Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218636
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1317218636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.

Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: E. S., F.. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X,
J., zastúpenému: KUČERKOVÁ ADVOKATSKÁ KANCELÁRIA s.r.o., J. Jesenského 2063/10, Senec,
IČO: 53 868 030, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.552,90 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č. k. 16Csp/94/2017-131, zo dňa 9.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.552,90
euraažalobcovipriznalprotižalovanémuvplnomrozsahunároknanáhradutrovkonania.Vodôvodnení
uviedol, že žalobou zo dňa 1.12.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 1.559,20 eura a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca ako
spoludlžník1(popridlžníkoviE.H.,pozn.mábyťE.),dňa8.3.2006uzatvorilsožalovanýmakoveriteľom,
Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ZoRU“), predmetom ktorej bolo poskytnutie

spotrebiteľského úveru vo výške 62.645,43 Sk (prepočítané konverzným kurzom 2.079,43 eura), so
splatnosťou 30/15 a mesačnou splátkou 3.867,- Sk (128,36 eura) a poplatkom za uzatvorenie zmluvy
1.500,- Sk (49,79 eura). Suma poskytnutého úveru bola zaslaná prevodom na účet dlžníka (E. H.).
Podľa bodu 7 ZoRU, uzatvorili dlžník a žalobca ako spoludlžník 1, s veriteľom zároveň podľa § 551
Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom spoludlžníci výslovne a neodvolateľne
súhlasili s tým, že veriteľ je oprávnený dohodu predložiť zamestnávateľovi/platcovi mzdy dlžníka a
spoludlžníka 1, kedykoľvek v priebehu platnosti ZoRU. Žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu

žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 21.2.2017, podľa ktorej sa domáhal
uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v sume 6.048,64 eura k 19.5.2016. Na základe toho
zamestnávateľ žalobcu - UK v Bratislave, VM Ľ - Štúra - Mlyny, Staré Grunty 36, 841 04 Bratislava, IČO:
39786558, podľa potvrdenia zo dňa 2.10.2017 vykonal zo mzdy žalobcu za obdobie 2/2017 až 7/2017
zrážky zo mzdy v celkovej výške 1.552,90 eura. Zamestnávateľ vyhovel výzve právneho zástupcu
žalobcu na okamžité zastavenie zrážok zo mzdy zo dňa 8.8.2017 a od mesiaca august 2017 zrážky
zo mzdy nevykonáva. Žalobca vyzval žalovaného pokusom o zmier zo dňa 2.10.2017 na vrátenie

bezdôvodného obohatenia, ktoré získal nezákonnými zrážkami zo mzdy žalobcu, nakoľko Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola pri spotrebiteľských zmluvách vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
keďže súhlas žalobcu žalovaný získal len tak, že podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru,
ktorá sa stala po schválení veriteľom automaticky zmluvou o revolvingovom úvere. Žalovaný však súhlasžalobcu na individuálne uzavretú dohodu nezískal, naviac žalobca u žalovaného vzniesol námietku
premlčania. Žalovaný do dňa podania žaloby bezdôvodné obohatenie získané od žalobcu plnením bez
právneho dôvodu, žalobcovi nevydal. Medzi stranami bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva,

ktorá je v rozpore so zákonom, zákon obchádza a prieči sa dobrým mravom. Dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorá bola uzatvorená v rámci tejto zmluvy, je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca bol ako spotrebiteľ nútený túto dohodu podpísať,
ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej žiadosti/zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, podrobiť
sa zrážkam zo mzdy aj za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných

klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Namietal,
že ZoRU je štandardná formulárová zmluva, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je dohoda o zrážkach zo
mzdy,ktorámusíobsahovaťrozsahvykonávanýchzrážok,pričomzrážkymožnovykonaťažpozročnosti
veriteľovej pohľadávky. Zabezpečenie záväzku vopred takouto dohodou je neprimeranou požiadavkou
žalovaného ako veriteľa, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom
dlžníka. S odkazom na § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka predmetná Dohoda o zrážkach zo

mzdy na základe, ktorej zamestnávateľ zrazil zo mzdy žalobcu sumu 1.552,90 eur je absolútne neplatný
právny úkon. Potom podľa § 451 v spojení s § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je žalovaný
povinný vydať všetko, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

