Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200583
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:4019200583.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, D., zastúpený: JUDr. Mária Konrádová, advokátka, so sídlom Farská 8, Nitra,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102216956/2019 zo dňa 23. septembra 2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
102216956/2019zodňa23.09.2019akoajrozhodnutieDaňovéhoúraduNitračíslo:101537486/2019zo

dňa 24.06.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v avoči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa DPH daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9400403/5/3480437/2012 zo
dňa 23.11.2012.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane v rámci vyrubovacieho konania vydal dodatočný
platobný výmer na daň z pridanej hodnoty č. 9400403/5/3685653/2012/Hus zo dňa 11.12.2012, ktorým
určilžalobcovirozdieldanezpridanejhodnotyvsume5.054,86€,protiktorémupodalžalobcaodvolanie,
o ktorom žalovaný rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 11.12.2012 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Správca dane opätovne rozhodol rozhodnutím č. 9401402/5/4536005/2013/Hus zo dňa 07.10.2013
tak, že podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume 5.054,86 €.
Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
1100304/1/66244/2014 zo dňa 03.02.2014 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2014 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane do 15

dní odo dňa právoplatnosti, t.j. do 14.03.2014.

4. Správca dane rozhodnutím č. 101537486/2019 zo dňa 24.06.2019 podľa § 156 ods. 1 písm. a/
Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 3.032,90 € za neodvedenie rozdieludane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4536005/2013/
Hus zo dňa 07.10.2013.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou
napadnutým rozhodnutím č. 102216956/2019 zo dňa 23.09.2019. V dôvodoch uviedol, že úrok
z omeškania správca dane vyrubil po zrušení konkurzu a oddlžení dlžníka, to znamená, že ide o daňový
nedoplatok, ktorý vznikol po rozhodujúcom dni a nie je oddlžením formou konkurzu dotknutý. V danom
prípade nešlo o pohľadávku správcu dane na účely konkurzu, ktorá vznikla do rozhodujúceho dňa. Za

pohľadávky na účely konkurzu sa považujú daňové nedoplatky, t.j. dlžné sumy po lehote splatnosti.
Z dikcie ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku vyplýva, že vyrubenie úroku z omeškania
je obligatórne a správca dane nemal žiadny právny dôvod (keďže k vyrubeniu došlo po zrušení
konkurzu a oddlžení dlžníka), aby úrok z omeškania nevyrubil. Právnym podkladom pre vyrubenie
úroku z omeškania bolo ukončené vyrubovacie konanie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie správcu
dane o vyrubenom rozdiele dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010. Na základe

tohto rozhodnutia bol žalobca povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, t.j. do 14.03.2014. Vzhľadom na to, že žalobca nezaplatil vyrubený rozdiel
dane na dani z pridanej hodnoty, pristúpil správca dane k vyrubeniu úroku z omeškania podľa § 156
ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku.

II. Žaloba

6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 102216956/2019 zo dňa 23.09.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím Daňového
úradu Nitra č. 101537486/2019 zo dňa 24.06.2019. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Podanou žalobou žalobca napadol aj 5 ďalších rozhodnutí, ktoré boli uznesením Krajského súdu v Nitre
č.k. 15S/114/2019-73 zo dňa 02.12.2019 vylúčené na samostatné konanie. S podanou žalobou žalobca
podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením
Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/114/2019-158 zo dňa 27.12.2021 tak, že podaný návrh správny súd
zamietol.

7. Uviedol, že uznesením 30OdK/34/2018-38 zo dňa 13.08.2018 súd rozhodol, že na majetok žalobcu
vyhlasuje konkurz a zároveň ho oddlžil. Táto skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku
160/2018 dňa 20.08.2018, na základe čoho si správca dane časť pohľadávok do konkurzu prihlásil.
Keďže o tejto pohľadávke správca dane vedel, bol povinný prihlásiť si ju do konkurzu tak, ako to urobil

s ostatnými pohľadávkami. Pokiaľ si správca dane chcel od žalobcu vymáhať daňovú pohľadávku po
tom, čo ho súd oddlžil, bol povinný v rozhodnutí uviesť, o aké ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) sa pri svojom rozhodnutí opiera, čo neurobil. Podstatný nie je dátum
vydania rozhodnutia, ale dátum porušenia povinnosti. Dátum porušenia povinnosti vznikol minimálne

15.03.2014, t. j. ešte pred rozhodujúcim dňom v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z.

