Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201458
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová, st.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1220201458.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr, Valérie Kleinovej st. a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: E. M., I..
XX.X.XXXX, trvalo bytom B. XX, Z., zastúpenej: G. Y., M.. L.. T.., M. M. Z. X, W., IČO: XX XXX XXX, proti
žalovanej: F. K., I.. XX.X.XXXX, trvalo bytom Z. U. XX, N., zastúpenej: V.. J. Q., advokát, so sídlom X.
XXA, Z., IČO: XX XXX XXX, o určenie právnej skutočnosti v dedičskom spore, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. septembra 2022 č.k. 18C24/2020-201 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, a to vo výroku I, ktorým bola určená
neplatnosť listiny o vydedení, ako aj v časti trov konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že listina o vydedení poručiteľky S. L., narodenej
dňa XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom M.H. X, Z., spísaná notárkou V.. V. K.
dňa 17.10.2006 vo forme notárskej zápisnice č. N 232/2006, Nz 40643/2006, NCRza 4399/2006, NCRls
40463/2006, je neplatná (I. výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (II.výrok). Žiadnej zo strán sporu nepriznal
právo na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobkyňou, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti
závetu a listiny o vydedení napísaných poručiteľkou S. L., nar. X.X.XXXX, do notárskej zápisnice na
notárskom úrade V.. V. K. dňa 17.10.2006 sp. zn. N 232/2006, a teda že žalobkyňa je dedičom po
poručiteľke, tým, že dňa 4.12.2019 na notárskom úrade W.. V. Z.N. v dedičskej veci po poručiteľke
nebohej S. L., naposledy bytom M. XXX-X, Z., zomrelej dňa XX.X.XXXX, bola oboznámená listina
o vydedení a závet, spísané formou notárskej zápisnice zo dňa 17.10.2006. Poručiteľka v listine o
vydedení vydedila svoju dcéru (matku žalobkyne), pričom uviedla: „Ako dôvod v zmysle § 469a platného

Občianskeho zákonníka uvádzam, že svoju dcéru vydeďujem preto, lebo o mňa trvalo moja dcéra
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. Zároveň výslovne určujem, že
dôsledkyvydedeniasavzťahujúajnajejpotomkov.“ Následnesadňa23.1.2020konalopojednávaniena
notárskom úrade W.. V. Z., kde na základe skutočnosti, že nedošlo k zmieru a žalobkyňa ako vydedená
vnučka trvala na námietke voči platnosti listiny o vydedení, došlo k prerušeniu dedičského konania.
Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.2.2020 č. k. 38D/473/2019-100 bolo konanie o
dedičstve prerušené a žalobkyňa bola odkázaná na domáhanie sa určenia neplatnosti závetu a listiny

o vydedení žalobou na súde. Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej uviedla, že z výsledkov vyšetrovania
vyplynulaskutočnosť,žeporučiteľkamalavčasesmrtidcéruF.K.(žalovaná)avnučkuE.M.(žalobkyňa),
ktoré predstavovali potencionálne dedičky v prvej dedičskej skupine. Poručiteľka však zanechala závet,ktorého obsahom bolo vydedenie svojej dcéry E. M. a jej dcéry (vnučky poručiteľky - žalobkyne), taktiež
E. M., a teda všetok majetok poručiteľky mal pripadnúť dcére poručiteľky - (žalovanej).
Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu vydedenia žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že dcéra poručiteľky

sa vzhľadom na svoje zdravotné problémy nemohla starať o poručiteľku, naopak poručiteľka sa dokonca
istý čas starala o svoju dcéru. Dcéra poručiteľky bola liečená od roku 1977 na diagnózu sclerosis
multiplex. Od roku 1994 bola na invalidnom dôchodku ako občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
Od roku 1998 prešlo ochorenie dcéry poručiteľky do chronickej progredientnej formy a bola opakovane
hospitalizovaná. Podľa lekárskeho nálezu mala poruchu chôdze, bez opory neobstála, s oporou prešla

len pár krokov. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 1.6.2003 mala dcéra poručiteľky zvýšený
invalidný dôchodok pre bezvládnosť. Potrebovala sústavnú pomoc inej osoby pri všetkých životných
úkonoch. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 1.8.2006 mala invalidný dôchodok opätovne
zvýšený pre bezvládnosť. Pre neustále zhoršovanie sa zdravotného stavu bola dcéra poručiteľky od
roku 2008 v súkromnom zdravotnom zariadení M. O. X. I. O., pretože potrebovala špeciálnu opateru.
Pri starostlivosti o dcéru poručiteľky vypomáhala dokonca aj samotná poručiteľka, čo je práve dôvod,

pre ktorý žalobkyňa nemohla uveriť tomu, že bez existencie dodatočných okolností a preukázateľných
skutočností poručiteľka svoju dcéru a vnučku v roku 2006 vydedila. Poručiteľka dostávala od Sociálnej
poisťovne za opatrovanie svojej dcéry aj peňažný príspevok, ako to potvrdzuje rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 24.8.2005. Negatívny zdravotný stav dcéry poručiteľky mal
pritom podľa žalobkyne kľúčový vplyv na posúdenie predmetného sporu. Žalobkyňa v tejto súvislosti

poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.7.2012 sp zn. 4Cdo/194/2011. Uviedla tiež, že
manžel dcéry poručiteľky S. M. z týchto dôvodov nemohol byť v pracovnom pomere a taktiež sa staral
o dcéru poručiteľky.
Žalobkyňa ďalej namietla, že poručiteľka v listine o vydedení neodôvodnila svoje slová, na základe
ktorých svoju dcéru a vnučku vydedila. Formulácia „opravdivý záujem“ len kopíruje formalistické znenie

zákona,pričomlistinaovydedeníneobsahuježiadneinformácie,včombyabsenciaopravdivéhozáujmu
mala spočívať.
Uviedla tiež, že zo zdravotného stavu dcéry poručiteľky vyplýva, že v jej prípade predmetný dôvod
vydedenia podľa § 469a Občianskeho zákonníka (t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu) nemožno
ani aplikovať, keďže tento dôvod vyžaduje niečo konať (t. j. vedome

neprejavovať opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať), pričom vzhľadom na zdravotný
stav dcéry poručiteľky také konanie nikdy reálne možné ani nebolo, t. j. nemohla sa takého konania
voči poručiteľke dopustiť. V tejto súvislosti poukázala na to, že vydedenie musí spĺňať určité materiálne
a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre
platnosťprávnychúkonov)existenciakonkrétnehodôvoduvydedeniauvedenéhovzákone.Ustanovenie

§ 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je
charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní otázky,
či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti
dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi
v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany

potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia
totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu. Vydedený dedič nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia,
pokiaľ mu v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa bránili objektívne dôvody (napr. nepriaznivý
zdravotný stav). V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29.2.2012 sp. zn.

