Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/161/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618204163
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7618204163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci manželov: Mgr. W. H. DiS.art.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. H. na ul. Š. č. XX/X toho času v Z. č. XXX zastúpenej JUDr. Miroslavou
Slovinskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí
č. 13 a Mgr. J. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v J. H. na ul. Š. č. XX/X v konaní o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H. H. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného v konaní
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad a pln. J. H. nar. X.XX.XXXX bývajúceho u manželky
o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.3.2019 č.k. 3P

159/2018-115

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode tak, že zaväzuje manžela
prispievať na výživu pln. J. sumou 110 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do
budúcnosti vždy do 20. dňa v mesiaci vopred plnoletému J..

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode tak, že zaväzuje manžela
prispievať na výživu mal. H. sumou 100 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do

budúcnosti vždy do 20. dňa v mesiaci vopred manželke.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov. Na čas po rozvode
v tom čase mal. J. a mal. H. zveril do osobnej starostlivosti manželky. Rozhodol že obaja rodičia sú
oprávnení a povinní deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Manžela zaviazal
prispievať na výživu J. 100 € mesačne a na mal. H. 70 € mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do
20. dňa v mesiaci vopred. Styk manžela s maloletými deťmi neupravil a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Protitomutorozsudkuprotivýrokuourčenívýživnéhonačasporozvodepodalavzákonomstanovenej
lehote odvolanie manželka z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.f/, h/ CSP. Vyslovila názor,
že je v schopnostiach a možnostiach manžela prispievať na výživu J. 180 € mesačne a mal. H. 130 €
mesačne. Konštatovala, že v priebehu konania na súde prvej inštancie zdokladovala základné výdavky,
ktoré majú deti v súvislosti s ich štúdiom, konkrétne J. na strednej škole. Poukázala na výdavky na
stravu mimo školy, oblečenie, hygienu, mobilný telefón, lieky, náklady na mimoškolské aktivity a futbal.
Uviedla, že J. je vo veku 17 rokov a pripravuje sa na absolvovanie vodičskej prípravy a štúdium na

vysokejškole.Vyčíslilavpriebehuprvoinštančnéhokonaniaajvýdavkynamal.H.,doktorýchjepotrebné
zahrnúť stravu mimo školy, oblečenie, hygienu, lieky, náklady na mimoškolské aktivity a navštevuje
niekoľko krúžkov ZUŠ. Maloletý od septembra nastúpi do základnej školy, s čím sa jeho odôvodnené
potreby zvýšia, nakoľko je vo veku 6 rokov a súdom určené výživné nepostačuje na úhradu všetkýchjeho výdavkov. Poukázala na to, že v súčasnosti takmer sama sa stará aj o plnoletého syna, ktorý je
študentom denného štúdia vysokej školy, s čím sú značne zvýšené jeho odôvodnené potreby. Všetkým
trom deťom sama poskytuje plnú starostlivosť, čomu prispôsobuje aj pracovné povinnosti. Poukázala

na to, že na konajúcom súde sa vedie konanie pod sp.zn. 12P 163/2018 o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas do rozvodu, v ktorom bolo nariadené neodkladné opatrenie a manžel bol
zaviazaný prispievať na výživu detí na každé po 100 € mesačne, pričom bolo konštatované, že takto
určené výživné zodpovedalo nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb detí. Vzhľadom
k tomu, že rozhodnutie je napriek podanému odvolaniu vykonateľné, manžel si takto súdom určenú

vyživovaciu povinnosť plní a v priebehu konania sa nevyjadril, že by to malo byť pre neho likvidačné.
Postoj manžela je zrejmý, pretože sa snaží v čo najmenšom rozsahu si plniť vyživovaciu povinnosť k
deťom neprihliadajúc na ich odôvodnené potreby. Dlhodobo prispieval na výživu minimálnym výživným
na obe deti 55 €. V konaní bol preukázaný príjem manžela 1.200 € v čistom. Uviedla, že má vedomosť o
tom, že tento príjem nie je jeho jediným príjmom, pretože si privyrába stavebnými prácami. Citovala § 62
ods.1,2,5a§75ods.1Zákonaorodineauviedla,žepokiaľmanželjeschopnýuhrádzaťpôžičkyvsume

352 € mesačne, výdavky na dopravu 250 €, pričom je ochotný prispievať na výživu oboch detí len 130
€ mesačne, je to v rozpore s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Uviedla, že výdavok manžela
na dopravu 250 € nie je adekvátny a preukázaný vzhľadom k tomu, že žije a väčšinou sa zdržiava v P..

