Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 19, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9T/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010139
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5814010139.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Vandy Mikulášovej a členov

senátu Mgr. Vlasty Jančekovej a Mgr. Klementíny Šaradinovej, v trestnej veci proti obžalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20.06.2023 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. nar. XX.XX.XXXX v Trstenej, bytom C., D., E. F. XXX, slobodný, t.č. v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Ilava,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

že dňa 13.12.2006 okolo 21:30 hod. prišiel s D. G. za H. I., nar. XX.XX.XXXX na osobnom motorovom
vozidle bielej farby typu Pick up nezisteného evidenčného čísla, s jej súhlasom ju odviezli do rodinného
domu č. XXX/XX J. K. G. L. J., dobrovoľne požila nimi ponúknutý alkohol, následne po odchode D.
G. z obývacej izby vošiel do obývacej izby A. B., pričom H. I. ležala na gauči z dôvodu nevládnosti
a následne obv. A. B. si vyzliekol rifle aj slipy, penis si dráždil rukou, až kým ho nemal stoporený

a potom si na ňu ľahol a vnikol ním do jej pošvy a začal robiť kopulačné pohyby a následne došlo k jeho
vyvrcholeniu,

t e d a

násilím donútil ženu k súloži,

t ý m s p á c h a l

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§44Trestnéhozákonasúd upúšťa oduloženiaďalšiehotrestu,nakoľkopokladátrestyuložené

rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/98/2014 zo dňa 24.11.2016 a rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp. zn. 28T/89/2010 zo dňa 30.01.2014, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného
za dostatočné.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodenú H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podala dňa 05.12.2007 na A. B. a D. G. obžalobu pre
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je vyššie

uvedené.

Uznesením zo dňa 18.03.2014 bola trestná vec obžalovaného A. B. vylúčená zo spoločného konania.

Obžalovaný nechcel na hlavnom pojednávaní uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Vo svojom výsluchu uviedol, že toho dňa bol s D. G. v jeho dome, kde videl H. I. po prvýkrát. Šli pre ňu
do M. a doviezli ju do G. domu najmä z dôvodu, že chceli, aby išla na druhý deň zobrať telefóny. Nie je
pravdou, že by medzi nimi došlo k pohlavnému styku. V dome sa zdržali asi hodinu. Sedeli v obývačke
a občas šli fajčiť do kotolne. Počas tej hodiny H. vypila asi deci vína a dva poldecáky. Nemal z nej pocit,
že by bola opitá. Normálne rozprávala aj chodila. V dome bola aj sestra D. G.. Bola v kuchyni, ktorá sa

nachádza hneď vedľa izby, v ktorej boli. Keď chceli H. odviezť do M., tak to odmietla s odôvodnením, že
chce ostať v J. a že má kamaráta taxikára. Preto ju vyložili na autobusovej stanici a potom odišli.

Vyjadril sa, že podľa neho na nich podala trestné oznámenie z dôvodu tých telefónov, ktoré na seba
zobrala. Taktiež uviedol, že mu potom telefonovala jej mama, ktorá chcela od nich peniaze, a preto si

myslí, že aj z tohto dôvodu bolo na nich podané to trestné oznámenie, hoci je divné, že ho podala až
štvrť roka potom. Taktiež bola s nimi aj na druhý deň, a v prípade, ak by ju boli aj s G. znásilnili, tak
nevie, či by bola schopná s nimi niekde ísť.
K náhrade škody sa vyjadril, že je to škoda, ktorá vznikla kúpou tých telefónov.