8. Keďže daňový nedoplatok, ktorý je základom pre vyrubenie úroku z omeškania, je v dôsledku
oddlženia nevymáhateľný, v zmysle § 166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z.z. je nevymáhateľný
aj samotný úrok z omeškania, a preto nemožno po ukončení konkurzu a oddlžení dlžníka vytvoriť

rozhodnutím „nový nedoplatok“ ako to urobil správca dane. Pokiaľ by takéto pohľadávky nespadali do
režimu oddlženia, tak bol celý proces zahrňujúci Centrum právnej pomoci, súd a správcu konkurznej
podstaty úplne zbytočný a zákon ako taký, aj to, čo malo byť jeho zmyslom by úplne stratil opodstatnenie.

9. Žalovaný a správca dane rozhodli v rozpore s § 166a ods. 1 písm. a/, § 166b písm. b/, § 166c,

§ 166e ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. V danom prípade ide o sankciu za porušenie
povinnosti,kuktorejdošlopredrozhodujúcimdňom,zčohovyplýva,žeideonevymáhateľnúpohľadávku
podľa § 166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z.z. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z.
nevyplýva skutočnosť, ktorú tvrdí žalovaný, že ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005
Z. z. sa nevzťahuje na daňové konanie. Naopak podľa piatej časti Daňového poriadku, ktorá rieši

zodpovednosť za porušenie povinnosti, v časti sankcie je upravený úrok a omeškanie, na ktorý sa
žalovaný v rozhodnutí odvoláva. Z toho vyplýva, že úrok z omeškania je sankciou. Žiaden úrok z
omeškania nevznikne bez predchádzajúceho porušenia povinnosti, a to ani v daňovom konaní. Pokiaľ
zákon č. 7/2005 Z.z. tvrdí, že za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvnépokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť
alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, tak žalovanému
neprináleží vykladať toto ustanovenie ako robí v napadnutom rozhodnutí. Žalobca nesúhlasil s tvrdením

žalovaného, že postupoval podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku, pretože zákon č. 7/2005 Z. z. je
zákonom lex specialis a pokiaľ podľa tohto zákona je sankcia voči dlžníkovi nevymáhateľná, nemožno
takýto úrok po oddlžení už vôbec vyrubiť.

10. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný je povinný naňho hľadieť, akoby naňho hľadel, keby rozhodol

o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Z tohto dôvodu nebolo možné, aby žalovaný po oddlžení
žalobcu vydával rozhodnutia, ktoré sú sankciou k pohľadávke, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom
(a ktorú si správca dane prihlásil do konkurzu) a ktoré sú zároveň samostatným exekučným titulom a
následne tieto vymáhal v exekučnom konaní ako už voči nemu postupuje v konaní v obdobnom prípade
(napr. daňové exekučné konanie č. 110000400313).

11. Pokiaľ by aj vznikol nejaký nesúlad medzi ustanoveniami Daňového poriadku a zákona č. 7/2005 Z.
z., toto nemôže byť na škodu žalobcu. Žalobca sa po oddlžení žiadneho porušenia povinnosti nedopustil
a je evidentné z rozhodnutia žalovaného, že aj úroky z omeškania bolo možné vyrubiť iba za obdobie,
ktoré jednoznačne uplynulo pred podaním návrhu na konkurz žalobcom, t.j. pred rozhodným dňom.

12. Rozhodnutím žalovaného a jeho procesným postupom bol ukrátený na svojich právach, keďže žiada
uhradiť úroky z omeškania, ktoré sú v zmysle § 166b zákona č. 7/2005 Z.z. voči nemu nevymáhateľné,
pretože bol oddlžený. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca vidí v hmotnoprávnej
rovine ako aj v procesnoprávnej rovine a je tiež presvedčený, že tieto sú nezákonnými rozhodnutiami z
dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné, vzhľadom na to,

že sa v nich žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu nesporne zásadného významu.

III. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch

napadnutého rozhodnutia a poukázal na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
Dodal, že žalobca v žalobe uviedol námietky, ktoré boli i predmetom jeho odvolania a žalovaný sa s nimi
vysporiadal vo svojom rozhodnutí.

