Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/166/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212233920
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1212233920.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: RFB, s.r.o., so sídlom
Žatevná 1, 040 01 Košice - mestská časť Vyšné Opátske, IČO: 44 789 441, zastúpený advokátkou:
JUDr. Blanka Nagyová, Štúrova 44, 040 01 Košice, IČO: 17 081 688 proti žalovanému: AQUA - EKO,
a. s., so sídlom Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, IČO: 36 716 341, zastúpený advokátskou
kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o
zaplatenie 49.404,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č. k. 42Cb/64/2013 - 824 zo dňa 19.05.2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/64/2013 - 824 zo dňa
19.05.2020 v napadnutých výrokoch I., II., IV. a V. p o t v r d z u j e .

Žalobcov p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 42Cb/64/2013 - 824 zo
dňa 19.05.2020 zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Košice I. pod spis. zn. 27Cb/41/2010 (výrok I.), zamietol návrh žalovaného

na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod
spis. zn. 26Cb/27/2010 (výrok II.), konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.874,18 Eur zastavil
(výrok III.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 47.530,22 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 47.530,22 Eur od 28.03.2009 do zaplatenia (výrok IV.) a
žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,4% (výrok V.).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia pohľadávok

zo Zmluvy o dielo č. 9/2008 zo dňa 10.09.2008 a Zmluvy o dielo č. 11/2008 zo dňa 19.11.2008,
uzatvorených medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou ROTORing s.r.o., IČO: 36 594 270
ako zhotoviteľom, ktorých veriteľom sa stal ako postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 21.04.2012. Na základe Zmluvy o dielo č. 9/2008 zo dňa 10.09.2008 právny predchodca žalobcu
realizoval pre žalovaného postupne jednotlivé časti diela, a to: technickú odbornú poradenskú pomoc,
prieskumné predprojektové a projektové práce, investorské, inžinierske a iné súvisiace činnosti a výkony
potrebné pre riadnu prípravu a realizáciu stavieb „MVE Ružbašská Miľava - I. etapa“, „VN prípojka a

trafostanica pre MVE Ružbášska Miľava“ a „Zdrž Ružbašská Miľava, ktoré mu boli odovzdané postupne,
naposledy v súlade so súpisom prác zo dňa 01.03.2009 a Dohodou zo dňa 01.03.2009. V súlade
s čl. 6 a 7 Zmluvy o dielo č. 9/2008 mu cenu diela vyúčtoval faktúrami: a) PRF 2009002 splatnou
27.02.2009 na sumu 8.300 Eur, jednalo sa o zálohu na dodávku kamerového systému, na nákupelektromer. rozvádzača, na PD Prípojka a trafo + bleskozvod, ochranné pomôcky elektro realizované
subdodávkami podľa priložených faktúr; b) VF2009003 splatnú 25.02.2009 na sumu 11.905,95 Eur,
ktorou vyúčtoval subdodávky hydrometeorologické údaje, kolky k zmene stavby pred dokončením,

prevádzkovanie kamery, prev. kamery - HDD 2 x + LCD monitor + káble + akumulátor 2x; c) VF2009006
splatnou 27.03.2009 na sumu 11.088,73 Eur za subdodávky, prevádzkovanie kamery. Na základe
Zmluvy o dielo č. 11/2008 zo dňa 19.11.2008 právny predchodca žalobcu realizoval pre žalovaného
postupne realizačnú projektovú dokumentáciu stavebnej časti rozostavanej stavby „MVE Ružbašská
Miľava - I. etapa“, časti diela boli žalovanému odovzdané postupne, naposledy protokolom č. 1 o

odovzdaní a prevzatí zo dňa 18.12.2008 a protokolom č. 2 o odovzdaní a prevzatí zo dňa 30.01.2009.
Práce boli žalovanému vyúčtované faktúrou VF 2009002 splatnou 25.02.2009 na sumu 53.550,- Eur,
čiastočne uhradenou započítaním vzájomných pohľadávok, neuhradený zostatok predstavuje sumu
18.109,35 Eur. Žalovaný namietal existenciu postúpených pohľadávok z dôvodu, že právny predchodca
žalobcu nedodal dielo podľa zmlúv o dielo riadne a včas, na základe čoho dňa 18.11.2009 odstúpil od
Zmluvy o dielo č. 9/2008 a tiež od Zmluvy o dielo č. 11/2008. Dňa 26.02.2010 podal voči právnemu

predchodcovi žalobcu na Okresnom súde Košice I žalobu, ktorou si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy
vo výške 182.577,56 Eur s príslušenstvom, pozostávajúcej z nároku na vrátenie poskytnutého plnenia
z titulu odstúpenia od vyššie uvedených zmlúv o dielo a nároku na náhradu škody vzniknutej v príčinnej
súvislosti s porušením povinností právneho predchodcu žalobcu z uvedených zmlúv o dielo, konanie je
vedené pod sp. zn. 27Cb/41/2010.

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal návrhmi žalovaného na prerušenie konania, a to
návrhom na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu
Košice I pod sp. zn. 27Cb/41/2010 a návrhom na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súdu Košice I pod sp. zn. 26Cb/27/2010 a dospel k záveru, že sa v

týchto konaniach neriešia žiadne otázky, ktoré by si nemohol vyriešiť sám, pričom aj s prihliadnutím
na dĺžku konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu a hospodárnosť konania, návrhy
žalovaného na prerušenie konania výrokom I. a výrokom II. zamietol.

4. Výrokom III. súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) konanie zastavil v časti o zaplatenie 1.874,18 Eur vzhľadom na čiastočné späťvzatie
žaloby v tejto časti na pojednávaní dňa 19.05.2020.

5. V merite veci súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil zo Zmluvy o dielo č.
09/2008 nárok na zaplatenie paušálnej odmeny za činnosti vykonané v období január a február 2009 a

subdodávky,spoluvovýške31.294,68Eur,počiastočnomspäťvzatívovýške29.420,50EurazoZmluvy
o dielo č. 11/2008 nárok na zaplatenie časti dojednanej ceny za vykonanie diela vo výške 18.109,35
Eur, nakoľko zvyšná časť vo výške 35.440,65 Eur zanikla na základe dohody o započítaní vzájomných
pohľadávok. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výsluchmi strán
sporu a svedkov, a to konateľa žalobcu Ing. Pavla Brezu, druhého konateľa žalobcu Ing. Petra Brezu,

štatutárneho zástupcu žalovaného JUDr. Ľuboša Kamenistého, bývalej konateľky žalovaného Ing.
Renáty Kormanovej, konateľa právneho predchodcu žalobcu Mgr. Zoltána Sárossyho, svedkyne E. G.
a výsluchom B.. R.. B. X., B.., dospel súd prvej inštancie k nasledovným záverom:

6. V súvislosti s nárokom na zaplatenie časti dojednanej ceny diela zo Zmluvy o dielo č. 11/2008 vo

výške 18.109,35 Eur súd prvej inštancie mal z predložených protokolov za preukázané, že dielo bolo
odovzdané v súlade so zmluvou v dvoch častiach, na základe Protokolu č. 1 dňa 18.12.2008 a na
základe Protokolu č. 2 dňa 30.01.2009, v protokoloch žalovaný neuviedol žiadne pripomienky, vady ani
nedostatky, preto dospel k záveru, že zmluva bola ukončená riadnym splnením právnym predchodcom
žalobcu a vznikol mu nárok na zaplatenie ceny za vykonanie diela. Pre posúdenie obrany žalovaného,

že žalobca nemá mať nárok na zaplatenie dojednanej ceny diela z dôvodu, že Zmluva o dielo č.11/2008
zanikla odstúpením žalovaného od zmluvy dňa 18.11.2009, súd prvej inštancie posudzoval platnosť
Odstúpenia od zmluvy zo dňa 18.11.2009. Žalovaný odstúpil od Zmluvy o dielo č. 11/2008 z dôvodu,
že právny predchodca žalobcu neodstránil vady diela a dielo riadne neodovzdal. Obchodný zákonník
upravuje dva rôzne inštitúty odstúpenia od zmluvy odlišujúce sa zákonnými predpokladmi, za ktorých

môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť za vymedzených podmienok, vždy na základe určitej právnej
skutočnosti, ktorá nastala po vzniku záväzku, a to pre prípad omeškania dlžníka s riadnym a včasným
plnením jeho záväzku (§ 345 a nasl. Obchodného zákonníka) a pre prípad vád diela, ktorého dodaním je
zmluva porušená podstatným spôsobom (prípadne nepodstatným spôsobom za zákonom stanovenýchpodmienok). Prejav vôle účastníka musí byť určitý predovšetkým k identifikácii tej zmluvnej povinnosti,
ktorú mal druhý účastník porušiť alebo k vade diela, ktorou má dielo trpieť a pre ktorú odstupuje od
zmluvy. Z obsahu odstúpenia od Zmluvy o dielo č. 11/2008 nie je zrejmé, či dôvodom odstúpenia

žalovaného od zmluvy je existencia vád alebo porušenie povinnosti riadne odovzdať dielo, nakoľko
žalovaný uviedol obe tieto skutočnosti. Pokiaľ ide o dôvod neodstránenia vád, súd prvej inštancie
poukázal na to, že z obsahu odstúpenia od zmluvy a výzvy zo dňa 12.08.2009 vyplýva, že žalovaný
žiadne konkrétne vady, ktoré mali vyplývať z odborného posudku nezávislých konzultantov, neuviedol a
tento odborný posudok nepredložil, súd prvej inštancie odstúpenie od zmluvy v časti týkajúcej sa tohto

dôvodu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť vyhodnotil
ako neplatné. Čo sa týka namietaného porušenia povinnosti odovzdať dielo riadne, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané riadne vykonanie a odovzdanie diela v súlade so zmluvou.
Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou žalobcu, že vady neboli žalovaným uplatnené včas a uviedol,
že i v prípade, ak by vady diela skutočne existovali, žalovanému by s poukazom na § 562 ods. 2 a §
565 Obchodného zákonníka nemohol priznať nároky z vád, teda ani nárok na odstúpenie od Zmluvy

o dielo č. 11/2008. Z predložených Protokolov č. 1 a č. 2 vyplýva, že dielo podľa Zmluvy o dielo č.
11/2008 bolo odovzdané v dvoch častiach dňa 18.12.2008 a dňa 30.01.2009. Ak žalovaný reklamoval
vady takto odovzdaného diela až listom zo dňa 12.08.2009, oznámenie vád po viac ako 7 mesiacoch od
odovzdania diela nie je včasným oznámením vád diela v zmysle uvedených ustanovení Obchodného
zákonníka. Aj vzhľadom na tento záver neskúmal existenciu žalobcom uvádzaných vád. K námietke

žalovaného o nevyhnutnosti vyhľadať odborne zdatnú osobu, ktorá bola schopná a ochotná posúdiť
predloženú projektovú dokumentáciu súd prvej inštancie zdôraznil, že toto nezbavuje žalovaného
tzv. notifikačnej povinnosti uplatniť vady bez zbytočného odkladu, ak by prevzatie diela vyžadovalo
mimoriadnu odbornosť, bolo na ňom, aby ju pri preberaní zabezpečil.

