Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120247479
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6120247479.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu ABLA s.r.o., Pri Kríži 3087/32,
Bratislava, IČO: 46 134 514, proti žalovanému A.M.C. - A Správa nehnuteľností s.r.o., Kvačalova 15,
Bratislava, IČO: 35 861 266, práv. zast. JUDr. Ján Polomský, Miletičova 21, Bratislava, o zaplatenie
1.126,48 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II

č.k. 26Cb/52/2020-122 zo dňa 8.6.2021 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/52/2020-196 zo dňa
7.2.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/52/2020-122 zo dňa
8.6.2021 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/52/2020-196 zo dňa 7.2.2022 v napadnutom výroku
I. a súvisiacom výroku III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

II. Odvolanie proti výroku II. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
434,10 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 434,10 EUR od 16.4.2019 do
zaplatenia, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím výrokom priznal žalobcovi právo na

náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu
dňa 19.6.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny titulom zaplatenia
odplatyzaslužbyposkytnuténazákladezmluvyododávkeslužieb.Medzižalobcomažalovanýmnebolo
sporné, že žalobca ako dodávateľ a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na O.

V. Č.. XX B. XX ako odberatelia uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo zabezpečenie upratovacích
prác v predmetnom bytovom dome. Spornou nebola ani skutočnosť, že táto zmluva bola uzatvorená na
dobu neurčitú, pričom odmena za vykonávanie upratovacích prác bola dohodnutá vo výške 432,- EUR
mesačne. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobca vystavil faktúru č. 2042019, v ktorej fakturoval
čistiace a upratovacie za mesiac marec 2019 v bytovom dome O. XX-XX, pričom k úhrade tejto faktúry
nedošlo. Žalovaný nárok žalobcu neuznával, pričom v rámci svojej obrany uvádzal, že práce, na ktorých

vykonanie sa žalobca zaviazal neboli vykonané buď vôbec alebo s vadami, ktoré žalobca neodstránil.
Zároveň vzniesol kompenzačnú námietku, v rámci ktorej si voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 360,- EUR, ktorá mala predstavovať náklady na odstránenie vád diela. Žalovaný taktiež vzniesol
námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Súd prvej inštancie uviedol, že
ak by akceptoval argumentáciu žalovaného o tom, že nemôže byť nositeľom pasívnej vecnej legitimácie
v tomto konaní, nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, tak takáto argumentácie je celkom

v rozpore so znením zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.3. Predmetom zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu bolo vykonávanie nepretržitej, resp.
opakovanej činnosti. Žalobca sa v zmluve zaviazal vykonávať upratovacie práce v rozsahu uvedenom
v prílohe zmluvy, pričom niektoré práce mali byť vykonávané dvakrát týždenne, iné práce mali byť

vykonávané v mesačných, štvrťročných, polročných, a niektoré práce mali byť vykonávané až v
ročných intervaloch (napr. umývanie osvetľovacích telies, umývanie okien). Vlastníci bytov a nebytových
priestorov sa zaviazali tieto práce uhrádzať paušálnu mesačnú odplatu v sume 432,- EUR. Odmena
nebola závislá na množstve odvedenej práce v danom mesiaci, čo vyplývalo aj z toho, že bola rovnaká
pre každý mesiac, zatiaľ čo dohodnutý rozsah prác sa logicky musel v jednotlivých mesiacoch odlišovať.

To znamená, že žalobcovi by nárok na zaplatenie mesačnej odplaty nevznikol iba v takom prípade,
ak by v danom mesiaci nevykonal vôbec žiadne práce. Pokiaľ žalobca práce vykonal, žalovaný je
povinný zaplatiť mu za tieto práce odplatu. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol ako jedno zo svojich
skutkových tvrdení práve tvrdenie, v zmysle ktorého žalobca nemal mať nárok na zaplatenie odmeny
za vykonané práce, nakoľko žiadne nevykonal. Toto skutkové tvrdenie však bolo vyvrátené výsluchom
svedka Q. Š., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 1.4.2020 boli práce vykonané. Pokiaľ išlo o

