Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, January 28, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 3T/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010421
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Svetlana Filipová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723010421.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.

januára 2024 na pracovisku Kežmarok, t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaná
A. B., C. B., narodená XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom C. XXX, E. D.,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

ako zákonný zástupca – rodič maloletých B. B., narodenej XX.XX.XXXX, F. B., narodeného
XX.XX.XXXX, F. B., narodenej XX.XX.XXXX a F. B., narodenej XX.XX.XXXX, žiakov Základnej školy
s materskou školou C., C. XX, E. D., si voči nim zanedbávala svoje zákonné povinnosti rodiča tým, že
počasškolskéhoroka2022/2023vdobeod02.09.2022do04.04.2023umožnilajejdcéremaloletejB.B.,
narodenej XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať celkovo 428 vyučovacích hodín,
jej synovi maloletému F. B., narodenému XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať
celkovo 342 vyučovacích hodín, jej dcére maloletej F. B., narodenej XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez

ospravedlnenia vymeškať celkovo 326 vyučovacích hodín a jej dcére maloletej F. B., narodenej
XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať celkovo 230 vyučovacích hodín, pričom
napriek upozorneniam školy k náprave nedošlo a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojich
maloletých detí do školy sa nestarala,

t e d a

vydala z nedbanlivosti osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im

umožnila viesť záhaľčivý život a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na
viacerých osobách,

č í m s p á c h a l a

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/
Trestného zákona /s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona/.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 211 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno m/
Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona na trest povinnej
práce vo výmere 200 ( dvesto ) hodín. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.06.2023 prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok doručil Okresnému súdu Poprad obžalobu
číslo Pv 209/23/7703-7 zo dňa 16.06.2023 na obvinenú A. B. stíhanú pre prečin ohrozovania mravnej

výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek
3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, ako vyplýva zo skutkovej vety výroku o vine tohto odsudzujúceho rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku o tom, že je vinná a skutok kladený jej za vinu v zmysle obžaloby ľutuje. Súd podľa § 257

odsek 7 Trestného poriadku po procesnom postupe podľa § 333 odsek 3 písmeno c/ až h/ Trestného
poriadku a podľa § 257 odsek 6 Trestného poriadku, po súhlasnom stanovisku prokurátora a obhajcu,
vyhlásenie obžalovanej o vine prijal.

Súd v súlade s rozhodnutím podľa ustanovenia § 257 odsek 8 Trestného poriadku vykonal na hlavnom

pojednávaní len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste v rozsahu výsluchu obžalovanej, osobných
charakteristík obžalovanej a súdnych rozhodnutí súvisiacich s jej predchádzajúcimi odsúdeniami.

V dôsledku skrátenia verejného procesu na hlavnom pojednávaní súd mal na základe prijatého
vyhlásenia obžalovanej o vine, ktoré korešpondovalo s obsahom vyšetrovacieho spisu Odboru

kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok, ČVS: ORP-38/1-VYS-KK-2023
za preukázané, že skutok v zmysle obžaloby sa stal a spáchala ho obžalovaná v rozsahu jej pripisovanej
viny.

Objektom trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona je

záujemspoločnostinaochranesústavnejadôslednejstarostlivostiovýchovuavšestrannývývojdieťaťa,
predovšetkým vývoj telesný, rozumový, mravný a citový.

Obžalovaná je spôsobilým špeciálnym subjektom prečinu podľa § 211 Trestného zákona. Ide
o biologického rodiča a zákonného zástupcu maloletých detí B., F., F. a F. B., ktorým bola v zmysle

Zákona o rodine povinná zabezpečovať v rozhodnom období osobnú starostlivosť rodiča, a to aj za
druhého rodiča – otca, ktorý bol v danom období vo výkone trestu odňatia slobody. Podmienky pre
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaná spĺňa aj čo sa týka podmienky veku podľa § 22
Trestného zákona i podmienky zachovanej príčetnosti, ktorá nebola spochybnená (a contrario k definícii
nepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona).

