Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/287/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512202952
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2512202952.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.Z.
N., o zaplatenie 2.308,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 23.02.2012 domáhal, aby súd uložil
žalovaným (pôvodne aj žalovanej v 1. rade M. Š.) povinnosť zaplatiť mu sumu 2.308,28 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.160,75 eur od 02.02.2012 do zaplatenia a trovy
konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
podľa § 524 Občianskeho zákonníka zo dňa XX.XX.XXXX medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a
žalobcom bola postúpená na žalobcu pohľadávka voči žalovaným. Uviedol, že Slovenská sporiteľňa a.s.
uzatvorila so žalovanými dňa XX.XX.XXXX zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy poskytla Slovenská
sporiteľňa a.s. žalovaným peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov,

podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach a zmluva obsahuje všetky
náležitosti zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím
porušilisvojupovinnosťpodľazmluvy,postupcaodstúpilodzmluvyavyzvalžalovanýchnaúhradudlžnej
sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.318,28
eur, ktorá pozostávala z istiny 2.170,75 eur a úroku z omeškania vo výške 147,53 eur. Žalobca si
uplatnilajzákonnýúrokzomeškaniapočnúcdňomXX.XX.XXXX,t.j.dňomnasledujúcimpodniúčinnosti

postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru.

2. Žalobca za dôkazy označil Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
Všeobecné obchodné podmienky, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXXX/XCE zo dňa XX.XX.XXXX s prílohami.

3. Podaním zo dňa 27.01.2015, doručeným súdu dňa 28.01.2015 oznámil žalobca súdu, že oznámenie

o mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným zasielané dňa XX.XX.XXXX a žalovaní mali uhradiť
predmetnú pohľadávku do dňa XX.XX.XXXX. Mimoriadna splatnosť úveru následne nastala dňa
XX.XX.XXXX z dôvodu dodržania lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zároveň predložilsúdu Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11.01.2012 adresované žalovaným
a podací hárok.

4. Podaním zo dňa 01.04.2015, doručeným súdu dňa 10.04.2015 predložil žalobca súdu špecifikáciu
pohľadávky pozostávajúcej z istiny vo výške 2.170,75 eur a z úroku z omeškania vo výške 147,53 eur.

5. Okresný súd Piešťany rozsudkom č.k. 12C/287/2013 - 148 zo dňa 12.05.2015 žalobu z dôvodu
premlčania nároku zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

6. Podaním zo dňa 03.07.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.07.2015 podal žalobca odvolanie
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/287/2013 - 148 zo dňa 12.05.2015.

7. Podaním zo dňa 20.01.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.01.2017 vzal žalobca žalobu späť
v časti uplatneného nároku voči žalovanej v 1. rade (M. Š.), ktorá zomrela po podaní žaloby dňa

XX.XX.XXXX.

8. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/578/2015 - 193 zo dňa 28.02.2017 na základe odvolania
žalobcu rozsudok Okresného súd Piešťany č.k. 12C/287/2013 - 148 zo dňa 12.05.2015 v napadnutej
zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi predložené listinné
dôkazy a vykoná dokazovanie v konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a preskúma tak
nárok žalobcu aj z hľadiska aplikácie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. K možnosti
prevodu nezosplatneného úveru zmluvou o postúpení pohľadávky banky na tretí subjekt, ktorý nemá
postavenie banky a nemá bankové povolenie na vykonávanie tejto činnosti uviedol, že banky a pobočky

zahraničných bánk sú oprávnené v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpiť svoje
pohľadávky tretej osobe, musia však súčasne dodržať ustanovenia zákona o bankách o ochrane
bankového tajomstva.

9. Podaním zo dňa 14.09.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.09.2017 sa žalobca vyjadril k výzve

súdu a uviedol, že v súvislosti s prípadným posudzovaním aktívnej vecnej legitimácie poukázal na
skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky,
ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu). Žalobca ďalej poukázal na bod
18.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého Klient výslovne súhlasí s tým, že banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Poukázal na § 89 ods. 1 zákona č. č.

483/2001 Z.z. o bankách podľa ktorého Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom
môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu,
ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že
sa od nich nemožno odchýliť. Nakoľko teda § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov
medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách, pritom ustanovenie § 92 ods.