7. V súvislosti so Zmluvou o dielo č. 09/2008 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie paušálnej ceny
základných PP a IČ za obdobie január 2009 a február 2009 spolu so subdodávkami po čiastočnom
späťvzatí žaloby vo výške 29.420,50 Eur. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúci článok 6 a
článok 7 Zmluvy o dielo č. 09/2008, podľa ktorých mal právny predchodca žalobcu nárok na zaplatenie
paušálnej ceny za január 2009 a február v roku 2009 vo výške 9.294,30 Eur (za každý mesiac) plus DPH

a žalovaný bol povinný preplatiť súvisiace práce a výkony (tzv. viacpráce) na základe výkazu v prílohe k
príslušnej mesačnej faktúre vystavenej v nasledujúci deň po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca
so splatnosťou 15 dní od doručenia. Súd prvej inštancie z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nesporoval (o
poskytovaní služieb v období január 2009 a február 2009), zo Súpisu PP a IČ pre stavby na Ružbaršskej
Miľave vykonaných v 02/2009 podpísaného vtedajšou predsedníčkou predstavenstva žalovaného Ing.

Renátou Kormanovou a faktúry na jednotlivé subdodávateľské činnosti mal za preukázané, že v
rozhodnom období právny predchodca žalobcu skutočne vykonával činnosti podľa zmluvy a vznikol mu
nárok na zaplatenie dojednanej paušálnej ceny vrátane subdodávok. K námietke žalovaného, že právny
predchodca žalobcu neodstránil vady a neplnil riadne, v dôsledku čoho žalovaný odstúpil od Zmluvy o
dielo č. 09/2008, súd prvej inštancie uviedol, že zmluvné strany si dojednali podmienky a dobu platenia

ceny odchylne od § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, zaplatenie mesačnej paušálnej ceny/faktúry
neviazali na vykonanie diela v celom rozsahu, ale na práce vykonané v predchádzajúcom mesiaci,
úhrada mesačnej faktúry preto nezávisí od prípadných vád diela a nie je podmienená odovzdaním a
prevzatím diela. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že ak ako dôvod odstúpenia od zmluvy žalovaný
uvádza, že právny predchodca žalobcu napriek predchádzajúcej výzve neodstránil vady diela a dielo

riadne neodovzdal, v odstúpení od zmluvy č. 09/2008 žiadnym spôsobom nekonkretizoval vady diela,
preto v časti týkajúcej sa tohto dôvodu vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako neplatné podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
žalovaný aj v tomto prípade nevyzval právneho predchodcu žalobcu na odstránenie vád bez zbytočného
odkladu (aj keď nie je zrejmé akých konkrétnych vád) a vzhľadom na námietku žalobcu, ak by aj vady

existovali, nemôže priznať žalovanému nároky z vád, teda ani nárok na odstúpenie od Zmluvy o dielo
č. 09/2008. Čo sa týka námietky žalovaného že právny predchodca žalobcu neodovzdal dielo riadne,
žalovaný v odstúpení od zmluvy žiadnym spôsobom nekonkretizuje, v čom malo spočívať neodovzdanie
diela riadne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj Odstúpenie od zmluvy o dielo č. 09/2008 je
neplatné. K námietke žalovaného, že podkladom pre fakturáciu má byť súpis vykonaných prác, súd

prvej inštancie uviedol, že táto podmienka bola zmluvnými stranami dojednaná až dohodou zo dňa
01.03.2009, v súvislosti s dojednanou paušálnou cenou za jednotlivé mesiace nebol právny predchodca
žalobcu povinný predkladať žalobcovi akýkoľvek súpis vykonaných prác, napriek tomu žalobca v konanípredložil súpis vykonaných prác za február 2009 podpísaný štatutárnym orgánom žalovaného, bez
uvedenia akejkoľvek pripomienky alebo výhrady.

8. K namietanej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť
pohľadávky spoločnosti ROTORing, s.r.o. voči žalovanému súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody
neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie za
účelom posúdenia, či projektová dokumentácia v čase odovzdania trpela vadami, ak áno, akými a
či plnenia podľa Zmluvy o dielo č. 09/2008, ktoré právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému

boli nevyhnutné na plnenie tejto zmluvy a či tieto činnosti a v akom rozsahu prispeli k žiadanému
výsledku predpokladanému zmluvou z dôvodu nadbytočnosti, nehospodárnosti vzhľadom na dôvody
rozhodnutia (plnenie podľa Zmluvy o dielo č. 09/2008) a vzhľadom na dojednanie paušálnej odmeny,
čo žalovaný v priebehu konania nenamietal (plnenie podľa Zmluvy o dielo č. 11/2008). O nároku na
náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, žalobca mal v konaní úspech v rozsahu
96,2%, žalovaný v rozsahu 3,8%, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému

žalovanému v rozsahu 92,4%.

9. Súd prvej inštancie na vec v merite aplikoval ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov, a to: § 324 ods. 1, § 344, § 345 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 349, § 351 ods.
1, ods. 2, § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, §

562 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 564, § 565, § 365, § 369 ods. 1 ods. 2 a § 37 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov.

10. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
písm. e) a písm. h) CSP, má za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces, nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností a napokon z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolacím návrhom žalovaný navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo

vo veci sám rozhodol tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cb/27/2010 zamietne, konanie v časti o
zaplatenie sumy vo výške 1.874,18 Eur zastaví a v prevyšujúcej časti žalobu zamietne a žalovanému
proti žalobcovi prizná náhrada trov konania v celom rozsahu.

11. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, a to že súd prvej inštancie nevykonal
žalovaným navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností odôvodnil tým, že v konaní
navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, či Dielo č. 2 v čase odovzdania trpelo
vadami, a ak áno, akými, a súčasne, či plnenia podľa Zmluvy o dielo č. 09/2008, ktoré spoločnosť
ROTORing fakturovala žalovanému v rozsahu predložených faktúr, boli nevyhnutné na plnenie Zmluvy

o dielo č. 09/2008 a či tieto činnosti a v akom rozsahu prispeli k žiadanému výsledku predpokladanému
Zmluvou o dielo č. 09/2008 („Dielo č. 1“ je podľa textu odvolania skratkou predmet Zmluvy o dielo č.
9/2008 a „Dielo č. 2“ je podľa textu odvolania skratkou predmet zmluvy o dielo č. 11/2008). Žalovaný
nespochybňuje, že rozhodovanie o vykonaní, resp. nevykonaní navrhovaných dôkazov je výlučne v
kompetencii súdu, musí však postupovať tak, aby vykonal všetky dôkazy, ktoré sú relevantné pre

príslušné súdne konanie a ktoré sú spôsobilé preukázať rozhodujúce skutočnosti tvrdené sporovou
stranou, ktorá príslušný dôkaz navrhla, inak by došlo k neprimeranému znevýhodneniu sporovej strany,
ktorá nebude môcť splniť zákonnú povinnosť v zmysle čl. 8 CSP v spojení s § 150 CSP pravdivo a úplne
uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa príslušného sporového konania, čo má za
následok, že žalovaný nemal možnosť preukázať pravdivosť svojich tvrdení, v dôsledku čoho súd dospel

k nesprávnym záverom o dôvodnosti žaloby. Žalovaný opakovane poukazoval na vady Diela č. 1, ako aj
vady Diela č. 2., z výpovede štatutárnej zástupkyne žalovaného Ing. Renáty Kormanovej na pojednávaní
v konaní na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 27Cb/41/2010 je zrejmé, že ani Dielo č. 1, ani Dielo
č. 2 nebolo odovzdané riadne, malo viaceré nedostatky, ktoré boli spoločnosti ROTORing vytknuté aj
v rámci Poslednej výzvy a nebolo vykonané s odbornou starostlivosťou. Žalovanému z odôvodnenia

rozsudku nie je zrejmé, z akých dôvodov sa súd prvej inštancie rozhodol na vady neprihliadnuť. Bez
ohľadu na to, či žalovaný odstúpil od Zmluvy o dielo č. 09/2008 a Zmluvy o dielo č. 11/2008 platne alebo
nie, povinnosťou súdu bolo zaoberať sa otázkou existencie a rozsahu vád Diela č. 1 a Diela č. 2. Ak dielo
malo vady, ktoré zhotoviteľ neodstránil riadne a včas, nemohli vzniknúť pohľadávky voči žalovanému, atieto neexistujúce pohľadávky nebolo možné postúpiť na žalobcu. Vo vzťahu k údajnej nehospodárnosti
znaleckého dokazovania žalovaný uvádza, že princíp rýchlosti a hospodárnosti konania nemôže ísť na
úkor spravodlivosti konania, k čomu poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL ÚS 25/01 zo dňa

7.11.2002. Vykonaním znaleckého dokazovania ohľadom existencie a rozsahu vád by sa preukázalo
porušenie zmluvných povinností zhotoviteľa, a tým aj nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.
Napriek tomu, že ide o skutočnosti, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie návrh žalovaného na vykonanie dokazovania vôbec nezohľadnil.

12. Žalovaný v odvolaní namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a to posúdenia bezodkladnosti oznámenia vád diela a existencie nároku
žalobcu voči žalovanému, platnosti odstúpenia od zmluvy a platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok,
čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 h) CSP. Žalovaný poukazuje na to, že z napadnutého
rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní bezodkladnosti oznámenia vád vychádzal
výlučne z časového odstupu od odovzdania a prevzatia Diela č. 1, resp. Diela č. 2, a nezohľadnil dôvody

časového odstupu ani objektívnu nespôsobilosť žalovaného samostatne posúdiť vady, nevysporiadal
sa s tým, že v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je vylúčené, aby objednávateľ
oznámil vady diela aj s väčším časovým odstupom po prevzatí diela. Obchodný zákonník umožňuje
niekoľko spôsobov, ktorými sa určuje včasnosť oznámenia vád, nevyžaduje, aby boli oznámené v čase
odovzdania, resp. prevzatia diela, vady diela možno v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka

oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo ich objednávateľ mal, resp. mohol zistiť pri vynaložení
odbornejstarostlivosti.Súdprvejinštanciesavodôvodnenírozsudkuriadnenevysporiadalsopakujúcou
sa argumentáciou žalovaného, že nebol odborne spôsobilý posúdiť prípadné vady Diela č. 1., resp.
Diela č. 2, bolo potrebné, aby konzultoval prípadné vady s externými poradcami, pričom bolo časovo
náročné nájsť subjekt, ktorý by mal dostatočnú personálnu a časovú kapacitu na riadne preskúmanie

diela. Jednalo sa o odborne náročnú otázku, ktorej zhodnotenie nebolo jeho v silách, preto už len z
objektívnych dôvodov čas medzi čiastočným odovzdaním a reklamáciou, alebo vytknutím vád nemohol
byť kratší. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za to, že postupoval pri oznamovaní vád s odbornou
starostlivosťou, nakoľko nemal dostatočné odborné znalosti na riadne posúdenie odovzdaného Diela
č. 1 a Diela č. 2, bolo potrebné obsah a rozsah diela konzultovať s odborne spôsobilými osobami a až

následne mohol začať riešiť oznámenie vád. Povinnosť oznámiť vady si žalovaný riadne splnil.

