Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/6/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718012161

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vorčáková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5718012161.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Andreou Vorčákovou, na hlavnom pojednávaní dňa
18.02.2020 v Martine, v trestnej veci proti obž. V. T., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa
§ 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. e), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §

139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného
zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

V.T. T., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom M., L.. Ú. XXXX/X, okr. V.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

odmarcaroku2015aždooznámeniavzneseniaobvineniadňa14.02.2018otohočasubývalejmanželke

V. T., ktorá je lektorka anglického jazyka a túto činnosť vykonáva na základe živnostenského oprávnenia,
uvádzal pred študentmi na jej pracoviskách - v anglických jazykových školách v V. na L.. Č. P. Č.. X a na
L.. S. Č.. XX, kde ju vyhľadával proti jej vôli, nepravdivé tvrdenia, že je duševne chorá, že sa potrebuje
dať liečiť, že nemá základy angličtiny, nevie učiť a že sa vrátila zo psychiatrického liečenia,

t e d a

oinomoznámilnepravdivýúdaj,ktorýjespôsobilýznačnoumierouohroziťjehovážnosťuspoluobčanov,

poškodiť ho v zamestnaní a v podnikaní,

č í m s p á c h a l

prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona s použitím 38 ods. 2, § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný
trest vo výmere 1500 eur ( tisícpäťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
súd ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 04.12.2018 na tunajšom súde obžalobu na obž.
V. T., nar. XX.XX.XXXX v V., pod sp. zn. 2Pv 181/17/5506 zo dňa 30.11.2018, pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm.

c), písm. e), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4
Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudkyňa Okresného súdu Martin vykonala na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom

obžalovaného V. T.; výsluchom svedkyne - poškodenej V. T., výsluchom svedkov Q. Č.Č., P. Č., J.. F.
X., W. M., D. K., V. A., V. R., P. H., B. B., J.. V. T., V.. F. X., V. V., J.. Z. W., V. V., V. K., W.. C. A., W..,
výsluchom znalcov W.. Q. Ď. a znalec W.. P. A.; prečítaním listinných dôkazov a prehratím zvukového
záznamu nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 a 270 Tr. poriadku.

Obžalovaný V. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných

ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutkov uvedených v obžalobe.
Vypovedal, že sa pridržiava toho, čo bolo vo výpovediach. Jeho stretávanie s deťmi je 3-krát do týždňa.
To sú jediné stretnutia, ktoré on iniciuje, v poslednej dobe lebo v rokoch 2015 a 2016 a 2017 trávili
veľa spoločných chvíľ aj napriek rozvodovému konaniu, ktoré iniciovala práve poškodená. Bolo ich
neskutočne veľa. Vymenoval aspoň niektoré, keďže sa jedná o obdobie od 2015 až doteraz tak už

len v roku 2015 hneď po prvom súdnom pojednávaní o rozvode, čo bolo 22.04.2015 hneď ten týždeň
26.04.2015 ho poškodená obdarovala veľkými darmi na narodeniny. Následne v máji boli spoločne na
futbalovom sústredení, kde prespali ako celá rodina ( 8.-9.05.2015), 11.05. ho poškodená pozvala na
prechádzkuvokolíichbydliska,30.05.hopozvalaajsdeťmidoB.P.M.,kdesauskutočniladetskáakcia,
31.05 ho pozvala na obed do skanzenu, 06.06. strávili spolu MDD na S. Š., 27.06. strávili futbalový turnaj

v Bytči, 12.08. - 19.08. strávili spoločnú dovolenku v Grécku, 19.08. sa poškodená nasťahovala späť do
spoločného domu, kde bývala až do 27.09.2015. 06.12.2015 ho pozvala do bytu, kde boli aj so starou
mamou, ako aj mnohokrát predtým v tom roku. 29.12.2015 napríklad strávili spoločne v detskom centre,
v MC Donalde so spoločnou večerou. Takto pokračoval aj rokom 2016, kde napr. 30.01. išli spoločne
autobusom do Třinca zase na futbalový turnaj, 06.03.2016 absolvovali turnaj v Babíne, kde sa všetci 4

premiestnili na jeho aute, 12.03. turnaj v Žiline, kde mali spoločnú večeru, 13.03. turnaj v Ľubochni, kde
na pozvánku trénera Č. boli u neho doma na návšteve, 03.04. turnaj v Korni na Kysuciach spoločným
autobusomajsostatnými,25.06.hopoškodenápozvalanajejbirmovku,atedakunejdomovanásledne
na obed, 30.06. ho opäť zavolala do bytu ako aj v iné dni. Nechala ho tam s deťmi aj s inými, ktoré mala
ona na starosti a odišla preč z ich bytu, 02.07.-03.07. absolvovali spoločnú stanovačku na Sklennom.

Následne ho pozývala do sakrystii v kostole a na záhradu. 16.07.2016 boli všetci 4 v kine v Žiline a v
zábavnom centre, 17.07.2016 na večeri vo Venézii v pizzerii, 25.07.2016 napríklad tiež mimo stanovené
dni, ktoré má určené súdom mu doviezla deti alebo prišla ku nemu do práce aj s deťmi, kde strávil s deťmi
cca od 14.00 - 22.00 hod. a vo večerných hodinách, keď jej deti odovzdal, keď sa vrátila ho zavolala
na spoločnú dovolenku do Čiech. Následne od 27.07. do 02.08.2016 strávili spoločnú dovolenku v ČR.

11.08.2016 sa zase nasťahovala späť do domu. 27.09.2016 ho kontaktovala telefonicky, aby za ňou
prišiel na miesto autonehody, ktorú mala a následne volala o pomoc jeho mame. V tom čase ju aj s deťmi
navštevovali v nemocnici. Od 05.10. do 14.10.2016 sa opäť nasťahovala do domu. Následne 25.10. sa
znovu nasťahovala do domu a 26.10. sa odsťahovala. Spomenul ešte 2 udalosti v tom roku. 27.11.2016
ho ráno o 06.00 hod. aj s deťmi odviezla na turnaj do Třinca na jej aute a strávili tam celý deň, spoločný

obed, na ceste späť boli v kine v Žiline aj napriek tomu, že v predošlom dni mu poslala SMS, že má
zakázaný vstup na ten turnaj. 26.12.2016 napriek tom, že mu neumožnila styk s deťmi, na Vianoce mu
napísala SMS, aby za nimi prišiel do Zuberca, kde trávila dovolenku. V roku 2017 a 2018 bolo tých
udalostí menej a boli aj také udalosti, kde bola k nemu prívetivá a vzápätí volala políciu. V máji roku
2018 mal s ňou stretnutie v hoteli Turiec aj s jej právnym zástupcom. V mesiacoch júl - august 2018 sa

stretávali s poškodenou na jej podnet na ranči v Sučanoch a tých stretnutí bolo niečo cez 10 a na dvoch
- troch sa zúčastnil aj jej právny zástupca. Aj v roku 2018 ho niekoľkokrát pozývala do bytu, že jedine
tam a tak sa môže stretávať s deťmi. Napríklad aj 22.11.2018 ho pozvala do bytu aj s p. A. a p. K., ktoré
sú z rady pre práva detí sídliace v BA. Až do dnešného času ju pri odovzdávkach detí viackrát prosil o
to, aby s deťmi nechodila na stretnutia aj písomnou formou cez SMS, kde mu vyslovene odpovedala, že

ona pôjde s deťmi, že deti bez nej nepôjdu. Čo teda aj chodila no a v následných dňoch zase posielala
čisto výlučne len deti, a takto sa to strieda podľa jej nálad. Myslí si, že to ani zďaleka nie je štandardný
spôsob fungovania. Je presvedčený, že je to výsledok jej zlého duševného rozpoloženia aj psychického.
Má obavu o jej zdravie, a že sa jej vracajú jej psychiatrické problémy, ktoré zažívala v roku 2003, keďbola hospitalizovaná v Martinskej psychiatrickej klinike, resp. na psychiatrii v Sučanoch. Veľakrát sa jej
snažil pomôcť či už osobným dohovorom, spoluprácou cez mediátorov, či v roku 2015 aj v roku 2017.
S mediátorom sa stretli aj v roku 2018. Aj tam jej navrhoval konštruktívne riešenia, ktoré sú opakom jej

tvrdení, ktoré boli vznesené v obžalobe. Taktiež oslovil aj psychológa. Následne súhlasil s výberom jej
psychológa menom T. X., ktorého asi po dvoch spoločných návštevách radikálne zamietla. Naposledy
to bolo na jeseň roku 2018. Určite nie je v jeho záujme ju obmedzovať v dennom živote. Vyjadril sa aj
ku skutočnosti, že ju mal obťažovať v SMS komunikáciách alebo nevhodnými emailami, čo absolútne
nie je pravda, čo by mohla - ak je to pravda - predložiť. Naopak by mohol on predložiť SMS komunikáciu

či už z rokov 2015-2016 alebo napr. aj e-mailovú komunikáciu v roku 2018. Po každej tejto komunikácii
sa snaží s ňou konštruktívne a slušne rozprávať. Taktiež uviedol, že oblasť v ktorej sa nachádza jeho
práca, jej práca, bydlisko detí, teda aj jej prechodné, ZŠ detí, futbalový krúžok, ktorý navštevuje syn aj
iné krúžky, ktoré navštevuje dcéra aj syn, bydlisko jeho sesternice a ich spoločnej kamarátky, bydlisko
jeho sestry, jeho krstnej mamy je všetko po jednej hlavnej ceste v rozmedzí do jedného kilometra plus -
mínus. Na otázky obhajkyne a prokurátora uviedol, že čo sa týka obdobia roku 2017, hneď následne ten

mesiac, keď mali rozvodové pojednávanie, myslí že niekedy v mesiaci marec, máj a v júli, poškodená
skutočne prežíva veľmi dramatické, teatrálne až hysterické obdobie, ak z tohto dôvodu ho nepozývala a
ani on nebol iniciátorom žiadnych stretnutí. Ako náhle sa jej psychické rozpoloženie upokojilo tak aj vtedy
mali nejaké stretnutia, avšak boli to len návštevy v stanovený čas stretávania sa s deťmi alebo stretnutia
na spoločných akciách detí. K domu prichádzal vždy iba za deťmi a v stanovený čas. Nikdy a nikde sa

nestalo niečo takéto, že by bez jej vedomia ju čakával v meste a ani ju nesledoval. Do roku 2016 spolu
pracovali v jednej firme, tu sa stretávali len takouto formou. Potom za ňou nebol nikdy v jej práci. Je
skutočne radšej, keď nevidí poškodenú a určite nechodí do základnej školy detí za ňou. Výslovne sú to
len jeho otcovské a rodičovské záujmy, kde chodí na krúžky detí. Taktiež uviedol, že fotografie, ktoré mal
údajne nafotiť žiada nech predloží, lebo on ju určite nefotil. Čo sa týka poznámok, tie si písal preto, lebo si

myslím,že40trestnýchoznámeníjedostatočnýdôvod,abysavtomtochaose,čosaimvniesoldoživota
vedel aspoň ako tak zorientovať pri takýchto výsluchoch a konaniach. Opätovne zdôraznil, že on neútočil
na poškodenú. Nikdy nikoho nenapadol fyzicky a obzvlášť nie ženu a ešte matku jeho detí. Vulgárne sa
nevyjadruje, hoci ojedinele mu môže nejaké slovíčko ujsť. Čo sa týka konfliktov a napadnutí, možno je
to práve z opačnej strany sa na to pozrieť, kde v čase, keď mal zlomenú nohu a používal barle, bolo to

asi 7-9 mesiacov v záchvate zúrivosti a hysterického chovania poškodenej ho práve ona napadla, o čom
bola aj spísaná zápisnica na polícii, resp. na Okresnom úrade v MT č. OU - MT-OVVS-2016/002487/20/
c. Aj napriek tomu že sa stala táto udalosť, že ho napadla a bola k tomu fotodokumentácia ako ho
poškriabala po tvári sa riešili aj iné priestupky v rámci toho konania. Nestotožňuje a nikdy podľa jeho
názoru neboli preukázané SMS alebo e-maily, všetky sms a e-maily, ktoré medzi sebou vymenili riešili

starostlivosť o deti. Práve opak je pravdou, poškodená mu poslala viac SMS a MMS ako on jej v rôznych
časoch a aj nočných. Stala sa aj taká vec, že mu poslala v priebehu jedného dňa 20 SMS a MMS správ,
rôzne citácie kresťanské a kopec jej myšlienkových pochodov. Cieľom jeho kontaktovania poškodenej
boli deti a ich rodinná situácia, ktorú chcel riešiť. Obžalovaný sa vyjadril aj k údajnému ohováraniu, kde
uviedol, že si nemyslí, že poškodená nemá základy angličtiny, pracoval s ňou v spoločnej firme, kde

sú potrebné, takže takéto absurdné tvrdenia, by nešíril. Aj v mediačnej správe je zápis o tom, že bol
naklonený, aby spoločne pokračovali v spoločnej firme aj napriek rozvodu manželstva. Nie je v jeho
kompetencii, aby sa vyjadroval o psychickom stave poškodenej, nakoľko nie je lekár, stále je to matka
jeho detí a sú to citlivé informácie, ktoré určite nerieši na verejnosti. Naopak, práve poškodená v práci
aj v terajšej jej práci začínala jej vyučovací proces s tým, že oboznamovala a vťahovala klientov do

ich rodinných problémov, čo sa aj on s odstupom času dozvedel. Čo sa týka pani Š., s tou sa stretol
pri autonehode poškodenej, kde ho privolala práve poškodená, no v tom čase keď tam prišiel tam už
nebola, nechala sa odviesť záchrankou do Martinskej nemocnice. Deti ešte pred príchodom záchranky
poslala s jeho mamou preč. V tom čase prišiel na miesto nehody a prvýkrát sa stretol s p. Š.. P. Š. mu
dala na seba kontakt, keby bolo treba riešiť tú dopravnú nehodu. S odstupom času, o nejaký možno

mesiac, dva, ju nakontaktoval, ako sa má daná situácia. P. Š. mu v tom čase povedala, že je to pre
ňu veľmi zlé, že príde asi o vodičský preukaz, že nevie, ako bude pracovať, atď., atď., že jej to robí
komplikácie, že sa s p. T. nedá dohodnúť, nejak v tomto zmysle. Následne mu povedala, že po telefóne
to nie je veľmi vhodné, aby sa stretli u nej v práci, kde pracuje, tak prišiel na pešiu zónu, kde pracuje v
obchode, tak ho vyzvala, aby išli vonka, tam si ona zapálila a tam sa ešte raz o tom porozprávali, ako

tá situácia prebieha. Nemala svedčiť v čom a on v jej prospech, nakoľko mohol povedať len to čo videl.
Vie však, že poškodená to fakt strašne preháňala, a tým, že naťahovala tú PN-ku a tieto nejaké veci, že
to bolo neprimerané. Povedal jej, že to nebolo nič netradičné u manželky a že takéto stavy jej sú bežné
a dôkazom toho bolo, že v aute sedeli ich 2 malé deti, ona myslela len na seba, nechala sa odviesťzáchrankou a deti ani neskontrolovala, to bola výpoveď p. Š.K., k čomu to opisovala, čo sa ukázalo, že
to tak bolo. Na aute bola akurát odpadnutá ŠPZ a nič sa nikomu nestalo, ani jej, ani druhému autu.

Svedkyňa- poškodená V. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že čo sa týka
prenasledovania, v roku 2015 asi po dvojročnom ťažkom súžití s obžalovaným sa rozhodla opustiť
spoločnú domácnosť. Nebolo to len na základe hádok, ale išlo o celkové správanie obžalovaného k jej
osobe. V roku 2003 bola na umelom prerušení tehotenstva, čo nezvládla, následne sa liečila a pri každej
nejakej rodinnej situácii, kde došlo k nejakej konkrétnej situácii jej bola táto skutočnosť obžalovaným

predostieraná. Rozprával, že by sa mala dať liečiť, že je psychopat, psychicky chorá. Išlo o psychický
tlak, že niečo nezvládne, vyžadoval veci, ktoré neboli zvládnuteľné, napr. mala doma dve malé deti,
chodenie do práce, napriek tomu, že boli deti kojené. Nemala pocit, že život drží vo svojich rukách, ale
bol ním riadený. Od roku 2004 už nebola liečená, narodil sa im syn v roku 2008 a dcéra v roku 2009. Tá
v šiestom týždni prestala dýchať, dostali monitorovaciu podložku. Obžalovaný odchádzal z domu ráno,
vracal sa večer a celá starostlivosť o deti bola na nej. Začali také veci napríklad, že malá plakala celú

noc, on povedal, že si to vymýšľa, že je chorá. V roku 2011 bola tak unavená zo všetkého, že opäť
vyhľadala pani psychiatričku, ktorá jej diagnostikovala únavový syndróm, nastavila jej liečbu, ktorú po
mesiaci ukončila. Následne bola opätovne u nej v roku 2016 , nie kvôli tomu, že by mala problém, ale
kvôli tomu, že v rozvodovom konaní, ktoré sa ťahalo nejaký ten čas protistrana neustále narážala na jej
psychický stav. V jej prípade išlo o depresiu z toho, že si dala vziať dieťa. Celá obhajoba obžalovaného

bola založená na tom, že je chorý človek. Prvý krát keď ju napadol odišla z domu asi v marci 2015.
Nasťahovala sa k otcovi, kde stále býva. Začalo kontrolovanie obžalovaným. Mali spoločnú firmu, kde
on bol ten, kto to riadil, ona bola vyučujúca a školiteľka. Na jednej strane prezentoval, že sa nestará
o deti, na druhej strane vypracovával taký rozvrh, že v tej práci musela byť. Dostával ju do napätých
situácií, ktoré neboli riešiteľné, napríklad podľa rozhodnutia mu mala odovzdať deti z rúk matky, v mieste

bydliska matky, čo ale nebolo možné, nakoľko musela byť vtedy v práci. To isté bolo aj v prípade, keď
ich mal doniesť. Dohoda tam možná nebola. Začalo to zasahovať do jej pracovného života, jej zárobku,
nakoľko nemohla učiť, nakoľko gro vyučovania bolo poobede od cca tretej do piatej. Celé to vyvrcholilo,
keď obžalovaný bol doma so zlomenou nohou a ona mala na starosti celý chod školy, financie, ktoré
dostávala od klientov v tom čase, keď on tam nebol, boli v kancelárii v stolíku, zavolala jej lektorka, ktorá

jej povedala, že obžalovaný je v práci. Bolo jej to čudné, nakoľko nemohol chodiť do práce. Vrátila sa
teda do práce, lebo vedela, že pôjde po tie peniaze, ktoré tam sú a ona verila, že sa o ne s ňou podelí,
nakoľko boli združenie. Požiadala o ne, ale on jej ich odmietol dať. Povedala mu, že si ich sama zoberiem
a nahla sa k stolíku. V tej chvíli sa s ňou začal biť, začal na ňu útočiť a pri potýčke odtrhol čelo šuflíka a
poranil sa ním. Ak mu aj ublížila, bolo to iba pri obrane. Bola zavolaná polícia, že ho napadla a lektorka,

ktorá bola dole dostala príkaz, aby sa do danej veci nemiešala, rozprávali, že je psychicky chorá, že
to bude pravdepodobne kombinácia liekov, na ktorých fičí. Daný rozhovor s lektorkou bol aj nahraný.
Keďže ide o dcéru manželovho bratranca, bola za to doma rodičmi potrestaná. Bola upozornená na to,
žeideprotiobžalovanému.Potomtoincidenteuždoprácechodiťnemohla.Obžalovanýrozširovalmedzi
klientmi, že leží na psychiatrii a že sa pokúsi, aby sa mohla vrátiť do práce, ale že to nezaručuje. Potom

to začalo gradovať, rozprával im, že je nebezpečná ako pre seba, tak aj pre svoje okolie. Potom ako sa
vrátila do práce nič netušiac si všimla rozdielne správanie klientov voči jej osobe a keďže sa obžalovaný
rozhodol vyplácať jej mzdu ako zamestnancovi po 500 až 600 € mesačne, hoci firma mala 100 klientov,
sa rozhodla, že vystúpi zo združenia. V škole bola spísaná dokonca petícia, kde ju obžalovaný obvinil z
toho, že ona je za tým, avšak iniciátorka petície pani M. predtým W., bola za ním a vysvetlila mu celú

situáciu, že na základe vlastného rozhodnutia spísali petíciu. Následne si otvorila vlastnú školu, nakoľko
bola vyškolená lektorka a ostatní zamestnanci spoločnej školy boli ňou vyškolení. Veľa ľudí sa rozhodlo
prejsť k nej, buď hneď, alebo postupom času. Bolo dosť aj takých, ktorí to nespravili. Následne sa aj z
lekárskeho, vojenského prostredia dozvedala, že je to s ňou zle, že skončí, že ku nej netreba chodiť.
Dokonca obžalovaný vyhľadal jej klientov v priestoroch jej školy na S., kde ich upozorňoval na jej zlý

psychický stav. Celé toto konanie, to znamená, že bol v škole, keď otvárala, keď zatvárala, teda nielen v
čase synových tréningov mal dopad na ňu, že musela prerušiť vyučovanie, bolo to neúnosné, napríklad
jej volali aj deti, že otec chodí okolo paneláku, že sa boja, teda ona musela prerušiť vyučovanie a ísť
ich upokojiť. Stalo sa aj to, že jej znemožnil prejsť autom a považoval to za veľkú srandu. Vďaka tomuto
jeho správaniu prišla o veľa klientov, lebo nemali záujem podieľať sa na tomto ich konflikte. Zlé reči sa

o nej šírili aj medzi trénermi, kde syn V. počul rozhovor obžalovaného s trénerom o tom, že je chorá.
Bolo pre ňu ťažké fungovať medzi ľuďmi, kde sa rozprávajú veci, ktoré sa nezakladali na pravde a stále
to je ťažké. Rozšírilo sa to aj medzi rodičov. Postupom času si aj niektorí uvedomili, že to nie je tak,
ale stále sa nájdu takí, ktorí sa na ňu pozerajú cez prsty. Taktiež sú pre ňu nepochopiteľné aj situácietýkajúce sa zdravia ich detí, za ktoré ju obviňuje a každý by po nahliadnutí do dokumentácie, že nie
sú choré len odvtedy, ako žijú s ňou, ale sú chorľavé od narodenia. Taká bola situácia aj výber mandlí
ich dcéry, kedy obžalovaný dokonca navštívil sociálnu kurátorku a detskú lekárku pani Q. a apeloval

na nich, aby jej zakázali tento jej výmysel a pritom výber mandlí bol odporučený odborníkom. Obvodná
lekárka ju následne poprosila, aby si zobrala kartu inde, nakoľko ona už nemá silu zakaždým, napriek
informovaniu ňou obžalovaného, opätovne mu potvrdiť, že je to tak. To isté sa stalo aj s jej obvodným
lekárom, ktorého obžalovaný zastavil pri aute a so slovami, že má doma nebezpečné množstvo liekov,
že sa o ňu bojí, že sa bojí, že ublížim sebe aj deťom. Na základe toho jej obvodný lekár V. volal a pýtal

sa jej, či je v poriadku. Ďalším príkladom je pán súdny znalec, ktorý na pojednávaní o rozvode uviedol,
že mu obžalovaný niekoľkokrát volal, že by ho prosil o rýchlejšie vyhotovenie posudku, nakoľko deti sú s
ňou v nebezpečenstve. Taktiež obžalovaný atakuje aj jej blízku rodinu, ktorá pri nej stojí, jej priateľov, čo
aj krízové centrum ohodnotilo ako jeho snahu ju od nich odstaviť. Napríklad pani X., ktorá jej pomáhala
s deťmi, ktorej sa vyhrážal, upozorňoval ju na to, že si neželá, aby jej pomáhala, rozprával jej o jej zlom
zdravotnom psychickom stave a upozornil ju, že jej to hovorí prvý a posledný krát. Tiež napríklad študent

W. M., ktorý u nej študoval vo večerných hodinách, ktorý zažíval auto obžalovaného so zasvietenými
parkovacími svetlami pri východoch školy, dokonca ho na aute aj sprevádzal, keď odchádzal zo školy.
Ďalej napríklad pani Z. W.Š., ktorá jej tiež pomáhala ako kamarátka s deťmi, ktorú tiež sprevádzal na
aute a vykrikoval na ňu. V neposlednom rade je to aj jej sestra alebo jej otec, ktorému sa dokonca
vyhráža zlikvidovaním. Niekoľkokrát pri jej práci, keď bola večer boli problémy s parkovacími miestami,

tak otec jej pomáhal hľadať parkovacie miesto a našiel tam obžalovaného ako chodí okolo paneláku,
bolo to niekoľkokrát, dokonca ho obžalovaný aj oslovoval a vyjadroval sa k tomu, že ako ona môže
nechať doma dve malé deti samé a čo je to za matka a následne také správanie ako jeden deň ruža
na balkóne, na druhý deň idete venčiť psa a nájdete ho ako chodí s kapucňou pomedzi kríky. Bola pri
tom prítomná aj jej kamarátka pani V., ktorá bola jej manželom upozornená, na to, že sa má od toho

držať ďalej a nemá do toho zasahovať. Následne sú to aj také situácie, že pravidelne nachádzate v noci
jeho auto o desiatej, o jedenástej, o dvanástej zaparkované pri mieste jej bydliska. Taká situácia bola
napríklad aj v prípade, keď mala priateľa v Ružomberku a vycestovala za ním, keď pri deťoch bola jej
sestra a tieto jej volali, že otec je hneď pri paneláku, chodí okolo popod okná a ona sa musela vrátiť.
Ďalšia taká situácia bola odchod na dovolenku po operácii mandlí dcéry, kde sa obžalovaný informoval,

s kým ide na dovolenku, na čo mu oznámila, že ide s nimi neter. Obžalovaný si našiel jej matku a strašil
ju tým, že ona nie je v poriadku, a prečo ju so ňou púšťa a aj večer odchodu chodil okolo paneláku
a ona opäť musela odísť z vyučovania, nakoľko jej volali deti, že ho vidia, videla ho aj neter, aj ona
ho tam našla. Taktiež sms-ky, že deti unáša, že kto jej to dovolil. Kontaktovanie matky netere, ktorá jej
ešte aj počas cesty volala, že ju kontaktuje. Aj neter upozornil na to, že ona je tam jediná zodpovedná

osoba a nech dá pozor na deti. A potom sú to aj jeho príchody a odchody na odovzdávky, kedy sa
snaží riadiť si to podľa seba. Keď sa mu nechce, nepríde, keď sa mu chce, príde. Boli aj obdobia dvoj
- trojmesačné, keď nechodil, bez toho aby ju informoval alebo namiesto na ôsmu prišiel o dvanástej.
Dochádzalo potom k rôznym konfliktným situáciám, napríklad neoprávnený vstup do bytu. Uviedla, že
ho počas týchto štyroch rokov videla viac, ako počas manželstva. Zo spoločného bývania odišla, lebo sa

necítila v bezpečí a ani teraz sa v bezpečí necíti. Začala sa báť, keď po pojednávaní o rozvode ešte na
Sklabinskej prišiel k jej autu a ukázal jej prstom, akoby podrezával hrdlo a na oči a povedal je, že sa má
po p... a má si dávať pozor. Ona rýchlo vybehla z auta a išla za bezpečnostnou službou. Samozrejme,
že to obžalovaný poprel. Vyjadrila sa tiež k predmetnej nehode, kde uviedla, že keď ležala v nemocnici
a o deti sa starala jej sestra, obžalovaný tam pristúpil a atakoval ju, že on je otec, že on je ten, ktorý

sa má o tie deti starať, nakoľko si myslí, že on je druhý v poradí, ktorý má na tie deti nárok a že on
sa mal o ne starať, a z toho dôvodu mu volala. Telefón nezdvihol a tak zavolala jeho matke. Pani Š.
kontaktoval a ponúkol jej svoju výpoveď proti nej vo veci autonehody najskôr telefonicky, potom SMS
správou a nakoniec ju vyhľadal u nej na pracovisku v obchode, kde jej ponúkal výpoveď proti nej, hoci
sa tejto autonehody nezúčastnil. Čo ju zarazilo, nakoľko v aute sedeli aj ich deti a tá pani do nej narazila.

