Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Saz/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100609
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D.,

bez dokladu totožnosti, umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková
14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom
Račianska 71, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice,
proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky, v
konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.10.2023,
č.: PPZ-HCP-BA12-8764-015/2023-AV, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.10.2023, č.: PPZ-HCP-BA12- 8764-015/2023/AV

a n a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna
príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov E., zo zaistenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 26.10.2023, žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-8764-015/2023-AV zaistil žalobcu podľa

ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (na účel výkonu administratívneho vyhostenia)
na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 26.01.2024 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení vyplýva, že účastník konania/žalobca bol dňa 25.10.2023
v čase o 20.30 hod. zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v meste
Šahy. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca

nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského
priestoru. Dňa 26.10.2023 začal správny orgán konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu
podľa § 82 odsek 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č.:
PPZ-HCP-BA12-8764-010/2023-AV z toho istého dňa, ktorým bol žalobca z dôvodu vyplývajúceho z ust.
§ 82 ods. 1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov (neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky)
administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Súčasne týmto rozhodnutím podľa ust. §
83 ods. 2, písm. b) zákona o pobyte cudzincov nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie. Vo

vzťahu k možnosti uplatniť namiesto inštitútu zaistenia alternatívy vyplývajúce z ust. § 89 odsek 1
písmená a) a b) zákona o pobyte cudzincov, žalovaný dôvodil, že sa uvedenými možnosťami dôkladne
zaoberal, pričom dospel k záveru o nemožnosti ich využitia v prípade žalobcu, nakoľko tento „nevie
a nechce preukázať zabezpečené ubytovanie a taktiež nespĺňa podmienku finančného zabezpečeniaďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky.“ Pokiaľ ide o stanovenie dĺžky doby zaistenia žalobcu,
žalovaný túto ospravedlňoval potrebou vykonania všetkých dostupných úkonov smerujúcich k jeho
vyhosteniu z územia Slovenskej republiky, súvisiacich s overením žalobcovej totožnosti, vykonania

pohovoru so žalobcom a tiež vystavením náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. V rozhodnutí o
zaistení bol žalobca súčasne uistený, že „počas celej doby zaistenia bude správny orgán postupovať
v zmysle ustanovenia § 90 odsek 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové
skutočnosti bude postupovať tak, aby účastníkovi konania nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná
ujma.“ Žalovaný v rozhodnutí, ktorým zaistil žalobcu taktiež potvrdil, že plne rešpektoval jeho práva

vyplývajúce z článku 8 ods. 1 Dohovoru a doplnil, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky
žiadnych rodinných príslušníkov.

II. Priebeh správneho súdneho konania

3. Proti rozhodnutiu o zaistení žalobcu podal tento v zákonnej lehote správnu žalobu a v nej správnemu

súdu navrhol zrušiť toto rozhodnutie a nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Zároveň si
uplatnil náhradu trov konania vo výške 155,04 eur.

4. V správnej žalobe žalobca poukázal na skutočnosť, že samostatnými rozhodnutiami boli zaistení
aj jeho manželka a ich štyri maloleté deti, ktorí sa rovnako obrátili so žalobou na súd a doplnil,

že jeho zaistenie, ako aj zaistenie jeho manželky a ich detí nemožno posudzovať bez vzájomných
súvislostí, a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru
navrhol, aby správne súdy posudzovali ich zaistenie vo vzájomných súvislostiach. S napadnutým
rozhodnutím žalovaného žalobca nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný podľa jeho
mienky nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. V súvislosti so zákonným
dôvodom svojho zaistenia (§ 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov) žalobca uvádza, že jeho
limitom je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia
účelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení.
Žalobca sa vyjadril, že „splnomocnenému zástupcovi uviedol, že do krajiny pôvodu sa nemôžu s rodinou

vrátiť, pretože sú kurdi z juhovýchodnej oblasti Turecka a doma v krajine pôvodu čelia utláčaniu a
diskriminácii zo strany tureckých štátnych orgánov a tiež sa boja krvnej pomsty zo strany iného klanu“
a citoval „Z výročnej správy USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku v roku
2021“.Žalobcavyjadrilpresvedčenie,žejehovyhostenímdoTureckadôjdekporušeniučl.3Európskeho
dohovoru. V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobca vyčíta žalovanému, že sa v konaní o zaistení ani

v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti
jeho zaistenia, ani sa nezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia, kedy
žalovaný napadnuté rozhodnutie zakladá iba na dôvodoch poukazujúcich na jeho formálny súlad so
zákonom o pobyte cudzincov. V správnej žalobe žalobca namietal tiež to, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov a kasačného súdu vo veci

obmedzovania osobnej slobody rodín s maloletými deťmi, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva,
kedy žalovaný podľa neho v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k skutočnosti, že sa
nachádza v zaistení so štyrmi maloletými deťmi vo veľmi nízkom veku, a teda k posúdeniu prípustnosti
zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v zmysle § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7
zákona o pobyte cudzincov.

