Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/395/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712207869
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:8712207869.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu D. X., Q.. XX. XX. XXXX, U. H. XXX,
zastúpeného JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, Košice, Mlynská 28 proti žalovanej Slovenskej
kancelárii poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, o náhradu škody z ublíženia
na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/39/2012-296
z 21. februára 2017

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
nad priznanú sumu 4.648,80 eur tak, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške 1.164,80 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19.07.2012 do zaplatenia a v
priznanej náhrade za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 291,20 eur zamieta.

V ostatnej napadnutej časti priznania úrokov z omeškania zo sumy 4.648,80 eur vo výške 8,75 % ročne
od 19.07.2012 do zaplatenia, priznanej náhrade za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 1.162,20 eur, ktoré sumy je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, rozsudok p o t v r d z u j e.

V časti trov prvoinštačného konania a trov štátu mení rozsudok tak, že žalobca má voči žalovanej nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60 % a štát má voči žalovanej nárok na náhradu
trov štátu v rozsahu 17,5 %.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej rozsahu 60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 22.147,20 eur s príslušenstvom ako náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj zaplatenia sumy 11.073,60 eur ako náhrady za zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia.

2. Súd prvého stupňa rozsudkom sp.zn. 9C/39/2012-55 z 11.12.2012 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 22.147,20 eur s 8,75 %
ročnýmúrokomzomeškaniaod19.7.2012dozaplateniaanáhraduzazvýšeniesťaženiaspoločenského
uplatnenia vo výške 5.536,80 eur a nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške
2.827,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok z návrhu vo výške 1.661,- eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobným návrhom domáha náhrady škody, ktorá mu bola
spôsobená ublížením na zdraví. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s vyšetrovacím spisom
bolo preukázané, že k ublíženiu na zdraví žalobcu došlo pri dopravnej nehode, pričom vyšetrovaním

sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Vzhľadom k
tomu poukazujúc na citované ustanovenie § 24 zákona č. 381/2001 Z.z., je daná pasívna legitimácia
žalovaného v tomto konaní. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, najmä odôvodnenia uznesenia o prerušení
trestného stíhania, bolo zistené aj spoluzavinenie žalobcu na dopravnej nehode. Žalobca sa totiž v
čase dopravnej nehody s motocyklom pohyboval rýchlosťou vyššou ako je maximálna povolená rýchlosť

v úseku, kde došlo k dopravnej k nehode, pričom dopravnej nehode mohol zabrániť resp. znížiť jej
následky tým, že by pri jazde dodržal maximálne povolenú rýchlosť. Z uvedeného dôvodu bolo určené
spoluzavinenie žalobcu na dopravnej nehode a teda aj na vzniku škody na zdraví vo výške 20%, čo
napokon rešpektoval aj žalovaný pri poskytnutí náhrady žalobcovi za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu bolo ohodnotené lekárskym posudkom MUDr.
D. O. na 1800 bodov. Uvedený lekársky posudok má všetky náležitosti v zmysle § 8 zákona č. 437/2004

Z.z. Do rozhodnutia vo veci žalovaný nemal voči tomuto bodovému hodnoteniu žiadne výhrady.
Výška náhrady bola určená v zmysle Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 18.5.2011 č.
S4820-OL-2011 a to pokiaľ ide o hodnotu jedného bodu v sume 15,38 eur. Sťaženie spoločenského
uplatnenia tak predstavuje sumu 27.684,- eur. Žalobcovi bola z uvedenej sumy priznaná náhrada vo
výške 22.147,20 eur, ktorá predstavuje 80 % t.j. po odpočítaní spoluzavinenia vo výške 20 %. Žalobným

návrhom požadoval žalobca zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %. Súd pri rozhodovaní
o tejto časti nároku žalobcu vzal do úvahy skutočnosť, že súčasný zdravotný stav žalobcu je trvalého
charakteru a má tendenciu sa zhoršovať, čo je zrejme aj z toho, že kým v roku 2010 miera poklesu
jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách predstavovala 50%, v roku 2011 klesla
na 60 % práve pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Žalobca utrpel pri dopravnej nehode