Objektívnu stránku prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže v kvalifikovanej skutkovej podstate
podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaná naplnila tým, že
náležite nekonala v rámci svojej rodičovskej zodpovednosti a s poukazom na počet vymeškaných
neospravedlnených vyučovacích hodín vydala štyri osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu

spustnutia tým, že im umožnila viesť záhaľčivý spôsob života. Zanedbávaním svojich rodičovských
povinností opomínala dohliadať na to, či si jej maloleté deti riadne plnia svoju povinnú školskú dochádzku
a po upozorneniach zo strany školy nekonala, nezjednala nápravu. Záhaľčivý život sa chápe ako
parazitný spôsob života v dôsledku dlhšiu dobu trvajúceho záškoláctva.

Kvalifikačný moment skutkovej podstaty prečinu podľa § 211 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona
v spojení s § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, ktorý podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby, obžalovaná svojím omisívnym konaním naplnila tým, že sa takéhoto konania dopustila
závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas a na viacerých osobách. Po dlhší čas sa pri stíhanom
prečine odvíja od počtu bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškaných vyučovacích hodín, jedno dieťa

ich malo v počte nad hranicou 400 hodín, dve deti nad 300 hodín a jedno dieťa nad hranicou 200
hodín. Viacerými osobami sa podľa § 127 odsek 12 Trestného zákona rozumejú najmenej tri osoby (tri
maloleté deti). Medzi omisívnym správaním obžalovanej a spôsobeným následkom (porušenie objektu)
je preukázaná priama príčinná súvislosť.Subjektívna stránka bola u obžalovanej naplnená formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písmeno
a/ Trestného zákona.

Trest má podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovaná má osobitné základné vzdelanie, je negramotná, nevie čítať ani písať, vie sa podpísať

priezviskom, preto v jej prípade išlo o dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 odsek 2 Trestného poriadku.
Toho času je tehotná, je matkou šiestich detí, najmladšie je staršie ako jeden rok. Na hlavnom
pojednávaní obžalovaná udelila súhlas s trestom povinnej práce a vypovedala, že je práceschopná, nie
je invalidná a po pôrode môže chodiť pracovať na štyri hodiny. S bábätkom jej pomôže sestra a mama.
Manžel má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody na štyri mesiace. To, že deti nechodili do školy
súviselo s tým, že ju nepočúvajú, robia podľa seba. Ráno robí krik, aby išli do školy, vidia to aj susedky.

Staršie deti sa obliekajú. Podľa nich sa obliekajú i mladšie. Vravia, že áno, že idú do školy, ale idú sa
skrývať a prídu vtedy, keď sa deti vracajú zo školy. Škola je neďaleko. Keď ich aj išla odprevadiť, syn F.
jej vravel, že je veľký chlap, že ide s kamarátmi a má ostať doma so G. a s päťročnou G..

Podľa správy o povesti od obce C., obžalovaná bola hodnotená všeobecne skôr kladne, správanie na

verejnosti má slušné, žije s manželom, otcom svojich detí, v skromných podmienkach dvojizbového
murovaného domu spolu so svojimi deťmi, elektrinu majú od suseda a vodu z výtokového stojana.
Požívanie alkoholu obci nie je známe.

Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, obžalovaná

bola priestupkovo postihnutá len raz vo februári 2018 pre nepripútanie sa bezpečnostným pásom
blokovou pokutou 20,00 eur.

Z odpisu registra trestov obžalovanej vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vyplýva,
že bola doposiaľ šesťkrát súdne trestaná v rokoch 2008, 2017, 2019, 2020, 2021 a 2023, z toho raz

za úverový podvod (1./ záznam), štyrikrát za ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (2./ až 4./ a 6./
záznam) a raz za marenie výkonu úradného rozhodnutia (5./ záznam). Dvakrát jej
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (4./ a 5./ záznam), v jednom prípade súd upustil od
uloženia súhrnného trestu (6./ záznam). V dvoch prípadoch súd rozhodol trestným rozkazom (1./ a 5./
záznam).

V štyroch prípadoch išlo o druhovo rovnakú trestnú činnosť ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 Trestného zákona (2./, 3./, 4./ a 6./ záznam) s tým, že dve odsúdenia v roku 2019 (3./
záznam) a v roku 2023 (6./ záznam) boli za prečiny ohrozovania mravnej výchovy mládeže spáchané
v kvalifikovanej skutkovej podstate v odseku tri. Za odsúdenia v rokoch 2017 a 2019 (2./ a 3./ záznam

– Okresný súd Kežmarok spisové značky 6T/47/2016 a 7T/72/2019) jej súd uložil podmienečné tresty
odňatia slobody, kde došlo k osvedčeniu sa a na obžalovanú sa toho času hľadí, akoby nebola
odsúdená. Nepodmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia jej súd uložil pri štvrtom odsúdení pre § 211 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona
(4./ záznam), trest vykonala dňa 17.09.2021 (Okresný súd Kežmarok spisová značka 7T/110/2020).

