Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114209537
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114209537.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W., R. V. 1044/61, zast. advokátskou kanceláriou: ADVOKÁT JUDr. PETER
TIMKO spol. s r.o., so sídlom Maňa, Pri parku 8, IČO: 50 528 874, proti osobe povinnej platiť výživné:
N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., V. X, zast. JUDr. Peter Matejov, advokát, so sídlom Nitra, Hollého

12, o určení výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č. k. 17C/51/2014-90 zo dňa 11. mája 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 17C/51/2014-117 zo
dňa 28. novembra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r
d z u j e .

Navrhovateľovi p r i z n á v a proti povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou podanou na Okresnom súde Nitra (ďalej
len "súd") dňa 25.3.2014 domáhal o určenie výživného a to vo výške 250 eur. Vo veci rozhodol
súd rozsudkom č. k. 17C/51/2014-68 zo dňa 4.6.2014, ktorým vo výroku I. zaviazal oprávneného

prispievať na výživu navrhovateľa sumou 180 eur mesačne, počnúc od 25.3.2014, ktoré je oprávnený
povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Vo výroku II. zročné
výživné oprávneného za čas od 25.3.2014 do 31.5.2014 činí sumu 225,58 eur, ktorú sumu súd povolil
oprávnenému splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným,
počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty
výhody splátok. Vo výroku III. súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol a vo výroku IV. navrhovateľovi

náhradu trov konania nepriznal. Proti predmetnému rozsudku v časti náhrady trov konania podal v
zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
(IV.) týkajúcej sa náhrady trov konania uznesením č. k. 8Co/143/2015-83 z 30.06.2015 zrušil a vec mu
vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Výroky I. až III. ostali právoplatné 19.12.2014.

2. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a opravným uznesením čo do označenia

právneho zástupcu navrhovateľa opravovaným) uznesením súd prvej inštancie vo veci trov konania
opätovne takto rozhodol:

I. Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 44 %,
ktoré je povinný zaplatiť oprávnený.

II. Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré je
povinný zaplatiť oprávnený.III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na stav konania vo veci, citované ust. § 151 ods. 3
OSP (Občiansky súdny poriadok - zák. č. 99/1963 Zb.) účinného do 30.06.2016 a citované ustanovenia
Civilného sporového poriadku (CSP = zákon č. 160/2015 Z. z. - §§ 473, 470 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1
a 2 a 257), odôvodnil nasledovne:

4. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 250,- eur (100%), súd mu priznal sumu 180,- eur (72%), vo
zvyšku 70,- eur (28%) žalobu zamietol. Nakoľko miera úspechu navrhovateľa predstavuje 44 % (72% -
28 %), v takejto miere mu súd priznal aj náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. O náhrade
trov odvolacieho konania rozhodol súd tak, že vo veci plne úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na
náhradu trov konania proti neúspešnému oprávnenému a to v plnej výške. O výške trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

5. Uvedené rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol len právny zástupca osoby povinnej platiť
výživné domáhajúci sa jeho zmeny tak, že jemu sa prizná náhrada trov konania vo výške 20 %,

ktoré je povinný zaplatiť navrhovateľ, pričom požadoval priznanie mu aj náhrady trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodov, že súd prvej inštancie
nesprávne postupuje pri určovaní základu pre výpočet pomeru úspechu alebo neúspechu sporových
strán v konaní, čo zásadne ovplyvňuje správnosť rozhodnutia o stanovení úspechu sporových strán.
Navrhovateľ sa domáhal určenia výživného vo výške 250,-Eur, priznané mu bolo vo výške 180,-Eur.