ťažké zranenia, ktoré sa prejavujú v jeho každodennej činnosti (znížená pohyblivosť ruky), vyradili ho
z pracovného života, športového života, možnosti venovať sa jeho záľubám (jazda na motocykli). V
dôsledku toho žalobca trpí poruchami nálady, správania sa, dochádza k hádkam s blízkymi osobami.
Zmenil sa povahovo a má problémy v partnerskom a sexuálnom živote a to aj vzhľadom na vonkajšie
znaky po nehode na jeho tele. Je nepochybné, že uvedené skutočnosti pociťuje intenzívnejšie a to

vzhľadom na jeho vek v čase dopravnej nehody. V čase úrazu mal 31 rokov. Súd poukazujúc na uvedené
priznal žalobcovi aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a to o 25 % t.j. priznal žalobcovi sumu
5.536,80 eur (25 % zo sumy 11.073,60 eur čo predstavuje hodnotu základného bodového hodnotenia
podľa lekárskeho posudku). V prevyšujúcej časti návrh, čo sa týka zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, zamietol. Dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že na psychike žalobcu sa neprejavili

až také zmeny, pre ktoré by musel užívať antidepresíva resp. pravidelne navštevovať psychiatra, či
psychológa. Žalobca totiž nestratil základné životné funkcie, pre ktoré by bol úplne odkázaný na pomoc
iných osôb (imobilita), čo by malo na jeho psychiku ešte negatívnejší vplyv. Súd prvého stupňa priznal
žalobcovi úroky z omeškania až od 19.7.2012, keďže zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby výzva
na úhradu sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s príslušnými dokladmi, na základe ktorých si svoj

nárok uplatnil, bola skutočne žalovanému doručená. Preto žalovaný sa mohol prvý krát dozvedieť o
výške škody požadovanej žalobcom až z podaného žalobného návrhu, ktorý mu bol doručený súdom
dňa 15.7.2012. Preto súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh týkajúci sa požadovaných úrokov z
omeškania zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p.

4. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalovanej uznesením č.k. 3Co/101/2013 - 85 z
10.04.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z dňa 11.12.2012 v jeho napadnutej vyhovujúcej časti,
t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 22.147,20 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 19.07.2012 do zaplatenia a náhradu
za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5.536,80 eur, vo výroku o trovách konania

a súdnom poplatku a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie,
že pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vychádzal ako z lekárskeho posudku
z potvrdenia J.. D. O., hoci išlo len o listinný dôkaz o psychiatrickom vyšetrení žalobcu, bez uvedenia
dátumu vyšetrenia a len z tohto dôkazu nebolo možné vyvodzovať objektívne závery o vzniku psychickej
poruchy žalobcu následkom dopravnej nehody.

5. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom č.k. 9C/39/2012 - 296 z 21.02.2017 (t.j. teraz preskúmavaným
rozhodnutí) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške5.813,60eursúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročneod19.07.2012dozaplateniaanáhraduza zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.453,40 eur, všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tiež žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % a samostatnými výrokmi rozhodol, že štát má nárok voči žalovanej na

náhradu trov konania v rozsahu 26 % a nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

6. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia istiny spolu vo výške
33.220,80 eur s príslušenstvom tvrdiac, že pri dopravnej nehode dňa 02.06.2009 na ceste 1/8
utrpel ako vodič motocykla ťažké ublíženie na zdraví, keď túto nehodu spôsobilo vozidlo nezistenej

značky a evidenčného čísla tým, že mu nedalo prednosť a ani v trestnom stíhaní sa nepodarilo zistil
skutočnosti, oprávňujúce vykonať konanie proti určitej osobe a uplatnený nárok pozostáva zo sťaženia
spoločenského uplatnenia s prihliadnutím na jeho invaliditu, vek v čase nehody a rozsah a závažnosť
následkov, ktoré opodstatňujú aj 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázal na to,
že vo veci už rozhodol rozsudkom č.k. 9C/39/2012 - 55 zo dňa 11.12.2012, ktorý rozsudok však v
jeho vyhovujúcej časti bol uznesením Krajského súdu v Košiciach z dňa 10.04.2014 zrušený a vec