V poradí piate odsúdenie za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže v kvalifikovanej skutkovej
podstate sa viaže k 6./ záznamu v odpise registra trestov, kde Okresný súd Poprad v konaní spisovej
značky KK-7T/18/2021 upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenia Okresným súdom
Kežmarok v konaniach spisovej značky 7T/110/2020 a 9T/51/2021.
Obžalovaná má nezahladené odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Kežmarok číslo konania

7T/110/2020-125 zo dňa 15.12.2020, právoplatným dňa 15.12.2020 (4./ záznam), ktorým bola rovnako
tak ako otec maloletých detí uznaná vinnou z nedbanlivostného prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, pretože vydali z nedbanlivosti osoby
mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnili viesť záhaľčivý život. Išlo
o záškoláctvo maloletých detí B. a F. B. za obdobie od 02.09.2019 do 10.03.2020 v školskom roku

2019/2020, pričom maloletá dcéra vymeškala 195 neospravedlnených vyučovacích hodín a maloletý
syn 110 neospravedlnených vyučovacích hodín. Súd obžalovanej a jej druhovi uložil podľa § 211 odsek
1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona
a § 38 odsek 2 Trestného zákona tresty odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov. Obžalovanú súd podľa§ 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. Trest vykonala dňa 17.09.2021.

Obžalovaná má nezahladené odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok číslo konania
9T/51/2021-47 zo dňa 01.07.2021, právoplatným dňa 07.08.2021 (5./ záznam), ktorým bola uznaná
vinnou z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona, pretože marila výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon
trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom. Výzvu Okresného súdu Kežmarok spisová značka

7T/110/2020 zo dňa 13.01.2021 ihneď nastúpiť na výkon nepodmienečného šesťmesačného trestu
odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove si osobne prevzala dňa
18.01.2021, čo nerešpektovala a do ústavu na výkon trestu bola dodaná dňa 17.03.2021. Súd
obžalovanej uložil podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l/ Trestného
zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona a § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní štyroch mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2

písmeno a/ Trestného zákona. Dňa 24.11.2021 bola podmienečne prepustená na slobodu rozhodnutím
Okresného súdu Martin spisová značka 4PP/53/2021 s určením skúšobnej doby na dva roky.

V záverečnej reči prokurátor navrhoval obžalovanej ako špeciálnej recidivistke uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Opakovane pácha

rovnakú trestnú činnosť, od jej páchania ju neodradilo ani to, že už bola za rovnakú trestnú činnosť
odsúdená aj na nepodmienečný trest a skutku sa dopustila dokonca v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia, pričom skúšobná doba mala uplynúť 24.11.2023. Na Okresnom súde Poprad je vedené
ďalšie trestné konanie pre rovnakú trestnú činnosť pod spisovou značkou KK-2T/124/2022, ktoré ešte
nie je právoplatne skončené.

Obhajca poukazoval na to, že v čase skutku, t.j. od septembra 2022 do apríla 2023, bol manžel
obžalovanej vo výkone trestu. Bola sama na zabezpečovanie dochádzky školopovinných detí, tieto ju
nerešpektovali a vymeškávali hodiny napriek výstrahe, že matka bude za to trestne zodpovedná. Ide
o nedbanlivostný trestný čin a obžalovaná má ukončené len osobitné základné vzdelanie. Podľa obhajcu

si plne neuvedomovala závažnosť a následky vymeškaných hodín. Na nápravu obžalovanej a ochranu
spoločnosti bude postačujúci trest povinnej práce, eventuálne obhajca navrhoval uložiť podmienečný
trest so skúšobnou dobou.

Obžalovaná sa v záverečnej reči pripojila k prednesu obhajcu. V rámci posledného slova uviedla, že

to nezvládala, lebo bola sama, manžel bol vo väzení a syna G. rodila doma. Pomáhala jej švagriná.
Dostávala len 140,00 eur, z toho 50,00 eur dávala na elektrinu. Nežili dobre. Teraz dostáva rodičovský
príspevok, manžel prišiel domov, teraz je dobre. Deti do školy nemohli chodiť, lebo nemali nič.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadal na spôsob

spáchania činu, pohnútku, následok, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu každého
z obžalovaných, jeho pomery a možnosti nápravy.

