Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223200811
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4223200811.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D., A. XXX/XX, v konaní zastúpená advokátkou: JUDr. Ľubica Bičianová, so
sídlom advokátskej kancelárie Záhradnícka 16, Komárno, IČO: 14 142 309 za účasti: 1. E. F., G. H., 2.
I. F., 3. E. F., 4. J. F., 5. K. F., 6. A. F., 7. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava,

IČO: 17 335 345 - správca neznámych účastníkov 1.-6., o návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 13Vyd/1/2023-55 zo dňa 17. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 134
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). § 359c ods. 1, 2, § 359d ods. 2 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 15.03.2023 navrhla potvrdiť, že 09.09.2010 nadobudla

vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v obci L., ktoré sú vedené na LV
č. XXXX pre k. ú. M. L. ako parcely registra „E“ parc. číslo 270/7 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 390 m2 a parc. č. 270/8 - záhrada o výmere 340 m2. Podľa názoru súdu prvej inštancie
neosvedčila tvrdené skutočnosti, keď je vylúčené, aby jej rodičia mohli byť oprávnenými držiteľmi na
základe neperfektnej kúpnej zmluvy z 15.08.1995, ktorej predmetom mala byť kúpa parcely č. 270/3
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 390 m2 a parcely č. 270/4 - záhrada o výmere 340 m2 v k.

ú. M. L. s tým, že uvedené nehnuteľnosti mali byť zapísané vo vl. č. ....., ktorá v zmluve nie je vôbec
uvedená a tieto nehnuteľnosti mali byť podľa zmluvy v celosti na mene predávajúcej. Tiež uviedol, že
navrhovateľka nijako nekonkretizovala súvislosť medzi parcelami tvoriacimi predmet kúpnej zmluvy z
augusta 1995 (pravdepodobne pozemno knižné) parcely č. 270/3 a č. 270/4 s parcelami registra „E“ č.
270/7 a č. 270/8, ku ktorým navrhuje potvrdiť vydržanie, najmä keď rodičia navrhovateľky mali nerušene
užívať až do svojej smrti predmet kúpnej zmluvy z augusta 1995, teda parcely č. 270/3 a č. 270/4. Z

činnosti súdu je známe, že parcely registra „E“ sú parcelami pôvodne zapísanými v pozemkovej knihe,
ktoré boli zobrazené na starých katastrálnych mapách, dnes pôvodné nehnuteľnosti - parcely registra
„E“ - sú zobrazené na mape určeného operátu. Preto ich aktuálne podlomenie by malo byť totožné
s historickým podlomením, teda aj parcely registra „E“ by mali byť (bez ďalšieho) parcelami č. 270/3
a č. 270/4, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z augusta 1995. Podľa názoru súdu je bez ďalšieho
vylúčené, aby súčasné parcely registra „E“ parcelné č. 270/7 a č. 270/8 boli totožné s (pravdepodobne)

pozemno knižnými parcelami č. 270/3 a č. 270/4, ktoré údajne kúpili rodičia navrhovateľky kúpnou
zmluvou z augusta roku 1995, bez ohľadu na totožnosť výmery a totožnosť druhu pozemku. Pre danékonanie je bez významu aj skutočnosť, že na katastrálnej mape sú v súčasnosti evidované parcely
registra „C“ č. 270/3 a č. 270/4 v k.ú. M. L., najmä keď k nim nie je vôbec založený list vlastníctva
a tieto ani nie sú predmetom konania o potvrdení vydržania. Navyše, pokiaľ navrhovateľka má za to,