mu bola vrátená na ďalšie konanie. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 02.06.2009 žalobca pri
dopravnej nehode zavinenej nezisteným páchateľom - vodičom utrpel ťažkú ujmu na zdraví, pričom
uznesením ORPZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Levoči zo dňa 08.01.2010 trestné stíhanie
vo veci prečinu ublíženia na zdraví bolo prerušené, keďže sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Podrobne reprodukoval obsah výpovedí žalobcu, svedkov

J. X. G. H. J., G. G. M. T.Ú. M. T. J.. D. O., ktorá dňa 07.10.2011 vyšetrila žalobcu a posudzovala
následky na jeho psychickom zdraví. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade
zo dňa 22.02.2010 mu vyplynulo, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu
miery funkčnej poruchy 50 % a z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia zistil, že
od 13.02.2012 došlo u žalobcu k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50

% na 60 % a to pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Vzal do úvahy, že žalovaná poskytla
žalobcovi už náhradu za bolestné vo výške 5.732,- eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 12.945,- eur, a to na základe lekárskeho posudku J.. H. U. za 1.890 bodov, keď v oboch prípadoch
náhrada bola krátená o 20 % z dôvodu spoluzavinenia. Uviedol, že žalobca bol vyšetrený R.. G.
B.K., klinickou psychologičkou a dňa 30.11.2012 absolvoval psychiatrické prvovyšetrenie u J.. R. X. a

sťažoval sa na psychické problémy, úzkosť, strach a obavy o zdravie. Zo znaleckého posudku č. 42/2014
vypracovaného v konaní ustanovenou znalkyňou MUDr. Henrietou Hollovou mu vyplynulo, že znalkyňa
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku psychickej poruchy určila podľa položky 254
bodovým ohodnotením na 377,8125 bodu a s týmto hodnotením sa v kontrolnom znaleckom posudku č.
8/2016 stotožnila aj FORENZA - znalecká psychiatrická organizácia a mala za to, že žalobca má nárok

na odškodnenie podľa položky 254 s názvom vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach,
okrem poranenia hlavy. Právne vec posúdil podľa § 427 ods. 1, § 441, § 444 Občianskeho zákonníka,
ako aj podľa § 15 ods. 1, § 24 ods. 2, 3 zákona č. 381/2001 Z.z. a tiež podľa § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 5 a
§ 8 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. a dospel k záveru, že v danom spore je daná pasívna legitimácia
žalovanej a poukázal na to, že žalobca sa v čase dopravnej nehody s motocyklom pohyboval rýchlosťou

vyššou, ako je maximálna povolená rýchlosť a preto bolo určené jeho spoluzavinenie na dopravnej
nehode a teda aj na vzniku škody na zdraví vo výške 20 %, čo rešpektovala aj žalovaná pri poskytnutí
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi. Berúc do úvahy znalecké posudky
MUDr. Henriety Hollovej, ako aj kontrolný znalecký posudok, pri určení výšky sťaženia spoločenského
uplatnenia vychádzal z počtu bodov 377,8125 a pri hodnote 1 bodu 15,38 eur priznal žalobcovi náhradu

