Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621201947
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8621201947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká
525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard
Haussmann1,75009Paríž,Francúzskarepublika,zapísanávparížskomRegistriobchoduaspoločností
podč.54209790,konajúcanaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvomBNPPARIBASPERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258
713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, vložka č. 2990 B, právne

zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300
eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Svidník, v súčasnosti Okresného
súdu Bardejov, pracovisko Svidník, č.k. 5Csp/107/2021-70 zo dňa 05.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní
platobnýchslužiebzodňa17.8.2015,včasti3.SpoločnéustanoveniakZoSÚaZoRSÚ,bod2.Splácanie
Úveru/Revolvingovéhoúveru,ods.2.3.,uzatvorenámedzižalobcomažalovanýmvznení:„Vprípade,ak
Klient označí platbu nesprávnym VS, je Cetelem oprávnený účtovať si od Klienta poplatok za dohľadanie
chybne označenej splátky.“ je n e p r i j a t e ľ n á.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.“

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil neprijateľnosť zmluvnej
podmienky a priznal primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa
17.8.2015 so žalovaným uzatvoril zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru. Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru a zároveň

poskytnutie revolvingovej kreditnej karty s možnosťou čerpania finančných prostriedkov za podmienok
dohodnutých v zmluve.3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že spotrebiteľská zmluva zo
dňa 17.8.2015 ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 876 eur má tzv.
formulárový charakter. Jedná sa o vopred pripravenú predtlač dodávateľa do ktorej len dopisoval údaje.

Zmluvná voľnosť bola obmedzená len na výšku poskytnutého úveru, pričom vo všetkých ostatných
zmluvných podmienkach, ako aj všetkých dokumentoch predložených spolu so spotrebiteľskou zmluvou
nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť ich obsah. Za účelom poskytnutia úveru mu totiž pri podpise
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy boli zároveň predložené viaceré dokumenty. Ak chcel spotrebiteľ úver
získať, musel podpísať všetky predložené listiny. Spotrebiteľskú zmluvu bolo preto potrebné podrobiť

súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a to v časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, bod 2. Splácanie Úveru/
Revolvingového úveru, ods. 2.3., v znení: „V prípade, ak Klient označí platbu nesprávnym VS, je
Cetelem oprávnený účtovať si od Klienta poplatok za dohľadanie chybne označenej splátky.“ Táto

zmluvnápodmienka,upravujúcapoplatokzaneuvedenievariabilnéhosymbolu,predstavujeneprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka. Je zjavne neprimerané a racionálne neodôvodnené požadovať od spotrebiteľa poplatok za
neuvedenie variabilného symbolu. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je podmienka aj v tej časti, kde sa v neprospech spotrebiteľa zavádza prezumpcia, podľa

ktorej len splátka opatrená správnym variabilným symbolom sa považuje za uhradenú. Neprijateľnosť
takto vymedzenej zmluvnej podmienky predstavuje skutočnosť, že žalovaný so žalobcom ani žiaden
poplatok za dohľadanie splátky individuálne nedojednal a tento spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Poplatok za
dohľadanie splátky bol zakomponovaný na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného, pričom

žalobca ho nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd prvej inštancie považoval predmetnú zmluvnú
podmienku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná.

5. Súd prvej inštancie pripustil žalobu aj v časti o primerané finančné zadosťučinenie a túto prípustnosť
vyvodil z ustanovenia § 3 ods. 5, tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení

s § 298 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva možnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia
spotrebiteľovi aj v konaní, v ktorom sa spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
a v tejto časti konania je úspešný. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia súd považoval
sumu 300 eur, pričom nárok ako ho žalobca požaduje zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný do zmluvy
zakomponoval neprijateľnú zmluvnú podmienku zasahujúcu do majetkovej sféry a spotrebiteľských práv

žalobcu.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, podal odvolanie žalovaný, z dôvodov uvedených v ust. §
365 ods. 1 písm. b), d), h) a f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).
V Odvolaní uviedol, že bolo preukázateľne porušené právo na spravodlivý súdny proces v časti, ktorá je

tvorená právom na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukázal na to, že žalovaný v predmetnej veci
realizoval dve vyjadrenia vo veci samej, v rámci ktorých rozporoval uplatnený nárok, ako aj namietanú
neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Konajúci súd nezobral tieto skutočnosti v úvahu, žalobe vyhovel
a vecnou argumentáciou žalovaného sa vôbec nezaoberal. Uviedol, že v tomto prípade je otázka
primeraného finančného zadosťučinenia predčasná, nakoľko nejestvuje doposiaľ žiadne rozhodnutie,

ktoré by konštatovalo porušenie práv žalobcu, a teda absentuje titul na podklade ktorého je možné
o primeranom finančnom zadosťučinení rozhodnúť. Súd prvej inštancie sa rovnako nevysporiadal
s primeranosťou výšky primeraného finančného zadosťučinenia a bez ďalšieho žalobcovi nárok priznal.
Neprezentoval svoju úvahu, ktorou hodnotil dôkazy a okolnosti objektívne preukazujúce primeranosť
požadovaného nároku. Napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne a nedostatočné. Navrhol, aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Zároveň
navrhol, aby súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý vyjadril nesúhlas s odvolacou argumentáciou žalovaného
a poukázal na to, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v spotrebiteľskej zmluve predstavuje