2.Pokiaľideostručnýobsahnapadnutéhorozhodnutia(§393ods.2C.s.p.),súdprvejinštancieuviedol,

že v prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, z
titulu majetkového prospechu získaného prijatím plnenia, na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorú mal dňa 8.3.2006 uzatvoriť zároveň so Zmluvou o spotrebiteľskom revolvingovom úvere
popri dlžníkovi ako spoludlžník 1, so žalovaným ako veriteľom, pričom ozrejmil, že predmetná Zmluva
o revolvingovom úvere predstavuje vzhľadom na povahu zmluvných strán (žalobca je spotrebiteľ podľa

§ 52 ods. 4 a žalovaný je dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú sa okrem ustanovení Občianskeho zákonníka
týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv v čase jej uzatvorenia, vzťahoval podľa § 25 ods. 2 zákona č.
129/2010Z.z.,ajvtomčaseplatnýaúčinnýosobitnýzákonč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.
V zmysle § 4 ods. 1 a 2 tohto zákona, musí byť každá zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená

v písomnej forme a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať
aj ďalšie (osobitné), zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ v zmysle všeobecných ustanovení o
zmluvách, došlo k platnému uzatvoreniu takejto spotrebiteľskej zmluvy, absencia osobitných náležitostí
v zásade nemá za následok jej neplatnosť, ale následkom je v určitých, zákonom vymedzených
prípadoch, že úver poskytnutý na základe takejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a

veriteľ sa môže v súdnom konaní domáhať od dlžníka len zaplatenia nesplatenej istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, príp. sa dlžník môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, z titulu
plnenia veriteľovi nad rámec splátok istiny úveru.

3. Ako však bolo uvedené platí, že každá zmluva, tzn. aj spotrebiteľská, musí obsahovať všeobecné

náležitosti (§ 488 a nasl. Občianskeho zákonníka) a musí byť uzatvorená v súlade so zákonnými
požiadavkami v zmysle ustanovení podľa Štvrtej hlavy Prvej časti Občianskeho zákonníka (§ 34 až §
51). To znamená, že pre vznik akejkoľvek (dvojstrannej) zmluvy ako zaväzkovoprávneho vzťahu, na
základe dvojstranného právneho úkonu, musia byť naplnené jeho základné pojmové znaky a to, dva
vzájomné a zhodné prejavy vôle oboch strán, zamerané k následkom, ktoré sa majú prejavenou vôľou

vyvolať a ktoré sú aprobované právnym poriadkom. Základnými predpokladmi vzniku zmluvy sú návrh,
jeho akceptácia a konsenzus (§ 43a, § 43b, § 43c Občianskeho zákonníka). Potom v nadväznosti na
uvedené a vychádzajúc z platnej právnej úpravy, podľa § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluva
je uzatvorená okamihom účinnosti prijatia návrhu, avšak v prípade, ak prijatie návrhu obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, ide o odmietnutie návrhu a považuje sa to za nový návrh, ktorý

musí byť druhou stranou prijatý (akceptovaný).

4.VdanomprípadezpredmetnejZmluvyorevolvingovomúverejezrejmé,ževeriteľ,vočiktorémudlžník
a žalobca ako spoludlžník 1, smerovali písomnú a nimi dňa 8.3.2006 podpísanú žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru, ktorú nepochybne vypĺňali dlžník alebo žalobca ako spoludlžník 1 iba v bode 5

Zmluvy o revolvingovom úvere (Údaje o požadovanom revolvingovom úvere), túto formulárovú Žiadosť/
Zmluvu o revolvingovom úvere, schválil a podpísal až dňa 13.3.2006, naviac s určitými zmenami v
parametroch úveru oproti zneniu žiadosti o úver, ktoré uviedol v bode 6 zmluvy (Údaje o schválenom
revolvingovom úvere). Konkrétne úplne absentoval údaj o RPMN oproti žiadosti, kde bol uvedený vovýške 28,61 %. Za daného stavu súd prvej inštancie skonštatoval, že zo strany žalovaného veriteľa ako
jednej zmluvnej strany, nedošlo k prijatiu (akceptácia) návrhu zmluvy s údajmi uvedenými dlžníkom a
žalobcom ako spoludlžníkom 1 v bode 5 (žiadosť), ako druhej zmluvnej strany, keď v rámci žiadaného

