Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615204109
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8615204109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. X, XXX XX C. D., zastúpený: ŠIMČÁK, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Františkánska 5, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 082 709, proti žalovanému: B.
A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX C. D., zastúpený: JUDr. Dušan Maruščák, advokát, so
sídlom Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, IČO: 42032415, v konaní o ochranu osobnosti spojenej
s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 3.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov, č.k. SK-3C/147/2015-187 zo dňa 6. júna 2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdBardejov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)rozhodoltak,žežalobu
zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o ktorých výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo zistenia, že v živnostenskom registri je žalobca zapísaný ako podnikateľ A. B. - B.,

s miestom podnikania B. X, XXX XX, IČO: XXXXXXXX. Predmetom jeho podnikania je okrem iného
aj činnosť odborného lesného hospodára, poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve so vznikom
oprávnenia 6.10.2008.

3. Žalobca A. B. v Pozemkovom spoločenstve, spoločnosť vlastníkov lesa A. - E. na základe zmluvy ku
dňu 30.5.2015 vykonával funkciu odborného lesného hospodára.

4. Žalovaný B. A. bol v čase konania valného zhromaždenia dňa 30.5.2015 členom D. A., A. F. G. A.
- E., pričom bol do 30.5.2015 aj členom výboru tohto pozemkového spoločenstva, kde mal na starosti
odbornú činnosť spoločenstva.

5. Dňa 30.5.2015 sa konalo Valné zhromaždenie Pozemkového spoločenstva, spoločnosť vlastníkov
lesa A. – E., na ktorom vystúpil žalovaný B. A. člen valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva,
ktorý v rámci diskusného vystúpenia komentoval správu žalobcu A. B. ako odborného lesného

hospodára, pričom jeho kritika mala poukazovať na to, že za kalamitu spôsobenú abiotickým škodlivým
činiteľom - vetrom nesie žalobca A. B. ako odborný lesný hospodár plnú zodpovednosť, lebo zle vyznačil
a nechal vykonať ťažbový výchovný zásah, pričom tento oslabil stabilitu porastov takým spôsobom, ževeterná smršť, ktorá porasty zasiahla, poškodila predmetné porasty. Uvedené tvrdenie žalovaného na
valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva dňa 30.5.2015 bolo medzi účastníkmi nesporné.

6. Žalovaný sa podaním označeným ako „Žiadosť o predloženie dokladov k nahliadnutiu“ zo dňa
2.11.2015 adresovanému D. A. A. (č. l. 39 spisu) vyjadril, že: „Aj napriek tomu, že som odstúpil z výboru
a spoločenstva A. E. (aby som mal pokoj), Váš OLH A. B., ktorý je platený aj z môjho nemalého podielu,
podal na mňa žalobu o vyplatenie sumy 3.000,- eur, len preto, že som povedal svoj názor, na ktorý mám
ako vlastník nárok.“ Z vyjadrenia D. A. A. - E. zo dňa 8.7.2016 (č. l. 43 spisu) vyplýva, že D. A. E. „sa k

predmetu veci „na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy“ dištancuje v plnom rozsahu. Podľa
názoru výboru spoločnosti sa jedná o osobný spor pána A. a pána B..“

7. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval okrem iného ust. § 11, § 13 ods. 1, ods. 2,
§ 420 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), §
9 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, § 21 ods. 1, ods. 2 zákona

č. 326/2005 Z.z. o lesoch, § 60, § 151 ods. 1, ods. 2, § 187 ods. 1, ods. 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

8. Z miestneho, časového a vecného hľadiska na zhromaždení pozemkového spoločenstva, konaného
dňa 30.5.2015 boli riešené otázky, spadajúce do kompetenčnej právomoci zhromaždenia, a teda aj

akékoľvek výroky bezprostredne vecne, miestne a časovo súvisiace s činnosťou jeho najvyššieho
orgánu (zhromaždenia) je podľa judikovaného právneho názoru potrebné považovať za činnosť tejto
právnickej osoby, a to aj v prípade, ak by išlo o konanie čo i len radového člena spoločenstva, nehovoriac
už o konaní člena jeho výkonného a štatutárneho orgánu, ktorým žalovaný nesporne bol a ktorý z titulu
výkonu svojej funkcie (člen výboru) vykonával pre spoločenstvo činnosť mandatára, zodpovedného za

hospodárenie spoločenstva v lesoch.

9. Ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na
realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, keď je určujúcim faktorom existencia miestneho, časového
a vecného vzťahu k plneniu činnosti takejto osoby, potom občianskoprávne sankcie podľa § 13

Občianskeho zákonníka postihujú v týchto prípadoch samotnú právnickú osobu v zmysle analógie § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 tohto zákona.

10. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Cdo/l59/2018 zo dňa 29.10.2019, ktorý akceptoval právny záver súdov nižšieho stupňa, že

pokiaľ osoby vystupovali na valnom zhromaždení ako zástupcovia orgánov pozemkového spoločenstva,
je potrebné ich vystúpenia hodnotiť ako zodpovednosť tzv. použitých osôb, a preto príp. neoprávnený
zásah do osobnosti fyzickej osoby spôsobila samotná právnická osoba - žalovaný. Aj keď žalovaný
rozhodne popiera, aby k nejakému zásahu do osobnostných práv žalobcu vôbec došlo, z procesného
hľadiska je potrebné uviesť, že znenie ospravedlnenia v žalobcom požadovanom znení (po úprave petitu

žaloby uznesením súdu zo dňa 8.7.2019) ani nie je spôsobilé priniesť primerané zadosťučinenie.

11. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie sú splnené ani zákonné predpoklady na ochranu osobnosti
podľa § 11 Občianskeho zákonníka, keďže výroky žalovaného sa týkali konania žalobcu v rámci výkonu
jeho funkcie odborného lesného hospodára a nesmerovali proti jeho súkromiu a osobe a nijakým

spôsobom nezasahovali do jeho osobného či súkromného života.

12. V danom prípade žalovaný prezentoval svoj názor v rámci diskusie na zhromaždení pozemkového
spoločenstva, ktorý sa týkal prejednávanej problematiky a výlučne činnosti, ktorú žalobca v spoločenstve
zmluvne vykonával, nedotýkali sa osobného a súkromného života žalobcu, pričom priamo na

zhromaždení mohol žalobca na vystúpenie žalovaného bezprostredne reagovať a argumentačne jeho
vystúpenie vyvrátiť.

13. Súd dospel k záveru, že ku kalamite v lesných porastoch pozemkového spoločenstva došlo a za
prečistky a prebierky lesa bol z titulu výkonu svojej funkcie zodpovedný v zmysle ustanovenia § 21 ods.

2 zákona o lesoch žalobca. Vystúpenie žalovaného bolo vecné, žiadnym spôsobom nevybočovalo z
medzí slušnosti, nemohlo zasiahnuť do osobného či súkromného života žalobcu a navyše žalobca mal
možnosť bezprostredne reagovať na vystúpenie žalovaného na tom istom zhromaždení. Z uvedených
dôvodov súd žalobu zamietol.14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f) CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

16. Namietal, že súd sa nevyhodnotil dôkazy a nevysporiadal s postojom žalovaného s poukazom na
list žalovaného zo dňa 2.11.2015 (po začatí konania) pod názvom „Žiadosť o predloženie dokladov
k nahliadnutiu“ adresovanom PS A., v ktorom žalovaný jasne uvádza, že na valnom zhromaždení
Pozemkového spoločenstva prezentoval svoj názor, na ktorý má ako vlastník nárok. Zhodný postoj k
tejto otázke zaujalo aj PS A., keď v odpovedi na list žalobcu zo dňa 22.6.2016 (v ktorom jasne žiada o
vyjadrenie postoja D. A. ohľadne otázky použitej osoby) jednoznačne uvádza, že sa dištancuje od tohto

sporu v plnom rozsahu a že podľa názoru výboru spoločnosti sa jedná o osobný spor pána A. a pána
B.. Vyjadrenie D. A. bolo podpísané pánom A., predsedom PS A.. S týmto dôkazom a postojom PS A.
sa súd vôbec nevysporiadal a dôkaz nevyhodnotil. Žalobca poukázal aj na výpoveď svedka A. A. na
pojednávaní dňa 24.2.2023, ktorý potvrdil že vyjadrenie PS A. zo dňa 8.7.2016 bolo napísané na pokyn
výboru PS A., znenie listu navrhol výbor D. A., a že výbor PS A. sa od tejto veci dištancuje.

17. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo/2712/2005, podľa
ktorého ak je totiž na základe zhodnotenia všetkých okolností konkrétneho prípadu - predovšetkým z
hľadiska miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti - na mieste záver, že sa činnosť
použitej osoby už nerobila v rámci poverením vymedzenej činnosti, ale išlo o vybočenie (exces) z tohto

rámca, postihujú občianskoprávnej sankcie podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka priamo
túto použitú osobu. V súvislosti s týmto rozhodnutím žalobca poukázal na to, že výbor PS A. sa
vyslovene dištancoval od konania žalovaného, a teda, ak by v danom aj išlo o konanie žalovaného z
titulu pozície člena výboru, zjavne išlo by o vybočenie (exces) z rámca poverenej činnosti. Žalovaný
nebol nikdy výborom PS A. poverený na takéto ani podobné konanie – vyvodenie zodpovednosti

za škody spôsobené žalobcom a nevyplýva to ani zo žiadnych tvrdení žalovaného a predložených
dôkazov. Škody, z ktorých zodpovednosti žalovaný žalobcu verejne obvinil, nikdy neboli predmetnom
kvalifikovaného ani iného riešenia spoločnosťou D. A., nikdy nebol daný podnet na kontrolu príslušnému
orgánu štátnej správy ani neboli voči žalobcovi uplatnené žiadne nároky. Naopak kontrolou štátneho
dozoru zo dňa 4.6.2013, podľa záznamu č. 9/2012, neboli zistené na činnosti žalobcu ako odborného

lesného hospodára žiadne nedostatky (deklaroval správnosť výchovného zásahu - prebierky v dvoch
najväčších porastoch /JPRL: 399; 400/ zasiahnutých kalamitou), čo potvrdili svojim podpisom členovia
kontrolnej komisie štátneho dozoru na zázname z predmetnej previerky.

18. Žalobca má za to, že z dokazovania vyplýva, že žalovaný vystupoval na predmetnom valnom

zhromaždení pri difamujúcom výroku z pozície súkromnej osoby ako vlastníka pozemkov a prezentoval
svoj vlastný názor (skutkové tvrdenie) a nevystupoval z pozície člena výboru PS A..

19. Žalobca nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, že nie sú splnené ani zákonné predpoklady
na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, keďže výroky žalovaného sa týkali konania

žalobcu v rámci výkonu jeho funkcie odborného lesného hospodára a nesmerovali proti jeho súkromiu
a osobe a nijakým spôsobom nezasahovali do jeho osobného či súkromného života. Žalobca vykonáva
odbornú činnosť ako fyzická osoba, a jeho povesť v tejto oblasti má pre neho a jeho rodinu existenčné
dôsledky. Preto takéto nepravdivé obvinenie znižuje jeho vážnosť ako osoby aj v odborných kruhoch
aj v očiach vlastníkov lesných pozemkov, ktorí v konečnom dôsledku rozhodujú o uplatnení a živobytí

žalobcu. Dôsledky difamujúceho výroku sú o to vážnejšie, že ho verejne vyslovil žalovaný ako osoba
odborne spôsobilá, tiež vykonávajúca činnosť odborného lesného hospodára.

20. Vznik kalamity a jej rozsah nie je možné bez ďalšieho spájať so zodpovednosťou žalobcu ako
odborného lesného hospodára za výkon prečistiek a prebierok. Kalamita v roku 2014 (ktorej sa

týkal difamujúci výrok) bola spôsobená veternou smršťou. Poukazujúc na všetky doposiaľ uvedené
skutočnosti vykazuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie známky svojvôle a preto ho žalobca
považujezaarbitrárny,svojvoľnýanepreskúmateľný.Žiadal,abyodvolacísúdrozhodnutiezmeniltak,že
vyhovie návrhu žalobcu, prípadne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a podľa povahy vrátil vec súduprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca si zároveň uplatňuje nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

23. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne zistený skutkový stav a zo
zisteného skutkového stavu boli vyvodené správne právne závery. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre
zopakovanie vykonaného dokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol vo veci bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario).

24. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

25. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä
sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť

fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

26. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

27. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len

„zákon o pozemkových spoločenstvách“), členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci
vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena
spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods.
1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 a), b), d), e), i) a j).

28. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, výbor je výkonným a štatutárnym
orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých
to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne
zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 25Cdo/1855/2012 zo dňa 25.6.2013,
ustanovení § 420 odst. 2 obč. zák. dopadá na případy, kdy konkrétní činnost, při níž vznikla škoda,
vykonává právnická či fyzická osoba (podnikatel) nikoliv sama, nýbrž prostřednictvím jiných osob, které
zaměstnává nebo jejichž práci ke své činnosti využívá. Tato odpovědnost právnické či fyzické osoby se
uplatnínejenvpřípadech,kdyškodabylazpůsobenajejichzaměstnancem,aleitehdy,byla-lizpůsobena

jinými osobami, které podnikatelský subjekt použil ke své činnosti. Není proto podmínkou přímý právní
(smluvní) vztah toho, kdo škodu způsobil, vůči podnikateli. Tzv. osoba použitá k činnosti neprovádí
práci vlastním jménem a na vlastní riziko, ale pro právnickou (fyzickou) osobu, podle jejích pokynů či
příkazů, popřípadě v jejím zájmu. Podstatné je, zda jednání toho, kdo škodu způsobil, nepostrádalo
místní, časový a věcný vztah k plnění úkolů podnikatele v rámci jeho činnosti, tedy zda nešlo o jednání,

jímž škůdce sledoval svůj vlastní zájem; rozhodující je vnitřní (účelový) vztah jednání, při němž vznikla
škoda, k činnosti podnikatele, kterou provozuje. Přímá odpovědnost toho, kdo škodu způsobil, nastává
jen v případě, že jeho konání, jímž byla škoda způsobena, nespadá do rámce činnosti podnikatele, pro
něhož práci vykonal (tzv. exces).30. V případě, kdy osoba v pozici člena státního orgánu (§ 3 zákona č. 82/1998 Sb.) svým jednáním
(například výrokem) vybočí z rámce výkonu veřejné moci, jak je pro daný státní orgán vymezen,

respektive si počíná způsobem, který nelze vůbec považovat za jednání při výkonu veřejné moci, jde
o tzv. exces. Za případnou újmu pak neodpovídá stát, ale sama osoba, která se excesivního postupu
dopustí, což je též žádoucí vzhledem k zcela specifické povaze zásahu do cti a dobré pověsti člověka,
jenž zakládá osobní vztah mezi uraženým a nactiutrhačem. Omluva vyslovená přímo tím, kdo jiného
urazil,poskytujeuraženémusatisfakciprávěproto,žeškůdcejenucenuznatsvouchybu.Proposouzení,

zda o exces šlo, je rozhodující, zda jednání (či opomenutí) mělo vztah k činnosti (úkolům) osoby
vykonávající veřejnou moc (srov. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 23.3.2020, sp.zn. 25Cdo/705/2019,
a dále rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 27.9.2016, sp.zn. 30Cdo/4118/2015, či rozsudek Nejvyššího
soudu ze dne 9.5.2018, sp. zn. 30Cdo/5848/2016). Jde-li o výrok, pak je třeba vážit tři kritéria: 1)
časové kritérium, 2) kritérium fóra, na němž byl výrok pronesen, a 3) kritérium obsahu výroku (viz
nález Ústavního soudu ze dne 2.2.2021, sp.zn. IV. ÚS 3076/20). (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky, sp.zn. 25Cdo/1637/2022 zo dňa 5.9.2023).

31. V danej veci je predmetom sporu ochrana osobnosti v spojení s náhradou nemajetkovej ujmy
vo výške 3.000,- eur z dôvodu, že dňa 30.5.2015 sa konalo Valné zhromaždenie D. A. A. A. E., na
ktorom v bode programu určenom na oboznámenie účastníkov VZ o hospodárení žalobca informoval

z titulu svojej funkcie odborného lesného hospodára, o výkonoch v pestovnej a ťažbovej činnosti
na lesných pozemkoch predmetného subjektu v roku 2014 a o pláne činnosti na rok 2015. Po jeho
referáte vystúpil v diskusii žalovaný, ktorý komentoval jeho správu, pričom k veci vyjadroval svoj
názor, ktorý bol podľa žalobcu účelový. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu podsúval účastníkom valného
zhromaždenia deformované a účelové informácie, ktoré mohli vyhodnotiť vzhľadom na vzdelanie

žalovaného prinajmenšom rozpačito, a žalobca uviedol pravdivé, ale hlavne odborné fakty.

32. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj
v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp.zn. 6Cdo/214/2011)

33. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít zodpovednosť právnickej či fyzickej
osoby v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatní nielen v prípadoch, kedy škoda bola
spôsobená ich zamestnancom, ale aj vtedy, ak bola spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský
subjektpoužilnasvojučinnosť.Podmienkoupretoniejepriamy(zmluvný)vzťahtoho,ktoškoduspôsobil

vočipodnikateľovi.Takzvanáosobapoužitánačinnosťnevykonávaprácuvovlastnommeneanavlastné
riziko, ale pre právnickú osobu, podľa jej príkazov, pokynov, prípadne v jej záujme. Podstatné je, či
v konaní toho, kto škodu spôsobil, nechýbal miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh podnikateľa
v rámci jeho činnosti, teda nešlo o konanie, ktorým škodca sledoval svoj vlastný záujem; rozhoduje
vnútorný (účelový) vzťah konania, pri ktorom vznikla škoda k činnosti podnikateľa, ktorú vykonáva.