škody vo výške 5.813,60 eur (378 bodov x 15,38 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uviedol
ďalej, že žalobca požadoval aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % a pri rozhodovaní
o tomto nároku vzal do úvahy, že zdravotný stav žalobcu má tendenciu sa zhoršovať, čo je zrejmé aj
z postupného poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a vyplynulo to aj zo znaleckého
posudku MUDr. Henriety Hollovej. Žalobca pri nehode utrpel ťažké zranenia, ktoré sa prejavujú v jeho

každodennej činnosti (znížená pohyblivosť ruky), čo ho vyradilo z pracovného a športového života
a obmedzuje ho v jeho záľubách (jazda na motocykli). V dôsledku toho trpí aj poruchami nálady,
správania a má problémy v partnerskom a sexuálnom živote. V čase úrazu mal žalobca 31 rokov, bol
tak v produktívnom veku a následky nehody pociťuje o to intenzívnejšie. Priznal žalobcovi aj zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia a to o 25 %, t.j. sumu 1.453,40 eur (25 % zo sumy 5.813,60 eur) a

v prevyšujúcej časti aj žalobu o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol. O uplatnených
úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a keďže žalovaná sa mohla
po prvýkrát dozvedieť o výške škody až z podanej žaloby úroky priznal od 19.07.2012 až do zaplatenia.
Citoval § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 a tiež čl. 4 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok nanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu. Žalobcaboltotižneúspešnýibavčastivýškyžalovanéhonároku,
ktorý bol závislý od posúdenia súdom a znaleckého dokazovania a keďže sporový poriadok nepozná
ustanovenie zohľadňujúce neúspech žalobcu, ak jeho nárok je závislý od úvahy súdu, či znaleckého

dokazovania, aplikoval zásadu obsiahnutú v článku 4 CSP, čomu zodpovedá aj ustálená rozhodovacia
prax. Citoval tiež § 259 CSP a keďže žalobca bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov, zaviazal
k úhrade trov štátu žalovanú v pomere, v ktorom bola v konaní neúspešná.

7. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie použijúc odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Bola toho názoru, že
súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to jednak
pri výpočte výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj priznaní nároku na úroky
z omeškania. Poukázala na znenie ust. § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. a dospela k záveru, že
žalobcovi malo byť priznané sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu po zaokrúhlení 5.811,- eur a
to pri počte bodov 377,8125 a hodnote jedného bodu vo výške 15,38 eur. Nespochybnila pritom počet

bodov stanovený v znaleckom posudku súdom ustanovenej znalkyne MUDr. Hollovej. Poukázala však
na to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania síce ustálil spoluzavinenie žalobcu
v rozsahu 20 %, čo vyplynulo aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, avšak uvedené opomenul
premietnuť do výrokovej časti rozsudku t.j. do žalobcovi priznanej sumy, ktorá potom správne mala byť
vo výške 4.648,80 eur. Nesúhlasila s priznaním úrokov z omeškania žalobcovi a v tejto časti namietala

nesprávne právne posúdenie veci. Zdôraznila, že žalobca si nároky voči nej mohol uplatniť na základe
zákona č. 381/2001 Z.z. a citovala z neho § 24 ods. 5, ako aj § 11 ods. 6 a 8. Citovala aj vybrané
časti odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.06.2016 a
uviedla, že žalobca nepreukázal, aby porušila povinnosti vyplývajúce z § 11 ods. 6 zákona o povinnom
zmluvnom poistení a preto uplatnený nárok na úroky z omeškania nie je dôvodný. Nesúhlasila ani

s priznaním nároku žalobcovi na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu
25%. Už samotné základné odškodnenie má podľa nej vo svojej podstate predstavovať náhradu
za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb. Zvýšenie náhrady sťaženia má tak prichádzať do úvahy iba
v skutočne mimoriadnych prípadoch hodných osobitného zreteľa. Keďže ani znalci pri základnom

hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nevyužili možnosť navýšenia položky č. 254 v zmysle §
10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., nesúhlasila s priznaním mimoriadneho zvýšenia náhrady v rozsahu
25 %. Súd prvej inštancie podľa nej pochybil aj tým, keď ju zaviazal na úhradu trov konania v rozsahu
100 %, čo nezodpovedá zneniu § 255 ods. 1 CSP. Zvolený postup súdu nemá oporu v žiadnom toho
času účinnom procesnom právnom predpise a nutné bolo zohľadňovať len úspech v konaní.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a
nesúhlasil s tým, aby nemal právo na ročný úrok z omeškania. Trval na tom, že k súdnemu sporu došlo
zavinením žalovanej, ktorá po písomnom uplatnení jeho práva na náhradu škody zo dňa 15.11.2011 bola
pasívna a ignorovala tie povinnosti, ktoré jej zákonodarca ako poisťovateľovi v § 11 ods. 5, 6 zákona č.