Obžalovanej súd priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, za to,
že sa k nedbanlivostnému prečinu priznala a úprimne ho oľutovala. Súd zistil u obžalovanej jednu

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona za to, že už bola za trestný čin odsúdená,
a to vo vzťahu k nezahladeným odsúdeniam Okresným súdom Kežmarok v konaniach spisová značka
7T/110/2020 a 9T/51/2021.

Pri kvalifikovanej skutkovej podstate prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek

3 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až päť rokov. Súd konštatuje
u obžalovanej rovnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1 : 1, preto aplikovaním § 38
odsek 2 Trestného zákona zákonná trestná sadzba ostala nezmenená.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vždy treba brať zreteľ i na závažnosť konania konkrétneho

páchateľa. Súd uzatvára, že požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať
na okolnosti daného prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu
pri rozhodovaní o treste. Súd tu poukazuje na systematiku trestných sankcií, trestov podľa § 32
Trestného zákona a ochranných opatrení podľa § 33 Trestného zákona, taktiež na možnosti ukladaniapovinností v rámci probačného dohľadu podľa § 51 odsek 4 písmeno h/ Trestného zákona, ktoré je
v praxi podmienené napríklad až stredoškolským vzdelaním páchateľa. Tieto v súčasnosti nedostatočne
reflektujú problematiku trestania a resocializácie pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti za prečin

podľa § 211 Trestného zákona v súvislosti so záškoláctvom detí. A to najmä vo vzťahu k rodičom
z marginalizovaných skupín, ktorí sú sociálne, majetkovo, vzdelanostne a intelektuálne zväčša hlboko
pod spoločenským priemerom.

Rodičia v chudobných komunitách postihnutých generačnou chudobou vychovávajú deti prevažne bez

toho, aby sa v rodičovstve mohli oprieť o skúsenosti a rady odovzdané staršou generáciou ohľadom rád
a návykov pre úspešný život v spojení s významom vzdelania, keďže veľká časť starých rodičov uvedené
sami taktiež nikdy nezažili. Obzvlášť v situáciách tých rodín, kde samotní rodičia alebo jeden z rodičov
je negramotný, alebo má znalosť čítania a písania len na základe získaného základného vzdelania,
či osobitného, špeciálneho základného vzdelania. Pri faktickej gramotnosti rodiča ostáva otázna jeho
schopnosť čítania s porozumením, obzvlášť pri zložitejšom odbornom texte. Nedostatočná gramotnosť

a rozhľadenosť rodičov má potom priamy dopad na kvalitu a intenzitu rodičovskej starostlivosti pri
príprave detí počas ich školskej dochádzky.

Priestor pre aplikovanie zásad tzv. restoratívnej justície je pre súd toho času značne oklieštený
a v systematike trestných sankcií chýba účinnejší nástroj prevýchovy rodičov v záujme maloletých

detí - záškolákov, ktorý by bol spôsobilý zodpovedným rodičom adresne určiť užitočný a ich intelektu
primeraný resocializačný prvok sociálneho výcviku a výchovného programu so zameraním na vzdelanie
a starostlivosť o povinnú školskú dochádzku maloletých detí.

Súd pri posudzovaní závažnosti konania obžalovanej a najmä okolností skutku prihliadal s osobitným

zreteľom na tú skutočnosť, že ako negramotná matka v rozhodnom období sama bez pomoci druhého
rodiča zabezpečovala osobnú starostlivosť o šesť maloletých detí, riešila živobytie sedemčlennej rodiny
z nedostatočných finančných zdrojov (zhruba 90,00 eur mesačne na zabezpečenie stravy, šatstva,
hygienických a ďalších základných, nevyhnutných potrieb) a dve zo štyroch školopovinných detí mali
nad desať rokov, pričom evidentne nerešpektovali autoritu matky a zlé vzorce ich správania preberali

i mladšie deti vo veku do desať rokov. Zjavne jediné opatrenia, ktoré sa realizovali, boli písomné
upozornenia školy adresované do rúk negramotnej matky a podanie trestného oznámenia na riešenie
veci v trestnoprávnej rovine.