13. Žalovaný uvádza, že pojem „bez zbytočného odkladu“ na účely § 562 ods. 2 Obchodného
zákonníka nemožno zamieňať s pojmom „ihneď“. V súvislosti s výkladom pojmu „bez zbytočného
odkladu“ poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/187/2006 zo dňa 28.5.2007,

rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo/1508/2008, zo dňa 29.6.2010 a právny názor Ústavného súdu
Českej republiky, sp. zn. IV. ÚS 314/05, zo dňa 15.8.2005. Pojem „bez zbytočného odkladu“ možno
vykladať ako čo najkratšiu lehotu s ohľadom na konkrétne okolnosti. Túto lehotu je potrebné posudzovať
vždy individuálne s prihliadnutím na ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na jej dĺžku. Súd prvej
inštancie sa k argumentácii žalovaného vyjadril len v závere bodu 14. rozsudku, že uvedené nezbavuje

žalovaného notifikačnej povinnosti uplatniť vady bez zbytočného odkladu, žalovaný však netvrdil, že by
bol zbavený notifikačnej povinnosti. Súdom prezentovaná povinnosť zabezpečiť mimoriadnu odbornosť
pri preberaní Diela č. 1, resp. Diela č. 2 mu nevyplýva ani zo zákona, ani zo zmlúv o dielo. Povinnosť
zabezpečiť mimoriadnu odbornosť pri preberaní diela súd prvej inštancie uviedol výlučne vo vzťahu k
oznamovaniu vád Diela č. 2 a nevysporiadal sa s argumentáciou týkajúcou sa objektívnej nemožnosti

skoršieho oznámenia vád Diela č. 1. Na závere, že žalovaný nemal objektívnu možnosť oznámiť vady
Diela č. 1, resp. Diela č. 2 skôr nemení nič skutočnosť, že žalobca predložil súpis vykonaných prác za
február 2009 podpísaný štatutárnym orgánom žalovaného bez uvedenia pripomienok, resp. výhrad, k
čomu žalovaný opätovne uvádza, že nedisponoval dostatočnými odbornými znalosťami riadne posúdiť
existenciu prípadných vád diela. Súd prvej inštancie tiež nesprávne právne posúdil otázku existencie

nároku žalobcu voči žalovanému v nadväznosti na otázku riadneho výkonu prác v zmysle Zmluvy o dielo
č. 09/2008 a Zmluvy o dielo č. 11/2008 v bode 18. napadnutého rozsudku, keď vychádzal výlučne z toho,
či zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k výkonu prác a vôbec nezohľadnil otázku, či Dielo č.
1 a Dielo č. 2 bolo vykonané riadne.

14. Žalovaný ďalej namieta nesprávne právne posúdenie otázky platnosti odstúpenia od zmluvy. Súd
prvejinštancievbodoch13,17a18odôvodneniarozsudkuneuviedolžiadnezákonnéustanovenia,ktoré
by preukazovali správnosť jeho záveru o náležitostiach odstúpenia, resp. ktoré by potvrdzovali záver
o neplatnosti odstúpenia. Obchodný zákonník neupravuje konkrétne náležitosti odstúpenia od zmluvy.S výnimkou postupu podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje písomnú formu
odstúpenia od zmluvy. Z tohto dôvodu by odstúpenie od zmluvy malo obsahovať len základné náležitosti
právneho úkonu, tak aby bol tento úkon dostatočne určitý jasný a zrozumiteľný. Žalovaný poukazuje na

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 111/2008 zo dňa 30.6.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.7.2011. Zákonným predpokladom platnosti odstúpenia je, aby z
tohto úkonu bola zrejmá vôľa subjektu, ktorý odstupuje od zmluvy. Doručením odstúpenia právnemu
predchodcovi žalobcu žalovaný vyjadril jasne, jednoznačne a nespochybniteľne svoju vôľu odstúpiť od
Zmluvy o dielo č. 09/2008 a Zmluvy o dielo č. 11/2008, odstúpenie obsahuje všetky zákonné náležitosti

predpokladané Obchodným zákonníkom, obsahuje aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré žalovaný odstúpil
od zmlúv, v odstúpení poukázal na Poslednú výzvu, ktorou vyzval právneho predchodcu žalobcu na
odstránenie vád Diela č. 1 a Diela č. 2, špecifikovaných vo výzve aj v odstúpení a súčasne ho upozornil
na možnosť odstúpiť od zmlúv v prípade, ak v dodatočnej lehote vady diela neodstráni. Ak by však aj
odstúpenie neobsahovalo dôvody, nespôsobilo by to jeho neplatnosť. Žalovaný namieta, že súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil aj otázku platnosti Odstúpenia v súvislosti s namietaným porušením

povinnosti odovzdať dielo riadne v bodoch 13 a 14 odôvodnenia, kde si podľa žalovaného konajúci súd
vzájomne odporuje, ak na jednej strane má za preukázané riadne vykonanie diela č. 2, súčasne však v
odôvodnení uvádza, že existenciou vád diela sa ani nezaoberal.

15. Žalovaný ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že nakoľko sa riadne nezaoberal existenciou a rozsahom

vád Diela č. 1 a Diela č. 2, potom nemohol správne právne posúdiť platnosť Zmluvy o postúpení
pohľadávok, pretože sa nezaoberal dôsledkom existencie vád na neplatnosť Zmluvy o postúpení
pohľadávok. Žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 6/2006 zo
dňa 30.10.2008, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR
č. 7/2010 pod č. 16, z ktorého vyplýva, že k platnému postúpeniu pohľadávky môže dôjsť len za

predpokladu, že predmetom postúpenia je existujúca pohľadávka. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudkunešpecifikoval,zakýchskutočností,resp.dôkazovvychádzalpriposudzovaníplatnostiZmluvy
o postúpení pohľadávok a či sa zaoberal námietkou žalovaného, na pojednávaní dňa 19.5.2020, ktorou
namietol platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok v súvislosti so späťvzatím časti žaloby o zaplatenie
nároku na základe faktúry č. PRF2009002.

16. Ďalej žalovaný v odvolaní namieta, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP), a to z viacerých nižšie uvedených
dôvodov. Podľa žalovaného rozsudok trpí viacerými nedostatkami, ktoré ho zaťažujú vadou arbitrárnosti,

nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti, pričom namieta, že sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal
s návrhom na prerušenie konania. Žalovaný v podaní zo dňa 19.05.2017 navrhol prerušenie konania
do právoplatného skončenia súdnych sporov vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
27Cb/41/2010 a sp. zn. 26Cb/27/2010, v ktorých sa riešia otázky, ktoré môžu mať podstatný význam pre
rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súčasne poukázal na to, že Okresný súd Košice I nariadil znalecké

dokazovanie v oboch konaniach ohľadom riadneho vykonania Diela č. 1 a Diela č. 2., ktoré má právnu
relevanciu aj pre konanie v tejto veci. Na pojednávaní dňa 25.05.2017 súd prvej inštancie o návrhu
žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 27Cb/41/2010 právoplatne rozhodol. Žalovaný na pojednávaní dňa 19.5.2020
opätovne navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. 27Cb/41/2010 z dôvodu, že v predmetnom konaní sa riešia otázky dôležité pre
konanie vo veci, a to otázka platnosti odstúpenia žalovaného od zmlúv o dielo a súčasne otázka,
či plnenia, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému, boli poskytnuté riadne. Žalovaný
namieta, že z výroku I. rozsudku nie je zrejmé, ktorým návrhom žalovaného na prerušenie konania do
právoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonaOkresnomsúdeKošiceIsasúdprvejinštanciezaoberal.

Z bodu 23. rozsudku možno predpokladať, že sa zaoberal návrhom žalovaného na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 27Cb/41/2010
zo dňa 19.05.2017, čo by však nebolo v súlade s vyjadrením súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého o
predmetnom návrhu už právoplatne rozhodol. Ak by súd prvej inštancie vo výroku I. rozsudku odkazoval
na návrh zo dňa 19.5.2020, v takom prípade výrok I. rozsudku nie je v súlade s konštatovaním súdu

prvej inštancie v bode 23. rozsudku.

17. Žalovaný ďalej namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho argumentáciou
odôvodňujúcou návrh na prerušenie konania zo dňa 19.5.2020, a to, že ak by neprišlo k postúpeniupohľadávok právneho predchodcu žalobcu, bol by si povinný uplatniť svoje údajné nároky voči
žalovanému vzájomnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
27Cb/41/2010, preto považuje postúpenie údajných pohľadávok na žalobcu za účelové s cieľom vyhnúť

sa tomu, aby sa o vzájomných nárokoch právneho predchodcu žalobcu resp. žalobcu a žalovaného
konalo v jednom konaní. Postúpenie pohľadávok bolo realizované medzi personálne prepojenými
subjektmi, jedným z konateľov a spoločníkov právneho predchodcu žalobcu je Ing. Peter Breza,
ktorý je súčasne jedným z konateľov žalobcu, preto postúpenie pohľadávok nemalo žiadny reálny
ekonomický význam a jeho jediným cieľom bolo rozdeliť konanie o nárokoch žalovaného voči právnemu

predchodcovi žalobcu a konanie o údajných nárokoch právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému.

18. Žalovaný ďalej namieta arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku vzhľadom na bod 22, v ktorom
súd prvej inštancie uviedol, že nezistil žiadne dôvody neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok,
z odôvodnenia však nevyplýva, na základe akých skutočností dospel k uvedenému záveru, ani aké
skutočnosti a dôkazy zohľadnil pri svojej právnej úvahe.