a schváleného revolvingového úveru nedošlo medzi stranami sporu ku konsenzu o výške RPMN, ako
jednej z požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona
č. 258/2001 Z. z. Mal za zrejmé, že dlžník a spoludlžník 1 už následne neboli oboznámení s výškou
RPMN úveru, v čase uzatvorenia zmluvy podpisom veriteľa dňa 13.3.2006. Veriteľ neakceptoval návrh
zmluvy (žiadosť) v plnom rozsahu znenia, čo je podľa § 44 ods. 2 odmietnutím návrhu a považuje sa

za nový návrh, nakoľko už k následnej akceptácii žalobcom a dlžníkom neprišlo. To znamená, že medzi
stranami ako účastníkmi dvojstranného právneho vzťahu nedošlo pri uzatváraní predmetnej zmluvy ku
konsenzu o všetkých parametroch úveru, keď žalovaný ako veriteľ neprijal návrh (žiadosť o revolvingový
úver) bez výhrad a zmien. Len v prípade prijatia (schválenia úveru) so všetkými parametrami, ako boli
uvedené v bode 5 Žiadosti/Zmluvy, by došlo k platnému vzniku záväzkového vzťahu spotrebiteľského
charakteru. Nakoľko zákonnou požiadavkou pri spotrebiteľských úverových zmluvách je ich písomná

forma, je potrebné, aby aj prijatie návrhu bolo uskutočnené písomne a žiadateľovi o prijatie návrhu musí
byť aj účinne doručené, čo verifikuje vlastnoručný podpis adresáta návrhu. V danom prípade nedošlo
k účinnému prijatiu návrhu a ku konsenzu. Zmluva o revolvingovom úvere je preto podľa § 39 a §
40 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, pre rozpor s citovanými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka (§ 43a až § 44 Občianskeho zákonníka).

5. Potom v prípade, že je absolútne neplatným záväzkový vzťah (na základe Zmluvy o revolvingovom
úvere), nemôže byť platne uzatvorená ani Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá by mala slúžiť na jeho
zabezpečenie, naviac ktorá je súčasťou tejto zmluvy v bode 6. Z charakteru tohto zabezpečovacieho
právneho inštitútu vyplýva, že ako forma zabezpečenia zaniká zároveň so zánikom primárneho záväzku,

na zabezpečenie plnenia ktorého bola uzatvorená. Preto pri neplatnom primárnom záväzkovom vzťahu,
nemôže dôjsť ani k platnému uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy na jeho zabezpečenie. Pokiaľ
potom došlo k plneniu na základe takejto absolútne neplatnej dohody, ide o naplnenie skutkového
vymedzenia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaný, v
prospech ktorého došlo k plneniu na úkor žalobcu, je povinný ho žalobcovi vydať.

6. Odhliadnuc od uvedeného však považoval súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že aj pokiaľ by
došlo z hľadiska všeobecných požiadaviek k platnému uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere medzi
žalobcom, dlžníkom a žalovaným z hľadiska podstatných náležitostí tohto záväzkového vzťahu a s
prihliadnutím aj na skutočnosť, že došlo k čerpaniu prostriedkov úveru spotrebiteľom, kedy inak neplatná

úverová zmluva sa považuje za platnú (§ 4 ods. 4 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z.), po preskúmaní
tejto zmluvy dospel súd prvej inštancie k záveru, že v dôsledku absencie viacerých osobitných zákonom
vyžadovaných náležitostí, ju treba považovať podľa citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch, v znení platnom v čase jej uzatvorenia, za bezúročnú a bez poplatkov. Konkrétne predmetná
Zmluva o RU vôbec neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú

percentuálnu mieru nákladov, ktorá ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a/ a g/ zákona č. 258/2001 Z. z.).