381/2001 Z.z. uložil. Porušenie povinnosti žalovanou vyplývajúce z § 11 ods. 5 a 6 predmetného zákona
zakladá jeho právo na ročný úrok z omeškania. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie
boli podľa neho preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre navýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia predovšetkým preto, že vo veku 31 rokov utrpel ťažký úraz s trvalými a devastačnými
následkami a v príčinnej súvislosti s týmto úrazom sa stal invalidným s poklesom vykonávať zárobkovú

činnosť vo výške 60 %. Zdôraznil, že pod vplyvom nehody nemôže spávať, trpí nočnou morou, má strach
zo šoférovania, trpí úzkosťou a nevie sa zmieriť so zmrzačením a má aj sexuálne problémy. Súd prvej
inštancie podľa jeho názoru rozhodol správne aj o trovách konania, keď rozhodnutie v spore záviselo
od znaleckého posudku a pred jeho vypracovaním ani on ani jeho právny zástupca objektívne nemali
schopnosti na to, aby výšku nároku s ohľadom na nedostatok odborných vedomostí vedeli presne určiť.

9. Žalovaná vo vyjadrení k stanovisku žalobcu trvala na odvolacích dôvodoch a nespochybňovala, že v
dôsledkunehodydošlokzásahudodovtedajšiehoživotažalobcu.Noužsamotnézákladnéodškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo svojej podstate predstavovalo náhradu za preukázateľné
nepriaznivé dôsledky pre jeho život a životné úkony a tak neboli splnené podmienky pre mimoriadne

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a na podporu tohto názoru citovala aj vybrané
časti rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a ČR.10. Žalobca v odvolacej duplike z dňa 23.03.2018 trval na tom, že u neho boli splnené podmienky pre
navýšenieodškodnenia,keďprípadinvalidityniejejedinýmdôvodompreaplikáciuust.§5ods.5zákona
č. 437/2004 Z.z., ako to napokon uzavrela aj súdna prax, na ktorú v podrobnostiach poukázal. Náhrada

za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou jednorazovou, ktorá nemá zohľadniť len terajšiu
realitu jeho zdravotného stavu, ale má zohľadňovať aj to, že po celý zvyšok svojho života bude zdravotne
postihnutou osobou s otáznou prognózou zdravotného stavu.

11. Žalovaná v stanovisku zo dňa 18.07.2018 sa naďalej nestotožnila s názorom žalobcu o

opodstatnenosti navýšenia jeho sťaženia spoločenského uplatnenia, keď súdom priznaný nárok podľa
nej nebol ani náležite odôvodnený.

12. Po predložení veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu o odvolaní žalovanej Krajský súd v Košiciach
uznesením č.k. 3Co/206/2017 - 346 z 25.06.2018 vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne
predloženú. Poukázal na to, že z odvolania žalovanej nie je zrejmé, či táto ním napáda rozsudok v I.

výroku v celom rozsahu, alebo iba vo výroku nad priznanú sumu 4.648,80 eur a výrok o úrokoch z
omeškania, alebo napáda celý vyhovujúci výrok rozsudku vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania
strán sporu a trovách štátu.

13. Žalovaná podaním z dňa 06.08.2018 súdu oznámila, že svojím odvolaním napadla rozsudok zo dňa

21.02.2017 vo výroku I. a to v časti nad priznanú sumu 4.648,80 eur a výrok o úrokoch z omeškania, keď
prvoinštančný súd urobil nesprávny prepočet náhrady v eurách a pochybil, keď z vypočítanej náhrady
neodrátal ustálenú spoluzodpovednosť žalobcu v rozsahu 20 % a odvolaním napadla aj priznanú
náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a napádala aj III., IV. a V. výrok rozsudku.