že nehnuteľnosti z kúpnej zmluvy uzavretej 15.08.1995 sú totožné s nehnuteľnosťami evidovanými na
LV č. XXXX pre k.ú. M. L., z údajov na uvedenom liste vlastníctva vyplýva, že predávajúca bola len
spoluvlastníčkou podielu 1/2 z celku, ale nie celku, ktorý mal tvoriť predmet kúpnej zmluvy z augusta
1995. Bez významu nie je ani skutočnosť, že navrhovateľka má za to, že k vydržaniu došlo za života
jej rodičov dňa 15.08.2005, teda 10 rokov po overení podpisov na kúpnej zmluve z 15.08.1995 a

podľa navrhovateľky táto mala nadobudnúť vlastníctvo po smrti otca dedením k 09.09.2010, kedy
nadobudlo právoplatnosť Osvedčenie o dedičstve 5D/466/2010 Dnot 201/2010 po nebohom otcovi
navrhovateľky - C. A., zomrelom 09.06.2010. Pokiaľ predmetné nehnuteľnosti netvorili aktíva uvedeného
dedičstva napriek tomu, že k nim mala uplynúť 10 ročná vydržacia doba za života rodičov navrhovateľky,
navrhovateľka sa môže domáhať svojho práva žalobou o určenie, že špecifikované parcely v k.ú. M. L.
patriadodedičstvapojejrodičoch.Priabsenciideklaratórnehorozhodnutiavdedičskejveciponebohých

rodičoch navrhovateľky, ktorého predmetom by boli aj nehnuteľnosti, ku ktorým navrhovateľka navrhuje
potvrdiť vlastnícke právo vydržaním, je nedôvodné tvrdiť, že navrhovateľka nadobudla vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam dedením, najmä keď medzi aktíva dedičstva patrí len to, čo poručiteľ ku
dňu smrti vlastnil a v zmysle § 460 OZ sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a nie právoplatnosťou
deklaratórneho rozhodnutia o dedičstva. Navrhovateľka nemohla byť dobromyseľná o tom, že jej

nehnuteľnosti,kuktorýmnavrhujepotvrdiťvlastníckeprávovydržaním,vlastníckypatriadedením,najmä
keď na rozdiel od iných nehnuteľností v katastrom evidovanom vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho
smrti, z ktorých nadobudla spoluvlastnícky podiel 2/3 na základe Osvedčenia o dedičstve, nehnuteľnosti
tvoriace predmet tohto konania neboli predmetom dedičského konania po otcovi navrhovateľky. Preto
absentuje dobrá viera na strane navrhovateľky. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Rodičia

navrhovateľky už v roku 1964 kupovali iné nehnuteľnosti a boli si nepochybne vedomí, že vlastníkmi
zakúpených nehnuteľností sa stanú až registrovaním kúpnej zmluvy z roku 1964 príslušným štátnym
orgánom (štátnym notárstvom). Pri zachovaní obvyklej opatrnosti rodičia navrhovateľky nemohli byť, so
zreteľom na všetky okolnosti, v dobrej viere, že nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy z augusta
1995 im vlastnícky patria, pri absencii rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o povolení vkladu

vlastníckeho práva, ktorá podmienka je navyše uvedená v samotnom texte kúpnej zmluvy z augusta
1995. Navrhovateľka ani neoznačila a nepredložila dôkaz, že by účastníci kúpnej zmluvy vôbec podali
návrh na začatie konania o povolení vkladu, či už podľa zákona č. 265/1992 Zb. účinného do 31.12.1995
alebo zákona č. 162/1995 Z.z. účinného od 1.1.1996. Podľa názoru súdu, vzhľadom na všetky uvedené
dôvody a ich súvislosti nie sú splnené zákonné podmienky potvrdenia vydržania vlastníckeho práva

navrhovateľkou. Preto súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol podľa § 359e ods. 2 CMP.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, ktorý nemá osobitné
ustanovenia o náhrade trov konania o potvrdenie vydržania.

2. Proti tomu uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhovateľka poukázala na to, že súd v prvej fáze
konania (v konaní o vydaní vyzývacieho uznesenia) má skúmať splnenie podmienok konania a môže

rozhodnúť tromi spôsobmi – návrh na začatie konania môže odmietnuť, zamietnuť alebo môže vydať
vyzývacie uznesenie. Vychádzajúc z § 359e CMP, namietala, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti
o tom, či navrhovateľka splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k navrhovaným
nehnuteľnostiam a ich totožnosti s parcelami, ktoré dňa 15.08.1995 kúpili jej rodičia, nie je zrejmé,
prečo nevyzval navrhovateľku, aby označila ďalšie dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností

alebo sám nevykonal dôkazy, keďže sa jedná o mimosporové konanie je súd oprávnený vykonať aj také
dôkazy, ktoré navrhovateľ nenavrhol alebo nepredložil. Navrhovateľka je toho názoru, že z identifikácie
parciel, pripojenej k návrhu je zrejmé, že EKN parc. č. 270/7 a 270/8 sú identické s CKN parc. č.
270/3 a 270/4, a preto konštatovanie súdu o vylúčení totožnosti uvedených pozemkov považuje za
nesprávne. Podľa § 3 ods. 12 zákona č. 1962/1995 Z. z. sa identifikáciou parcely sa rozumie porovnanie

zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom
a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra. Tiež namietala,
že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je jasné, prečo súd parcely popísané v kúpnej zmluve zo dňa
15.08.1995 považoval za „pravdepodobne pozemno knižné“. Navrhovateľka je uzrozumená s tým, žekúpna zmluva zo dňa 15.08.1995, na základe ktorej jej rodičia nadobudli nehnuteľnosti, nie je právne
perfektná. Je však toho názoru, oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny
dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie NSSR sp. zn.
4Cdo/287/2006), Tiež tvrdila, že nemôže byť rozhodujúce, že pri tom nesplnila zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. novembra 2018, uznesenie NSSR z 12.08.2021
sp. zn. 5Cdo/210/2019). Námietky súdu, že pri zachovaní obvyklej opatrnosti rodičia navrhovateľky
nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej
zmluvy z augusta 1995 im vlastnícky patria a následný odkaz navrhovateľky na podanie kvalifikovanej
určovacej žaloby navrhovateľka považuje za vopred prehraný spor. Podľa názoru navrhovateľky by
bola z rovnakého dôvodu zamietnutá určovacia žaloba a vlastníctvo k pozemkom by zostalo aj naďalej

neusporiadané a účel tohto konania by sa minul účinku, najmä v prípadoch existencie písomnej kúpnej
zmluvy aj s osvedčenými podpismi účastníkov zmluvy a z obsahu ktorej vyplýva, že bola zaplatená aj
dohodnutá kúpna cena. Navrhovateľka namietala, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že od roku
1995jejrodičiaaajonasama,nebolinikýmvužívaníuvedenýchnehnuteľnostírušení,čoichutvrdzovalo
v dobrej viere, že im nehnuteľnosť patrí. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na nález Ústavného

súdu SR zo dňa 14.11.2018 sp. zn. II. ÚS 484/2015, kedy ústavný súd akceptoval vydržanie na základe
ústnej kúpnej zmluvy.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ a
§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie ako

aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vo výroku vecne
správne.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

5. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu
prvej inštancie dňa 14.03.2023 domáhala potvrdenia, že nadobudla vlastnícke právo vydržaním
k nehnuteľnostiam parcely registra „E“ č. 270/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 390 m2 a parc. č.

270/8 záhrada o výmere 340 m2 zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom A., katastrálny odbor pre
obec L., katastrálne územie M. L.. Splnenie podmienok vydržania odôvodnila tým, že dňa 15.08.1995
jej rodičia uzavreli s predávajúcou E. F. prv vydatou F. G. H. kúpnu zmluvu, na základe ktorej od nej
kúpili nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M. L., a to parc. č. 270/3 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 340 m2 a parc. č. 270/4 záhrada o výmere 340 m2 za kúpnu cenu 8 000 Sk.

Podpisy všetkých účastníkov kúpnej zmluvy boli úradne overené na matrike obecného úradu. K prepisu
vlastníckeho práva na rodičov navrhovateľky, na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v katastri
nehnuteľností nedošlo. Nehnuteľnosti od kúpy v roku 1995 rodičia navrhovateľky dobromyseľne, nikým
nerušení užívali až do svojej smrti. Po smrti rodičov, resp. otca, vstúpila do držby a užívania predmetných
nehnuteľností navrhovateľka a nehnuteľnosti spolu s matkou nikým nerušená ich užívala a po smrti

matky, užíva v dobrej viere dodnes. Navrhovateľka je toho názoru, že rodičia nadobudli k predmetným
nehnuteľnostiam vlastnícke právo titulom vydržania dňa 15.08.2005 a navrhovateľka po smrti otca
titulom dedenia ku dňu 09.09.2010.

6. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol, pretože neboli splnené zákonné podmienky

potvrdenia vydržania vlastníckeho práva navrhovateľkou. Zdôraznil, že navrhovateľka nepreukázala, že
parcely č. 270/3 a č. 270/4, ktoré tvoria predmet kúpenej zmluvy sú parcelami registra „E“ č. 270/7 a č.
270/8, ku ktorým navrhuje potvrdiť vydržanie. Poukázal na to, že predávajúca mala byť podľa kúpnej
zmluvy výlučnou vlastníčkou predávaných nehnuteľností, avšak z LV č. XXXX pre k. ú. M. L. vyplýva,
že predávajúca bola len spoluvlastníčkou podielu 1 k celku. Ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľka tvrdí,

že predmetné nehnuteľnosti nadobudla dedením po jej otcovi, môže sa domáhať svojho práva žalobou
o určenie, že špecifikované parcely v k. ú. M. L. patria do dedičstva po jej rodičoch. Tiež uviedol, že
rodičia navrhovateľky nemohli byť pri zachovaní obvyklej opatrnosti v dobrej viere, že nehnuteľnosti
tvoriacepredmetkúpnejzmluvyzaugusta1995imvlastníckypatria,priabsenciirozhodnutiapríslušnéhoštátneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva, ktorá podmienka je navyše uvedená v samotnom
texte kúpnej zmluvy z augusta 1995.

7. Navrhovateľka v podanom odvolaní ďalej namietala, že ak mal súd pochybnosti o tom, či splnila
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k navrhovaným nehnuteľnostiam a ich stotožneniu
s parcelami, ktoré v roku 1995 kúpili jej rodičia, mal ju súd vyzvať, aby označila ďalšie dôkazy
alebo mal sám vykonať dôkazy, keďže ide o mimosporové konanie. Tiež nesúhlasila s názorom súdu
prvej inštancie, že jej rodičia nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im

sporné nehnuteľnosti patria. Namietala, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že od kúpy v roku
1995 a zaplatení kúpnej ceny, rodičia navrhovateľky a následne i ona, neboli v užívaní uvedených
nehnuteľností nikým rušení, čo ich len utvrdzovalo v dobrej viere, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre rozhodnutie vo veci podstatné rozlišovať medzi tým, či si
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam navrhovateľka uplatňuje z dôvodu, že toto vlastnícke právo

1) vydržala sama, bez ohľadu na držbu jej právnych predchodcov, 2) vydržala ho sama, ale do jej
vydržacej doby je treba započítať aj oprávnenú držbu jej právnych predchodcov, alebo 3) vydržali ho
jej právni predchodcovia.

9. Navrhovateľka v podanom návrhu výslovne uviedla, že je toho názoru, že jej rodičia nadobudli

k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo titulom vydržania dňa 15.08.2005 a ona po smrti jej
otca titulom dedenia ku dňu 09.09.2010. Po smrti otca začala nehnuteľnosti užívať v dobrej viere ona
a v užívaní nerušene pokračovala aj po smrti matky. Z obsahu spisu vyplýva, otec navrhovateľky
zomrel dňa XX.XX.XXXX a matka dňa 29.06.2022.

10. K tomuto tvrdeniu navrhovateľky je potrebné uviesť, že dedičstvo sa podľa právneho poriadku
účinného v čase dedičského konania po jej právnom predchodcovi, nadobúda smrťou poručiteľa (§
460 OZ). Ak bolo o dedičskom práve (o tom, kto je poručiteľovým dedičom) právoplatne rozhodnuté v
dedičskom konaní je uznesenie súdu záväzné (§ 167 ods. 2, § 159 ods. 2, § 135 ods. 2 veta druhá);
súd je preto povinný z toho rozhodnutia vychádzať i pri prejednávaní a rozhodovaní inej veci. Podľa