19. K záveru o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku možno podľa žalovaného ďalej dospieť aj z
dôvodu, že súd prvej inštancie v bode 23. rozsudku nesprávne určil predmet Zmluvy o dielo č. 09/2008
a Zmluvy o dielo č. 11/2008. Projektová dokumentácia, ktorú súd prvej inštancie označil ako predmet
Zmluvy o dielo č. 09/2008, je v skutočnosti Dielom č. 2 realizovaným v zmysle Zmluvy o dielo č. 11/2008,

plnenia, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje v súvislosti so Zmluvy o dielo č. 11/2008, sú v skutočnosti
Dielom č. 1, t.j. plneniami podľa Zmluvy o dielo č. 09/2008.

20. Žalovaný považuje za nedostatočné aj odôvodnenie bodu 21. rozsudku, podľa ktorého nemožnosť
prípadného odstránenia vád Diela č. 1 a Diela č. 2 zapríčinil žalovaný. Súd prvej inštancie vychádzal

výlučne z toho, že žalovaným došlo k prevzatiu dokumentácie týkajúcej sa zmlúv, avšak nezohľadnil
dôvody, pre ktoré žalovaný pristúpil k prevzatiu dokumentácie (žalobca mu nebol schopný a ochotný
odovzdať kópie dokumentov, ktoré tvorili súčasť diela, v dôsledku čoho musel vyžiadať kópie
dokumentov od príslušných inštitúcií, ktorým boli právnym predchodcom žalobcu doručované) a rovnako
nezohľadnil možnosť právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu, vyžiadať si podklady od žalovaného

za účelom riadneho odstránenia vád Diela č. 1 a Diela č. 2 v zmysle Poslednej výzvy. Dôvody prevzatia
dokumentácie opísala aj štatutárna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní v konaní na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 27Cb/41/2010 a žalovaný má za to, že súd prvej inštancie riadne nevykonal
dokazovanie, čo odvodzuje z toho, že by nemohol dospieť k záveru, že prípadné odstránenie vád
znemožnil žalovaný vlastným konaním.

21. Žalovaný namieta nelogické a vzájomne si odporujúce závery súdu prvej inštancie, keď mal za to, že
dielo podľa Zmluvy o dielo č. 11/2008 bolo odovzdané riadne, súčasne však uviedol, že sa nezaoberal
existenciou vád diela. Ak neposudzoval existenciu vád Diela č. 1 a Diela č. 2, nemohol dospieť k
objektívnemu záveru, či dielo v zmysle Zmluvy o dielo č. 11/2008 bolo odovzdané riadne. Žalovaný má

za to, že v dôsledku všetkých ním vytknutých pochybení súd prvej inštancie zaťažil rozsudok vadou
arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti, čím založil dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

22. Žalovaný ďalej namieta, že postupom súdu prvej inštancie v konaní došlo k porušeniu princípu
rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru.

Žalobca podaním zo dňa 15.08.2019 predložil súdu prvej inštancie znalecký posudok č. 52/2009,
vypracovaný znalcom Ing. Martinom Hanzlíkom, (ďalej len „Znalecký posudok 1“), predmetom ktorého
bolo zodpovedanie otázok Okresného súdu Košice I vymedzených v konaní sp. zn. 27Cb/41/2010.
Súčasťou spisu je aj znalecký posudok vypracovaný znalcom Mgr. Branislavom Ondrášikom, MA,
PhD., vyhotovený na objednávku žalobcu (ďalej len „Znalecký posudok 2“). Súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s obsahom týchto posudkov, na druhej strane ale odmietol
vykonať žalovaným navrhované znalecké dokazovanie, čím znevýhodnil žalovaného oproti žalobcovi.
Znalecký posudok 1, ani Znalecký posudok 2 nie sú spôsobilé preukázať rozhodujúce skutočnosti
dôležité pre riadne posúdenie dôvodnosti žaloby, ani jeden z nich nezodpovedá otázku existencie a
rozsahu vád Diela č. 1 a Diela č. 2, na ich základe nemožno dospieť k záveru o tom, či nárok právneho

predchodcu žalobcu vznikol, a či bolo možné tento nárok platne postúpiť na žalobcu.

23. Žalovaný ďalej namieta vady odôvodnenia napadnutého rozsudku, pre ktoré je nepreskúmateľný a
arbitrárny a porušuje právo žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1Dohovoru. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca v konaní pôvodne uplatnil nárok na zaplatenie sumy
49.404,40 Eur s príslušenstvom, avšak zo žiadnej časti rozsudku nevyplýva, akým spôsobom stanovil
súd sumu, k zaplateniu ktorej zaviazal žalovaného vo IV. výroku rozsudku. V bode 11. odôvodnenia súd

uvádza, že žalovaný si mal uplatniť nárok na paušálnu odmenu (po späťvzatí) v sume 29.420,50 Eur a
na časť celkovej dojednanej ceny vo výške 18.109,35 Eur. Tieto čiastky však v súhrne netvoria sumu,
ktorej zaplatením zaviazal súd žalovaného vo výroku IV. rozsudku, suma vo výroku IV. nezodpovedá ani
rozdielu medzi pôvodne uplatnenou sumou 49,404,40 Eur a čiastkou 1.874,18 Eur, v ktorej súd konanie
na základe čiastočného späťvzatia zastavil.

24. Súd prvej inštancie neodôvodnil ani záver, že vytýkanie vád po viac ako 7 mesiacoch od odovzdania
dielaniejevčasnýmoznámenímváddielavzmysleustanoveníObchodnéhozákonníka,tentonepodložil
zákonným ustanovením, či zodpovedajúcou rozhodovacou praxou slovenských súdov, iba parafrázoval
všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o uplatňovaní vád z diela, ktoré však nevypovedajú o
posúdení primeranosti, či včasnosti uplatnenia vád vzhľadom na dĺžku času odo dňa odovzdania diela.

Nedostatočne odôvodneným je aj záver súdu o neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmlúv z dôvodu
údajnej neurčitosti. Zákon neukladá žalovanému povinnosť v odstúpení od zmluvy popísať konkrétne
vady diela, ani povinnosť bližšie odôvodniť, v čom spočíva porušenie povinnosti odovzdať riadne
dielo objednávateľovi (obsah tejto povinnosti zhotoviteľa a jemu korelujúceho právo objednávateľa, je
zmluvným stranám zrejmý z jeho vymedzenia v zmluve a všeobecne záväzných právnych predpisov).

25. Žalovaný namieta absenciu vysvetlenia záveru súdu prvej inštancie v bode 21. odôvodnenia, že z
vykonaného dokazovania (výsluch svedkov) dospel k záveru, že v dôsledku odobratia dokumentácie
týkajúcejsaobochzmlúvmalobyť„odstránenievád(vprípade,akbyajexistovali)znemožnenékonaním
samotného žalovaného.“ Z vykonaného dokazovania však nevyplýva akýkoľvek termín odovzdania

dokumentácie viažucej sa k predmetným zmluvám, preto je vylúčené, aby mohol súd dospieť k záveru,
že to bola absencia dokumentácie, ktorá mala mať za následok nemožnosť žalobcu odstrániť vady diela.

26. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 02.09.2020, s odvolacími dôvodmi
uvedenými žalovaným nesúhlasí, v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k vadám tvrdeným

žalovaným, rozsudok súdu prvej inštancie netrpí žiadnymi dôvodmi zmätočnosti, je skutkovo i vecne
správny, preto ho žalobca navrhuje odvolaciemu súdu potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

27. K odvolacej námietke nevykonania žalovaným navrhnutého dôkazu, potrebného na zistenie

rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie, má žalobca za to, že súd prvej inštancie návrh
žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania odmietol vykonať dôvodne. Žalovaný navrhoval
vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, či projektová dokumentácia dokončená a
odovzdanáprávnympredchodcomžalobcužalovanémuProtokolomč.1dňa18.12.2008aProtokolomč.
2dňa30.01.2009vdohodnutomčaseplneniapodľačlánku4/4.1Zmluvyodieloč.11/2008trpelavadami

v čase jej odovzdania (ku dňu 18.12.2008 a ku dňu 30.01.2009) a akými vadami. Žalovaný ale v čase
vykonania a odovzdania projektovej dokumentácie, teda ku dňu 18.12.2008 a ani ku dňu 30.01.2009
žiadne vady projektovej dokumentácie neuplatnil, teda ich včas nevytkol. Pokiaľ vady riadne odovzdanej
projektovejdokumentáciežalovanýuplatnilažvýzvouzodňa12.08.2009,kdeuviedollen,že„nazáklade
odborného posudku nezávislých konzultantov“ dielo nebolo vykonané riadne (ktorý ale nikdy žalobcovi

anisúdunepredložil)ažepožadujenápravuváddo14dní,inakodzmluvyodstúpi,čoboloaž8mesiacov
ododovzdaniaprojektovejdokumentáciežalovanému,takejtoobranežalovaného(dodatočnézisťovanie
vádprojektovejdokumentácieodovzdanejv01/2009znaleckýmposudkom)súdprenámietkužalobcu(§
562 Obchodného zákonníka) ani vyhovieť nemohol. Naviac, projektová dokumentácia v rozsahu plnenia
podľa Zmluvy o dielo č. 11/2008 bola žalovanému odovzdaná protokolmi č. 1 a č. 2 v dohodnutom

rozsahu spracovania a v dohodnutom čase splnenia (t. j. o 1 deň skôr, ako bolo dohodnuté v Zmluve o
dielo č. 11/2008 najneskôr do 31.01.2009), preto žalovaný nemohol ani od tejto zmluvy dôvodne (platne)
odstúpiť dňa 18.11.2009, pretože tomu bránila prekážka včasnosti oznámenia vád diela ako to má na
mysli druhá veta § 565 Obchodného zákonníka, ako aj prekážka už skôr platne ukončenej Zmluvy o
dielo č. 11/2008 protokolárnym odovzdaním predmetu plnenia. Vzhľadom na to bol nárok žalobcu na

doplatenie faktúry č. VF 2009002 na sumu 18.109,35 Eur v zmysle čl. 7, bod 7.3 platnej Zmluvy o dielo
č. 11/2008 dôvodný.28. Žalovaný tiež navrhoval vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, či plnenia podľa
Zmluvy o dielo č. 9/2008 boli nevyhnutné na plnenie Zmluvy o dielo č. 9/2008, a či tieto činnosti a v
akom rozsahu prispeli k žiadanému výsledku predpokladanému Zmluvou o dielo č. 9/2008, lebo žalobca

za tieto plnenia požaduje zaplatenie žalovanej sumy podľa faktúr č. PRF 2009002, VF 2009003 a
VF 2009006, vystavených právnym predchodcom žalobcu. Ani v tomto prípade neobstojí odvolacia
námietka nevykonania znaleckého dokazovania. Žalovaný rozsah činnosti podľa Zmluvy o dielo č.
9/2008 a ani vystavené faktúry v priebehu celého konania nenamietal. Žalobca preukázal, že v zmysle
článku 4. bodu 4.1 Zmluvy o dielo č. 9/2008 postupne a podľa potrieb stavby v zmysle čl. 3./3.2 realizoval

inžiniersku činnosť potrebnú pre prípravu a realizáciu stavieb MVE Ružbašská Miľava 1. etapa, VN
prípojka a Trafostanica, vrátane stavby Zdrž. V zmysle článku 6, bod 6.1 a 6.2 Zmluvy o dielo č. 9/2008
žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu za zrealizované a postupne odovzdané práce a
dodávky za mesiac január 2009 a február 2009 a naviac plnenie zhotoviteľa ani včas nenamietal, t.j. ani
k poslednému dňu realizácie plnenia v mesiaci február 2009, riadne podpísal a uznal dňa 01.03.2009
formou súpisu PP a IČ, že pre danú stavbu na Ružbašskej Miľave boli skutočne tieto práce a činnosti

právnym predchodcom žalobcu vykonané riadne a bez vád. Preto s poukazom na § 562 ods. 1 v spojení
s druhou vetou § 565 Obchodného zákonníka nemohol žalovaný účinne odstúpiť ani od Zmluvy o dielo
č. 09/2008 pre tvrdené vady až následne v podaní zo dňa 12.08.2009, keďže toto dielo bolo v zmysle
zmluvyodieloodovzdávanépostupne,t.j.mesačnetak,akotobolodohodnutévzmyslečl.6./6.1zmluvy.