ďalšie skutkové tvrdenie, podľa ktorého žalobca nemá nárok na zaplatenie faktúry za práce vykonané
za mesiac marec, nakoľko tieto práce vykazovali vady, ktoré musela odstrániť tretia osoba, ani v
prípade, ak by žalobca vykonal v mesiaci marec práce skutočne s vadami, neznamenalo by to pre
objednávateľa zánik jeho povinnosti tieto práce uhradiť. Súd poukázal na to, že na základe vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu však nebolo možné konštatovať, že by žalovaný, ako

zástupca objednávateľov, pokiaľ ide o práce za mesiac marec žalobcovi skutočne právne relevantným
spôsobom vady vytkol.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný preukazoval existenciu vád, ako aj splnenie oznamovacej
povinnosti prepisom e-mailov zo dňa 14.3.2019 a 18.3.2019. Žalovaný tak, ako zástupca objednávateľov

uplatnil súčasne nárok na zľavu z ceny, ako aj nárok na odstránenie vád. Tu bolo podľa súdu potrebné
uviesť, že v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je žalovaný ako
správca povinný vykonávať správu bytového domu s odbornou starostlivosťou. Napriek tomu žalovaný
uplatňoval nároky vlastníkov voči žalobcovi zmätočne, keď na jednej strane žiadal zľavu z ceny prác
za mesiac február a následne tieto práce uhradil. Súčasne žiadal o odstránenie vád diela, následne pri

preberaní kľúčov od priestorov bytového domu prevzal od žalobcu faktúru, k prácam nevyjadril žiadne
výhrady, neuplatnil žiadne nároky z vád, ale faktúru uhradiť odmietol. Následne dal vady odstrániť tretej
osobe. Len pre úplnosť súd považoval za potrebné uviesť, že zo skutkových tvrdení ani z predložených
listinných dôkazov dokonca vôbec nevyplývalo, že by k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalobcom došlo
právne relevantným spôsob, keďže v zmysle zmluvy sa pri ukončení zmluvného vzťahu predpokladala

buď písomná výpoveď alebo písomná dohoda, nakoľko zmluvné strany si v zmluve vymienili, že zmluvu
možno meniť iba písomne. Nakoľko však tieto skutočnosti netvorili predmet sporu medi žalobcom a
žalovaným, súd sa pri svojom rozhodovaní bližšie spôsobom ukončenia zmluvy nezaoberal. Žalovaný
teda ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rozpore s ustanoveniami § 436 a nasl.
Obchodného zákonníka nevykonal riadne voľbu nároku z vád, keď súčasne uplatňoval aj nárok na

zľavu z kúpnej ceny aj nárok na odstránenie vád, resp. dodatočné poskytnutie služieb. Následne
žalovaný prebral od žalobcu kľúče od bytového domu, jeho zamestnanec skontroloval dňa 1.4.2019
stav schodísk a ako skonštatoval aj vo svojej výpovedi „z môjho pohľadu práce vykonané boli“, žiadne
vady vykonaných prác žalobcovi nevytkne. Potom tretej osobe, ktorá prevzala po žalobcovi upratovanie
predmetného bytového domu žalovaný schváli úhradu nákladov, ktoré mali súvisieť s odstraňovaním

vád prác vykonaných žalobcom a tieto náklady sa snaží uplatniť u žalobcu.

5. V odôvodnení súd poukázal na to, že žalovaný sa nemôže odvolávať iba na rozhodnutia zástupcov
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich záväznosť. Žalovaný je ako správca bytového domu
povinný vykonávať správu domu samostatne, pre žalovaného ako správcu sú záväzné rozhodnutia

vlastníkov bytov a nie ich zástupcov, ktorí v zmysle § 8a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, zabezpečujú komunikáciu so správcom a sami nie sú oprávnení
rozhodovať o veciach, o ktorých sú oprávnení rozhodovať vlastníci. Žalovaný teda dňa 1.4.2019, kedy
vykonával kontrolu prác odvedených žalobcom, mal žalobcovi tieto vady vytknúť a uskutočniť aj voľbu
nároku z vád. Pokiaľ tak neurobil a dal vady odstrániť tretej osobe, čím znemožnil žalobcovi nedostatky

odstrániť, na čo mal žalobca v tejto situácii, v súlade s § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka právo,
nemožno vady prác za mesiac marec považovať za riadne uplatnené. Povinnosť vykonať kontrolu prác
nevyplývala žalovanému iba zo zákona č. 182/1993 Z.z., ale aj zo samotnej zmluvy uzatvorenej so
žalobcom. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy a ani zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníkataktiež nevyplýva objednávateľovi právo dať vady diela vykonávaného žalobcom odstrániť tretej osobe
na náklady žalobcu. Neexistuje teda žiadna právne relevantná skutočnosť, na základe ktorej by žalobca
mal tieto náklady znášať. Bolo povinnosťou žalovaného upozorniť vlastníkov prostredníctvom ich

zástupcov, že nároky z vád nezávisia od ich ľubovôle, ale pre tieto sú dané zákonom a zákonom je daný
aj spôsob ich uplatňovania. Predovšetkým však mal tieto vady ako zástupca vlastníkov sám riadne a
včas uplatniť. Pokiaľ tak žalobca neurobil, bol to práve on, kto zmaril možnosť úspešného uplatnenia
nárokov z vád. Na základe všetkých uvedených skutočností, tak súd dospel k záveru, že žalobca má
nárok na zaplatenie upratovacích prác za mesiac marec 2019, ktoré mu neboli uhradené.

