Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/189/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917212114
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7917212114.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti žalovanej F. O., J.. XX.
XX. XXXX, G. I. J. Ž., L. S. XXX/XX, o 1.346,24 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trebišov zo dňa 03. 05. 2019 č.k. 12Csp/247/2017-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomzastavilkonanieozaplateniezmluvnýchúrokovzomeškaniasplatných
k 31. 05. 2017 v časti zo sumy prevyšujúcej sumu 1.117,33 eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1.289,27 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi
5,25 % úroky z omeškania zo súm bližšie uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť
uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 36 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497, § 499, §
502 ods. 1, § 503 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 2, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.
b) zák. č. 129/2010 Z.z. vzal za preukázané, že dňa XX. XX. XXXX právny predchodca žalobcu Poštová
banka a.s. uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 2.000
eur a žalovaná sa zaviazala tento vrátiť v 70 - mesačných splátkach po 54 eur. Právny predchodca
žalobcu v dôsledku neplnenia povinnosti zo strany žalovanej vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 04.
08. 2014 a zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX postúpil pohľadávku z tejto úverovej zmluvy na žalobcu. Ku

dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti výška nesplateného úveru predstavovala sumu 1.459,27 eur bez
poplatkov. Z tejto sumy predstavovala istina 1.346,24 eur a úroky splatné k 04. 08. 2014 sumu 113,03
eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná uhradila časť tejto sumy v nepravidelných splátkach
vo výške 170 eur.

3. Súd prvej inštancie bol v danej veci toho názoru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
žalobcovi vzniká právo len na jednorazové vrátenie nesplatenej požičanej istiny úveru, kapitalizovaných

úrokov z úveru a poplatkov splatných ku dňu zosplatnenia.

4. Na základe týchto úvah uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi zostatok dlhu vykazovaný ku
dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti so zohľadnením platieb žalovanej uskutočnených v období od 12.02. 2015 do 23. 01. 2018 vo výške 170 eur. Takto zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 1.289,27 eur
(1.459,27 - 170).

5. Spolu s istinou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania vychádzajúc z
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vl. č. 87/1995 Z.z. tak, ako vyplýva z výroku
napadnutého rozsudku.

6. Žalobu o zaplatenie zmluvných úrokov z úveru za obdobie od 04. 08. 2014, zníženú o späťvzatú časť

zmluvných úrokov z úveru a v časti istiny prevyšujúcej sumu 1.346,24 eur z rovnakých dôvodov zamietol.

7. Zamietol žalobu aj v časti zaplatenia úrokov z omeškania za obdobie od 04. 08. 2014, nakoľko v tejto
časti uplatneného nároku žalobca pri výpočte úrokov z omeškania vychádzal z toho, že sumy poukázané
žalovanou po 04. 08. 2014 sa majú započítať na úhradu úrokov a nie na úhradu istiny z úveru. Túto
sumu však súd prirátal k istine, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania za obdobie od 04. 08. 2014

nižšej sumy, akú uplatnil žalobca.

8. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a vychádzajúc z úspechu žalobcu v konaní,
ktorý činí 68 % a jeho neúspechu vo výške 32 % priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 36 %.

9. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) C.s.p. a odvolaciemu
súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie alebo aby žalobe v tomto rozsahu vyhovel. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je

nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože z neho nevyplýva, z akého právneho predpisu súd vychádzal,
pokiaľ nárok na dohodnuté zmluvné úroky zamietol. V tej súvislosti poukázal na § 16 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z. a rozhodovaciu prax v otázke priznávaných zmluvných úrokov. Podľa názoru žalobcu
je dohodnuté zmluvné plnenie ohľadom zmluvnej pokuty akcesorickej povahy. Takéto plnenie je
nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok. S poskytnutím

úveru bol spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky a žalovaná si bola vedomá, že podpisom zmluvy
sa zaväzuje tieto zmluvné úroky uhrádzať. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu poskytnutej istiny nedošlo,
nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovanej, v zmysle ktorého je naďalej povinná uhrádzať
zmluvne dohodnuté úroky. V tej súvislosti poukázal na § 517 Občianskeho zákonníka a tiež rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. 08. 2018 sp. zn. 41Co/13/2018, ktorý vyslovil názor, že

veriteľovi zostáva nárok na zaplatenie zmluvných úrokov aj za obdobie po zosplatnení úveru.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

11. Rozsudok je v napadnutej zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. 03. 2020 o 13.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 05. 03. 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

13. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnený.

14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie

dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky žalobcu nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.15. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, že dojednaný úrok z úveru by mu mal patriť aj následne po
vyhlásenípredčasnejsplatnosti,tietoodvolacienámietkysúdnepovažujezaopodstatnené.Vychádzajúc
z ust. § 497 Obch. zákonníka veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov len

do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť (len) úrok z omeškania
v súlade s § 369 Obchodného zákonníka. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého
postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo zaplatenie úrokov z úveru a
úrokov z omeškania súčasne. Takýto postup by predstavoval neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka
ako spotrebiteľa. V tej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky R 59/1998 a na obdobnú judikatúru v tejto oblasti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo 143/1998, uznesenie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012).

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o
trovách konania ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nepatrí nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaná bola síce v odvolacom konaní úspešná, avšak žiadne trovy konania jej
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).