29. Žalobca sa síce stotožňuje s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie v bode 23. rozsudku
nesprávne vymedzil predmet jednotlivých zmlúv o dielo, čo považuje za chybu v písaní, ktorú nemožno
považovať za odvolaciu argumentáciu, že sa súd nevysporiadal riadne s návrhom žalovaného na
vykonanie znaleckého dokazovania, najmä s ohľadom na skutočnosť, že z predchádzajúcich bodov
odôvodnenia je zrejmé, čo je predmetom Zmluvy o dielo č. 11/2008 a čo je predmetom Zmluvy o dielo

č. 9/2008.

30. Žalobca uvádza, že žalovaný najskôr na pojednávaní dňa 15.10.2015 tvrdil, že výsledky znaleckého
dokazovania pred Okresným súdom Košice I bude potrebné posúdiť aj v tomto konaní (ide o právnu
vec žalovaného v postavení strany žalobcu proti právnemu predchodcovi žalobcu ako žalovaného, sp.

zn. 27Cb/41/2010 o zaplatenie 182.577,56 Eur); potom, čo žalobca Znalecký posudok č. 52/2019
vyhotovený v konaní pred Okresným súdom Košice I súdu prvej inštancie predložil, žalovaný na
pojednávaní dňa 19.05.2020 naopak uviedol, že tento posudok je v danej veci nepoužiteľný. Žalobca
žiadal, aby žalovaný predložil tzv. odborný posudok nezávislých konzultantov, na ktorý sa odvolával vo
výzve zo dňa 12.8.2009, na čo žalovaný tvrdil, že posudok nebol predložený súdu v Košiciach preto, že

bol vypracovaný pre interné potreby žalovaného, neformálne, vypracovaný ústne, alebo len na základe
poznámok, nebolo potrebné predkladať posudok v nejakých poznámkach a navrhnutí svedkovia by
na súde vypovedali aj k tomuto odbornému posudku a vyjadrili by sa k všetkým odborným stránkam.
Žalobca má za to, že skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený a posúdený správne, považuje
odvolaciu námietku žalovaného nevykonania žalovaným navrhnutého dôkazu potrebného na zistenie

rozhodujúcich skutočností za účelovú námietku. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vykonal v danej veci
absolútne všetky možné dôkazy, a preto mu nemožno tvrdený odvolací dôvod podľa § 365, ods. 1 písm.
e) CSP dôvodne vytknúť, a to ani v súvislosti s tvrdenou argumentáciou o porušení princípu rýchlosti a
hospodárnosti konania na úkor spravodlivosti pre odmietnutú nehospodárnosť navrhovaného dôkazu.

31. Žalobca tiež nesúhlasí s odvolacou námietkou nesprávneho právneho posúdenia otázky
bezodkladnosti oznámenia vád diela a existencie nároku žalobcu voči žalovanému súdom prvej
inštancie, na obe otázky dostal žalovaný rozsudkom súdu prvej inštancie náležité odpovede. K odvolacej
námietke žalovaného, ktorou rozporuje otázku bezodkladnosti oznámenia vád pre dôvody, že nebolo
v jeho silách nájsť takú osobu, ktorá by si našla čas na oboznámenie sa s takýmito odbornými

dokumentmi a aby spracovala určité výstupy (doteraz však vady ani riadne nešpecifikované), preto
čas medzi čiastočným odovzdaním a reklamáciou, alebo vytknutím vád, nemohol byť kratší a že
nedisponoval potrebnými vedomosťami, najskôr si tieto veci prekonzultoval a až následne začal riešiť
uvedené vady (vady však uvedené ani riadne nie sú), žalobca poznamenáva, že ani s prihliadnutím
na okolnosti daného prípadu nemožno považovať neurčité podanie žalovaného z 12.08.2009 bez

riadnej špecifikácie vytýkaných vád za oznámenie vád diela „s odbornou starostlivosťou“, a teda včas.
Výzvou zo dňa 12.08.2009 vyzval žalovaný opätovne právneho predchodcu žalobcu na odovzdanie
(už odovzdanej) dokumentácie k Zmluve o dielo č. 9/2008, ďalej na uvedenie Trafostanice do stavu
spôsobilého na odber elektrickej energie do 14 dní s oznámením, že ak to postupca nesplní, žalovanýodstúpi od zmluvy (predtým 24.03.2009, kedy prevzal množstvo šanónov so všetkými dokumentmi a
následne listom zo dňa 28.04.2009 ku dňu 29.04.2009 odvolal plnomocenstvo postupcovi, ktoré ho
oprávňovalo na realizáciu diela, čiže komunikáciu s orgánmi štátnej správy a inými dodávateľmi pri

realizácii všetkých jeho činností súvisiacich s dielom). Rovnako žalovaný vyzval na odovzdanie diela (už
odovzdanejprojektovejdokumentáciek18.12.2008ak30.01.2009)vzmysleZmluvyodieloč.11/2008v
požadovanom počte vyhotovení, uviedol, že na základe „odborného posudku nezávislých konzultantov“
dielo nebolo vykonané riadne a požaduje nápravu vád do 14 dní, inak od zmlúv odstúpi. Pokiaľ žalovaný
začal hľadať odborne spôsobilú osobu, ako to tvrdí, tak by ju riadne označil a navrhol k svedeckej

výpovedi, čo sa nestalo. Ak výzva žalovaného z 12.08.2009 mala byť tým nadobudnutím vedomostí a
riadnym uplatnením vád, potom to z nej nevyplýva. Žalobca žiadal od žalovaného predložiť tzv. „odborný
posudok nezávislých konzultantov“, na ktorý sa odvolával, žalovaný ho však súdu prvej inštancie
odmietol poskytnúť s tvrdením, že ho nie je potrebné predkladať v nejakých poznámkach, keďže to
bude preukazovať svedeckými výpoveďami, ktoré však žalovaným navrhnuté neboli. Žalobca namieta,
že vady diela neexistovali a naviac, skutočne neboli žalovaným uplatnené včas v súlade s 562 ods. 1

Obchodného zákonníka, preto žalovanému nemohlo prislúchať žiadne právo z vád. Vo vzťahu k Zmluve
o dielo č. 11/2008 bolo dielo riadne odovzdané a prevzaté protokolárne dňa 18.12.2008 a 31.01.2009,
preto nemohol žalovaný ani platne od tejto zmluvy odstúpiť, a to ani až následným odstúpením zo dňa
18.11.2009 bez ohľadu na to, či vady v odstúpení konkretizoval, alebo nekonkretizoval, lebo tomu bránila
prekážka včasnosti oznámenia vád diela, ako aj prekážka už skôr platne ukončenej (splnenej) zmluvy

protokolárnym odovzdaním predmetu plnenia.

32. K námietkam žalovaného, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý proces tým, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou nezrozumiteľnosti a

nepreskúmateľnosti a nevysporiadal sa s návrhom žalovaného na prerušenie konania, má žalobca za
to, že tieto neobstoja, boli súdom prvej inštancie náležite a zrozumiteľne zodpovedané. Vo vzťahu k
viacerým, opakujúcim sa návrhom žalovaného na prerušenie konania má žalobca za to, že súd prvej
inštancie sa k týmto návrhom žalovaného vyjadril v rozsudku správne.

33. Žalobca sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného o porušení princípu rovnosti zbraní
preto, že súd prvej inštancie podľa odvolacej argumentácie žalovaného umožnil žalobcovi predložiť v
danej veci Znalecký posudok č. 52/2019 zo dňa 09.08.2019, týkajúci sa stavby MVE Ružbašská Miľava,
na ktorej realizoval právny predchodca žalobcu dodávky v súlade so zmluvami, pričom uvedený posudok
bol spracovaný za účelom posúdenia otázok sformulovaných uznesením Okresného súdu Košice I pod

sp. zn. 27Cb/41/2010. Žalobca poukazuje na to, že to bol žalovaný, ktorý trval na predložení uvedeného
znaleckéhoposudkuvkonanívprejednávanejveci,niežalobca,alepotom,čohožalobcasúdupredložil,
žalovaný začal posudok namietať tvrdením, že aj on si dal vyhotoviť identický posudok objednávkou zo
dňa 07.10.2019 Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Súdu prvej inštancie ale ani
neoznámil, či sa objednávka realizuje alebo nie. Žalovaný zavádza v odvolaní, keď tvrdí, že mu bola

odňatá možnosť preukázať pravdivosť ním uvádzaných tvrdení, keď uvádza, že súčasťou spisu je aj
znalecký posudok vypracovaný Mgr. Branislavom Ondrášikom, MA, PhD., vyhotoveným na objednávku
žalobcu, čo však pravdou nie je. Tento posudok bol vyhotovený na objednávku samotného žalovaného.

34. Žalobca nesúhlasí ani s námietkou nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku a jeho

nepreskúmateľnosti, považuje napadnutý rozsudok za riadne, logicky a rozsiahle odôvodnený, súd
prvej inštancie aplikoval na danú vec právne predpisy vzťahujúce sa k návrhu žalobcu a tiež presne
špecifikoval, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania a aký právny predpis je možné na danú vec
aplikovať.

35. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu nevyjadril.