6. Záverom súd uviedol, že pre posúdenie existencie nároku žalobcu na úhradu odplaty za upratovacie
práce nepovažoval za potrené vykonať výsluch K. Z. E.. Hlavnou príčinou, pre ktorú súd neakceptoval
tvrdenia žalovaného ohľadom vadného plnenia zmluvy bola skutočnosť, že žalovaný ako zástupca
vlastníkov tieto nároky z vád neuplatnil voči žalobkyni riadne a včas a spôsobom predpokladaným
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný navyše predložil súdu ako listinný dôkaz písomné

čestné vyhlásenie niektorých vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome, podľa ktorého práce
v mesiaci marec nemali byť vykonané riadne, pričom toto čestné prehlásenie bolo podpísané aj
navrhovaným svedkom E.. Prípadný výsluch tohto svedka teda súd považoval za nadbytočný a jeho
vykonanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Žalobca si okrem nároku na zaplatenie
žalovanej istiny, uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5% denne zo žalovanej

sumy od 7.4.2019 do 19.2.2020, ktorý odôvodňoval tým, že k úhrade zmluvnej pokuty sa mal žalovaný
zaviazať podpisom faktúry č. 2042019. Súd tento nárok považoval za nedôvodný, a to najmä preto,
že medzi žalobcom a žalovaným ako zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov nedošlo k
platnému dojednaniu zmluvnej pokuty. Súd preto dospel k záveru, že k zmene zmluvných podmienok
zmluvy o dodávke služieb zo dňa 29.5.2017 a platnému dojednaniu zmluvnej pokuty nedošlo, a preto

súd žalobu v tejto časti zamietol.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), e),
f) a h) C.s.p.. Uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil skutkové tvrdenia žalovaného, predložené dôkazy
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný predsa nikdy netvrdil, že v rámci mesačných časových

intervalov neboli vykonané vôbec žiadne práce. Nejaké plnenie zo strany žalobcu tam bolo, ale nie v
dohodnutom rozsahu a kvalite, t.j. v rozpore so zmluvou, toto bolo skutkovým tvrdením žalovaného.
Súd vytrhol z kontextu tvrdenie žalovaného, že dielo nebolo vykonané buď vôbec alebo bolo vykonané
s vadami a nesprávne spojil s výpoveďou svedka Š., že upratané bolo iba v deň pri ukončení zmluvy
dňa 1.4.2019. Tvrdenie žalovaného, že služby neboli poskytnuté vôbec, je potrebné vnímať v kontexte a

síce, že v emailovej komunikácii zo dňa 14.3.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že v mesiaci marec 2019
doposiaľ žiadne upratovanie neprebehlo, čo si odsledovali vlastníci. Ak žalovaný uviedol že dielo nebolo
vykonané vôbec, mal na mysli, že minimálne 2 týždne (od začiatku mesiaca marec 2019 do 14.3.2019)
žalobca vôbec neplnil. To znamená, že dielo nevykonal vôbec. Zdôraznil, že v záujme objednávateľa
bolo, aby zhotoviteľ upratovacie práce poskytoval pravidelne na dojednanej časovej báze. Dielom

nemožno rozumieť iba upratovacie práce vykonané súhrnne za mesiac, resp. rok, ale taktiež upratovacie
práce vykonané v rámci jedného týždňa. Preto, ak žalovaný v polovici mesiaca uviedol, že minimálne
polovicu mesiaca žalobca nevykonal dielo vôbec, jeho skutkové tvrdenie je správne. Súd si výpoveď
svedka Q. Š., ktorý „iba“ potvrdil už skôr žalovaným tvrdené skutočnosti, a to, že k plneniu v rámci
mesiacamarecdošlo,avšaksvadami,ktorébolizistenéaodstránenénovouupratovacouspoločnosťou,

vyložil tak, že svedok potvrdil, že k nejakému plneniu došlo, ako keby táto skutočnosť bola medzi
stranami sporná (čo vôbec nebola). A tak žalobe bez zohľadnenia a skúmania ďalších predložených
dôkazov, vyhovel. Skutkové zistenia súdu sú však neprávne, pretože spája plnenie za mesiac marec
2019 s plnením v mesiaci február 2019, ktorý však nie je predmetom žaloby. Žalovaný žalobcu v emaily
zo dňa 14.3.2019 požiadal, aby upratal (t.j. v marci) všetky vchody na mokro a dodržiaval harmonogram

prác podľa zmluvy. V závere emailu žalovaný zároveň požaduje zľavu z ceny, keď uvádza, že nemôže
faktúru za február 2019 uhradiť. O zmätočnom uplatňovaní nárokov preto nemožno hovoriť, pretože
žalovaný si za mesiac február uplatnil výlučne zľavu z ceny a za mesiac marec žiadal plniť zmluvné
povinnosti.