Uviedol, že o H. I. rozprával D. G. s tým, že mu vraj neustále vyvoláva. On sa jej predstavil ako N. D.,
nakoľko mal v tom čase priateľku. Do domu ju zobrali preto, lebo D. povedal, že sa nasmejú a jeho
rodičia boli mimo Slovenska. Do baru ju nechceli zobrať, pretože bola čudná.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa poškodená H. I., ktorá sa vyjadrila, že toho dňa prišli

obžalovaní pre ňu na Pick-upe. Jeden sa predstavil ako D. G. a druhý ako N. D. z C.. Šli do rodinného
domu a N. šiel na nákup na pumpu, odkiaľ sa vrátil za polhodinu. Keď sa vrátil, tak pila alkohol. D. jej
vravel, že ho má vypiť na ex. Uviedla, že pod vplyvom alkoholu nevládala. Keď šiel N. fajčiť, tak sa dala
do polohy ležmo a to tak, že jednu nohu mala na zemi a druhú mala na gauči. V tom čase nemala na
sebe ani rifle a ani nohavičky. Dala si ich dolu vtedy, keď dopila alkohol, postavila sa a D. jej povedal,

aby si dala dolu rifle. Poslúchla ho a dala si dolu aj nohavičky. Potom do nej vošiel. Keď skončil D., tak
sa vrátil N. a urobil to isté. Nebránila sa z dôvodu, že nevládala. Hovorila im, že to nechce. Ďalej sa
vyjadrila, že odišla z domu po odchode D..

Z výsluchu H. I. staršej vyplynulo, že o tom, že jej dcéra bola znásilnená sa dozvedela od policajtov

na výsluchu. Okrem toho, že ju zneužili pohlavne, tak následne využili jej bezbrannosť a zobrali na jej
meno telefóny. Uviedla, že v deň, keď jej dcéru znásilnili prišla domov opitá. Vyjadrila sa, že ohľadom
mobilných telefónov podával trestné oznámenie ona, nakoľko jej to poradili. B. a G. povedala, že nech
prídu ohľadom tých telefónov, lebo v opačnom prípade to dá na súd. Ohľadom tých telefónov im volala
ešte predtým, ako sa dozvedela o znásilnení svojej dcéry. Pri výsluchu sa jej policajt pýtal, či vie, že

obžalovaní mali s jej dcérou pohlavný styk.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa PhDr. Oľga Filková, ktorá sa vyjadrila, že zotrváva
na záveroch znaleckého posudku. U poškodenej sa jedná o fyzicky vyspelú dievčinu, pri ktorej na prvý
pohľad nie je možné zistiť znížený intelekt. Tento znížený intelekt sa u nej prejavil už v predškolskom

veku, nakoľko navštevovala špeciálnu školu. Ľudia s takýmito intelektom sú schopní naučiť sa len
základné úkony a to základy čítania, písania. Neovládajú násobilku, prechod cez desiatku, nedokážu
počítať do sto. Mechanicky to dokážu, no prakticky to využiť nevedia. Nedokážu rozoznať sociálnu
situáciu. Poškodenej lichotil záujem dvoch mladých mužov a ona bola ochotná v dôsledku svojho
zníženého intelektu splniť ich požiadavky a nároky. Napriek tomu čo sa jej stalo bola ochotná v priebehuďalších dní ísť s nimi a poskytnúť svoje údaje na kúpu telefónov. V dôsledku nerozvinutej motivačnej
stránky osobnosti v obmedzenej miere je schopná rozhodovať sa sama.

V otázke sexuálneho života je treba rozhodnúť, kedy súhlasí a kedy nesúhlasí so sexuálnym stykom.
Deficit nedostatočných vôľových vlastností nie je na prvý pohľad vidieť. Je ho možné spozorovať až
v prípade jej rozhovoru s inými osobami. Pamäťové schopnosti sú u týchto osôb znížené. Nie sú
schopné časovo zaradiť prežité udalosti. V tejto konkrétnej udalosti vzhľadom k tomu, že sa jednalo o
citovo významnú udalosť pre poškodenú, je schopná túto reprodukovať. V jej prípade nie je tendencia

presadzovať svoju osobu v lepšom svetle, preto prežité udalosti reprodukuje pravdivo. Je ovplyvňovaná
prostredím, v ktorom žije a od ktorého je materiálne a citovo závislá. U poškodenej nie je všeobecná
tendencia klamať.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to správy ÚPSVaR
Námestovo, správy OR PZ Dolný Kubín, úrad justičnej a kriminálnej polície, správy Daňového úradu

