Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 17, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116011408
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7116011408.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému G. W. a spol.
pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4. 4. 2019 sp. zn. 4T/52/2016 na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 17. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 4T/52/2016 zo dňa 4. 4. 2019 podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
oslobodil obžalovaného G. W. spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I právne
kvalifikovanéhoakozločinskráteniadaneapoistnéhopodľa§276ods.1,ods.4Tr.zák. aobžalovaného
G. G. spod skutku právne kvalifikovaného ako zločin skrátenia dane a poistného spáchaný formou

účastníctva ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d/, § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ktorých sa mali
dopustiť tak, že

obžalovaný G. W. ako štatutárny zástupca spoločnosti EXTEL INVEST, spol. s r.o., Bratislava, IČO
36593885, v čase podania daňového priznania so sídlom v Košiciach na Matuškovej ulici č. 18 (ďalej
len EXTEL INVEST, s.r.o.), v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

mesiaca november 2011 podanom na Daňovom úrade Košice II, ul. Garbiarska č. 1 dňa 27.12.2011,
si neoprávnene odpočítal daň: z faktúry č. 1011201101 z 10.11.2011, ktorej predmetom zdaniteľného
plnenia bola záloha na základe Zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2011 so základom dane 243.600 Eur, z
toho DPH 40.600 Eur s dátumom dodania 10.11.2011, z faktúry č. 1411201101 zo dňa 14.11.2011, ktorej
predmetom zdaniteľného plnenia bol nákup troch mostových žeriavov so základom dane 136.800 Eur,
z toho DPH 22.800 Eur a s dátumom dodania 14-11.2011, z faktúry č. 1811201101 zo dňa 18.11.2011,

ktorej predmetom zdaniteľného plnenia bol nákup nadstavba betón pumpy SCHWING 42 a striekací box
so základom dane 180 000 Eur, z toho DPH 30 000 Eur a s dátumom dodania 18.11.2011, z faktúry
2011201101 zo dňa 20.11.2011, ktorej predmetom zdaniteľného plnenia bola záloha na základe Zmluvy
o dielo zo dňa 24.10.2011 so základom dane 240.000 Eur, z tohto DPH 40.000 Eur a s dátumom dodania
20.11.2011, z faktúry č. 2811201101 zo dňa 28.11.2011, ktorej predmetom zdaniteľného plnenia bola
kúpa rôznych druhov prístrojov so základom dane 96.000 Eur, z toho DPH 16.000 Eur a s dátumom

dodania 28.11.2011, z faktúry č. 3011201101 zo dňa 30.11.2011, ktorej predmetom zdaniteľného plnenia
bol nákup portálového žeriavu so základom dane 24.632,34 Eur, z toho DPH 4.105,39 Eur a s dátumom
dodania 30.11.2011, od dodávateľa React Tradidng, s.r.o., Južná trieda 82, Košice, IČO 36 830 569,
ktoré v mene tejto spoločnosti a pre spoločnosť EXTEL INVEST, s.r.o., vystavil a poskytol obžalovaný
G. G. ako jej štatutárny zástupca a to aj napriek tomu, že k dodaniu predmetu zdaniteľného plnenia
uvedeného v príslušných faktúrach nedošlo, čím obžalovaný G. W. znížil výšku pre výpočet základu

dane z pridanej hodnoty ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky spolu vo výške 153.505,39
Eur a obžalovaný G. W. ku tomuto konaniu poskytol pomoc,pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní
dňa 4. 4. 2019. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní
stíhaní. Má zato, že na základe vykonaného dokazovania možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť

záver o tom, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchali ho obžalovaní spôsobom uvedeným v
obžalobnom návrhu. Obžalovaní sú v dostatočnom rozsahu usvedčovaní reťazou dôkazov, z ktorých sa
dá vyvodiť ucelený obraz o celom priebehu skutku, ktorý sa mal stať spôsobom uvedeným v obžalobnom
návrhu. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že tovar a služby, ktoré sú predmetom faktúr
uvedených v obžalobe reálne neexistovali a neprebehli. Prvotný dodávateľ v tomto reťazci spoločností
- spoločnosť LECRAST, s.r.o., konkrétne konateľ tejto spoločnosti jednoznačne poprel, že by niekedy s

