Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3219010194
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3219010194.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. februára 2020
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou a obžalovaného

O. O.,

nar. XX.XX.XXXX v N. nad N., trvale bytom N. nad N., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,
na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/44/2019 zo dňa
18.12.2019 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste
odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný O. O. odsudzuje podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§
36 písm. l), písm. n), 38 ods. 2, ods. 3 a 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa §§ 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu odňatia
slobodypodmienečneodkladáazároveňsaobžalovanémuukladáprobačnýdohľadnadjehosprávaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa stanovuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov.

Podľa§51ods.3písm.b)Tr.zák.saobžalovanémuukladáobmedzeniespočívajúcevzákazepožívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 3 písm. d) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze vstupu

do zariadení, ktoré sú určené na predaj a konzumáciu alkoholických nápojov.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

Výroky o vine a o ochrannom liečení v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto zrušením
nedotknuté. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný O. O. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom k § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., pretože dňa 18.06.2019 v čase

okolo 13.15 hod. v N. nad N. po ceste od D. s poliklinikou N. 3, Ul. C., smerom na tržnicu na Ul. M. okolo
predajne Moja Kravička popri bytovke na ul. Sládkovičovej v stave opojenia alkoholom povedal svojej
priateľke M. O., aby mu dala peniaze, že to sú jeho peniaze a následne jej z ľavej ruky vytrhol peňaženku
ružovej farby zn. Nike s obsahom finančnej hotovosti okolo 160 Eur, pričom peňaženku mu poškodená
strhla naspäť a pohrýzla ho, pretože ju nechcel pustiť, avšak páchateľ peňaženku stále držal, nepustil ju
a následne rýchlym krokom s ňou odišiel preč smerom k tržnici, čím svojim konaním poškodenej M. O.

spôsobil škodu vo výške 160 Eur, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske
ošetrenie.

Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na §§ 38 ods. 3 a 36 písm. l), písm. n)
Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné
liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor i obžalovaný, ktoré zahlásili do

zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.

Odvolanie prokurátora smerovalo proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Prokurátor následne
v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uložený trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu
zákonnej sadzby v maximálnom zákonom povolenom rozsahu je vzhľadom na závažnosť spáchaného

zločinu voči blízkej osobe a osobu obžalovaného neprimerane mierny, nespravodlivý a nie je spôsobilý
splniť účel tak individuálnej, ako ani generálnej prevencie, či výchovný účel. Ďalej uviedol, že úvahy
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré súd viedli k mimoriadnemu zníženiu trestu, by
tiež nemali byť zohľadňované pri postupe podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný zaujímal pred
spáchaním trestného činu laxný prístup k svojej alkoholovej závislosti a reálne s jej liečbou nikdy ani

len nezačal. V prípade prejednávaného skutku sa nejednalo o prvý prípad správania sa obžalovaného
voči poškodenej agresívnym, hostílnym spôsobom, nesúladným so zákonom, keďže tento sa už dňa
22.09.2018 dopustil voči nej - tiež pod vplyvom alkoholu - priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
kedy ju po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadol. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo
výroku o treste s tým, aby krajský súd sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému nepodmienečný

trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu upravenej zákonnej trestnej sadzby
s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, avšak už s použitím
zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.

Odvolanie obžalovaného smerovalo tiež voči výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania

prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Tr.
zák. týkajúce sa zásad na ukladanie trestov a zároveň sa javí uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody ako neprimerane prísny, a teda nie spravodlivý. Zároveň súdu prvého stupňa vyčítal, že sa
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo vzťahu k uloženému trestu
odňatia slobody, ktorý mu mal byť uložený ako podmienečný spolu s probačným dohľadom. Uviedol, že

k spáchaniu skutku došlo jedine a výlučne na základe prechádzajúcej nekontrolovateľnej konzumácie
alkoholu, čo oslabilo jeho racionálnu kontrolu a zábrany. Zo znaleckého skúmania vyplynulo, že v
dôsledku ťažkej simplexnej opitosti vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania v miere nepodstatne,
forenzne nevýznamne zmenšenej a že v miere podstatne, forenzne významne zmenšenej toto svoje
konanie mohol ovládať. Medzi ním a poškodenou bolo bežné, že v peňaženke sa nachádzali často ich

spoločnépeniaze,zktorýchpodľapotrebyuhrádzalivzájomnénáklady,akoajto,žejunosilprinákupoch
on sám. Poukázal na charakter použitého násilia z jeho strany, keď len vytrhol z rúk poškodenej
peňaženku, teda nepoužil fyzické násilie v samej jeho podstate. Dodal, že až do zadržania si riadne plnil
vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére a exekúcia je len dôsledkom väzobného stíhania. Výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody bude negatívne zasiahnutý jeho vzťah k tejto maloletej dcére.