36. Podaním zo dňa 15.03.2021 žalobca oznámil, že žalovaný v konaní vedenom pred Okresným
súdom Košice I pod sp. zn. 27Cb/41/2010 (v ktorom bol v procesnom postavení žalobcu) podaním
zo dňa 07.10.2020 zobral žalobu voči spoločnosti ROTORing, s.r.o. (právny predchodca žalobcu v

danom konaní) v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho Okresný súd Košice I uznesením zo dňa
01.03.2021 konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 27Cb/41/2010 právoplatne zastavil. K podaniu predložil
späťvzatie žaloby zo dňa 07.10.2020 a Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 27Cb/41/2010 zo
dňa 01.03.2021.37. Podaním zo dňa 06.05.2022 žalobca oznámil, že v konaní vedenom pred Okresným súdom v
Skalici pod sp. zn. 5Cb/8/2013 bolo v dôsledku uzatvorenia mimosúdnej Dohody o urovnaní medzi

stranami sporu konanie právoplatne ukončené zastavením daného konania, k podaniu predložil Dohodu
o urovnaní zo dňa 15.02.2022 a Uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 5Cb/8/2013 - 314 zo dňa
14.03.2022 (išlo o konanie, na ktoré v danej veci žalovaný poukazoval pre tvrdenú vadnosť projektu
na stavbe Hať na Bodrogu, ktoré súviselo aj s právnou vecou vedenou pred Okresným súdom Košice
I pod sp. zn. 26Cb/27/2010, stranami sporu boli žalobca RFB, s.r.o., ako právny nástupca spoločnosti

ROTORing, s.r.o. a žalovaným spoločnosť GIS Skalica, a.s., v likvidácii).

38. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 08.08.2023.

39. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

40.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a oboznámení sa s následnými

vyjadreniami oboch strán sporu v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých častiach
vecne správny.

42. Odvolací súd v prvom rade preskúmal rozsah podaného odvolania žalovaného za účelom ustálenia

predmetu odvolacieho konania. Napriek tomu, že žalovaný v úvode odvolania uviedol, že ho podáva
voči celému rozhodnutiu, v skutočnosti nenapáda výrok III., ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie
v časti o zaplatenie sumy 1.874,18 Eur z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcom. Žalovaný
neuvádza v obsahu odvolania žiadne odvolacie námietky vo vzťahu k zastavenej časti konania a ani
žiaden dôvod nesprávnosti rozhodnutia (odvolacie dôvody vo vzťahu k rozhodnutiu o zastavení konania

v časti výrokom III.) a ani nenavrhuje iné rozhodnutie, ako prijal súd prvej inštancie (v časti III. D
namieta nesprávnosť výšky priznanej istiny po späťvzatí, nie nesprávnosť samotného rozhodnutia o
zastaveníkonaniavčastiozaplatenie1.874,18Eur).Podľa§373ods.1CSPsúdnevyzývanadoplnenie
odvolacích dôvodov. Odvolací súd vyhodnotiac podanie podľa obsahu napokon dospel k záveru, že
žalovaný len nesprávne v úvode uviedol rozsah odvolania, avšak samotný výrok o zastavení konania

v späťvzatej časti nenapadol zo žiadneho dôvodu, preto nie je predmetom odvolacieho prieskumu a
zaoberal sa odvolacími námietkami vo vzťahu k ostatným výrokom, ktorých nesprávnosť žalovaný v
odvolaní namieta.

43. Súd prvej inštancie vo výrokoch I. a II. napadnutého rozsudku zamietol návrh žalovaného na

prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod
spis. zn. 27Cb/41/2010 a tiež návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod spis. zn. 26Cb/27/2010. Žalovaný v odvolaní
namieta, že v podaní zo dňa 19.05.2017 navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia
označených súdnych sporov vedených na Okresnom súde Košice I., v ktorých sa riešia otázky,

ktoré môžu mať podstatný význam pre rozhodnutie súdu prvej inštancie a súd prvej inštancie sa
riadne nevysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania, nevysporiadal sa s jeho argumentáciou
odôvodňujúcou návrh na prerušenie konania zo dňa 19.5.2020 (spočívajúcou v tom, že ak by neprišlo k
postúpeniu pohľadávok právneho predchodcu žalobcu, bol by si žalobca povinný uplatniť svoje údajné
nároky voči žalovanému vzájomnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod spis.

zn. 27Cb/41/2010, preto považuje postúpenie údajných pohľadávok na žalobcu za účelové s cieľom
vyhnúť sa tomu, aby sa o vzájomných nárokoch konalo v jednom konaní). Zároveň namieta, že z výroku
I. rozsudku nie je zrejmé, ktorým jeho návrhom na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Košice I sa súd prvej inštancie zaoberal.44. Právna úprava rozlišuje medzi obligatórnym (§ 162, § 163, § 445 CSP) a fakultatívnym prerušením
konania (§ 164 CSP). Fakultatívne prerušenie konania je vždy na úvahe súdu a je upravené len ako

procesnámožnosťsúdu,niejehopovinnosť.Súdmusí najskôrzvážiťmožnosťinýchvhodnýchopatrení,
pričom rozhodujúcim kritériom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Pri rozhodovaní sa, či konanie podľa § 164 CSP
preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Preto by nemal prerušiť konanie podľa citovaného ustanovenia, ak

nepredpokladá, že vyriešenie otázky v inom konaní bude mať pre dané konanie zásadný význam.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v označených konaniach súdy
neriešili žiadnu otázku, ktorú by konajúci súd nemohol posúdiť a vyriešiť sám a prerušenie konania
by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pokiaľ žalovaný návrh na prerušenie konania odôvodnil
tým, že Okresný súd Košice I nariadil znalecké dokazovanie v oboch konaniach ohľadom riadneho
vykonania Diela č. 1 a Diela č. 2, ktoré má právnu relevanciu aj pre konanie v tejto veci, odvolací

súd má za to, že v prípade, ak by súd prvej inštancie považoval za nevyhnutnú pre rozhodnutie
posúdenie otázky riadneho vykonania Diela č. 1 a Diela č. 2 znalcom, môže ju vyriešiť v konaní sám.
Postup súd prvej inštancie vzhľadom na zásadu hospodárnosti a na právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zamietnutím návrhu na prerušenie konania odvolací súd posúdil ako správny
a odvolanie žalovaného v tejto časti je nedôvodné. Odvolací súd poukazuje na postup samotného

odvolateľa v konaní pred súdom prvej inštancie, keď sa na jednej strane domáhal prerušenia konania z
dôvodu, že Okresný súd Košice I nariadil znalecké dokazovanie v oboch konaniach ohľadom riadneho
vykonania Diela č. 1 a Diela č. 2, ktoré má mať právnu relevanciu aj pre konanie v tejto veci a
následne po predložení Znaleckého posudku č. 52/2019 vyhotoveného v konaní pred Okresným súdom
Košice I súdu prvej inštancie žalobcom uviedol, že vyhotovený posudok je v danej veci nepoužiteľný.

Odvolací súd konštatuje, že argumentácia žalovaného v odvolaní je nielen v rozpore s jeho postupom
v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj odvolacím návrhom, keď v odvolacom návrhu žiada,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a alternatívne žiada, aby odvolací súd jeho návrh na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice I
spis. zn. 26Cb/27/2010 zamietol a vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na prerušenie

konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod spis. zn.
27Cb/41/2010 nepredložil žiaden odvolací návrh. Keďže konanie vedené pod spis. zn. 27Cb/41/2010
je v čase rozhodovania o odvolaní právoplatne skončené, odvolací súd sa ďalej nezaoberal odvolacími
námietkami žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho argumentáciou odôvodňujúcou
návrh na prerušenie konania zo dňa 19.5.2020. Čo sa týka námietky nezrozumiteľnosti výroku I.

rozsudku, keď podľa žalovaného nie je zrejmé, ktorým návrhom žalovaného na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I sa súd prvej inštancie
zaoberal, z obsahu spisu vyplýva, že konajúci súd o návrhu žalovaného na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I spis. zn. 27Cb/41/2010 zo dňa
zo dňa 31.01.2013 rozhodol uznesením č. k. 42Cb/64/2013 - 60 zo dňa 30.05.2013, ktorým jeho návrh

zamietol.NaodvolaniežalovanéhoKrajskýsúdvBratislaverozhodnutiesúduprvejinštancieUznesením
č. k. 2Cob/166/2020 - 154 zo dňa 29.05.2014 potvrdil. Ďalší návrh žalovaného bol doručený súdu dňa
22.05.2017 podaním zo dňa 19.05.2017, ktorým sa domáhal prerušenia konania do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I spis. zn. 27Cb/41/2010 a do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I spis. zn. 26Cb/27/2010. Žalovaný v ďalšom

priebehu konania opakovane v podaniach žiadal o návrhu rozhodnúť, príp. dopĺňal argumentáciu, a to
vrátane prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 19.05.2020 (keď sa vyjadroval
„k návrhu na prerušenie konania“). Predmetom posúdenia je návrh žalovaného zo dňa 19.05.2017 (na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I spis. zn.
27Cb/41/2010 a do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I spis. zn.

26Cb/27/2010), keďže o predchádzajúcom návrhu žalovaného bolo v súlade s vtedy platnou úpravou
Občianskeho súdneho poriadku ešte v priebehu konania právoplatne rozhodnuté. Prednes právneho
zástupcužalovanéhonapojednávanídňa19.05.2020niejeanipodľaobsahunovýmnávrhom.Námietka
žalovaného, že výrok I. rozsudku nie je v súlade s konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 23.
rozsudku je nedôvodná, bod 23 rozsudku neobsahuje odôvodnenie zamietnutia ktoréhokoľvek návrhu

žalovaného na prerušenie konania, ale odôvodnenie nevykonania dôkazu. Odvolací súd nevzhliadol
z vyššie žalovaným namietaných dôvodov žiaden nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorým by znemožnil, aby žalovaný uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlok porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a teda naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP.

45. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že nevykonaním ním navrhnutého
znaleckého dokazovania súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal dôkaz, ktorý bol potrebný na
zistenie rozhodujúcich skutočností a pre riadne rozhodnutie, čím založil odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. e) CSP. Žalovaný navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia, či Dielo
č. 2 v čase odovzdania trpelo vadami, a ak áno, akými; a či plnenia podľa Zmluvy o dielo č. 09/2008,

ktoré spoločnosť ROTORing fakturovala žalovanému v rozsahu predložených faktúr, boli nevyhnutné na
plnenie Zmluvy o dielo č. 09/2008 a či tieto činnosti a v akom rozsahu prispeli k žiadanému výsledku
predpokladanému Zmluvou o dielo č. 09/2008. Ak súd prvej inštancie rozhodol, že tento žalovaným
navrhovaný dôkaz nevykoná, nakoľko by takéto dokazovanie bolo nadbytočné, nehospodárne a právne
irelevantné, rozhodol správne. V prípade Diela č. 1, teda činností podľa Zmluvy o dielo č. 09/2008,
odvolacísúdnevidížiadnusúvislosťmedziúčelomnavrhnutéhoznaleckéhodokazovania(nevyhnutnosť

vyfakturovaných činností na plnenie Zmluvy o dielo č. 09/2008 a či tieto činnosti a v akom rozsahu
prispeli k žiadanému výsledku predpokladanému zmluvou) a predmetom konania v tejto časti, ktorým
je zaplatenie dojednanej paušálnej mesačnej odmeny v článku 6 odsek 6.1 Zmluvy o dielo č. 09/2008,
za výkon činnosti v mesiacoch január 2009 a február 2009, takéto dokazovanie je nadbytočné
(teda presahujúci potrebný rozsah dokazovania pre rozhodnutie o tejto časti nároku), nehospodárne

(zaťažujúce konanie zbytočne vynaloženými nákladmi a časovým úsekom, ktorý nedôvodne oddiali
meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie) a právne irelevantné, keďže jeho výsledok by neovplyvnil
rozhodnutie vo veci. V prípade návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia,
či Dielo č. 2 podľa zmluvy č. 11/2008 v čase odovzdania trpelo vadami, a ak áno, akými; vzhľadom
na akceptovanú námietku absencie včasnej notifikácie vád žalovaným zhotoviteľovi podľa § 562 ods.

2 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie vykonanie znaleckého dokazovania správne vyhodnotil
ako nadbytočné. Včasné oznámenie vád zhotoviteľovi je základným predpokladom, aby súd mohol viesť
dokazovanie o žalovaným tvrdených vadách diela a zákonným predpokladom priznania prípadných
nárokovzvádvsúdnomkonaní,atobezohľadunato,čisaexistencieváddovolávastranasporuvrámci
procesného útoku alebo procesnej obrany. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že súd musí postupovať

tak, aby vykonal všetky dôkazy, ktoré sú relevantné pre príslušné súdne konanie a ktoré sú spôsobilé
preukázať rozhodujúce skutočnosti tvrdené sporovou stranou, avšak v prípade, ak všeobecne záväzný
právny predpis súdu neumožňuje priznať nárok, na preukázanie existencie ktorého strana vykonanie
dôkazu navrhuje, je takéto dokazovanie nadbytočné a nehospodárne, nakoľko takáto rozhodujúca
skutočnosť tvrdená sporovou stranou nemusí byť súčasne rozhodujúcu skutočnosťou pre meritórne

rozhodnutie. Kvalifikované uplynutie času, s ktorým právny predpis spája zánik nároku alebo nemožnosť
ho priznať v súdnom konaní, ktorého sa protistrana pred súdom dovolá, je rovnako rozhodujúcou
skutočnosťou, jeho uplatnenie priamo vyplýva z hmotného práva. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s
odvolacou argumentáciou žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonaním navrhovaného znaleckého
dokazovania neprimerane znevýhodnil žalovaného, ktorý tak nemohol splniť zákonnú povinnosť v

zmysle čl. 8 CSP v spojení s § 150 CSP pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa príslušného sporového konania. Analogicky odvolací súd poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu činnosť v prípadoch uplatnenia námietky kvalifikovaného uplynutia času, súd dôvodnosť
a príp. výšku samotného nároku v konaní neposudzuje. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje s
námietkou žalovaného, že bez ohľadu na to, či žalovaný odstúpil od Zmluvy o dielo č. 09/2008 a Zmluvy

o dielo č. 11/2008 platne alebo nie, povinnosťou súdu bolo zaoberať sa otázkou existencie a rozsahu
vád Diela č. 1 a Diela č. 2. V prejednávanej veci vady neboli včas právnemu predchodcovi žalobcu
oznámené, žalobca vzniesol námietku zmeškania notifikačnej povinnosti, preto aj v prípade preukázania
ich existencie v čase prevzatia diela, by súd nároky z vád nemohol žalovanému priznať a dokazovanie
ich existencie v čase odovzdania je tak nadbytočné.

46. Odvolací súd k tejto časti odvolacích námietok žalovaného uvádza, že námietka žalovaného, že
súd prvej inštancie v bode 23. rozsudku nesprávne vymedzil predmet jednotlivých zmlúv o dielo, je
síce opodstatnená, avšak s ohľadom na ostatný obsah odôvodnenia rozhodnutia je zjavné, že ide len
o chybu v písaní v bode 23, ktorá nemá žiadny vplyv na správnosť, zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť

rozhodnutia a už vôbec nesvedčí o tom, že sa by súd prvej inštancie riadne nevysporiadal s návrhom
žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania, ako argumentuje žalovaný.47. Žalovaný ďalej namieta nesprávne právne posúdenie otázky bezodkladnosti oznámenia vád v
zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, otázky platnosti odstúpenia od zmlúv, ako aj otázky
platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, čím súd prvej inštancie založil odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. h) CSP.

48. Pre uplatnenie nárokov z vadného dodania diela v súdnom konaní je nevyhnutné, aby ich
objednávateľ oznámil včas zhotoviteľovi (§ 562 ods. 2 Obchodného zákonníka). V prípade, ak
objednávateľ včas neoznámil zhotoviteľovi vady diela, nie je možné v súdnom konaní priznať

objednávateľovi nároky z vád diela, ak zhotoviteľ v konaní pred súdom namietne, že objednávateľ mu
vady diela neoznámil včas (k tomu viď § 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Odvolací súd sa preto stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa zaoberal námietkou žalobcu,
že tieto vady neboli zo strany žalovaného uplatnené včas bez toho, aby skúmal, či vytýkané skutočnosti
nastali resp. vytýkané vady skutočne existovali. Lehota na oznámenie vád má charakter premlčacej
lehoty, tzn. súd na jej uplynutie musí prihliadať, ak ju zhotoviteľ diela v konaní namietne. Odvolací súd

má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil okolnosti tvrdené žalovaným pre zistenie, či lehota na
oznámenie vád zhotoviteľovi bola dodržaná.

49. Odvolací súd sa síce stotožňuje so žalovaným, že pri posúdení otázky bezodkladnosti oznámenia
vád v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka pojem „bez zbytočného odkladu“ možno vykladať

ako čo najkratšiu lehotu s ohľadom na konkrétne okolnosti, túto lehotu je potrebné posudzovať
vždy individuálne s prihliadnutím na ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na jej dĺžku, avšak
súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že ide o čo najkratší časový úsek, ktorý je potrebné posudzovať
striktne objektívne vzhľadom na okolností konkrétneho prípadu, bez ohľadu na subjektívne dôvody na
strane povinného subjektu. Lehota „bez zbytočného odkladu“ patrí k lehotám určeným zákonodarcom

všeobecnýmspôsobom,akmásubjektvtejtolehotesplniťnejakúpovinnosť,musítakurobiťbezodkladu
plnenia, teda vtedy, keď objektívne vznikla možnosť jej splnenia po prvý raz.

50. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.08.2018 sp. zn. 2Cdo/150/2017 vyplýva, že pojem (lehota)
„bez zbytočného odkladu“ je vágnym pojmom, ktorý je potrebné vykladať vždy s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, pričom v každom konkrétnom prípade je vždy potrebné skúmať, či dlžník bezodkladne
využil všetky možnosti pre splnenie tejto povinnosti, prípadne aké skutočnosti mu v tom bránili. Z
časovéhourčenialehoty„bezzbytočnéhoodkladu“jevšakpotrebnévyvodiť,žeideoveľmikrátkulehotu,
ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu
povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude

závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez zbytočného
odkladu nekoná, bude mať zbytočný odklad (nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia povinnosti či
urobenia právneho úkonu, ktoré sú na túto lehotu viazané, ten dôsledok, že právne účinky spojené s
dodržaním lehoty nenastanú.

51. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek, čo
vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 31 dní nesporne nemožno
vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obdo 32/2007
zo dňa 29.04.2008).

52. Žalovaný tvrdil, že nebol odborne spôsobilý posúdiť prípadné vady Diela č. 1., resp. Diela č. 2,
že bolo potrebné, aby konzultoval prípadné vady s externými poradcami, pričom bolo časovo náročné
nájsť subjekt, ktorý by mal dostatočnú personálnu a časovú kapacitu na riadne preskúmanie diela.
Ani pri zohľadnení predmetu plnenia a okolností danej veci časový úsek, ktorý uplynul od prevzatia
Diela č. 2 žalovaným (v dvoch častiach protokolmi zo dňa 18.12.2008 a 30.01.2009) až do okamihu

oznámenia vád listom zo dňa 12.08.2009, v posudzovanej veci teda časový úsek viac ako 7 mesiacov,
nie je možné považovať za splnenie povinnosti objednávateľa oznámiť vady v lehote určenej zákonom
všeobecne takým spôsobom, že sa tak malo stať v krátkom časovom úseku, keď objektívne vznikla
možnosť žalovaného splniť povinnosť oznámiť tvrdené vady diela. Uvedené rovnako platí aj v prípade
prác, dodávok a naviac plnení za mesiac január 2009 a február 2009 (Dielo č. 1), kde k poslednému dňu

plnenia sám žalovaný dňa 01.03.2009 formou súpisu PP a IČ uznal, že pre stavbu na Ružbašskej Miľave
boli skutočne tieto práce a činnosti právnym predchodcom žalobcu vykonané riadne a bez vád. Ani
časovýúsekviacako5mesiacov(od01.03.2009dooznámeniatvrdenýchvádlistomzodňa12.08.2009)
nie je včasným oznámením vád v lehote „bez zbytočného podkladu“, pričom žalovaný k tomuto plneniuani netvrdil iné objektívne dôvody, pre ktoré mu nevznikla možnosť splniť povinnosť oznámiť tvrdené
vady diela bez zbytočného odkladu po poskytnutí plnenia v mesiaci január 2009 a v mesiaci február
2009.

53. Odvolací súd pritom poukazuje na obsah výzvy žalovaného zo dňa 12.08.2009, ktorou mal oznámiť
vady právnemu predchodcovi žalobcu. Z ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri
vadách diela platia primerane § 436 až 441 Obchodného zákonníka. Oznámenie vád je jednostranným
hmotnoprávnym úkonom objednávateľa, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, musí spĺňať náležitosti určitosti

právneho úkonu, a to vo vzťahu k identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa
prejavujú, popis vady musí spĺňať požiadavku nezameniteľnosti s inou vadou tak, aby bolo pre adresáta
právneho úkonu (zhotoviteľa) zistiteľné, čo je predmetom jeho povinnosti z nárokov z vád uplatnených
objednávateľom (akú konkrétnu vadu objednávateľ právnym úkonom uplatňuje).