Zo strany školy, samosprávy, sociálnej kurately ani orgánov činných v trestnom konaní doposiaľ, podľa

toho, čo vyplýva z vyšetrovacieho spisu, na podklade ktorého bola podaná prokurátorom obžaloba,
nevyplývajú akékoľvek relevantné úkony na zjednanie nápravy, odbornú a sociálnu intervenciu v rodine
vzmysledostupnýchprávnychprostriedkovzinýchprávnychodvetví,riešeniesituáciesamáopakovane
zabezpečiť len trestným konaním za účelom uloženia trestnej sankcie. To navodzuje dojem, že trestná
sankcia je vo všetkých prípadoch schopná zabezpečiť individuálnu prevenciu a resocializáciu.

Tu si súd dovoľuje podotknúť, že nenachádza priamu úmeru a priamu príčinnú súvislosť medzi
výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody rodičom a zlepšením dochádzky maloletých detí,
pretože s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody rodičovi súdom v trestnom konaní sa
automaticky nespája vyriešenie otázky spojenej s adekvátnou starostlivosťou v rodinnom prostredí, či

umiestnením maloletých detí do vhodnejšieho výchovného prostredia (náhradná osobná starostlivosť,
pestúnska starostlivosť, ústavná starostlivosť). S dôvodnou mierou istoty možno konštatovať, že
neplatí, že čím drakonickejší trest a čím dlhšie a častejšie je rodič obmedzený na osobnej slobode
a odlúčený od maloletých detí, tým je plnenie povinnej školskej dochádzky maloletých detí vzornejšie
a disciplinovanejšie a že práve takýmto vzorcom sa dostáva za dosť i generálnej prevencii, ochrane

spoločnostiavyjadreniumorálnehoodsúdeniapáchateľa–rodičaspoločnosťou.Taktiežnejdeosociálny
a humánny prístup riešenia nevyhovujúcej situácie v rodine, ak sa nedostatky rodičovskej autority
a výchovného vplyvu majú riešiť odlúčením rodiča od maloletých detí z dôvodu výkonu trestnej sankcie
(výkon nepodmienečného trestu), keď v danej rodine zjavne možnosti a schopnosti rodiča na zjednanie
nápravy bez odbornej pomoci sú limitované jeho slabými sociálnymi zručnosťami (úroveň intelektu,

vplyvy životného sociálno-kultúrneho prostredia, osvojené návyky bez adekvátnych stimulov na ich
potlačenie a zmenu).Prokurátor akcentoval špeciálnu recidívu u obžalovanej. Súd poukazuje na to, že prokuratúra, ktorá
má od prvotného trestného stíhania matky za druhovo rovnakú trestnú činnosť v roku 2016, t.j. už
bezmála ôsmy rok, vedomosti o probléme záškoláctva v rodine a slabých sociálnych a výchovných

pomeroch v domácom prostredí maloletých detí, doposiaľ žiadnym spôsobom nebola činná vo sfére
netrestného úseku svojich zákonných oprávnení a povinností. V rodine naopak pribúdajú maloleté deti
a otázka spôsobilosti matky ako rodiča na právne úkony a jej spôsobilosti na plný výkon rodičovských
práv a povinností ostáva roky zo strany štátu nepovšimnutá.

Úlohou prokuratúry je pritom podľa § 3 odsek 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej ako „Zákon
o prokuratúre“), chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu,
teda aj fyzických osôb – maloletých detí. Prokuratúra je podľa § 3 odsek 2 Zákona o prokuratúre v
rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu
zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie
zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné

prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a
zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov podľa § 4 odsek 1 písmeno a/
Zákona o prokuratúre, ale nie je jediný zákonný spôsob, ktorým prokurátori majú vykonávať pôsobnosť

prokuratúry. Majú tak robiť aj uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi (§ 4 odsek 1 písmeno
c/ Zákona o prokuratúre), podieľať sa na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na
predchádzanie porušovaniu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 4 odsek
1 písmeno g/ Zákona o prokuratúre), či podieľať sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti,
na prevencii a na potláčaní kriminality (§ 4 odsek 1 písmeno h/ Zákona o prokuratúre).