Z vyjadrení poškodenej je zrejmé, že s ním plánuje spoločné bývanie a rodinu, pokiaľ bol triezvy, správalsa normálne, počas bývania v spoločnej domácnosti jej pomáhal s vedením domácnosti, ako aj so
starostlivosťou o jej syna. Viackrát deklaroval, že si uvedomuje negatívny vplyv alkoholu na jeho osobu
a je ochotný sa podrobiť dobrovoľne protialkoholickej liečbe. Dĺžka výkonu väzby (viac ako 8 mesiacov)

je dostatočne dlhá, aby si odvykol od bezprostredného konzumu alkoholu. Vzhľadom k uvedenému
zhrnul, že stále existuje šanca na jeho nápravu pri správnom nastavení kontrolných mechanizmov v
rámci probačného dohľadu, kedy je možné využiť aj pomerne širokú škálu primeraných obmedzení a
povinností, prípadne využiť aj zariadenie na kontrolu požitia alkoholu, s ktorou možnosťou súhlasí a
podrobí sa jej. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste s tým, aby krajský súd sám rozhodol

rozsudkom a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom za súčasného
uloženia primeraných obmedzení a povinností, ktoré budú súčasťou probačného dohľadu. K odvolaniu
prokurátora sa vyjadril tak, že toto navrhuje ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Navrhol tiež
vykonať na verejnom zasadnutí dokazovanie vyžiadaním si a oboznámením jeho aktuálneho hodnotenia
z výkonu väzby.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných
návrhoch. Prokurátorka krajskej prokuratúry zároveň navrhla na verejnom zasadnutí odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
prechádzalo, a dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie obžalovaného.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba a ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

1/ K odvolaniu obžalovaného uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Odvolací súd, i keď vedomý si
toho, že výrok o vine je právoplatný a nie je tak možné ho preskúmavať v odvolacom konaní, zastáva ten
názor, že z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty je obžalovaným spáchaný skutok „hraničiaci“
s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c) Tr. zák., t.j. trestným činom menšej závažnosti.
Obžalovaný poškodenej predmetnú peňaženku len „vytrhol“, pričom v skutkovej vete rozsudku je síce

uvedené, že poškodená ju strhla naspäť, avšak to, že by sa táto peňaženka dostala späť do jej moci z
dôkazov ale nevyplýva. Nebolo pritom vyvrátené ani tvrdenie obžalovaného, že predmetnú peňaženku
používali spoločne on i poškodená a každý v nej mal svoje peniaze. Keďže základom pre určenie druhu
a výmery trestu je skutok a jeho právna kvalifikácia, bolo toto bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní
o treste pre obžalovaného.

Súd prvého stupňa odôvodnil uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na samej spodnej
hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby s poukazom na samotný postoj obžalovaného k
spáchanému trestnému činu (vyhlásenie o vine), prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi a
predchádzajúci spôsob jeho života.

Je preukázané, že z pohľadu hodnotenia osoby obžalovaného a jeho trestnej minulosti sa v súčasnosti
na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Uvedené sa týka dvoch odsúdení z minulosti, ktoré sa však
týkali druhovo inej trestnej činnosti. Obžalovaný bol tiež postihnutý pre priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil pod vplyvom alkoholu dňa 22.09.2018 rovnako na poškodenej.

Obžalovaný aj poškodená sa v priebehu trestného konania v zhode vyjadrovali, že sa majú radi a
plánujú spoločnú budúcnosť. Obžalovaný tiež výkonom väzby „stratil“ možnosť plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletej dcére v rozsahu, ako by tomu bolo, kedy bol na slobode, kde bol riadne
zamestnaný, a výkon trestu odňatia slobody by pozitívnejšiu zmenu v tomto smere zrejme nepriniesol.
U obžalovaného bol znaleckým dokazovaním zistený syndróm závislosti od alkoholu, ktorý požíva

pravidelne už niekoľko rokov. V čase spáchania skutku bol v stave ťažkej simplexnej opitosti. Krátko po
jeho zadržaní bola nameraná hodnota 1,66 mg/l alkoholu v jeho dychu. Podľa znaleckého záveru bola
terénom násilného konania obžalovaného jeho akcentovaná osobnosť a ťažká simplexná opitosť, ktorá
jedine a výlučne oslabila jeho racionálne kontroly a zábrany.Všetky vyššie uvedené skutočnosti potom viedli aj senát odvolacieho súdu k záveru, že u obžalovaného
bolisplnenézákonnépodmienkypreaplikáciuustanoveníomimoriadnomzníženítrestupodľa39ods.1,

ods. 3 písm. d) Tr. zák. tak, ako to „zohľadnil“ pri výmere trestu (vo výroku o treste) aj súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa (a ani s odvolaním prokurátora),
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je priamy výkon trestu odňatia
slobody nevyhnutný. Uložený trest posúdil ako neprimeraný - uložený v rozpore s hľadiskami určenými

v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák., resp. ako prísny.

