Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617211757
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7617211757.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.
Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne A. B., bytom v C. D. XXX, zastúpenej
JUDr. Petrom Fábrym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská č. 11, proti žalovanému
E. F., bytom v C. D. XXX, zastúpenému JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Štefánikovo námestie č. 5, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.8.2022 č.k. 2C/41/2017-190 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na

náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej spôsobenú škodu a to navrátením do
pôvodného stavu plota na hranici susediacich pozemkov. Súd prvej inštancie žalobu rozsudkom sp. zn.
2C/41/2017-110 zo dňa 22.9.2020 zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania

v celom rozsahu.

3. Následne potom čo Krajský súd v Košiciach zrušil výrok o trovách konania napadnutým uznesením
súd prvej inštancie stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Súd prvej inštancie posudzoval nárok na náhradu trov konania úspešného žalovaného v zmysle ust. §

257 C.s.p., podľa ktorého súd neprizná náhradu trov konania len výnimočne, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

5. Súd mal za preukázané, že spor o náhradu škody vyvolalo protiprávne konanie žalovaného, za ktoré
bol aj v priestupkovom konaní uznaný za vinného. Súd bol toho názoru, že na vzniku sporu mal výrazný
podiel žalovaný, ak protiprávnym konaním poškodil plot žalobkyni a na samotný priebeh sporu a jeho

výsledok žalobkyňa, ak neuniesla bremeno dôkazu. Obe strany sa teda podieľali na existencii tohto
sporu a síce žalovaný v tom smere, že spor vznikol a žalobkyňa zase v tom smere, že nesprávnym
procesným postupom nebola v konaní úspešná. Tieto skutočnosti súd považoval za dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré odôvodňovali aplikáciu § 257 C.s.p.

6. Keďže súd za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval uvedené okolnosti, ďalším žalobkyňou

namietaným dôvodom a síce sociálnou situáciou sa už nezaoberal. Rovnako sa tak nezaoberal otázku
sociálnej situácie strán sporu.7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný.

8. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

9. V odvolaní uviedol, že pri rozhodovaní nároku o trovách konania sa má brať do úvahy ako prvoradá
zásada úspešnosti v spore, ďalšie okolnosti v nadväznosti na ust. § 257 C.s.p. len výnimočne. V konaní
mal jednoznačný úspech, pričom podstatnou okolnosťou je to, že žalobkyňa svojím správaním zadala

príčinu sporu, plot bol skutočne postavený, avšak nie na pozemku žalobkyni, ale na jeho pozemku.
Súd pri rozhodovaní o trovách konaní túto skutočnosť nebral do úvahy a súdu popísal aké prieky robila
a neustále mu robí žalobkyňa. Podľa jeho názoru je nepochybné, že tento spor vyvolal u správaní
žalobkyne bez toho, aby postupoval v súlade so zákonom, takéto protiprávne konanie žalobkyne toto
vyvolalo negatívnu odozvu u neho a preto musí požívať právnu ochranu.

10. Za dôvod, ktorý je podľa jeho názoru nutné spomenúť je možno považovať podľa žalobkyne na
vzniku a priebehu sporu, jej tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a okolnosti sporu.
Sociálna situácia žalobkyne je totožná aj u žalovaného, avšak vylúčením povinnosti neplatia trov zo
strany žalobkyne, resp. nenahradenia trov sa jej majetková sféra výrazne nedotkne. Súd prvej inštancie
síce konštatoval, že z jeho strany malo dôjsť ku škode na majetku žalobkyne, avšak aj žalobkyňa mu

spôsobila škodu, čo je zdokumentované aj v spise, pričom túto okolnosť súd nebral pri rozhodovaní
o náhrade trov konania do úvahy.

11. Podľa jeho názoru ide o typický susedský prípad, kedy žalobkyňa dlhodobo a sústavne vytvára mu
prekážky, z čoho vznikajú spory a preto v danej veci nemôže ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré súd nepriznal náhradu trov konania.

12.Vdlhodobomnarušenomvzťahustránsporusasúdnemalprikloniťnastranužalobkyneanezaviazať
ju k náhrade trov konania. Je teda toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania
nezohľadnil rozhodujúce okolnosti, preto rozhodnutie vo výroku trovách konania považuje za nesprávne.

13. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 C.s.p., ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žiadnej zo strán
sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

15. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd

na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

16. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nezobral do úvahy podstatu ust. §

257 C.s.p., nakoľko žalobkyňa svoju žalobu a bremeno tvrdenia neuniesla.

17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

19. V cit. zák. ust. § 255 ods. 1 C.s.p. je premietnutá zásada úspechu vo veci, ktorá sa uplatní tak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli.

20.Súdprvejinštanciezaúspešnústranuvsporepovažovalžalovaného,ajkeďvbode21.napadnutého
uznesenia nesprávne uviedol, že „...pristúpil k posudzovaniu nároku na náhradu trov konania úspešnej
strane sporu (žalovaného) podľa § 257 C.s.p. ...“ Uvedený záver je nesprávny, nakoľko nárok na náhradutrov konania úspešnej strany sporu sa neposudzujú podľa § 257 C.s.p., ale postupom podľa § 255 ods.
1 C.s.p.

21. Súd prvej inštancie teda správne dospel k záveru, že žalovaný bol v konaní úspešný a preto mu
prináleží náhrada trov konania a až následne sa zaoberal existenciou dôvodov hodných osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému.

22. Je nesporné, že ust. § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, ako

aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd teda nemá povinnosť zaviazať neúspešnú stranu sporu
nahradiťtrovykonaniaúspešnejstrane.Priposudzovaníexistenciedôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému správne súd prvej inštancie prihliadol na
rozhodujúcu okolnosť, a to že žalovaný bol rozhodnutím správneho orgánu uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti majetku tým, že úmyselne spôsobil žalobkyni škodu. Uvedenú okolnosť treba z hľadiska
ust. § 257 C.s.p. považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania

úspešnému žalovanému, teda samotné konanie vyvolalo protiprávne konanie žalovaného, za ktoré bol
aj v priestupkovom konaní uznaný za vinného.

23. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného v odvolaní, že na jeho strane boli zvláštne okolnosti, ktoré
súd neskúmal, nakoľko žalovaný netvrdil a ani neuvádzal také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že

žalobkyňa svojim protiprávnym konaním mu spôsobila škodu. Nesprávne sa preto domnieva, že tento
sporbolvyvolanýsprávanímsažalobkyne,aleprávenaopak,jehoprotiprávnekonanievyvolalouvedený
spor.

24. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v prejednávanej veci je existencia dôvodu hodného

osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, preto odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie ako správne potvrdil.

25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).