5. Z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe datovaného ku dňu 13.11.2023 správny súd vyberá:
„žalobcu vyhosťuje z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej
krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie
členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu podľa

§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Na základe vyššie uvedeného je rozhodnutie o zaistení vedené pod
číslom PPZ-HCP-BA12-8764- 015/2023-AV plne v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi,
Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o pobyte cudzincov, zákonom číslo 71/1967 Zb. o správnom
konaní, resp. medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná“. Na

základe uvedeného potom žalovaný žiadal zamietnutie správnej žaloby a potvrdenie ňou napadnutého
rozhodnutia.6. S účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle ust. § 17 písm. b) Správneho súdneho poriadku, na konanie
o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia pre územné obvody
Banskobystrického kraja, Košického kraja, Prešovského kraja a Žilinského kraja, kauzálne príslušný

Správny súd v Košiciach (ďalej v texte ako „správny súd“), ktorý zároveň v tento deň (01.06.2023) začal
svoju činnosť.

7. Správny súd, v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia (§ 221 až § 230 Správneho súdneho
poriadku) preskúmal rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu zo dňa 26.10.2023, oboznámil sa

s obsahom administratívneho spisu žalovaného, mapujúceho priebeh správneho konania a to tak v
právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods.
2, písm. e) a ust. § 206 ods. 3 a 6 Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru o dôvodnosti správnej
žaloby a preto o potrebe zrušiť rozhodnutie, ktorým bol žalobca zaistený a nariadiť jeho bezodkladné
prepustenie zo zaistenia.

8. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil správny súd na deň 29.11.2023 so začiatkom o 12:00 hod.
pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani jeho zvolený zástupca, ktorí svoju neúčasť na ňom
ospravedlnili už v správnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rovnako tak, sa
tohto pojednávania nezúčastnil ani zástupca žalovaného, pričom svoju neúčasť žalovaný ospravedlnil v
podaní doručenom správnemu súdu dňa 22.11.2023 plnením iných služobných povinností. Neprítomná

bola aj verejnosť. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 29.11.2023 vyplýva, že boli splnené
podmienky vyplývajúce z ust. § 137 ods. 3, veta druhá Správneho súdneho poriadku a preto správny
súd v tento deň vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia
na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie
neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom,
osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

10. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie

policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej
republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho
vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník
tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom
má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom

vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V
rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej
republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov,
ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.

11. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí
štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

12. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho

príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

13. Podľa ust. § 88 ods. 4 vety prvej zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže
byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

14. Podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po
celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

15. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu
a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak

stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:
a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;
b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu
vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny
orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať
sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní;

d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu
alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán;
e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb,
alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na

územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

16. Podľa čl. 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o
spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,
ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom
prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty

môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom
pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:
a) existuje riziko úteku, alebo
b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.

Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun,
a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

17. Predmetom správneho súdneho prieskumu na základe správnej žaloby bolo posúdenie toho,
či rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca zaistený je postihnuté takou vadou, ktorá ho robí

nezákonným a či táto vada je takého charakteru, že robí neprípustným aj ďalšie zotrvanie žalobcu v
zaistení.

18. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody
v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z toho potom vyplýva, že ak má

byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie o tom musí byť vydané zákonom stanoveným
postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri
absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

19.Akniejecudzinecvyhostiteľný,niejejehozaistenieaniefektívne,aniúčelné.Vsúvislostisuvedeným

poukazuje správny súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „ústavný súd“)
sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, z ktorého vyplynulo, že „konanie o zaistení a konanie
o vyhostení sú síce dve odlišné konania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé či izolované.
Uvedené konštatovanie podľa ústavného súdu vyplýva zo samotného účelu zaistenia, ktorým bol v
danom prípade výkon administratívneho vyhostenia.

20. Vo vzťahu k absencii krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený (v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení)astýmspojenejabsenciiúvahomožnýchprekážkachjehovyhosteniavrozhodnutíozaistení
správny súd uvádza, že žalovaný orgán verejnej správy je v procese rozhodovania o zaistení povinný
skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či

rozhodnutie o zaistení neznamenalo neprimeraný zásah do práv účastníka, chránených inými právnymi
predpismi. Súčasťou rozhodnutia o zaistení musí byť preto aj opísanie dôvodov takéhoto zásadného
zásahu do jeho osobnej slobody, spočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia.