Ona o tom informovala pána policajta a ten jej to povedal, tak sa o tom dozvedela. V rozvodovom konaní
sa dokonca ocitol aj papier od rodiny K., ktorá si najskôr myslela, že ona je tá, ktorá tie deti otcovi dávať
nechce a z toho pramenia všetky konflikty, ale keďže s ním boli v kontakte, prichádzali na veci, ktoré im
prestali zapadať, napríklad keď ho informovala o tom, že ide dávať úlohy malej V., lebo bola chorá, tak ju
upozornilnato,žečivie,čisijevedomátoho,ženapomáhamne,atieveci,ktoréimrozprával,imprestali

dávať súvis. Pani K. jej volala, ospravedlnila sa, že jej neverila a napriek tomu sa objavil v rozvodovom
aj trestnom konaní list, ktorý ona nenapísala, o čom informovala aj súd. Jej obavy vzrastali aj tým, že
jej obžalovaný niekoľkokrát povedal, že ju zabije a nevysvetliteľné je to, že z celého domu, v ktorom
má dodnes svoje osobné veci sa rozhodol jej počas jednej odovzdávky doniesť zhrdzavený kuchynskýnôž, ktorý deti zbadali vo dverách auta, čomu nerozumie, čo ho viedlo k tomu, aby to tam do auta vôbec
dal. Je pravda, že v roku 2015 potom ako ju obžalovaný prvý krát napadol povedala pred políciou, tak
aj pred znalcom, že svojho manžela milujem, čo vtedy bola pravda a nechápala, prečo jej ubližuje. Z

toho však veľmi rýchlo vytriezvela. Trestný oznámení podala veľa, ale bolo to vždycky vtedy, keď sa
cítila v ohrození života, keď správanie obžalovaného bolo nebezpečné, prekračovalo hranice slušnosti
a vždy bola na to upozorňovaná políciou, právnou zástupkyňou, že dané skutky je potrebné oznamovať,
že iba takto sa jeho správanie môže zastaviť a ona budem v bezpečí. Gro týchto podaní končilo u pani
vyšetrovateľky V. ako priestupok. Nevie, ako končili jednotlivo, ale vie, ako skončili dohromady, a to

tým, že bola podaná obžaloba. Keď uzná vyšetrovateľ aj prokurátor, že správanie prekročilo hranice,
systematické správanie, tak si myslí, že toto je ten výsledok. Nemá vedomosť o tom, že by neriešila
neprimerané správanie obžalovaného či už voči nej alebo deťom. Tak to bolo aj v roku v roku 2015, asi
v októbri, kedy deti boli na dome so svojim otcom, odkiaľ jej telefonovali, že otec ublížil V. a keďže deti
chceli odísť s ňou a V. plakal do telefónu, že má modrinu, že ho otec udrel barlou a poprosila ho, aby jej
ich vydal a on odmietol, tak išla za deťmi, tieto jej odmietol vydať, tak zavolala políciu. Bolo to riešené

políciou Vrútky, Martin a krízovým centrom. Takisto keď ju sledoval na aute, volala 158, ktorá aj vyslala
jeden alebo dvakrát aj zásahovku. Pokiaľ však prišli, obžalovaný tam už nebol. Pýtala sa na polícii, či
by jej mohli dať záznam, koľkokrát žiadala o pomoc políciu, na čo jej bolo povedané, že o toto môže
požiadať iba súd. Keďže denná správa obsahuje aj záznamy iných volajúcich osôb. Z toho dôvodu tieto
záznamy nemá. Na otázky obhajkyne, prokurátora a splnomocnenca ďalej uviedla, že bola upozornená

krízovým centrum, že nemá byť v uzavretom priestore s obžalovaným. On navrhol, keď išli na vyšetrenie
detí do Žiliny, aby išli jedným autom, s čím súhlasila, a to bola chyba, pretože v Žiline po vyšetrení
pani psychologička mu oznámila, že sa prikláňa k rozhodnutiu súdu z Martina, že deti nie sú vhodné do
striedavejstarostlivosti.Obžalovanývyšielodpanipsychologičkyonasaknejnedostala,takženevedela,
aký bol výsledok, obžalovaný bol dostatočne nahnevaný a celú cestu ako vyšiel od psychologičky až

k autu jej nadával, choval sa vulgárne pred deťmi a v tom momente, ako sme zavreli dvere auta ona
vybuchla a on si to začal natáčať a keď videla, že si to natáča, išla po tom telefóne, opakovala mu, že
si to neželá a došlo k potýčke, k nezvládnutiu situácie z jej strany. Ak je toto považované v porovnaní s
tými ostatnými vecami, čo obžalovaný robí jej, napríklad škrtenie, ťahanie za vlasy, sácanie a tak ďalej a
patrí to do tej istej skupiny, tak potom áno, napadla ho. Aj sa k tomu priznala, aj to oľutovala. Bol to skrat,

ako výsledok napätej situácie. Vyriešené to bolo v priestupkovom konaní pokutou, bola uznaná vinnou.
Dané skutočnosti uviedla v trestných podaniach, bola robená aj intervencia v krízovom centre, keď ju
večer napadol a na druhý deň sa to v krízovom centre riešilo, bolo to aj fotené, na polícii vo Vrútkach,
nakoľkotamvtedybývala.Ajsprávazkrízovéhocentraobsahuje,čosobžalovanýmzažívala. Čosatýka
znaleckého posudku, vypracovaného pánom doktorom Š., k tomu sa odmietla vyjadriť, nakoľko pán Š.

ohodnotiljejosobnosť,akojuohodnotilakrízovécentrum,ktorésňoupracovaloodroku2015nezdieľalo
tento jeho názor, že vďaka jej osobnosti k tomu, že je silná to psychické týranie, že nejaví známky.
Nie u každej ženy je to vidieť a posudok to ukáže. Na pána Š. podala aj sťažnosť, pretože porušoval
lekárske tajomstvo, rozprával o nej medzi klientmi a vyjadril sa, že ak obžalovaný neprestane, skončí v
base. Vyjadril sa jej známemu, ktorý ho navštevoval, po ktorom mu odkázala, aby sa o nej a prípade

nerozprával ako o verejne známej veci a on s posmeškom povedal, že to už je dávno verejne známa vec
a že ju nemá počúvať. Bola naňho podaná aj sťažnosť, ale výsledok nevie. Rovnako podala sťažnosť
aj na ÚPSVaR, pričom išlo čisto o to, že chceli poza jej chrbát rozprávať s neakreditovaným subjektom,
ktorý jedného dňa jej zazvonil pri dverách a žiadal vstup do bytu a vyjadril sa po 10 minútovom stretnutí,
že jej treba odobrať deti. Zároveň jej napísali email, kde narážali na jej schopnosť šoférovať, písali, ako

jej obžalovaný pomôže, že stráca svoju intimitu, ženskosť. Zorganizovali aj ďalšie stretnutie, ktoré sa aj
vďaka sťažnostiam neuskutočnilo. Aj pani sudkyňa považovala toto správanie za neštandardné. Čo sa
týka návratu do spoločného domu uviedla, že si prečítala z papiera v Žiline, že keď sa rodičia rozvádzajú,
akoby to deti mali zvládať lepšie. Verila tomu, že sa jej už nedotkne, ale nakoľko jej povedal pri jej druhom
návrate, že ju zabije, tak odtiaľ odišla. Pri druhom návrate zostala v spoločnej domácnosti dva až tri

týždne. Boli spolu aj na obede, v kine, nakoľko bolo poukázané na ňu, že bráni otcovi v styku s deťmi. Po
poslednej dovolenke v Čechách, kedy skončila v nemocnici kvôli problémom s chrbticou a potom, ako
sa správal ku deťom, k nej, k ľuďom, ktorí tam boli s nimi na dovolenke, tak prestala s týmito pokusmi,
lebo už nemala silu. Odvtedy sa neuskutočnilo ďalšie stretnutie. Tiež uviedla, že nepovedala deťom, aby
sa nekontaktovali s obžalovaným a jeho rodinou. Čo sa týka kontaktovania členov rodiny obžalovaného

nevie, čo má od nich čakať, nakoľko napríklad jeden deň matka obžalovaného zaklope na dvere a pozve
vás na obed, na druhý deň, keď jej poviete, aby vošla dnu tak odmietne a tiež ona mala štyri nešťastné
tehotenstvá a matka obžalovaného sa vyjadrila, že je vrahyňa a že tie deti nečakala ani s ním a vie veľmi
dobre, prečo o tie deti prišla, lebo sa liečila na psychiatrii a jeho sestra jej povedala, že je „kurva“, ktorározťahuje nohy, a preto nemá záujem sa s takými ľuďmi stretávať. Čo sa týka detí, keď obžalovaný udrel
V. barlou, bola pri tom aj jeho matka a označila deti za klamárov. Deti tak stratili záujem o kontakt. Jediný,
s kým nemajú problém je terajší manžel matky obžalovaného, s ktorým deti nemajú problém. Snažila sa

tiež, aby sa deti stretli so svojimi bratrancami a sesternicami, to však bolo možné len v prítomnosti sestry
obžalovaného a keď chcela, aby to bolo za asistencie otca, bratrancov a sesterníc, tak to nebolo možné.
Čo sa týka vyjadrení ohľadne peňazí, ktoré zobrala z účtu, uviedla, že to bola presná polovica z peňazí,
ktoré boli na účte, cca 8.000 eur a keby ich nezobrala, tak z firmy, ktorú zakladali spolu na jej mene,
jej certifikátoch, by nedostala nič. Dané peniaze boli použité a zdokladované v rozvodovom konaní,

aby zabezpečila ako také bývanie pre deti, keďže sa nasťahovali do bytu, kde býval jej otec. Nakoľko
obžalovaný sa rozhodol vyplácať ju mzdou a ona pri tom nebola zamestnanec v pravom slova zmysle,
ale spolumajiteľ firmy, začala vidieť veci, ktoré predtým nevidela, ako koľko máte ľudí, aké sú výdavky a
urobila to tak, aby bolo zrejmé, že tie peniaze zobrala, nebolo to potajme. Sú to jediné peniaze, ktoré zo
združenia do dnešného dňa dostala. Spočiatku nerozumela správaniu obžalovaného. Potom to začalo
prevyšovať základnú dôstojnosť. Začala sa voči tomu brániť. Jeho správanie sa stupňovalo, nedalo sa

rozumieť, rozprávať. Odmietal komunikáciu, bol voči nej nahnevaný. Doma sa zdržoval minimálne. Vždy
to končilo, každá jej snaha skončila pri vete, že je psychicky chorá. Jediné, čo zaberalo bol jej krik, kedy
trochu ustúpil. Bolo to ako život dvoch cudzích ľudí v spoločnej domácnosti, začal určovať aj to, kto
bude kde spať. Následne aj fyzické ataky, ako ťahanie za vlasy, keď si ľahla k deťom, keď on to zakázal,
čiže postupne sa to stupňovalo, až navštívila krízové centrum. Jej strach pretrváva stále. Naposledy

napríklad, keď bola pred týždňom u obvodnej lekárky detí, tá jej oznámila, že tam bol obžalovaný, ktorý
už neútočil len na ňu, ale aj jej povedal, že nesprávne určuje diagnózu detí a že nemá počúvať ju, ale
deti, ktoré jej povedia odlišné veci ako ona, že zbytočne traumatizujem deti vyšetreniami, odbermi. Tiež
keď učila v jazykovej škole klientom hovoril, že je psychicky narušená, že je na psychiatrii, napríklad aj
V. T., čo je jeho rodina, zakázal s ňou komunikovať, hovoril jej, že nevie, čo sa s ňou deje, že to bude

kombinácia liekov a psychických chorôb. To isté aj v základnej škole detí sa o nej šíri, povedala jej to
pani A.. Takéto veci hovorí medzi trénermi, učiteľmi aj susedmi bývalými, jej priateľmi, napríklad aj pred
klientmi, ktorým hovorí, že škola zanikne, že nie je normálna a že to nevydrží. Ďalšej klientke rozprával,
že si vymyslela dopravnú nehodu, aby nemohol odísť na dovolenku. Najhorší bol strach, čo urobí, najmä
po jeho vyjadreniach, že ju zabije, bála sa, čo urobí. Cítila sa obmedzovaná a sledovaná od rána do

večera vo veľkej miere.

Svedok Q. Č. - otec poškodenej, po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že chodil
k deťom ešte, keď boli malé, každý druhý deň aj so svatkou, kým prišli z práce. V roku 2015, keď
poškodená povedala obžalovanému, že je zbytočné, aby boli obaja v škole, že pri deťoch sa budú

striedať starí rodičia, vtedy to začalo. Keď chodieval domov okolo 17.30 hod., 18.00 hod. a deti sa ho
náhodou opýtali, kde je mama, tak im odpovedal napríklad, že je v bare, že čo sa stále pýtajú. Keď aj
chcel odísť predtým, ako príde mama, deti nechceli, aby išiel, kým nepríde. Na Jozefa 2015 ho vyhodil
z domu a povedal mu, že to tu zle skončí. Bál sa nechať dcéru s ním samú. Vykrikoval jej, aby podala
návrh na rozvod. Po nejakých dňoch prišla domov v sprievode policajtov a videl, ako mala modriny na

tvári a krku od toho, ako ju škrtil. Zamkol detskú izbu a deťom sľuboval, keď za nimi chodil, že nech idú s
ním, že tam majú všetko, bol svedkom aj toho, ako vulgárne poškodenej pred deťmi nadával. Nedával jej
peniaze,sledovalju.Zfirmyodišla,začalpredklientmijuohovárať,žejepsychickychorá.Bolotohrozné.
Keď chcela výživné na deti, povedal jej, že on nie je sponzor. Keď začala učiť na škole na S. aj tu za
ňou chodil, napríklad nechcel, aby mu deti odovzdal on, trval na tom, aby ich odovzdala matka, musela

aj prerušiť kvôli tomu vyučovanie. Stala sa aj situácia, že bol venčiť psíka vnučky a obžalovaný na neho
vybehol a vyhrážal sa, že ho dá zlikvidovať, vraj navádza deti, aby s ním nechodili. Aj na záhradke bol
za ním. Blokoval poškodenej auto - odchod, pri práci keď parkovala. Vyčítal aj to, že nechal deti samé
a išiel venčiť psa. Bol svedkom, ako pri odovzdávke strčil nohu medzi vchodové dvere paneláku a tam
poškodenú chytil pod krk. Zavolal aj políciu a policajti mu povedali, čavo, čavo. Uviedol, že mal pocit, že

sa ho poškodená bojí. On sa o ňu stále bojí. Tiež uviedol, že obžalovaného žiadal, aby sa nezdržiaval a
nevyklopával u neho doma mimo dni, keď mal určený styk s deťmi. Na otázky obhajkyne, prokurátorky,
obžalovaného, poškodenej a splnomocnenca poškodenej uviedol, že obžalovaný o poškodenej povedal,
že je psychicky labilná, videl, ako ju nahráva, má obavu o jej zdravie. Informácie o tom, že obžalovaný
robil problémy v práci, v škole, nedával peniaze, vie od poškodenej, tá mu to povedala. Nebol svedkom

toho, že by poškodená kričala niekedy na obžalovaného, nadávala mu niekedy. Uviedol tiež že nie je
pravda, že by obžalovaného počas rozvodového konania pozýval do bytu opakovane, aby tam trávil
čas s deťmi za aj bez prítomnosti poškodenej a neumožnil mu ani, aby bol s nimi v byte sám. Tiež
uviedol, že nevidel, ako obžalovaný blokoval auto dcéry pred školou avšak musí jej veriť. Videl však, akoobžalovaný blokoval auto pred vchodom do paneláku. Videl aj ako jej klienti, žiaci ju doviezli domov, lebo
mali o ňu obavy, lebo ju sleduje. Čo sa týka nožíka spomínaného obžalovaným aj poškodenou uviedol,
že tento obžalovaný doniesol a tiež sekeru, ktorá bola jeho ale nožík nie.

Svedkyňa P. Č. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená je jej teta a bola
svedkom situácie, keď boli pred dvoma rokmi na dovolenke, asi tri hodiny predtým, ako mali odísť sa
obžalovaný pohyboval okolo paneláku, hádzal kamienky do okna, deti boli z toho celkom v šoku. Chcel
sa s nimi stretnúť, ale oni nechceli. Bola s nimi sama spolu s dedom. Tak telefonovali poškodenej, aby

sa vrátila, nakoľko malá V. to dobre nezvládala. Po jej návrate sa situácia ukľudnila. Počas cesty na
dovolenku sa dozvedela, že obžalovaný kontaktoval jej mamu, s tým či sa nebojí o jej život, pustiť ju
preč, bolo tam niečo v tom zmysle, že bude robiť opatrovateľku deťom. Dovolenku dostala k 20-tym
narodeninám. Deti ani počas dovolenky nechceli s obžalovaným komunikovať, museli ich poprosiť, aby
s ním telefonovali. Aj keď sa ich pýtala na otca, nechceli o tom so ňou rozprávať. Po dovolenke sa s
obžalovanýmstretlavpráci,alenemalazáujemtosnímrozoberať.Odvtedysanekontaktujú.Poškodená

sa jej zdôverila ohľadne ich spolužitia a že to bolo hlavne kvôli deťom, že obžalovaný ich kontaktoval aj
vtedy, keď to nemal určené. Taktiež sa jej zdôverila aj o fyzickom napadnutí. Viem, že tam bolo nejaké
ohrozenie a mala aj má ten pocit, že poškodená má z obžalovaného strach. Uviedla tiež, že si nemyslí,
že obžalovaný sa vyjadroval o poškodenej negatívne, dával si pozor ale čo si pamätá tak vie, že povedal,
že je psychicky narušená. S poškodenou je v kontakte, ak sa aj nevidia každý týždeň, telefonujú si,

vie že boli vypracované aj znalecké posudky ale do hĺbky sa s poškodenou o tom nerozprávala. To, že
obžalovaný útočí na poškodenú vie od poškodenej, aj od starého otca, nebola však svedkom situácie,
že by bol obžalovaný voči poškodenej alebo deťom zlý. Potvrdila však, že videla a čítala sms-ky, ktoré
napísal jej matke v deň odchodu na dovolenku s poškodenou. Rovnako tiež uviedla, že počas spoločnej
dovolenky, sa poškodená nevyjadrovala na obžalovaného zle, práveže chcela, aby spolu komunikovali

a práve deti boli tie, ktoré to odmietali.

Svedkyňa J.. F. X. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná deti poškodenej.
V. je spolužiak jej vnučky. Pri príprave programu na deň matiek V. spoznala. Tak sa aj po rokoch
stretla s poškodenou na školských akciách. V jeden deň ju poškodená poprosila, keďže mala pracovné

povinnosti, aby odprevadila V.Ú. domov. Ešte v areáli školy sa k ním pridal obžalovaný, vtedy ho
spoznala, zistila, kto to je. Obžalovaný jej povedal, že je v spore s manželkou a nechápe, prečo
odprevádza V. ona, keď on je tu. Povedala mu, že sa do ich vecí nechce starať, že chce len pomôcť
poškodenej a odprevadiť V. domov. Bolo jej divné, že V. ju v tej chvíli chytil za ruku silno. Cítila, že dieťa
sa trasie. Obžalovaný sa s ním začal rozprávať, ale V. mal dole hlavu a stále opakoval, že choď preč.

Keďže býva po ceste, zobrala V. k nim, lebo si myslela, že obžalovaný odíde. Boli u nich asi 15 minút
a vyšli von, V. sa jej v tom znova chytil za ruku a povedal: „ teta tam je . “ Znova ich dobehol, chcel
sa rozprávať s V., ale on ho odmietal. Tak nakoniec dieťa odovzdala starému otcovi a keď odchádzala,
povedala obžalovanému, že ona rozvod svojich rodičov zažila a nech má cit k svojmu dieťaťu a nech ich
zbytočne netrápi. Ešte dvakrát bola pre V. v tanečnej škole a jej druhé stretnutie bolo s obžalovaným,

keď odprevádzala V. domov. Mala auto zaparkované na neďalekom parkovisku. Obžalovaný tam čakal
a povedal jej, že si nepraje, aby doprevádzala jeho syna a posledný krát je ku nej slušný, nabudúce
už taký nebude. Potom poškodenej povedala, že napriek tomu, že má deti rada, nebude ich naďalej
doprevádzať,nakoľkojejtonestojízato,abysajejniektovyhrážal.Poškodenájejnehovorilaospolužitís
obžalovaným nakoľko neboli v takom vzťahu. Rovnako uviedla, že nepočula nič o poškodenej vo svojom

okolí. K osobe obžalovaného uviedla, že mala a stále má z neho strach, obžalovaný na ňu pôsobil tak,
že bol plný zlosti a ona sa ho naozaj v tom okamihu bála.

Svedok W. M. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol študentom u
obžalovaného a poškodenej a nemá s nimi bližší vzťah. Vie, že v danom konaní ide o to, že obžalovaný

ohováral poškodenú a bol svedkom aj jeho fyzického útoku na študenta. Začalo to všetko, keď sa
obžalovaného pýtali, prečo poškodená nechodí na vyučovanie, či je chorá alebo čo sa stalo. Zo začiatku
obžalovaný hovoril, že spadla a ublížila si. Nakoľko to bolo dlhšie, zaujímali sa o to, a vyplynulo z toho,
že poškodená mala úraz, že obžalovaný ju sotil. Odstupom času im obžalovaný začal hovoriť, že nie
je dobrá matka, že sa nevie postarať o deti, že je chorobomyseľná, že by sa mala dať liečiť. Je ako

keby ťarchou pre školu, že on to sám ťahá, že ju tam ani nepotrebuje. Bol osobne svedkom týchto
jeho vyjadrení, hovoril to pred viacerými študentmi. V skupine ich bolo plus mínus šesť až osem ľudí
a pred nimi sa vyjadroval. Keď sa poškodená vrátila, tak im niektoré situácie objasnila a vtedy im aj
oznámila, že si ide otvoriť vlastnú školu. Nechala na nich, či zostanú u obžalovaného alebo prejdú k nej.Vytvorili sa také dve skupinky, jedna na strane obžalovaného a druhá na strane poškodenej, aj študenti
medzi sebou sa začali hrýzť. Po presťahovaní do inej školy sa im poškodená zdôverila, že ju obžalovaný
prenasleduje, čomu nechceli zo začiatku veriť, ale keď boli požiadaní, aby ju odprevadili, boli svedkami

toho, ako tam bol obžalovaný. Neraz po nej vykrikoval. Bol svedkom aj toho, ako jeden zo študentov sa
snažil obžalovaného utíšiť a ten sa naňho zahnal. Takto chodili častejšie, niektorí študenti ju dokonca
aj autami odprevádzali alebo boli s ňou v aute. Čo si pamätá dvakrát išiel obžalovaný aj za ním, čo by
nebolo divné, keďže býva vo Vrútkach, no on neodbočil a išiel ďalej za ním až do Priekopy, kde býva,
tam sa otočil a išiel späť. Tieto situácie sa viac menej opakovali. Jediné, či si pamätá, že obžalovaný

vykrikoval bolo, že povedal, že by sa poškodená mala dať liečiť. Poškodená ho aj sama so slzami v
očiach požiadala, aby ju išiel odprevadiť, že sa bojí, že tam bude aj obžalovaný. Bolo na nej vidieť, že sa
bojí. Na otázku koľko krát bol svedkom takýchto situácií uviedol, že on chodil k poškodenej rok, pričom
hodinu mali dvakrát do týždňa na prelome rokov 2015/2016 a myslí si, že trištvrte tohto obdobia sa tieto
situácie opakovali minimálne štyri krát sa to stalo za mesiac. Celá táto situácia mala vplyv na povesť
poškodenej a jej pracovnú činnosť, čo bolo vidieť už v škole obžalovaného, názormi medzi študentmi.

Začali ju ohovárať a rozprávať o tom, čo vlastne rozprával obžalovaný. Väčšinou riešili, aká je matka.
Hovorili o nej minimálne suseda V. S.. Tí ostatní boli z inej skupiny, ich mená nevie. Na rozpor vo
výpovedi v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní ohľadne toho koľkokrát bol svedkom toho, že
obžalovaný bol pri škole na S., kde v prípravnom konaní uviedol že 6 alebo 7 krát, uviedol, že trvá na
tom, čo povedal dnes. Po poslednej výpovedi, keď bol upovedomený o tom, že môže byť predvolaný na

súd začal viac nad tým premýšľať a pospomínal si aj na veci, ktoré si vtedy nepamätal. Na otázky tiež
uviedol, že vie o tom, že obžalovaný bol s poškodenou na dovolenke v roku 2015 a 2016 ako aj o tom,
že poškodená pozvala obžalovaného na svoje prijímanie a birmovku. Vie aj o tom, že v blízkosti školy
na S. býva sestra obžalovaného, pričom toto vie od poškodenej. Čo sa týka rozhovorov o poškodenej
v jazykovej škole uviedol, že obžalovaný zo začiatku len odpovedal na otázky študentov ale neskôr s

nimi o tom aj debatoval. Uviedol aj mená ľudí, ktorí počuli, že obžalovaný rozprával o poškodenej, a to
Q., Z., A., Q., V.. Svedok tiež uviedol, že poškodená nezačínala vyučovanie rozprávaním o rodinných
problémoch, po hodinách, alebo cez prestávku sa rozprávali s poškodenou. Bolo to v rámci rozhovorov,
nebol to hlavný predmet rozhovorov. Rovnako uviedol, že ani obžalovaný takto rozhovory nezačínal, že
väčšinou odpovedal. Bol svedkom, že konanie obžalovaného ovplyvňovala výučbu na škole, a to tak že

poškodená meškala na vyučovaciu hodinu, ale nehovorila konkrétne dôvod. Nebol svedkom toho, že by
sa poškodená negatívne vyjadrovala na adresu obžalovaného.

Svedkyňa D. K. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla,že je kamarátkou poškodene,
od ktorej má aj väčšinu informácií. Bola však aj svedkom niektorých situácií medzi poškodenou,

obžalovaným a ich deťmi. Situáciu vníma ako napätú, keď sú všetci spolu. Raz ho zažila v takom
priamom ataku, kedy prišli po odovzdávke detí obžalovanému, ku ktorej nedošlo, pretože nastal konflikt
a prišli do kostola, poškodená bola rozrušená, triasla sa. Opýtala sa jej, čo sa deje. Povedala jej, že
bola odovzdávka a že to bolo hrozné, nastal konflikt. Zobrala deti a prišla s nimi do kostola. Obžalovaný
prišiel za nimi, stál pri bočnom vchode. Poškodenú poslala do sakristie a deti si nechala pri sebe s

tým, že sa o ne postarám. Deti vybehli von a ona videla, ako sa uhýbajú pred obžalovaným. Utekali
pred ním. Hovorila deťom, aj obžalovanému, aby sa vrátili naspäť do kostola. Presne si nepamätá, čo
hovoril obžalovaný, deti mu stále hovorili, aby prestal. Nakoniec sa jej podarilo zobrať deti do kostola
a obžalovaný jej povedal niečo v tom zmysle, že to si vypiješ. Povedal jej toho viac, ale presne si to
nepamätá. Nikdy ho takéhoto nezažila. Mala pocit z neho, že je sugestívny, s vnútorným hnevom. Po

omši deti teda išli do sakristie s pani kostolníčkou a tá jej potom hovorila, že obžalovaný ju zastavil a pýtal
sa jej, kam vedie jeho deti. Toto vie len sprostredkovane. Následne potom si myslí, že obžalovaný odišiel,
už ho potom nevidela. Z obžalovaného strach nemala, nakoľko s ním nemá konflikty. Tá pani kostolníčka
sa jej potom povedala, resp. opýtala sa, čo to bolo za človeka, že išiel z neho strach. Poškodená sa
jej veľakrát zdôverila, že obžalovaný ju kontaktoval a vyhľadával jej prítomnosť proti jej vôli. Rozprávala

jej o situáciách, ako ju čakal pred domom, rôzne scény z odovzdáviek, napríklad jej hovorila, ako stál
s autom pri jej dome v noci. Tiež napríklad situáciu už si nepamätá presne, kde to išla, ale hovorila
jej, ako išiel za ňou. Rozprávala jej aj o situáciách so študentmi, ktorým mal rozprávať o tom, že je
psychicky chorá. Rovnako sa jej zdôverila aj o fyzických útokoch. Myslí si, že to bolo v čase, keď ešte
bývala doma, ale tesne pred jej odchodom, kedy jej udrel hlavu, vie, že z toho mala ľahší otras mozgu.

Spomínala aj to, ako ju ťahal za vlasy z postele. Obžalovaný sa pred svedkyňou vyjadroval aj negatívne
o poškodenej, a to stále. Rozprával jej, že ona je príčinou rozpadu manželstva, že je psychicky chorá.
Opisoval jej rôzne situácie, ktorými jej chcel uviesť, prečo je psychicky chorá, napríklad ako sa správa
k deťom, že to preháňa s liečením detí, nechce im dovoliť krúžky, že je úzkostlivá na tie deti. Ona všaktieto situácie nevyhodnocovala tak, že by jej prišlo, že je psychicky chorá. Čo sa týka jej schopností, ako
lektorky k tomuto sa pre ňou nevyjadroval. Nebola však svedkom toho, že by sa obžalovaný negatívne
vyjadroval pred tretími osobami, tieto informácie má len sprostredkovane od poškodenej. Vie taktiež ako

majú obžalovaný a poškodená upravený styk s deťmi a aj to, že nie je rešpektovaný a aj prečo. Čo sa
týka skutočnosti, že poškodená pozývala obžalovaného na stretnutia aj mimo času, ktorý má stanovený
súdom, o tomto vie dokonca jej to aj sami radili. Svedkyňa uviedla, že vie, že aj jej známy sa stretli s
obžalovaným, a tento sa pred nimi vyjadroval na adresu poškodenej, boli to, R. K., V. Ď.. Práve R. má
manželku, ktorá má diagnostikovanú psychickú poruchu, a teda sa tým viac zaoberá, chcel mu pomôcť.

Dal mu aj nejakú literatúru. R. jej povedal, že ju má viac sledovať, lebo na základe toho, čo mu povedal
obžalovaný, poškodená vraj vykazuje znaky tej psychickej poruchy, ktorú má jeho manželka. Nech si
na to dá pozor a sleduje jej prejavy.

Svedok V. A. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená je jeho suseda,
obžalovaného pozná iba z videnia. K veci uviedol, že raz keď išiel domov okolo siedmej hodiny,

zaparkoval pri ceste a v pozadí počul kriky, hádku. Išiel sa pozrieť, čo sa deje a videl suseda pána
Č. a obžalovaného. Vie, že sa hádali a vykrikovali si nejaké veci, nejaké urážky tam boli. Prišiel preto,
lebo si myslel, že niekto potrebuje pomoc. Pán Č. sa najskôr zľakol, či nie je od obžalovaného. Keď ho
zbadal, opýtal sa, čo sa deje. Povedal mu, že sa mu obžalovaný vyhrážal. Bol rozrušený. Obžalovanému
povedal, že by mal vedieť, ako sa správať k staršiemu človeku a zobral pána Č. domov. Po ceste mu

rozprával, čo sa deje, že obžalovaný tam lepil nejaký plagát a pán Č. mu povedal, že sa mu vyhráža.
Pána Č. odviedol domov a za cca 10 minút mu klopala suseda V. V., ktorá mu povedala, že bola u
pána Č., že je celý roztrasený, že sa bojí a či by s ním nešiel na políciu. Na polícii povedali to isté. Túto
situáciu vyhodnotil tak, že by tam mohlo dôjsť k násiliu. Obžalovaného tam videl častejšie jednak pri
tom, keď si bral deti, ale aj mimo toho, napríklad raz bol svedkom situácie, ako išiel ku vchodu a keď

ho videl, zmeravel a chcel ísť zazvoniť. Tiež ho videl na modrej Fabii pohybovať sa v okolí poobede, v
sobotu a nedeľu ho tam vídaval, cez týždeň ho vídaval vo večerných hodinách. Uviedol, že obžalovaný
sa správal niekedy normálne a niekedy nie. Niekedy normálne išiel ako na návštevu a niekedy mu to
prišlo akoby sliedil, akoby chcel provokovať. Od poškodenej, nemá informácie ohľadne obžalovaného,
vie však od ľudí, že sa dlhé roky naťahujú. Nikdy nepočul, že by sa obžalovaný vyjadroval negatívne na

adresu poškodenej. Obžalovaný sa tam zdržiaval zo začiatku dosť často, aj viackrát v týždni. Teraz už
nie. Nevie o tom, že v blízkosti jeho obydlia má obžalovaný rodinu. Svedok nevie ako majú upravený
styk s deťmi, ale vie posúdiť, kedy bol obžalovaný nechcený deťmi, videl aj z balkónu, ako deti plačú
a utekajú od neho a hovoria, aby išiel preč. Čo sa týka obdobia, kedy videl obžalovaného v blízkosti
obydlia poškodenej svedok uviedol, že tak pol roka dozadu ho tam nevidel, pričom u neho sa nezmenili

jeho bežné návyky denné.

Svedkyňa V. R. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej sestrou obžalovaného
a nesúhlasí s obvinením jej brata. Býva už asi tri roky v Košútoch I., blízko Hurbanovej školy. S
obžalovaným sa navštevujú pomerne často, veľmi často. Chodí k ním na kávu - ráno, na obed, večer,

vždy, keď majú voľný čas, keď ide do práce. Skôr si myslí, že je to naopak a poškodená si vynucuje
pozornosť tým, že keď chce obžalovaný deti, tak chce, aby to bolo za jej prítomnosti. Ako napríklad
dovolenka, išiel s nimi, čo bolo na návrh poškodenej. Je to rôzne, či išli na nejaký turnaj, išli jedným
autom, či išli stanovať. Keby sa ho tak strašne bála, tak by ho nevyhľadávala. Nechodila by napríklad
ako na Veľkú noc, prišla do domu, nakoľko obžalovaný chcel byť s deťmi a prišla aj s nachystaným

jedlom. A strávili tam celý deň, dokonca sa tam nasťahovala na určitý čas aj s deťmi. Pozná ich už
dlho, veď je to 18 alebo 19 rokov, čo boli spolu. Z jej pohľadu, obžalovaný bol ten, ktorý sa staral, snažil
sa dať veci do poriadku. Poškodená bola tá, ktorá veci riešila prehnane, vymýšľala si, prikrášľovala.
Nikdy nevidela obžalovaného správať sa neslušne, nedôstojne, že by sa znížil na úroveň nejakého -
nevie to pomenovať, klesol dole. Poškodená vždy len cez tie deti, aj škaredo mu povedala, keď mal

napr. zlomenú nohu aj pred deťmi. Konkrétne si nepamätá presne čo, len vie, že aj deti boli z toho
vystresované. Odháňala ho nech ide preč, lebo im ublíži. Alebo choďte dnu, aby vám neublížil. Raz keď
mal zlomenú nohu, viezla ho domov, poškodená doviezla V. do Vrútok, myslí, že ani nebola poriadne
poobliekaná, tam mala tú malú odovzdať, robila strašný cirkus, malá začala plakať a dieťa zobrala
naspäť. Nepamätá si, či v tej situácii sa vyjadrovala na adresu obžalovaného, je to také nárazové, príde,

vybuchne, potom tresne dverami a viac ju nezaujíma a nekomunikuje. Viackrát bola prítomná pri tom
ako nedala obžalovanému deti, vozievala ho totiž, keď mal zlomenú nohu na odovzdávky. Má vedomosť
aj o tom, že poškodená pozývala obžalovaného, na rôzne akcie, napr. ho zavolala na birmovku, potom
aj ku nim na obed, ktorý chystala u nich doma. Vie tiež, že bol aj s deťmi, keď chcel byť s deťmi, takho zavolala dnu, aby sa s nimi mohol hrať. Videla aj fotky ako sa hrajú u poškodenej doma. Pamätá
si aj na situáciu, keď mala poškodená dopravnú nehodu, ktorá sa stala pri Včelíne medzi Záturčím a
Podhájom. Bola vtedy u mamy, keď obžalovaný zavolal, že je v práci, že poškodená mala s deťmi

búračku, aby sa išli postarať o deti aj o auto. Bol prvý človek, ktorému poškodená zavolala, lebo vedela,
že sa o to postarajú. Prišli teda k autu, aj s priateľom, mamou na druhom aute, ktorá zobrala deti, oni
išli len po auto. Deti ostali u starej mamy. Strávili tam čas, V. bola vtedy hospitalizovaná, obžalovaný
bol s deťmi. Keď poškodená zavolala, aby ju prišli pozrieť, obžalovaný zobral deti a išli do nemocnice.
Deti boli vystrašené, čo je s mamou. Ona sama neprispela k tomu, aby boli v pohode, naliehala, aby ju

prišli pozrieť a obžalovaný s tým nemal problém. Boli tam viackrát počas hospitalizácie. Obžalovaného
by popísala ako človeka kľudnej povahy, vždy sa snaží riešiť veci chladnou hlavou, je priateľský, hľadá
riešenia, nie je sebecký, nepozerá len na seba, snaží sa poradiť, pomôcť. V medziľudských vzťahoch ho
nevníma ako vznetlivého. Čo sa týka poškodenej s ňou mali asi taký vzťah, že to bola žena jej brata, ale
s tým, že spolu trávili všetky sviatky, Vianoce, narodeniny, grilovačky. Ich vzťah bol nekonfliktný, snažili
sa nejako znášať, rešpektovať sa. Stalo sa jej, že poškodená prišla raz za ňou do práce do Fortuny v

čase, keď začínali mať problémy a urobila jej tam scénu, snažila sa ju prehovoriť, že jej brat ubližuje, že
je násilník. Chcela ju stiahnuť na svoju stranu. Nepamätá si, čo konkrétne jej vtedy povedala. Žiadala ju
však o pomoc. Mala tam zákazníkov a ona nebrala ohľad na to, že je v práci. Povedala jej, nech to tu
nerieši, že je v práci, chcela, aby odišla. Raz jej aj volala, bolo to o tých veciach, že ich bije, čo oni doma
majú, aké peklo. A keď jej povedala, že obžalovaného pozná veľmi dobre, že také veci určite nerobí a je

presvedčená, že to je jej zlosť a že sa nezmierila s tým, že idú od seba. Odvtedy jej už nevolala. Vedela
totiž že s ňou nepohne. Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný sa nevyjadruje negatívne o poškodenej,
skôr je to také, že ho nabádajú na to, aby začal niečo podnikať, nakoľko tých 40 oznámení je stále o
tom istom. Nech podá trestné oznámenie za krivé obvinenie. On je ten, ktorý povie, že nie, že by to bolo
ešte horšie pre tie deti, lebo by to menilo jej náladu. Nevyjadril sa pred ňou jej psychickému stavu ani

o jej schopnostiach ako lektorky, nakoľko vie, že obžalovaný nemal problém ani počas rozvodu, aby
škola zostala tak ako je.

Svedkyňa P. H. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej syn a
poškodená je jej nevesta. K veci uviedla, že skutočnosť je taká, že v živote poškodenú obžalovaný

neprenasledoval, neubližoval jej. Pokiaľ išiel za deťmi, išiel vo vyhradených termínoch, ktoré mal určené
súdom. Párkrát tam bola s ním aj ona. Nikdy to nebolo o deťoch, že mu odovzdá deti, že sú prichystané,
boli to len nadávky, urážky na obžalovaného a celú rodinu. Napr. prišli za deťmi, tam nebola reč: „tu máš
deti, zober deti“, ale urážala syna, nadávala mu do „hajzlov“, „kokotov“, že celá rodina je „skurvená“, že
tam deti s nami nemôže byť a ani im ich nedala. Deti boli vyplašené, bolo vidno na nich, že sa boja,

či môžu ísť k otcovi, ku starkej. Poškodená prišla koľkokrát zúrivá, sácala do neho, dokonca telefón
mu chcela vybrať z vrecka. Na druhej strane, keď sa niečo stalo, zavolala o pomoc, napríklad keď
mala nehodu, oni prišli po deti s manželom a zobrali ich. Takisto keď za deťmi chodili, tak svat -otec
poškodenej, bol agresívny na nich, V. sa držala starkého, nadával, bolo vidieť, že keby mohol skočil by
do obžalovaného. Toto sa stalo tak pol roka dozadu. Potom odišli, aby sa to ukľudnilo. Zo súdu vtedy išli.

V živote nevidela ani nepočula, že by obžalovaný niekedy poškodenej mrzko rozprával, alebo ju udrel.
Onatamčastochodievala,minimálnepäťkrátzatýždeň.Nikdynebolasvedkomnejakejhádky,lenbežné
veci. Aj sviatky trávili spolu u nich v Záturčí aj svat pán Č., úplne v pohode to prebiehalo všetko, rozumeli
si. Takisto na dovolenky chodievali spolu. Aj od cudzích ľudí, známych sa dozvedela, že poškodená
ich len ohovára. Nikdy jej nechcela ublížiť, aj teraz by jej pomohla, ale ona to odmieta. Obžalovaný sa

podľa nej snažil dodržiavať ten svoj čas, ktorý mal určený súdom. Vie, že V. mala narodeniny, nemohol
jej ani kytičku do ruky dať, nechal jej ju balkóne. Nemal to dovolené, poškodená mu to nedovolila.
Vie tiež, že poškodená ho volala aj na dovolenku, na birmovku, tam aj bol, videla sms, že keď ho
volala na tú dovolenku, tam bol ten text taký, že ak ide kvôli nej, že sa pre neho vráti, a ak ide kvôli
deťom, nech ide ako chce. Vie, že boli niekde v Čechách, poškodenej prišlo zle, bola v nemocnici, tam

sa staral o deti. Vie, že vždy je nápomocný, po ruke, keby bolo treba pomôcť deťom. Ona teraz nie je
v kontakte s deťmi, ani sa jej nesmú pozdraviť. K deťom chodievala od malička, keď sa narodili, až
kým poškodená neodišla. Potom sa ešte vrátila, aj vtedy tam chodila. Ona keď chodila k deťom, tak
obžalovaný a poškodená tam neboli spolu . Boli v práci. Dosť zla poškodená narobila aj v práci, to
počula a bola aj svedkom jednej udalosti napr. keď mal nohu zlomenú, býval u nich a išiel si večer do

roboty pre papiere a oni ho mali odtiaľ zobrať s manželom, behom chvíle ako odišiel, volal, aby hneď
prišli a tam už boli policajti, čo jej rozprával, že ho dokopala do tej nohy zlomenej. Obžalovaný je veľmi
kľudnej povahy, nikoho neuráža, ale naopak to bolo. Poškodená je výbušná, prchká, dokáže pourážať
aj pred deťmi, povymýšľať si. Vie, že synovi sa nepáčilo, že veľa míňa na stravu a sa jej pýtala, žeči keď miniem 1.000,- eur na stravu, či je to veľa. Povedala jej, že je to premrštená suma na stravu.
Obžalovaný pripomienkoval, že by mali s peniazmi trochu inak robiť. Čo sa týka je schopností učiť
uviedla, že obžalovaný s ňou bol spokojný, chválil ju, že je dobrá učiteľka. S obžalovaným majú veľmi

dobrý vzťah, stretávajú sa denne a zdôverujú sa navzájom. Je to jeden skromný, dobrosrdečný človek,
keď nepomôže, neublíži. O rodinu sa vie postarať, ako matka s ním nemá žiadne problémy. Čo sa týka
jej vzťahu s poškodenou uviedla, že mali kamarátsky vzťah, čo potrebovala, jej pomohla pri deťoch. Ale
toto sa všetko zvrtlo ako sa poškodená odsťahovala. Vie, že muselo byť všetko podľa poškodenej. Ako
si to ona predstavovala, tak to muselo byť. Keď prišli na návštevu alebo mala byť nejaká oslava tak to

bolo tak, že ona nachystala všetko, ale na druhej strane tam bolo stále napätie, nakoľko poškodená mala
potrebu stále niekoho alebo niečo riešiť. Nikdy sa jej nezdôverila, že by mala strach z obžalovaného. Čo
sa týka liečby poškodenej na psychiatrii, k tomu uviedla, že keď začali spolu chodiť, oni žili asi 6 rokov u
nich. Poškodená už mala tieto psychické problémy, napr. tabletky jedla, do kúpeľne sa zatvorila, hovorila,
že pod vlak skočí. Takisto v tomto smere vydierala aj deti. Potom sa liečila, bola celkom fajn, bývali na
dome. Ono sa to opakovalo. Napríklad videla, ako sa zatvárala v kúpeľni, zobrala lieky a vykrikovala,

že ona nechce žiť, že sa chce zabiť. Vtedy ju nejako presvedčila, aby jej otvorila kúpeľňu, potom aj
obžalovaný prišiel, kriesil ju na posteli, veľmi často odpadávala. Po nejakom čase prišli ku doktorovi a
odviedli ju na psychiatriu. Bola rada, že sa jej pomôže. Čítala aj akú má diagnózu, ale už si to nepamätá.
Potom sa to za čas utíšilo, bolo fajn. Ešte má skúsenosť, keď sa rozchádzali zhruba 4 roky, obžalovaný
ju volal, aby prišla ku deťom, lebo poškodená odmietla ísť do práce, tak tam prišla a povedala, že načo

tam budú obidve, že ide domov. Poškodená začala strašne plakať, hodila sa na zem, schúlila sa do
klbka, plakala a hovorila, že si ide niečo spraviť, že sa hodí pod vlak, deti mohli mať vtedy 5, 6 rokov.
Prišla k nej, pritúlila ju, postískala. Utíšila sa a ona tam zostala s nimi. Boli toho svedkom aj deti. Od
rôznych ľudí, mená nechcela uviesť počula, že poškodená hovorí, že ju obžalovaný bije, týra, že jej
peniaze nedá, hoci ona viem, že tieto veci mala ona na starosti. Telefonicky komunikovali spolu ohľadne

deti a poslala jej aj jednu takú ostrejšiu sms, nakoľko sa dopočula ako o nej rozpráva, aká je „kurva,
piča“ a pod. Napísala jej, že sa o svoje deti postarala dôstojne, ako sa patrí, na rozdiel od nej, že si
dala deti pobrať. Uviedla, že to bola reakcia na to ako sa k nej poškodená správala. Bola to neprimeraná
reakcia, ale už nemohla počúvať, ako sa vyjadruje k jej osobe.

Svedok B. B. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je brat jeho
priateľky, s ktorou žije tri roky od mája 2016 sa stretávajú v byte v ktorom bývajú, pričom sestra
obžalovaného sa k nemu nasťahovala aj s dcérou tak 5 až 6 mesiacov potom. Poškodenú osobne
nepozná, iba z videnia. K veci uviedol, že nebol svedkom žiadnych z vecí, ktoré sú predmetom trestného
konania. Uviedol, že obžalovaný ich veľmi často navštevuje, takže vie, že pohybuje v oblasti bydliska

poškodenej. Zároveň vie, že v blízkosti bytu pána Č. má priateľku, kde sa zdržuje tiež veľmi často.
Môže povedať, že poškodenú pozná iba podľa auta, ktoré vída často, nakoľko bývajú v tých istých
miestach. V danej veci je len pozorovateľ, veľakrát mal tendenciu rozprávať sa s obžalovaným na túto
tému, keďže je v rodine už tri roky. On osobne nemá pocit, ani nezažil, že by obžalovaný ohováral
pred ním poškodenú, jedine čo eviduje a čo vníma, je zvýšený záujem o deti. O všetkých návštevách,

o ktorých vie, sú kvôli deťom. Či už je to návšteva futbalového zápasu syna a pod. Nemyslí si, že
vyhľadáva poškodenú, ale deti. Paradoxné je to, že o tejto situácii vedel skôr ako spoznal ich rodinu.
Sedel raz s kamarátom na káve, ktorý pracoval v jazykovej škole a keď sa bavili ako sa má, hovoril,
že má ťažkú hlavu z toho, že sa musí rozhodnúť ako ďalej bude pokračovať, kde bude ďalej učiť. V
tom období nebol vo vzťahu s jeho priateľkou a obžalovaného nepoznal vtedy vôbec. Nakoniec zostal

u pána T.. On mu hovoril, že sa mu zdá čistejšia hra od obžalovaného a nepáčilo sa mu ako sa na
verejnosti prepierali veci, ktoré boli medzi nimi, teda od poškodenej. Až keď sa na prvom rodinnom
stretnutí spoznali a pýtal sa, kde pracuje, dal si dokopy tieto informácie. Čo sa týka ohovárania, on
osobne sa snažil viesť debatu ohľadne tejto situácie. Jeho pocit bol taký, obžalovaný bol až príliš laxný
na jeho vkus. Keď počul celý ten priebeh, on by zaujal ráznejšie stanovisko, na rozdiel od neho, ktorý

nechcel kvôli deťom hrotiť danú situáciu. Argumentoval tým, že každá akcia mala vyvolať reakciu a bolo
mu povedané, že v tomto prípade by reakcia vyvolala ešte väčšiu akciu. Čo sa týka rodiny, v ktorej je
prítomný, tak ten názor, ktorý má prevláda všade a že nie je dobré, že nič nerobí, aby nehrotil situáciu.
Veľakrát túto debatu riešili a zasahuje to celú rodinu. Časovo to bolo náročné. Zažil pár konkrétnych
situácií, napr. jednou bola reakcia poškodenej na sms starej mamy, kde bol svedkom toho, že pani

H. išla na tabletky, bola to vulgárna sms, bola to odpoveď nehodiaca sa pani v dôchodkovom veku.
Presný obsah si nepamätá. Bol svedkom ako poškodená kontaktuje obžalovaného. Vie o situáciách,
keď boli v Čechách na nejakom tábore a bol kontaktovaný obžalovaný poškodenou. To isté, keď bola
autonehoda, tiež ho kontaktovala. Nakoľko obžalovaný nemohol prísť, tak to riešila rodina. Keď prišli namiesto nehody, autu nebolo nič, deti už boli odvezené starými rodičmi, vtedy videl prvýkrát poškodenú
v sanitke. Z jej prejavu mal pocit, že išlo o hroznú nehodu a pritom videl, že to také hrozné nebolo. Plus
pani, ktorá zozadu do nej ťukla hovorila, že nechápe ako sa to stalo. Jeho osobný pocit bol, videl v tom

zámer, aby obžalovaný nemohol odcestovať na dovolenku, ktorú mal naplánovanú. Pár dní predtým
riešili s obžalovaným, že nevie, ako bude kontaktovať deti a že má strach jej to oznámiť, lebo nevie, ako
to ona zoberie. Počas celej doby sa o deti staral. Myslí si, že keby tam bol taký veľký strach, tak by mu
nevolala. Čo sa týka jeho vzťahu s obžalovaným uviedol, že myslím si, že majú štandardný vzťah ako
medzi potencionálnymi švagrami. Z celej rodiny majú k sebe najbližšie aj názorovo. Vedia sa zdôveriť,

baviť o bežných veciach, o partnerských veciach, ale čo sa týka tohto problému, pýtal sa ho na to, lebo
ho to zaujímalo, ale obžalovaný sa nechce o tom rozprávať. Vo vzťahu k poškodenej sa obžalovaný
pred ním vyjadruje ľahostajne, nie je tam nenávisť, je tam nechápavosť.

Svedkyňa J.. V. T. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej bratranec
a poškodená je jej kamarátka, ktorú poznám od základnej školy. Viac sa spoznali, keď s obžalovaným

tvorili pár. V roku 2015 boli spolu na dovolenke v Turecku, tam bolo všetko v poriadku, stretávali sa aj
na oslavách. V čase keď sa začali rozvádzať, sa s nimi stretávala už len oddelene. Buď s obžalovaným
alebo poškodenou. Nebola svedkom toho, že by obžalovaný útočil na deti alebo poškodenú. Predtým,
ako sa začali rozvádzať nevidela žiadne problémy v ich rodine, a potom sa už nestretávala s nimi,
že by ich videla spolu. Rovnako obžalovaný sa pred ňou nevyjadroval na poškodenú, na tieto témy sa

nerozprávali. S poškodenou keď sa stretli sa rozprávali vo všeobecnosti. Sama je matka a mala pocit,
že bude lepšie aj pre deti, keď sa už rozvedú. S poškodenou mali blízky vzťah stretávali sa v škole, s
deťmi na ihrisku, behávali spolu. Bývala oproti v paneláku cez cestu, avšak ako sa pred cca 3 rokmi
odsťahovala, stretávajú sa už iba v škole. Poškodená jej spomínala, že ju obžalovaný chodí sledovať,
ale nakoľko ona tam už nebývala, nebola svedkom takéhoto správania obžalovaného. O poškodenej

a jej vlastnostiach uviedla, že keď ešte nemala deti, tak jej boli príkladom, aj keď čakali bábätko, aj čo
sa týka výchovy detí. Nevie, čo sa stalo medzi nimi, že to došlo k tomuto. Vždy jej pomohla. Myslí si,
že je starostlivá, ako kamarátka je normálna, nevie sa vyjadriť k tomu, aká bola ako manželka. Čo sa
týka obžalovaného, myslím si, že bol dobrý otec aj manžel. Tak to videla ona. Počas rokov 2015 - 2018
už s nimi netrávila čas.

Svedkyňa V.. F. X. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného a
poškodenú pozná len z pracovnej činnosti, nakoľko pracujem na ÚPSVaR Martin a úrad bol ustanovený
ako kolízny opatrovník maloletých detí obžalovaného a poškodenej. S rodinou pracuje od roku 2015,
kedybolpodanýnávrhpoškodenejnazvereniedetídoosobnejstarostlivosti.Následnebolpodanýnávrh

na rozvod. Deti boli zverené do starostlivosti matky, styk bol upravený s otcom, avšak sa nerealizoval.
Boli prítomní stretnutí obžalovaného a poškodenej v súvislosti s deťmi, nakoľko styk s deťmi neprebiehal
dobre, deti otca odmietali, otec samozrejme sa chcel s deťmi stretávať, a teda vyhľadával ich prítomnosť,
čo bolo pochopiteľné. Obžalovaný poukázal na to, že poškodená bola liečená na psychiatrii, ale o tomto
vedeli aj od nej. Vie, že obžalovaný si zisťoval informácie o deťoch, jednak z elektronických žiackych

knižiek, od lekárov detí. Obžalovaný bol prístupný aj ich návrhom, či už išlo o mediáciu alebo spoluprácu
s akreditovaným subjektom Kľúč, ale k realizácii nedošlo, nakoľko poškodená toto odmietla, nemala
záujem. Poškodená písala sťažnosť na ústredie, nakoľko nebola spokojná s jej prácou a vie ešte o
liste, ktorý písala na Úrad pre ochranu osobných údajov, týkalo sa to situácie, že ich kontaktovala na
podnet otca Rada na ochranu práv detí, ktorá je neakreditovaný subjekt. Oznámili im, že s nimi nemôžu

spolupracovať,nakoľkositoanipoškodenáneželá.Nevie,čisipoškodená myslela,žeimposkytlinejaké
údaje, ale z ich strany k tomu nedošlo. Čo sa týka obžalovaného nevidela, že by nemal snahu riešiť
danú situáciu. Čo sa týka posudku vypracovaného na poškodenú uviedla, že obžalovaný jej predložil
lekárske správy, avšak nečítala ich a povedala mu, že oni nemajú mať prečo takéto správy v spise, a
je možné, že mu odporučila, že ak je to nevyhnutné, mal by o tom vedieť jej ošetrujúci lekár. Uviedla,

že obžalovaný sa na adresu poškodenej nijakým spôsobom nevyjadroval, je pravda že doniesol papiere
o jej psychickom stave, chcel, aby boli založené v jej spise, ale nevyjadroval sa k jej diagnóze. Po
prečítaní časti zápisnice svedkyne z konania o rozvod táto uviedla, že je pravda čo vtedy uviedla a síce,
že obžalovaný jej povedal, že sa bojí o deti vzhľadom na psychický stav ich matky a ona mu vysvetlila,
že ak má obavy, nech sa informuje u lekára.

Svedkyňa V. V. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej
zamestnávateľ a poškodená bola kedysi súčasťou tohto zamestnania. Bližší vzťah k nim nemá, pričom
v jazykovej škole pracuje od januára 2010, v r. 2013 tam nepracovala. K veci uviedla, že nikdy za tenčas, čo tam pracovala, a to aj v období, keď tam pracovala poškodená, nebola svedkom toho, aby sa
obžalovaný vyjadroval negatívne na poškodenú a nebola ani svedkom konfliktov medzi nimi. Bola však
svedkom toho ako sa poškodená vyjadrovala na obžalovaného, ale na detaily si už nepamätá, nakoľko

to neboli nejaké vyhrotené situácie. Odkedy poškodená nepracuje v škole nie sú spolu v kontakte.
Taktiež jej poškodená rozprávala o ich rodinných pomeroch, že sa rozchádzajú a sťažovala sa na neho.
Obžalovaný o rodine nerozpráva, ona sa ho však pýtala či sú už rozvedený. Uviedla tiež, že sa môže
vyjadriť iba v rámci správania počas pracovnej doby, nie sú jej známe žiadne okolnosti týkajúce sa
ich dvoch mimo práce. Nikdy nebola svedkom toho, že by sa obžalovaný pred študentmi vyjadroval

na adresu poškodenej, že je duševne chorá, alebo že by spochybňoval jej pedagogické schopnosť,
práve naopak, keď mali školenie s budúcimi lektormi, tak ju pochválil, ako dobre to zvládla za takú
krátku dobu. Obžalovaného vníma tak, že sa správa veľmi profesionálne, veľmi zodpovedne, má dobrý
prístup k lektorom, ktorí tam učia aj k študentom (prístup profesionálno-priateľský). Jeho prístup je čisto
profesionálny, je pokojný, rozvážny, logický, premyslí si veci, nevybuchne. Čo sa týka poškodenej raz
bola svedkom, že pred študentmi povedala, že sa rozvádzajú a sprostredkovane má informácie, že pred

budúcimi lektormi rozprávala o svojich súkromných záležitostiach. Konkrétne uviedla mená - V. H., V.
T.. V. H. jej povedal, že rozprávala o tom, že sa rozvádzajú a že to nebolo príjemné.

Svedkyňa J.. Z. W. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodenú pozná ako
učiteľku v škole, kde študovala a neskôr sa stali priateľkami. Obžalovaného poznám taktiež z jazykovej

školy Y., kde začínala, a tiež bol jej lektorom. K veci uviedla, že do jazykovej školy Y. nastúpila v
roku 2016, 2017. Jedného dňa, keď mali lekciu, vošiel do triedy obžalovaný a povedal, že poškodená
nepríde, lebo že má psychické problémy a že ju zavreli do blázinca. S tým, že ďalej pokračovala v škole,
poškodená odvtedy neučila. Do tejto školy chodili viacerí kolegovia. Stalo sa aj v práci, že sa jej kolegovia
pýtali, či nevie, aké problémy má poškodená, nakoľko obžalovaný im to rozprával počas lekcií. Ďalšie

jej stretnutie s obžalovaným bolo v súvislosti s tým, že sa starala o ich deti, brávala ich napr. na tréningy,
ich aktivita závisela od ich povinností. Prvé stretnutie s obžalovaným bolo v telocvični, na futbalovom
tréningu V., kde obžalovaný prišiel, spýtal sa jej kto je a čo tam robí. Slušne sa mu predstavila, on sedel
na tom tréningu, V. povzbudzoval v hre. Na nasledujúcom stretnutí v Detskom sne, čo bolo o týždeň
neskôr, opäť prišiel za ňou a spýtal sa jej, kto je, čo bolo zvláštne, nakoľko sa pred týždňom stretli. Spýtal

sa, či vie, kto je on a nech dá ruky preč od jeho detí, lebo to bude ľutovať. Pamätá si ešte na ďalšiu
situáciu, tiež v Detskom sne, keď prišiel za deťmi, tie s ním nechceli ísť a počula ako V. povedal, že ho
zbije. Poprosila ho, aby odišiel, nakoľko vedela, že v ten deň s nimi nemá určený čas na stretávanie,
lebo to bola streda. Viackrát sa im stalo, keď išli do mesta s deťmi, že videla pána T. v aute ako ide okolo
nich. Keď prestúpila do školy poškodenej, obžalovaný sa objavoval aj na týchto miestach a vykrikoval na

poškodenú, že aj tak tú školu bude musieť zrušiť, že jej to nebude fungovať a veľakrát bolo vyučovanie
práve z týchto dôvodov prerušené. Vie že niektorí študenti aj odišli zo školy, nakoľko nechceli platiť za
to, že nemajú hodinu. Tiež sa stávalo aj pred hodinami, že sa študenti bavili o tom, či je už poškodená
v poriadku, či sa jej psychicky polepšilo. Bol to začiatok lekcie, mohlo tam byť tak 12 ľudí, nie vždy boli
všetci. Uviedla aj mená niektorých osôb, ktoré sa o tom rozprávali, a to W. N., Q. M., W. A.. Toto mohol

byť v roku 2016, ale presne si nepamätá. Nebola však svedkom toho, že by sa obžalovaný vyjadroval
k schopnostiam poškodenej ako lektorky, nakoľko si myslí, že by to bolo zbytočné, nakoľko ona bola
veľmi dobrá lektorka. Čo sa týka toho, či bola niekedy svedkom, ako obžalovaný nejakým spôsobom
kontaktoval osobne alebo inak poškodenú uviedla, že ak neberie to, že sa vyskytoval v jej blízkosti,
ak bola pred ich bytovkou, tak si nepamätá, že by bola pri tom ako jej napríklad volal. S poškodenou

sa rozprávali aj o tom čo sa deje medzi nimi ako kamarátky. Poväčšine to bolo ohľadom detí, nakoľko
ona nezvyknem riešiť vzťahy iných ľudí. Keďže sa o tie deti starala, viackrát bola svedkom toho, ako sa
tie deti správajú. Na to sa jej aj pýtala. Čo sa týka obžalovaného, nespomína si, že by jej poškodená
niečo hovorila. Poškodená je podľa nej je silno veriaca a vždy, keď sa niečo odohralo v jej živote, vždy
si povedala, že treba odpúšťať a nikdy nešírila nejaké nenávistné myšlienky a ani pred deťmi nebola

toho svedkom. Poškodená jej spomínala, že pri odovzdávkach je na ňu obžalovaný aj vulgárny, ale ona
nebola toho svedkom. Taktiež jej spomínala momenty, keď už v škole nebola, že opäť tam prišiel, že
opäť sa opakovala tá situácia, že bolo prerušené vyučovanie. Tiež jej napr. spomenula situáciu, keď sa o
deti starala staršia pani, ako tam za ňou prišiel, ale nespomína si na podrobnosti. Od poškodenej vie aj
to, čo je predmetom tohto konania avšak keď sa jej pýtala o čo ide, povedala jej, že má povedať iba to, čo

si pamätám a čoho bola svedkom. Povedala jej, že obžalovaný môže byť obvinený z prenasledovania.
Taktiež uviedla, že nebola svedkom situácie, že by sa poškodená na hodinách alebo mimo nich pred
ňou alebo inými osobami vyjadrovala o svojich súkromných záležitostiach, alebo sa vyjadrovala na
obžalovaného, nakoľko počas lekcií je presne stanovené ako tieto prebiehajú a nie je čas na rozprávaniesa o súkromných záležitostiach. Keď boli spolu na káve, tak jej spomenula, že sa rozvádzajú a povedala
jej aj, že sú rozvedení. Čo sa týka situácie, keď obžalovaný prišiel do školy poškodenej a že z tohto
dôvodu muselo byť prerušené vyučovanie uviedla, že poškodená im túto situáciu nevysvetlila, nakoľko

sa už do triedy nevrátila a prišla lektorka F. a povedala im, že hodina sa nebude konať. Hodiny prebiehali
na ZŠ v triedach a keď poškodená počula, ako obžalovaný vykrikuje na chodbe a následne vstúpil do
triedy, ona hneď vybehla a už sa nevrátila a oni zostali sedieť v triede. Poškodená jej spomínala aj
problémy riešené priestupkovo a tiež spomenula výsledky znaleckého posudku, avšak nie podrobne.

Svedok V. V. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho vzťah k obžalovanému,
poškodenej, k tejto veci, je čisto pracovný. Čo sa týka toho pracovného vzťahu, tak ho kontaktovala
poškodená v novembri 2016 za účelom vierohodného zdokumentovania pri odovzdávkach, nakoľko
jej hrozilo marenie úradného rozhodnutia. Následne podpísali mandátnu zmluvu, bol prítomný pri
niektorých odovzdávkach, následne situáciu vyhodnotili a urobili ďalšie kroky. Celkovo realizovali sedem
odovzdávok, na ktorých bol fyzicky prítomný. Tam matka v stanovený čas pripravila deti, čakala, kým

príde otec, otcovi ich odovzdala. Nebol svedkom, že by medzi nimi došlo k nejakej hádke, konfliktnej
situácii ohľadom ich vzťahu. To by si pamätal. Čo sa týka vyjadrení obžalovaného na adresu poškodenej
uviedol, že si spomínam na jednu situáciu na tréningu, keď obžalovaný rozprával, že za toto všetko,
že tam musia byť aj oni, že deti majú takýto režim, je zodpovedná matka, že ona to tak zariadila. Toto
konkrétne bola situácia, keď otec neprišiel na odovzdávku, ale až na tréning. Oni zariadili, aby tam syn

bol, nakoľko matka mala pracovný program. Poškodená ho kontaktovala aj v iných situáciách. Bolo to
po prvých stretnutiach. Stalo sa, že volala vo večerných, nočných hodinách, že obžalovaný stojí pred
domom, že tam stojí auto, ktoré malo patriť obžalovanému. Odporučili jej, aby volala políciu, aby to
bolo zaznamenané. Tiež boli prítomní pri tom, keď si chcela poškodená zobrať nejaké veci z domu,
aby nedošlo k nejakým problémom. Snažili sa predísť konfliktným situáciám. Čo sa týka vedomosti

o iných situáciách, v ktorých by obžalovaný inak vyhľadával alebo kontaktoval poškodenú, poškodená
mu spomínala, že tieto situácie sa opakujú, a to jej vysvetlili, že to treba už riešiť s právnikom, príp. s
políciou, nakoľko môže dôjsť aj k spáchaniu trestného činu. Išlo o situácie, že ju prenasledoval vozidlom,
že sa to týkalo jej zdravotnej dokumentácie. Viem, že bola aj v nemocnici kvôli dopravnej nehode, tam
bola nejaká situácia. V tom období to mohlo byť na týždennej báze, že sme riešili nejaké situácie. To

mohlo byť od novembra 2016 a aj v roku 2017 boli nejaké situácie. Poškodená už potom mala právnika a
s ním riešila tieto situácie. Týkalo sa to viac menej kontaktu s deťmi. Napríklad, že obžalovaný neprišiel
na odovzdávku, alebo prišiel na tréning v čase, keď nemal určený styk s deťmi, alebo že parkoval vozidlo
pri ich dome, že čo s tým a pod. Čo sa týka vyjadrení na poškodenú obžalovaným ohľadne jej schopností
resp. duševného stavu, tak má informácie iba sprostredkovane, keď to s poškodenou preberali, svedkom

takýchto vyjadrení nebol.

Svedkyňa V. K. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, využila svoje právo a odmietla
vypovedať, nakoľko sa obávala, že by jej vyjadrenie mohol buď obžalovaný alebo poškodená použiť
proti nej.

Svedkyňa W.. C. A., W.. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená je
klientka ich centra Žena v tiesni. Obžalovaného osobne nepozná. K svojím pracovným a odborným
schopnostiam uviedla, že má skončenú sociálnu prácu a má špeciálne terapeutické výcviky v
oblasti traumy, psychotraumy, pracuje ako expertka pre Ministerstvo práce, Ministerstvo spravodlivosti,

špecializuje sa na obete trestných násilných činov, domáce násilie páchané na ženách a deťoch.
Poškodená ich v marci 2015 oslovila ako organizáciu s tým, že zažíva násilie a chcela s touto situáciou
pomôcť. Mali stretnutie s poškodenou, kde bola podrobená základným testom - odhad nebezpečenstva,
identifikácia a formy násilia a na základe týchto výsledkov pripravovali postup, ako budú celú situáciu
riešiť. Testy potvrdili, že poškodená je osoba, ktorá zažíva násilie zo strany obžalovaného (vtedy

manžela), v tom období nám vyšiel stupeň 2, čo znamená, že u osoby v rámci násilia sa môžu vyskytovať
verbálne násilie, psychické násilie, ale aj drobné fyzické útoky. V tomto období nám tam vyskočil jeden
rizikový faktor, a to, že obžalovaný poškodenú škrtil. Tieto testy opakovali, vzhľadom k tomu, že došlo k
násiliunamaloletom.Naposledytietotestyopakovalivapríli2019,kdeimvyšielstupeňč.4,čoznamená,
že pri afektívnom správaní môže dôjsť k fatálnym alebo trvalým následkom, t.j. miera ohrozenia sa

stupňuje. Momentálne je to skôr vo fáze psychickej ako fyzickej. Vychádzali z výpovede poškodenej,
maloletého V., v tomto období sa riešilo už aj prvé trestné oznámenie na obžalovaného. Riešili aj rozvod.
Poškodená podstúpila formu krízovej intervencie, kde bol vypracovaný bezpečnostný plán, to bolo v
dobe, keď bývali v spoločnej domácnosti. Ten obnovovali podľa toho, kde sa poškodená nachádzalaa aká bola daná situácia. Poškodená chodila na pravidelné konzultácie, tak osobné ako aj telefonické
a tam riešili konkrétne situácie. Bol vytvorený tím ľudí na jej pomoc, a to pani právnička a poradkyňa.
Pomoc spočíva hlavne v tom, že ju sprevádzajú v rôznych konaniach a teda keď si nevie poradiť

alebo potrebuje pomoc, stabilizáciu, tak kontaktuje centrum. Stabilizáciou vníma tak, že poškodená je
vystavovaná vysokému tlaku a na jej zvládanie tohto tlaku sa jej oni snažia pomôcť. Pomoc spočíva v
krízovej intervencii, čiže rozoberú problém, poskytnú možnosti riešenia a je na klientke, aby si zvolila
jedno z týchto riešení. Takže v súčasnej dobe neodporúčajú psychologickú pomoc, čo neznamená, že
je potrebná, ale táto nastupuje až potom, ako dôjde k stabilizácii situácie, čo v danom prípade ešte

nie je. Nakoľko poškodená je druhotne viktimizovaná, pracujú hlavne na tomto probléme. Čo sa týka
konkrétnych znakov, na základe ktorých zistili u poškodenej, že nasvedčujú násiliu páchaného na
poškodenej uviedla, že jej robili testy BIK a Protekt. Sú to testy bežne používané v Európe. Obsahom
týchto testov je napríklad či je izolovaná, či tam prebieha násilie, kde je páchané násilie, či je držiteľom
zbrane, či je psychiatrický pacient a ďalšie. Čo sa týka fyzických znakov, myslí si, že tam bola fotka facky,
mali odfotené aj stopy po škrtení a vychádzali aj z výpovede maloletého V.. Podľa nej ak by psychológ

robil tie isté testy čo oni a poškodená by uviedla tie isté odpovede, výsledky by vyšli tak isto. Testy,
ktorými sa zisťuje násilie na ženách, majú obdobnú štruktúru, tak by mali vyjsť obdobne. Čo sa týka
skrytého násilia, ktoré je v domácnostiach uviedla, že väčšina násilníkov sa radí do 2 skupín, jedni sú
osoby, ktoré násilie skrývajú, to znamená, že okolie má pocit, že násilník je dobrý človek, o násilí sa
teda nehovorí, druhá skupina je viditeľné násilie, je ho vidieť hneď, okolie o tom vie. Pri prvom type

násilia, ženy dlhšie zostávajú v násilníckom vzťahu, majú tendenciu sa do neho vracať, rizikový faktor
je tu viera, ženy o svojich problémoch nekomunikujú a v prípade, že začnú hovoriť o tomto násilí, je
to vtedy, keď majú pocit ohrozenia seba a svojich detí. Navonok je to šťastná rodina, príkladná pre
ostatných. Poškodenú by zaradila do tej prvej skupiny. V rámci ich činnosti poškodená nespolupracovala
s psychológom, jednotlivý pracovníci sú špecialisti, v rámci svojej činnosti, pracujú s klientkami aj do tej

mieri,abymohlivbudúcnostipodstúpiťajprácusopsychológmi,aleažpotom,akojedanáklientkamimo
danej situácie a táto sa stabilizuje. To čo prežíva poškodená mohlo mať vplyv na výsledok posudku.
Žena, ktorá dlhodobo prežívala násilie sa prirovnáva v odbornej literatúre k traume z vojny, prírodných
katastrof alebo koncentračných táborov. A žiadna žena, ktorá toto prežila, nemôže byť v pohode, a buď
tieto ženy to prežívajú veľmi emocionálne alebo plocho, čiže tak bez emócii, chladno, akoby sa ich to

netýkalo. Poškodenú by zaradila do prvej skupiny, čo je pre jej budúcnosť lepšie, nakoľko do budúcna
je lepšia prognóza u týchto ľudí. Čo sa týka vplyvu násilia na ženy a ich správanie uviedla, že sú
dve skupiny, jedna skupina sú ženy plačlivé, majú poruchy stravovania, somatické choroby, poruchy
spánku, často je u nich prítomná nestabilita prejavujúca sa v zabiehavosti myšlienok, teda si často
krát nespomenú na dôležité časti a na druhej strane si spomenú na nepodstatné veci z danej situácie.

Druhá skupina je výrazne chladná, poškodenú by zaradila do prvej skupiny. Násilie môže mať vplyv
aj na správanie detí a môžu nastať dve situácie, buď deti opakujú násilnícke správanie, alebo zo
strachu dochádza k narušeniu väzby s otcom, a to dokonca k trvalému. Svedkyňa tiež uviedla, že známy
pána T., kontaktoval jej matku a uviedol, že či by vedela pomôcť mu, keďže má známeho, ktorý sa
nemôže kontaktovať s deťmi, matka mu v tom bráni, uviedol jej, že to bol obžalovaný. On si myslel,

že volá s ňou, nakoľko sa volá s mamou rovnako. Bol to pán B.. Na otázky prokurátorky uviedla, že
obžalovaný sa mal voči poškodenej dopúšťať fyzického násilia - škrtenie, facka, psychického násilia
- urážky, ohováranie, nadávky, prenasledovanie, násilie voči deťom, ekonomické násilie, čo sa týka
firmy. S poškodenou sú v kontakte podľa potreby, niekedy raz do týždňa, dvakrát do týždňa, raz za
mesiac. Za posledný mesiac minimálne päťkrát. Svedkyňa tiež ďalej uviedla, že sú organizáciou, ktorá

pracuje podľa európskych štandardov, jedným zo základných prvkov je strániace poradenstvo. Jeho
základom je dôvera v to, čo hovorí klientka, nemusí to byť verifikované, vychádzajú zo štandardných
testov používaných v rámci celej Európy, následne zbierajú dôkazy, ako v tomto prípade sú napríklad
fotky po škrtení, video z facky a následne sú tu iné orgány, či už polícia, ktorá má zhromažďovať
dôkazy v rámci svojho konania. Nemusia byť osobne prítomní pri násilí páchanom na klientke. Za 18

rokov praxe sa jej nestalo, že by jej klientky ohľadom násilia klamali, ich prácou je pomôcť ženám, na
ktorých je páchané násilie, na hodnotenie dôkazov sú tu iné inštitúcie. Čo sa týka skutočnosti, resp.
kompetencie vyjadrovať sa k činnosti a práci znalcov uviedla, že oni nehodnotia znalcov ani ich činnosť,
len uvádzajú, že ani jeden zo znalcov sa nezaoberal podstatnou časťou, a teda neskúmal prečo a ani
následky. Poukázala na to, že keď vy rozhodujete tu v procesoch na základe relevantných informácii a

toto relevantná informácia je. A tá tu chýba. Na základe toho, že majú kompetencie, sú špecializovaná
poradňa, majú štatút od Slovenskej republiky, aby mohli toto vykonávať a spĺňajú na toto podmienky. Ide
o to, že žiadny zo znalcov to neskúmal. Ani jeden nepoužil ani test posttraumtickej stresovej poruchy,
ani testy, ktoré sa týkajú odhadu nebezpečenstva a odhalenia domáceho násilia, to sú relevantné testy.Čo sa týka určenia postraumatickej stresovej poruchy a jej diagnostikovania iba psychiatrom uviedla, že
ona ako osoba má niekoľko výcvikov na riešenie posttraumy, kde na tieto musela byť prijatá, a teda má
dostatočné vedomosti na to, aby na základe testov, ktoré používajú, mohla to aj konštatovať. Používajú

testy vypracované psychiatrom doktorom S., a ako osoba s jej vzdelaním dokáže tieto výsledky z testov
prečítať a správne interpretovať. Na otázku ako je teda možné, že psychológ konštatoval, že nezistil tie
znaky posttraumatickej stresovej poruchy, ako je teda možné, že ona ich zistia uviedla, že preto podávali
podnet na základe odpovedí, ktoré zaznamenával pán Š. pri posudku, oni následne aj na základe testov
zistili, že u poškodenej je prítomná táto porucha, a preto jej aj dávali vyjadrenie na súd. Závery znalcov

sú iné preto, že znalci sa zameriavali predovšetkým na povahové a osobnostné črty, nezaoberali sa
procesom násilia, následkami, nepýtali sa na posttraumu, iba z časti, zistenia p. Š. korešpondujú s
násilím, ale ich prečítal inak, to znamená, že našiel určité body a tieto zaradil do určitej kategórie, ale
nie do kategórie násilia, tak ako ich prečítali oni, a teda ich inak interpretoval. Oni ich interpretovali ako
násilie. Ani jeden z týchto troch znalcov neurobil testy na odhad nebezpečenstva, identifikáciu násilia. Ak
by tak urobili, ich výsledky by boli totožné s ich. Vychádzali aj z posudku pána Š.. V roku 2015 dokonca

oslovili pána znalca, avšak to trestné konanie skončilo tak, ako skončilo, následne boli vypracované
ďalšie posudky a verbalizované to bolo aj vo vzťahu k obhajkyni.

Znalec W.. Q. Ď. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava záverov, ktoré
uviedolvpísomnomvyhotoveníznaleckéhoposudku.Naotázkyobhajkyne,samosudkyne,prokurátorky,

obžalovaného, poškodenej a jej splnomocnenca uviedol, že u poškodenej nezistil žiadne známky
duševnej poruchy. U poškodenej vnímal, že v prípade stresujúcich situácii je jej špecifická vierohodnosť
znížená. Na tú špecifickú vierohodnosť sa nedá úplne spoľahnúť, a teda jej kvalita výpovede je znížená.
Neznamená to, že výpoveď je zlá, ale môže skreslene vnímať určité situácie. Afektivita je nevyvážená,
pri strese dochádza k dramatizovaniu, tie emócie môžu negatívne ovplyvniť myslenie a môže dochádzať

k zveličovaniu, dramatizácii, ku skresľovaniu danej situácie. Nemusí to však byť zámerné. Čo sa týka
histriónskej črty, ktorú bola poškodenej určená uviedol, že osoba, pre ktorú je charakteristická má sklony
k dramatizovaniu, je priateľská, otvorená novým skúsenostiam pričom nejde o poruchu osobnosti. Vo
vzťahu k okoliu je kontaktná k ľuďom, reakcie takejto osoby sú nepredvídateľné, môže byť priateľská a
zároveň môže byť aj útočnejšia. Je ťažko povedať, čo chce takým spôsobom dosiahnuť. Keďže nejde

o poruchu osobnosti, nechce poškodiť druhým. Čo sa týka prípadnej poruchy nie len črty, túto môže
odhaliť psychiater. Treba na to komplexné vyšetrenie, ktoré sa nedá odhadnúť ako dlho bude trvať.
Záleží to od konkrétneho prípadu. V prípade črty nie sú naplnené všetky znaky, tak ako v prípade
poruchy. Sú prítomné príznaky, ktoré však ešte neprepukli a osoba má v sebe mechanizmy, na základe
ktorých dokáže tento stav regulovať a správne interpretovať. Nedá sa pritom presne určiť hranica kedy

ide o črtu a kedy už o psychickú poruchu. Tiež čo sa týka určenia či interpretácia sa zakladá na
pravde, či dochádza k nesprávnej interpretácii, či dochádza k účelovosti výpovede, na toto je vhodné
psychiatrické vyšetrenie. Čo sa týka špecifickej vierohodnosti ide o schopnosť vybaviť si detaily určitej
situácie, tak ako prebehla. Čo sa týka vyšetrenia poškodenej pri jednom teste, vyšlo , že celá tá
situácia s obžalovaným je stresujúca pre ňu, takže bola vystavená stresovým situáciám. Znalec sa

vyjadril aj k postraumatickej poruche a uviedol, že ide o afektívnu poruchu, ktorá vzniká vtedy, keď je
človek vystavený dlhodobému stresu a zhoršuje kvalitu života, osoba trpiaca toto poruchou môže mať
poruchu spánku, zvýšenú dráždivosť alebo pasivitu, je to individuálne. Postraumatickú poruchu môže
diagnostikovať iba psychiater, psychológ však na základe vyšetrenia môže dospieť k tomu, že osoba
vykazuje znaky posttraumatickej poruchy a na základe toho odporučiť vyšetrenie. Psychológovia majú v

tomto prípade poradnú úlohu. Pri postraumatickej poruche môže dochádzať ku skresľovaniu. Ten zážitok
je taký stresujúci, že daná osoba si nemusí vybaviť detaily situácie. Môže to ovplyvniť aj interpretáciu
vzhľadom na konkrétnu osobu. Pri vyšetrení znalec robil aj testy, ktoré môžu odhaliť postraumatickú
poruchu a to v dotazníku Mini - DIPS pričom u poškodenej nezistil príznaky postraumatickej poruchy.
Na otázku samosudkyne či vzhľadom na časový odstup, čo sa týka obdobia, keď poškodená začala

riešiť dané situácie, hľadať pomoc a samotného vyšetrenia, je možné zistiť posttraumatickú poruchu,
jej príznaky, a kto to môže zistiť, znalec uviedol, že je to možné. Zisťuje to psychiater v prípade
posttraumatickej poruchy tieto príznaky, resp. dôsledky pretrvávajú dlhodobo, vyžadujú si liečenie. Bez
liečby sa zvykne stav zhoršovať, teda vo väčšine prípadov.

Znalec W.. P. A. na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že bol pribratý ako znalec v
civilnej veci vedenej na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 19P/89/2015. Vykonal znalecký posudok
na maloleté deti. V rámci vyšetrenia psychologicky vyšetroval aj poškodenú, aj obžalovaného. Následne
bol v trestnej veci vedenej na OR PZ Martin v prípravnom konaní pribratý za znalca za účelom vyšetreniamaloletej V. T.. Následne bol už iba v civilnej veci vypočúvaný. V danej veci bolo vykonané psychologické
vyšetrenie poškodenej (matky maloletých detí) znalcom z odboru psychológia, kde bol uvedený záver
porucha osobnosti. Pri vyšetrení poškodenej zistil, že rozumové schopnosti boli zachované pri vzťahoch

s deťmi, rodičovské kompetencie sú zachované, čo sa týka vlastností, uviedol, že sa jedná o zvýraznenie
čŕt, emočne nestabilných histriónskych čŕt. Znamená to, že jedinec je senzitívny v situáciach, do ktorých
sa dostáva, vyznačuje sa to živou emotivitou, čo má dopad aj na myslenie, možno hovoriť o tzv.
katatívnom myslení, t.j. emóciami usmerňované konanie, čiže viac sa nechá uniesť emóciami. Prejavy
histriónskej črty sú teatrálne správanie, môže byť aj istým spôsobom podfarbené dramatizáciou. Ide o

určité fenomény osobnosti, ktoré by tam nemali byť (nie sú žiaduce). Znalecký posudok vypracovával v
civilnej veci, a teda prihliadal na konkrétny prípad, nie sú mu známe okolnosti v tejto trestnej veci, a teda
bežne sa vypracovávajú viaceré posudky vzhľadom na konkrétny prípad. Čo sa týka aj vyšetrovania
psychologického posudku, išlo o reakcie a správanie v rámci vzťahu poškodenej a obžalovaného. Čo
sa týka vplyvu osobnosti poškodenej vo vzťahu k interpretácii, podávaniu informácii, vplyvu na okolie
uviedol, že ide o veľmi širokú otázku. Je to prejav katatívneho myslenia, čiže nejde o poruchu, osoba

dobre vníma, ale pri interpretácii môže byť neobjektívna, príliš priťahovaná emočnou stránkou danej
situácie. Ako keby chýbalo racio. Čiže rozumový odstup. Pri katatívnom myslení sa môže stávať, že
tie emočné vypätia sa budú objavovať aj pri bežných situáciách. Čo sa týka špecifickej vierohodnosti
znalec uviedol, že ide o to, ako osoba konkrétnu situáciu vníma a interpretuje, skúmajú sa tri základné
zložky, či osoba zľahčuje, zveličuje alebo zamlčiava. Vždy sa vyhodnocuje v súvislosti s tou konkrétnou

trestnou činnosťou. Osobnostné vlastnosti môžu mať vplyv na špecifickú vierohodnosť, ale dôležité je,
ako sa to prejaví v tej danej konkrétnej situácii. Je to psychologická vierohodnosť, čiže aký predpoklad
má daná osoba, nejde o pravdovravnosť. To čo súdy viac z hľadiska trestnej činnosti posudzujú, to je zo
strany psychiatrov, či sú zachované rozpoznávacie schopnosti, iné zložky, ktoré posudzujú psychiatri.
Oni posudzujú ovládacie, rozpoznávacie schopnosti. To je v súvislosti s obvinenými, obžalovanými,

páchateľmi trestných činov, u nich to zisťujú, takúto ich schopnosť. To je niečo iné. Táto všeobecná
psychologická vierohodnosť a tá špecifická psychologická vierohodnosť, to posudzujú psychológovia.
Tá všeobecná je určitý predpoklad, tá špecifická sa vzťahuje ku konkrétnej situácii, ktorú posudzuje. V
tomto prípade to súvisí s tým, či nevykazuje nejaké poruchy vnímania, myslenia, či má intelekt v pásme
priemeru alebo z forenzného hľadiska, či ten intelekt neupadol do takého pásma duševnej zaostalosti,

ktorý by už mal dopad na všeobecnú psychologickú vierohodnosť všeobecne. Že ten človek má stredne
ťažkú duševnú zaostalosť, jeho všeobecná psychologická vierohodnosť je znížená, je tam základný
predpoklad, že nie je schopný chápať. Všeobecná vierohodnosť súvisí s pamäťovými, kognitívnymi
schopnosťami, zapamätávať si situácie, reprodukovať ich. Intelekt, vnímanie, myslenie, všetky zložky,
ktoré spadajú pod kognitívne schopnosti. Čo sa týka zisťovania skutočnosti, či osoba interpretuje

správne, či tieto sa zakladajú na pravde, či dochádza k nesprávnej interpretácii, prípadne účelovosti
odpovede, znalec uviedol, že duševný stav posudzuje psychiater. Posudzujú rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti. Čo sa týka pravdovravnosti, či to tak je, alebo nie je, je na kompetencii vyhodnotenia
dôkazov súdom. Psychológovia hovoria o nejakých predispozíciach, predpokladoch, ako daná osoba
vypovedala v čase, potom ich zaujíma, či to opisované osobou má nejaký kontext, emočný fenomén,

dostatok detailov, sledujú aj určitý vplyv osobnosti na to, či tá osoba, akým spôsobom danú situáciu
uchopila, či jej výpoveď vykazuje zachovanú dôveryhodnosť, alebo je znížená a z akého dôvodu.
Všeobecne môžeme povedať, že katatívne črty môžu mať dopad na to, ako jednotlivec vníma určité
situácie. Čo sa týka diagnostikovať posttraumatickej stresovej poruchy, toto spadá do kompetencie
psychiatra. Psychológovia však vedia určiť, či sú tu nejaké znaky posttraumatickej stresovej poruchy

a následne odporučiť vyšetrenie. Osoba s posttraumatickou stresovou poruchou by tento stav bez
psychiatrickej pomoci nezvládla, resp. inej odbornej pomoci. V prípade, ak by pri vyšetrení zistil nejaké
znaky postraumatickej stresovej poruchy, určite by to do uviedol do posudku. Čo sa týka obžalovaného
a jeho osobnosti znalec uviedol, že čo sa týka rozumovej stránky, nebolo nič intaktné, bol tam záver, že
sú tu impulzívnejšie črty, ktoré sú umocňované danou vecou, čiže niektoré veci mohol menej premyslieť

a konať impulzívnejšie. Podstata bola tá, že impulzivita bola zvýšená ako črta osobnosti. Impulzivita
znamená, že je to živý temperament, v zmysle toho, že sú prítomné neužitočné myšlienky, ktoré ho
provokujú, premáhajú. Impulzivita môže byť v správaní aj myslení, je to úzko prepojený proces, čiže
impulzívne, rýchle rozhodnutia. Impulzivita neznamená, že by boli hypertrofované nejaké črty agresivity,
to je už iný pojem, iná oblasť, aj keď impulzívnosť v správaní sa môže prejavovať niekedy aj ako nejaké

malo adaptívne správanie, agresívnejšie správanie sa, agresia, ale sama o sebe ako črta agresia,
agresivita v jeho osobnosti nebola hypertrofovaná, nejako zvýšená. Nejedná sa o nejaké sociálne črty
osobnosti, že by bol nejakým spôsobom neuplatňoval nejaké zásady, nebol ich schopný uplatniť vo
svojom živote, ako sú typické pri tých sociálnych poruchách typoch osobnosti, v jeho prípade sú to skôrrýchle impulzy, ktoré niekedy slabšie dokáže kontrolovať. Hlavne boli umocnené tou situáciou. Rozdiel
v tej impulzivite, že z jeho pohľadu sa javila hlavne umocnená tou situáciou prejednávanou, nemal
toľko možností to uzavrieť, že by sa jednalo o trvalý prejav, skôr to bolo tou situáciou prejednávanou

ohľadom detí a ohľadom toho vzťahu. Koniec koncov následne ten život ukázal, že tam bolo opätovné
priblíženie vo vzťahu, a potom zase odlúčenie vo vzťahu. Spájal to s tou situáciou tých detí. Nezistil v
zásade, že sa to prejavovalo vo všetkých situáciách, aj keď boli tam napríklad nejaké situácie v tej dobe
v tej učebni, čo poškodená matka sa zmieňovala, že reagoval impulzívnejšie, to v tej dobe súviselo z
jeho pohľadu s tou civilnou vecou a starostlivosťou o deti. Ale impulzívna črta tam bola, nevykazoval

emočnú stabilitu, nálada bola normoforická, zvládanie situácii bežné, skôr tam boli tie slabšie zvládacie
mechanizmy osobnosti, impulzívnejšie reagovanie v záťaži. Neužitočnými myšlienkami mal znalec na
mysli, že je to skôr také, ako by - nedokáže sa od nich odpútať, je stále v napätí, magnetizuje to s
danými situáciami, stále na to myslí. A následne to hatí jeho napredovanie. U obžalovaného to následne
spôsobuje nekľud, v danom prípade skôr navonok, ako vnútorne. Napäté správanie. Vedie to k tomu
jeho impulzívnemu správaniu. Sú to veľmi rýchle rozhodnutia s nesprávne premyslením konaním. Čiže

keby nekonal impulzívne, ale premyslel si to, mohol by konať inak. Hovoríme o situáciách, ktoré znalec
v danom prípade skúmal. Impulzívna črta sa u obžalovaného prejavovala v krízových situáciách, nie v
bežných, každodenných, ktoré nie sú náročné. Nie je to permanentné v bežných situáciách. Krízovými
situáciami v tej dobe bola nemožnosť byť s deťmi a myslí si tiež, že riešil aj vzťah v rodine s poškodenou.
Mal záujem o deti, chcel sa s nimi v dobrom stretávať a bol frustrovaný z toho, že mu boli robené

prekážky. Čo sa týka situácie, keď obžalovaný volal znalcovi v rámci civilného konania a uviedol, že
deti sú v ohrození života vzhľadom na psychický stav ich matky, znalec uviedol, že je pravdou, že
reálne meškal s vypracovaním posudku, takže chápe, že obžalovaný mu volal a áno, povedal, že deti
sú v ohrození. Pravdepodobne poukazoval na starostlivosť zo strany poškodenej, nakoľko tam, pokiaľ
vie, boli aj nejaké správy a posudky. Bližšie však obžalovaný nepovedal, prečo konkrétne. Čo sa týka

skutočnostiuvedenéhovposudkuasíce,žematkaniečotvrdía jetovrozporesjejčinmi,znalecuviedol,
že tu išlo vyslovene o situáciu s deťmi, nedá sa to zovšeobecniť. Pravdepodobne to bolo práve pre tú
situáciu, že poškodená chce realizovať styk, ale reálne k tomu nedochádzalo. Čo sa týka krízových
situácií a skresleného obrazu u obžalovaného, znalec uviedol, že obžalovaný nevykazoval poruchy
vnímania. Zostal by pritom, že si nepremyslí následky svojho konania v danej situácii, nešiel by do toho,

či skresľuje, mení realitu, skôr by povedal, že nie. Skutočnosť, že je k sebe menej kritický, sa prejavuje
skôr v tom, že môže byť sklamaný, napríklad vo vzťahu, do ktorého vstupuje s určitou predstavou a
následne pri konfrontácii s realitou je potom z toho sklamaný. Čítanie v druhých ľuďoch môže byť u
neho nesprávne, môže mať väčšie očakávania a realita je iná, a to vedie ku sklamaniu. Prehliada nejaké
kritické kľúče, ktoré vo vzťahoch sú v dôsledkoch toho, čo očakáva a tie sklamania sú u neho o to

väčšie. Takéto situácie sa rozoberajú spätne, čiže ako konkrétne boli riešené a súvisí to opäť s jeho
impulzívnosťouazvládanímdanejsituácie.Priposudzovanomprípadeišlooto,žeobžalovanývovzťahu
prichádzal na určité skutočnosti a opätovne sa z nich nepoučil. Vierohodnosť u obžalovaného neskúmal.
Dáva pri posudzovaní osôb dotazníky EODA, tam sa vlastne skúmalo lži skóre, čo však neznamená,
či klame alebo neklame, ale do akej miery je otvorený v testovej situácii a ako sa chce prezentovať,

kedysi sa to používalo aj pri špecifickej vierohodnosti, ale nie je to postačujúce, nakoľko to hovorí o
otvorenosti otvoriť sa v testovej situácii. V civilných prípadoch vychádza toto skóre vyššie. V trestnej
veci by bolo dôležité - seba otvorenosť, osobnostný profil, vyjadrenia v spise aj pri výsluchoch, prejav pri
výsluchoch. Čo sa týka rozdielu medzi histriónskou črtou a poruchou, znalec uviedol, že v podstate ide
o jablko, ktoré nie je zrelé. Vykazuje určité symptómy, skôr psychologické než klasická porucha, sleduje

sa, ako tieto prejavy, nakoľko sú významné v profile osobnostnom, ako ovplyvňujú osobnosť v rámci
správania a konania. Či ide o poruchu to určuje psychiater. Mal by tam byť nejaký prejav v doterajšej
životnejhistórii,čitambolanejakáformahospitalizácie,nejakýdebaklovýstav.Jednaksasledujehistória
človeka, jej osobnosť mohla byť uzavretá napríklad vo veku 25 rokov, už aj v období adolescencii sa
dajú pozorovať nejaké prejavy, odchýlky v osobnosti. Tá porucha je síce trvalá, môže byť v rôznom čase

viac prítomná, či menej prítomná v tom prežívaní, a teda z hľadiska nejakej jej životnej histórie, ktorá
vtedy bola jemu známa, nezaznamenal u poškodenej jednoznačné prejavy, kde by v dôsledku nejakých
životných udalostí sa psychicky dekompenzovala, zásadne, že by musela byť hospitalizovaná, ošetrená
psychiatrom, je to jeden z takých prejavov, podľa neho to by tam malo byť prítomné, aj ten aktuálny
stav v čase jej vyšetrenia nemal taký náboj, že by tam bol prejav emočnej nestability, tá histriónia tam

trošku bola, jej nestabilita tam nebola prítomná, jej psychické prežívanie nevykazovalo poruchu nálady,
že by bola depresívna, v nejakom psychickom diskomforte, tie prejavy by dal skôr ako akcentáciu, ako
opisovala tie situácie, ako ich prežívala, ako v nich fungovala. Hlavne jej správanie, to je jeden z tých
diagnostických vodítok, to sú tie klinické prejavy v pozorovaní v rozhovore, aj v testových metódach, tamvykazovala to uchopovanie podnetov viac cez emočné kanály, ako skôr cez kognitívne kanály. Nebol tam
jednoznačný prejav. Bolo tam podané trestné oznámenie, nejaký posudok predtým, posudok za týranie
v trestnom konaní. Nebolo tam nejaké ošetrenie, vedenie psychiatrom, psychológom, ona v podstate

fungovala normálne, doštudovala, zamestnala sa, pracovala, dosiahla určitý status, založila si rodinu.
Zásadné prejavy tam neboli, že by to bol dlhšie trvajúci stav, kedy nejak zlyhávala vzhľadom k svojej
osobnostnej výbave. V samotnom období, keď nastal rozpad manželstva, niektoré spôsoby, prejavy,
to ako situácie riešila, teatrálnosť sa tam prejavovala, emočný komponent takého katastrofizovania,
zveličovania tam narastal. Na druhej strane by to malo byť podporené vyšetrením psychiatra, tá porucha

osobnosti by mala byť istým spôsobom potvrdená, pre jeho závery to bolo postačujúce.

Na podklade listinných dôkazov súd zistil:

Z prepisu sms správ (č.l. 21-23) bolo zistené, že v dňoch 14.12.2016 až 22.12.2016 bola poškodená
na dovolenke spolu s deťmi. Počas tejto dovolenky si poškodená s obžalovaným vymenili sms správy

v celkovom počte 24 a uskutočnili telefonické hovory, niektoré neboli uskutočnené. Z obsahu sms
komunikácie vyplýva, že obžalovaný sa dožadoval informácií o deťoch prípadne informácií o tom ako
docestovali a kedy bude môcť telefonovať s deťmi. Taktiež tu bola komunikácia ohľadne času strávenia
vianočných sviatkov obžalovaného s deťmi a komunikácia ohľadne odovzdávky detí. Rovnako je to
aj v prípade sms komunikácie na č.l. 39-40, ktorá sa týka opätovne detí, snahy otca odovzdať dcére

aj poškodenej kvety pri príležitosti sviatku MDŽ, turnaja syna a odovzdania detí obžalovanému v rámci
styku otca s deťmi.

Zo záznamu o vyžiadanie vysvetlenia od V.. A. Q. zo dňa 08.06.2017 vypracovaného OOPZ Martin (č.l.
56) súd zistil, že bola vyťažená všeobecná lekárka maloletých detí obžalovaného a poškodenej, ktorá

uviedla, že ešte minulý rok sa obžalovaný prišiel do ambulancie informovať o zdravotnom stave detí
obžalovaný. Tento rok prišiel raz vo februári, ale toto vie len od sestričky, nakoľko vtedy v ambulancii
nebola.Uviedlatiež,žesinespomína,žebypredňouobžalovanýniekedypoškodenúosočoval,čihovoril
niečo o jej zdravotnom či psychickom stave.

Zo záznamu o vyžiadanie vysvetlenia zo dňa 08.06.2017 vypracovaného OOPZ Martin (č.l. 57) súd
zistil, že bola vyťažená pani P. T. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že niekedy na jar tohto roka, t.j.
február alebo marec 2017 mala dopravnú nehodu, ktorej účastníčkou bola aj poškodená. V čase, keď
bola táto nehoda riešená na dopravnom inšpektoráte v Martine, ju telefonicky kontaktoval obžalovaný.
Uviedla, že nevie odkiaľ mal jej telefónne číslo. Potom ako sa jej predstavil jej začal hovoriť, že by sa

s ňou chcel stretnúť osobne, že jej chce pomôcť, čo sa týka tej dopravnej nehody, načo mu povedala,
že momentálne je v práci a ozve sa mu neskôr. Neskôr mu však nevolala nakoľko je to cudzí človek a
nechcela sa sním rozprávať. Večer toho istého dňa, jej poslal obžalovaný sms správu, že už má čas
a môže sa s ňou stretnúť. Nato mu menovaná odpísala, že ona sa s ním nestretne a ak má niečo,
čo by k tejto veci povedal, má kontaktovať buď jej právnika alebo rovno policajta, ktorý túto dopravnú

nehodu prešetruje. Na toto už obžalovaný nereagoval. Približne o dva týždne sa nachádzala v práci, kde
má obchod na námestí v Martine, keď za ňou prišiel osobne tam, nevie odkiaľ vedel, kde pracuje. Ona
spočiatku ani nevedela kto to je, nakoľko ho videla len raz, a to pri tej dopravnej nehode, kde len prišiel
po auto. Nato ju oslovil, kde jej uviedol, či sa môžu porozprávať, preto ho odviedla bokom z obchodu, aby
nerušila zákazníkov, kde jej obžalovaný začal rozprávať, že on vie nejaké veci o tej dopravnej nehode a

prečo vznikla, že by jej to mohlo pomôcť, on jej o tom aj pôjde svedčiť ak ona pôjde svedčiť jemu v spore,
ktorý má s manželkou ohľadom detí. Uviedla, že sa tomuto čudovala, čo by mu ona mala ísť svedčiť,
keď nepozná ani jeho manželku už vôbec nie ich deti a vôbec nevie o čo ide, teda nemá o čom svedčiť'.
Obžalovaný jej následne rozprával aké má s manželkou problémy, že ona nie je normálna a v akých
zlých podmienkach musia jeho deti žiť. Ona mu povedala, že ona nemá s ich osobnými problémami nič

spoločné ani s ich rozvodom a vôbec sa do toho nebude pliesť. Obžalovaný bol však neodbytný, stále
si hovoril svoje, preto mu povedala, že už má na neho kontakt a ak bude chcieť tak sa neskôr ozve,
načo obžalovaný odišiel a viac už neboli v kontakte.

Zo záznamu o vyžiadanie vysvetlenia zo dňa 08.06.2017 vypracovaného OOPZ Martin (č.l. 58) súd

zistil, že bola vyťažená pani V.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, psychologička, ktorá uviedla, že nejakú dobu
je jej pacientkou poškodená, s ktorou máva pravidelné sedenia. Nevie presne kedy to bolo, keď ju
kontaktoval obžalovaný, že aj on by chcel k nej chodiť, pričom ho odmietla raz z dôvodu, že nepracovala
lebo bola na OČR, neskôr preto, že poškodená uviedla, že nesúhlasí so sedením s obžalovaným, pretomu odporučila iného psychológa, ku ktorému môže chodiť. Nato k nej obžalovaný prišiel bez ohlásenia,
nedal sa odbiť ani si vysvetliť, že ona sním nebude mať sedenie, hneď vošiel do ambulancie, kde začal
hovoriť o poškodenej, ktorú znevažoval ako človeka, spochybňoval jej schopnosti ako matky, hovoril o

nej, že je chorá, že potrebuje psychiatra a liečenie. Následne sa jej dopytoval, či sa vôbec oboznámila
s posudkom znalca A., keď mu odpovedala, že áno, začal spamäti hovoriť niektoré pasáže z tohto
posudku, vždy len tie, ktoré nejakým spôsobom dehonestujú poškodenú, tieto pasáže si vysvetlil po
svojom. Poškodenú viackrát označil za bláznivú, povedal, že túto situáciu treba riešiť a že ona s tým
má niečo urobiť. Uviedla, že nevie odkiaľ mal posudok poškodenej ale určite ho musel čítať, lebo mal

takmer doslova naučené niektoré pasáže. Ona tento posudok čítala, nakoľko jej ho poskytla poškodená,
s ktorou ho tiež postupne aj prebrali. Uviedla tiež, že obžalovaný bol neodbytný, nič si nedal vysvetliť.

Zo záznamu o vyžiadanie vysvetlenia zo dňa 09.11.2017 vypracovaného OOPZ Martin (č.l. 123) súd
zistil,žebolavyťaženápaniV..K.K.,nar.XX.XX.XXXX,ktoráuviedlažepoškodenúakoajobžalovaného
pozná. K samostatnému skutku nevie uviesť nič, len to, že ju v minulosti asi v auguste roku 2017

kontaktoval obžalovaný s tým, že mala niečo podpísať na súd v prospech poškodenej. Uviedla, že
sa nesprával voči nej agresívne. Uviedla, že obžalovaný svoju ženu pred ňou neohováral ani nebola
svedkom takéhoto správania. K veci ďalej uviedla, že jej poškodená viac krát uviedla, že má problém s
mužom, pričom bližšie nevedela špecifikovať čo jej povedala.

Z úradného záznamu zo dňa 05.03.2017 vypracovaného N.. V. E. (č.l. 127) súd zistil, že dňa 05.03.2017
od 06:00 hod do 18:00 hod. vykonávali hliadkovú službu v zložení W.. Q. V. a N.. V. E.. V čase 07:05 hod.
boli operačným strediskom vyslaní na adresu M. X, odkiaľ volala oznamovateľka V. T., nar. XX.XX.XXXX.
Oznamovateľka na mieste uviedla, že jej manžel V. T., nar. XX.XX.XXXX, ju neustále obťažuje tým, že jej
zvonídobytuzaúčelomprevzatiadetí.Nazákladerozsudkumalmaťotecdetizverenéažod09:00hod.,

pričom uviedla, že deti s ním ísť nechcú, že so synom práve odchádza na futbalový turnaj do Banskej
Bystrice a dcéra má zdravotné problémy, nakoľko má zažívacie ťažkosti, a preto musí ostať doma v
starostlivosti starého otca. Poškodená uviedla, že manžel jej robí neustále prieky, k deťom sa správa
hrubo, pričom ich už aj fyzicky napadol a že má o deti obavu. Obžalovaný sa nachádzal pred bytovým
domom, pričom uviedol, že si iba prišiel pre deti skôr tak, aby si stihol prevziať syna na turnaj. Tiež ďalej

uviedol, že manželka je psychicky labilná a že mu v styku s deťmi zabraňuje. Následne z miesta odišiel.
V čase 09:25 hod. boli opätovne vyslaní na adresu, pričom volala poškodená, že menovaný si prišiel
po dcéru, ktorej prevzatiu však bránia zdravotné problémy. Po príchode na miesto sa obžalvovaný na
adrese už nezdržiaval, pričom starý otec uviedol, že z miesta odišiel.

Z úradného záznamu zo dňa 25.11.2017 vypracovaného W.. Z. Á. (č.l. 136) súd zistil, že dňa 25.11.2017
od 06.00 hod. do 18.00 hod vykonával hliadkovú službu s W.. A.. V. A. s volacím znakom M-103. V čase
o 11.58 hod. boli vyslaní operačným strediskom na ul. M. Č.. X, kde mala mať problém oznamovateľka
so svojím manželom s ktorým je v rozvodovom konaní. Po príchode sa skontaktovali s oznamovateľkou
T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., L.. Ú. Č.. X, ktorá uviedla, že je v rozvodovom konaní so svojím

manželom V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., L.. Ú. Č.. X, ktorý si mal na základe rozhodnutia súdu prísť
po deti dnešného dňa o 08.00 hod avšak oznamovateľke napísal, že nepríde resp. príde neskôr ale už
po čase ktorý má vyhradený pre deti. Následne na to obžalovaný oznamovateľke zazvonil na ul. M. Č..
X, kde sa nachádzala aj so svojimi deťmi, čo bolo v čase okolo 11.40 hod, pričom si dožadoval stretnutie
s deťmi, pričom oznamovateľka deti nechcela vydať nakoľko cítila alkohol z obžalovaného a už bolo po

čase, ktorý mal na to vymedzený a taktiež vzhľadom na to, že dcéra mala vysoké horúčky. Uvedené
obžalovaný nechcel pochopiť a tak silou tlačil do vchodových dverí do vchodu, pričom začal hlasno kričať
na poškodenú, nech ho pustí a taktiež jej začal vulgárne nadávať, vyhrážať sa jej a násilne správať avšak
ujmunazdravíjejnespôsobil,nakoľkosajejpodarilopretlačiťdvereanevpustiťhodnuavšakobžalovaný
tak tlačil na dvere, že dvere zvesil z pántov a následne z miesta odišiel ešte pred príchodom polície.

Poškodená nechcela nič zápisnične nahlasovať, chcela iba aby sa vec zadokumentovala a doložila k
už riešenému oznámeniu, ktoré spracúva skrátený vyšetrovateľ W.. P. X., ktorý sa nachádzal taktiež na
mieste a bol svedkom tvrdenia poškodenej.

Z úradného záznamu zo dňa 21.12.2017 vypracovaného N.. J.. B. K. a N.. W. D. (č.l. 137) súd zistil, že

dňa21.12.2017včaseod06.00hod.do18.00hodvykonávalihliadkovúslužbusvolacímznakomMatica
104.Včase15.38hod.bolioperačnýmdôstojníkomV.vyslanínaul.M.X,odkiaľvolalapoškodená,ktorej
dcéra mala ujsť z domu z neznámeho dôvodu. Po príchode hliadky na miesto sa dcérka už nachádzala
pri matke. Od poškodenej bolo zistené, že jej dcéra ušla, keď ju odovzdávala obžalovanému, ktorý másúdom pridelenú starostlivosť o ich spoločné deti vo vyhradených dňoch. V daný deň mal vyhradený
čas od 15.30 hod. do 22.00 hod. Dcéra mala ujsť podľa vyjadrenia matky z dôvodu, že nechcela byť s
otcom a po jej úteku, sa mal obžalovaný len usmievať a vravieť poškodenej, že čo to je za matku, keď

jej uteká dcéra. Potom ako sa dcéra vrátila domov, mal mať obžalovaný konflikt s otcom poškodenej,
čoho svedkami boli M. X., nar. XX.XX.XXXX a Q. S., XXXXXX/XXXX, ktorý daný konflikt videli, no pri
tomto konflikte nedošlo k ublíženiu na zdraví, nakoľko mali do seba len strkať. Q. Č. bol poučený, vec
nechcel zápisnične riešiť. Maloletá počas ich prítomnosti opakovane tvrdila, že nechce ísť s otcom, preto
ju obžalovaný nechal s matkou a nenárokoval si na ňu. Z miesta odišiel, nakoľko išiel vyzdvihnúť ich

druhé dieťa - syna do D. S., kde malo futbalový tréning, ktoré zavolalo poškodenej, nech po neho príde,
že nechce byť s otcom. Išli na D. S. spoločne s poškodenou, aby náhodou nedošlo k ďalšiemu incidentu.
Na mieste sa nachádzal obžalovaný, ich syn a P. V., nar. XX.XX.XXXX, XXXXXXXXXX, ktorá pracuje
ako upratovačka na D. S., tá uviedla, že videla ako obžalovaný zabraňuje synovi, aby zavolal svojej
matke, ale keď zbadal, že sa na neho pozerá, tak mu to mal umožniť. Maloletý za ich prítomnosti tvrdil,
že nechce byť s otcom - obžalovaným, ale so svojou matkou- poškodenou. Po vzájomnej komunikácií

poškodenej a obžalovaného, sa títo dohodli, že aj maloletý ostane spolu s poškodenou.

Zo záznamov zo služby ( č.l. 128, 129, 131, 132, 134, 135, 143) súd zistil, že v dňoch 31.01.2017,
21.02.2017, 29.03.2017, 21.09.2017, 19.10.2017 a 26.11.2017, boli vysielané hliadky na ulicu M. X a
jedenkrátnaD.S.M.V.,nazákladeoznámeniapoškodenejzaúčelomriešeniasituácií,ktorépoškodená

uvádzala ako ju obžalovaný prenasleduje, chodí okolo ich bydliska, kde ho mal údajne vidieť ich maloletý
syn, vykrykuje na poškodenú, mal k nej byť vulgárny a agresívny, videla tam zaparkované jeho vozidlo.
Zo záznamov tiež súd zistil, že vyslaný príslušníci ani v jednom prípade obžalovaného na mieste výjazdu
nenašli, v jednom prípade tam našli auto obžalovaného, avšak obžalovaný sa tam nenachádzal. O
svojom výjazde spísali záznamy, pričom v nich bolo uvedenú, že k žiadnemu protiprávnemu konaniu

nedochádzalo.

Z rozsudku OS Marin sp. zn. 19P/88/2015 zo dňa 22.04.2015, právoplatný dňa 06.05.2015, súd zistil, že
bola schválená rodičovská dohoda medzi obžalovaným a poškodenou, na základe ktorej sa títo dohodli
úpravu styku otca s maloletými deťmi, a to každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu od

08:00 hod do 19:00 hod a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod a každý utorok a štvrtok v kalendárnom
mesiaci od 15:30 hod. do 19:00 hod. s tým, že obžalovaný je oprávnený si maloleté deti vyzdvihnúť v
mieste bydliska matky, kam ich po ukončení styku je povinný poškodenej vrátiť.

Zo zápisnice z pojednávania vo veci vedenej na OS Martin pod sp.zn. 19P/88/2015 zo dňa 10.02.2017

súd zistil, že obžalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že je pravda, že predložil znalecký posudok
poškodenej detskej lekárke ich detí ako aj lekárovi, ktorý poškodenú ošetroval po čas hospitalizácie,
pričom uviedol, že to robil s dobrým úmyslom, pretože chce mať zdravú matku pre svoje deti. Súd ďalej
zistil, z výpovede znalca V.. A., že ho obžalovaný kontaktoval ohľadne posudku, ktorý vypracovával v
civilnom konaní a povedal mu , že deti sú v ohrození života, keď sú s matkou. Taktiež vypovedala na

tomto pojednávaní zástupkyňa UPSVaR pani X., ktorá potvrdila, že ju obžalovaný kontaktovala s tým,
že má obavu o deti vzhľadom na psychický stav manželky a taktiež ju kontaktoval v čase, keď mala ísť
maloletá na operáciu s tým, že s tým nesúhlasí, aby to zastavili.

Z čestného prehlásenia vypracovaného R. S. dňa 01.06.2017 ( č.l. 180) mal súd zistené, že v júli roku

2016, boli s poškodenou a ich deťmi na dovolenke v Čechách pod stanmi, kde na túto dovolenku prišiel aj
obžalovaný, opísala situáciu ohľadne správania sa obžalovaného vo vzťahu k poškodenej. Obžalovaný
podľa jej vyjadrenia vytváral stresové situácie,
poškodenú ponižoval a nepríjemne kontroloval. Tlak vyvíjal nie len na ňu ale aj na deti ( napr. koľko
jedli, čo majú oblečené, prečo to majú oblečené, prečo to nejedia, čo to jedia...). Po tom ako poškodená

skolabovala sa mal obžalovaný vyjadriť, že iba simuluje. Viac krát volala s poškodenou keď bola
hospitalizovaná a tá chcela vedieť ako sa majú deti a ako to znášajú, keďže obžalovaný jej ich k telefónu
nechcel dať. Prosila ju, či by sa jej manžel neporozprával s obžalovaným o tom dávaní deti k telefónu.
Keďužsdeťmivolala,malichkontrolovať,čosarozprávajúakeďchceliniečopovedaťoňom,takimmal
hneď zobrať mobil. Maloletému mal potom zobrať aj jeho vlastný mobil, aby nemohol volať poškodenej

kedy chce a potrebuje. Hygienické potreby jej tam nedoviezol, a to so slovami, že načo sú jej, že ju
za chvíľu aj tak prepustia.Z listu vypracovaného W. K. na účely konanie vedeného na OS Martin pod sp.zn. 19PP/89/2013,
datované ako doručené na OS Martin dňa 25.01.2016 ( č.l. 310-311) súd zistil, pohľad menovaného na
rodinnú situáciu medzi obžalovaným a poškodeným ohľadne problémov s pojených s úpravou styku a

dohody medzi rodičmi, kde opísal obžalovaného ako človeka, ktorý je milý, nekonfliktný a láskavý, že
sa trápil tým, že mu zo strany poškodenej nie je umožnený styk s jeho deťmi v takom rozsahu, ako by
chcel a potreboval, no aj napriek tomu myslí pozitívne, neupadá do beznádeje a hľadá riešenia, ako
dosiahnuť to, aby nebol pre svoje deti len „ Víkendový ocko“, ale rovnocenný rodič, ktorý by sa podieľal
na ich výchove a aby sa len neprizeral, ako jeho deti rastú u žijú. Určite podľa neho nie je násilník

a tyran. O poškodenej sa vyjadril, že odopiera otcovi detí styk s nimi a používa až nečestné praktiky
hraničiace s klamstvom, polopravdami, dezinformáciami a osočovaním obžalovaného pred ich deťmi,
spoločnými známymi, v škole, v práci, v spoločnosti, len aby dosiahla svoj cieľ, ktorým je absolútne
odstaviť obžalovaného od možnosti sa s deťmi stretávať a podieľať sa na ich výchove.

Z listu vypracovaného V. K. na účely konanie vedeného na OS Martin pod sp. zn. 19PP/89/2013,

datované dňa 21.01.2016 ( č.l. 312-316) súd zistil, pohľad menovanej na rodinnú situáciu medzi
obžalovanýmapoškodenouohľadneproblémovspojenýchsúpravoustykuadohodymedzirodičmi,kde
uviedla, že poškodená jej mala o obžalovanom povedať ako ju fyzicky a psychicky týra, že sa správa ako
despota, pri každej návšteve ich opätovne informovala o svojej situácii a všetky jej vyjadrenia o správaní
obžalovaného boli identické s informáciami, ktoré si sama vyhľadala na internetových stránkach, na

ktoréjupoškodenánaviedla/fyzické,psychickéaekonomickétýranie/.Takmerdoslovnesatozhodovalo
s tým čo jej uvádzala poškodená. S obžalovaným sa zoznámila až neskôr a pôvodne mala z neho obavy.
Na základe situácií, ktorú vo svojom liste opísala a týkali sa ich styku s deťmi uviedla, že obavy, ktoré
mala na začiatku z obžalovaného neboli na mieste, pretože ten sa správal ako pozorný otec a pokojný
človek. Konfliktné situácie vytvárala samotná poškodená. Taktiež uviedla, že nikdy nepočula, ani nebola

priamym svedkom, že by deti povedali, že sa so svojim otcom zle cítia, že sa ho boja, že by im ubližoval,
kričal na nich alebo ich bil, ako jej to tvrdila poškodená. Obžalovaný sa podľa jej slov na poškodenú pred
jej rodinou nikdy nevyjadril hanlivo, urážlivo, vulgárne, nikdy ju neosočoval.

Z uznesenia ORPZ Martin - východ ČVS: ORP-1340/OV-MT-2015 zo dňa 31.12.201ť súd zistil, že voči

poškodenej bolo podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví na tom základe, ktorý je uvedený v uznesení
a ktorého sa mala dopustiť voči obžalovanému. Predmetná vec bola postúpená na príslušnému orgánu
Okresného úradu v Martine na prejednanie priestupku.

Zo zápiskov (č.l. 351) súd zistil, že obžalovaný si o poškodenej zapísal poznámky týkajúce sa jej osoby,

t.j. že je zo 7 detí, matka jej zomrela, v 15, má psychiatrickú minulosť - dekompenzácia osobnosti -
tendenciu preháňať a ďalšie. Niektoré tieto poznámky však neboli čitateľné.

Zlekárskejsprávy(č.l.383),vypracovanejV..B.A.,psychiatričkou súdzistil,žepoškodenájevevidencii
pre úzkostno - depresívnu poruchu, pričom jej stav je po liečbe upravený. V rokoch 2004-2011 bez liečby

a kontrol. V roku 2011 bola poškodená krátkodobo preliečená pre výrazný únavový syndróm. Od marca
2012 bez psychiatrickej liečby bez kontrol. Poslednú kontrolu mala v februári 2016 pre matrimoniálne
konflikty.

Z rozhodnutia o prejednaní priestupku zo dňa 14.07.2015 vydaného OÚ Martin, odbor všeobecnej

vnútornejsprávy,čísloOÚ-MT-OVVS-2015/007958/302/Csúdzistil,žepoškodenábolauznanázavinnú
z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kedy napadla obžalovaného dňa 18.05.2015 počas
jazdy motorovým vozidlom a z priestupku proti majetku, ktorého sa dopustila tak, že dňa 18.05.2015
v priestoroch jazykovej školy Y. vybrala obžalovanému z tašky mobilný telefón, z ktorého vybrala
pamäťovú kartu so zvukovým záznamom z toho dňa a následne si ju zobrala. Pričom jej bola uložená

aj sankcia - pokarhanie.

Z sms komunikácie medzi poškodenou a matkou obžalovaného ( č.l. 448-452) súd zistil, že medzi
uvedenými osobami panujú napäté vzťahy, pričom medzi nimi dochádza aj k vulgarizmom.

Z čestného prehlásenia vypracovaného V. W., nar. XX.X.XXXX, dňa 25.11.2019 ( č.l. 588) mal súd
zistené, že do roku 2018 pracoval ako šéf tréner prípraviek futbalových družstiev, ktoré navštevovali
aj deti obžalovaného a poškodenej. On osobne neevidujem nijaké ohováranie, prenasledovanie, hrubé
správanie alebo osočovanie obžalovaným smerom k poškodenej ani k deťom. Taktiež nič také nepočulani od ročníkových trénerov maloletých deti ani na spoločných poradách trénerov resp. poradách s
riaditeľom D. S.. Obžalovaného vídaval výlučne v priestoroch školy len v čase, keď majú jeho deti
školské alebo mimoškolské aktivity hlavne futbal, a to tam bol 5-6 krát týždenne. Uviedol tiež, že ho

niekoľkokrát zastavila a oslovila poškodená v priestoroch školy a svojvoľne mu začala rozprávať veľmi
zarážajúce veci smerom k obžalovanému, ktorým neverí. Začala ho presviedčať, že je ku nej a ku
deťom hrubý, dokonca, že ju udrel a podobne. Povedala mu, že mu treba pomôcť, aby mu dohovoril,
že sa potrebuje liečiť. Taktiež, že sa ho deti boja. Často pracuje v priestoroch telocviční a šatní, kde
v tesnej blízkosti na chodbe čakávajú rodičia na svoje deti. Na tej istej chodbe má prenajaté učebne

na výučbu angličtiny aj poškodená. Nikdy nevidel, nepočul ani nedostal sprostredkovanú informáciu od
iných zamestnancov školy ako aj rodičov, že by obžalovaný narúšal jej vyučovací proces alebo by na
ňu čakal na chodbe alebo v areály ZŠ. Často počul aj od iných známych alebo zamestnancov klubu/
školy ako sa poškodená nevhodne, dehonestujúco vyjadruje na adresu obžalovaného a presviedča ich
o veciach, ktoré už popísal vyššie.

Z čestného prehlásenia vypracovaného J.. Q. V., nar. X.XX.XXXX, dňa 12.03.2019 ( č.l. 58í) mal
súd zistené, že od začiatku decembra 2017 je v partnerskom vzťahu s obžalovaným. Trvale býva na
ulici T. P., V., čo je od aktuálneho prechodného bydliska poškodenej - M., V. vzdialené len 150m.
Nakoľko v blízkosti jej trvalého bydliska je problém s parkovacími miestami, je možné, že poškodená
videla parkovať obžalovaného na ulici M., kde bežne parkujú aj ostatní jej susedia. Zároveň ak ich

videla na spoločných prechádzkach s obžalovaným aj v okolí spomínanej ulice, obidve tieto skutočnosti
neboli účelové a so zámerom prenasledovania jej osoby. Obžalovaný cielene nevyhľadáva kontakt
s poškodenou, ku kontaktu dochádza len v termínoch stanovených súdom na stretávanie sa s ich
deťmi, o ktorých bola zo strany obžalovaného informovaná. Uviedla tiež, že nebola svedkom ohovárania
poškodenej.

Z čestného prehlásenia vypracovaného A. K., dňa XX.XX.XXXX ( č.l. 604) mal súd zistené, že pozná
obžalovaného a poškodenú niekoľko rokov. Uviedla, že nikdy nebola svedkom žiadneho osočovania,
hrubého správania alebo ohovárania zo strany obžalovaného na poškodenú, práve opak je pravda.
Ich jazykovú školu navštevovala viackrát v rôznych obdobiach, aj v období, keď na škole vyučovala

poškodená. Chodila vyučovať aj do ich triedy. Na jej hodinách boli často, či už na začiatku hodiny alebo
počas prestávky riešené aj jej súkromné záležitosti ako napr. zariaďovania domu, neskoršej dobe sa
rozoberali aj záležitosti okolo ich deti. Školu Y. navštevovala aj v období keď už poškodená na tejto škole
nepracovala niekedy v rokoch 2016 - 2017 a prehlásila, že nikdy nepočula zo strany obžalovaného či
už v priestoroch budovy školy, chodby, triedy žiadne ohováranie, osočovanie urážky alebo vulgarizmy

na osobu poškodenej a ani nič podobné sa jej nedostalo do uší od iných študentov z vedľajších kurzov,
učiteľov, a ani od jej
17 ročného syna, ktorý navštevoval ich školu na prelome ukončenia ich spolupráce (2015- 2016). Aj v
období keď už spolu nepracovali, sa obžalovaný vyjadroval, že mohli ostať vo firme spolu aj po rozvode
manželstva, že ako učiteľka bola kompetentná.

Zo zvukového záznamu nachádzajúceho sa na č.l. 352, ktorý bol prehratý podľa § 270 Tr. poriadku na
hlavnom pojednávaní, mal súd zistené, že poškodená uskutočnila telefonický hovor s V. T., sesternicou
obžalovaného, kde táto poškodenej uviedla, že obžalovaný jej zakázal, aby sa rozprávala s poškodenou
o ich rodinnej situácií, a keď poškodená sa s ňou bude chcieť rozprávať má jej povedať, že ju to

nezaujíma a ak tento zákaz poruší, bude to riešiť inak. Tiež jej obžalovaný povedal, že ak ju poškodená
bude chcieť vyhodiť, že sa nemá báť. Na čo poškodená uviedla, že toto by určite neurobila, že na to
nemá dôvod. Zároveň poškodenej uviedla, že jej obžalovaný povedal aj to, že nechce o poškodenej zle
rozprávať, ale že je asi chorá, že nevie či je to stresom alebo kombináciou liekov a že sa má zamyslieť,
prečo sa rozpráva práve s ňou. Z druhej nahrávky obsiahnutej na CD - nosiči súd zistil, že medzi

poškodenou a obžalovaným došlo k hovoru, ktorý sa týkal výberu peňazí od študentov jazykovej školy
a taktiež z neho súd zistil, že títo sa o tom nemohli dohodnúť.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. poriadku, súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založené ho
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.Vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa presvedčenia súdu bez pochybností
preukazujú, že obžalovaný naplnil svojím konaním všetky zákonné znaky prečinu ohovárania podľa
§ 373 ods. 1 Tr. zákona, a preto ho súd uznal za vinného z tohto skutku. V danom prípade súd

žalovaný skutok neposudzoval aj ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zákona,
nakoľko vzhľadom na okolnosti činu a spôsob jeho spáchania, podľa názoru súdu nedošlo k naplneniu
všetkých zákonných znakov prečinu nebezpečného prenasledovania preto upravil skutkovú vetu, tak
ako je uvedené vo výroku rozsudku a vypustil právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c) e), ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal. Pred súdom urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm.
a/ Tr. poriadku, že je nevinný.

Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o
jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovanému preukázaná bez

rozumných pochybností, čo v tomto prípade, čo sa týka trestného činu nebezpečného prenasledovania
nebolo preukázané. Nebezpečné prenasledovanie možno charakterizovať ako zlovoľné, úmyselné a
systematické prenasledovanie a obťažovanie inej osoby, ktoré u obeti znižuje kvalitu jej života a ohrozu-
je jej bezpečnosť. Ide teda o spôsob správania sa, pri ktorom cítite strach, nervozitu, obťažovanie alebo
nebezpečenstvo, kedy osobu poškodeného niekto opakovane kontaktuje, sleduje, posiela veci (darče-

ky), hovorí s ním, aj keď on nechce alebo túto osobu ohrozuje. Takéto správanie môže zahŕňať: poznat-
ky o rozvrhu obete (dennom, pracovnom a pod.), vyskytovanie sa na miestach, na ktoré ide obeť, posie-
lanie správ, emailov alebo obrázkov, opakované telefonáty alebo textové správy, kontaktovanie alebo
pridávanie údajov o obeti na sociálnych sieťach. Zo samotnej skutkovej podstaty trestného činu nebez-
pečného prenasledovania vyplýva, že chráni pred obťažovaním tak intenzívnym, ktoré už ohrozuje psy-

chickú a v niektorých prípadoch aj fyzickú integritu poškodeného, respektíve jeho život. Preto ojedinelé
alebo náhodné prejavy, aj keď nežiaduceho chovania, tieto požiadavky nespĺňajú. Spravidla sa tak mu-
sí jednať o sústavné, vytrvalé, tvrdošijné a systematické konania vybočujúce z bežných noriem chova-
nia, ktoré môžu v niektorých prípadoch i nebezpečne gradovať. Objektívna stránka citovaného trestné-
ho činu spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu o jeho

život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu
jeho života. Zo subjektívnej stránky daného trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Z aplikač-
nej praxe je dôležité sa pri citovanom trestnom čine zaoberať najmä posúdením a vyhodnotením poj-
mových znakov „dlhodobo“, „dôvodná obava“ a „podstatný spôsob zhoršenia kvality života“. Z ustále-
nej judikatúry totiž vyplýva chápanie pojmu „dlhodobo“ ako opakujúceho sa, spravidla systematického a

sústavného konania. Nemôžeme preto v žiadnom prípade kriminalizovať náhodné alebo len krátkodo-
bé, aj keď v základnej skutkovej podstate popísané, prejavy chovania podozrivého (páchateľa). K jed-
notlivým formám prenasledovania však Trestný zákon vyžaduje pre splnenie podmienky trestnosti aj sú-
časné splnenie podmienky spôsobilosti vzbudenia dôvodnej obavy o život alebo zdravie poškodeného
alebo o život a zdravie jemu blízkych osôb alebo podstatné zhoršenie kvality jeho života, čo súd nemal

preukázané. Vzbudením dôvodnej obavy o život alebo zdravie poškodeného je treba v súlade s ustále-
ným výkladom rozumieť výraznejší tiesnivý pocit zo zla, ktorým je vyhrážané, pričom však je treba každý
prípad posudzovať veľmi individuálne, s prihliadnutím ku všetkým konkrétnym okolnostiam, najmä k po-
vahe vyhrážky, k fyzickým a povahovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s charakteristikami poško-
deného, na ich vzájomný vzťah, správaniu sa páchateľa pri vyhrážaní a pod. Podstatné zhoršenie kvali-

ty života spočíva v takom obmedzení doterajšieho života poškodeného, ku ktorému dôjde proti jeho vôli
nežiaducimi zásahmi páchateľa do osobnej, rodinnej, ale i profesijnej sféry života poškodeného, pričom
môže ísť najčastejšie o obmedzenia v rovine záujmovej, kultúrnej, športovej a pod.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné v prípadoch podozrenia zo spáchania trestného činu nebez-

pečného prenasledovania brať na zreteľ aj špecifické životné situácie, ku ktorým v týchto prípadoch do-
chádza, teda či už pôjde o konanie páchateľa ako bývalého partnera, druha, priateľa, s ktorým poško-
dená osoba žila, resp. tvorili pár a došlo k rozchodu medzi partnermi alebo ako aj špecifiká situácie, ke-
dy po rozchode partnerov či manželov, ktorí majú spoločné dieťa, títo spolu komunikujú aj ohľadom sty-
ku jedného z rodičov (páchateľa) s druhým rodičom (poškodeným) a teda sú „prinútení“ spolu komuni-

kovať v záujme rešpektovania práva jedného z rodičov stretávať sa so svojim dieťaťom a pod.

Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že k takémuto konaniu
zo strany obžalovaného voči poškodenej nedošlo a neboli naplnené všetky znaky trestného činunebezpečného prenasledovania. V danom prípade je totižto jednoznačne preukázané, že celý konflikt
medzi obžalovaným a poškodenou súvisí nepochybne s ich neschopnosťou riadne realizovať styk otca
- obžalovaného s maloletými deťmi, a to v čase po rozpade manželstva a odsťahovaní sa poškodenej

zo spoločnej domácnosti. Súd mal z výpovedi obžalovaného a aj poškodenej preukázané, že v čase
od marca roku 2015, kedy poškodená opustila spoločnú domácnosť a malo dôjsť podľa jej slov k
prenasledovaniu zo strany obžalovaného, sa títo stýkali aj na základe práve iniciatívy poškodenej.
Obžalovaný vymenoval nespočetne veľa stretnutí dokonca spoločné dovolenky, ktoré inicializovala
poškodená, ktorá tieto situácie ani nepoprela, a to v roku 2015 - v máji 2015 na futbalovom sústredení,

kde prespali ako celá rodina, 11.05. ho poškodená pozvala na prechádzku v okolí ich bydliska, 30.05.
ho pozvala aj s deťmi do B. P. M., kde sa uskutočnila detská akcia, 31.05 ho pozvala na obed do
skanzenu, 06.06. strávili spolu MDD na Hurbanovej škole, 27.06. strávili futbalový turnaj v Bytči, 12.08.
- 19.08. strávili spoločnú dovolenku v Grécku, 19.08. sa poškodená nasťahovala späť do spoločného
domu, kde bývala až do 27.09. 06.12.2015 ho pozvala do bytu, kde boli aj so starou mamou, ako
aj mnohokrát predtým v tom roku. 29.12.2015 strávili spoločne v detskom centre, v MC Donalde so

spoločnou večerou. V roku 2016 boli spolu 30.01. v Třinci na futbalovom turnaji, 06.03.2016 absolvovali
turnaj v Babíne, kde sa všetci 4 premiestnili na jeho aute, 12.03. turnaj v Žiline, kde mali spoločnú
večeru, 13.03. turnaj v Ľubochni, kde na pozvánku trénera Č. boli u neho doma na návšteve, 03.04.
turnaj v Korni na Kysuciach spoločným autobusom aj s ostatnými, 25.06. ho poškodená pozvala na
jej birmovku, a teda ku nej domov a následne na obed, 30.06. ho opäť zavolala do bytu ako aj v iné

dni, 02.07.-03.07. absolvovali spoločnú stanovačku na Sklennom. Následne ho pozývala do sakrystii
v kostole a na záhradu. 16.07. boli všetci 4 v kine v Žiline a v zábavnom centre, 17.07. na večeri vo
Venézii v pizzerii, 25.07. napríklad tiež mimo stanovené dni, ktoré má určené súdom mu doviezla deti
alebo prišla ku nemu do práce aj s deťmi, kde strávil s deťmi cca od 14.00 - 22.00 hod. a vo večerných
hodinách, keď jej deti odovzdal, keď sa vrátila ho zavolala na spoločnú dovolenku do Čiech. Následne od

27.07. do 02.08 strávili spoločnú dovolenku v ČR. 11.08. sa zase nasťahovala späť do domu. 27.09. ho
kontaktovala telefonicky, aby za ňou prišiel na miesto autonehody, ktorú mala a následne volala o pomoc
jeho mame, čo potvrdila tak svedkyňa P. H., V. R. a svedok B. B.. V tom čase ju aj s deťmi navštevovali v
nemocnici. Od 05.10. do 14.10. sa opäť nasťahovala do domu. Následne 25.10. sa znovu nasťahovala
do domu a 26.10. sa odsťahovala. 27.11.2016 ho s deťmi odviezla na turnaj do Třinca na jej aute a

strávili tam celý deň, spoločný obed, na ceste späť boli v kine v Žiline aj napriek tomu, že v predošlom
dni mu poslala SMS, že má zakázaný vstup na ten turnaj. 26.12.2016 napriek tomu že mu neumožnila
styk s deťmi, na Vianoce mu napísala SMS, aby za nimi prišiel do Zuberca, kde trávila dovolenku. V
roku 2017 a 2018 bolo tých udalostí menej. V máji roku 2018 sa stretli v hoteli Turiec aj s jej právnym
zástupcom.Vmesiacochjúl-august2018sastretávalinapodnetpoškodenejnarančivSučanochatých

stretnutí bolo niečo cez 10 a na dvoch -troch sa zúčastnil aj jej právny zástupca. Všetky tieto stretnutia
opísané obžalovaným v podstate potvrdila aj poškodená, ktorá uviedla, že jej cieľom bolo, aby deti prešli
rozvodom čo najlepšie. Tu sa javí súdu aj z výpovede poškodenej nanajvýš zvláštne, že na jednej strane
tvrdí, že má z obžalovaného strach a na druhej strane sama inciuje stretávanie s obžalovaným. Toto
stretávanie potvrdili aj niektorí svedkovia ako D. K., ktorá podľa jej slov poškodenej aj odporúčila, aby

s obžalovaným komunikovala, tiež R. S., ktorá opísala dovolenku v Čechách, na ktorú obžalovaného
zavolala poškodená. Poškodená ďalej opísala aj situácie, kedy ju mal obžalovaný prenasledovať, a to
tým, že sa zdržiaval v mieste jej bydliska, dal jej na balkón kvety, mal ju sledovať pri ceste domov z
práce, navštevovať ju počas vykonávania vyučovania na D. S. a ďalšie. Tieto jej slová mali potvrdiť aj
svedkovia, avšak jediný svedok, ktorý bol priamo prítomný pri týchto situáciách a nemá tieto informácie

podľa jeho slov len od poškodenej bol svedok W. M., v ktorého výpovedi však boli prítomné rozpory
s výpoveďou v rámci prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, a to síce čo sa týka množstva
týchto situácií, ktorých bol svedkom, kedy v prípravnom konaní uviedol, že bol svedkom 6 alebo 7 situácií
a na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa tak stalo v priebehu 1 roka asi 3/4 tohto obdobia a v rámci
mesiaca štyri krát, čo by znamenalo, že bol svedkom celkovo prinajmenšom cca 36 situácií, čo je príliš

veľký rozdiel oproti predchádzajúcej výpovedi. Súd nepovažoval za dostatočné jeho vysvetlenie, že po
výpovedí v prípravnom konaní si začal spomínať aj na iné situácie, ktoré predtým v neuviedol, nakoľko
táto otázka mu bola položená aj v rámci prípravného konania a tam odpovedal jednoznačne, preto sa
javí táto výpoveď svedka súdu ako tendenčná a nepresvedčivá s cieľom pomôcť poškodenej. Súd uvážil
totižtoajskutočnosť,žesodstupomčasujeviacpravdepodobné,žesvedoksivybavímenejsituáciíresp.

nebude si pamätať veci tak podrobne ako to bolo v čase bližšom k uskutočneným udalostiam. Všetci
ostatní svedkovia, ktorý vypovedali o týchto nežiadúcich formách kontaktovania poškodenej zo strany
obžalovaného, ako D. K., J.. Z. W., P. Č., J.. V. T. majú tieto informácie sprostredkovane od poškodenej.
Dokonca aj otec poškodenej svedok Q. Č. má informácie od poškodenej s výnimkou jednej situácie,a to opätovne pri tom ako neprebehlo odovzdávanie deti tak ako malo a vznikol medzi poškodenou
a obžalovaným konflikt, ktorý vyvrcholil tým, že obžalovaný poškodenú napadol fyzicky. Ide teda o
ojedinelý prípad, ktorý bol bezpochyby preukázaný, a teda opätovne ojedinelé konanie obžalovaného,

hoci vo svojej podstate napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného prenasledovania,
nie je nebezpečným prenasledovaním. Dokonca sama poškodená hovorí, že tieto situácie boli časté.
Neuviedla čo bolo časté, koľko krát sa odohrala situácia, že videla auto pred domom a pod. aj keď sama
skutočnosť, že vidí auto odparkované, alebo obžalovaného na sídlisku ešte neznamená, že obžalovaný
tam je kvôli nej, najmä keď podľa jej tvrdení ho len videla, nekontaktovala sa s ním, ak teda nešlo

konkrétne o situáciu, že obžalovaný si prišiel po deti.

Súd v tomto smere chce poukázať na skutočnosť, že poškodená vzhľadom na svoju osobnosť
tak ako bola opísaná znalcami, nesprávne interpretuje jednotlivé situácie, ktoré si vysvetľuje ako
prenasledovanie, hoci podľa názoru súdu nepochopila význam súdneho rozhodnutia týkajúceho sa
úpravy styku s maloletými deťmi a každé stretnutie otca, či už na verejnosti, alebo v škole s ňou a deťmi

považuje za snahu kontaktovať jej osobu. Dokonca aj situáciu keď stretla otca na sídlisku, alebo tam
videla jeho auto považuje za prenasledovanie, hoci z výpovede sestry obžalovaného V. R. a svedka B.
B. vyplýva, že bývajú v blízkosti poškodenej od roku 2016 a obžalovaný ich často navštevuje, taktiež
priateľka obžalovaného J.. Q. V. býva v blízkosti poškodenej a uviedla, že obžalovaný aj jej susedia
často parkujú na ulici M. nakoľko je problém parkovať na sídlisku. Súd pritom nemá dôvod pochybovať o

týchto tvrdeniach a je teda možné, že poškodená videla auto obžalovaného v blízkosti bydliska častejšie,
pričom z tohto nemožno aj potvrdiť úmysel obžalovaného prenasledovať poškodenú. Poškodená, by
si mala uvedomiť, že obžalovaný je otec ich spoločných detí a úprava styku znamená iba minimálny
rozsah, kedy ona je povinná odovzdať mu deti, čo však neznamená, že otec nemôže prísť pozrieť svoje
deti na tréning, prípade sa zúčastniť na iných aktivitách a matka mu v tom nemôže brániť s tým, že

vtedy nemá upravený styk s deťmi. Je normálne nakoľko bývajú v jednom meste, prípadne obaja majú
prácu v tom istom meste, poškodená pracuje v priestoroch základnej školy ich spoločných detí, že sa s
obžalovaným stretne. Každé takéto stretnutie však nemôže považovať za prenasledovanie svojej osoby.
To že otec má upravený styk s deťmi v určitom čase neznamená, že je zbavený svojich rodičovských
práv a je prirodzené, že sa zaujíma o svoje deti a chce s nimi tráviť čas, prípadne vyhľadáva situácie

kedy môže byť s deťmi, najmä za predpokladu, že matka mu v tom bráni resp. prispieva k tomu, že deti
otca odmietajú. Preto súd vyhodnotil situácie, o ktorých vypovedali aj svedkyňa J.. Z. W., ktorá uviedla
situáciu, kedy obžalovaný ju kontaktoval v čase keď mala na starosti deti ako snahu otca vidieť svoje
deti, zároveň súd pripúšťa, že môže byť frustrujúce pre obžalovaného, že poškodená nepožiadala o
pomoc s deťmi otca, ktorý by mohol mať čas na deti a až následne cudzie osoby. Pri týchto situáciách

dokonca matka ani nebola prítomná a vysvetľuje si ich ako snahu odrezať ju od jej priateľov a kontaktov,
čo súd považuje za zlé vysvetlenie si situácie, kedy poškodená ani len nepripustila, že otec chce len
vidieť svoje deti a vyhodnotila si toto jeho konanie ako snahu poškodiť jej. Rovnaká situácia vznikla aj v
prípade, ktorú opísala svedkyňa P. Č., kedy otec chcel vidieť svoje deti predtým ako odídu na dovolenku.
Ani takúto situáciu nemožno charakterizovať ako prenasledovanie, je logické, že sa s nimi chcel rozlúčiť.