uznesenia o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou
ku dňu smrti poručiteľa. Dedičstvo sa podľa § 175a a nasl. OSP prejedná v konaní o dedičstve, ktoré
je možné začať aj bez návrhu, ako náhle sa súd príslušný k prejednaniu dedičstva dozvie, že niekto
zomrel alebo bol prehlásený za mŕtveho. Uznesením podľa § 175q OSP sa deklarujú právne vzťahy s
účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva, teda

potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam patriacim do dedičstva po poručiteľovi ku dňu
jeho smrti, je oprávnený súd iba v konaní o dedičstve.
11. Navrhovateľka v podanom návrhu neuviedla, na základe akého právneho titulu začala sporné
nehnuteľnosti užívať okrem tvrdenia, že tieto nehnuteľnosti zdedila po nebohom otcovi. Z pripojených
dedičských rozhodnutí vedených v konaniach po jej zosnulých právnych predchodcoch vyplýva, že

sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva, preto zatiaľ nie je možné zatiaľ tvrdiť, že tieto
žalobkyňa nadobudla dedením. Dôvodom na zamietnutie návrhu je predovšetkým skutočnosť,
že navrhovateľka netvrdila a ani nepreukázala právny titul, od ktorého odvodzuje nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Táto iba tvrdila, že nehnuteľnosť nadobudli vydržaním
vlastníckeho práva je právni predchodcovia. Akým právnym úkonom mali právni predchodcovia previesť

vlastnícke právo na navrhovateľku, už navrhovateľka nekonkretizovala. Preto nie je možné uvažovať
o nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovateľkou, a to ani pri zohľadnení doby, po ktorú nehnuteľnosti
nerušene užívala ona a jej právni predchodcovia.
12. Dedičstvo sa podľa právneho poriadku nadobúda smrťou poručiteľa ( § 460 OZ). Ak bolo
o dedičskom práve ( o tom, kto je poručiteľovým dedičom) právoplatne rozhodnuté v dedičskom konaní

je uznesenie súdu záväzné ( § 167 ods.2 , § 159 ods.2 , § 135 ods. 2 veta druhá); súd je preto povinný
z toho rozhodnutia vychádzať i pri prejednávaní a rozhodovaní inej veci. Podľa uznesenia o potvrdení
dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.
Dedičstvosapodľa§175aanasl.OSP(účinnéhovčasesmrtiporučiteľa)prejednávkonaníodedičstve,
ktoré je možné začať aj bez návrhu, ako náhle sa súd príslušný k prejedananiu dedičstva dozvie, že

niekto zomrel alebo bol prehlásený za mŕtveho. Uznesením podľa § 175q OSP sa deklarujú právne
vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že k potvrdeniu nadobudnutia
dedičstva, teda potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam patriacim do dedičstva poporučiteľovi ku dňu jeho smrti, je oprávnený súd iba v konaní o dedičstve, ktorého účastníkmi sú všetci
do úvahy pripadajúci dedičia.
13.Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím

určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup
pri predenaní dedičstva a určovacím výrokom vyhovieť žalobe a určiť, že priamo dedič je vlastníkom
veci patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní dosiaľ nebola prejednaná . Ak by súd takejto
žalobe vyhovel legalizoval by nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu
v konaní o dedičstve. Podľa názoru odvolacieho súdu ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať

žalobou podľa § 137 CSP domáhať určenia, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, pokiaľ táto
vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadne ktorej nebolo dedičovi potvrdené nadobudnutie
vlastníctva. Z uvedeného dôvodu pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobudli vydržaním ešte jej právni predchodcovia, správne sa mala žalobou domáhať určenia, že
sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po tom právnom predchodcovi, ktorý splnil zákonné podmienky
vydržania vlastníckeho práva. Napokon z ust. §359c ods. 1 CSP vyplýva, že návrh na začatie konania o

potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí že vydržaním nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnosti. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobkyni nesvedčí žiadny titul, ktorým by mala
nadobudnúť nehnuteľnosti vydržaním nebolo možné jej návrhu vyhovieť.
14.S poukazom na vyššie uvedený záver sa odvolací súd nezaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými
navrhovateľkou v odvolaní a považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh

navrhovateľky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnosti za správny a
napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
15.Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 52 CMP tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

16.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).