Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14Csp/211/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919205563
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7919205563.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Diana Bičová, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom

Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: E.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XXX, XXX XX R. F., o zaplatenie 89,- Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 89,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
89,- Eur od 08.12.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.12.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 89,-
Eur ako istiny, odplaty vo výške 27,72 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, poplatkov za upomienky
vo výške 180,- Eur, zmluvného úroku vo výške 41,70 % ročne zo sumy 99,- Eur od 07.12.2015 do
23.01.2017 a zo sumy 89,- Eur od 24.01.2017 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 126,72 Eur od 08.12.2016 do 23.01.2017 a zo sumy 116,72 Eur od 24.01.2017 do
zaplatenia, a náhrady trov konania.

Žalobca oprel svoj nárok o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenú dňa 07.12.2015,
na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 99,00 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal
vrátiť úver a uhradiť odplatu vo výške 27,72 Eur a úrok vo výške 41,70 % ročne z poskytnutého úveru
do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. do 07.12.2016. Zmluvou sa zároveň dohodlo, že ak spotrebiteľ
neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote splatnosti dohodnutej v zmluve, je povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 33,- Eur a za každú upomienku 30,- Eur, t.j. v danom prípade 180,- Eur.
Žalovaný do dňa podania žaloby zaplatil sumu 10,- Eur.

2. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s uznesením sp.zn. 14Csp/211/2019 - 32 zo dňa 30.12.2019
podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), aby sa v lehote určenej súdom písomne vyjadril k žalobe. Žaloba bola žalovanému
doručená dňa 03.01.2020.

3. Žalovaný sa v lehote určenej súdom k žalobe nevyjadril.

4. Súd následne nariadil na deň 11.06.2020 pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca
podaním doručeným súdu dňa 09.06.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súčasne žiadal
súd, aby rozhodol na základe predložených listinných dôkazov. Žalovaný sa na pojednávanie dňa12.01.2018 nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil telefonicky dňa 10.06.2020. Súd preto v
zmysle ust. § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti strán sporu.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to: Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenú dňa 07.12.2015, Všeobecnými podmienkami
poskytnutia spotrebiteľského úveru, a zistil tento skutkový stav veci:

6. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.12.2015 súd konštatuje, že sa jedná o formulárové

tlačivo, ktoré sa doplňuje vpísaním potrebných údajov do na to určených koloniek. Na základe
predmetnej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 99,- Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť
túto sumu spolu s odplatou pri poskytnutí úveru a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v
prípade riadneho splatenia v dohodnutom termíne činí 69,- Eur t.j. zaplatiť celkovú čiastku 168,- Eur.
V bode 2. Zmluvy bola dohodnutá odplata pri poskytnutí peňazí vo výške 27,72 Eur, čo podľa údaja
obsiahnutého v zmluve predstavuje RPMN 28% vypočítanú podľa vzorca uvedeného vo VOP. Úroková

sadzba zmluvného úroku bola dojednaná vo výške 41,70% ročne, čo činí 41,28 Eur pri riadnom splatení
úveru do termínu splatnosti. Celkovú čiastku úveru v sume 168,- Eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v
lehote konečnej splatnosti do 07.12.2016. V zmluve sa nachádza úprava, podľa ktorej je dohodnutá
zmluvná pokuta 33,- Eur pre prípad, ak žalovaný neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote splatnosti a
tiež poplatok za každú vystavenú upomienku v sume 30,- Eur. Výška priemernej RPMN bola v zmluve

uvedená v sadzbe 23,66%.
V závere Zmluvy sa uvádza časť označená ako „potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru, z ktorého súd
konštatuje, že finančné prostriedky boli žalovanému odovzdané oproti zmenke.