Námestovo, správy Mestského úradu Námestovo, správy Obvodného úradu Námestovo, správy
Mestského úradu Tvrdošín, správy ÚPSVaR Námestovo, detašované pracovisko Tvrdošín, správy
Obvodného úradu Námestovo, odbor živnostenského podnikania, správy ÚPSVaR Námestovo, odbor
služieb zamestnanosti, správy psychiatrického oddelenia NsP Trstená, správy NsP Trstená, správy
psychiatrickej ambulancie Lokca, správy Obvodného úradu Námestovo - odbor všeobecnej vnútornej

správy, odpisov z registra trestov, záznamu OR PZ Dolný Kubín, odpoveďou na lustráciu v registri
priestupkov, správy OO PZ Námestovo, rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5T/120/2008,
uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 3To/36/2015 zo spisu 5T/120/2008, odpisu z registra
trestov, správy Mestského úradu Tvrdošín a spisového materiálu Okresného súdu Námestovo sp. zn.
5T/120/2008.

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9T/33/2014 zo dňa 21.02.2017 bol obžalovaný A. B.
podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Poškodená H. I. bola s nárokom na náhradu škody
odkázaná na civilný proces.

V zákonom stanovenej lehote podal prokurátor proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/107/2017 zo dňa 05.12.2017 bol napadnutý rozsudok
zrušený a vec bola súdu prvého stupňa vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

V zmysle intencií Krajského súdu v Žiline súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré sa nedostavil
obžalovaný, ktorý požiadal o vykonanie pojednávania v neprítomnosti.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi a to s odpisom RT, lustráciou v ZVJS,

spisovým materiálom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/89/2010, najmä rozsudkom Okresného súdu
Žilina sp. zn. 28T/89/2010 zo dňa 30.01.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
3To/79/2014zodňa16.06.2016aspisovýmmateriálomOkresnéhosúduNámestovosp.zn.6T/98/2014,
najmä rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/98/2014 zo dňa 24.11.2016, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/31/2017 zo dňa 08.06.2017.

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9T/33/2014 zo dňa 01.04.2022 bol obžalovaný uznaný
za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 44 Trestného
zákona súd upustil od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko pokladal tresty uložené rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 6T/98/2014 zo dňa 24.11.2016 a rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.

28T/89/2010 zo dňa 30.01.2014 na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočné.
Poškodená bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/63/2022 zo dňa 25.01.2023 bol rozsudok Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 9T/33/2014 zo dňa 01.04.2022 zrušený a vec bola súdu prvého stupňa vrátená,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.V zmysle intencií Krajského súdu v Žiline súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré sa nedostavil
obžalovaný, ktorý požiadal o vykonanie pojednávania v neprítomnosti.

Zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto násilím, alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin využije jej bezbrannosť.

Vykonaným dokazovaním prehodnotiac predchádzajúce úvahy, súd dospel k záveru, že v danom
prípade sa obžalovaný dopustil skutku, tak, ako je tento popísaný a právne kvalifikovaný v obžalobe. Aj

napriek tomu, že spoluobvinený D. G. bol spod obžaloby právoplatne oslobodený a to za nezmeneného
dôkazného stavu, nie je toto možné mechanicky preniesť aj na obžalovaného A. B.. Súd preto opätovne
prehodnotil vykonané dôkazy, za ktorý podstatný dôkaz považuje znalecký posudok PhDr. Oľgy Filkovej,
ktorá u poškodenej H. I. konštatovala deficit intelektu, ktorý jej bráni zvažovať rozhodnutia nad rámec
základných úkonov, ako sú čítanie a písanie. Rozhodovanie v sexuálnom živote vysoko presahuje
rámec intelektuálnych možností poškodenej. Táto skutočnosť sa zrejme odzrkadlila aj v otázke rozsahu