14. V ďalšom žalovaný zopakoval skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a vo vyjadrení

sa pridržiaval odôvodnenia svojho rozhodnutia, ktoré v podstatnej časti citoval. Žalovaný uviedol, že
na účely konkurzu a reštrukturalizácie podľa druhej a tretej časti zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj na
účely oddlženia podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. sa v zmysle § 2 Daňového poriadku úrok,
úrok z omeškania pokuta považujú za daň (istinu). Správcom dane vyrubený úrok, úrok z omeškania
alebo uložená pokuta nie sú na účely zákona č. 7/2005 Z.z. príslušenstvom pohľadávky, mimozmluvnou

sankciou alebo verejnoprávnou peňažnou sankciou, ale istinou. Úrok z omeškania vyrubil správca dane
dňa 24.06.2019 po zrušení konkurzu a oddlžení dlžníka, čo podľa žalovaného znamená, že ide o daňový
nedoplatok, ktorý vznikol po rozhodujúcom dni a nie je oddlžením formou konkurzu dotknutý. V danom
prípade tak podľa žalovaného nešlo o pohľadávku správcu dane na účely konkurzu, ktorá vznikla do
rozhodujúceho dňa.

15. Žalovaný má za to, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že správca dane postupoval pri
vyrubení úroku z omeškania v súlade s § 156 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku a úrok z omeškania
vyrubil žalobcovi po zrušení konkurzu v zákonom ustanovenej prekluzívnej lehote. Je na správcovi
dane, kedy v rámci ustanovenej zákonnej lehoty pristúpi k vyrubeniu úroku, a to aj vzhľadom na to, že

rozhodnutia sú do centrálnej zásoby práce príslušnému správcovi generované systémom ISFS. Z dikcie
ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že
vyrubenie úroku z omeškania je obligatórne. Správca dane tak nemal žiaden dôvod (keďže k vyrubeniu
úroku došlo po zrušení konkurzu a oddlžení žalobcu), aby úrok z omeškania nevyrubil.

16. Právnym podkladom pre vyrubenie úroku z omeškania bolo ukončené vyrubovacie konanie,
výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o vyrubenom rozdiele dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január 2010. Na základe tohto rozhodnutia bol žalobca povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane
do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t.j do 14.03.2014. Vzhľadom na to, žežalobca nezaplatil vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty, pristúpil správca dane k vyrubeniu úroku
z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku.

17. Podľa názoru žalovaného skutočnosti, ktoré uviedol žalobca v odvolaní a správnej žalobe, nie sú
dôvodom na nevyrubenie sankcie, úroku z omeškania v zmysle § 156 Daňového poriadku. Namietané
skutočnosti neboli ani dôvodom, ktorý by preukazoval nesprávnosť výpočtu úroku z omeškania
a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vyrubením úroku z omeškania nedošlo k porušeniu
hmotnoprávnych predpisov, ani k porušeniu procesného zákona a rozhodnutím žalovaného nebol

žalobca ukrátený na svojich právach.

IV. Replika žalobcu

18. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný po podaní žaloby spolu so žiadosťou o odklad
platenia dane pristúpil k vymáhaniu úrokov z omeškania, preto podal žalobca podnet na prokuratúru na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101999944/2020 zo dňa 17.12.2020 o
nevyhovení jeho námietkam proti výzve č. 101841759/2020 zo dňa 26.11.2020 na zaplatenie daňového
nedoplatku. Na základe tohto podnetu Krajská prokuratúra v Nitre podala protest prokurátora, v ktorom

navrhla, aby protestom napadnuté rozhodnutie bolo zrušené. Žalovaný tomuto protestu vyhovel a
rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101999944/2020 zo dňa 17.12.2020 zrušil dôvodiac, že rešpektuje
právny záver, že uplatnením svojej právomoci vydať rozhodnutie o úrokoch z omeškania správca
dane nerozhoduje o vzniku týchto úrokov, ale napĺňa účel smerujúci k nútenému vymáhaniu takejto
daňovej povinnosti, preto sa stotožňuje s názorom, že rozhodnutia o vymeraní úrokov z omeškania len

autoritatívne deklarujú existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určujú jej splatnosť.
Zároveň dôvodí, že správca dane berie do úvahy fakt, že došlo k porušeniu § 166b ods. 1 písm. d/
zákona č. 7/2005 Z. z., a teda, že oprávnenie správcu dane vyrubiť úrok z omeškania z nesplnenia
daňovej povinnosti splatnej pred rozhodujúcim dňom zaniká.

19. Z uvedených dôvodov žalobca očakával, že žalovaný zruší aj všetky rozhodnutia o vyrubení úrokov z
omeškania, t.j. aj rozhodnutie preskúmavané v tomto súdnom konaní. Žalovaný však svoje rozhodnutia
nezrušil, ale doručil súdu vyjadrenie, kde zotrváva na pôvodných tvrdeniach. Týmto absolútne popiera
svoje vlastné rozhodnutie zo dňa 02.07.2021, protest prokurátora aj rozsudok Najvyššieho súdu SR
(ďalej len „NS SR“) vo veľkom senáte správneho kolégia sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021.

