Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119217019
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119217019.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v právnej veci navrhovateľky: Mgr. I. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. X/A, P., zastúpená: Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o., so sídlom Jazmínová
1, Košice, proti Ing. Arch. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X/A, P., o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní Ing. Arch. C. I. proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 13. januára 2020, č.

k. 40C/40/2019-14

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením zakázal Ing. Arch. C. I. nakladať so stavbou rodinného domu č. súpis. XXX na parc. č. XXX/
X, evidovanou v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre kat. úz. P. (ďalej tiež len „rodinný dom“), do

času právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva, vedeného pred Okresným súdom
Košice I pod sp. zn. 38C/40/2019.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa navrhovateľka domáhala dočasnej úpravy pomerov strán, vyplývajúcich z ich zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Potrebnosť okamžitej úpravy tohto vzťahu navrhovateľka

odôvodnila v podstatnom skutočnosťou, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán
nateraz nedošlo k jeho vysporiadaniu a že i napriek tomu Ing. Arch. C. I.L. proti jej vôli ponúka spoločný
rodinný dom na predaj. Navrhovateľka v návrhu ozrejmila, že faktická možnosť Ing. Arch. C. I.B.I.
disponovať zo spoločnou nehnuteľnosťou vyplýva z toho, že v rozpore so skutočným stavom je v katastri
nehnuteľností evidovaný ako jej výlučný vlastník. V záujme zosúladiť údaj katastra nehnuteľností o
vlastníkovi rodinného domu s právnym stavom navrhovateľka podala vlastnícku žalobu.

3. Prvoinštančný súd, podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia, vyhovel návrhu na podklade záveru,
že navrhovateľka osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana i potrebnosť takého
opatrenia ako zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods.
1 C.s.p. Vo svojich úvahách, vedúcich k záveru o hodnovernom osvedčení dôvodnosti nároku, súd
prvej inštancie vyšiel z toho, že vzhľadom na to, že k zhotoveniu rodinného domu došlo za trvania

manželstva strán, javí sa byť vysoko pravdepodobným, že patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Pokiaľ za tohto stavu Ing. Arch. C. I.L. preukázateľne ponúka rodinný dom na predaj, podľa
súdu prvej inštancie bezprostredne hrozí, že k takejto dispozícii s majetkom navrhovateľky proti jej vôli
dôjde. V zamedzení takéhoto zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľky, prvoinštančný súd vzhliadol
potrebnosť neodkladného opatrenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal Ing. Arch. C. I.L. odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Ing. Arch. C. I.L. v odvolaní pripustil, žerodinnýdompatrídozaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctvastránanamietallenprotizáverusúdu
prvej inštancie o naplnení zákonného predpokladu potrebnosti pre naradenie neodkladného opatrenia.
Jeho argumentácia v tomto smere bola vystavaná na tvrdení, že predaj spoločnej nehnuteľností bol

súčasťou ústnej dohody strán o spôsobe vysporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Navrhovateľka teda podľa odvolateľa so scudzením nehnuteľnosti súhlasila. O tom, že k takejto dohode
medzi stranami došlo, svedčí podľa odvolateľa ním predložená emailová komunikácia s navrhovateľkou.
Odvolateľ zdôraznil, že skutočný stav vlastníckeho práva a vôľu navrhovateľky mienil v prípadnej kúpnej
zmluve premietnuť v podobe jej formálneho súhlasu s prevodom. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru nie

je opodstatnený záver, že hrozí dispozícia s nehnuteľnosťou bez súhlasu navrhovateľky.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu tvrdila, že hoc v tomto konaní Ing. Arch. C. I. prezentuje,
že jej vlastnícke právo k rodinnému domu nikdy nespochybňoval, v skutočnosti jej vlastníctvo v rámci
rokovaní o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neakceptoval a v tomto svojom
postoji odkazoval na zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Navrhovateľka v tejto súvislosti