niečím podnikal a tiež, že by bol vôbec vedome konateľom nejakej spoločnosti. Z jeho výpovede vyplýva,
že obžalovaných nepozná, nevidel žiaden tovar a žiadne splnomocnenie na zastupovanie nejakej
spoločnosti nedával. Istej osobe síce nejaké listiny podpisoval, avšak o ich obsahu vedomosť nemal.
Obžalovaní sú usvedčovaní aj výpoveďou svedkyne T. T., ktorá potvrdila, že spoločnosť LECRAST,
s.r.o. reálne nemala žiadne sídlo v priestoroch, ktorých bola výlučnou vlastníčkou a teda tovar uvedený

v sporných faktúrach ani nemohol byť uskladnený v priestoroch, ktoré mala mať spoločnosť od nej
prenajaté na tieto účely. Poukázal aj na výpoveď svedka T. K., ktorý mal byť v predmetnom období
zamestnancom tejto spoločnosti, poprel, že by bol jej zamestnancom v spornom období, z čoho vyplýva,
že spoločnosť nemala personálne, prevádzkové, ani majetkové podmienky na to, aby tieto plnenia
dodala. V rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR sp. zn. 212 181 72/2015 z 11.11.2012 sa konštatuje,

že spoločnosť LECRAST, s.r.o. má všetky znaky spoločnosti, ktorá v skutočnosti nevykonáva žiadnu
ekonomickú činnosť, iba faktúrami deklaruje plnenia, ktoré nepredstavujú hospodársku činnosť, pretože
nespĺňajú objektívne kritériá, na ktorých je tento pojem založený. Druhou spoločnosťou v tomto reťazci
bola spoločnosť React Trading, s.r.o., ktorej konateľom bol obžalovaný G. G. a ktorá mala sporný tovar
údajne odpredať ďalej spoločnosti EXTEL INVEST, s.r.o., ktorej štatutárom bol obžalovaný G. W., a

tá následne spoločnosti HM-MACHINERY, s.r.o. a následne mal tovar putovať do ďalších maďarských
spoločností. Pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty u spoločnosti EXTEL INVEST, s.r.o. bolo
zistené, že časť tovaru, ktorá sa nachádzala na sklade a ktorá bola časťou tovaru zakúpenej od
spoločnosti React Trading, s.r.o. sa v sklade nenachádzala v takom množstve, ako to preukazovali
predložené doklady a pri miestnom zisťovaní bolo taktiež zistené, že práce, ktoré boli fakturované neboli

dokončené. Obchodovanie medzi spoločnosťou React Trading, s.r.o. a spoločnosťou EXTEL INVEST,
s.r.o. síce potvrdila svedkyňa T. - účtovníčka spoločnosti EXTEL INVEST, s.r.o., avšak táto dala do
pozornosti, že o obchodovaní medzi týmito spoločnosťami má vedomosť len na základe faktúr, ktoré jej
ako účtovníčke boli predložené, pričom sama sporný tovar nikdy nevidela a nemá ani vedomosť o tom,
či boli faktúry aj reálne zaplatené. Obžalovaný G. W. sa podaním nepravdivého daňového priznania

za spoločnosť, ktorú zastupoval snažil o dosiahnutie toho, aby správcovi dane zaplatil daň v nižšej ako
zákonom určenej výške a týmto cieleným konaním dosiahol, že mu bola vyrubená daň v nižšej výmere.
Čo sa týka obžalovaného Róberta G. bolo taktiež preukázané, že vystavením nepravdivých účtovných
dokladov deklaroval dodanie tovaru a služieb, ktoré v skutočnosti dodané neboli.

Podľa jeho názoru výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz
tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver
o tom, že skutok sa stal a taktiež o vine obžalovaných. Zároveň je potrebné uviesť, že to, že v skutkovej
vete obžaloby je nesprávne uvedené, že "obvinený G. W. ku tomuto konaniu poskytol" považuje za
pisársku chybu, nakoľko z jej odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že pomocníkom pri spáchaní trestného

činu mal byť obžalovaný G. G..
Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I a vec vrátil tomuto súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.
Poškodená strana Daňový úrad Košice sa k odvolaniu prokurátora vyjadrila v tom smere, že podmienky

odpočítania dane upravujú ustanovenia § 49 až 51 Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať
daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Pre prijímateľa tovaru je faktúra dokladom, ktorý je nevyhnutný na preukázanie vznikunároku na odpočítanie dane z prijatého tovaru. Samotná existencia faktúry neznamená, že prijímateľ
tovaru má právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené podmienky na odpočítanie
dane ustanovené v § 49 Zákona o dani z pridanej hodnoty. V nadväznosti na citované ustanovenie

kontrolovaný daňový subjekt je povinný v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladať
v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového
poriadku daňovému subjektu vyplýva ďalšia povinnosť v rámci dokazovania, t. j. preukázať skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní,

ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol daňový subjekt vyzvaný správcom dane v priebehu
daňovej kontroly. Uvedené povinnosti si daňový subjekt nesplnil, čo je zaznamenané aj v Protokole z
daňovej kontroly č. 9801403/5/1070612/2013. V odôvodnení odvolania prokurátora je poukázané na
výpovede svedkov, ktorí nepotvrdili reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení, t.j. skutočnosti uvádzané
na faktúrach. Ide hlavne o výpovede konateľa spoločnosti LECRAST, s.r.o., svedkyne T. T., svedka T. K..