7. Naviac podľa parametrov úveru, RPMN predstavuje hodnotu 66,26 %, čo je v rozpore s požiadavkou
zákazu dojednaní, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio
legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Súd prvej inštancie považoval RPMN pri

úvere so splatnosťou 30 mesiacov vo výške 66,26 % za neprijateľnú zmluvnú podmienku, vybočujúcou
z akceptovateľného rámca z hľadiska dobrých mravov navyše, keď dlžník a spoludlžník 1 o jej výške
nebol vôbec informovaný.

8.Napokonzásadnýmdôvodom,prektorýuzatvorenúDohoduozrážkachzomzdy,nemožnopovažovať

za platne dojednanú, je rozpor so zákonom, nakoľko nebola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a
nebolo preukázané, že by pri jej uzatvorení bol spotrebiteľ poučený o dôsledkoch jej uzavretia a o tom,
že ju má možnosť odmietnuť. Uvedenú požiadavku obsahuje ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z. z. v spojení s prechodným ustanovením § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. (k úpravámúčinným od 1.5.2014). Naopak je zrejmé, že nakoľko tvorila súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere,
spotrebiteľjuodmietnuťnemoholatvorilapodmienkupreposkytnutieúveru.Pritomajdovtedajšiaúprava
požadovala pri spotrebiteľských zmluvách prihliadať na dobré mravy (§ 6 ods. 3 zákona č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa). V danom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka, ktorá tvorila súčasť predmetnej Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere a spotrebiteľ nemal
možnosť odmietnuť jej uzatvorenie, nakoľko ako súčasť úverovej žiadosti/zmluvy ju podpísal súčasne, je
v rozpore s touto požiadavkou, v rozpore s dobrými mravmi a ako podmienka uzatvorenia spotrebiteľskej
úverovej zmluvy je neprijateľná. Preto a najmä z týchto dôvodov, je predmetná Dohoda o zrážkach zo

mzdy, neplatná.

9. Za daného stavu, keď z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že v čase uplatnenia Dohody
o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k žalobcovi, bola zo strany dlžníka uhradená suma, ktorá je vyššia
ako poskytnutá istina úveru, je uplatňovanie neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy, naviac nad rámec
poskytnutejistinyúveru,bezdôvodnýmobohatenímvzmysle§451ods.2Občianskehozákonníka,ktoré

je povinný žalovaný podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobcovi vydať.

10. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je v zmysle § § 261 ods. 6, §
497 Obchodného zákonníka, § 43c ods. 2, § 44 ods. 1, ods. 2, § 46 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods.
1, ods. 2, § 53 ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom do 31.3.2006, § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 1 ods. 1, § 2 písm. a) až e),
§ 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení platnom a účinnom od 1.4.2002 do 30.6.2006, § 23a ods. 1, § 23a ods. 2, § 6 ods. 3 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 25.11.2004 do 31.3.2006, § 29b, § 5a ods. 1

zákona č. 250/2007 Z. z., v celom rozsahu dôvodná a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy
1.559,20 eura, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi. V súvislosti s ďalšími námietkami
a spornými otázkami uviedol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR z 30.11.2011, sp. zn. 1 Cdo 158/2010). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej
inštancie v súlade s princípom zodpovednosti za výsledok sporového konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p.,
podľa ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní úspešnému žalobcovi proti žalovanému
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

11.Protirozsudkupodalodvolaniežalovanýzdôvodovpodľa§365ods.1písm.b),f)ah)C.s.p.ažiadal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že hodnota RPMN uvedená v zmluve o revolvingovom

úvere číslo XXXXXXXXXX je určená nesprávne. Poukázal na to, že uvedená zmluva bola uzavretá
8.3.2006 a na vzorec pre výpočet RPMN uvedený v prílohe zákona č. 258/2001 Z. z. ku dňu 8.3.2006.
Na základe toho, potom pri poskytnutom úvere a podmienok jeho splácania bola RPMN 28,61 %. Ak
súd prvej inštancie poukázal na hodnotu 66,26 %, potom nemôže ísť o výpočet podľa uvedeného
pravidla (ale zrejme sa dá domnievať, že podľa úpravy od 1.7.2006 - novela zákonom č. 264/2006 Z. z.).