Priama zodpovednosť toho, kto škodu spôsobil nastáva len v prípade, že jeho konanie, ktorým bola
spôsobená škoda, nespadá do rámca činnosti podnikateľa, pre ktorého prácu vykonával.

34. V danom prípade, je nepochybné, že žalovaný je členom pozemkového spoločenstva a v čase
konania valného zhromaždenia (30.5.2015), kedy malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu,

bol aj členom výboru pozemkového spoločenstva, ktorý mal v náplni svojej činnosti odbornú lesnú
činnosť a kontrolu prác a činností. Žalovaný vystúpil pred členmi pozemkového spoločenstva v rámci
diskusie k bodu programu, kde žalobca ako odborný lesný hospodár informoval o výkonoch v pestovnej
a ťažbovej činnosti na lesných pozemkoch. Predniesol kritiku vo vzťahu k žalobcovi k výkonu jeho
činnostiakoodbornéholesnéhohospodára.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,

že sú naplnené predpoklady miestneho vecného a časového hľadiska pre zodpovednosť právnickej
osoby podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.35. Aj v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
25Cdo/1637/2022 je podstatné pre posúdenie či v tomto prípade ide o exces, teda vybočenie z rámca
poverenímvymedzenejčinnosti,posúdiťčikonaniežalovanéhomalovzťahktejtočinnosti.Jednoznačne

možno konštatovať, že v danom prípade žalovaný v rámci diskusie sa vyjadril kriticky k činnosti
odbornéholesnéhohospodára,ktorývykonávačinnosťnazákladezmluvyprepozemkovéspoločenstvo,
a táto činnosť má súvis s predmetom a činnosťou právnickej osoby – Pozemkového spoločenstva A..
Kritika žalovaného voči žalobcovi súvisela s následkom kalamity, veternej smršte v máji 2014, kde
skutočne došlo k škode v množstve cca 800 m3 drevnej hmoty v rámci zhromaždenia, najvyššieho

orgánu spoločenstva, do ktorého pôsobnosti okrem iného patrí aj rozhodovanie o hospodárení
spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností
a nakladaní s majetkom spoločenstva, je dôvodná takáto diskusia, prípadne analýza vzniku škody
a prijatie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku škôd, nie je vybočením z rámca poverením
vymedzenej činnosti tzv. excesom.

36. Preto záver súdu, o tom, že občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka postihujú
v týchto prípadoch samotnú právnickú osobu, teda pozemkové spoločenstvo. Poukaz žalobcu na
vyjadrenie PS A. zo dňa 8.7.2016 (č.l. 43 spisu), že sa jedná o osobný spor žalobcu a žalovaného a
PS A. sa dištancuje od tohto sporu nemožno zbaviť zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

37. Odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu aj so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že nie
sú splnené zákonné predpoklady na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, nakoľko
výroky žalovaného sa týkali konania žalobcu v rámci výkonu jeho funkcie odborného lesného hospodára
a nesmerovali proti jeho súkromiu a osobe a nijakým spôsobom nezasahovali do jeho osobného či

súkromného života. Žalobcovi nič nebránilo na zhromaždení v rámci diskusie oponovať žalovanému
a vyvrátiť žalovaným uvádzané tvrdenia.

38. Námietka žalobcu, že sa žalobca nevedel relevantne na mieste zhromaždenia brániť proti výrokom
žalovaného, pretože išlo o udalosť výchovný zásah a kalamita spred niekoľkých rokov, ktorá sa

s odstupom času ťažko vysvetľuje a preukazuje je neopodstatnené. Zhromaždenie spoločenstva sa
konalo dňa 30.5.2015, kalamita spôsobená veternou smršťou bola v máji 2014, výsledky kontroly
štátneho dozoru na ktoré žalobca v konaní poukazuje sú zo dňa 4.6.2013, teda nemožno sa stotožniť
s tvrdením žalobcu, že v rámci diskusie na zhromaždení sa nevedel brániť a relevantne oponovať kritike
žalovaného.

39. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec

zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS 115/03).

40. Za toho stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.

1 a 2 CSP).

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, ods.
2 a § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný,
preto má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).