V nadväznosti na vyššie uvedené sa plne stotožňuje s dôvodmi prokurátora uvedené v odvolaní a
zároveň navrhla odvolaciemu súdu, aby podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaní G. W. a G. G. sa prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadrili písomne k odvolaniu prokurátora

auviedli,žesoskutočnosťamiuvedenýmiprokurátoromvodôvodneníodvolanianesúhlasia,nepovažujú
ich za správne. Naopak majú za to, že po vykonaní doplneného dokazovania a v zmysle pokynu
nadriadeného súdu dospel okresný súd k správnemu rozhodnutiu, keď ich spod obžaloby okresného
prokurátora v zmysle § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil. Okresný prokurátor poukázal len
na niektoré výpovede, avšak všetky ostatné výpovede, ktoré svedčili v ich prospech opomenul a

nevyhodnocoval situáciu objektívne pri zhodnotení všetkých dôkazov, ktoré by mali mať znaky trestného
činu. Majú za to, že okresný súd pri vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku správne posúdil všetky
okolnosti prípadu, v podstate zaoberal sa aj tými skutočnosťami a výsluchmi, ktoré namieta okresný
prokurátor a následne vo veci správne rozhodol. Stotožňujú sa so správnym konštatovaním súdu, že v
kontradiktórnom súdnom procese dôkazné bremeno spočíva na prokuratúre, pričom dospel k záveru,

že v tomto prípade orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich
dôkazov, čím by bez akýchkoľvek pochybností bol skutok preukázaný, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní,
resp., že sa tento skutok stal.

Poukázali na skutočnosti, že od počiatku popierali spáchanie takejto trestnej činnosti a žalovaného

skutku. Taktiež výpoveďami svedkov bolo preukázané, že došlo k obchodu, ktorý mal byť predmetom
zdaniteľných plnení a to výpoveďami svedkyne S., T., ktorá potvrdila vykonané práce, taktiež existenciu
faktúr, svedkom X., ktorý osobne práce vizuálne ukázal pracovníčkam daňového úradu, taktiež
budovu galvanizovne, lakovne, odstavné plochy pre kamióny, odstavné a parkovacie plochy, existenciu
betónovej pumpy a pod. Nie je dôvod spochybňovať plnú moc, ktorá mala byť udelená I. X. a ktorý mal

konať za spoločnosť LECRAST, ktoré skutočnosti potvrdil aj samotný obžalovaný G.. U. W. potvrdil, že
podpisoval faktúry, riadne bol zapísaný v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti a nie je dôvod
spochybňovať takéto konanie. Taktiež existenciu a dodanie tovaru potvrdil aj svedok T. V., ktorý uviedol,
že tovar bol následne prepravený do Maďarska, potvrdil, že boli vystavené dodacie listy a taktiež potvrdil
aj vyplatenie finančných prostriedkov za predmetné zariadenia. Pracovníci daňového úradu potvrdili, že

už nevykonali žiadnu ďalšiu kontrolu a ako sami uviedli, už ju nepovažovali za potrebnú a uspokojili sa
iba s tvrdením W.. Orgánmi činnými v trestnom konaní nebolo vzaté do úvahy, že ich zdaniteľné plnenie
bolo zaúčtované, účtovné doklady boli doložené a to neznamená, že sa dopustili úmyselného trestného
činu. V danom prípade je potrebné konať a rozhodovať podľa Zákona o správe daní a poplatkov,
keďže je to iné, ako konať a rozhodovať podľa Trestného zákona, Trestného poriadku. Poukázali na

to, že len samotné konštatovanie zistených nedostatkov, resp. spôsobenia daňového dlhu nenapĺňa
znaky žiadneho trestného činu, nakoľko jednou z podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa je jeho
zavinenie a to zavinenie úmyselné alebo nedbanlivostné. Majú zato, že nekonali v žiadnom podvodnom
úmysle, pretože obchod zaúčtovali, vykonali, doložili účtovné doklady, v minulosti dane platili riadne a
včas. Z toho dôvodu majú za to, že ich konanie nemôže byť kvalifikované ako zločin skrátenia dane a

poistného.