7. Z bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru súd konštatuje, že veriteľ

upozornil spotrebiteľa, že v prípade nesplatenia spotrebiteľského úveru vznikne za podmienok
stanovených v zmluve spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť dohodnutú čiastku a upomienky, okamžite splatiť
celý dlh, povinnosť platiť úroky z omeškania, nahradiť škodu vo výške, v ktorej nie je krytá úrokom
z omeškania, zmluvnú pokutu a uhradiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva a
veriteľovi vznikne právo na realizáciu zabezpečenia uvedeného v zmluve, právo na odstúpenie od

zmluvy a/alebo právo domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom orgáne.

8. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10.NazákladevyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniaOZniesúžiadnepochybnosti,žetotokonanie

má spotrebiteľský charakter, keďže Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.12.2015 vznikla medzi
žalobcom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti, resp. inej podnikateľskej činnosti (t.j.
poskytovanie úverov) a žalovaným ako fyzickou osobou spotrebiteľa, čo napokon vyplýva aj z názvu
Zmluvy zo dňa 07.12.2015.

11. Podľa § 1 ods. (2) zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

12.Podľa§1ods.3písm.f)cit.zákona,spotrebiteľskýmúveromniesú:úver,ktoréhovýškajemenejako
100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacovviaczmlúvoúveremedzitýmistýmveriteľomaspotrebiteľom,súhrnvšetkýchzmlúvoúveresapovažuje
za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

10. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, adplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za

podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

13. Podľa § 1 ods. 4 cit. nariadenia, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a
sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,

naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

14. Podľa § 1a ods. 1 cit. nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia

vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

15. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

16. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania bolo súdu nesporne preukázané, že medzi stranami sporu
uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.12.2015 vznikol záväzkový právny vzťah

spotrebiteľského charakteru ako to bolo uvedené v bode 11. odôvodnenia rozsudku. Súd ďalej zistil,
že finančné prostriedky boli žalovanému odovzdané oproti zmenke, čo však odporuje ustanoveniu § 5a
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zo Zmluvy vyplýva, že sa jedná o tzv.
spôsob poskytnutia úveru, a preto súdu nevychádza iný logický záver než ten, že žalovanému bola

poskytnutá hotovosť napriek tomu, že to s účinnosťou od 1.6.2014 zakazuje ustanovenie § 1 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z..

18. Vzhľadom na to, že pri výške úveru menej ako 100 € sa nejedná o úver, na ktorý by sa vzťahoval
zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo treba posúdiť vec podľa právnej úpravy svojej povahy
najbližšej. V tomto prípade má súd za to, že zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt podľa § 657 a nasl.
OZ bude svojou úpravou najbližšia. Aj keď sa na daný záväzkový vzťah nemôže aplikovať zákon č.
129/2010 Z.z., nie je v danej veci sporné, že sa jedná o spotrebiteľský záväzok, ktorý bude podliehať
úprave OZ a iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré súd citoval vyššie. Spotrebiteľské

zmluvy ex offo podliehajú súdnej kontrole, či plnenia, ktorých sa veritelia od spotrebiteľov domáhajú, sa
neuplatňujúnazákladeneprijateľnýchpodmienok,príp.neplatnedohodnutýchdojednaní,atedacelkové
plnenie spotrebiteľa je potrebné vždy posúdiť s rozsahom nároku, aký dodávateľovi podľa doložených
dôkazných prostriedkov svedčí. Takto súd podrobil kontrole aj Zmluvu zo dňa 07.12.2015, a to aj napriek
skutočnosti, že žalovaný bol v konaní pasívny a tvrdenia žalobcu nepoprel. Súd v zmysle § 295 CSP

vykonal v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu, a zistil nasledovné:
Vychádzajúc z definície pojmu „odplata“ podľa § 1 ods. 1 nariadenia 87/1995 Z.z., súd zistil, že v tomto
prípade mu zodpovedá zmluvný úrok kapitalizovaný sumou 41,28 Eur (41,70% z 99 Eur), pričom v
zmluve sa nachádza aj údaj o výške odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov v sume 27,72 Eur, čopodľa názoru súdu predstavuje tzv. poplatok za poskytnutie úveru. Za situácie, že „odplatou“ mala byť
celková suma 69,- Eur , t.j. 27,72 Eur + 41,28 Eur, ide o sumu rovnajúcu sa 69,70% z výšky poskytnutého
úveru. Súd preverovaním na portáli Ministerstva financií SR zistil, že priemerná RPMN v 3. štvrťroku