Namietal,žesúdprvejinštancieuviedol,ževzmluveorevolvingovomúveresaneuvádzaprijatiehodnoty
RPMN veriteľom. Tento záver nezodpovedá zákonu, pretože podľa § 4 ods. 2 písmeno g) v spojení
s § 2 písmeno d) zákona č. 258/2001 Z. z. sa má v zmluve uviesť vypočítaná hodnota RPMN. Táto
podmienka splnená je. Vzhľadom na vzorec výpočtu RPMN žalovaný nemal ako uvádzať inú hodnotu
RPMN, pretože inú hodnotu RPMN by nemohol vypočítať. Záver súdu prvej inštancie o RPMN 66,26

% nemá oporu v žiadnom dôkaze. Vyčítal súdu prvej inštancie, že napádaný rozsudok neobsahuje ani
žiadne odôvodnenie sumy 1.559,20 eura, teda na základe akých dôkazov a preukázaných skutočností
súd prvej inštancie ustálil túto sumu ako bezdôvodné obohatenie. V tejto časti považoval napadnutý
rozsudok za nepreskúmateľný. Brojil, že dôvodom pre nárok na zaplatenie žalovanej sumy nemôže byť
ani čiastkový záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Plnenie prostredníctvom zrážky zo mzdy

predstavuje spôsob, akým sa realizuje plnenie záväzku. Z Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací prostriedok (upravený v ôsmej časti Občianskeho zákonníka,
prvá hlava a piaty oddiel). Z úvodnej časti § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva „Uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou (...).“ Zákonná úprava teda jednoznačne vymedzujezabezpečovací charakter dohody o zrážkach zo mzdy a súčasne aj to, že prostredníctvom zrážok
dochádza k uspokojeniu pohľadávky. Pohľadávka, ktorá sa má uspokojiť, nevzniká uzavretím dohody o
zrážkachzomzdy,pretoževyplývazozákladného/hlavnéhozáväzkovéhovzťahu.Dohodaozrážkachzo

mzdy funguje teda len ako zabezpečovací inštitút, t. j. finančné čiastky, ktoré sú na jej základe stiahnuté
zo mzdy dlžníka, sú zarátané na dlh, ktorý vyplýva z hlavného záväzkového vzťahu - v tomto prípade
založeného úverovou zmluvou. Peňažné prostriedky získané na základe zrážky zo mzdy neslúžia na
uspokojenie žiadneho peňažného záväzku z dohody o zrážkach zo mzdy, pretože takéto záväzky
dohoda ani nezakladá. Ani prípadná neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy neznamená, že plnenie v

podobe vykonaných zrážok zo mzdy je bezdôvodným obohatením (napríklad uznesenie Krajského súdu
Žilina zo dňa 23.2. 2017, sp. zn. 9Co/33/2017).

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny a teda predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych
noriem a správne zistený skutkový stav a žiadal ho potvrdiť. Pokiaľ žalovaný namieta nesprávnosť

záveru súdu prvej inštancie o tom, že hodnota RPMN uvedená v zmluve o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX je určená nesprávne, poukázal na odsek 53 napadnutého rozsudku z ktorého vyplýva, že
v danom prípade veriteľ, voči ktorému dlžník a žalobca ako spoludlžník 1 smerovali písomnú a nimi dňa
8.3.2006 podpísanú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, túto formulárovú Žiadosť/Zmluvu o RU
schválil a podpísal až 13.3.2006 naviac s určitými zmenami v parametroch úveru oproti zneniu žiadosti

o úver a teda zo strany žalovaného nedošlo k prijatiu (akceptácii) návrhu zmluvy, čo je podľa § 44 ods. 2
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, avšak už k následnej akceptácii žalobcom a dlžníkom
nedošlo a teda medzi stranami sporu nedošlo ako medzi účastníkmi dvojstranného právneho vzťahu
ku konsenzu o všetkých parametroch úveru a teda je zmluva absolútne neplatná. Súd prvej inštancie
v odseku 55 napadnutého rozsudku správne konštatuje, že s prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k

čerpaniu prostriedkov úveru spotrebiteľom, kedy inak neplatná úverová zmluva sa považuje za platnú po
preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a RPMN, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný poskytol
úver vo výške 2.079,43 eura (62.645 Sk) a dlžník uhradil 22 splátok po 128,36 eura spolu 2.823,92
eura. Žalovaný poskytol úver vo výške 2.079,43 eura (a účtoval si náklad za uzatvorenie zmluvy vo

výške 49,79 eura a poskytnutý úver požadoval splatiť v 30. splátkach po 128,36 eura, teda splatená
suma by predstavovala výšku 3.900,56 eura a RPMN tak podľa vzorca nie je 28,61 % ako sa uvádza
v zmluve, nakoľko táto RPMN je vypočítaná podľa parametru schváleného úveru vo výške 3.850,82
eura (116.010,- Sk), avšak úver v tejto výške nebol dlžníkovi poskytnutý. Súd prvej inštancie tak správne
uvádza, že RPMN v zmluve nie je určená správne.

13. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie sumy
1.559,20 eura, teda na základe akých dôkazov a preukázaných skutočností súd prvej inštancie ustálil
túto sumu ako bezdôvodné obohatenie a poukázal na to, že predložil dôkazy o tom, že zamestnávateľ
žalobcu UK v Bratislave, VM Ľ. Štúra - Mlyny, Staré Grunty 36, 841 04 Bratislava, IČO: 36 786 558

vykonal pre žalovaného na základe žalobcom namietanej Dohody o zrážkach zo mzdy podľa Potvrdenia
zo dňa 2.10.2017 zo mzdy žalobcu za obdobie 02/2017 až 07/2017 zrážky zo mzdy v celkovej výške
1.552,90 eura. Mal za to, že súd prvej inštancie uvedené uviedol správne a jednoznačne, určito a
zrozumiteľne v odseku 21 napadnutého rozsudku.

14. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaného, že dôvodom pre nárok na zaplatenie žalovanej sumy
nemôže byť ani čiastkový záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom poukázal na odsek 58
napadnutého rozsudku, z obsahu ktorého vyplýva, že za daného stavu, keď z predložených listinných
dôkazov je zrejmé, že v čase uplatnenia Dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k žalobcovi, bola zo
strany dlžníka uhradená suma, ktorá je vyššia ako poskytnutá istina úveru, je uplatňovanie neplatnej

Dohody o zrážkach zo mzdy, naviac nad rámec poskytnutej istiny úveru, bezdôvodným obohatením v
zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je povinný žalovaný podľa § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, žalobcovi vydať.

15. Žalovaný v odvolacej replike opätovne poukázal na vzorec výpočtu RPMN podľa zákona č. 258/2001

Z. z., ktorý určuje, čo ktorá premenná znamená a ako sa má postupovať pri výpočte. Žalobca vo svojom
podaní nepredložil žiadny výpočet o tom, že hodnota RPMN je nesprávna, a preto jeho tvrdenie je nielen
nepodložené, ale aj nedôvodné. Ani súd prvej inštancie nevykonal v konaní dôkaz o výpočte RPMN,
ktorý by zodpovedal zákonu č. 258/2001 Z. z. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (podotkol, že práve od1.7.2006, teda po uzavretí úverovej zmluvy, došlo k zmene zákonnej úpravy aj ohľadne výpočtu RPMN, v
tomto prípade sa však ešte postupovalo podľa pôvodnej úpravy). Zopakoval, že žalovaná suma nemôže
byť bezdôvodným obohatením len preto, lebo súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy

je neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je právnym titulom pre žalovanú sumu, ale predstavuje len
spôsob zabezpečenia pohľadávky.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie

žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 30.11.2023 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

17. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými
odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol v odvolaní; pri
viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod

niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,
nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať

svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných
procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s
rozhodnutím súdu prvej inštancie a tieto následne v odvolaní dostatočne jasne špecifikovala; o to viac,
pokiaľ je kvalifikovane zastúpená právnym zástupcom.

18. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
dospel k nesprávnemu záveru o tom, že hodnota RPMN je v zmluve uvedená nesprávne, nakoľko
zmluva bola uzavretá 8.3.2006 a RPMN bola vypočítaná podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona
č. 258/2001 Z. z. a nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve sa neuvádza prijatie
hodnoty RPMN veriteľom, čo nezodpovedá zákonu, pretože podľa § 4 ods. 2 písm. g) v spojení s

§ 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. sa má v zmluve uviesť vypočítaná RPMN a táto podmienka
splnená je, a tiež že záver o RPMN 66,26 % nemá oporu v žiadnom dôkaze, odvolací súd uvádza,
že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že nosným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie
žalobe vyhovel je záver, že v súdenej veci pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo ku
konsenzu o všetkých parametroch úveru, keď žalovaný neprijal návrh (žiadosť o revolvingový úver) bez

výhrad a zmien (konkrétne absentoval údaj o RPMN), teda v danom prípade nedošlo k účinnému prijatiu
a ku konsensu z čoho vyvodil, že zmluva o revolvingovom úvere je podľa § 39 a § 40 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná pre rozpor s § 43a až 44 Občianskeho zákonníka, a v prípade ak je
absolútne neplatným záväzkový vzťah nemôže byť platne uzatvorená ani dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorá mala slúžiť na jeho zabezpečenie. Ak potom došlo k plneniu na základe absolútne dohody, ide

o naplnenie skutkového vymedzenia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Nad rámec týchto dôvodov (odhliadnuc od uvedeného) uviedol, že ak by aj došlo z hľadiska
všeobecným požiadaviek k platnému uzatvoreniu zmluvy a s prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k
čerpaniu prostriedkov úveru sa inak neplatná úverová zmluva považuje za platnú, v dôsledku absencie
viacerých osobitných zákonom vyžadovaných náležitostí, konkrétne zmluva neobsahuje sumu, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú percentuálnu mieru nákladov, ju treba považovať
za bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň zdôraznil, že zásadným dôvodom, pre ktorý uzatvorená Dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatná, je rozpor so zákonom, nakoľko nebola uzatvorená vo forme osobitnej
listiny a nebolo preukázané, že pri jej uzatvorení bol spotrebiteľ poučený o dôsledkoch jej uzavretia a o
tom, že má možnosť ju odmietnuť (§ 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.).

19. Je zrejmé, že žalovaný v podanom odvolaní žiadnym spôsobom argumentačne nereaguje na
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, pre ktoré súd prvej inštancie posúdil uzavretú zmluvu o
úvere a dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, resp. bezúročnú a bez poplatkov a z obsahu podanéhoodvolania ani nevyplýva, aký vplyv má mať argument žalovaného týkajúci sa námietky nesprávneho
posúdenia výšky a spôsobu výpočtu RPMN na vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie. Táto
odvolacia argumentácia žalovaného preto nebola spôsobilá ovplyvniť výrokovú správnosť napadnutého

rozsudku.

20. Za neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, ktorý vytýkal súdu prvej
inštancie, že napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie sumy 1.559,20 eura. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajúce z vykonaného

dokazovania, konkrétne odsek 18 a odsek 21 až 23, z ktorých vyplýva, že žalovaný na základe uzavretej
zmluvy poskytol žalobcovi (ktorý bol jedným zo spoludlžníkov) čiastku 62.645,- Sk (2.079 eura); do
20.3.2009 bolo uhradených 22 splátok úveru po 128,36 eura spolu v sume 2.823,92 eura a od mesiaca
marec 2017 do augusta 2017 bolo vykonaných ďalších 6 splátok po 128,36 eura v sume 1.552,90
eura; z odôvodenia napadnutého rozsudku (konkrétne odsek 58 a 59) zároveň vyplýva, že uplatňovanie
neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy nad rámec poskytnutej istiny je žalovaný povinný vydať ako

bezdôvodné obohatenie.

21. K námietke žalovaného, že dôvodom pre zaplatenie žalovanej sumy nemôže byť čiastkový záver
súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy je
iba zabezpečovací inštitút, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je založené

na čiastkovom závere o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ale na závere o neplatnosti samotnej
úverovej zmluvy, resp. jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. A pokiaľ zo skutkových zistení súdu prvej
inštancie zároveň vyplýva, že istina úveru bola dlžníkmi v celom rozsahu splatená, potom je správny
záversúduprvejinštancie,žeuplatňovanieneplatnejdohodyozrážkachzomzdynadrámecposkytnutej
istiny je žalovaný povinný vydať ako bezdôvodné obohatenie.

22. Na uvedenom základe odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní
neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; odvolací súd
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1C. s. p. potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).