Na základe vyššie uvedených skutočností majú za to, že okresný súd vo veci správne rozhodol, keďže
bola jednoznačne potvrdená existencia tovaru, strojných zariadení a vykonaných prác a to listinnýmidôkazmi a vypočutými svedkami a majú za to, že neexistuje žiaden priamy ani nepriamy dôkaz o tom,
aby spáchali skutky, ktoré sa im kladú za vinu a nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú
obžalovaní a ich vina nebola preukázaná nijakým spôsobom.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhli, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako
nedôvodné.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

tak k správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol,

na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v
celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa odkazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a

právny záver okresného súdu.

Krajský súd po preskúmaní veci v prvom rade preskúmaval zákonnosť vykonaných dôkazov a následne
právne hodnotenie vykonaných dôkazov a právny záver okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie,
vypočul obžalovaného G. W., ktorý využil svoje právo a nevypovedal, vypočul obžalovaného G.
G. a následne vypočul a vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktoré okresný súd podrobne v
napadnutom rozsudku rozviedol.

Na hlavných pojednávaniach vypočul svedkyňu Y.. N. G., ktorej výpoveď okresný súd veľmi podrobne
rozviedol na č.l. 7, ďalej vypočul svedkyňu N.. Y. S. (č.l. 8 až 9 napadnutého rozsudku), svedka I. W. na
č.l. 13, svedkyňu Y. T. na č.l. 15, svedka Y.. T. X. na č.l. 17 - 18, svedkyňu T. T., T. K. a Z. W..

Okresný súd výpovede týchto svedkov v napadnutom rozsudku podrobne zdôvodnil a až

vyčerpávajúcim spôsobom poukázal na jednotlivé výpovede vypočutých svedkov a odvolací súd si
osvojil výpovede týchto svedkov, pretože boli zákonné a v podrobnostiach poukazuje na podrobné a
vyčerpávajúce odôvodnenie vo vzťahu k týmto svedeckým výpovediam.

Na hlavnom pojednávaní okresný súd ďalej vykonal a tu krajský súd konštatuje, že zákonným spôsobom

čítanie listinných dôkazov a to konkrétne zápisnicu o rekognície osoby, protokoly z daňových kontrol na
č.l. 133 - 144, daňové priznania na č.l. 147 - 148 a vyjadrenia Daňového úradu Košice a Daňového
úradu Bratislava.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov okresný súd dospel k záveru, že obžalovaným musí byť vina

preukázaná, pričom obžalovaní nie sú povinní dokazovať žiadne skutočnosti a to ani v prospech, ani v
neprospech a pokiaľ obžalovaní poprú niektoré okolnosti, nemožno z toho vyvodzovať záver, že tieto
okolnosti zodpovedajú skutočnosti alebo sú takéto tvrdenia nepravdivé.Odvolací súd v podstate zhodne so záverom okresného súdu zistil, že obidvaja obžalovaní od počiatku
popierali spáchanie žalovaného skutku a poukázal aj na to, že výpoveďami svedkov bolo preukázané,
že došlo k obchodu, ktorý mal byť predmetom zdaniteľných plnení a to výpoveďami svedkyne S., T.,

ktoré potvrdili vykonanie práce, existenciu faktúr a ďalej poukázal na výpoveď X., ktorý osobne práce
vizuálne ukázal pracovníčkam daňového úradu ako je budova galvanizovne, lakovne, odstavné plochy
a pri existencii žeriavu skontrolovali pracovníčky daňového úradu len existenciu vizuálne a nezrovnalosti
pri označenom štítku aj napriek upozorneniu svedka zostali bez odozvy.

Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by pracovníci daňového úradu už vykonali ďalšiu
kontrolu, pretože podľa ich vyjadrenia to považovali za nepotrebnú s ohľadom na tvrdenie svedka W..

Okresný súd poukázal na výpoveď obžalovaného G., ktorý potvrdil, že všetky obchody, ktoré sú
predmetom skutku boli reálne, legálne a rovnako tak boli odplaty za tieto obchody. Obžalovaný G.
ďalej potvrdil, že vo vzťahu k spoločnosť Lecrast s.r.o. komunikoval s I. X. (t. č. už nebohý), ktorý

za túto spoločnosť realizoval všetky náležitosti na základe plnomocenstva. Skutočnosť, že ho pri
rekognícii podľa fotografií neopoznal, je možné pripísať odstupom času. Taktiež svedok W. potvrdil,
že bol konateľom spoločnosti Lecrast, s.r.o. a že prevzal celú agendu spoločnosti, čo potvrdil svojím
podpisom pri prevode obchodného podielu.