14. Žalobca vo vyjadrení k podaniu žalovanej zo dňa 21.09.2018 poukázal na svoje predchádzajúce
podania a vyjadrenia a na týchto zotrval. Ku odvolaniu v časti rozhodnutia o trovách konania pripustil, že
v súčasnej právnej úprave civilného procesného práva nie je výslovne zakotvený princíp, podľa ktorého
sa môže plná náhrada trov konania priznať v prípadoch, ak síce nebol žalobcovi priznaný nárok v celej
uplatnenej výške, avšak určenie výšky nároku bolo závislé od znaleckého dokazovania alebo od úvahy

súdu, ale takýto princíp má byť aj po rekodifikácii civilného procesného práva naďalej uplatňovaný na
základe interpretácie všeobecného ustanovenia § 255 CSP v súlade s čl. 2 ods. 1 a čl. 3 a 4 CSP.

15. Žalovaná vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zo dňa 03.10.2018 považovala za potrebné zodpovedať
otázku, či v danej právnej veci bol žalobca skutočne plne úspešný, čo do základu uplatneného nároku,

keď súd prvej inštancie ustálil jeho spoluzavinenie na vzniku škody v rozsahu 20 % a minimálne z toho
dôvodu je vylúčené, aby mal žalobca v konaní plný úspech.

16. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovanej z dňa 19.11.2018 naďalej zotrval na názore o
opodstatnenosti priznaných ročných úrokov z omeškania, keďže poisťovateľ mu nesplnil svoju peňažnú

povinnosť riadne a včas a dostal sa do omeškania bez ohľadu na to, či mu zaslal alebo nezaslal
oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona č. 381/2001 Z.z.

17. Z obsahu podaní žalovanej po upresnení je zrejmé, že predmetom odvolania je nárok priznaný
žalobcovi nad sumu 4.648,80 eur a výroky o úrokoch z omeškania a trovách konania.

18. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v spore nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.
1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní) a § 379

CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

19. Žalovaná podala odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pretože súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšlipočas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

22. Súd prvej inštancie pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vychádzal z počtu

bodov 377,8125 tak, ako bol tento stanovený znaleckými posudkami a ustálený počet bodov a výšku
náhrady za jeden bod (15,38 eur) nespochybnila ani žalovaná.

23. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

24. Pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu tak bolo potrebné vychádzať zo sumy

5.811,- eur (377,8125 bodov x 15,38 eur = 5.810,75 eur po zaokrúhlení 5.811,- eur). Od tejto sumy však
bolo potrebné odpočítať 20 % z dôvodu spoluzavinenia žalobcu, čo odvolateľka aj dôvodne namietala.
Výšku spoluzavinenia pri tom nespochybňoval ani samotný žalobca a konštatoval ju i súd prvej inštancie
v bode 27. odôvodnenia svojho rozsudku, avšak ju už nepremietol do konečného výpočtu. Žalobcovi
tak titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí suma 4.648,80 eur a nad túto sumu (v

čiastke 1.164,80 eur) rozsudok súdu prvej inštancie musel byť zmenený a žaloba zamietnutá.

25. Žalovaná odvolaním spochybnila aj priznanie nároku na úroky z omeškania majúc za to, že
neporušila povinnosti vyplývajúce z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. Peňažná sankcia v podobe
úrokov z omeškania pritom je upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. a je viazaná na

nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z.,
jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie neostala nečinná a
bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu však žalovaná nepostupovala striktne podľa zákona a do 3 mesiacov
odo dňa oznámenia škodovej udalosti neskončila prešetrovanie a neoznámila žalobcovi výšku poistného

plnenia a neposkytla mu úplné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť uplatnené plnenie, čo
vyústilo napokon aj do súdneho sporu. Žalobca si požiadavku na odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia nárokoval okrem iného u žalovanej aj listom z 15.11.2011 a navrhol mu zvýšiť náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, s čím neuspel a musel iniciovať súdne konanie. Žalovaná
nepreukázala, aby na túto výzvu zodpovedajúco reagovala, dostala sa do omeškania a nepochybil súd

prvej inštancie, ak žalobcovi priznal aj úroky z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanej.

