Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoPr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317220038
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2317220038.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, E. F., zastúpený advokátom: Mgr. Zsolt Ördögh, advokát, so sídlom Turecká 36, Nové Zámky, proti
žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30 845
572, o určenie, že ide o služobný úraz, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany

č. k. PN-20Cpr/5/2018-352 zo dňa 13.7.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.UznesenímoznačenýmvzáhlavísúdprvejinštancievýrokomI.konaniezastavilavýrokomII.rozhodol
o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil
právne § 163 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) a vecne tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa
22.6.2016 v priestoroch telocvične E. F. XXXX G. pri preskúšaní zo špeciálnej telesnej prípravy je
služobným úrazom. Súd prvej inštancie konanie na návrh strán na pojednávaní za prítomnosti zástupcov

strán prerušil uznesením zo dňa 3.11.2022 podľa § 163 CSP, voči ktorému nie je prípustné odvolanie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v rovnaký deň, a to i napriek tomu, že bolo následne vyhotovené
aj písomne (č. k. PN-20Cpr/5/2018-337) a doručené stranám 19.12.2022 (správne 18.12.2022 – pozn.
odvolacieho súdu). Strany sporu nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Pretože dňa 3.5.2022
uplynula lehota šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia, a žiadna zo strán v lehote nenavrhla
pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie konanie zastavil. Zároveň svojou nečinnosťou strany sporu

zavinili zastavenie konania, preto súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil. Odvolanie odôvodnil právne ust. § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Žalobca
mal za to, že dôvod na zastavenie konania nebol daný. Naopak, bol daný dôvod na pokračovanie

v konaní, keďže návrh na pokračovanie v konaní bol podaný žalobcom 15.6.2023, a to v lehote 6
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, ku ktorému došlo podľa
doložky právoplatnosti 18.12.2022. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie vydal na pojednávaní
3.11.2023 uznesenie o prerušení konania, ktoré nekorešponduje s požiadavkou vyplývajúcou z § 163
ods. 1 CSP, keďže nebolo prerušené na konkrétnu lehotu. V zmysle § 163 ods. 1 totiž súd v prípadne
zhodného návrhu strán konanie preruší „najmenej na tri mesiace“. Z uznesenia o prerušení konania

však nie je možné vyvodiť, na aké obdobie bolo konanie prerušené. Zároveň na pojednávaní nebolo
dané náležité odôvodnenie uznesenia ani poučenie o opravnom prostriedku. V tejto súvislosti žalobcapoukázal na zvukový záznam z pojednávania. Uvedeným nedostatkom trpí aj písomne vyhotovené
uznesenie zo dňa 3.11.2022, ktoré by mohlo byť vnímané ako nové uznesenie vydané v konaní v
písomnej forme, ktoré bolo stranám riadne doručené, ktoré obsahovalo riadne odôvodnenie a poučenie

o opravnom prostriedku a z ktorého odôvodnenia plynie, že ide o nové rozhodnutie vydané v ten istý
deň. V písomne vyhotovenom uznesení sa nespomína rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania
iniciované stranami, avšak zhodný návrh strán smerujúci k vydaniu takého rozhodnutia už v ňom
obsiahnutý je. Na rozdiel od odôvodnenia a poučenia o opravnom prostriedku v zápisnici o pojednávaní
zo dňa 3.11.2022 je z odôvodnenia písomného rozhodnutia z toho istého dňa zrejmé, že súd rozhodol

o prerušení konania na základe zhodného návrhu procesných strán. Zo zápisnice explicitne neplynie, či
súd rozhodol o prerušení konania podľa § 163 ods. 1 CSP alebo podľa § 164 CSP, nakoľko súd mienil
postúpiť (a aj tak urobil) odvolanie žalobcu č. l. 217-219 v časti, v ktorej podľa jeho obsahu ide o podnet
na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu mimo odvolacieho konania, priamo tomuto správnemu
orgánu a zároveň ho vyzvať na poskytnutie informácií o jeho priebehu. Písomne vyhotovené uznesenie
však už nepochybne reflektovalo na zhodný návrh strán, a ak bolo spôsobilé privodiť ním mienené

účinky,nadobudloprávoplatnosťažjehodoručením,kuktorémudošlodňa19.12.2022.Žalobcavsúlade
stýmpodalnávrhnapokračovanievkonaní15.6.2023,tedapreduplynutímšesťmesačnejlehoty,pričom
súd mal na podklade tohto návrhu ďalej pokračovať v konaní. Súd však pristúpil k novému rozhodnutiu
formou písomného rozhodnutia zrejme preto, lebo si uvedomil, že na pojednávaní nerozhodol v súlade
s § 163 ods. 1 CSP a ďalšími procesnými podmienkami pre vydanie tohto uznesenia, príp. jeho

rozhodnutie na pojednávaní o prerušení konania môže byť aj zmätočné. Za daných okolností súd
nemohol vydať rozhodnutie o zastavení konania pre nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní. Na
vydanie napadnutého uznesenia tak neboli splnené podmienky a súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

3. Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Žalovaný
poukázal na to, že podľa evidencie elektronického súdneho spisu bolo uznesenie právnemu zástupcovi
žalobcu doručené 2.8.2023. Lehota na včasné podanie odvolania proti uzneseniu začala žalobcovi
plynúť 3.8.2023 a koniec lehoty pripadol na 17.8.2023. Z výzvy súdu z 8.9.2023 však vyplýva, že

odvolanie žalobcu bolo súdu doručené až 18.8.2023, teda oneskorene. Žalovaný ďalej uviedol, že
ustanovenie § 163 CSP upravuje osobitný spôsob prerušenia konania, ktorý je do značnej miery odlišný
od iných dôvodov prerušenia konania. Táto odlišnosť spočíva predovšetkým v tom, že v danom prípade
je prerušenie konania vyvolané aktivitou sporových strán. Prvým predpokladom pre rozhodnutie súdu
o „spočívaní“ konania podľa § 163 CSP je dispozičný úkon strán sporu vychádzajúci z komisívneho

konania strán sporu. Komisívne konanie sporových strán predstavuje ich zhodný návrh smerujúci k
prerušeniu konania. Súd v prípade, že to strany sporu zhodne navrhnú alebo strany sporu zhodne
navrhnú odročenie pojednávania, bez ďalšieho uznesením konanie preruší. Ak súd preruší konanie z
dôvodu podľa § 163 CSP, môže v ňom pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán. Z ustanovenia
§ 163 ods. 2 CSP vyplýva, že ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek

strany. Ak takýto návrh nie je podaný do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení
konania, súd obligatórne konanie zastaví.

4. Obdobne ako v prípade rozsudku, aj pri uznesení sa vychádza z konštrukcie viazanosti súdu jeho
vyhlásením.Viazanosťsúdurozhodnutímznamenájehovnútornúzáväznosť,t.j.viazanosťrozhodnutím

v konkrétnej veci a nie v iných prípadoch. Táto záväznosť rozhodnutia pre súd reflektuje na požiadavku
právnej istoty, ktorá je obsahom práva na spravodlivý súdny proces, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je
potrebné uznesenie doručovať, avšak toto už bolo skôr vyhlásené na pojednávaní, je ním súd viazaný
už momentom vyhlásenia. Zo zápisnice o pojednávaní konanom 3.11.2022 vyplýva, že „PZ žalobcu
a žalovaný zhodne navrhli aby súd konanie prerušil. Súd vyhlásil Uznesenie: Súd konanie prerušuje.

Uznesenie bolo vyhlásené, odôvodnené, bolo dané poučenie o opravnom prostriedku.“. Zo zvukového
záznamu, ktorý je súčasťou elektronického súdneho spisu, rovnako vyplýva, že strany sporu aj konajúci
súd vo vzťahu k prerušeniu konania pojednávali o prerušení konania na základe zhodného návrhu
strán sporu podľa § 163 ods. 1 CSP. S ohľadom na obsah spisu považuje žalovaný za nesporné,
že súd pristúpil k vyhláseniu uznesenia vo veci prerušenia konania podľa § 163 ods. 1 CSP na

pojednávaní po podaní zhodného návrhu oboch strán sporu na prerušenie konania s tými dôsledkami,
že strany sporu boli s rozhodnutím vo veci prerušenia konania oboznámené už na pojednávaní konanom
3.11.2022. Lehota pre podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP im preto začala
plynúť dňom nasledujúcim po predmetnom pojednávaní a koniec tejto lehoty pripadol na 3.5.2023. Oddoručenia následne písomne vyhotoveného uznesenia stranám sporu v decembri 2022 teda v žiadnom
prípade nezačína plynúť nová lehota pre podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods.
2 CSP. Včasnosť návrhu na pokračovanie v konaní je potrebné v tomto konkrétnom prípade skúmať

len z hľadiska dodržania lehoty, ktorá začala plynúť po pojednávaní konanom dňa 3.11.2022. Uvedené
vyplýva aj z bodu 1. odôvodnenia samotného uznesenia. CSP pritom v žiadnom svojom ustanovení
neurčuje povinnosť príslušným súdom písomne vyhotovovať uznesenia o prerušení konania podľa § 163
ods. 1 CSP, pričom v tomto prípade bolo predmetné uznesenie riadne vyhlásené za prítomnosti strán
sporunapojednávanívovecisamejajehonáslednépísomnévyhotoveniežalovanýpovažujezadaného

skutkového stavu za nadbytočný úkon bez právneho významu. Obdobne ako v prípade rozhodovania
súdov o zmene žaloby platí, že za moment doručenia uznesenia sa považuje vyhlásenie uznesenia do
zápisnice na pojednávaní, na ktorom boli prítomné obe sporové strany a touto cestou sa mali možnosť
s rozhodnutím súdu oboznámiť.