Okresný súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov poukázal na skutočnosť, že k predmetu týchto
zdaniteľných plnení došlo, čo potvrdila aj svedkyňa S. a to tým, že v sklade boli žeriavy a tiež svedkyňa
T., ktorá potvrdila, že boli vykonané spoločnosťou React Trading, s.r.o. stavebné práce pre spoločnosť
Extel Invest, s.r.o., t. j., že boli vykonávané práce na parkovisku, tieto boli dokončené a práce vykonávala
spoločnosť React Trading, s.r.o., čo na vlastné oči videla, ako aj túto skutočnosť potvrdila na základe

faktúr.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení týchto dôkazov aj odvolací súd zistil, že tieto práce boli
svedkom Y.. X. pracovníčkam Daňového úradu Košice vizuálne ukázané, čo potvrdila i svedkyňa S.
a to, že v sklade sa nachádzali tri žeriavy, pričom bolo preukázané, že pracovníčky daňového úradu

skontrolovali len štítok z motora a nie štítok zo žeriavu.

SpoukazomnavýpoveďsvedkaY..X.ajkrajskýsúdzistil,žetentosvedoksámpracovníčkamDaňového
úradu Košice pri miestnom zisťovaní ukázal budovu galvanizovne, budovu lakovne, odstavné plochy pre
kamióny, odstavné a parkovacie plochy a sám im uviedol, že budova galvanizovne musela byť zbúraná,

keďže došlo k požiaru, na čo boli vydané aj búracie povolenie.

Aj záver okresného súdu pri hodnotení výpovede svedka V. tak, ako to uviedol okresný súd v
napadnutom rozsudku je správny.

V podrobnostiach opäť krajský súd poukazuje na podrobné a správne závery okresného súdu pri
hodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov, ktoré podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku.

Záver okresného súdu, že pracovníci daňového úradu (tak, ako to uviedla svedkyňa S. na hlavnom
pojednávaní, že už ďalšiu kontrolu nevykonali, keďže ju nepovažovali za potrebnú, pričom sa uspokojili s

tvrdením svedka W.) si nesplnili svoje povinnosti tak, ako im to ukladá zákon, t. j. že boli povinní miestne
fyzicky zisťovať skutočnosti, aby stav popísaný v protokole o daňovej kontrole sa zhodoval s fakticky
zisteným skutkovým stavom, je aj podľa názoru odvolacieho súdu správny.

Záver okresného súdu, že len samotné konštatovanie zistených nedostatkov Daňového úradu Košice,

resp. spôsobenie daňového dlhu nemožno bez akýchkoľvek pochybností akceptovať a vyvodzovať, že
bol spáchaný trestný čin, pretože ide o právnu otázku, ktorú posudzujú súdy.

Okresný súd v tejto súvislosti aj podľa názoru odvolacieho súdu správne poukázal na zaužívanú súdnu
prax, z ktorej vyplýva, že pri posudzovaní otázky, či nedostatky zistené pri daňovej kontrole, ktoré sú

posudzované ako podozrenie zo spáchania trestného činu, nie sú viazané vyjadrením finančných -
daňových orgánov.Z týchto dôvodov preto odvolací súd neakceptoval odvolacie námietky prokurátora, pretože sa v
celom rozsahu stotožnil s právnym vyhodnotením žalovaného skutku zo strany okresného súdu, keďže
vykonané dôkazy okresný súd vykonal podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a následne

ako jednotlivo, tak aj vo vzájomnej súvislosti ich správne vyhodnotil, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobnými námietkami obidvoch obžalovaných, ktoré prezentovali v priebehu trestného stíhania a
ktoré vyjadrili aj v podaniach k odvolaniu prokurátora.

Tak, ako na to správne a zákonne poukázal okresný súd, t. j. že vina obžalovaných musí byť bez

akýchkoľvek pochybností jednoznačne preukázaná, aj odvolací súd je toho názoru, že vina obidvoch
obžalovaných úmyselným, resp. nedbalostným konaním nebola jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Okresný súd k nárokom na náhradu škody vyslovil záver, že pri trestných činoch daňových si nemôže
štát v adhéznom konaní uplatňovať neodvedenú daň ako škodu a tak nie je možné považovať za
poškodeného v zmysle § 46 ods. 3, pretože má len postavenie poškodeného podľa § 46 ods. 1 Tr. por.,
k čomu odvolací súd nemá výhrady.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.