V spojitosti s citovaným § 4 odsek 1 písmeno c/ Zákona o prokuratúre súd odkazuje na § 13 odsek 1
Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého prokurátor môže vstúpiť do začatého konania, ba čo
viac, podľa § 13 odsek 2 Civilného mimosporového poriadku, prokurátor môže podať návrh na začatie
konania, ak možno konanie začať aj bez návrhu, a ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Nemožnoprihodnotení„špeciálnejrecidívy“obžalovanejakomatkymaloletýchdetíopomínaťexistenciu
celého radu dostupných nástrojov pre intervenciu v rodine v rámci sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a

o sociálnej kuratele“), ktoré sa nateraz adekvátne nerealizovali. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna
kuratela je kreovaná štátom na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany
právaprávomchránenýchzáujmovdetí,predchádzaniaprehlbovaniuaopakovaniuporúchpsychického
vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu
sociálnopatologických javov. Ide pritom o súbor opatrení na zabezpečenie okrem iného výchovy a

všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí.

S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, súd zdôrazňuje existenciu zásady rovnakého
zaobchádzania pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ochrane práv
dieťaťa ustanovenej zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a

o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
na ktorú odkazuje i ustanovenie § 5 odsek 1 Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele, podľa ktorej sa zakazuje diskriminácia okrem iných dôvodov výslovne aj z dôvodov farby pleti,
jazyka, národného pôvodu alebo sociálneho pôvodu, majetku alebo iného postavenia, nakoľko práva
ustanovené Zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately sa zaručujú všetkým rovnako.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže, obec, vyšší územný celok, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená
akreditácia podľa tohto zákona (ďalej len „akreditovaný subjekt“), a subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona, sú povinné v zmysle § 6 Zákona o
sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo

porušovaniu práv dieťaťa.

Personálna, či finančná poddimenzovanosť subjektov zainteresovaných na realizovaní opatrení
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, teda nemá byť na ujmu záujmov detí a potrebnejodbornej intervencie v ich rodinnom prostredí len preto, že sú regióny ako okres Kežmarok, kde sú
početné marginalizované skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patrí i obžalovaná s maloletými deťmi,
a evidentne sa im nedostávalo pomoci, intervencie a sanácie rodinného prostredia, napriek tomu, že na

takéto kroky zo strany štátu a štátom splnomocnených a akreditovaných subjektov majú maloleté deti
obžalovanej zákonné právo.

Trestné stíhanie rodičov za záškoláctvo ich školopovinných maloletých detí kvalitatívne nie je spôsobilé
suplovať sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu, ak z nich plynúce opatrenia v rodine

dlhodobo absentovali, pričom bezpochyby majú mať prednosť pred trestným stíhaním rodičov. To
by malo byť chápané ako krajné riešenie pri nezjednaní nápravy, či neúčinnej intervencii inými
dostupnými prostriedkami, resp. pri nezáujme rodičov spolupracovať a dosiahnuť zmenu napriek reálne
poskytovanej intervencii. Zároveň je namieste otázka, či pri pretrvávajúcom a opakujúcom sa stave, kde
trestné sankcie neplnia resocializačný účinok, by riešením v záujme detí nemalo byť obmedzenie, či
pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností na strane biologických rodičov a umiestnenie detí

do vhodnejšieho výchovného prostredia, než ich ponechanie v domácom prostredí a opakovane trestne
stíhať „nepoučiteľných“ rodičov, ktorí do rodiny privádzajú ďalšie deti.

Obžalovaná ako matka bola opakovane trestne stíhaná, a to bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom
riešila otázka jej spôsobilosti vykonávať rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu, otázka jej

spôsobilosti na právne úkony, potreba ustanoviť matke opatrovníka, otázka poručníctva, neviedli sa
civilné konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, žiadne výchovné pohovory, výchovný
dohľad, deti doposiaľ podľa všetkého neboli umiestnené ani dočasne mimo domáce prostredie,
za to mimo domáce prostredie boli na základe odsúdení v trestnom konaní a súdom ukladaných
nepodmienečných trestov odňatia slobody za prečiny podľa § 211 Trestného zákona paradoxne

umiestňovaní len rodičia detí, ale v domácom prostredí sa následne nerealizovala žiadna relevantná
sociálna a odborná intervencia. Časový priestor na ich realizáciu pritom len pri poslednom trestnom
stíhaní v tejto veci bol nesporne daný, a to s poukazom na rozsah vymeškaných hodín v rozhodnom
období u každého zo štyroch detí, išlo o stav pretrvávajúci niekoľko mesiacov a ako prokuratúra tak aj
škola, samospráva a sociálna kuratela mohli a mali vedieť o negramotnosti matky, neprítomnosti otca

v domácnosti a záškoláctve detí už v jeho začiatkoch, napriek tomu nikto nekonal.