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že maloleté deti majú právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov a je v schopnostiach a možnostiach manžela prispievať na výživu detí vyššou
sumou ako bolo súdom rozhodnuté.

4. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky vyslovil názor, že súd prvej inštancie pri určovaní rozsahu
výživného vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov a vzal do úvahy pri určovaní

rozsahuvyživovacejpovinnostiajto,ktorýzrodičovavakejmieresaodieťaosobnestaráaakápeňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí. Vyslovil názor, že manželka neodôvodnene
preukazovala opätovné výdavky na J. a mal. H., čím chcela účelovo súd zavádzať, čo bolo v priebehu
dokazovania preukázané, a preto súd dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov k správnemu záveru a
manželka nenavrhovala žiadne iné dôkazy vykonať. Rozsah výživného považuje v zmysle rozhodnutia

súdu prvej inštancie za súladný s jeho potencionálnymi schopnosťami a možnosťami a na základe
jeho majetkových pomerov. Konštatoval, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dospelému synovi,
ku ktorému doposiaľ nebolo výživné súdom určené. Pokiaľ manželka uviedla, že J. sa pripravuje na
absolvovanie vodičskej prípravy, neuviedla však, že sa na nej vôbec finančne nepodieľala, nakoľko toto
v plnej výške uhradil on. Na Vianoce 2017 mu dal ako dar 100 €, ktoré si uschovala u seba a tieto

finančné prostriedky na účel výživného nepoužila. Uviedol, že v čase podania návrhu J. nastupoval do
2. ročníka Technickej akadémie v Spišskej Novej Vsi a aj v súčasnom období je žiakom 2. ročníka a
nepripravuje sa na štúdium na vysokej škole. Maloletý M. od septembra nastúpil do 1. ročníka základnej
školy a dostal od štátu príspevok 100 €, ktorý v plnej miere jeho náklady pokryje, a preto ich nemôže
manželka započítavať dvakrát. Poukázal na to, že nariadené neodkladné opatrenie v konaní o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu je nespravodlivé, pretože v uvedenom
konaní neprebehlo konanie na základe reálne zistených skutočností, pretože súd nevzal do úvahy jeho
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dospelému synovi, ktorý študuje v 3. ročníku na Technickej univerzite
v Košiciach a dohodol sa so synom, že mu bude prispievať na výživu 130 € mesačne vzhľadom na
skutočnosť, že má zhoršený zdravotný stav, na čo súd neprihliadal pri schvaľovaní výživného. Uviedol,

že manželka dosahuje príjem 1.866 €, k čomu je potrebné prirátať 140 € ako prídavky na deti a
daňový bonus, čo celkovo predstavuje 2.000 €. Citoval § 62 ods. 2 Zákona o rodine a poukázal na
to, že manželka účelovo predkladá nepreukázateľné a nepravdivé údaje, ktoré následne upravuje na
súde, nakoľko nevie preukázať ich hodnovernosť napríklad náklady na stravu mal. H., ktorú nehradí,
keďže sa jedná o predškoláka, neopodstatnené a prehnané sú náklady na oblečenie a podobne. U J.

náklady na cestovné niekoľkonásobne navýšila, čo svedčí o skutočných charakterových vlastnostiach
manželky. Uviedol, že manželka svoj príjem, ktorý je podstatne vyšší ako ho deklarovala, použila na
svoju potrebu, svoj kariérny rast v oblasti hudby, nakoľko sa venuje spevu, nahráva skladby, videoklipy,
ktoré sú finančne nákladné. Vystupuje taktiež napríklad na plesoch, svadbách a podobne, z čoho má
nemalý finančný príjem, ktorý účelovo zamlčala pred súdom. Poukázal na to, že so synom plnoletým sa

vzájomne dohodli na výživnom 130 € mesačne, ktorý je vysokoškolák a má zhoršený zdravotný stav a
dohodlisanasplátkachdlžnéhovýživnéhovsume15€mesačne,takmázato,žepožiadavkynavýživné
pre 6 a 17 ročné deti, ktoré nemajú vážnejšie zdravotné problémy sú neadekvátne a neprimerané vysoké
v sumách ako požaduje manželka, preto navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.5. Manželka vo vyjadrení poukázala na to, že trvá na dôvodoch odvolania vzhľadom na prezentované
príjmy a výdavky manžela, v zmysle ktorých je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu

detí sumou v rozsahu ako rozhodol súd prvej inštancie a zmeniť rozsudok v týchto intenciách odporúčal
aj kolízny opatrovník. Konštatovala, že z vyjadrenia manžela možno dospieť k záveru, že hľadá dôvody,
prečo výživné neplatiť, resp. platiť v čo najnižšej sume, o čom svedčí jeho finančné správanie pred
podaním návrhu s cieľom uškodiť jej neuvedomujúc si, že je to na úkor odôvodnených potrieb detí.

6. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky opätovne poukázal na to, že súdom prvej inštancie
určené výživné je v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi. Uviedol, že
manželka neodôvodnene opätovne preukazovala výdavky na deti, čím účelovo zavádzala súd pri
určovaní výživného a keď súd prvej inštancie dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov k správnemu
záveru, nenavrhovala doplniť dokazovanie. Určený rozsah výživného je aj v jeho potencionálnych
schopnostiach a možnostiach aj s prihliadnutím na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Opätovne

poukázal na to, že manželka sa nepodieľala na úhrade absolvovania vodičskej prípravy pre J., darček
pre J. na Vianoce 2017 v sume 100 € použila na vlastné účely, J. je v 2. ročníku technickej akadémie,
nepripravuje sa na vysokoškolské štúdium, M. nastúpil do 1. ročníka a od štátu pre neho bol poskytnutý
príspevok 100 €, ktorý v plnej miere pokryl náklady v súvislosti s nástupom do základnej školy pre M..
S dospelým synom sa dohodol na výživnom v sume 130 € vzhľadom k tomu, že je študent vysokej

školy a má zhoršený zdravotný stav. Opätovne poukázal na príjem manželky 1.866 €, zároveň poberá
prídavky na deti, daňový bonus, takže jej príjem činí 2.000 €. Citoval § 62 ods. 2 Zákona o rodine
a konštatoval, že manželka účelovo predkladala nepravdivé a nepreukázateľné údaje ohľadne stravy,
ubytovania, nákladov na oblečenie, obuv. Uviedol, že náklady na cestovné pre J. niekoľkonásobne
navýšila. Konštatoval ďalší príjem manželky, ktorý dosahuje tým, že sa venuje spevu, nahráva sklady,

videoklipy, zúčastňuje sa plesov, svadieb, z čoho má finančný príjem.

7. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že zotrváva na odvolaní, odmieta tvrdenia
manžela ohľadne využívania svojich príjmov pre vlastné potreby a svojho nového priateľa. Poukázala
na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že je v schopnostiach a možnostiach manžela

prispievať na odôvodnené potreby detí vyšším výživným. Konštatovala, že deťom zabezpečuje plne
osobnú starostlivosť, na ich výžive sa podieľa aj finančne vo väčšej miere ako manžel, nakoľko osobná
starostlivosť deťom od manžela sa nedostáva a je namieste, aby bola patričným spôsobom finančne
kompenzovaná určenou vyživovacou povinnosťou, nakoľko súdom určené výživné nepostačuje na
základné potreby detí a ani na voľnočasové aktivity, prípadne tvorbu úspor.

8.Podanímzodňa18.9.2019podalstanoviskomanžel,ktorýkonštatuje,žeohľadnevýškyvýživného,ak
povinný zarába minimálnu mzdu sa môže v konkrétnych prípadoch líšiť, nakoľko neexistuje univerzálny
vzorec na výpočet výživného. Výška výživného automaticky neznamená, že povinný bude výživné
určené v minimálnej hranici uhrádzať a výška príjmu nie je jediným rozhodujúcim kritériom pre určenie

výšky výživného. Priemernú výšku výživného, rovnako ako minimálnu výšku výživného nie je možné
určiť konkrétnym výpočtom. V každom prípade súd osobitne skúma schopnosti, možnosti a majetkové
pomery. Vyslovil názor, že súdna prax ustálila, že výživné by malo zodpovedať 20 až 40 % príjmu
povinného rodiča. Opätovne poukázal na účelové zavádzanie súdu ohľadne príjmu manželky a môže
zdokladovať existenciu videoklipov plne dostupných na sociálnych sieťach, YouTube, čo môže súd

hodnotiť ako dostatočne preukázateľné a manželka môže celý príjem použiť len na svoju potrebu
a nového priateľa, pretože podstatnú časť vyživovacej povinnosti sa snaží presunúť na neho ako
povinného rodiča. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 12P 163/2018,
ktoré považuje za neadekvátne a neprimerane vysoké, a preto navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Stanovisko kolízneho opatrovníka považuje za subjektívne a ničím nepodložené, pretože

nezohľadňuje žiadne reálne skutočnosti, o ktoré by sa opieralo a zároveň citoval § 62 ods. 2 Zákona
o rodine.