54. Z Oznámenia vád zo dňa 12.08.2009 v prípade plnenia poskytnutého zo Zmluvy o dielo č. 9/2008

nevyplýva, že v oznámení požadované plnenie má charakter vady plnenia poskytnutého v mesiaci
január 2009 alebo v mesiaci február 2009. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nevyplýva, že
práve v uvedených mesiacoch bolo povinnosťou žalobcu doručenie diela vo formáte zoznamu stupňov
PP a IČ podľa príslušných mesiacov, doručenie originálov dokumentov alebo uvedenie trafostanice
do stavu spôsobilého na odber elektrickej energie podľa aktuálnych podmienok VSE, a žiadne vady

neboli zaznamenané v Súpise PP a IČ pre stavby na Ružbaršskej Miľave vykonané v mesiaci február
2009 podpísanom bez pripomienok predsedníčkou predstavenstva žalovaného a ani z obsahu Dohody
uzatvorenej medzi stranami 01.03.2009, v ktorej sa strany dohodli na obsahu, rozsahu a dodacích
podmienkach na mesiac 3/2009 nevyplýva, že v už v období 1/2009 a 2/2009 mala byť uvedená
trafostanicadostavuspôsobiléhonaodberelektrickejenergie(napr.vmesiacimarec2009bolozadaním

uložené v prípade trafostanice len dokončiť revízie a prípravné práce na odber elektriny). Oznámené
vady tiež nie sú podľa názoru odvolacieho súdu charakterom nezistiteľné žalovaným pri prevzatí diela, z
ich charakteru nevyplýva objektívna nemožnosť žalovaného posúdiť ich prípadnú existenciu a oznámiť
ich žalobcovi včas, t.j. bez zbytočného odkladu po prevzatí prác v mesiacoch január a február 2009.
V prípade plnenia poskytnutého zo Zmluvy o dielo č. 11/2008 notifikácia vád zo dňa 12.08.2009 ako

jednostranný právny úkon rovnako nespĺňa podmienku určitosti, keď z notifikácie nevyplýva, v čom nebol
dodržaný rozsah a obsah RPD v zmysle príslušných technických noriem, v čom konkrétne spočíva
vada nevykonania diela riadne, v dôsledku čoho je nerealizovateľná. Neurčitosť právneho úkonu nie
je spôsobilý odstrániť púhy odkaz na nešpecifikovaný „odborný posudok nezávislých konzultantov z
predmetnej oblasti“, ktorého existenciu žalovaný ani v priebehu konania nepreukázal. Ak by podľa

žalovaného odovzdaná časť diela nebola úplná, chýbal objekt SO 03 a dve ďalšie vyhotovenia RPD, i v
prípade existencie týchto vád ide o vady, ktoré bolo možné zistiť pri prevzatí. Oznámenie vád žalovaným
nespĺňa požiadavku konkrétnosti a určitosti popisu vád žalovaným.

55. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ak žalovaný vedel, že nie je odborne

spôsobilý posúdiť vady, bol primárne povinný zabezpečiť odborne spôsobilú osobu už v čase prevzatia
diela, pričom sa nestotožňuje so žalovaným, že mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy ani zo
zákona. Ustanovenie § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka zaväzuje objednávateľa predmet diela
prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela, a to
bez ohľadu na to, či je odborne spôsobilý posúdiť predmet diela. Je potom na ťarchu žalovaného a jeho

konaním v rozpore s požiadavkou vynaloženia odbornej starostlivosti pri prehliadke predpokladanej v
§ 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, ak nezabezpečí odborne spôsobilú osobu už v čase
prevzatia diela. Naviac žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal žiadne konkrétne skutkové okolnosti
objektívnehocharakteru,zktorýchbyvyplývalaobjektívnanemožnosťoznámiťvadyskôrakopouplynutí
viac ako 7 mesiacov od prevzatia Diela č. 2 a viac ako 5 mesiacov od prevzatia Diela č. 1 (plnení v

mesiaci január 2009 a február 2009). Všeobecné tvrdenie o „časovej náročnosti nájsť subjekt, ktorý
by mal dostatočnú personálnu a časovú kapacitu na riadne preskúmanie diela“ takouto preukázanou
objektívnou okolnosťou nie je. Žalovaný existenciu objektívnej prekážky, pre ktorú i v prípade, že nebol
odborne spôsobilý posúdiť prípadné vady, v konaní ani nepreukázal.

56. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou nesprávneho právneho posúdenia neplatnosti
Odstúpenia od Zmluvy o dielo č. 9/2008 a Zmluvy o dielo č. 11/2008 listom zo dňa 18.11.2009. Pokiaľ
odvolateľargumentujevodvolaní,žeObchodnýzákonníkvžiadnomustanoveníneurčujepovinnosť,aby
obsahom odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu, pre ktorý zmluvná strana od zmluvy odstupuje,čo opiera o citáciu z rozhodnutia najvyššieho súdu spis. zn. 4Cdo/111/2008, je potrebné uviesť, že vo
veci, na ktorú poukazuje, dovolací súd riešil špecifickú situáciu a nie je možné ju automaticky aplikovať
na všetky prípady odstúpenia od zmluvy. Vo veci rozhodovanej pod spis. zn. 4Cdo/111/2008 dovolací

súd uviedol, že bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa aj s prípadným dôvodom odstúpenia podľa § 49
Občianskeho zákonníka, ktorý uviedla vo vyjadrení k žalobe právna predchodkyňa žalovaných.

57. Naopak, ako vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.
3Obdo/61/2016, je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku

záväzku odstúpením, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením
konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená.
Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe
zániku zmluvného záväzku. S ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby
druhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia.

58. Ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka umožňuje od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovujezmluvaalebotentoaleboinýzákon. Naodstúpenieodzmluvyakojednostrannýprávnyúkon,
sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, vrátane požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, Obchodný zákonník
upravuje právo odstúpiť od zmluvy pre niektoré prípady za vymedzených podmienok, vždy na základe

určitej právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku záväzku. V tomto zmysle Obchodný zákonník
upravuje odstúpenie od zmluvy pre prípad omeškania dlžníka s riadnym a včasným plnením jeho
záväzku (§ 345 a nasl. Obchodného zákonníka), ale aj pre prípad vád diela, ktorého dodaním je
zmluva porušená podstatným spôsobom (prípadne nepodstatným spôsobom za zákonom stanovených
podmienok). Ide o dva rôzne inštitúty odstúpenia od zmluvy, ktoré sa odlišujú najmä zákonnými

predpokladmi, za ktorých môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť. Z obsahu písomného odstúpenia
od Zmluvy o dielo č. 11/2008 skutočne nie je zrejmé, či dôvodom odstúpenia žalovaného od Zmluvy o
dielo č. 11/2008 a Zmluvy o dielo č. 9/2008 je existencia vád alebo porušenie povinnosti riadne odovzdať
dielo. Odvolací súd preto súhlasí so závermi súdu prvej inštancie o neurčitosti a nezrozumiteľnosti
Oznámenia vád zo dňa 12.11.2009 podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorých dôvodov potom

takouto vadou trpí aj Odstúpenie od zmluvy zo dňa 18.11.2009, ktoré na neurčitý a nezrozumiteľný
právny úkon nadväzuje (v napadnutom rozhodnutí odôvodnený súdom prvej inštancie osobitne pre
každú zo zmlúv). Odstúpenie od zmluvy predstavuje jeden zo spôsobov zániku nesplneného záväzku. V
posudzovanej veci ale žalovaný nepreukázal, že žalobca záväzok zo zmluvy o dielo č. 11/2008 nesplnil,
nakoľko dielo právny predchodca žalobcu odovzdal a žalovaný prevzal, čo platí v prípade predmetu

zmluvy o dielo č. 9/2008 za obdobie, ktoré je predmetom konania.

59. Žalovaný ďalej namieta nesprávne právne posúdenie platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.04.2012 uzatvorenej medzi spoločnosťou ROTORing, s.r.o. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávky spoločnosti ROTORing, s.r.o. voči

žalovanému, túto odvolaciu námietku špecifikoval len odkazom rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1M Obdo V 6/2006, zo dňa 30.10.2008, z ktorého vyplýva, že k platnému postúpeniu pohľadávky môže
dôjsť len za predpokladu, že predmetom postúpenia je existujúca pohľadávka. Uvedené rozhodnutie
však rieši úplne inú právnu otázku, a to postúpenie práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred
postúpením čiastočne plnila, kedy dochádza na jej základe k postúpeniu (prevodu) len tých práv a

povinností, ktoré z nej v čase prevodu ešte vyplývajú a nemôže sa dotýkať tých práv a povinností,
ktoré už povinná strana splnila. Určenie pohľadávky, ktorá je predmetom zmluvného postúpenia, je
dostatočne určité, právna úprava vylučuje z možnosti postúpenia pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, pohľadávku, ktorá nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia ani pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s

dlžníkom (§ 525 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka). Otázku, či existuje právo, ktoré bolo postúpené, či
patrilo pôvodnému veriteľovi a či skutočne podľa platnej zmluvy prešlo, rieši súd až pri rozhodovaní o
veci samej. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či ju dlžník uznáva alebo nie.
Späťvzatie časti žaloby o zaplatenie nároku na základe faktúry č. PRF200900 je procesnou dispozíciou
žalobcu so žalobou a vo vzťahu k hmotnoprávnemu posúdeniu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok

je bez významu. Odvolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia platnosti Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.04.2012 je nedôvodná.60. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval
v súlade s požiadavkou na riadne odôvodnenie rozsudku, čím spôsobil jeho nepreskúmateľnosť a
zaťažil konanie inou vadou, ktorý mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1

písm. d) CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného
dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. Súd

prvej inštancie sa so spornými otázkami vysporiadal aplikujúc príslušné právne predpisy. Ako vyplýva
z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Chyba v písaní v označení
predmetu jednotlivých zmlúv o dielo nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a ani nemá za následok

nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Čo sa týka námietky žalovaného, že zo žiadnej časti rozsudku
nevyplýva, akým spôsobom stanovil súd sumu, k zaplateniu ktorej zaviazal žalovaného vo IV. výroku
rozsudku a preto napáda aj výrok V. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 92,4%, odvolací súd uvádza, že žalobca uplatnil žalobou pohľadávku vo
výške 49.404,40 Eur, po odpočítaní časti istiny 1.874,18 Eur, v ktorej súd prvej inštancie konanie zastavil,

potom priznaná suma správne predstavuje 47.530,22 Eur a úspech žalobcu v konaní podiel 92,4%.
Žalovaný ale v konaní pred súdom prvej inštancie nesprávnosť uplatnenej výšky nároku žalobcu, ani
výšky jednotlivých nárokov, z ktorých žalovaná suma pozostávala, v rámci procesnej obrany nenamietal.

61. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre
podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutých výrokoch v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

62. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

66. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).