Senát odvolacieho súdu vychádza zo svojej ustálenej súdnej praxe, kedy pri uloženom treste odňatia
slobody v takej výmere, kedy je možné jeho podmienečný odklad (prípadne aj s probačným dohľadom)
u osôb, ktoré doposiaľ neboli súdne trestané, vždy primárne zvažuje, či účel trestu nemôže byť naplnený
aj týmto výchovným trestom odňatia slobody. Pre takýto postup v prospech páchateľa svedčí okolnosť,

že súd zatiaľ nemá skúsenosť, či jeho náprava nebude dostatočne zabezpečená aj bez obmedzenia
osobnej slobody. To platí aj v prípade, ak na takúto osobu doposiaľ ešte nebolo „pôsobené“ výkonom
trestu odňatia slobody, prípadne má predchádzajúce odsúdenia už zahladené, a teda sa na ňu hľadí,
ako keby nebola odsúdená.

Postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, jeho úprimná ľútosť a napomáhanie príslušným
orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, ktoré tiež „zohľadnil“ pri výmere trestu (vo výroku o treste)
aj súd prvého stupňa, viedli potom odvolací súd k rozhodnutiu o uložení trestu odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov s probačným
dohľadom. Súčasne odvolací súd uvádza, že prakticky ide o najprísnejší trest odňatia slobody bez

priameho obmedzenia osobnej slobody.

V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu prihliadol aj k tomu, že už tretinu uloženého trestu odňatia
slobody obžalovaný prakticky „vykonal“ väzbou. Treba doplniť ešte aj vyššie uvedené úvahy odvolacieho
súdu, že nemenej významné bolo aj zistenie, že počas výkonu väzby bolo hodnotenie obžalovaného z

príslušného ústavu kladné, čo svedčí o tom, že tento sa v chránenom prostredí a bez požívania alkoholu
nedopúšťa protiprávneho konania. Uvedené malo rovnako dopad takto uložený trest obžalovanému.

Dohľad probačného a mediačného úradníka počas celej skúšobnej doby s uloženými obmedzeniami
spočívajúcimi v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a zákaze vstupu do

zariadení, ktoré sú určené na predaj a (zároveň aj) na konzumáciu alkoholických nápojov, budú zároveň
vykonávať dostatočný „tlak“ na obžalovaného, aby sa opätovne pod vplyvom alkoholu nedopustil ďalšej
protiprávnej činnosti. Je totiž zrejmé, že všetky protiprávne konania obžalovaného z poslednej doby boli
dôsledkom požitia alkoholu. Preto je na mieste vplývať na neho aj v tomto smere, aby už ďalej viedol
riadny život.

Nesplnenie podmienok takto odvolacím súdom uloženého trestu môže mať pritom pre obžalovaného
následok v podobe nariadenia výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

2/ K odvolaniu prokurátora uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Prokurátor sa vo svojom

odvolaní stotožnil s priznanými 2 poľahčujúcimi okolnosťami, ako aj s tým, že je možné obžalovanému
uložiť aj trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, avšak s použitím iných ustanovení
Tr. zák., konkrétne § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam. Konkrétne mu navrhol uložiť trest
odňatia slobody (na samej spodnej hranici) vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Avšak vzhľadom k tomu,
že dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. je 7 rokov, bolo

možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere nie kratšej ako 2 roky aj s použitím
zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Zákonodarca teda aj pri zločinoch s dolnou hranicou
od 5 rokov odňatia slobody do 10 rokov odňatia slobody pripustil možnosť takéhoto mimoriadneho
zníženia trestu. Všeobecná argumentácia v odvolaní prokurátora ohľadom závažnosti stíhanej trestnej
činnosti z hľadiska posudzovania uloženej výmery trestu ako neprimerane miernej je preto sama osebe

nedostatočná. Naviac je potrebné pripomenúť už konštatovanú „hraničnosť“ stíhaného skutku právne
kvalifikovaného ako zločin lúpeže s prečinom krádeže. V rámci svojho rozhodnutia si túto argumentáciu
prokurátora neosvojil preto ani odvolací súd a odvolanie prokurátora, vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti, považoval v celom rozsahu za nedôvodné.Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o uloženom treste odňatia slobody. Následne sám rozhodol pri splnení

zákonných podmienok uvedených v § 322 ods. 3 Tr. por. týmto rozsudkom o „zmiernení“ trestu
obžalovanému. Odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.