9. Výroky rozsudku o rozvode manželstva, úprave výchovy, zastupovania maloletého, spravovania jeho
majetku a úpravy styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom

odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. X tohto

zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom na čas
po rozvode, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k
záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil
podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Zo zákonných
ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri

odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní
konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma
mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa
vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby
súvisiacesrozširovanímaprehlbovanímvzdelaniadieťaťa,rozvojomjehozáujmov,prípravounabudúce

povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžadujú život
kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby
detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky (predškolskej prípravy) sú spravidla

rovnaké,pokiaľniesúvurčitomkonkrétnomprípadezvýšenévdôsledkuzhoršenéhozdravotnéhostavu,
finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti
dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť,
ktorú nie je potrebné dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby
dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej

povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na
strane povinných rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné
životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených
úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým spôsobom. V predmetnej
veci súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery manžela vo

vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami mal. H., ktorý je žiakom základnej školy a navštevuje
aj rôzne mimoškolské aktivity a záujmové krúžky, ktorého odôvodnené potreby sú všeobecne známou
skutočnosťou a v súčasnosti už plnoletého J.tudenta strednej školy. Konajúci súd len zohľadnil príjem
manžela bez toho, aby riadne posúdil a vyhodnotil jeho životnú úroveň, ako aj jeho reálne výdavky
spojené so stravou, bývaním a ostatnými výdavkami, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd po

preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie po zistení skutočného
stavu veci nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom,
preto sa odvolací súd nestotožňuje s výškou výživného, ktorú určil súd prvej inštancie a po dôslednom
posúdení zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že v konaní deklarovaným odôvodneným
potrebám detí so zreteľom na ich právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov zodpovedá

výživné v sume 110 € mesačne, ktoré zodpovedá dennému výživnému v sume 3,66 € v súčasnosti už
plnoletého J. a v sume 100 € mesačne, ktoré zodpovedá dennému výživnému v sume 3,33 € pre mal.
H.. Takto určené výživné zohľadňuje celkové majetkové pomery manžela, ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k dospelému synovi C., študentovi vysokej školy v sume 130 € mesačne, ako aj mesačné výdavky, ktoréje manžel nútený vynaložiť na zabezpečenie svojich životných potrieb. K odvolacej námietke manžela
je potrebné podotknúť, že kritériá určovania rozsahu vyživovacej povinnosti vyplývajú zo zákonných
ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku, keďže doposiaľ nebolo zákonom ani iným právnym

predpisomohraničenépercentuálnevyjadreniepomeruvýživnéhokčistémupríjmurodiča,pričomtakáto
súdna prax v obvode tunajšieho odvolacieho súdu realizovaná nie je, lebo zo žiadneho právneho
predpisunevyplývaanevyplývaanizrozhodnutívyššíchsúdnychautorít(najvyššiehosúdučiústavného
súdu). Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností
každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach, je založené

na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôžu byť považované za pravidlo pre iné prípady,
pričom táto súdna prax vyplýva i z rozhodnutí vyšších autorít (porov. 5Cdo 87/2017, 8Cdo 50/2017).
Odvolacie námietky ohľadne špecifikácie odôvodnených potrieb detí sú nedôvodné s prihliadnutím na to,
že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom
prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej
alebo športovej činnosti, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z

rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je
potrebné ich osobitne dokazovať v zmysle zákona. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou
týkajúcou sa pomerov manželky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom plní aj osobnou
starostlivosťou a rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade manžel.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení
výživného na čas po rozvode tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku podľa § 388 CSP.

16. Odvolací súd dodáva, že dovŕšením plnoletosti syna účastníkov J. zaniklo zákonné zastúpenie
rodičmi, ako i kolíznym opatrovníkom v tomto konaní, preto výživné je oprávnený preberať plnoletý J.

vo vlastnom mene, zjednodušene povedané manžel je povinný uhrádzať výživné priamo plnoletému J..

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).