21. Povinnosť orgánu verejnej správy odôvodniť rozhodnutie o zaistení aj z hľadiska účelnosti zaistenia

nepochybne vyplýva z citovaného ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého
je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel
zaistenia. Teda nielen počas trvania pozbavenia osobnej slobody na základe rozhodnutia o zaistení, ale
už od samotného počiatku, čiže už pri vydávaní takéhoto rozhodnutia musí policajný orgán, na základe
dovtedy zistených skutočností a vykonaných úkonov naznačiť, na základe čoho sa domnieva, že účel

zaistenia bude možné dosiahnuť.

22. Žalobca bol zaistený v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, teda
na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia. Bolo preto povinnosťou žalovaného orgánu verejnejsprávy skúmať možnosť naplnenia účelu zaistenia, čiže či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek
právne alebo faktické prekážky rozpoznateľné už v momente rozhodovania o zaistení.

23. Zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný si uvedomoval súvis medzi
zaistením žalobcu a jeho účelom, definovaným v tomto prípade cit. ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov, pričom jediné závery, ktoré k tejto problematike prijal, vyjadril v časti odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia v znení: „Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán
konštatuje, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka

konania v súlade s článkom 5 odsek 1 písmeno f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd. Zaistenie účastníka konania pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením
slobody osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ
pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm.
f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o
administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Správny orgán považuje túto podmienku za

splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom
vyhostení vedeného pod číslom PPZ-HCP-BA12-8764-010/2023-AV zo dňa 26.10.2023 vydaného
OddelenímcudzineckejpolíciePolicajnéhozboruNovéZámky,vktorombolúčastníkovikonaniauložený
zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 (tri)
roky. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca“. Správny súd musí

konštatovať, že uvedené odôvodnenie nemá, pokiaľ ide o povinnosť orgánu verejnej správy skúmať
existenciu účelu zaistenia a v nadväznosti na to existenciu uskutočniteľnej potenciality vyhostenia, ako
podmienky pre naplnenie zákonnosti zaistenia, žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko nedáva relevantnú
a zmysluplnú odpoveď na otázku, či vyhostenie žalobcu, o zaistení ktorého žalovaný rozhodol, vôbec
prichádza do úvahy.

24. Ako už bolo vyššie spomenuté, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalobcu zo dňa
26.10.2023, č. PPZ-HCP-BA12-8764-010/2023-AV nie je uvedená krajina, do ktorej má byť tento
vyhostený. Aj keď si je správny súd vedomý, že neuvedenie krajiny, do ktorej má byť cudzinec vyhostený,
zákonopobytecudzincovvustanovení§77ods.1pripúšťa,tútoskutočnosťnemožnochápaťakodôvod

na to, aby rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nemuselo obsahovať
relevantnú úvahu o reálnej možnosti cudzinca vyhostiť (a naplniť tak účel zaistenia), obsahom ktorej
musí byť aspoň základný prehľad úkonov, ktoré budú realizované vo vzťahu k potenciálne možným
krajinám vyhostenia. Aj keď zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nemal
o štátnej príslušnosti žalobcu žiadne pochybnosti, súčasne v ňom nie je zmienka o tom, či do úvahy

prichádza jeho vyhostenie do domovskej krajiny, prípadne s akými inými variantami možno pracovať.

25. Z uvedených dôvodov preto nemožno rozhodnutie žalovaného, ktorým zaistil žalobcu považovať
za zákonné, kedy odôvodnenie tohto rozhodnutia nespĺňa základnú požiadavku nevyhnutnosti
materiálnych náležitostí rozhodnutia o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia a z jeho

obsahu nie je možné zistiť naplnenie základnej podmienky pre zaistenie žalobcu, ktorou je jeho
vyhostiteľnosť.

26. Keďže sa správny súd stotožnil so žalobnou argumentáciou, podľa ktorej je rozhodnutie
žalovaného zodňa26.10.2023,č.:PPZ-HCP-BA12-8764-015/2023-AVozaistenížalobcunedostatočne

odôvodnené a z toho titulu nepreskúmateľné, podľa ust. § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho
poriadku toto rozhodnutie zrušil a vzhľadom na charakter zistenej vady tohto rozhodnutia, súčasne
nariadilžalovanémubezodkladneprepustiťžalobcuzozaistenia,existenciaktoréhotaktoprestalaspĺňať
podmienku zákonnosti.

27. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 Správneho súdneho poriadku a
ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči neúspešnému žalovanému. O výške
priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v
tejto veci (§ 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia na
Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP
(ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa
ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu
kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s
podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v
konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývustanovení§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadku
sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,
že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach

a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).