Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by JUDr. Mária Gazdačková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200319
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720200319.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09, Paríž, Francúzska republika,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01, Bratislava,
IČO: 47 234 547, proti žalovanému: N. Š., B.. X.X.XXXX, X. X. XXXXX/XX, XXX XX, T., v konaní o
zaplatenie 481,32 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 448,30 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
- zo sumy 268,98 € od 3.8.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 44,83 € od 16.8.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 44,83 € od 16.9.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 44,83 € od 16.10.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 44,83 € od 16.11.2017 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v rozsahu 86 % celkových trov konania žalobcu.
IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Martin dňa 28.1.2020 sa žalobca proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 481,32 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 22 % ročne zo sumy 442,95 €
od 3.8.2017 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 481,32 € od 3.8.2017 do zaplatenia
ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 28.11.2016 uzatvoril ako veriteľ na jednej strane
so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej, zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 129/2010
Z.z.. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský
úver vo výške 479 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru uvedeného v úverovej zmluve. Žalovaný
sa súčasne zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 12
mesačných splátok po 44,83 €, teda celkovo mal zaplatiť sumu 537,96 €. Žalobca poskytol žalovanému
úver tak, že dňa 2.12.2016 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu spotrebného
tovaru, čo preukazuje výpis z úverového účtu žalovaného. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutýúver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný
žalobcovidodnešnéhodňalenčasťzdlžnejsumyatosumuvovýške64,83€,čojepreukázanévýpisom
z úverového účtu. Podľa bodu 3.1 časti 3 úverovej zmluvy mala banka v takomto prípade právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, čiže požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov
v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. V dôsledku
neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil 2.8.2017 mimoriadnu splatnosť
úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa bodu 3.4 časti 3 úverovej zmluvy mal
žalobca ako veriteľ právo úročiť nesplatnú istinu zmluvnými úrokmi až do dňa jej úplného splatenia.
3. Žalobca k žalobe pripojil spomínanú úverovú zmluvu, výpis z úverového účtu žalovaného, oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení.
4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval. Na výzvu súdu už iné dôkazy nepredložil.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu žaloba, jej prílohy, príslušné poučenie súdu a výzva na
vyjadrenie sa k žalobe boli riadne doručené 3.4.2020. V dôsledku tejto skutočnosti sa skutkové tvrdenia
žalobcu uvedené v žalobe považovali za nesporné podľa § 151 ods. 1 C.s.p..
6. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 10.6.2020 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
7. Pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzal súd z listinných dôkazov, ktoré do spisu pripojil žalobca a
zoskutočnosti,žežalovanýskutkovétvrdeniažalobcunerozporoval.Zozmluvyospotrebiteľskomúvere,
ktorúžalobcapripojildosúdnehospisu,súdzistil,žepredmetomtejtozmluvyboloposkytnutieviazaného
spotrebiteľského úveru na kúpu spotrebného tovaru za cenu 579 €, pričom priama platba predajcovi
poskytnutá žalovaným predstavovala 100 €, výška úveru predstavovala sumu 479 €, výška mesačnej
splátky 44,83 €, počet mesačných splátok bol dohodnutý na 12 a splátky boli zročné v 15. deň v mesiaci,
pričom prvá splátka bola zročná 15.12.2016 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.11.2017.
Úver bol úročený dohodnutou zmluvnou úrokovou sadzbou 22 % ročne, RPMN úveru predstavovala
24,35 % ročne, odplata 22 %, priemerná RPMN predstavovala 16,24 %. Žalovaný mal celkovo zaplatiť
veriteľovi sumu 537,96 €. Je pravdou, že v časti 3 bod 3.1 bolo medzi stranami úverovej zmluvy
dohodnuté, že v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, je veriteľ oprávnený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, to znamená, požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a
poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru.
8. Z výpisu z úverového účtu bolo preukázané, že žalovaný zaplatil po dobu od 2.12.2016 do 1.7.2019
len dňa 24.1.2017 splátku vo výške 44,83 € a po vyhlásení okamžitej splatnosti dňa 28.6.2019 zaplatil
sumu 20 €. Teda je pravdou, že celkovo žalobcovi zaplatil tak, ako žalobca uviedol 64,83 €. Je pravdou,
že žalobca v dôsledku neplatenia dohodnutých splátok listom zo 17.8.2017, adresovaným žalovanému
(ktorý podľa kópie vrátanej doporučenej zásielky sa do poznávacej sféry žalovaného dostal najneskôr
11.9.2017, keďže zásielku si žalovaný v odbernej lehote neprevzal a tak sa 12.9.2017 vrátila žalobcovi),
vyhlásil ku dňu 2.8.2017 mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal, aby žalovaný dlh vo výške 501,32 €
zaplatil na účet vo výzve uvedený. Napriek výzve súdu žalobca do spisu nepripojil upomienky, prípadne
iné listy, ktorými bol vyzýval na zaplatenie dlhu pred jeho okamžitým zosplatnením a v ktorých by
bol žalobca upozornil žalovaného na skutočnosť, že v prípade neuhradenia dlžných splátok pristúpi k
zosplatneniu úveru.
9. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť v celom
rozsahu.
10. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
11. Keďže žalobca napriek výzve súdu neprodukoval dôkazy preukazujúce, že by si pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru, alebo do okamžitej splatnosti úveru, splnil notifikačnú povinnosť vo vzťahuk žalovanému a bol žalovaného upozornil o svojom úmysle pristúpiť k realizácii dohodnutého práva
podľa § 565 Obč. zákonníka, úver podľa názoru súdu platne nezosplatnil. V dôsledku tej skutočnosti,
že listom zo dňa 17.8.2017 nedošlo k modifikácii úverovej zmluvy jednostranným vyhlásením veriteľa
v časti, ktorá sa týkala zročnosti úveru, je podľa presvedčenia súdu zrejmé, že naďalej platil pôvodný
stav, teda dohoda zmluvných strán o splácaní úveru v splátkach. Podľa dohody zmluvných strán boli
splátky zročné k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť zaplatená 15.12.2016 a posledná
mala byť zaplatená 15.11.2017. Ako súd konštatoval, žaloba bola na súd podaná 28.1.2020. Keďže
podľa vykonaného dokazovania a názoru súdu žalovaný mal splátky riadne splácať od decembra 2016
do novembra 2017, súd musel vychádzať aj z ďalšieho zákonného ustanovenia a to z ust. § 54a Obč.
zákonníka.
12. Podľa § 54a Obč. zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani
ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom, alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
13. Podľa § 103 Obč. zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
14. S prihliadnutím na deň podania žaloby súd dospel k presvedčeniu, že sú premlčané všetky splátky,
ktoré boli zročné pred 28.1.2027. Takto boli nepremlčané len splátky, ktoré boli zročné vždy k 15. dňu v
mesiaci a to splátky zročné od 15.2.2017 do 15.11.2017, čo je celkovo 10 splátok po 44,83 €. Celkovo
potom žalovaný dlhuje na týchto 10 splátkach, ktorých súčasťou je tak splátka istiny, ako aj splátka
zmluvného úroku vo výške 22 % ročne, sumu 448,30 €. Len k takejto sume súd žalovaného zaviazal,
pričom k tejto sume súd žalobcovi priznal 5 % úrok z omeškania ročne (§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka,
§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obč. zákonníka). Keďže žalobca žiadal úroky z omeškania od 3.8.2017, súd mu priznal od tohto dátumu
úroky z omeškania z tej sumy, ktorú na nezaplatených splátkach do 3.8.2017 žalovaný dlhoval a potom
úroky z omeškania priznával žalobcovi vždy odo dňa nasledujúceho po zročnosti tej ktorej splátky až do
novembra 2017 v zmysle dohody zmluvných strán v úverovej zmluve.
15. Vo zvyšku uplatneného nároku súd potom žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd nepriznal žalobcovi
nárok na zmluvný úrok dohodnutý v zmluve z istiny úveru, nakoľko žalobca pri vyčíslení dlžného úroku
vychádzal z presvedčenia, že úver riadne zosplatnil, s čím sa ale súd nestotožnil, jednotlivý úrok je
súčasťoudlžnýchsplátok,pričomutýchtosplátoksúdnemoholzistiť,koľkozosumy44,83,€predstavuje
úrok, koľko istina, preto nárok žalobcu na požadovaný 22 % zmluvný úrok za dôkaznej situácie a údajov,
ktoré žalobca súdu poskytol, bol nepreskúmateľný. Súdu totiž nebolo zrejmé, koľko istiny úveru sa
amortizovalo v platbe 64,83 €, ktorú žalovaný zaplatil.
16. Súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré boli zahrnuté do jednotlivých splátok a
nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny posudzoval v zmysle ust. 497 a nasl. Obch. zákonníka
(Zákon č. 513/1991 Zb.), ktorý v týchto ustanoveniach predstavuje základný právny rámec pre úpravu
úverovej zmluvy.
17. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
19. Podľa § 502 ods. 2 Obch. zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov
sa týka ročného obdobia.20. Súd na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu rozhodol tak, ako
vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd dospel k
presvedčeniu, že žalobca priznaním sumy 448,30 € bol úspešný približne v 93 % celkovo uplatnenej
istiny, v 7 % bol neúspešný a čistý úspech žalobcu predstavujúci rozdiel medzi úspechom a neúspechom
predstavuje 86 %.
21. Vzhľadom na túto skutočnosť súd rozhodoval o trovách konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p.
a úspešnejšiemu žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v
rozsahu čistého úspechu žalobcu v spore, teda v rozsahu 86 % celkovo vzniknutých trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.