5. Žalovaný má za to, že uznesenie o prerušení konania vyhlásené na pojednávaní 3.11.2022 nadobudlo

právoplatnosť v rovnaký deň. Lehota šiestich mesiacov podľa § 163 ods. 2 CSP je zákonnou lehotou,
čo znamená, že ju nemožno predĺžiť ani skrátiť, a jej koniec pripadol v tomto prípade na 3.5.2023.
Pokiaľ mal žalobca záujem pokračovať v prerušenom konaní, bolo jeho povinnosťou urobiť riadne
opatrenia na ochranu svojich práv, t. j. oznámiť súdu v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia uznesenia
o prerušení konania z 3.11.2022, že žiada o pokračovanie v konaní. Z dostupných podkladov ani z

evidencie elektronického súdneho spisu však nie je známa snaha žalobcu o pokračovanie v konaní.
Naviac, počas celého konania je žalobca zastúpený zástupcom z radov advokátov, ktorý je pri výkone
advokácie povinný okrem iného postupovať s odbornou starostlivosťou a ktorý mal povinnosť urobiť
všetky potrebné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov svojho klienta (vrátane účinného doručenia
návrhu na pokračovanie v konaní). V prípade, že sú strany sporu v zákonnej lehote nečinné, teda

sa nevyjadria, že chcú v konaní pokračovať, konanie musí byť zastavené. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/32/2018 z 24.5.2018
s tým, že konajúci súd nemal inú možnosť, než v zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 CSP konanie zastaviť.
Išlo o vecne správny postup, ktorý nebol v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením, a teda nedošlo
ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. K ostatným námietkam žalobcu žalovaný v plnom

rozsahu odkázal na obsah zvukového záznamu z pojednávania konaného 3.11.2022.

6.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolanieprotirozhodnutiusúduprvej
inštancie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. a/ a m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§
379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý napadnutým uznesením zastavil konanie v zmysle § 163 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, keď súd prvej inštancie dospel k správnym
zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre záver o potrebe zastavenia konania.

9. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podaného odvolania, ktorú namietal
žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu. Zo spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo žalobcovi, ako

neskoršiemu odvolateľovi, doručené dňa 2.8.2023, pričom odvolanie bolo podané elektronicky so
zaručeným elektronickým podpisom dňa 17.8.2023, teda v rámci 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.
Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie žalobcu bolo podané včas.

10. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú

odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.11. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 235 ods. 1 CSP, uznesenie sa vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri
inom úkone súdu.

13. Podľa § 235 ods. 2 CSP, uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu prípustné

odvolanie, ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá
nejaká povinnosť.

14. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania,
ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Pre rozhodnutie súdu môže mať často
význam otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu. V istých prípadoch tak súd musí konanie

prerušiť, v iných prípadoch buď konanie preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia na bezprieťahové
odstránenie vady konania. Procesná teória hovorí o obligatórnom prerušení konania (§ 162 a § 163
CSP) a fakultatívnom prerušení konania (§ 164 CSP). Prerušenie konania podľa § 163 CSP je osobitným
prípadom obligatórneho prerušenia konania, t. j. súd je povinný konanie prerušiť. Osobitný charakter
má z toho dôvodu, že kým dôvody uvádzané v § 162 CSP majú charakter prekážok v konaní,

konsenzus strán sporu o prerušení alebo odročení pojednávania je prejavom dispozície s konaním,
a to predovšetkým dispozičným prejavom žalobcu. Prerušenie konania podľa § 163 CSP má teda
charakter procesnej sankcie za pasivitu v spore, preto súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
Zhodné navrhnutie prerušenia konania alebo odročenia pojednávania možno považovať za procesnú
pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý má mať v kontradiktórnom spore v prvom rade záujem

na pokračovaní v konaní.

15. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa
3.11.2022 vyhlásil uznesenie o prerušení konania, a to za prítomnosti oboch strán sporu. Zo zápisnice
o predmetnom pojednávaní vyplýva, že vyhláseniu uznesenia predchádzal zhodný návrh strán sporu

na prerušenie konania. Následne súd prvej inštancie pristúpil k písomnému vyhotoveniu uznesenia
o prerušení konania s poukazom na zhodný návrh na prerušenie konania, ktorý bol prednesený stranami
sporu na pojednávaní dňa 3.11.2022. Zároveň súd prvej inštancie v uznesení citoval ustanovenia §
163 ods. 1 a 2 a § 165 ods. 2 CSP a strany sporu poučil, že v prípade, ak nebude v lehote šiestich
mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia podaný návrh na pokračovanie v konaní, súd konanie

zastaví. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo doručované stranám sporu a podľa vyznačenej doložky
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2022.

16. Z audiozáznamu o priebehu pojednávania konaného dňa 3.11.2022 vyplýva, že súd uznesenie
o prerušení konania riadne vyhlásil, odôvodnil a dal poučenie o opravnom prostriedku. Sudca prerušenie

konania odôvodnil na pojednávaní právne § 163 ods. 1 CSP a strany sporu poučil o následkoch
spojených s nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní v zmysle § 163 ods. 2 CSP. Odvolacia
námietka spochybňujúca dôvod prerušenia konania (keď podľa žalobcu nie je zrejmé, či súd konanie
prerušil podľa § 163 ods. 1 CSP alebo § 164 CSP) je preto podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná.
Odvolacísúdtiežzastávanázor,žeust.§163ods.1CSPnevyžadujeprerušeniekonanianadobuurčitú,

keďže zákon stanovuje, že súd v prípade zhodného návrhu (na prerušenie konania alebo odročenie
pojednávania) preruší konanie najmenej na tri mesiace (t.j. neuvádza hornú hranicu), pričom zároveň
predpokladá podanie návrhu na pokračovanie v konaní v nadväznosti na ust. § 163 ods. 2 CSP (t.j.
neviaže dobu trvania prerušenia konania na objektívnu skutočnosť).

17. Z hľadiska okamihu, odkedy začína plynúť šesťmesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie
v konaní, odvolací súd zastáva názor, že uznesenie vyhlásené na pojednávaní dňa 3.11.2022 nespadá
pod okruh uznesení v zmysle § 235 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že proti uzneseniu o prerušení
konania podľa § 163 ods. 1 CSP nie je prípustné odvolanie, súd ním neukladal stranám žiadnu povinnosť
(podanie návrhu na pokračovanie v konaní je fakultatívne a výrokom sa ani neukladá povinnosť takýto

návrh podať), uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní za prítomnosti oboch strán sporu, uznesenie
bolo odôvodnené, stranám sporu bolo dané poučenie o opravnom prostriedku a pre vedenie konania
nie je preto potrebné písomne uznesenie vyhotoviť, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.11.2022.
Písomné vyhotovenie uznesenia bolo preto nadbytočným. Lehota na podanie návrhu na pokračovaniev konaní podľa § 163 ods. 2 CSP ktoroukoľvek stranou sporu tak začala plynúť dňa 4.11.2022 a koniec
lehoty pripadol na 3.5.2023 (v súlade s počítaním lehôt v zmysle § 121 CSP). Ak potom návrh na
pokračovanie v konaní podaný v uvedenej lehote nebol, súd prvej inštancie správne konanie v zmysle

§ 163 ods. 2 CSP zastavil.

18. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ak by sa aj vychádzalo z tvrdenia žalobcu, že pre začiatok
plynutia šesťmesačnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní je rozhodujúci okamih
právoplatnosti písomného vyhotovenia uznesenia, z obsahu spisu vyplýva, že návrh na pokračovanie

v konaní nebol podaný ani v takejto lehote. Hoci odvolateľ na takéto ním údajne urobené podanie
poukazuje, súčasťou spisu (v listinnej ani elektronickej podobe) podanie žalobcu, ktorým by požiadal
o pokračovanie v konaní, nie je.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že žalobca nepodal v zákonom stanovenej
lehote návrh na pokračovanie v konaní a keďže takýto návrh nepodal ani žalovaný, súd prvej inštancie

správne rozhodol, keď pre absenciu procesného návrhu na pokračovanie v konaní konanie v zmysle §
163 ods. 2 CSP vo veci samej zastavil.

20. Keďže žalobca v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolacie námietky žalobcu odvolací súd vyhodnotil

v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (keď vo vzťahu k výroku II. o náhrade trov konania

žalobca neuviedol žiadne odvolacie dôvody).

22. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP) a
vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si ale žalovaný náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a v súvislosti s odvolacím konaním mu preukázateľne a účelne nevznikli žiadne

výdavky ako to predpokladá § 251 CSP (v konaní nebol zastúpený advokátom a v súvislosti s odvolacím
konaním mu poplatková povinnosť nevznikla), odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

23. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).