skutočnosť, že dodávateľ so spotrebiteľom žiaden poplatok za dohľadanie splátky individuálne
nedojednal a tento spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na postoj žalovaného a intenzitu porušenia spotrebiteľských práv
považoval sumu 300 eur za primeranú.8. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku. V nej uviedol, že zmluvné dojednanie
v predmetnej zmluve nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Poukázal na to, že

primerané finančné zadosťučinenie nemá sankčnú povahu a nemá slúžiť na obohatenie žalobcu, ale
má slúžiť ako náhrada určitej ujmy. Primerané finančné zadosťučinenie je podľa názoru žalovaného
nedôvodné a jeho výška je neprimeraná.

9. K replike žalovaného podal žalobca odvolaciu dupliku. V nej zotrval na všetkých svojich doterajších

vyjadreniach a zdôraznil, že primerané finančné zadosťučinenie by v symbolickej výške nespĺňalo
deklarujúcu sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil
a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie je z časti dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne ktorých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Súd prvej inštancie založil svoj rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky na tom, že

je neprimerané a nedôvodné požadovať od spotrebiteľa poplatok za neuvedenie variabilného symbolu
pri úhrade splátok úveru. Takáto podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť
vyššie vymedzenej podmienky predstavuje skutočnosť, že žalovaný so žalobcom žiadny poplatok za
dohľadanie splátky individuálne nedojednal.

13. K námietke o neprijateľnosti zmluvnej podmienky odvolací súd dodáva, že neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného

ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a
slúži v skutočnosti len záujmom dodávateľa, tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie
v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahov.

14. Táto zmluvná podmienka je nepochybne na škodu spotrebiteľa, pretože umožňuje dodávateľovi
bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že
poplatok za chybné označenie splátky nemožno chápať ako poplatok za službu, ktorá je spotrebiteľovi
poskytovaná, ale ide o poplatok spojený s administratívou, ktorý nie je v záujme spotrebiteľa. Odvolací

súd má za to, že spoplatňovanie úkonu a služby, ktorým dodávateľ neposkytuje spotrebiteľovi žiadne
protiplnenie, je vždy neprijateľné.

15. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že žalovaný na jednej strane sankcionuje spotrebiteľa
za neuvedenie variabilného symbolu poplatkom za dohľadanie splátky, avšak žiadny poplatok so

spotrebiteľom individuálne nedojednal. Výška poplatku nebola individuálne dojednaná a podpis
spotrebiteľa neznamená, že súhlasí so zmluvnými podmienkami uvedenými vo formulárovej zmluve.
Prijatie takejto zmluvnej podmienky bolo podmienkou získania úveru, nakoľko žalobca mal iba možnosť
vopred pripravené formulárové zmluvy podpísať alebo ich ako celok odmietnuť. Žalobca vstúpil do
zmluvného vzťahu so žalovaným ako dodávateľom, pričom nemal reálne možnosti zmluvné podmienky

individuálne ovplyvniť.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie, v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako vecne správny potvrdil.17. V súvislosti s priznaním primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd poukazuje na to,
že pokiaľ žalovaný namietal predčasnosť rozhodovania o tomto nároku, tak túto námietku nepovažuje
odvolací súd za dôvodnú, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby malo ísť

až o následné konanie. Zákon nevylučuje, aby si spotrebiteľ v jednom konaní uplatnil žalobou určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a zároveň, aby žiadal aj o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia tak, ako je to v tomto konaní, pretože ak sa preukáže oprávnenosť žaloby čo do určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vzniká zákonný nárok na to, aby sa spotrebiteľ zároveň domáhal aj
zaplatenia finančného zadosťučinenia a v prípade nepreukázania tvrdeného porušenia, teda neúspechu

spotrebiteľa, musí byť aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie zamietnutý. Takúto úvahu potvrdil
aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 9Cdp/15/2020 zo dňa 10.11.2020, v ktorom konštatoval
správnosť právneho záveru odvolacieho súdu pri riešení tejto procesnej otázky. Odvolací súd zároveň
poukazuje na to, že § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, gramatický nevyplýva,
aby úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti bolo vyjadrené v minulom čase, ale z tohto
ustanovenia vyplýva že spotrebiteľ, ktorý na súde "úspešne uplatní“ porušenie práva alebo povinnosti,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie. Teda aj s ohľadom na túto zákonnú formuláciu, nie je
vylúčené súbežné uplatnenie oboch nárokov.
18. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015 vyplýva, že v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pod úspešným uplatnením porušenia
práva alebo povinností, je treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva

alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na
určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej povinnosti používanej v spotrebiteľskej zmluve.