8.Žalovanývodvolaníkonštatoval,ževzniesolvkonaníkompenzačnúnámietkuineventum,boloúlohou
súdu posúdiť skutkovú a právnu dôvodnosť pohľadávky, ktorú započítal proti žalovanej pohľadávke.
Súd sa však s kompenzačnou námietkou vôbec v rozhodnutí vo veci samej nevysporiadal, a tak zaťažil
napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Žalovaný poukázal na nález ÚS SR z 20. februára2020, sp. zn. II. ÚS 302/2019-44 a zastáva názor, že on ako správca bytového domu nie je nositeľom
hmotného práva. Taktiež súd nevykonal navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedka E. a vzhľadom na
uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

12. K napadnutému výroku II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, odvolací
súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z

ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolorozhodnutievydané.Civilnýsporovýporiadoktakprávostranypodaťodvolanievýslovneobmedzuje
tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané
v jej neprospech. Súd prvej inštancie druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. Ako je zrejmé zo
znenia uvedeného výroku, neznie v neprospech žalovaného, teda žalovaný nie je osobou oprávnenou

podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať
odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie
uvedené odvolanie žalovaného voči II. výroku, odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané
neoprávnenou osobou.

13. Podľa § 389 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

14. Podľa ust. § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku I. a III. rozsudku, ako aj celého obsahu spisového
materiálu zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

16. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie Zmluvy o dodávke služieb zo dňa 29.5.2017 na
zabezpečenieupratovacíchprácvbytovomdomeakoajinédohodnutéčinnostivspoločnýchpriestoroch
a nebytových priestoroch.

17. Podľa Zmluvy o dodávke služieb zo dňa 29.5.2017 došlo k uzatvoreniu zmluvy na dobu neurčitú s
odmenou vo výške 432,- EUR mesačne (čl. III ods. 1). Podľa faktúry zo dňa 6.4.2019 žalobca fakturoval
vlastníkom bytov a NP za čistiace a upratovacie služby za mesiac marec 2019 sumu 434,10 EUR,
pričom k úhrade faktúry nedošlo, nakoľko žalovaný mal za to, že práce neboli vykonané buď vôbec alebo
s vadami, ktoré žalobca neodstránil. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel s odôvodnením, že žalobca

má nárok na zaplatenie upratovacích prác za mesiac marec 2019, ktoré mu neboli uhradené, keďže
žalovaný zmaril možnosť úspešného uplatnenia nárokov z vád.18. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje a poukazuje na to, že podľa čl. II
a III. Zmluvy o dodávke služieb zo dňa 29.5.2017, sa objednávateľ zaväzuje zhotoviteľovi za vykonané
práce vrátane odvodov vyplácať mesačne 432,- EUR, pričom podkladom pre fakturáciu je vykonanie

prác v rozsahu podľa prílohy zmluvy, preto je potrebné podľa odvolacieho súdu dospieť k záveru, že
zaplatenie je viazané na vykonanie dohodnutých prác. Úlohou súdu prvej inštancie bolo teda ustáliť,
či žalobca vykonal práce v súlade so zmluvou a podľa toho posúdiť, či mu vznikol nárok na zaplatenie
sumy 432,- EUR mesačne.

19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca
sažaloboudomáhazaplateniaistiny434,10EUR,t.j.vyššej,akojedojednanépodľazmluvy(432,-EUR).

20. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie nevysporiadal s emailom zo dňa 9.4.2019 na
č. l. 41, a teda je potrebné uvedený email posúdiť podľa jeho obsahu a dôvodnosti, najmä vyhodnotiť, či
sajednáonáležitúreklamáciu.Súprvejinštanciesavodôvodnenínapadnutéhorozsudkunevysporiadal

s kompenzačnou námietkou žalovaného.

21. Záverom odvolací súd uvádza, že na žalobcom predložené listiny založené v súdnom spise na č.
l. 162 až 169 neprihliadal, nakoľko na to nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 366 C.s.p. a teda
nie sú splnené zákonné podmienky pre novoty v odvolacom konaní.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil a napadnutý
rozsudok vo výroku I. a III. je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1
C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže je potrebné ustáliť
skutkovýstavvsúladesvyššieuvedenýmaopätovnevsporerozhodnúť.Vzhľadomnadôvody,prektoré

došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy súd prvej inštancie nedostatočne
zistil skutkový stav, bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní s uvedeným vysporiadať a
postupovať v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami.

23. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).