2Cdo/109/2010.
Žalobkyňa ďalej argumentovala, že pri posúdení dôvodov vydedenia podľa § 469a ods.1 písm. b/
Občianskeho zákonníka je potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa
prejaviť skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa
s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Ak potomok trvalo neprejavoval o

poručiteľa záujem preto, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť,
že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. V tejto súvislosti
poukázala na judikát Rc 23/1998.
Dôvodila tiež, že pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle § 469a ods. 1 písm.
b/ Občianskeho zákonníka, je významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah

mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto
kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne
písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod. V tejto súvislosti poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.2.2010 sp. zn. 5Cdo/239/2009.Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žalobkyňa toho názoru, že poručiteľka v závete a listine o
vydedení nevyjadrila svoju vôľu riadne, slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, poznajúc úplne dôsledky
svojho konania. V dôsledku neexistencie dôvodov vydedenia mala žalobkyňa za preukázané, že závet a

listina o vydedení sú neplatné a že žalobkyňa spĺňa zákonné podmienky § 473 Občianskeho zákonníka,
a teda je dedičom po poručiteľke S. L., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomretej dňa XX.X.XXXX. K
žalobe pripojila nasledovné listinné dôkazy: uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.2.2020
č. k. 38D/473/2019-100, posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 31.10.2005,
lekársky nález Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 12.10.2005, prepúšťaciu správu

zo dňa 29.10.2004, prepúšťaciu správu zo dňa 4.7.2005, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Bratislave zo dňa 24.08.2005, prehliadku - lekársky nález zo dňa 28.5.2006, lekársky nález
Sociálnej poisťovne na zistenie bezvládnosti zo dňa 29.5.2006, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa
12.3.1996.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla žalobou uplatnený nárok žalobkyne zamietnuť

ako nedôvodný, a to z viacerých samostatných dôvodov. Uviedla, že závet a listina o vydedení sú
platnými právnymi úkonmi, pričom žalobkyňa neuviedla relevantné skutočnosti, ktoré by ich platnosť
spochybnili v miere, ktorá by odôvodňovala vyhlásiť neplatnosť týchto úkonov. V čase spísania notárskej
zápisnice, ktorej súčasťou bol závet a listina o vydedení, existovali dôvody pre vydedenie dcéry
poručiteľky E. M., r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom B. XX, Z.. Opak podľa žalovanej nebol v žalobe

preukázaný. Tvrdenia žalobkyne o existencii zdravotných komplikácii vydedenej nepreukazujú mieru
aspoň minimálneho záujmu vydedenej a rovnako nepreukazujú, že vydedená bola obmedzená v
možnosti prejaviť aspoň minimálny záujem o poručiteľku. V žalobe podľa žalovanej nebolo preukázané,
že sa vydedená akokoľvek zaujímala o poručiteľku. Záujem o poručiteľku bola vydedená schopná
vykonávať vo viacerých formách, pri ktorých by jej čiastočné telesné zdravotné postihnutie nebolo

prekážkou.
Žalovaná ďalej poukázala na to, že poručiteľka evidentne pociťovala nezáujem vydedenej natoľko
negatívne, že sa rozhodla pristúpiť až k spísaniu notárskej zápisnice a k vydedeniu jednej zo svojich
dcér. Ak sa tak slobodne rozhodla, je podľa žalovanej potrebné jej vôľu rešpektovať. Spísaním notárskej
zápisnice bola podľa žalovanej jednoznačne a preukázateľne osvedčená vôľa poručiteľky vydediť

vydedenú a jej potomkov a odkázať dedičstvo žalovanej. Spísanie notárskej zápisnice, ktorej súčasťou
je závet a listina o vydedení, bolo vykonané platne, poručiteľka nebola pozbavená alebo obmedzená v
spôsobilosti na právne úkony, konala slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, a zo žiadnych skutočností
nevyplýva, že by tieto právne úkony vykonala nedobrovoľne, pod nátlakom alebo z inej negatívnej
pohnútky. Ani žalobkyňa neuvádza žiadny takýto dôvod. Žalovaná poukázala tiež na skutočnosť, že

závet aj listina o vydedení boli spísané vo forme notárskej zápisnice, ktorá je verejnou listinou a ako taká
je charakteristická vlastnosťou, že údaje v nej uvedené sa považujú za pravdivé až do momentu, kým sa
nepreukáže opak. Žalobkyňa podľa žalovanej v žalobe nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by akokoľvek
spochybňovali pravdivosť v nej uvedených skutočností.
Žalovaná tiež nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne, že dôvody vydedenia sú v listine o vydedení

nedostatočne vymedzené. Argumentovala, že požiadavky žalobkyne na doplňujúce skutočnosti („v
čom by absencia opravdivého záujmu mala spočívať“) sú nesprávne a nevychádzajú z platnej právnej
úpravy, resp. z úpravy platnej v čase vydedenia. Listina o vydedení má podľa žalovanej všetky zákonom
požadované náležitosti a je vyhotovená v zákonom predpokladanej forme. Najmä je v notárskej zápisnici
výslovne a dostatočne určito vyjadrený dôvod vydedenia v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka. Na

platnosť vydedenia nie je potrebné tento dôvod vydedenia konkretizovať. V opačnom prípade by takáto
požiadavka podľa žalovanej vyplývala aj z právnej úpravy. K žalobkyňou uvádzanej požiadavke, aby
vydedenie spĺňalo „určité materiálne a formálne náležitosti“, žalovaná uviedla, že listina o vydedení,
ktorá je súčasťou notárskej zápisnice, tieto náležitosti v celom rozsahu spĺňa. Listina o vydedení je
podľa žalovanej platným právnym úkonom, keď obsahuje všetky (materiálne aj formálne) náležitosti

požadované zákonom na platnosť právneho úkonu a obsahuje aj konkrétny dôvod vydedenia.
Žalovaná nesúhlasila ani s tým, že vydedenej bránili v prejavovaní záujmu objektívne okolnosti, ako ani
s tým, že ak aj došlo k neprejavovaniu záujmu zo strany vydedenej, toto bolo nezavinené. Dôvodila, že
čiastočná fyzická indispozícia (v prípade vydedenej bolo miera zníženia jej pohybovej schopnosti 60%)
nie je bez ďalšieho objektívnym a absolútnym dôvodom, ktorý bráni potomkovi prejavovať akýkoľvek

záujem o poručiteľa. V prejednávanom prípade sa jedná len o zdravotné postihnutie, ktoré sa prejavilo
znížením pohybovej schopnosti. Vydedená bola len čiastočne imobilná, teda bola schopná sa presúvať
mechanickým vozíkom, resp. presúvať sa za pomoci inej osoby osobným motorovým vozidlom na
dlhšie vzdialenosti. Naopak vydedená nemala nikdy „narušenú schopnosť komunikácie“. Uvedené podľažalovanej preukazuje, že bola schopná prejaviť záujem o poručiteľku, napríklad telefonicky, listom
alebo aj osobnou návštevou, ktorú bola minimálne na konci roka 2005 schopná v zmysle posudku
vykonať. Zo žaloby pritom vôbec nevyplýva, že by vydedená takéto úkony „záujmu“ vykonala. Je preto

potrebné prihliadať viac na vôľu poručiteľky, ktorá v tom čase mala a musela mať dôvody, prečo
vydedenú vydedila, keď sa rozhodla vykonať vydedenie formálnou procedúrou pred notárom. Tieto
dôvody poručiteľka zároveň výslovne v notárskej zápisnici uviedla s tým, že doteraz nebol tento dôvod
žalobkyňou relevantne spochybnený.
Žalovaná ďalej uviedla, že sú nesprávne závery žalobkyne, ktoré prebrala z rozsudku Najvyššieho

súdu SR zo dňa 29.02.2012 sp. zn. 2Cdo/109/2010 a ktoré aplikovala na skutkový stav tohto konania.
V konaní pred Najvyšším súdom SR išlo podľa žalovanej zjavne o inú skutkovú situáciu, a to o
prípad, keď vydedená bola osobou „psychiatricky liečenou vyše 20 rokov s diagnózou periodická
depresívna porucha“. O takýto prípad ale v prejednávanom prípade nešlo. Vydedená mala podľa
žalovanej objektívnu možnosť, a to aj napriek zníženej pohybovej schopnosti, prejaviť opravdivý záujem
o poručiteľku. Vydedená tak ale nekonala a toto jej konanie je potrebné považovať za zavinené.

Prejavenie opravdivého záujmu vydedenou podľa žalovanej ani nevyplýva zo skutkového stavu veci a
netvrdí to ani žalobkyňa.

4. Žalobkyňa vo svojej replike uviedla, že žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe materiálne
nespochybnila žiaden zo skutkových ani právnych argumentov uvedených v žalobe. Všetky argumenty

žalovanej odmietla a v plnom rozsahu sa pridržala podanej žaloby.

5. Žalovaná vo svojej duplike uviedla, že replika žalobkyne neobsahuje žiadny relevantný argument
k spochybneniu jej tvrdení, nepreukazuje dôvodnosť podanej žaloby a neobsahuje ani akýkoľvek
argument, ku ktorému by sa mohla vyjadriť. Z repliky nevyplýva žiadne spochybnenie jej tvrdení

uvedených vo vyjadrení k žalobe. Mala za to, že dostatočne určito a konkrétne spochybnila všetky
argumenty žalobkyne a preukázala nedôvodnosť žaloby. Najmä preukázala, že žalobkyňou uvádzaný
dôvod neplatnosti vydedenia (listiny o vydedení), teda objektívna nemožnosť prejaviť opravdivý záujem,
nie je daný, keď matka žalobkyne mala možnosť prejaviť opravdivý záujem a v tomto jej znížená telesná
zdravotná indispozícia nebránila.

Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe namietla platnosť jednak závetu a
jednak listiny o vydedení. Aj keď sú tieto právne úkony súčasťou jednej listiny (notárskej zápisnice), je
podľa žalovanej potrebné ich striktne oddeliť a posudzovať dôvody neplatnosti pre každý z týchto úkonov
samostatne. Takýmto systematickým pohľadom je ale evidentné, že žalobkyňa v žalobe rozporuje
platnosť, resp. odôvodňuje neplatnosť len listiny o vydedení. Žalobkyňa žalobu v časti o vyslovenie

neplatnosti závetu poručiteľky žiadnym spôsobom neodôvodnila ani bližšie nešpecifikovala. Žalovanej
preto nie je zrejmé, aké sú dôvody neplatnosti závetu, keď ich nepomenovala ani žalobkyňa.
Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej tvrdila, že z hľadiska prístupu poručiteľky voči matke žalobkyne
neexistoval žiadny dôvod neplatnosti vydedenia na strane poručiteľky. Poručiteľka prejavovala záujem
o matku žalobkyne a rovnako tak o žalobkyňu, keď o matku žalobkyne sa príkladne osobne starala a

pomáhala jej zvládať jej fyzické obmedzenie. Rovnako vzťah voči žalobkyni bol zo strany poručiteľky
bezproblémový, keď dokonca žalobkyňa určitý čas u poručiteľky bývala. Uviedla, že od určitého
momentu sa musel vzťah matky žalobkyne voči poručiteľke zmeniť natoľko, že poručiteľka sa rozhodla
pre jej vydedenie. O tom, že to nebolo chvíľkové a neuvážené rozhodnutie, svedčí skutočnosť, že tak
poručiteľka vykonala pred notárom a zákonom predpokladaným spôsobom, pri ktorom je notár povinný

poučiťtoho,ktozávet,resp.listinuovydedeníspisuje,onásledkochzávetuavydedenia(bod3.notárskej
zápisnice zo dňa 17.10.2006). Aj napriek všetkým týmto komplikáciám tak poručiteľka vykonala.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
založených v súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných)

skutkových tvrdení sporových strán mal medzi stranami za nesporné, že na notárskom úrade notárky
W.. V. Z. sa viedlo dedičské konanie po poručiteľke S. L., rod. E., nar. X.X.XXXX, zomretej dňa
XX.X.XXXX, naposledy bytom M. XXX-X, Z. na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 38D/473/2019.
Konštatoval, že z výsledkov vyšetrovania v dedičskom konaní vyplynula skutočnosť, že poručiteľka
mala v čase smrti dcéru F. K. (žalovaná) a vnučku E. M. (žalobkyňa), ktoré predstavovali potencionálne

dedičky v prvej dedičskej skupine. Poručiteľka však zanechala závet a listinu o vydedení, a to vo forme
notárskej zápisnice spísanej dňa 17.10.2006 na notárskom úrade notárky V.. V. K. sp. zn. N/232/2006,
Nz 40643/2006, NCRza 4399/2006, NCRls 40463/2006. Obsahom listiny o vydedení bolo vydedenie
poručiteľkinej dcéry E. M. a jej potomkov, a to v nasledovnom znení: „Ja, S. L. pri plnom vedomí avedomá si následkov svojho konania prehlasujem, že vydeďujem svojho potomka - dcéru: E. M., r. č.
XXXXXX/XXXX, bytom Z., B. XX, zároveň výslovne určujem, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na
jej potomkov. Ako dôvod v zmysle § 469a platného Občianskeho zákonníka uvádzam, že svoju dcéru

vydeďujem preto, lebo o mňa trvalo moja dcéra neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok
malaprejavovať.“Vzáveteporučiteľkazanechalavšetoksvojhnuteľnýanehnuteľnýmajetok,ktorýbude
ku dňu smrti vlastniť, svojej dcére F. K. (žalovanej).
V predmetnom dedičskom konaní sa dňa 23.1.2020 konalo pojednávanie na notárskom úrade W.. V. Z.,
naktoromvšaknedošlomedziúčastníkmikzmieruažalobkyňaakovydedenávnučkatrvalananámietke

voči platnosti závetu a listiny o vydedení. Žalovaná naopak uznala platnosť a pravosť závetu a listiny
o vydedení. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.2.2020 č. k. 38D/473/2019-100 bolo
konanie o dedičstve prerušené a žalobkyňa bola odkázaná na domáhanie sa určenia neplatnosti závetu
a listiny o vydedení žalobou na súde, a to v súlade s § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.m.p.“).Medzižalobkyňouažalovanounebolspornýanizdravotný
stav vydedenej dcéry poručiteľky (matky žalobkyne). Bolo teda nesporné, že dcéra poručiteľky bola

liečená od roku 1977 na diagnózu sclerosis multiplex. Od roku 1994 bola na invalidnom dôchodku ako
občan s ťažkým zdravotným postihnutím. Od roku 1998 prešlo ochorenie dcéry poručiteľky do chronickej
progredientnej formy a bola opakovane hospitalizovaná. Podľa lekárskeho nálezu mala poruchu chôdze,
bez opory neobstála, s oporou prešla len pár krokov. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa
1.6.2003 mala dcéra poručiteľky zvýšený invalidný dôchodok pre bezvládnosť. Potrebovala sústavnú

pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa
1.8.2006 mala invalidný dôchodok opätovne zvýšený pre bezvládnosť. Pre neustále zhoršovanie sa
zdravotného stavu bola dcéra poručiteľky od roku 2008 v súkromnom zdravotnom zariadení M. O. X.
I. O., pretože potrebovala špeciálnu opateru. Zdravotný stav matky žalobkyne však nemal vplyv na jej
schopnosťkomunikovať,tátobolaprivedomíaorientovaná.Nespornébolotiežto,žeodcéruporučiteľky

(matku žalobkyne) sa staral jej manžel S. M., ktorý z týchto dôvodov nemohol byť v pracovnom pomere.
Uvedené potvrdzuje aj lekársky nález Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa
12.10.2005 a lekársky nález Sociálnej poisťovne na zistenie bezvládnosti zo dňa 29.5.2006. Medzi
stranami nebolo sporné ani to, že o svoju dcéru sa istý čas starala (vypomáhala so starostlivosťou) aj
samotná poručiteľka, čo potvrdzuje rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo

dňa 24.8.2005, z ktorého vyplýva, že poručiteľka dostávala peňažný príspevok za opatrovanie svojej
dcéry.
Jedinou (a zároveň zásadnou) spornou skutočnosťou medzi žalobkyňou a žalovanou bola skutočnosť,
či bol (materiálne) naplnený dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka,
t. j. či dcéra poručiteľky trvalo neprejavovala o poručiteľku opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala

prejavovať. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že jej matka tento opravdivý záujem o poručiteľku prejavovala
(resp. nemohla neprejavovať opravdivý záujem), čo preukazovala najmä zlým zdravotným stavom svojej
matky a tým, že poručiteľka sa istý čas o svoju dcéru dokonca osobne starala. Žalovaná naopak v
konanítvrdila,žetentodôvodvydedeniamuselbyťdaný,keďsaporučiteľkarozhodlavykonaťvydedenie
formálnou procedúrou pred notárom. Podľa žalovanej je preto potrebné prihliadať na vôľu poručiteľky,

ktorá v tom čase mala a musela mať dôvody, pre ktoré svoju dcéru vydedila. Tieto dôvody poručiteľka
zároveň výslovne v notárskej zápisnici uviedla s tým, že doteraz nebol tento dôvod žalobkyňou
relevantne spochybnený. Matka žalobkyne podľa žalovanej mala možnosť prejaviť opravdivý záujem o
poručiteľku, v čom jej nebránil ani jej zlý zdravotný stav.

7.Poprávnejstránkesúdprvejinštancievychádzalzustanovení§194ods.1,§137písm.c/,d/, C.m.p.,
§ 37 ods. 1, § 461 ods. 1, § 469a ods. 1 písm. b/, ods. 2 a ods. 3, § 473 ods. 1 a ods. 2 , § 476 ods. 1
a ods. 2, § 479, § 480 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

8. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd prvej

inštancie k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná len čiastočne, a to v časti o určenie neplatnosti listiny
o vydedení poručiteľky, spísanej notárkou V.. V. K. dňa 17.10.2006 vo forme notárskej zápisnice č. N
232/2006, Nz 40643/2006, NCRza 4399/2006, NCRls 40463/2006. V konaní totiž nebola preukázaná
existencia konkrétnych skutkových okolností, ktoré by napĺňali dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1
písm. b/ Občianskeho zákonníka (t. j. trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by ako potomok

mal prejavovať).

9. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že závet a listina o vydedení sú
neplatné, ako aj určenia, že je dedičom po poručiteľke. Žaloba žalobkyne teda obsahovala tri určovaciepetity (žalobné návrhy), ktoré bolo potrebné posudzovať samostatne: 1/ určenie neplatnosti
závetu, 2/ určenie neplatnosti listiny o vydedení a 3/ určenie, že žalobkyňa je dedičom po poručiteľke.

10. Vyslovil, že vo vzťahu k prvým dvom určovacím návrhom (určenie neplatnosti závetu a listiny
o vydedení) platí, že ide o určenie spornej právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 194 ods. 1 C.m.p. Keďže v prejednávanom prípade
dedičský súd odkázal žalobkyňu na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, mal
žalobu v tejto časti bez ďalšieho za prípustnú. Tento záver ale podľa neho neplatí vo vzťahu k tretiemu

určovaciemu petitu, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že je dedičom po poručiteľke. Uviedol, že
v tomto prípade nejde o určenie spornej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p., ale o určenie, či
tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. Keďže naliehavý právny záujem nevyplýval z
osobitného predpisu (dedičský súd ani neodkázal žalobkyňu na podanie žaloby o určenie, že je dedičom
po poručiteľke), bolo povinnosťou žalobkyne preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení.
Žalobkyňa však existenciu naliehavého právneho záujmu netvrdila a súd tento ani nezistil. Naopak,

podľa názoru súdu prvej inštancie bola žaloba v tejto časti nadbytočná, pretože úlohou súdu v tomto
sporovom konaní bolo určiť spornú skutočnosť v zmysle § 194 ods. 1 C.m.p., a nie vyriešiť otázku,
kto je dedičom po poručiteľke. Táto otázka je totiž riešená v dedičskom konaní, ktoré bolo uznesením
dedičského súdu prerušené, a súdu v tomto konaní neprináležalo o nej právoplatne rozhodnúť. Z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie, že žalobkyňa je dedičom po poručiteľke,

ako procesne neprípustnú zamietol.

11. V časti žaloby, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti listiny o vydedení, konštatoval, že
vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok
(jeho dieťa) ako neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský

podiel. Poručiteľ môže vydedenie rozšíriť aj na svojho potomka uvedeného v § 473 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (t. j. svojho vnuka) pre prípad, že by sa jeho priamy potomok (dieťa) nedožil jeho smrti.
Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam
právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) a jednak špeciálnym náležitostiam stanoveným
pre tento právny úkon (§ 469a a § 476 Občianskeho zákonníka). Podstatnou obsahovou

náležitosťou vydedenia je označenie toho z potomkov, ktorý má byť vydedený, a výslovné uvedenie
dôvodu vydedenia. Výpočet dôvodov vydedenia je taxatívne vymedzený ustanovením § 469a ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dôvod vydedenia musí objektívne existovať v čase spísania listiny o vydedení.
Existenciu dôvodu vydedenia je potrebné posúdiť s prihliadnutím na okolnosti každého jednotlivého
prípadu, pričom pôjde predovšetkým o otázku skutkovú (porovnaj judikát R 45/1986). Vydedenie ako

jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou
náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia
konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 Občianskeho
zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne
správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení

atentodôvodmusíexistovaťužvčasepredprejavomporučiteľovejvôlevlistineovydedení.Zformulácie
dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a/ a b/ tohto ustanovenia vyplýva, že na ich základe možno
postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Ide
pritom o subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska. Pri úvahe,
či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/ tohto ustanovenia, t. j. o neprejavovanie opravdivého

záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom,
najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho.
Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z
osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka o poručiteľa a pod., pričom
pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť

ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo.
Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti,
prípadne,čizostranypotomkanejdeonezavinenéneprejavenietakéhotokvalifikovanéhozáujmu.Tento
dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené,
nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa,

treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok
trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem
o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo
byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohtoustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným
poručiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.2.2012 sp. zn. 2Cdo/109/2010).

12. Vo svetle vyššie uvedených hľadísk súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že predmetná listina o
vydedení (spísaná vo forme notárskej zápisnice) spĺňa všetky formálne náležitosti vyžadované zákonom
a obsahuje aj dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka. Vydedenie ako
jednostranný právny úkon poručiteľky teda spĺňalo všetky formálne a obsahové náležitosti vyžadované
zákonom a bolo aj dostatočne určité a zrozumiteľné. Vo vydedení bol uvedený dôvod vydedenia

spočívajúci v tom, že dcéra poručiteľky o poručiteľku trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mala prejavovať. Vydedenie teda obsahovalo dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm.
b/ Občianskeho zákonníka, avšak skutočná existencia tohto dôvodu vydedenia v konaní preukázaná
nebola. Pokiaľ dôvod vydedenia v listine o vydedení nie je uvedený skutkovým opisom (bez vecnej
a časovej konkretizácie), ale len odkazom na príslušné ustanovenie zákona, môže to v konkrétnom
prípade spôsobiť dôkaznú núdzu dediča nastupujúceho na miesto vydedeného (porovnaj Števček, M. a

kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1782). Tak
tomu bolo aj v prejednávanom prípade.

13. Uviedol, že materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie v listine o vydedení
konkrétneho dôvodu vydedenia, uvedeného v zákone, a to v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak

by listina o vydedení obsahovala iný dôvod vydedenia, než je uvedený v § 469a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, takýto prejav by nemal právne následky ním sledované a vydedenie by bolo neplatné.
Ustanovenie § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje
ich do štyroch skupín (písm. a/ až d/ tohto ustanovenia) a v záujme vyriešenia prípadných budúcich
sporov je vhodné (nie však povinné) uviesť okrem paušálneho odkazu na niektorý zákonný dôvod

vydedenia aj konkrétnu situáciu, ktorá viedla poručiteľa k potrebe vydedenia potomka. Ak by dôvod
vydedenia bol v listine o vydedení časovo a vecne konkretizovaný, bude na vydedenom potomkovi, aby
v súdnom spore popieral dôvodnosť vydedenia. Pri vydedení uvedenom bez takejto konkretizácie (len
s odkazom na niektorý z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písm. a/ až d/ Občianskeho zákonníka),
bude na dedičovi nastupujúcom na miesto vydedeného, aby dôvodnosť vydedenia v spore preukazoval

(uznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa23.4.2018sp.zn.4Cdo/195/2017).Napriektomu,žepredmetná
listina o vydedení obsahovala všetky zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti, že listina o
vydedení bola spísaná dokonca vo forme notárskej zápisnice, že dedičské právo žalobkyne sa javilo ako
menej pravdepodobné (keďže bola dedičským súdom odkázaná na podanie žaloby), že z hľadiska teórie
dôkazného bremena dôkazné bremeno zaťažuje najmä a najskôr žalobcu (a až po unesení dôkazného

bremena žalobcom sa dôkazné bremeno presúva na žalovaného) a že dedič nastupujúci po vydedenom
dedičovi - na rozdiel od vydedeného - vôbec nemusí poznať skutkové okolnosti vydedenia (keďže môže
ísť aj o cudziu osobu, napr. nadáciu či občianske združenie), súčasná prevažujúca rozhodovacia prax
vyšších súdnych autorít vychádza z toho, že pri vydedení bez výslovného uvedenia časovej a vecnej
konkretizáciedôvoduvydedenia(bezskutkovéhoopisulensodkazomnapríslušnéustanoveniezákona)

zaťažuje dôkazné bremeno dediča nastupujúceho na miesto vydedeného dediča, t. j. je na ňom, aby v
prípadnom spore preukazoval dôvodnosť vydedenia.

14. Z predmetnej listiny o vydedení spísanej poručiteľkou nevyplýval podľa súdu prvej inštancie
konkrétny dôvod vydedenia, t.j. v čom malo spočívať neprejavovanie opravdivého záujmu matky

žalobkyne o poručiteľku, pričom tento nebol známy ani žalovanej (taktiež dcére poručiteľky). Dôkazné
bremeno žalobkyne by inak spočívalo v preukazovaní okolností vyvracajúcich dôvod vydedenia, avšak
to len za predpokladu, že by žalobkyňa mala vedomosť o konkrétnych okolnostiach, ktoré mali
predstavovať neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by matka žalobkyne bola mala ako potomok
prejavovať, teda v čom konkrétne malo neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku spočívať. Len

v prípade konkrétne uvedeného dôvodu, v čom malo spočívať neprejavovanie opravdivého záujmu,
možno posudzovať súdom, či išlo o dôvod postačujúci pre vydedenie podľa § 469a ods. 1 Občianskeho
zákonníka a či sa tento obranou vydedeného potomka vyvrátil. Keďže však žalovaná v konaní netvrdila
a ani nepreukazovala existenciu konkrétnych skutkových okolností, ktoré by napĺňali dôvod vydedenia
podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka (ktoré ani nepoznala), dospel súd prvej inštancie

k záveru, že žalovaná v konaní neuniesla svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a nepreukázala
dôvodnosť vydedenia matky žalobkyne (a súčasne aj samotnej žalobkyne). V časti o určenie neplatnosti
listiny o vydedení preto vyhodnotil žalobu žalobkyne ako dôvodnú.15. Čo sa týka námietky žalovanej, že predmetná listina o vydedení bola spísaná vo forme verejnej listiny
(notárskej zápisnice), a teda sa v zmysle § 205 C.s.p. predpokladá pravdivosť toho, čo sa v tejto listine
osvedčilo alebo potvrdilo, súd prvej inštancie uviedol, že predmetná notárska zápisnica ako verejná

listina síce osvedčuje a potvrdzuje spísanie listiny o vydedení poručiteľkou v danom mieste a čase z
dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka (čo ani medzi stranami nebolo sporné),
avšak v žiadnom prípade neosvedčuje a nepotvrdzuje existenciu (danosť) tohto dôvodu vydedenia
(čo bola základná sporná otázka medzi stranami). Existencia (danosť) dôvodu vydedenia totiž nebola
predmetom osvedčenia notárom, tým bolo len samotné spísanie listiny o vydedení.

16. V časti žaloby, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti závetu, žalobkyňa podľa názoru
súdu prvej inštancie neuviedla v žalobe a ani neskôr v priebehu konania žiadne konkrétne skutočnosti
(skutkové okolnosti), ktoré by spochybňovali platnosť závetu. Žalobkyňa takéto skutočnosti netvrdila a
ani nepreukazovala návrhmi na vykonanie dôkazov. Žalobkyňa v podanej žalobe len všeobecne uviedla,
že poručiteľka v závete a v listine o vydedení nevyjadrila svoju vôľu riadne, slobodne, vážne, určite

a zrozumiteľne, poznajúc úplne dôsledky svojho konania. Ďalej uviedla, že v dôsledku neexistencie
dôvodov vydedenia sú závet a listina o vydedení neplatné právne úkony. Na pojednávaní žalobkyňa
uviedla, že v konaní bolo preukázané, že oba právne úkony (závet i vydedenie) smerovali k vydedeniu
matkyžalobkyneavecnespolusúviseli(bolivzájomneprepojené).Takétovšeobecnétvrdeniažalobkyne
však neboli spôsobilé spochybniť platnosť závetu. Vyslovil, že aj keď boli závet a vydedenie spísané

na jednej listine (v jednej notárskej zápisnici), ide o dva samostatné právne úkony, ktorých platnosť
je potrebné posudzovať samostatne. Závet pritom obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti
vyžadované zákonom, pričom ide o dostatočne určitý a zrozumiteľný právny úkon. Z predmetnej
notárskej zápisnice vyplýva, že poručiteľka pri plnom vedomí a vedomá si následkov svojho konania
zanechala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej dcére Anne Hudecovej (žalovanej). Vyplýva

z nej tiež to, že poručiteľka bola notárkou poučená v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka o práve
neopomenuteľných dedičov. Keďže závet bol spísaný vo forme verejnej listiny (notárskej zápisnice), je
potrebné podľa súdu prvej inštancie v zmysle § 205 C.s.p. vychádzať z toho, že poručiteľka urobila tento
právnyúkonslobodneavážneapriplnomvedomíavedomásinásledkovsvojhokonania(vkonanínebol
preukázaný opak). Aj keď oba právne úkony - závet i vydedenie - smerovali k obmedzeniu (vylúčeniu)

dedičského práva dcéry poručiteľky (matky žalobkyne) ako neopomenuteľnej dedičky (čo je zákonom
aprobovaný účel), neznamená absencia dôvodu vydedenia automaticky neplatnosť celého závetu. V
takomto prípade je totiž závet neplatný len v časti, v ktorej odporuje právu neopomenuteľného dediča
na jeho povinný podiel v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka. To je však už výlučne otázka právneho
posúdenia, ktorú je oprávnený vyriešiť dedičský súd v rámci dedičského konania, t. j. na konštatovanie

neplatnosti závetu v tejto časti nie je potrebný postup podľa § 194 ods. 1 C. m. p. (podanie žaloby o
určenie spornej skutočnosti). Uviedol, že dedičský súd odkázal žalobkyňu na podanie žaloby o určenie
neplatnosti závetu poručiteľky z dôvodu, že žalobkyňa v dedičskom konaní tvrdila, že poručiteľka v
závete (a v listine o vydedení) nevyjadrila svoju vôľu slobodne, vážne a zrozumiteľne poznajúc úplne
dôsledky svojho konania, čo boli sporné skutkové okolnosti, ktoré v tomto konaní neboli preukázané.

Dedičskýsúdneodkázalžalobkyňunapodaniežalobyourčenieneplatnostizávetuporučiteľkyzdôvodu,
že závet v časti odporuje právu žalobkyne ako neopomenuteľného dediča na jej povinný podiel v
zmysle § 479 Občianskeho zákonníka; žaloba podaná z tohto dôvodu by preto bola podľa súdu prvej
inštancie procesne neprípustná. Otázku čiastočnej neplatnosti závetu poručiteľky z dôvodu podľa § 479
Občianskeho zákonníka si vyrieši dedičský súd v rámci konania o dedičstve. Zo všetkých týchto dôvodov

súd žalobu žalobkyne v časti o určenie, že závet poručiteľky je neplatný, ako nedôvodnú zamietol.

17. Na základe vyššie uvedeného preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že listina o vydedení
poručiteľky S. L., narodenej dňa X.X.XXXX, zomretej dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom M. X, Z.,
spísaná notárkou V.. V. K. dňa 17.10.2006 vo forme notárskej zápisnice č. N 232/2006, Nz 40643/2006,

NCRza 4399/2006, NCRls 40463/2006, je neplatná, a vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol.

18. Nevykonal dokazovanie porovnaním kópie listiny-závetu a vydedenia vo forme notárskej zápisnice
s jej originálom, keďže skutočnosti v nej uvedené ani neboli medzi stranami sporné. Konštatoval, že
súd vykonáva dokazovanie o nespornej skutočnosti len v prípade, ak existuje dôvodná pochybnosť o

jej pravdivosti (porovnaj § 185 ods. 2 a § 186 ods. 2 C.s.p.). V prejednávanom prípade však
takúto dôvodnú pochybnosť nemal, a to aj s poukazom na to, že obsah tejto listiny bol zachytený aj v
rozhodnutí dedičského súdu, ktorým bola žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby.19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. a žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením,

že žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti o určenie neplatnosti listiny o vydedení, zatiaľ čo žalovaná
bola v konaní úspešná v časti o určenie neplatnosti závetu a v časti o určenie, že žalobkyňa je dedičkou
po poručiteľke. Keďže úspech sporových strán bol podľa neho približne rovnaký, žiadnej z nich právo
na náhradu trov konania nepriznal.

20. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti jeho I. a III. výroku,
t. j. vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti listiny o vydedení a v časti trov konania
odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že napadnutý rozsudok trpí viacerými vadami, ktoré zakladajú
nesprávnosť a neodôvodnenosť výrokov I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie. V konaní neboli podľa
nej naplnené procesné podmienky, keď žaloba žalobkyne nebola podaná v lehota určenej uznesením
č. k. 38D/473/2019-100 z 27.2.2020 a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, keď po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 18C/24/2020-102
z 26.11.2020, súd prvej inštancie bez akéhokoľvek predvídateľného postupu, odôvodnenia a vykonania
akéhokoľvek ďalšieho dôkazu, zmenil posúdenie predmetu sporu oproti prvému rozsudku a dôkazné
bremeno ponechal výlučne na žalovanej. Mala za to, že rozsudok je zároveň založený na neúplne

zistenom skutkovom stave, keď aj v rozpore s pokynom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nevykonal
ním odporúčané dôkazy, a zároveň súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ktoré odôvodnil výlučne „rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít“ a to na základe výlučne
jedného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.4.2018 sp.
zn. 4Cdo/195/2017). Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil splnenie procesných podmienok v

konaní (§ 365 ods. 1. písm. a/ CSP), keď v žiadnom rozsahu neposúdil, či žaloba žalobkyne bola
podaná v lehote určenej Okresným súdom Bratislava II povereným notárom ako súdnym komisárom v
Uznesení č. k. 38D/473/2019-100 z 27.2.2020. Povinnosťou žalobkyne bolo podať žalobu, ktorou by sa
domáhala určenia, že závet a listina o vydedení poručiteľky S. L. sú neplatné, „v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia“, ktorá uvedená povinnosť určiť lehotu na podanie takejto žaloby vyplýva

súdnemu komisárovi z ustanovenia § 194 Civilného mimosporového poriadku („Ak rozhodnutie
o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse
o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie
spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden
mesiac.“). Je evidentné, že žalobkyňa tak bola povinná podať žalobu v lehote ktorá je ohraničená svojim

začiatkom a skončením, kde začiatkom takej lehoty je deň nasledujúci po právoplatnosti uznesenia č.
k. 38D/473/2019-100 z 27.2.2020 a koniec lehoty je 30. deň odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti
uznesenia č. k. 38D/473/2019-100 z 27.2.2020. Právoplatnosť uznesenia č. k. 38D/473/2019-100 z
27.2.2020 nastala dňa 20.3.2020, a teda prvým dňom na podanie žaloby bol deň 21.3.2020. Koniec
lehoty potom pripadol na deň 20.4.2020. Žalobkyňa podala žalobu mimo tejto lehoty dňa 19.3.2020, čo

je v rozpore s uloženou povinnosťou určenou v uznesení č. k. 38D/473/2019-100 z 27.2.2020. Žaloba
tak bola podľa žalovanej podaná predčasne a súd prvej inštancie nebol na ňu povinný prihliadnuť a
žalobu v celom rozsahu, po posúdení naplnenia podmienok konania, mal odmietnuť. Keďže súd prvej
inštancie nielenže na žalobu neprihliadol v rozsahu vyššie popísaných okolností, ale otázku správneho
podania žaloby rezignoval úplne, aj napriek tomu, že táto jeho povinnosť trvá počas celého súdneho

konania a súd tak má vykonať aj bez návrhu, podľa žalovanej je dostatočne preukázaný odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1. písm. b/ CSP). Uviedla, že odhliadnuc od zmätočnosti
konania súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo uzneseniu odvolacieho súdu č. k. 4Co/148/2021-180 z

28.2.2022, kde súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s otázkou nepredloženia rozhodujúcej listiny
- Závetu a listiny o vydedení poručiteľky z 17.10.2006 žalobkyňou a túto listinu v konaní predložil až
právny zástupca žalovanej na záver pojednávania dňa 26.11.2020, resp. bez oboznámenia sa s ňou
na pojednávaní uviedol svoj predbežný právny názor, rovnako zmätočne konal súd prvej inštancie aj
po zrušení prvého rozsudku na pojednávaní dňa 29.9.2022. Na pojednávaní konanom dňa 29.9.2022

nedošlo k vykonaniu žiadneho iného dôkazu oproti dôkaznej situácii pred vyhlásením prvého rozsudku a
ajnapriektomudošlozostranysúduprvejinštanciekneodôvodenejzmenejehoprávnehoposúdenia,čo
do povinnosti strán sporu uniesť dôkazné bremeno, keď až z krátkeho odôvodnenia súdu prvej inštancie
po vyhlásení rozsudku bolo žalovanej oznámené, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie nazáveroch rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bez jeho bližšej identifikácie. Na takúto zásadnú zmenu
v konaní nebola žalovaná upozornená, a prenesenia dôkazného bremena zo žalobkyne na žalovanú
nebolo stranám sporu známe až do momentu stručného odôvodnenia súdu prvej inštancie po vyhlásení

rozsudku.Uvedenénevyplývaanizozneniazápisnicezpojednávaniadňa29.9.2022.Dotohtomomentu
bolo z postupu súdu zrejmé, že dôkazné bremeno je na žalobkyni a jej povinnosťou je preukazovať
opravdivý záujem matky žalobkyne o poručiteľku. Tomu bol prispôsobený aj procesný útok a procesná
obrana žalovanej. Súd prvej inštancie nevyužil ani postup predpokladaný § 181 ods. 2 C.s.p., čo v
prípade zmeny právneho posúdenie bol povinný vykonať, keďže v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu

prvého rozsudku jeho predbežné právne posúdenie smerovalo k neuneseniu dôkazného bremena
žalobkyňou (bližšie strana 3 Zápisnice z pojednávania dňa 26.11.2020). Takým postupom súd prvej
inštancie svoje konanie a rozhodovanie urobil nepredvídateľným a prekvapivým, najmä vo vzťahu
k možnosti strán sporu reagovať a v konaní uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany. Minimálne tak znemožnil žalovanej vyjadriť sa k možnej aplikácii záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.4.2018 sp. zn. 4Cdo/195/2017, o ktorom sa žalovaná dozvedela až

z odôvodnenia rozsudku. Podľa názoru žalovanej došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1. písm. b/ C.s.p., keď nielenže bez akejkoľvek zmeny v dokazovaní, ale aj bez avizovania takejto
zmeny uvažovania, súd prvej inštancie stanovil uniesť dôkazné bremeno výlučne žalovanej, ktorá sa
o tom dozvedela až následne, po vyhlásení rozsudku, a bez unesenia dôkazného bremena žalovanou
bude v konaní neúspešná.

Súd prvej inštancie dospel podľa žalovanej na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1. písm. h/ C.s.p.), keď aj napriek existencii listiny o vydedení vo forme notárskej
zápisnice, z ktorej jednoznačne vyplýva dôvod vydedenia, určil, že neexitovali, resp. neboli v konaní
preukázané, také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm.
b/ Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa domnievala, že z predložených a vykonaných dôkazov také

skutočnosti boli preukázané a zároveň potvrdené vo forme notárskej zápisnice ako verejnej listiny.
Súd prvej inštancie však na existenciu notárskej zápisnice ako verejnej listiny neprihliadol a nesprávne
určil, že dôvody v nej uvedené sa netýkajú preukázania dôvodu vydedenia. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza podľa žalovanej z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1. písm. h/
C.s.p.), keď nesprávne posúdil závet a Listinu o vydedení zo 17.10.2006 ako verejnú listinu podľa §

205 C.s.p. a jej procesné následky v konaní, a rovnako nesprávne posúdil aplikáciu záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.4.2018 sp. zn. 4Cdo/195/2017 na skutkový stav tohto súdneho konania
ako rozhodnutia „vyšších súdnych autorít“, aj napriek tomu, že predmetom konania pred Najvyšším
súdom SR bol iný skutkový stav. Uviedla, že v súlade s § 205 C.s.p.: „Listiny vydané orgánmi verejnej
moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné,

potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.“ Zo
znenia ustanovenia § 205 C.s.p. a tiež zo znenia Notárskej zápisnice z 17.10.2006 je zrejmé, že
touto verejnou listinou nebolo osvedčené len „samotné spísanie listiny o vydedení“ ako to nesprávne
uviedol súd prvej inštancie, ale obsahom bolo tiež potvrdenie existencie dôvodu vydedenia podľa § 469a
ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka. Zároveň zo znenia notárskej zápisnice vyplýva, že nedošlo

len k formálnemu overeniu textu listiny o vydedení, alebo spolu so spísaním notárskej zápisnice bola
poručiteľka „poučená v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka o práve tzv. neopomenuteľných dedičov“,
a tiež notárka V.. V. K. poručiteľke „vysvetlila jej obsah“. Je tak evidentné, že notárska listina ako verejná
listina potvrdila pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje, a teda aj pravdivosť dôvodu vydedenia. Za
takého stavu bolo podľa žalovanej povinnosťou žalobkyne v konaní dokázať opak, teda, že dôvod

vydedenia neexistoval. Taký postup ale súd prvej inštancie po zrušení prvého rozsudku odvolacím
súdom nevykonal a dôkazné bremeno bez zdôvodnenia, uložil preukázať len žalovanej. Súd prvej
inštancie podľa názoru žalovanej nesprávne a nedôvodne preniesol dôkazné bremeno na žalovanú
výlučne na základe prevzatia odôvodenia výlučne jedného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (iné, vo
svojich dôsledkoch podobné rozhodnutia, súd prvej inštancie neuvádza), ktoré zároveň subsumuje pod

„rozhodovaciu praxou vyšších súdnych autorít“. Vôbec neposúdil špecifickosť prejednávanej veci, teda
najmä to, že dôvod vydedenia nastal medzi osobami, ktoré už nežijú, a nie je tak možné zistiť skutočný
stav ich vzťahu počas doby, v ktorej poručiteľa spísala listinu o vydedení. Zároveň predmetom konania,
ktorého výsledkom bolo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.4.2018 sp. zn. 4Cdo/195/2017, bol
negatívny postoj aj poručiteľa voči vydedenému potomkovi („vzťah medzi žalobcom a poručiteľom bol

dlhodobo, od roku 1993 (po smrti matky) veľmi zlý, nekomunikovali spolu skoro vôbec a tento nezáujem
vychádzal zo strany žalobcu z dôvodu, že jeho brat mal záujem získať od neho majetok, čo najprv
narušilo vzťah medzi oboma bratmi, čo sa nepriaznivo odrazilo aj na vzťahu žalobcu k svojmu otcovi), a
nie ako v tomto spore, kde poručiteľka preukázateľne sa dokonca osobne aj počas dospelosti vydedenejdcéry o ňu starala. Je evidentné, že ak poručiteľka, aj napriek zdravotným komplikáciám svojej dcéry
ju vydedila, existoval veľmi závažný dôvod na vydedenie. Výlučne jedna osoba mohla poznať čo sa
medzi poručiteľkou a jej dcérou odohralo v dobe spísania listiny o vydedení a tou je žalobkyňa, ktorá

istý čas dokonca bývala spolu s poručiteľkou v spoločnej domácnosti. Keďže ale aktuálne výlučne ona
(žalobkyňa) môže mať prospech z neúspechu žalovanej v tomto konaní, neexistuje možnosť ako taký
stav riadne a dostatočne zistiť. Ak za takého skutkového stavu došlo k preneseniu dôkazného bremena
na žalovanú, a to dokonca bez toho, aby na to bola žalovaná upozornená, žalovaná sa domnievala,
že v konaní bol naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods.1. písm. h/ C.s.p. Žalovaná tak navrhla

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť (zrejme zmeniť) a žalobu žalobkyne v celom
rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania celom rozsahu 100% alebo zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 C.s.p.) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý
nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu zopakovať (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec v odvolaním
napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k uzáveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

23. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 C.s.p. predovšetkým z úradnej povinnosti posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo

rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm.
a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

25. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 C.s.p., s

odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožnil a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§
387 ods. 2 C.s.p.), vysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.).

26. Podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v

iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Podľa§469aods.2pokiaľtoporučiteľvlistineovydedenívýslovneurčí,vzťahujúsadôsledkyvydedenia

aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však
musí byť uvedený dôvod vydedenia (§ 469a ods. 3).
Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského

podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.27.Podľa§194ods.1C.m.p.akrozhodnutieodedičskomprávezávisíodzisteniaspornýchskutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,

ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu (§ 194 ods. 2 C.m.p.).

28. V danom prípade bolo uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.2.2020 č. k.
38D/473/2019-100 konanie o dedičstve po poručiteľke S. L., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (matke

žalovanej a matky žalobkyne) prerušené a žalobkyňa bola odkázaná, aby sa domáhala určenia, že
závet poručiteľky a listina o vydedení, spísanej notárom V.. V. K. dňa 17.10.2006 vo forme notárskej
zápisnice č. N 232/2006, Nz 40643/2006, NCRza 4399/2006 sú neplatné, a to žalobou na Okresný súd
Bratislava II, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o dedičskom práve, t. j. či žalobkyňa, vnučka poručiteľky
má v konaní postavenie dediča a s akým dedičským podielom alebo je z dedenia vylúčená, závisí od
spornej skutočnosti, t.j. či závet a listina o vydedení sú neplatné, a to v dôsledku neexistencie dôvodov

vydedenia a v dôsledku, že poručiteľka v závete a listine o vydedení nevyjadrila svoju vôľu slobodne,
vážne a zrozumiteľne poznajúc úplné dôsledky svojho konania.

29. Predmetom odvolacieho konania zostalo posúdenie (ne)platnosti listiny o vydedení poručiteľky S.
L., narodenej dňa X.X.XXXX, zomretej dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom M. X, Z., spísaná notárkou V..

V. K. dňa 17.10.2006 vo forme notárskej zápisnice č. N 232/2006, Nz 40643/2006, NCRza 4399/2006,
NCRls 40463/2006, keďže proti zamietajúcej časti ohľadom určenia neplatnosti závetu odvolanie nebolo
podané.

30. Vydedenie je odňatie subjektívneho práva potomkov (ako neopomenuteľných dedičov) na ich

povinné podiely. Dôvody sú taxatívne vymedzené v § 479 Občianskeho zákonníka. Je to jednostranný
výslovný prejav vôle, ktorým poručiteľ odoberá svojmu potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi
právo dediť, ktoré mu zo zákona patrí. Materiálne náležitosti vydedenia sú upravené v § 469a ods.
1 Občianskeho zákonníka. Formálne náležitosti vydedenia: - vyhotovenie listiny o vydedení, ktorá
obsahuje rovnaké náležitosti ako závet s uvedením dôvodu vydedenia, inak by bolo vydedenie neplatné.

Ak by listina obsahovala iný dôvod alebo žiaden, nemala by žiadne právne následky. Právnymi
následkami vydedenia sú vylúčenie neopomenuteľného dediča z dedičstva, obmedzenie dedičského
nároku (povinného podielu) neopomenuteľného dediča, pričom podiel vydedeného dediča nadobúdajú
rovnakým dielom jeho potomkovia ak v listine o vydedení tiež nie sú vydedení.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu,

existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je
prípustné. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby
bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (§ 37ods. 1 Občianskeho
zákonníka)- uznesenie Najvyššieho súdu SR z26. júla 2012 sp. zn. 4Cdo 194/2011).

31.Vpredmetnejlistineovydedeníboluvedenýdôvodvydedeniaspočívajúcivtom,žedcéraporučiteľky
o poručiteľku trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. Vydedenie
teda obsahovalo dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, avšak bez
uvedenia, v čom konkrétne malo spočívať neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku.

32. Odvolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí-uznesení zo dňa 28.2.2022 č. k. 4Co 148/2021-180
vyslovil, že pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ust. § 469
ods.1 Obč. zák. sa považuje vzájomný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä či tento vzťah
mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto
kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne

písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní
otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka,
nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za
ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa
nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto

kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len
samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 239/2009 zo dňa 24.2.2010). Za
nepreskúmateľný pre nekonkrétnosť považoval dôvod uvedený v listine o vydedení, keďže z neho nieje zrejmé, v čom konkrétne vydedená matka žalobkyne nemala prejavovať opravdivý záujem. Dôvod
vydedenia je subjektívnym dôvodom so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností
vo vzťahu poručiteľa a potomka (napr. neposkytnutia potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných

závažných prípadoch).
Dôvod vydedenia matky žalobkyne poručiteľkou v Notárskej zápisnici obsahujúcej v listine o vydedení
je uvedený: „Ako dôvod v zmysle § 469a platného Občianskeho zákonníka uvádzam, že svoju dcéru
vydeďujem preto, lebo o mňa trvalo moja dcéra neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok
mala prejavovať“ nemožno považovať za dostatočne konkretizovaný a tento nebol známy ani žalovanej

(tiež dcére poručiteľky). Žalovaná len konštatovala, že je potrebné prihliadať viac na vôľu poručiteľky,
ktorá v tom čase musela mať podľa nej dôvody, prečo vydedenú vydedila, keď sa rozhodla vykonať
vydedenie formálnou procedúrou pred notárom a že tieto dôvody poručiteľka zároveň výslovne v
notárskej zápisnici uviedla s tým, že doteraz nebol tento dôvod žalobkyňou relevantne spochybnený.
Pritom sama žalovaná v konaní na pojednávaní dňa 26.11.2020 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedla, že „vydedenie matky žalobkyne a jej potomkov vyšlo najavo až v rámci dedičského

konania, žalovaná bola prekvapená a nemala o tom vedomosť“.
Dôkazné bremeno žalobkyne by inak malo spočívať v preukazovaní okolností vyvracajúcich dôvod
vydedenia, avšak za predpokladu, že by mala vedomosť o konkrétnych okolnostiach, ktoré mali
predstavovať neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by matka žalobkyne bola mala ako potomok
prejavovať, teda v čom konkrétne malo neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku spočívať.

Dôvod vydedenia totiž musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol
zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Len v prípade konkrétne uvedeného dôvodu, v čom malo spočívať neprejavovanie
opravdivého záujmu, možno posudzovať súdom, či išlo o dôvod postačujúci pre vydedenie podľa
§ 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka a či sa tento obranou vydedeného potomka vyvrátil. Preto

odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie dôkazné bremeno ponechal výlučne na žalovanej
a že rozsudok súdu prvej inštancie je zároveň založený na neúplne zistenom skutkovom stave
a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je dôvodná. Až v odvolaní žalovaná
namietala, že žalobkyňa podala žalobu predčasne a súd prvej inštancie nebol na ňu povinný prihliadnuť
a žalobu v celom rozsahu, po posúdení naplnenia podmienok konania, mal podľa nej odmietnuť.

Ide pritom o nesprávny názor žalovanej, ktorý vyvodzovala z toho, že prvým dňom na podanie
žaloby bol deň 21.3.2020, koniec lehoty potom pripadol na deň 20.4.2020 a žalobkyňa podala žalobu
mimo tejto lehoty dňa 19.3.2020, čo je podľa nej v rozpore s uloženou povinnosťou určenou v
uznesení č. k. 38D/473/2019-100 z 27.2.2020, nakoľko žalobkyňa podala žalobu v lehote jej určenej.
Neodpodstatnená je odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie svoje konanie a rozhodovanie

urobil nepredvídateľným a prekvapivým, najmä vo vzťahu k možnosti strán sporu reagovať a v
konaní uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, keďže jej bol zrejmý
už predchádzajúci názor odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 28.2.2022 č. k.
4Co/148/2021-180, ktorým bol súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný a ktorým sa aj riadil. Takže
svoje konanie a rozhodovanie neurobil nepredvídateľným a prekvapivým, najmä vo vzťahu k možnosti

strán sporu reagovať a v konaní uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ako tvrdí žalovaná.
K argumentácii žalovanej, že súd prvej inštancie vôbec neposúdil špecifickosť prejednávanej veci, teda
najmä to, že dôvod vydedenia nastal medzi osobami, ktoré už nežijú, a nie je tak možné zistiť skutočný
stav ich vzťahu počas doby, v ktorej poručiteľa spísala listinu o vydedení, odvolací súd uvádza, že práve

aj pre takýto prípad sa vyžaduje konkretizovanie dôvodu vydedenia, aby bol konkretizovaný tak, aby bol
zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (§ 37ods. 1 Občianskeho
zákonníka)- uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012 sp. zn. 4Cdo/194/2011) a aby ho bolo
možné v konaní buď potvrdiť alebo vyvrátiť. Žalovaná tiež v odvolaní argumentuje tým, že rozsudok je
zároveň založený na neúplne zistenom skutkovom stave, pričom vo svojom vyjadrení zo dňa 17.3.2021

práve žalovaná považovala odvolaciu námietku žalobkyne proti predchádzajúcemu rozsudku súdu prvej
inštancie o nedostatočne vykonanom dokazovaní za nedôvodnú a neodôvodnenú a mala za to, že v
konaní bol dostatočne a riadne zistený skutkový stav veci. Čo sa týka námietky žalovanej, že predmetná
listina o vydedení bola spísaná vo forme verejnej listiny (notárskej zápisnice), a teda sa v zmysle § 205
C.s.p. predpokladá pravdivosť toho, čo sa v tejto listine osvedčilo alebo potvrdilo, predmetná notárska

zápisnica ako verejná listina síce osvedčuje a potvrdzuje spísanie listiny o vydedení poručiteľkou v
danom mieste a čase z dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka (čo ani medzi
stranami nebolo sporné), avšak v žiadnom prípade neosvedčuje a nepotvrdzuje existenciu (danosť)tohto dôvodu vydedenia (čo bola základná sporná otázka medzi stranami). Existencia (danosť) dôvodu
vydedenia nebola predmetom osvedčenia notárom, tým bolo len samotné spísanie listiny o vydedení.

33. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha- dovolací návrh (§ 428 C.s.p.).