19. Vo vzťahu k výške primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd poukazuje na to, že
podstatou primeraného finančného zadosťučinenia nie je sankčná povaha, aj keď zadosťučinenie podľa

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok
v aktívach osoby, voči ktorej nárok smeruje. Primerané zadosťučinenie v peniazoch preto môže slúžiť iba
k zmierneniu spôsobenej ujmy a nemá suplovať iné právne inštitúty, najmä nie bezdôvodné obohatenie,
resp. náhradu škody.

20. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie v tejto veci odôvodnil úplne
totožnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, a teda, že za primeranú výšku je potrebné považovať
sumu 300 eur, čo zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný do zmluvy zakomponoval neprijateľnú zmluvnú
podmienku zasahujúcu do majetkovej sféry a spotrebiteľských práv. Taktiež poukázal na to že výška
tohto nároku nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom pre

stanovenie výšky je jeho primeranosť. Pojem „primeraný“ má viacero synoným, avšak jedným z nich
je slovo „spravodlivý“. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nemôže mať len symbolický
význam, pretože symbolická výška nezohľadňuje obsah pojmu spravodlivosť. Zároveň je potrebné
zohľadniť aj účel tohto nároku, a to jeho sankčnú, odradzujúcu, satisfakčnú a relutárnu funkciu.

21. Odvolací súd sa, samozrejme, stotožňuje s tvrdením žalobcu uvedeným v žalobe, ktoré prevzal
súd prvej inštancie, a teda, že primerané finančné zadosťučinenie má byť priznané v primeranej výške,
čo nepochybne vyplýva už z pojmového vymedzenia tohto inštitútu a zároveň musí byť aj spravodlivé.
Práve s ohľadom na tieto kritériá, má však odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nemal v danom
konaní vôbec zistený skutkový stav na základe ktorého by mohol, okrem iného, aplikovať aj tieto

kritériá, pri určení výšky tohto nároku. Odvolací súd poznamenáva, že aj keď je nepochybné, že žalobca
úspešnosťou žaloby v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, úspešne uplatnil porušenie
svojich práv na súde, tak to neznamená, že bez ďalšieho možno rozhodovať o výške tohto nároku.
Odvolací súd má za to že už samotné označenie tohto nároku, teda, že sa jedná o "zadosťučinenie“,
znamená že súd je povinný skúmať aké konkrétne skutočnosti v danom prípade mali za následok

to, že žalobcovi vznikla určitá ujma, a že mu prináleží určitá výška tohto zadosťučinenia. Zo žaloby
vôbec nevyplýva akým konkrétnym spôsobom dojednanie zmluvnej podmienky určenej v tomto konaní
za neprijateľnú, zasiahlo do práv žalobcu, teda čo mu to konkrétne spôsobilo, aký diskomfort útrapy,
strádanie, stres. Vzhľadom na uvedené, preto odvolací súd v časti o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže súd prvej

inštancie nezistením skutkového stavu pre určenie tohto nároku spôsobil nepreskúmateľnosť svojho
rozhodnutia v tejto časti, čím zasiahol do práv žalovaného v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces.22. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda zistiť skutkový stav ako podklad pre určenie výšky
primeraného finančného zadosťučinenia, pričom vzhľadom na to že sa jedná o spotrebiteľských spor,
súd prvej inštancie môže, s poukazom na ustanovenie § 295 CSP, vykonať aj dôkazy, ktoré stranami

nie sú navrhnuté, napr. výsluch samotného žalobcu, z ktorého je možné zistiť skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie o tomto nároku. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že aj keď v tomto konaní
bola určená konkrétna zmluva podmienka za neprijateľnú, teda neplatnú, vzhľadom na skutočnosť
že žalovaný si na základe tejto podmienky neuplatnil žiaden nárok, ako aj vzhľadom na závažnosť a
charakter tejto podmienky, sa javí žalobcom uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia

akoneprimeraná.Konkrétnavýškaalebude,samozrejme,závisieťodskutočnostizistenýchsúdomprvej
inštancie po doplnení dokazovania.

23. Vzhľadom na to že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania primeraného
finančného zadosťučinenia, zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania, keďže pokiaľ by bol súd prvej
inštancie rozhodol o trovách konania samostatne vo vzťahu ku každému z uplatnených nárokov, tak

by bolo možné v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky takýto výrok aj potvrdiť, avšak, keďže
rozhodolibajednýmspoločnýmvýrokom,odvolacísúdajtentovýrokzrušil.Odvolacísúdvtejtosúvislosti
poznamenáva, že je nepochybné, že žalobca uplatnil žalobou dva samostatné nároky, preto je potrebné
rozhodnúť o trovách konania samostatne vo vzťahu ku každému z uplatnených nárokov.
V súvislosti s výrokom súdu prvej inštancie o trovách konania (III. výrok) odvolací súd taktiež

poznamenáva, že súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania, preto pojmovo nie je správne
vyjadrenie súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol že: "žalobcovi priznáva náhradu trov konania“, keďže
v zmysle príslušných ustanovení CSP má rozhodnutie o trovách konania dve štádia, pričom v prvom
štádiu rozhoduje súd o nároku na náhradu trov konania, a v druhom štádiu o výške trov konania, teda
o priznaní náhrady trov konania v konkrétnej výške.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).