Žalovanýsámkonštatoval,žeúrokybolivyrubenénezákonne,napriektomuvydanérozhodnutianezrušil
a žalobcu stále eviduje ako dlžníka. Žalobca je presvedčený, že postupom žalovaného dochádza k
zásahu do princípu právnej istoty a tento postup je v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní, ktoré
sa uplatňujú nielen v právnom poriadku SR, ale aj v práve Európskej únie.

20. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

V. Pojednávanie

21. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna
2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu
je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/114/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp.
zn. NR-15S/114/2019.

22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.
b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 29.11.2023 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP v neprítomnosti žalovaného. Právna

zástupkyňa žalobcu aj žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní; žalovaný svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.VI. Relevantné právne predpisy

23. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v

konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,

c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

24. Podľa § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia
sa považuje
a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie

pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,

d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,
e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom,
f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní

o určení splátkového kalendára.

25. Podľa § 166c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky
a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom
s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol

správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b)
tým nie je dotknuté,
b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním
o oddlžení,
c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva;

ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,
d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,

g) peňažný trest podľa Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka.

26. Podľa § 166c ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási,
zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu

zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.

27. Podľa § 166c ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze
uplatniť prihláškou.

28. Podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení
konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom
nebudúuspokojenévkonkurzealebosplátkovýmkalendárom.Vuznesenísúduvediezneniazákonných
ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

29. Podľa § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené
iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené,
stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.30. Podľa § 166e ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd
prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k

pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom
upustení od vymáhania pohľadávky.

31. Podľa § 2 písm. b/, e/, f/ zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých
administratívnych rozhodnutí na účely tohto zákona sa rozumie

b)daňoudaňpodľaosobitnýchpredpisovvrátaneúrokuzomeškania,úrokuapokutypodľatohtozákona
alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa
osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu,
e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon
neustanovuje inak,
f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

32. Podľa § 84 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých
administratívnych rozhodnutí daňový nedoplatok zanikne dňom
f) zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v
rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré

zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia.

33. Podľa § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých
administratívnych rozhodnutí úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt
nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške

určenej v rozhodnutí správcu dane
a) daň alebo rozdiel dane.

34. Podľa § 158 ods. 5 zákona 563/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých
administratívnych rozhodnutí po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane

postupuje podľa osobitného predpisu.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

35. Správny súd v predmetnej veci vychádzal z nespornej skutočnosti, ktorá vyplývala z predloženého

administratívneho spisu, a to, že uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 30OdK/34/2018 zo dňa
13.08.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 160/2018 vydanom dňa 20.08.2018, bol na
majetok žalobcu ako dlžníka (na základe jeho návrhu) vyhlásený konkurz, pričom podľa uverejneného
obsahu označeného uznesenia (jeho V. výrok) Okresný súd Nitra rozhodol zároveň týmto uznesením o
oddlžení žalobcu tak, že ho ako dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze

v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v
Obchodnom vestníku sa konkurz považoval za vyhlásený. Za deň zverejnenia uznesenia sa považoval
deň nasledujúci po dni zverejnenia (20.08.2018) uznesenia v Obchodnom vestníku.

36. Ďalej bolo nesporné, že v Obchodnom vestníku 052/2019 vydanom dňa 14.03.2019 bol uverejnený

oznam zo dňa 11.03.2019 o zrušení konkurzu na majetok žalobcu z dôvodu, že konkurzná podstata
nepokryje náklady konkurzu. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušil. Zanikli tiež účinky
podľa§167bods.1,§167cods.2,3a§167dzákonač.7/2005Z.z.stým,žeplatnosťaúčinnosťúkonov
vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Taktiež bolo nesporné a vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia správcu dane zo dňa 24.06.2019, že správca dane pri vyrubení úroku z omeškania spolu

v sume 3.032,90 € uviedol ako deň splatnosti dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2010 dátum 14.03.2014 a úrok z omeškania vypočítal ku dňu 14.03.2018. Je nepochybné, že správca
dane úrok z omeškania za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubil po zrušení konkurzu
na majetok žalobcu, ale za obdobie pred vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu ako dlžníka.

37. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť, bol okamih vzniku pohľadávky správcu dane
vyrubenej rozhodnutím zo dňa 24.06.2019 (ktoré žalovaný potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím
zo dňa 23.09.2019) podľa § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. ako úroku z omeškania spolu
v sume 3.032,90 €.38. V súvislosti so vznikom pohľadávky na úroku z omeškania správny súd poukazuje na podstatný
obsah odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 1Vs/3/2020

zo dňa 27.01.2021, v ktorom vyslovil okrem iného tento právny názor: „Veľký senát kasačného
súdu vychádzal pri posúdení veci z účelu reštrukturalizácie, ktorým je predovšetkým usporiadanie
majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov
v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej
činnosti. Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom zákonom

o konkurze a reštrukturalizácii zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného
začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere
splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov
dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej
lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením
reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v

časevyhláseniareštrukturalizácie,ktorénebolivurčenejlehoteprihlásenévreštrukturalizačnomkonaní,
sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda
vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred
vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu
a nahradili dovtedy existujúce záväzky.

Veľký senát kasačného súdu sa stotožňuje s názorom predkladajúceho senátu (vyjadreným v rozhodnutí
sp. zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21.01.2020, bod 39), že v reštrukturalizačnom konaní sa rozdeľujú
záväzky dlžníka voči veriteľom na predreštrukturalizačné (§ 120 ods. 1 ZoKR) a reštrukturalizačné,
resp. prednostné (§ 120 ods. 2 ZoKR), pričom za predreštrukturalizačné sa považujú tie, ktoré vznikli
v čase pred povolením reštrukturalizácie. Na tieto pohľadávky sa viaže povinnosť ich prihlásenia

v reštrukturalizačnom konaní, inak ich vymáhateľnosť voči dlžníkovi (za predpokladu splnenia ďalších
zákonných podmienok) zaniká. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje pohľadávky voči dlžníkovi na
uvedené dve skupiny, je teda dátum vyhlásenia reštrukturalizácie.
Veľký senát sa prikláňa k názoru senátu 1S, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania za
oneskorené zaplatenie daňového nedoplatku žalobcu na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie

obdobie roku 2011 je v časti odo dňa splatnosti uvedenej dane (31.01.2012) až do dňa povolenia
reštrukturalizácie žalobcu (19.12.2014), pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred
rozhodujúcim dňom. K otázke zákonnosti vyrubenia úroku z omeškania za trvanie omeškania po dni
začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi môže veľký senát len poukázať na ustanovenie
§ 156 ods. 2 piata až siedma veta daňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi dane vyrubiť úrok

z omeškania voči daňovému dlžníkovi v reštrukturalizácii len za dobu do začatia reštrukturalizačného
konania. Za obdobie trvania omeškania so zaplatením predreštrukturalizačných pohľadávok po
rozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z omeškania nepatria. Tie sa v zmysle § 138 ods. 2 ZoKR
do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po potvrdení plánu súdom sa považujú v celom rozsahu
za odpustené.

V zmysle § 2 písm. b/ daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za oneskorené
splnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým
nedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane
na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane (vrátane úroku
z omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. e/, f/ daňového poriadku).

Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje
rozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 daňového poriadku, prípadne podaním daňového
priznania alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (§ 68 ods. 4 písm.
a/, b/, c/ daňového poriadku).
Veľký senát je tej mienky, že ustanovenia daňového poriadku upravujúce otázky vzniku a splatnosti

pohľadávok daňovej správy na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom v reštrukturalizácii je nutné
vykladať predovšetkým s prihliadnutím na vyššie spomenutý účel reštrukturalizácie sledovaný zákonom
o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam daňového
poriadku. Napokon daňový poriadok výslovne v § 158 ods. 5 stanovuje, že po povolení reštrukturalizácie
postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa ZoKR.

Veľký senát poukazuje na to, že v súvislosti s riešením daňových pohľadávok štátu voči daňovým
dlžníkom na úrokoch z omeškania zo starších daňových nedoplatkov obsahoval podrobnejšiu úpravu
zákon o správe daní, ktorý stanovil, že za predreštrukturalizačnú daňovú pohľadávku, ktorú bolo treba
prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, sa považovala i pohľadávka, ktorá nebola vyrubená (vrátanepohľadávky na úrokoch), pričom úroky sa považovali za daňovú pohľadávku, ak mohli byť vyrubené
do povolenia reštrukturalizácie (§ 95 ods. 1, 3, 8 zákona o správe daní). Daňový poriadok, ktorý zrušil
a nahradil zákon o správe daní, takúto explicitnú právnu úpravu neprevzal, no príslušné ustanovenia

daňového poriadku je podľa názoru veľkého senátu nutné interpretovať v intenciách spomenutej
predchádzajúcej právnej úpravy.
Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát konštatuje, že právoplatným rozhodnutím o vyrubení
sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda
status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik

pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia
splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením
dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov
z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového poriadku).
Možno preto uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona
a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka

kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane
vyrubená.Právnydôvodivýškatakejtopohľadávkypreúčelyjejprihláseniavreštrukturalizačnomkonaní
sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené
rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a
prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní.

Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky
a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup
správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník nemá
sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by bránila
správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej

splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že právna
úprava úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového poriadku zaradená do piatej časti tohto
zákona (§ 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností) pod sankcie.
Veľký senát poukazuje na to, že daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky z omeškania i
priebežne, pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka v reštrukturalizácii s vyrubením úrokov za

každý deň omeškania odo dňa splatnosti daňového nedoplatku do začatia reštrukturalizačného konania
(§ 156 ods. 2). Ako však už veľký senát uviedol, rozhodnutie o vyrubení len autoritatívne deklaruje
existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť.
Veľký senát tiež upozorňuje na dôvodovú správu k bodu 13 (k § 120 ods. 2) zákona č. 377/2016
Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.03.2017 novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii, k

otázke rozlíšenia „starého dlhu“ a „nového dlhu“ dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť
pohľadávkyniejepodmienkouvznikupohľadávkyasprávnympostupomprerozlíšeniestaréhoanového
dlhu (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové
okolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na
úrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku

a prihlásenia pohľadávky na úrokoch v reštrukturalizačnom konaní. Výška a splatnosť takto prihlásených
nevyrubených pohľadávok na úrokoch sa určí až v reštrukturalizačnom pláne, z ktorého vyplynie rozsah
a spôsob uspokojenia veriteľa a ktorý sa po jeho potvrdení zo strany príslušného súdu stane záväzným
pre všetkých účastníkov plánu (§ 132 ods. 1 ZoKR).
Ani sťažovateľom tvrdené (a žiaľ nedostatočne skutkovo i argumentačne podložené) neplnenie

reštrukturalizačného plánu zo strany žalobcu nemá žiadny vplyv na nevymáhateľnosť neprihlásených
predreštrukturalizačných pohľadávok na úrokoch z omeškania. Neplnenie plánu zo strany dlžníka má v
zmysle § 159 ZoKR za následok, že sa plán stáva voči neuspokojenému účastníkovi plánu (veriteľovi)
neúčinným, avšak len vo vzťahu k pohľadávke (záväzku), ktorá mu vyplynula z plánu. Keďže sporné
pohľadávky sťažovateľa sa v dôsledku ich neprihlásenia v reštrukturalizačnom konaní nestali súčasťou

plánu, sú sťažovateľove tvrdenia o neúčinnosti plánu voči nemu neopodstatnené.
Zuvedenýchdôvodovdospelveľkýsenátkzáveru,žesprávcadaneboloprávnenýipovinnýpohľadávku
na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote
aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového
poriadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné

uplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku (bod 39
tohto rozsudku). Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla (§ 84 ods. 1 písm. g/
daňového poriadku, § 155 ods. 2 ZoKR).Veľký senát sa stotožňuje s predkladajúcim senátom v tom, že možnosť vyrubenia a vymáhania úrokov
z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred vyhlásenia
reštrukturalizácie voči žalobcovi, a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení reštrukturalizácie (a

dokonca i po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom), by popieralo účel reštrukturalizácie popísaný
v bode 35 tohto rozhodnutia a malo by za následok nezákonné zvýhodnenie štátu v zastúpení správcom
dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred ostatnými veriteľmi.“

39. Úprava reštrukturalizácie podľa § 108 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. (ktorou sa zaoberal Najvyšší

súd SR vo svojom vyššie označenom rozsudku) a úprava konkurzu a oddlženia podľa § 11 a nasl. a §
166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. (ktorá sa v predmetnej veci vzťahuje na žalobcu) je síce odlišná, ale
vychádzajúc z účelu tohto zákona je potrebné konštatovať, že obidva tieto právne inštitúty plnia obdobný
účel, ktorým je ozdravenie predĺženého subjektu. Vyššie citovaný právny názor na vznik pohľadávky
na úroku z omeškania je preto podľa správneho súdu plne aplikovateľný aj na prejednávanú vec.
Okrem toho pri obidvoch inštitútoch platí, že zákon č. 7/2005 Z. z. je v pomere špeciality k všeobecným

ustanoveniam zákona č. 563/2009 Z. z., čo je výslovne upravené aj v § 158 ods. 5 tohto zákona, ktorý
stanovuje, že po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie postupuje správca dane pri
uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005
Z. z.