S poukazom na anamnézu rodiny, zasielanie písomných upozornení, či neformálne dohovory bez
intervencie, nemožno akceptovať ako postačujúce a situáciou opodstatnené kroky smerom k odbornej
práci s rodičom, aby sa dosiahlo riešenie záškoláctva detí a následne, aby sa prípadne zistilo, že nie je

v schopnostiach a možnostiach rodičia zlepšenie vlastným úsilím zabezpečiť, a to skôr ako záškoláctvo
detí nadobudne pre rodiča trestnoprávny rozmer.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepristúpil k hodnoteniu špeciálnej recidívy obžalovanej optikou
prokuratúryanepodmienečnýtrestodňatiaslobodyunegramotnejmatkyšiestichdetízmarginalizovanej

komunity, toho času tehotnej, ktorá v rozhodnom období bola bez pomoci druhého rodiča, v situácii, že
druhý rodič má toho času opäť nastúpiť výkon trestu odňatia slobody, ako vhodný, zákonný a spravodlivý
druh trestu vylúčil.

Aj keď obdobie páchania prečinu obžalovanou spadá do skúšobnej doby jej podmienečného

prepustenia, s poukazom na § 49 odsek 2 Trestného zákona, ani v prípade ukladania trestu odňatia
slobody by nešlo o prípad, kedy by podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody bol obligatórne
zo zákona vylúčený.

Súd so súhlasom obžalovanej jej uložil alternatívny trest povinnej práce vo výmere dvesto hodín podľa §

211 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného
zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona. Ide o výmeru trestu v hornej
polovici sadzby pri zohľadnení predchádzajúcich odsúdení a priznania sa s úprimnou ľútosťou (rozsah
zákonnej sadzby je od 40 hodín do 300 hodín). Pritom je splnená zákonná podmienka podľa § 54
Trestného zákona, obžalovaná je uznaná vinnou za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia

slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

Obžalovaná je tehotná, termín pôrodu má mať vo februári 2024, trest je podľa § 55 odsek 1 prvá
veta Trestného zákona povinná vykonať až do jedného roka od nariadenia jeho výkonu. Obžalovanáproklamovala poskytnutie pomoci pri starostlivosti o deti zo strany blízkych príbuzných počas výkonu
uloženého trestu. Pri prípadnej indispozícii obžalovanej, dočasná riadne preukázaná práceneschopnosť
sa podľa § 55 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona nebude započítavať do doby výkonu trestu povinnej

práce.

Zvolený alternatívny trest je, podľa súdu, vhodnejší a reálne schopnejší vplývať na rozvoj sociálnych
zručností matky, pracovné návyky a uvedomenie si, že ide o dôsledok zanedbávania a nedostatočného
výkonu jej rodičovských povinností, najmä cez aspekt bezodplatnosti vykonanej práce. Ide o primeraný,

zákonný a spravodlivý trest s prihliadnutím na osobnostný profil negramotnej obžalovanej – matky
šiestich maloletých detí, sociálnu a rodinnú situáciu rodiny a doposiaľ absentujúce vhodné a účinné
opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, rovnako tak nečinnosť netrestného úseku
prokuratúry v rámci výkonu zákonnej pôsobnosti prokuratúry, zdôrazňujúc, že obžalovanej so šiestimi
záznamami v registri trestov doposiaľ takýto druh alternatívneho trestu uložený nebol.

Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovanej o vine túto vo výroku o vine tohto odsudzujúceho
rozsudku uznal za vinnú z nedbanlivostného prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže
v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/
Trestnéhozákona/spoukazomna§138písmenob/,písmenoj/Trestnéhozákona/,nakoľkohospáchala
závažnejším spôsobom konania /po dlhší čas a na viacerých osobách/, a to na tom skutkovom základe,

ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine, čím súd vyhovel podanej obžalobe v celom rozsahu.
Súd za to obžalovanej pri zohľadnení návrhu obhajoby uložil alternatívny trest povinnej práce vo výmere
dvesto hodín podľa § 211 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37
písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona.
vydala z nedbanlivosti osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im

umožnila viesť záhaľčivý život a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na
viacerých osobách,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok.