Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Soňa Zmeková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417213636
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4417213636.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
RenátyPátrovičovejaJUDr.DenisyŠaligovejvsporežalobcu:Y.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.X,XXX
XX G. J., proti žalovanému: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX W., o zaplatenie sumy
203.521 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 6C/107/2017-62 zo dňa 17.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
203.521 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.12.2015 do zaplatenia a úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 204.521 eur od 01.01.2011 do 30.01.2015 do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia dlhu vo výške 203.521 eur s príslušenstvom, ktorý žalovaný
dňa 15.03.2010 písomne uznal vo výške 204.521 eur. Uznanie dlhu bolo spísané z dôvodu, že žalobca
v priebehu rokov 2000 až 2009 požičal žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 6.161.400
Sk (204.521 eur). Po úhrade časti dlhu vo výške 1.000 eur podľa žalobcu predstavuje dlh žalovaného
203.521 eur.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 6C/107/2017-17 zo dňa 31.01.2018, voči ktorému podal
žalovaný odpor namietajúc najmä to, že žalobcovi uhradil istinu 50.000 Sk, o čom bola pred notárkou
JUDr. Košinovou spísaná listina, a preto neexistuje právny dôvod na zaplatenie úrokov z omeškania.
Spochybnil čestné prehlásenie predložené žalobcom z dôvodu chýbajúceho dátumu vyhotovenia. Tiež
namietal, že predmetné čestné prehlásenie nebolo podpísané pred notárom alebo iným orgánom,

ktorý by preukázal totožnosť osoby podpisujúcej tento dokument. Odmietol tvrdenie o existencii dlhu a
spochybnil aj správnosť výpočtu úrokov. Vyslovil pochybnosti o schopnosti žalobcu požičať mu finančné
prostriedky v takej výške, pretože tento nebol a ani v súčasnosti nie je majetný. Namietal aj dobu takmer
8 rokov, počas ktorej žalobca čakal s podaním žaloby na vrátenie žalovanej sumy.

3. Žalobca tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odpore poprel a zotrval na svojich tvrdeniach uvedených

v žalobe. Zároveň dodal, že žalovaný dňa 01.09.2000 podpísal uznanie dlhu vo výške 32.000 DEM
na matrike v Nových Zámkoch, ktoré predložil spolu s vyjadrením. Predložením mzdových listov zase
deklaroval, aký bol jeho príjem napr. v novembri 2003 (130.043,10 Sk), v novembri 2004 (173.597,05
Sk), v septembri 2005 (117.531,70 Sk) a v januári 2006 (214.630,50 Sk), čo podľa neho svedčí o tom, že
ročne disponoval s oveľa väčším objemom financií ako len so sumou 600.000 Sk. Žalovaný mu sľuboval
vrátenie pôžičky, preto žalobu nepodal skôr. Notárku JUDr. Košinovú nepozná.4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z princípu formálnej pravdy obsiahnutej v Civilnom sporovom
poriadku a vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe sa stotožnil s jeho tvrdením o tom,
že žalovanému poskytol pôžičku v celkovej sume 204.521 eur spolu s úrokmi, pričom z uvedenej sumy

mu žalovaný vrátil len 1.000 eur. Súd zároveň aplikoval ustanovenie § 153 ods. 3 CSP a neprihliadal na
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené včas. Vychádzal len z tvrdení
a skutočností uvedených v žalobe a v odpore žalovaného proti platobnému rozkazu.

5. Súd mal z potvrdenia - čestného prehlásenia podpísaného oboma stranami preukázané, že žalobca

žalovanému viackrát požičal finančné prostriedky v celkovej sume 6.161.400 Sk (204.521 eur), pričom
sa obe strany dohodli, že peniaze žalovaný vráti v roku 2010 v dvoch až troch splátkach bez úrokov.
Potvrdenie je podpísané oboma stranami bez uvedenia dátumu. Podľa čestného prehlásenia žalobcu
zo dňa 13.07.2017 vrátil žalovaný žalobcovi sumu 1.000 eur v novembri 2015. Súd ďalej uviedol, že
žalovaný nepredložil dôkaz o vrátení sumy 50.000 Sk a ani listinu spísanú JUDr. Košinovou, ktorá
mala vrátenie peňazí potvrdzovať. Pri rozhodovaní súd vychádzal z tvrdení žalovaného uvádzaných v

odpore, v ktorom žalovaný nenamietal, že medzi stranami došlo k pôžičke, resp. k viacerým pôžičkám.
Žalovaný namietal výšku pôžičky, spochybnil príjmy žalobcu a výšku úrokov z omeškania, ktorých sa
žalobca žalobou domáhal. Nenamietal však, že tieto úroky neboli medzi stranami dohodnuté. Súd preto
prijal záver, že pôžičku ako takú žalovaný nespochybnil. Zdôraznil, že vychádzal len z prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré boli uplatnené včas, a na ďalšie prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany strán, ktoré strany uviedli neskôr, podľa § 153 ods.
2 CSP neprihliadal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 489, § 558, § 559 ods. 1, § 563, §
657, § 658 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 1, 2, 3 a § 255 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. S tvrdeniami žalobcu nesúhlasil, pričom ich považuje za
vykonštruované. Podpis na potvrdení zo dňa 01.09.2000 nemohol byť podpísaný a overený na matrike

v Nových Zámkoch, pretože sa na ňom nachádza podpis jeho otca. Tiež nesedí adresa jeho trvalého
pobytu, ktorou je Kostolná 30/11, Gbelce, a nie Novozámocká cesta 934/A.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že jeho tvrdenia nie sú vykonštruované,
že žalovaný v roku 2010 uznal svoj dlh a potvrdil ho svojim podpisom v jeho osobnom motorovom

vozidle priamo pred ním a sám žalovaný priniesol napísanú listinu o uznaní dlhu. Tiež potvrdenie zo dňa
01.09.2000 pred ním žalovaný osobne podpísal na matrike, o čom svedčí aj potvrdenie z Mestského
úradu v Nových Zámkoch, ktoré bolo zaslané Okresnému riaditeľstvu PZ v Nových Zámkoch vo veci
sp. zn. ČVS: ORP-305/2-VYS-NZ-2017. Z tohto dôvodu považuje za absurdné tvrdenie žalovaného o
tom, že podpis patrí jeho otcovi. Zopakoval, že nikdy nebol na Notárskom úrade JUDr. Košinovej, a

upozornil, že občiansky preukaz predložený žalovaným bol vydaný až v roku 2015. Žalovaný môže mať
v občianskom preukaze uvedenú adresu Kostolná 11, ktorá je adresou jeho rodičov, zdržiava sa však
na adrese Novozámocká 934/14, Gbelce, čo vplýva aj z čestného prehlásenia jeho manželky Agneši
Pinkeovej.

8. Žalovaný v následnom vyjadrení uviedol, že odmieta tvrdenia žalobcu o uznaní dlhu ako aj to, že
on túto listinu priniesol napísanú. Uznanie neobsahuje dátum vyhotovenia, čím je porušená jedna z
podmienok uznania dlhu. Keďže žalobcovi odovzdal istinu 50.000 Sk, dlh zanikol. V roku 2010 už dlh
neexistoval. Jeho bydliskom v občianskom preukaze je od roku 1970 Kostolná ulica č.11. Z čestného
prehlásenia jeho manželky predsa nemôže vyplývať, že sa zdržiava na adrese Novozámocká 934/14,

Gbelce. Záverom namietal aj premlčanie pohľadávky žalobcu.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolací súd sa nestotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho
odôvodnením z nasledovných dôvodov:10. Súd prvej inštancie opieral svoje rozhodnutie len o tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a tvrdenia
žalovaného uvedené v odpore (bod 10. odôvodnenia) a uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v
zmysle § 153 CSP. Mal za to, že žalovaný v odpore nenamietal platnosť čestného prehlásenia a ani

svoj podpis na ňom, lebo namietal len chýbajúci dátum a neoverenie podpisu notárom. Po predbežnom
právnom posúdení veci podľa § 181 ods. 2 CSP bol toho názoru, že žaloba je z vyššie uvedených
dôvodov dôvodná. Dokazovanie navrhnuté žalovaným, ktorým by sa zistila pravosť jeho podpisu na
čestnom prehlásení, nepripustil a za daného stavu vo veci rozhodol. Žalovaný v odvolaní namietal práve
nevykonanie ním navrhnutých dôkazov.

11. Uvedený postup súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javil nesprávny a predčasný. Žaloba
vo veci bola podaná už za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016. Tento nový procesný predpis zakotvil vo svojich ustanoveniach sudcovskú koncentráciu
konania, v zmysle ktorej má strana sporu povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany včas. V prípade porušenia tejto povinnosti nemusí súd prihliadnuť na prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany nepredložené včas. Urobí tak najmä vtedy, ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Obsah tohto ustanovenia vychádza
z princípu hospodárnosti konania zakotveného v čl. 8, 17 CSP a zákonodarca ním chcel zabrániť
nedôvodným prieťahom v konaní (čl. 5 CSP). Okrem sudcovskej koncentrácii konania, ktorá je v
právomoci súdu, pozná procesný predpis aj zákonnú koncentráciu konania (§ 154), ktorá je pre súd a

strany obligatórna. Podľa nej je možné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

12. S ohľadom na obsah spisu sa v tomto konaní uskutočnilo dňa 17.07.2018jedno pojednávanie,
na ktorom súd uviedol predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP a následne hneď o

žalobe rozhodol. Uviedol, že prihliadal na tvrdenia uvedené v žalobe ako aj v odpore, a mal za to, že
žaloba je dôvodná. Dokazovanie navrhnuté žalobcom po prednesení predbežného právneho posúdenia
a spočívajúce v ustanovení znalca za účelom overenia pravosti podpisu žalovaného nepripustil. Z
obsahu spisu je však zrejmé, že žalovaný už v odpore spochybnil pravosť podpisu z dôvodu, že nebol
overený notárom, aj keď výslovne neuviedol, že podpis na čestnom prehlásení nie je jeho. Okrem

toho spochybnil aj dátum vyhotovenia sporného dokumentu. Odmietol tiež tvrdenia žalobcu o existencii
dlhu. Sám žalobca na základe odporu podaného žalovaným si jeho obsah vysvetlil tak, že žalovaný
spochybňuje svoj podpis na čestnom prehlásení, a preto uviedol, že pravosť podpisu žalovaného môže
byť potvrdená znalcom - grafológom. Trval na tom, že žalovaný čestné prehlásenie podpísal pred ním.
V reakcii na vyjadrenie žalobcu žalovaný v podaní zo dňa 03.05.2018 opätovne spochybňoval pravosť

podpisu, pretože nebol úradne overený, na čo žalobca v podaní z 28.05.2018 zopakoval, že pravosť
podpisu môže potvrdiť znalec.

13. Z obsahu vyjadrení strán sporu vyplýva, že pravosť podpisu žalovaného na čestnom prehlásení
bola medzi nimi sporná. Túto skutočnosť si uvedomoval aj žalobca, preto sa nebránil ani ustanoveniu

znalca, ktorý by pravosť podpisu posúdil. Sám však návrh na jeho ustanovenie nepodal. Podal ho však
žalovaný,atonazákladeodlišnýchtvrdenístránsporuazrejmetiežpreto,žesúdvyslovilsvojpredbežný
právny názor o dôvodnosti žaloby.

14. Odvolací súd konštatoval, že nie je možné vychádzať len z tvrdení strán sporu uvádzaných v žalobe

a v odpore a na ďalšie prostriedky procesného útoku a obrany neprihliadať, ako to urobil súd prvej
inštancie. Strany majú možnosť v priebehu celého konania prednášať svoje tvrdenia a zároveň k nim
predkladať aj dôkazy. Uvedené vyplýva aj z čl. 9 základných princípov CSP. Pokiaľ by súd dôsledne
vychádzal z obsahu vyjadrení strán sporu, nemohol by prijať záver, že žalovaný pravosť svojho podpisu
na čestnom prehlásení nespochybnil. Veď aj sám žalobca si bol vedomý toho, že spochybnenie zo strany

žalovaného tu bolo, a preto sa nebránil ani znaleckému dokazovaniu. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je
zrejmé, prečo sa súd nezaoberal aj vyjadreniami strán sporu, ktoré nasledovali po podaní odporu. Tieto
prostriedky procesnej obrany a útoku boli uplatnené včas a boli reakciou strán na ich predchádzajúce
tvrdenia. Pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až následne po tom, ako sa strany v spore písomne
vyjadrili. Treba však dodať, že aj na neskôr predložené prostriedky procesného útoku a obrany môže

súd prihliadnuť, a to najmä v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, napríklad ak ide o právne
zložitú vec alebo účastník, ktorý nebol zastúpený právnym zástupcom, nerozoznal potrebu tvrdiť určité
skutočnosti alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.15. V danom spore nebola ani jedna zo strán právne zastúpená. Napriek zjavnej spornosti pravosti
podpisu,ktorúsiobestranyuvedomovali,nenavrhlavopredanijednazostrándokazovanieustanovením
znalca. Návrh na dokazovanie ustanovením znalca bol prednesený až na pojednávaní, na ktorom bol

už žalovaný právne zastúpený advokátkou a na ktorom súd uviedol predbežné právne posúdenie veci,
z ktorého vyplynulo, že žalobu považuje za dôvodnú. Odvolací súd prijal záver, že ustanovením znalca
by nedošlo k narušeniu princípu hospodárnosti konania. Presadzovanie princípu hospodárnosti konania
nemôže byť na úkor princípu spravodlivosti a právnej istoty, že spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Vo veci sa uskutočnilo len jedno pojednávanie, na ktorom súd rozhodol a neumožnil vykonať ďalšie

dokazovanie. K narušeniu princípu hospodárnosti konania by mohlo dôjsť v takom prípade, ak by strany
boli pasívne, neuvádzali by žiadne tvrdenia, vo veci by boli vytýčené viaceré pojednávania, ktorých
by sa strany nezúčastňovali, a následne pred vynesením rozhodnutia by spôsobili prieťahy uvedením
nových skutkových tvrdení a navrhnutím dôkazov na ich preukázanie. Toto sa však v danom prípade
nestalo, strany boli aktívne, prednášali svoje skutkové tvrdenia a na vytýčený termín pojednávania
sa dostavili. Po prednesení predbežného právneho posúdenia žalovaný ako sporová strana navrhol

vykonať dôkaz, o ktorého potrebe vykonania sa v písomných podaniach vyjadroval aj sám žalobca. Vo
veci teda nenastal žiadny zvrat v skutkových tvrdeniach ohľadne pravosti podpisu žalovaného; išlo o
kontinuálnosť tvrdení strán, ktorý logicky vyústil, a to aj po predbežnom právnom posúdení veci súdom,
do navrhnutia dokazovania ustanovením znalca za účelom pravosti podpisu žalovaného.

16. Vzhľadom na uvedené je preto zrejmé, že nevykonaním tohto dôkazu bolo žalovanému
znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Z tohto dôvodu preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)

vykoná dokazovanie navrhnuté žalovaným ohľadne pravosti jeho podpisu na čestnom prehlásení.

17. V súvislosti s podpisom na čestnom prehlásení odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej
inštancie na nasledujúce skutočnosti. Na prvý pohľad sa javí, že podpisy pod menom František Pinke
na čestnom prehlásení (v spise na č. l. 5) a na potvrdení (v spise na č. l. 30) by mohli patriť tej istej

osobe, pričom podpis na prvej listine nebol overený, na druhej listine však overený bol. Treba uviesť,
že v spise sa nachádza aj čestné prehlásenie otca žalovaného, na ktorom je podpis, ktorý sa na prvý
pohľad javí, akoby patril tej istej osobe, ktorá podpísala aj dve vyššie spomínané listiny. Naopak, podpisy
žalovaného, ktoré sa nachádzajú v spise a boli vyhotovené s odstupom času - odpor, písomné podania,
čestné prehlásenie, súhlas s vyhotovením fotokópie občianskeho preukazu, plnomocenstvo, doručenka,

na adresu Novozámocká cesta 934/A, Gbelce na č. l. 69, odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu - sa na
prvý pohľad javia ako podpisy, ktoré nepodpisovala totožná osoba s osobou uvedenou na čestnom
prehlásení a potvrdení. Aj vzhľadom na tieto zjavné a voľným okom zrejmé odlišnosti v podpisoch
je v záujme spravodlivého objasnenia skutkového stavu veci, aby bolo za účelom pravosti podpisu
žalovaného vykonané dokazovanie tak, ako žalovaný v konaní navrhoval. Navyše z obsahu spisu je

tiež zrejmé, že číslo občianskeho preukazu žalovaného uvedeného na potvrdení (v spise na č. l. 5)
je iné než číslo občianskeho preukazu, ktorý bol predložený žalovaným v spore, pretože ide o nový
občiansky preukaz vydaný dňa 12.02.2015. Je možné, že v starom občianskom preukaze mal žalovaný
uvedenú aj inú adresu trvalého pobytu, a to tú, ktorá vyplýva z potvrdenia a čestného prehlásenia,
čo by mohlo objasňovať, prečo je adresa v čestnom prehlásení iná. Na tieto okolnosti odvolací súd

upozorňuje z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nimi vôbec nezaoberal, aj keď v spore rezonovali a
žalovaný na ne opätovne poukázal aj v odvolaní. Uvedené tvrdenia zostali bez povšimnutia súdu napriek
tomu, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany bolo možné uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. Po ujasnení si pravosti podpisu žalovaného v čestnom prehlásení sa súd prvej inštancie vysporiada
so skutkovými a právnymi okolnosťami uznania dlhu, pričom zohľadní aj námietky strán uvedené v
odvolacom konaní. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke jeho presvedčivosti
a prekúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov
konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.