8 zákona o bankách nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli
otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona, a to v bode 18.16 Všeobecných obchodných
podmienok. Ďalej uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli žalovanými popreté a preto ich treba
považovať za nesporné skutkové tvrdenia. Uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka. Zo systematického zaradenia tohto

ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
anehovoríopodmienkachplatnostiapostúpeniapohľadávok,aleibaopodmienkachzasplneniaktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva a zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené
v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca
poukázal na názor W.. M.. G. Y., A.. U..O.. publikovanom v časopise súkromné právo č. 1/2015 ako aj

na rozhodnutia súdov. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že splnenie podmienok v zmysle §
92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenia pohľadávky. To znamená, že ak
banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže
byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce

zo zákona o bankách. Ďalej uviedol, že vzhľadom k dikcii § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom
na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok zastáva názor, že postupca by konal v
súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda neporušil bankové tajomstvo) aj takom prípade, ak bypísomnú výzvu žalovaným nezasielal, a to aj s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 16.03.2016, sp. zn. 12Co/223/2015.

10.OkresnýsúdPiešťanyuznesenímč.k.12C/287/2013-255zodňa20.05.2019konanievočižalovanej
v 1. rade zastavil a žalobcovi voči žalovanej v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2019.

11. Na pojednávaní dňa 25.02.2020 žalobca navrhol, aby súd návrhu žalobcu vyhovel v plnom rozsahu

a poukázal na to, že zo strany žalovaného nebol nárok žalobcu rozporovaný, či už po skutkovej, alebo
právnejstránke.KotázkamoaktívnejlegitimáciipoukázalnauznesenieKrajskéhosúduvTrnavepodsp.
zn. 24Co/124/2018 zo dňa 04.12.2018 od bodu 16. po 19. a na uznesenie Krajského súdu v Trnave pod
sp. zn. 24Co/152/2018 zo dňa 19.12.2018 v bodoch 28. po 45. Ako vyplýva z predmetných uznesení, ide
ootázkuskutkovú,ktoránebolavyslovenepopretáprotistranou,čižesúdbymalvychádzaťznesporných
skutočností.K§5bZákonanaochranuspotrebiteľanálezomÚSSRsp.zn.PL.ÚS11/2016z07.02.2018

bol vyslovený nesúlad daného ustanovenia s Ústavou SR, čiže má za to, keď žalovaný nevzniesol
námietku premlčania a súd by nemal posudzovať prípadné premlčanie.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie žalobou, Zmluvou o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o

postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXXX/
XCE zo dňa XX.XX.XXXX a jej prílohami, podania žalobcu, uznesením Okresného súdu Piešťany č.k.
12C/287/2013 - 255 zo dňa 20.05.2019, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/578/2015 - 193
zo dňa 28.02.2017, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci.

13. Dňa 14.07.2003 uzavreli žalovaní (aj pôvodne žalovaná M. Š.) ako dlžníci zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou a.s., ako (pôvodným) veriteľom, na základe ktorej
pôvodný veriteľ poskytol žalovaným úver vo výške 1.659,70 eur (50.000 Sk), ktorý bol úročený pevnou
úrokovou sadzbou 8,80 % ročne. Žalovaní sa poskytnutý úver zaviazali splácať v mesačných splátkach
vo výške 22,24 eur (670 Sk), s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň XX.XX.XXXX a

splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na XX.XX.XXXX.

14. Pôvodný veriteľ predmetnú pohľadávku voči žalovaným postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/XXXX/XCE R. W. XX.XX.XXXX na žalobcu a uvedené postúpenie oznámil žalovaným
písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX.

15. Z predloženej špecifikácie predmetnej pohľadávky, ktorá tvorí prílohu č. 1 k uvedenej zmluve
o postúpení pohľadávok vyplýva, že ku dňu XX.XX.XXXX predstavovalo omeškanie žalovaných so
splácaním 1251 dní t.j. viac ako tri roky (už ku dňu 22.10.2008). Žaloba bola súdu doručená dňa
XX.XX.XXXX.

16. Žalobca nepredložil súdu doklad o tom, že by pôvodný veriteľ vyzýval žalovaných na zaplatenie, ani
že by predmetný úver zosplatnil, ako to predpokladá § 92 ods. 8 zákona o bankách.

17. Z predložených listín vyplýva, že k zosplatneniu predmetného úveru pristúpil až súčasný žalobca

a to písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
XX.XX.XXXX a vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú v uvedenom zosplatnení vyčíslil na
2.308,28eur,do15dníoddoručeniauvedenéhooznámenia,ktorébolopodanénapoštovúprepravudňa
12.01.2011. V tomto zosplatnení je dlžná suma uvedená vo výške 2.308,28 eur, a zároveň je uvedené,
že pozostáva z bankou vyčíslenej istiny k XX.XX.XXXX vo výške 2.160,75 eur a bankou vyrátaných

úrokov z omeškania k 22.10.2008 vo výške 147,53 eur.