Za účelom objektívneho a spravodlivého posúdenia úspechu jednej zo strán sporu súd prvej inštancie
opomenul, že v konaní bolo jednoznačne preukázané (a v rozsudku konštatované), že oprávnený ako
otec navrhovateľa tomuto platil od rozvodu s matkou navrhovateľa výživné v sume 80,-Eur mesačne
(nakoľko výživné nebolo určené v rozvodovom konaní z dôvodu plnoletosti navrhovateľa), z ktorej
skutočnosti potom logicky vyplýva, že navrhovateľ nemohol byť a ani nebol úspešný v sume priznanej

súdom prvej inštancie, teda v sume 180,-Eur, ale len v sume 100,-Eur s poukazom na uhrádzané
výživné vo výške 80,-Eur. V danom prípade aj napriek tomu, že konanie sa viedlo o určenie výživného, v
skutočnosti z podstaty veci a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa jednalo o zvýšenie výživného
zo sumy 80,-Eur dobrovoľne plateného na sumu 250,-Eur, pričom súdom bolo v samotnom konaní
rozsudkom v skutočnosti priznané „zvýšenie“ len vo výške 100,-Eur. S odkazom na uvedené úspech

navrhovateľa predstavuje 40 % a jeho neúspech 60 %, vzhľadom na čo je potom potrebné dospieť k
záveru, že v konaní bol nakoniec úspešný on v rozsahu 20 %, z ktorého dôvodu mu mala byť v takomto
rozsahu náhrada trov konania priznaná.

6. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že odvolateľ sa snaží zbaviť svojej

povinnosti, keď jeho argumentačnú líniu vidí za hranicou zdravého úsudku, keď uniklo jeho pozornosti,
žezazákladprezisteniepomeruúspechuaneúspechustránmožnovziaťvýlučneto,čobolopredmetom
súdneho sporu v striktne formálnom zmysle; procesné nóvum odvolateľa by v súdnej praxi viedlo k
úplnému zániku právnej istoty, keď zohľadňovanie aj rôznych mimosúdnych plnení by spôsobovalo
nemožnosť otázku trov spoľahlivo uzavrieť.

7. Odvolateľ sa k uvedenému vyjadreniu už nevyjadroval.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania povinného a dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť
ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne a zároveň v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi
(v zmysle ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) priznať nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keď o výške náhrady po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie (§
262 ods. 2 CSP). Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, obmedzuje sa v odôvodnení tohto (svojho) rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.10. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady
trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného
nároku.

13. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové
konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy

konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ako už je uvedené vyššie, nejde však o náhradu všetkých trov,
ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania vymedzených v ustanovení § 251. To znamená
všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný
úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy,
ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci
samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe

vyhovelo v celom rozsahu.

15. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana
plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný
úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti

úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov
pomerne rozdelí.

16. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol
naposledy urobený vo veci samej. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2013, sp. zn. 4

Mcdo/3/2012).

17. Podstatou argumentácie odvolateľa bolo, že súd prvej inštancie nemal pri posudzovaní úspechu
porovnávať výšku výživného, ktorej sa domáhal navrhovateľ s potom súdom priznanou sumou
výživného, teda 250 Eur (100 %) - 180 Eur (72 %) = 70 Eur (28 %), čo potom znamená, že navrhovateľ

mal úspech v pomere 44 % (72 % - 28 %), ale mal vychádzať z výpočtu 250 Eur (100 %) - 100 Eur (60
%) = 150 Eur (40 %), teda úspech bol 20 % (60 % - 40 %), pretože dobrovoľne prispieval na výživné
sumou 80 Eur, teda nie je správne vychádzať zo sumy 180 Eur, pretože reálny úspech navrhovateľa
predstavuje rozdiel medzi sumou 250 Eur - 100 Eur.

18. Odvolací súd uvedenú námietku nepovažuje za právne relevantnú, pretože z ustálenej judikatúry
ako aj z rozhodovacej praxe vyplýva, že pri hodnotení úspechu sa porovnáva meritórne rozhodnutie
vo veci s posledným žalobným návrhom, ktorý bol vo veci urobený. Teda ak sa navrhovateľ domáhal
určenia výživného vo výške 250 Eur a súd povinného zaviazal uhrádzať výživného vo výške 180 Eur,
potom je potrebné chápať úspech navrhovateľa ako rozdiel sumy 250 - 180 = 70 Eur (72 %) a neúspech

povinného potom predstavuje 28 %, pričom je následne potrebné odpočítať neúspech povinného od
úspechu oprávneného (72 % - 28 % = 44 %). Vzhľadom na vyššie uvedené je potom zrejmé, že súd prvej
inštancie správne postupoval pri výpočte pomeru úspechu vo veci, keď povinného zaviazal na náhradu
nákladov oprávneného v rozsahu 44 %.

19. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).