26. Žalovaná nesúhlasila ani s postupom súdu prvej inštancie, pokiaľ tento žalobcovi okrem základného
sťaženia spoločenského uplatnenia priznal aj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a to v rozsahu 25 %.

27. Súd prvej inštancie náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil u žalobcu po zohľadnení
skutočnosti, že jeho zdravotný stav má tendenciu sa zhoršovať, keď miera poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v roku 2010 predstavovala 50 %, no v roku 2011 klesla na 60% pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Žalobca v čase úrazu mal 31 rokov a pri nehode utrpel
ťažké zranenia, ktoré ho vyradili z pracovného i športového života, brániace mu v realizácii jeho záľub. V
dôsledku nehody trpí poruchami nálady, správania sa a má problémy v partnerskom a sexuálnom živote.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je bezpochyby stav v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného pri uspokojovaní jeho životných a
spoločenských potrieb, alebo naplnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo a musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Úvaha súdu o primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola
založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenej
škody existoval vzťah primeranosti. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť
vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne

rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu a mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné
u každého jednotlivca zvlášť, vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie. Obe tieto stránky
musia byť zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu
k povahu následkov poškodenia zdravia.

28. V posudzovanej veci žalobca, ktorého zdravie bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody,
požadoval zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v maximálne možnom rozsahu,
t.j. o 50 %. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto zvýšenie považoval predovšetkým
podstatnú stratu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd prvej inštancie považoval za primerané
zdravotnému stavu žalobcu a povahe následkov jeho poškodenia zvýšenie tejto náhrady o 25 %.

Pri stanovení výšky náhrady vychádzal z vykonaných dôkazov a svoju úvahu aj priliehavo odôvodnil.
Odvolací súd považuje jeho rozhodnutie v tejto časti za správne a primerané. Pri základnej náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.811,- eur jej zvýšenie o 25 % by predstavovalo 1.452,75
eur, ktoré však je nutné krátiť o 20 % z dôvodu spoluzavinenia žalobcu (o 290,55 eur) a tak zvýšenie
náhrady predstavuje sumu 1.162,20 eur.

29. Žalovaná odvolaním napadla osobitne aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania,
nerešpektujúce podľa nej zásadu úspechu v konaní.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. V zmysle zaužívanej súdnej praxe zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) je nutné uplatniť aj na

konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Vo všeobecnosti
žalobcu v takejto veci treba považovať za plne procesne úspešného, keď má plný úspech čo do
základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu, či od znaleckého
posudku. V danej veci však nemožno mať bez ďalšieho za to, že žalobca bol čo do základu nároku
vo výsledku plne úspešný, keďže preskúmavaný rozsudok nereflektoval jeho 20 % spoluvinu a ako

spravodlivé sa javí, aby s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu v konaní mu patril nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania len v rozsahu 60 %.

33. Odvolanie žalovanej smerovalo napokon aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade
trov konania štátu.

34. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

35. Hoci platná procesná úprava explicitne výdavky a trovy štátu nerieši, citované ustanovenie umožňuje

vyriešiť potenciálne výdavky štátu, ak tieto v konaní vzniknú. V danej veci v súvislosti so znaleckým
dokazovaním trovy štátu vznikli, a keďže žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený, je
nutné na zaplatenie trov štátu zaviazať žalovanú, avšak len v pomere, v akom bola v konaní neúspešná.Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 33.220,- eur a priznaná mu bola suma 5.811,- eur a tak štát má
voči žalovanej nárok na náhradu trov v rozsahu 17,5 %.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP spolu s § 255 ods. 1, 2 a §
262 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu strán v konaní, rešpektujúc východiská
použité už pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).