roku 2015, ktorý predchádzal uzavretiu Zmluvy (Zmluva je zo dňa 07.12.2015), bola 23,66 % u pôžičiek
so splatnosťou do 1 roka, a teda najvyššia prípustná výška celkovej odplaty mohla byť 47,32 %. Takto
žalobcom vyžadovaná odplata vo výške 69,- Eur, predstavujúca 69,70% z výšky poskytnutej pôžičky,
je v rozpore so zákonom, súd ju vyhodnotil ako neplatnú a preto ju žalobcovi nepriznal. Súčasne podľa
§ 41 OZ bola táto časť Zmluvy súdom vyhlásená za neplatnú ako celok a nárok z neho vychádzajúci

nebol žalobcovi priznaný.
Súd napokon dodáva, že ak úverová zmluva uvádza, že RPMN je 28% pre danú zmluvu, táto hodnota je
určená nesprávne. Samotný zmluvný úrok činil 41,70% a je preto vylúčené, aby RPMN bola nižšia než
výška samotného úroku. Už iba z tohto dôvodu ako aj zo skutočnosti, že úver bol poskytnutý v hotovosti,
by bol vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov.

17. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal tiež zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, a to ako sankcie
pre prípad, že spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v Zmluve. Podľa §
545a OZ platí, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá

porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Súd zo Zmluvy zo dňa 07.12.2015 zistil, že zmluvná pokuta bola vopred zadaná v nezmeniteľnej výške
fixne v sume 33,- Eur, a to bez ohľadu na to, aká výška úveru (pôžičky) je poskytovaná spotrebiteľovi a
bez ohľadu na to, aký dlh je predmetom sporu. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník by bol povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu v rovnakej výške aj v prípade, ak by na úvere nezaplatil nič, ale súčasne aj vtedy, ak by

dlhoval už iba 1,- Eur. Takto spôsob, akým je zmluvná pokuta upravená v Zmluve svedčí o tom, že nebola
predmetom osobitného vyjednávania či určovania v čase uzavretia zmluvy a nereflektovala prípadne
celkovú výšku plnenia zo strany dlžníka. Súd má za to, že takto určená t.j. nie osobitne dojednaná
zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvou podmienkou, na základe čoho súd sumu zmluvnej pokuty
žalobcovi vôbec nepriznal.

18. Obdobným spôsobom je obsiahnutá v Zmluve suma „poplatku za upomienku“, kde sa spotrebiteľ
zaviazal zaplatiť za každú upomienku čiastku 30,- Eur. V konaní sa žalobca domáha zaplatenia sumy
za upomienky v celkovej výške 180,- Eur t.j. v sume, ktorá značne prevyšuje samotnú sumu pôžičky
spolu s príslušenstvom. Nad rámec je treba zdôrazniť aj to, že žalobca nepreukázal existenciu ani jednej

z upomienok, tieto súdu nepredložil, a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd poukazuje na
rozsudok NS SR, sp.zn. 4 Obo 13/2011 zo dňa 28.09.2011, podľa ktorého dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho
tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho prospech. Dôkazné bremeno o
určitých skutočnostiach ležia na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje

pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí. Súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovi sumu za upomienky vo výške 180,- Eur
nepriznal.

19.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Keďže úver mal byť v celosti zaplatený dňom 07.12.2016, od 08.12.2016 je žalovaný v omeškaní,
a preto súd priznal úrok z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy 89,- Eur od 08.12.2016 až do zaplatenia.
Vo zvyšku nároku súd žalobu čo do úroku z omeškania za dobu dlhšiu než priznal súd, zamietol.

22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vzhľadom len na pomerný úspech
žalobcu súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol v spore prevažneneúspešný (26,99 %), pričom prevažne úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. Súd takto
žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy

na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.