Rovnako tak situáciu, kedy mal otec dať na balkón poškodenej kvety pre ňu a pre dcéru, ani túto situáciu
súd neposúdil ako znak prenasledovania, nie je predsa nič zlé na tom, keď otec chce obdarovať svoju
dcéru a jej matku a najmä keď ide o ojedinelú situáciu, nie sústavnú ani opakovanú, tak ako to vyžaduje
zákon na to, aby došlo k naplneniu znakov trestného činu nebezpečného prenasledovania. Opätovne
teda súd zdôrazňuje, že pri prenasledovaní musí ísť o sústavné a dlhodobé prenasledovanie, nie len o

ojedinelé situácie, a to v danom prípade absentuje.

Tu by súd chcel poukázať aj na výpovede znalcov, ktorí vyšetrovali poškodenú, a ktorí zistili, že
poškodená nesprávne vzhľadom na voju osobnosť interperetuje situácie, ktoré zažila. Obaja znalci
uviedli, že poškodená trpí histriónskou črtou, čo však nie je porucha v jej prípade. Z vyjadrenia znalca W..

Q. Ď. vyplýva, že v prípade stresujúcich situácii je špecifická vierohodnosť poškodenej, a teda kvalita
výpovede je znížená, čo však neznamená, že výpoveď je zlá, ale môže skreslene vnímať určité situácie.
Afektivita je nevyvážená, pri strese dochádza k dramatizovaniu, tie emócie môžu negatívne ovplyvniť
myslenie a môže dochádzať k zveličovaniu, dramatizácii, ku skresľovaniu danej situácie. Nemusí to však
byť zámerné. Čo sa týka histriónskej črty, ktorú bola poškodenej určená, uviedol, že osoba, pre ktorú

je charakteristická má sklony k dramatizovaniu, je priateľská, otvorená novým skúsenostiam pričom
nejde o poruchu osobnosti. Reakcie takejto osoby sú nepredvídateľné, môže byť priateľská a zároveň
môže byť aj útočnejšia. Čo sa týka vyšetrenia poškodenej pri jednom teste, vyšlo, že celá tá situácia s
obžalovaným je stresujúca pre ňu, takže bola vystavená stresovým situáciám. Rovnako znalec W.. P. A.,ktorý vyšetroval poškodenú aj obžalovaného v konaní vedenom na OS Martin pod sp.zn. 19P/89/2015,
uviedol, že u poškodenej zistil zvýraznenie čŕt, emočne nestabilných histriónskych čŕt. Má to podľa neho
dopad aj na myslenie, možno hovoriť o tzv. katatívnom myslení, t.j. emóciami usmerňované konanie,

čiže viac sa nechá uniesť emóciami. Prejavy histriónskej črty sú teatrálne správanie, môže byť aj
istým spôsobom podfarbené dramatizáciou. Je to prejav katatívneho myslenia, čiže nejde o poruchu,
osoba dobre vníma, ale pri interpretácii môže byť neobjektívna, príliš priťahovaná emočnou stránkou
danej situácie. Nezistil, že by sa takto jej správanie prejavovalo vo všetkých situáciách, aj keď boli
tam napríklad nejaké situácie v tej dobe v učebni, čo poškodená matka sa zmieňovala, že reagoval

obžalovaný impulzívnejšie, to v tej dobe súviselo z jeho pohľadu s civilnou vecou a starostlivosťou o
deti. Aj z týchto výpovedi znalcov súd dospel k záveru, že poškodená chybne interpretuje situácie, ktoré
v danej dobe rieši s obžalovaným a vníma ich ako snahu o prenasledovanie jej osobnosti. Súd však tento
jej názor nezdieľa, a to aj na základe výpovedi svedkov, ktorý opisovali situácie, ktorých boli svedkami
a ktoré sa týkali práve nemožnosti riešenie situácií so zabezpečením riadneho styku obžalovaného s
deťmi. Vyplýva to z výpovede svedkov D. K.Š., ktorá opísala situáciu, keď matka prišla s deťmi do kostola

potom ako došlo ku konfliktu pri preberaní deti otcom a tento tam prišiel za nimi. Ďalej svedok V. A.
uviedol, že vydával obžalovaného a bol svedkom situácií, kedy prišiel po deti a tieto sním nechceli
ísť, vraj vydával obžalovaného keď tam bol normálne a keď tam nebol normálne, nevedel však uviesť
kedy má otec upravený styk s deťmi ani to, že v blízkosti bydliska detí má bydlisko aj jeho sestra. Je
teda zrejmé, že ho tam videl avšak nemôže potvrdiť účel pre ktorý sa tam obžalovaný nachádzal a ani

ako často. Svedkyňa P. Č. opísala tak ako bolo uvedené vyššie situáciu s deťmi a otcom v čase keď
mali odísť na dovolenku. Z tejto výpovede znova vyplýva iba snaha otca vidieť deti pred ich odchodom
a rozlúčiť sa s mimi, nie poškodenú. J.. Z. W. opísala taktiež situáciu kedy otec prišiel na tréning
syna resp. sa s ním stretla v detskom svete, takže opätovne situácia kedy obžalovaný ako otec chce
vidieť svoje dieťa nie poškodenú. J.. X. taktiež opísala len situáciu, kedy stretla obžalovaného keď

odprevádzala jeho syna domov, a to súdu príde pochopiteľná jeho reakcia, keď matka nepoprosila jeho
aby odviedol dieťa ale cudziu osobu. Jeho reakciu môžeme považovať za prehnanú avšak opäť nejde
o vyhľadávanie poškodenej ale o snahu vidieť svoje dieťa. Svedkyne V. R. a P. H., ktoré ako osoby
blízke obžalovanému zase uviedli, že obžalovaný jedine čo chce je stretávať sa s deťmi a tiež opísali
situáciu, kedy poškodená pri dopravnej nehode prvému volala obžalovanému, aby jej pomohol, teda

stále tu súdu absentuje skutočný strach o ktorom poškodená hovorí. Z logiky veci predsa vyplýva, že
ak mám z niekoho strach nevyhľadávam ho, nepozývam ho na stretnutia, dovolenky a spoločné akcie a
tvrdenie, že chcela len aby deti to lepšie zvládli je zavádzajúce, nakoľko ak sa obžalovaného skutočne
tak bojí, nie je dôvod aby ona bola prítomná pri tom keď je otec s deťmi a trávi s nimi čas. Jej obava,
ktorú prezentuje pred súdom sa súdu javí ako dôsledok toho že nesprávne interpretuje situácie, ktoré

prežíva, avšak nemožno to pripísať správaniu obžalovaného.

V súvislosti s vyšetrením osoby poškodenej sa súd zaoberal aj výpoveďou W.. C. A., W.. pracujúcej
v organizácií Žena v tiesni, ktorá vypovedala, že poškodená podľa ich zistení trpí postramatickou
stresovou poruchou ako dôsledok správania obžalovaného, a bola vystavená násiliu fyzickému aj

psychickému. Tu súd musí uviesť, že nepopiera prospech činnosti týchto organizácií v rámci domáceho
násilia páchaného na ženách. Súd však v tomto prípade vychádza zo znaleckých posudkov, dvoch
znalcov, ktorý uskutočnili cielené vyšetrenie a zhodne vypovedali, že u poškodenej nezaznamenali
žiadne známky postraumatickej poruchy hoc obaja použili testy z ktorých by sa dala táto zistiť. Konkrétne
znalec Ď. robil dotazníku Mini - DIPS. Obaja uviedli, že v prípade postraumatickej poruchy, by táto

bez náležitej pomoci zo strany psychiatra sa len zhoršovala. A súd mal aj z vyjadrenia poškodenej a
aj z lekárskej správy vypracovanej V.. B. A., psychiatričkou preukázané, že poškodená od roku 2012
nebola liečená, liečená bola v období rokov 2004 - 2011 pre úzkostno - depresívny syndróm a v roku
2011 krátko pre únavový syndróm. Rovnako tiež je dôležité aj vyjadrenie znalcov, že v prípade ak by
zistili u poškodenej, že trpí nejakou poruchou resp. vykazuje znaky nejakej poruchy uviedli by to vo

svojom znaleckom posudku a odporučili by vyšetriť jej stav psychiatrom, obaja však zhodne uviedli,
že takúto skutočnosť u poškodenej nezistili. Súd teda nepovažoval tvrdenia svedkyne, ktorá určite má
skúsenosti s prácou so ženami v rámci domáceho násilia v danom prípade za overené a preukázanéa
potvrdené odborníkom, a teda že by poškodená mala trpieť postraumatickou stresovou poruchou.
Totižto skutočnosť, že u poškodenej vyvoláva celé konanie o rozvod a všetko s tým spojené stresové

situácie potvrdili aj znalci, ale vylúčili, že by u poškodenej boli prítomné znaky, že trpí postraumatickou
stresovou poruchou. Súd aj z týchto dôvodov, a teda na základe vypočutia znalcov odmietol vykonať
dôkaz, ktorý navrhoval obžalovaný a obhajkyňa, a to dať vyšetriť poškodenú psychiatrom. Súd počas
výsluchu a a na základe výpovedí nezistil dôvod na takýto zásah do súkromia poškodenej. Počaskonania súd nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že u poškodenej je podstatne znížená
schopnosť správne vnímať alebo vypovedať a túto nezistili ani znalci, a preto tento dôkaz odmietol
vykonať.Rovnakoztýchtodôvodovodmietolvykonaťajpoškodenounavrhovanýdôkaznapsychiatrické

vyšetrenie obžalovaného. Súd pripomína, že vyšetriť duševný stav osôb psychiatrom možno len v
prípadoch ak sú vážne pochybnosti o týchto osobách a v tomto prípade súd také pochybnosti nemal.

Poškodená tiež uviedla, že obžalovaný ju mal obťažovať aj nespočetným množstvom sms správ. Tu
súd konštatuje, že na základe obsahu správ, ktoré boli predložené poškodenou do konania je zrejmé,

že obžalovaný sa zaujíma o svoje deti, rieši s obžalovanou odovzdanie detí, akcie deti, chce s deťmi
telefonovať. Nie je možné to chápať ako prenasledovanie. Nie je dokonca možné z týchto sms správ
vyvodiť záver, že ide o nadmerné informovanie sa obžalovaného o deti, nakoľko keďže s deťmi nie
je a styk nie je umožnený a realizovaný, je to v podstate jediná forma akou môže získať informácie
o deťoch. Rovnako tak je právom otca informovať sa o zdravotnom stave deti u ich obvodnej lekárky,
pričom tá nepotvrdila, že by to bolo neúmerné. Sms správy, ktorá boli predložené do konania a týkajú sa

komunikácie poškodenej s matkou obžalovaného, nedokazujú nebezpečné prenasledovanie, dokazujú
iba to, že vzťah poškodenej a matky obžalovaného nie je dobrý.

Čo sa týka vyhrážok ublížením na zdraví, poškodená opísala len jednu situáciu na Sklabinksej kedy jej
mal obžalovaný povedať, že nech si dáva pozor a že sa ma po p..., a pritom mal urobiť pohyb akoby

si podrezával hrdlo. Uviedla aj iné fyzické ataky ako ťahanie za vlasy, avšak z tejto jej výpovede opäť
vyplýva, že ide o ojedinelé aj keď nevhodné správanie obvineného, ktoré však nenapĺňa ostatné znaky
trestného činu nebezpečného prenasledovania a síce, že ide o dlhodobé a sústavné konanie, tak ako
to má na mysli trestný zákon.

Čo sa týka úradných záznamov, ktoré sa nachádzajú v spise zo dní 05.03.017, 25.11.2017 a 21.12.2017,
tieto opakovane len dokazujú, že situácia ohľadne styku obžalovaného s deťmi je problematická. Z
jednotlivých úradných záznamov vyplýva, že hliadky boli vyslané na miesto zásahu z dôvodu, že pri
prebratídetíotcomdošlokukonfliktom,atozdôvodu,žedetinechceliísťsotcom,maloletáV.ušlamatke
keď si ju mal vyzdvihnúť. Všetky tieto situácie sú z obdobia, keď mal obžalovaný styk s deťmi, chcel

ho realizovať a sú len dôkazom neschopnosti obžalovaného a poškodenej dohodnúť sa na normálnom
fungovaní s deťmi po rozpade manžesltva resp. opustení spoločnej domácnosti poškodenou.

Čo sa týka záznamov z výjazdou zo dní 31.1.2017, 21.02.2017, 29.03.2017, 21.09.2017, 19.10.2017 a
26.11.2017, z týchto vyplýva, že poškodená volala na políciu z dôvodu že obžalovaný ju prenasleduje,

chodí okolo ich bydliska, kde ho mal údajne vidieť ich maloletý syn, videla tam zaparkované jeho vozidlo
v ktorom sa však obžalovaný ani v blízkosti nenachádzal, v priestoroch školy na ňu vykrykuje, mal k
nej byť vulgárny a agresívny. Zo záznamov tiež súd zistil, že vyslaný príslušníci ani v jednom prípade
obžalovaného na mieste výjazdu nenašli. Tieto prípady podľa názoru súdu preukazujú len skutočnosť,
že syn mal údajne vidieť svojho otca, tiež skutočnosť, že obžalovaný mal zaparkované auto v blízkosti

bydliska poškodenej, nedokazujú však, že obžalovaný sa na týchto miestach nachádzal za účelom
kontaktovania obžalovanej. Jediná situácia, kedy volala poškodená políciu bolo v priestoroch školy, kde
podľa jej tvrdenia mal stáť pred triedou a vykrikovať na ňu. Ide o ojedinelé preukázané správanie a
takéto ojedinelé chovanie aj keď neprístojné nemožno považovať za nebezpečné prenasledovanie. Čo
sa týka situácie kedy ho mala vidieť na sídlisku, nie je preukázané, že tam bol za účelom kontaktovania

poškodenej, dokonca zo záznamu ani nevyplýva, že by s ním komunikovala, len že ho tam videla.

Súd musí tiež konštatovať, že nebola naplnená ani subjektívna stránka trestného činu nebezpečného
prenasledovania a síce nebolo preukázané úmyselné konania obžalovaného cielené, dlhodobé a
sústavné konanie, ktoré by mohlo vzbudiť dôvodnú obavu poškodenej o jej život a podstatným spô-

sobom zhoršiť kvalitu jej života. Z výpovedi je zrejmá len snaha obžalovaného o kontakt s deťmi, ktorý
nie je realizovaný. Ten potvrdzujú aj ďalšie čestné prehlásenia osôb W. K., V. W., J.. Q. V. a A. K..
Čo sa týka prehlásenia vypracovaného V. K., súd naň neprihliadal, nakoľko toto bolo spochybnené a
svedkyňa z obavy, že by bolo možné jej výpoveď použiť proti nej odmietla vypovedať na pojednávaní,
a teda neverifikovala pravosť tohto listu ani jeho obsahu.

Súd v súvislosti s výpoveďami svedkov odmietol vypočuť pani A. z rady prvá dieťaťa, nakoľko
nepovažoval jej výsluch za potrebný, nakoľko táto sa mala vyjadriť len k situácií, ktorá sa odohrala, keď
boli navštíviť poškodenú a netýkala sa tohto konania. Jej výpoveďou chcel obžalovaný len potvrdiť, žeobžalovaná rozdielne vníma určité situácie, avšak tieto skutočnosti si súd mohol overiť aj z výpovedí
ostatných svedkov a súd ich považoval za dostačujúce.

Na druhej strane výpovede svedkov priamo usvedčujú obžalovaného zo spáchanie trestného činu
ohovárania. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
ohovárania podľa § 370 Tr. zákona, keďže o poškodenej oznámil nepravdivý údaj, ktorý je značnou
mierou spôsobilý ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jej
rodinné vzťahy alebo spôsobiť jej inú vážnu ujmu. Obžalovaný svojím konaním naplnil tak objektívnu

ako aj subjektívnu stránku tohto trestného činu. Z judikatúry vyplýva, že nepravdivý údaj o inom, že je
duševne chorý, môže byť údajom spôsobilým značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanova
poškodiť ho v zamestnaní, resp. spôsobiť mu inú vážnu ujmu ( R52/1980). Na naplnenie skutkovej
podstaty prečinu podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona nie je potrebné, aby skutočne došlo k následku
predpokladaného týmto ustanovením, avšak je nevyhnutné, aby vznik tohto následku bol aspoň možné
dôvodne očakávať, čo v danom prípade naplnené bolo nakoľko nepravdivé informácie, ktoré uvádzal

obžalovaný sú reálne spôsobilé deklarovaný následok vyvolať. Taktiež bolo preukázané, že obžalovaný
konal v priamom úmysle pričom vedel, že informácie, ktoré o poškodenej uvádza nie sú pravdivé.

Spáchanie činu potvrdzujú výpovede svedkov, ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný sa mal o poškodenej
vyjadrovať, že je psychicky chorá, že sa dokonca lieči resp. by sa mala dať liečiť, že jej jazyková škola

skončí, že to nezvládne, že sa vrátila z liečenia, že nevie učiť. Tieto veci obžalovaný uvádzal svedkom,
ktorí boli študentmi v ich jazykovej škole Y., potvrdil to J.. Z. W., ktorá potvrdila, že aj jej kolegovia, ktorý
chodili do jazykovej sškoly sa na základe toho čo im povedal obžalovaný pýtali ako na tom poškodená
je a či sa jej už psychicky polepšilo. Tieto skutočnosti uvádzal aj iným osobám ako napríklad P. Č., ktorá
potvrdila, že obžalovaný kontaktoval dokonca jej matku a pýtal sa jej či sa nebojí svoju dcéru poslať na

dovolenku s poškodenou, že tam bude dokonca jediná zodpovedná. Vyjadroval sa k psychickému stavu
poškodenejstým,žesaobávaodetivzhľadomnajejpsychickystavčopotvrdilaajpracovníčkaÚPSVaR
Martin pani V.. F. X., ktorej mal doniesť aj znalecký posudok, ktorý sa týkal poškodenej. Túto skutočnosť
obžalovaný uviedol aj pred V. T., čo mal súd preukázané zo zvukového záznamu, ktorá je jeho sesternica
a ktorej uviedol, že poškodená je chorá a že nevie či je to výsledkom stresu alebo kombináciou liekov.

Tútoskutočnosťpotvrdilaajsvedkyňa D.K. predktoroutiežpovedal,žejepsychickychoráapresviedčal
ju opisom rôznych situácií, že je to pravda, pričom svedkyňa uviedla, že obžalovaný o tom rozprával
aj pred inými osobami konkrétne povedala, že ich známy R. K. sa pred ňou vyjadril, aby poškodenú
sledovala, lebo na základe toho, čo mu obžalovaný povedal, poškodená vraj vykazuje znaky psychickej
poruchy, ktorú má jeho manželka. Rovnako tak z úradného záznamu z výjazdu zo dňa 05.03.2017

mal súd preukázané, že obžalovaný o poškodenej pred W.. Q. V. a N.. V. E. uviedol, že poškodená je
psychicky labilná. Taktiež túto informáciu potvrdila pri vyťažení pani P. T. Š., ktorá uviedla, že obžalovaný
pred ňou povedal, aké má problémy s manželkou a že nie je normálna. Taktiež V.. D. C. pri vyťažení
potvrdila, že obžalovaný ju kontaktoval, a že spochybňoval schopnosti poškodenej ako matky, hovoril
o nej že je chorá, že potrebuje psychiatra a liečenie, niekoľkokrát ju označil ako bláznivú. Výpovede

týchto svedkov neboli ničím spochybnené. Súd mal teda jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa
vyjadroval a uvádzal pred osobami nepravdivé údaje o poškodenej o jej psychickom stave, o tom, že
sa má liečiť, že potrebuje psychiatra, že to nevydrží, jej škola skončí, že nie je dobrá matka, že sa bojí
o deti vzhľadom na psychický stav poškodenej. V danom prípade bolo preukázané aj to, že kvôli týmto
vyjadreniam niektorí študenti prestali navštevovať jazykovú školu poškodenej, čo potvrdila svedkyňa J..

Z. W..

V prípade prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona stačí ak nepravdivý údaj uvedie obžalovaný
pred jednou osobou. Súd mal však preukázané, že obžalovaný tak urobil pred viacerými osobami,
pričom súd má preukázané, že to urobil úmyselne s cieľom nie pomoci poškodenej ako uvádza, ale

naopak poškodiť jej. Z výpovedi svedkov vyplýva, že jeho cieľom bolo poškodiť jej aby tak získal
lepšie postavenie v rámci konania o úprave styku s jeho deťmi. Podľa názoru súdu je neprípustné,
aby ktokoľvek rozprával o psychickom stave inej osobe, dokonca poskytoval znalecké posudky, kde
daná osoba je vyšetrovaná či už psychológom alebo psychiatrom bez súhlasu tejto osoby, ide o zásah
do jej osobnej integrity. Navyše je zrejmé, že tieto údaje, ktoré obžalovaný uvádzal nie sú pravdivé.

Nebolo preukázané, že by poškodená bola psychicky chorá, že by sa nevedela starať o deti, že sa
lieči na psychiatrii, že nevie učiť. Vyplýva to z výpovedi svedkov a čo sa týka vyjadrení o psychickom
stave poškodenej, ktorý podľa názoru súdu prevažuje nad inými vyjadreniami a je najviac spôsobilý
poškodiť poškodenej, vyplýva aj z výpovedi znalcov, ktorý nezistili u poškodenej žiadnu psychickúporuchu a v prípade ak by odhalili, že sú tu znaky nejakej poruchy, odporučili by vyšetrenie psychiatrom.
Keďže obžalovaný vedel o tejto skutočnosti, nakoľko znalecké posudky čítal a aj ich používal pri svojich
vyjadreniach o poškodenej, vedel že jeho vyjadrenia nie sú pravda. Súd to, že obžalovaná netrpí

psychickou poruchou mal preukázaná aj z lekárskej správy vypracovanej V.. B. A., psychiatričkou, ktorá
v nej uviedla, že poškodená od roku 2012 nebola liečená, liečená bola v období rokov 2004 - 2011
pre úzkostno - depresívny syndróm a v roku 2011 krátko pre únavový syndróm, teda jednoznačne z
nej vyplýva, že poškodená netrpí žiadnou psychickou poruchou. Je zrejmé, že obžalovaný z dôvodu
konfliktov, ktorá vznikli medzi ním a poškodenou jej chcel týmto spôsobom poškodiť, či už v pracovnom

živote, nakoľko pred študentmi sa vyjadroval o jej psychickom stave a schopnosti učiť, či už v rodinných
vzťahoch, keď aj pred jej známymi sa mal takto vyjadriť, či pred pracovníčkou sociálnych služieb, ktorá
mala na starosti ich prípad, čím si chcel privodiť lepšie postavenie v rámci „boja o deti“. Súd pripúšťa
a z výpovedi svedkov je zrejmé, že vzťahy medzi poškodenou a obžalovaným sú napäté, jednoznačne
však nie je možné riešiť tieto veci oznamovaním nepravdivých údajov o druhej osobe v úmysle vykresliť
ju pred inými ako chorú osobu, ktorá nevie učiť, nevie sa postarať o deti, čo jej mohlo v konečnom

dôsledku poškodiť aj v rámci súdneho konania, v ktorom sa rozhodovalo práve o tom ako bude upravená
starostlivosť o deti, komu budú deti zverené a ako bude upravený styk s deťmi.

Súd teda rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a obžalovaného odsúdil za prečin
ohovárania podľa § 370 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko mal bez pochybnosti preukázané, že obžalovaný

naplnil všetky znaky skutkovej podstaty tohto prečinu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zákona, v zmysle
ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona
vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme
individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy; u spolupáchateľov prihliadne aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo

k spáchaniu trestného činu. Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obžalovaný. nemá
podľa aktuálneho odpisu z registra trestov doposiaľ žiaden záznam. Bol riešený priestupkovo celkom
10 krát, išlo v 3-ch prípadoch o priestupky na úseku dopravy, kde mu bola uložená pokuta a 7-mich
prípadoch na úseku občianskeho spolunažívania, kde tieto boli až na jeden prípad všetky zastavené.
Pri rozhodovaní o ukladaní trestu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť v zmysle ust.

§ 36, § 37 Tr. zákona. Po vyhodnotení osoby páchateľa, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsob
konania a následok činu súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 1500 eur, pričom pre prípad,
žebytentomoholbyťúmyselnezmarenýustanovilmunáhradnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní1mesiaca,
ktorý považoval za primeraný a dostatočný z hľadiska naplnenia účelu trestu. Súd prihliadol aj na to, že
celá situácia medzi poškodenou a obžalovaným je napätá a ich vzájomná neschopnosť spolupracovať

a rozumne sa dohodnúť má a aj mala vplyv na konanie obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.