18. V písomnom vyjadrení zo dňa 01.04.2015 žalobca uviedol, že žalovaní na základe vyššie uvedenej
zmluvy čerpali úver vo výške 1.659,70 eur, z ktorého doposiaľ celkovo splatili sumu vo výške 523,61 eur.

19. Žalobca doručil súdu aj dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa
XX.XX.XXXX, podpísanú iba pôvodnou žalovanou v 1. rade. Nakoľko však táto už nie je stranou sporu
súd sa touto dohodou nezaoberal.20. Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do XX.XX.XXXX,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

21. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
XX.XX.XXXX, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

22. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 05.04.1993 (ďalej len Smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. V zmysle čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu

alebo povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá
v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

24. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len

„Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

29.Podľa§92ods.7zákonač.483/2001Z.z.obankáchvzneníúčinnomkudňupostúpeniepohľadávky
(ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebopobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

30. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“), na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä
pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva

výrobky alebo poskytuje služby.

31. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovanými (aj M. Š. voči ktorej bolo konanie zastavené) ako dlžníkmi bola dňa XX.XX.XXXX
platne uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v
zmysle zhora citovaných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže právny predchodca žalobcu

pri jej uzatváraní a plnení z nej konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (ktorá skutočnosť
vyplýva z jeho výpisu z obchodného registra), zatiaľ čo žalovaní ako fyzické osoby - nepodnikatelia nie
(z obsahu zmluvy ani z ostatných listinných dôkazov nevyplýva iný záver). Z formy a obsahu zmluvy je
navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený formulárovou (typovou, štandardizovanou) zmluvou,
ktorej text bol právnym predchodcom žalobcu vopred pripravený za účelom jeho použitia vo viacerých

prípadoch, a ktorej obsah žalovaní ako spotrebitelia nemali možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť.
Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych
noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s
dodávateľom.

33. Keďže prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter, súd poukazujúc na citované ustanovenie §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od XX.XX.XXXX aplikoval na zistený skutkový stav
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd k uvedenému postupu dodáva, že v tomto prípade neboli
k ustanoveniu § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení prijaté prechodné ustanovenia, v
dôsledku ktorej skutočnosti je potrebné toto ustanovenie aplikovať aj na právne vzťahy založené pred

dňom jeho účinnosti.

34. Predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá bola na žalobcu postúpená bankou.

35.Predhodnotenímoprávnenostiuplatnenéhoprávasasúdmusel,poukazujúcajnanázorodvolacieho

súdu, zaoberať tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej
pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu
navrhovateľa/žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu odporcu/žalovaného z úradnej povinnosti. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009
zo dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak
navrhovateľ/žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu/žalovaného uplatnené

v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa/žalobcu.

36. Ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v

osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a
právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola
v danom prípade splnená.37. Keďže pôvodný veriteľ je bankou, zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť
splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia
§ 92 ods. 7 zákona bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj

osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných
splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (obdobne napr. rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.5.2014 sp. zn. 6Co/119/2013).

38. V konaní bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok č.
XXXX/XXXX/XXXX/XCE medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a postupníkom - žalobcom, ktorej
predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému. Súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že
by pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku.

39. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne
vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku, zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/
XXXX/XCE zo dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 7 (pozn. súdu:

neskôr ods. 8) zákona o bankách.

40. Súd sa následne zaoberal námietkou žalobcu, že návrh žalobcu nebol rozporovaný zo strany
žalovaného,čiužpostránkeskutkovejaleboprávnejspoukazomnauzneseniaKrajskéhosúduvTrnave
sp. zn. 24Co/124/2018 zo dňa 04.12.2018 a sp. zn. 24Co/152/2018 zo dňa 19.12.2018. Krajský súd v

uvedených rozhodnutiach vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie v konaní pri posúdení existencie
písomnej výzvy a jej doručenia bol povinný v zmysle § 151 ods. 1 CSP vychádzať z nesporných
skutkových tvrdení, t.j. z tvrdení strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaní) výslovne nepopreli (preto
sa považujú za nesporné). V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že žalovaní existenciu
a doručenie písomnej výzvy nepopreli a je neprípustné, aby súd prvej inštancie bez spochybnenia

skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, tieto sám vlastnou činnosťou spochybňoval bez nariadenia
riadneho dokazovania na pojednávaní.

41.SúdvtejtosúvislostisúdodkazujenauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn. 1Obdo/92/2018zodňa
20.11.2019 v ktorom dovolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 z

28.marca2018,akoajnarozsudokNSSRsp.zn.1Cdo/147/2017z24.apríla2018(publikovanýZbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018), z ktorého vyplýva,
že ,,ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky,
ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon“. Ďalej uviedol, že v

rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28. marca 2018 dospel dovolací súd rozborom § 92 ods. 8 zákona
o bankách k záveru, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno
postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu mimo bankový sektor. Predmetné
ustanovenie nemožno, len na základe jeho zaradenia do konkrétnej časti zákona, chápať ako celok
len ako úpravu podmienok, za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože takáto

interpretácia opomína vyššie uvedený zmysel tohto ustanovenia. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách
teda vyplýva presný záujem zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným
spôsobom, pričom neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu tejto zákonnej úpravy než
tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju
pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť

nesmie.Nerešpektovanietejtoúpravymápotomzanásledokneplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky
pre rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zák.). V rozsudku sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018 dovolací
súd uviedol, že osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch
odlišne,resp.môžuupravovaťosobitnépodmienky,ktorýchsplneniejenaplatnépostúpeniepohľadávky
potrebné. Podmienky vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách dovolací súd označil za špeciálne

zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na
tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj §
92 ods. 8 tretia veta zákona o bankách), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí,avšak vzájomne sa nevylučuje. Dovolací súd konštatoval, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky
podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový
subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách),

kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí pritom
prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom
ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. K dovolateľovej
argumentácii ohľadne námietky, že § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje výnimky z bankového

tajomstva a nie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky dovolací súd v prejednávanej veci uviedol,
že aj keď je uvedené ustanovenie § 92 zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti
právneho predpisu s názvom Bankové tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho
usudzovať,žezákonodarcapriúpravepostúpeniapohľadávkybankounanebankovýsubjekt,malzámer
riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom, nič by
nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol. Podmienky platného postúpenia pohľadávky

banky a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, ale práve
naopak sa prekrývajú. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právnu otázku nastolenú dovolateľkou dovolací
súd už v minulosti vo vyššie uvedených konaniach posudzoval a vyriešil, z dôvodu ktorého nie je daná
potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku opätovne riešil. Dovolací súd vo
vyššie uvedených konaniach vyriešil právnu otázku tak, že § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje

podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči
klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s
uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ.

42. Súd ďalej uvádza, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem

iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim
klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi
sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle
§ 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto
požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením

pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom
mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi
veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §
525ods.1Občianskehozákonníkabránipostupovaniupohľadávokztakýchprávnychvzťahov,vktorých
je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú

zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako
také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,
ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr.
kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a

postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné,
ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné
oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník
teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o
postúpení.

43. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má
za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej
z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky,
ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 7 zákona o bankách, bol postupca v súdnom konaní, v ktorom

takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie,
teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka
postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky
banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal vomeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

44. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v
čase, keď mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená (22.10.2008),
boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového
omeškania, nebolo však dokázané, že by bol žalovaný aj písomne (porov. § 92 ods. 7 cit. zákona)
vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobca tak nepreukázal, že pohľadávka voči

žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 7 zákona
o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby
zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať
pred súdom.

45.Spoukazomnauvedené,akoajnauznesenieNSSR,jetunajšísúdtohonázoru,ževdanomprípade

neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky banky s poukazom na § 92 ods. 7 zákona
o bankách, nakoľko tu nie je preukázané že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu
písomne vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku, zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/XXXX/CXCE zo dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor so zákonom. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí pritom prihliadnuť súd aj bez námietky (z

úradnej povinnosti), teda nebolo potrebné, aby žalovaný existenciu a doručenie písomnej výzvy poprel.

46. V bode 18.16 Všeobecných podmienok banky Klient (žalovaný) síce súhlasil, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, podľa názoru súdu však tento súhlas nezbavuje
banku povinnosti pri postúpení pohľadávok postupovať v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách, ktoré

povinnosti v časti výzvy žalovanému splnené neboli. Súd naviac uvádza, že ust. § 89 ods. 1 ani iné
ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávok, neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a povinnosti z obchodov
odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
17Co/138/2018 zo dňa 16.10.2018.)

47. Vzhľadom na vyššie uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal
veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a
preto bolo dôvodné žalobu zamietnuť.

48. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

49.Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

50. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.53. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko žaloba bola v
celom rozsahu zamietnutá, žalovaný by mal voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov konania v plnej výške. Žalovanému však žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvejinštancie,možnouplatniťzasplneniapodmienokpodľa§366CSPnajneskôrvlehotenavyjadrenie

k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.