40. Správny súd považoval za moment vzniku predmetnej pohľadávky na úroku z omeškania moment
objektívnej skutočnosti nesplnenia daňovej povinnosti žalobcu (neodvedenie vyrubeného rozdielu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 v určenej lehote splatnosti) v zmysle
rozhodnutia správcu dane zo dňa 07.10.2013. Možnosť určenia úroku z omeškania v zmysle jeho
vyčíslenia konkrétnou sumou následne zakladá možnosť jeho vymedzenia prostredníctvom pohľadávky

v konkrétnej výške z titulu úroku z omeškania, ktorú bolo možné prihlásiť do konkurzu na majetok
žalobcu ako dlžníka vyhláseného uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 30OdK/34/2018 zo dňa
13.08.2018, ktorým bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz, pričom zároveň bolo rozhodnuté o jeho
oddlžení, a to všetko s účinkami od 21.08.2018, s poukazom na úpravu podľa § 166e zákona č. 7/2005
Z. z. a postupom podľa § 167l v spojení s § 166a ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Uvedená možnosť

prihlásenia pohľadávky z titulu úroku z omeškania za obdobie od 15.03.2014 do 14.03.2018 (tak ako
vyplýva z identifikácie tejto pohľadávky v odôvodnení rozhodnutia správcu dane zo dňa 24.06.2019)
existovala nezávisle na skutočnosti absencie vyrubenia tejto pohľadávky rozhodnutím správcu dane
podľa § 156 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. a predtým, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na
majetok žalobcu a jeho oddlženia. Rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania má deklaratórnu povahu

a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad vymáhania pohľadávky z titulu úroku z
omeškania.

41. Úrok z omeškania má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj
z jeho systematického začlenenia v piatej časti zákona č. 563/2009 Z. z. s názvom „Zodpovednosť

za porušenie povinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej
a akcesorickej povahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v § 166b ods. 1 písm. d/ zákona č.
7/2005 Z. z., ktoré sa, v závislosti odo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia,
stanú po oddlžení nevymáhateľné. Podľa uvedeného ustanovenia sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi
po oddlžení považujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie,

kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená
pred rozhodujúcim dňom“. Úrok z omeškania zároveň nie je pohľadávkou nedotknutou oddlžením podľa
§ 166c zákona č. 7/2005 Z. z., a preto vo vzťahu k jeho vymáhateľnosti bolo potrebné skúmať aj to, či
povinnosť, ktorá zakladá právo vyrubiť tento úrok, bola porušená pred rozhodujúcim dňom podľa § 166a
ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z., t. j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz

(rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžfk/29/2021 zo dňa 24. 11. 2021).

42. V preskúmavanej veci boli konkurz na majetok žalobcu a jeho oddlženie vyhlásené uznesením
Okresného súdu Nitra sp. zn. 30OdK/34/2018 zo dňa 13.08.2018, publikovaným v Obchodnom vestníku
160/2018 vydanom dňa 20.08.2018. Konkurz na majetok žalobcu bol zrušený z dôvodu, že konkurzná

podstata nepokryje náklady konkurzu, pričom oznámenie o zrušení konkurzu zo dňa 11.03.2019 bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku 052/2019 zo dňa 14.03.2019. Správca dane vyrubil žalobcovi
úrok z omeškania v sume 3.032,90 € za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného
rozhodnutím, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2014 a dlžnú sumu bolžalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Povinnosť
správcu dane zakladajúca mu právo vyrubiť úrok z omeškania teda celkom zjavne nastala pred
rozhodujúcimdňom(pred31.07.2018)vzmysle§166aods.1písm.a/zákonač.7/2005Z.z.,vdôsledku

čoho je dotknutá pohľadávka na úroku z omeškania v sume 3.032,90 € podľa § 166b ods. 1 písm. d/ tohto
zákona nevymáhateľná. Ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred oddlžením žalobcu a jeho oddlžením sa
stala nevymáhateľnou (bez ohľadu na to, či bola alebo nebola uplatnená v konkurze), čím bol naplnený
účel oddlženia. Iný výklad by sa priečil účelu oddlženia, neprimerane by zaťažoval oddlženú osobu a tiež
byneprimeranezvýhodňovalštátoprotiinýmveriteľom.Úrokyzomeškaniamajúakcesorickúpovahuav

prípade oddlženia je na ne nevyhnutné hľadieť ako na verejnoprávnu peňažnú sankciu, ktorá je v zmysle
§ 166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z. z. po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia nevymáhateľná.
Je preto potrebné uzavrieť, že úroky z omeškania, ktoré boli vyrubené po rozhodujúcom dni v súvislosti
s pohľadávkou, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom, nie je možné vymáhať (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžfk/29/2021 zo dňa 24.11.2021).