chápania poškodenej. Uvedená rozumová zaostalosť v kombinácii s požitým alkoholom z hľadiska §
199 Trestného zákona, robí poškodenú osobu bezbrannou. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že stav
bezbrannosti môže byť spôsobený aj duševnou poruchou. O zneužitie bezbrannosti teda ide aj vtedy, ak
páchateľ vie o danom stave poškodenej osoby a zámerne ho využije na uskutočnenie súlože, v dôsledku
ktorej poškodená osoba nechápe zmysel páchateľovho konania a nie je schopná posúdiť potrebnosť

odporu proti požadovanej súloži. V danom prípade bezbrannosť poškodenej bola spôsobená jednak
jej rozumovou zaostalosťou v kombinácii s požitím alkoholických nápojov, pričom tento stav nielenže
cielenevyvolalobžalovaný,alevzhľadomnato,žepoškodenúpoznalaojejhendikepe,ktorýjezjavnýuž
zakrátkyčasovýokamihvedel,nemoholjupovažovaťzaosobuschopnúsazadanejsituácierozhodovať
v sexuálnej oblasti. Okrem toho ďalším argumentom svedčiacim v neprospech obžalovaného je aj

skutočnosť, že poškodenej sa nepredstavil pravým menom, poškodenú si s D. G. vybrali cielene, čo
potvrdil aj D. G. vo svojej výpovedi zo dňa 23.08.2007. O cielenom konaní možno hovoriť aj v kontexte
s tým, že poškodenú nezobrali na miesto verejnosti prístupné, ale priamo do rodinného domu, kde jej
cielene nalievali rôzne druhy alkoholu s úmyslom využiť jej bezbrannosť. V danom prípade vzhľadom
na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Oľgy Filkovej súd nemal dôvod neveriť poškodenej,

že k pohlavnému styku s obžalovaným došlo a to aj napriek jej nesúhlasu, ktorý bol oslabený vplyvom
vypitého alkoholu, nakoľko samotná znalkyňa sa vyjadrila, že poškodená prežité udalosti reprodukuje
pravdivo a nie je u nej všeobecná tendencia klamať.

Súd preto s poukazom na tieto skutočnosti uznal obžalovaného za vinného zo zločinu znásilnenia podľa

§ 199 ods. 1 Trestného zákona.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité
pri ukladaní trestu. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona zakotvujúceho účel trestu, trest
má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest
je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v
predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“. Trest je jedným z prostriedkov na

dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie)
a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na
zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na

riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným
účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna
prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život.
Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchaniatrestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.
Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré
bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit

právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj eticky. Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať
pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých trest
má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 43 Trestného zákona k súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než
bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest
spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru
dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody,

rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na
doživotie.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a

nápravu páchateľa za dostatočný.

Z odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doteraz 27-krát súdom trestaný,
pričom z doteraz uložených trestov vo výmere 17 rokov a 5 mesiacov má nevykonaných 6 rokov a
5 mesiacov a to na základe rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/ 98/2014 a rozsudku

Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/89/2010.

Vzhľadom na to, že u obžalovaného prichádzalo uloženie ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného
zákona, pričom výmera doteraz nevykonaných trestov je 6 rokov a 5 mesiacov, čo je trest, ktorý by
obžalovanému reálne hrozil, súd v danom prípade použil ustanovenie § 44 Trestného zákona a upustil

od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko pokladá tresty uložené rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 6T/98/2014 zo dňa 24.11.2016 a rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/89/2010 zo dňa
30.01.2014, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočné.

Vzhľadom na to, že dokazovanie ohľadom náhrady škody by presiahlo rámec trestného konania, súd

odkázalpoškodenúsjejnárokomnacivilnýproces,kdebudemaťväčšídôkaznýpriestornapreukázanie
svojho nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od

oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308

ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.