akcentovala, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie odvolateľa, že jej vlastnícke právo k rodinnému domu
nerozporoval, nebolo potrebné vyvolať vlastnícky spor a zmenu zápisu v katastri nehnuteľností by bolo
možné dosiahnuť administratívnym postupom. Navrhovateľka poprela tiež skutkové tvrdenie odvolateľa,
že medzi stranami došlo k dohode o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ozrejmila
v tejto súvislosti, že nedošlo ani len ku konštruktívnemu rokovaniu o takejto dohode preto, že odvolateľ

vecne nereagoval na jej návrh a jeho stanovisko spočívalo len v opakovaní, že navrhovateľke vyplatí
jej podiel na spoločnom majetku po predaji rodinného domu. S takýmto postupom ale navrhovateľka
nesúhlasila, a preto podľa jej tvrdenia Ing. Arch. C.Š. I.L. pristúpil k predaju rodinného domu proti jej
vôli. Navrhovateľka vo vyjadrení odmietla tiež argument odvolateľa, že pred zásahom do jej vlastníckeho
práva ju mal ochrániť zámer vytvoriť v prípadnej kúpnej zmluve priestor pre vyjadrenie formálneho

súhlasu s dispozíciou.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie Ing. Arch. C. I.B.I. ako
podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.

1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je
(odvolanie) dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa v
súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez
akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.), a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových
otázok nastolených v celom doterajšom priebehu konania oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3

veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na
podstatné tvrdenia a argumentáciu odvolateľa (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

8. Ing. Arch. C. I.L. nijak nerozporoval skutočnosť, v ktorej súd prvej inštancie vzhliadol ohrozenie
vlastníckeho práva navrhovateľky, a síce, že odvolateľ mieni rodinný dom, ktorý sám pripúšťa, že

patrí aj navrhovateľke, odpredať. Odvolateľ nesúhlasí so záverom prvoinštančného súdu o potrebnosti
neodkladného opatrenia výlučne na podklade tvrdenia, že navrhovateľka s odpredajom súhlasila
a na toto tvrdenie nadväzujúceho argumentu, že súhlas navrhovateľky bude v prípadnej kúpnej
zmluve vyjadrený aj formálne. Odvolateľ v tejto svojej argumentácii evidentne prehliada, že bez
ohľadu na to, s akými riešeniami v rámci doterajších rokovaní o spôsobe vysporiadania zaniknutého

majetkového spoločenstva strany uvažovali a predbežne sa na nich prípadne aj dohodli, z aktuálneho
postoja navrhovateľky, ktorý znateľne vyjadrila podaním vlastníckej žaloby a návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia a výslovne prezentovala svojimi tvrdeniami v priebehu tohto konania, je úplne
evidentné, že s predajom rodinného domu odvolateľom kategoricky nesúhlasí. Pokiaľ odvolateľ mieni
rodinný dom odpredať aj za tohto stavu, a teda zjavne proti vôli navrhovateľky, nemožno inak ako

súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zásah do jej vlastníckeho práva bezprostredne hrozí. Na
tom nič nemôže zmeniť ani zámer odvolateľa, učiniť súhlas navrhovateľky s prevodom nehnuteľností
formálnou súčasťou tejto dispozície, ktorý je z hľadiska právneho pre ochranu práv navrhovateľky
úplne bezvýznamný a z pohľadu faktického, so zreteľom na jasne prezentovaný postoj navrhovateľky,skôr imaginárny než vážne myslený. Obdobne vzdialený skutočnosti je tiež argument odvolateľa, že
ním predložená emailová komunikácia svedčí o súhlase navrhovateľky s prevodom nehnuteľností.
Podľa zistenia odvolacieho súdu táto komunikácia podporuje skôr skutkovú verziu navrhovateľky, že

predajrodinnéhodomupredstavujelennenaplnenúpredstavuospôsobevysporiadaniaspoluvlastníctva
odvolateľa.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil s použitím ust. §
387 ods. 1 C.s.p.

10. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

11. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Nakoľko uznesenie, ktorým súd rozhoduje o neodkladnom opatrení vo vzťahu k prebiehajúceho
konania vo veci samej, nemá povahu konečného rozhodnutia, v súlade ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a
contrario C.s.p. odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania, nerozhodol. S týmito trovami sa súd
vysporiada spolu s ostatnými trovami v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.