43. Ako už správny súd uviedol, právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní
pod sp. zn. 1Vs/3/2020 sa týkal posudzovania úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou,
ale je aplikovateľný aj na posudzovanie úrokov z omeškania v súvislosti s konkurzným konaním,
resp. oddlžením podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z., o čom svedčí novšia rozhodovacia činnosť
Najvyššieho súdu SR, ktorý aplikujúc vyššie uvedené rozhodnutie rozhodol vo veciach vedených pod

sp. zn. 8Sžfk/52/2021 dňa 06.07.2021, sp. zn. 5Sžfk/3/2021 dňa 30.06.2021, sp. zn. 8Sžfk/34/2021 dňa
26.06.2021, ktoré sa týkali oddlženia daňového subjektu. Tento právny názor teda možno aplikovať aj
v predmetnej veci, keďže ide tiež o vyrubenie úrokov z omeškania za obdobie predchádzajúce oddlženiu
žalobcu, teda o pohľadávku na úroku z omeškania, ktorá vznikla pred oddlžením, aj keď bola vyrubená
až po zrušení konkurzu na žalobcu.

44. V súvislosti so zrušením konkurzu správny súd dáva do pozornosti, že zanikajú tiež účinky
podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2, 3 a § 167d zákona č. 7/2005 Z. z. Zo žiadneho ustanovenia
uvedeného zákona však nemožno vyvodiť ako dôsledok zrušenia konkurzu (z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu) zánik účinkov oddlženia. V prípade zrušenia (skončenia)

konkurzu správcom, účinky oddlženia dlžníka zostávajú zachované, to znamená, že dlžník je oddlžený.
Pohľadávky správcu dane v rozsahu, v akom neboli uspokojené nezanikli, ale nie sú vymáhateľné.
Predmetná pohľadávka sa účinkami oddlženia žalobcu stala nevymáhateľnou a na uvedenú skutočnosť
mal prihliadať i správca dane a žalovaný, a to všetko v nadväznosti na úpravu podľa § 166e ods. 2, 4
zákona č. 7/2005 Z. z.

45. V závere svojho rozsudku správny súd opätovne poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžfk/29/2021 zo dňa 24.11.2021, v zmysle
ktorého nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm.
d/ v spojení s § 166e ods. 2, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. spôsobuje aj nemožnosť jeho vyrubenia podľa

§ 156 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. počas trvania účinkov oddlženia. Nevymáhateľnosť predmetnej
pohľadávky z titulu úroku z omeškania má teda dopad i na zákonnú povinnosť správcu dane podľa
§ 156 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z., t. j. na jeho povinnosť vyrubiť úrok z omeškania, keďže
samotné vyrubenie úroku z omeškania má len deklaratórnu povahu vo vzťahu k právnej skutočnosti
vzniku tejto pohľadávky, pretože táto pohľadávka vzniká momentom porušenia povinnosti daňového

subjektu zaplatiť splatnú daň včas a riadne. Vyrubenie úroku z omeškania rozhodnutím správcu dane
má v nadväznosti na uvedené význam len pre potreby postupu pre prípad jeho vymáhania, čo však
zároveň v prejednávanej veci vzhľadom na nevymáhateľnosť predmetnej pohľadávky z titulu úroku z
omeškania do úvahy neprichádzalo.

46. Vychádzajúc z uvedených záverov správny súd musel konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu o
nevymáhateľnosti predmetnej pohľadávky z titulu úroku z omeškania podľa § 166e ods. 2, 4 zákona č
7/2005 Z. z., a preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.09.2019, ako aj rozhodnutie
správcu dane zo dňa 24.06.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP
(keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci) a v zmysle § 191 ods. 4 SSP vrátil vec

správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou správcu dane, ktorý je viazaný
vyššie uvedeným právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP), zohľadniť prezentovaný právny názor a
postupovať primeraným procesným spôsobom.47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP) od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).