
skutočnosti, keď iba zopakovali svoje tvrdenia z prvoinštančného konania, ohľadne ktorých však súd
prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, a keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje
odpovede na všetky argumenty uvádzané žalovanými v odvolaní a odvolacie námietky nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

17.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).

18.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).