Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206848
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7619206848.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne: Y. Q., L.. Z., I.. X.XX.XXXX, G.
Z. E. N. XXXX/X, M., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslavy Slovinskej, advokátky
so sídlom Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: V. Q., I.. X.X.XXXX, G. Z. E.
N. XXXX/X, M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18. novembra 2019 sp.zn. 7C/64/2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18. novembra 2019 č.k.
7C/64/2019-27

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 18.
novembra 2019 č.k. 7C/64/2019-27 nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Súd ukladá žalovanému V. Q., I.. X. X. XXXX povinnosť nevstupovať do bytu č. XX I. U.. E. N. XXXX/
X O. M., nachádzajúceho sa v bytovom dome stojacom na parc. č. 1043/3, k. ú. M., vedeného na LV č.
XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vylúčení žalovaného z užívania bytu.
II. Súd ukladá žalovanému V. Q., I.. X. X. XXXX, povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni Y. Q., I.. X. XX.

XXXX na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov.
III. Ukladá žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na súd žalobu
o vylúčenie žalovaného z užívania bytu č. XX I. U.. E. N. XXXX/X O. M., nachádzajúceho sa v bytovom
dome stojacom na parc. č. 1043/3, k. ú. M., vedeného na LV č. XXXX.
IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení,
ako bolo nariadené súdom prvej inštancie, s odôvodnením, že so žalovaným sú manželmi žijúcimi v
spoločnej domácnosti v predmetnom byte spolu s dvomi maloletými deťmi: synom V., I. XX.X.XXXX
F. X. Y., I. X.X.XXXX. Návrh podala v dôsledku incidentu, ktorý sa odohral dňa 10.11.2019, kedy ju
manžel fyzicky napadol tak, že ju oboma rukami chytil za zápästie a celou silou ju sotil do steny,
pričom si udrela hlavu o stenu. Po tomto konflikte žalobkyňa ušla z bytu, nakoľko sa bála pokračovania

fyzických útokov zo strany žalovaného a vyhľadala lekársku pomoc. Na lekárskom ošetrení bolo zistené,
že utrpela pomliaždenie zápästia, záhlavia a pravého ramena a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou
liečenia do 7 dní. Uvedený incident v ten istý deň oznámila na OO PZ v Spišskej Novej Vsi a následne
bol žalovaný na dobu 10 dní vykázaný zo spoločného bytu a jeho bezprostredného okolia. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že zo strany žalovaného sa nejednalo o prvý fyzický útok, už vo februári 2019 ju manžel
prvýkrát fyzicky napadol, kedy ju zahnal do kúta a začal jej vykrúcať ruky. Odvtedy ju napadol ešte 7-

krát, avšak v žiadnom z týchto prípadov nevyhľadala lekársku pomoc a dúfala, že sa útoky nebudú
opakovať. Situácia v rodine sa zhoršila po zistení nevery žalovaného, ktorú on popiera. Od toho časužalobkyňu aj psychicky týra, vyhráža sa jej, že ju pripraví o deti a dostane ju do blázinca. Navrhovateľka
ďalej uvádzala, že žalovaný často požíva alkoholické nápoje, najmä po práci vo večerných hodinách. Má
strach zo správania sa žalovaného, ktorý sa jej opakovane vyhráža fyzickými útokmi, tak že ich ďalšie

spolužitie sa stalo neznesiteľným. Dňa 13.11.2019 podala na Okresný súd Spišská Nová Ves návrh na
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu a pripravuje návrh na
rozvod manželstva. Má obavu, že sa situácia ešte zhorší a fyzické útoky voči nej sa zopakujú, preto
sa domnievala, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným uložením mu
navrhovanej povinnosti nevstupovať dočasne do bytu a nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu

ako 15 m až do skončenia rozvodového konania.

3. K návrhu žalobkyňa predložila sobášny list, rodné listy detí, lekársku správu zo dňa 10.11.2019,
záznam o podaní oznámenia na OO PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 10.11.2019, potvrdenie o vykázaní
zo spoločného obydlia vydané OR PZ a návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom.

4. Súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP spolu s § 336
ods. 1, § 337 ods. 1,2,3 CSP. Oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi zistil, že žalobkyňa
a žalovaní uzavreli dňa 5.8.2006 manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti - Y. F. V. Q.. Žijú
v spoločnej domácnosti v byte na ulici E. N. O. M.. Z písomného záznamu Okresného riaditeľstva PZ,
Odboru poriadkovej polície OO PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 10.11.2019 súd vzal za preukázané,

že v byte obývanom manželmi a deťmi došlo k incidentu, ktorý je žalobkyňou v návrhu popísaný
a následne príslušným Okresným riaditeľstvom PZ v Spišskej Novej Vsi bolo vydané potvrdenie o
vykázaní žalovaného V. Q. zo spoločného obydlia na dobu 10 dní, ktorému bolo zároveň odovzdané
poučenie vykázanej osobe a žalobkyni bolo dané poučenie ohrozenej osobe. Z uvedených listinných
dôkazov súd zistil, že žalovaný ako vykázaná osoba sa bude zdržiavať na adrese U.. L. XX O. M., pričom

na výzvu príslušníka Policajného zboru žalovaný neodovzdal kľúče od spoločného obydlia policajtovi.
Súd sa ďalej oboznámil s lekárskou správou vydanou W.. L. Y., sekundárnym lekárom Nemocnice s
poliklinikou Spišská Nová Ves, z oddelenia urgentného príjmu z 10.11.2019, v ktorej lekár konštatuje, že
žalobkyňa utrpela dňa 10.11.2019 následkom fyzického napadnutia manželom pomliaždenia zápästia,
záhlavia, pravého ramena a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia do 7 dní. Žalobkyňa dňa

13.11.2019 podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o ktorom návrhu v
čase rozhodovania súdu prvej nebolo rozhodnuté.

5. Súd dospel k záveru, že je daný dôvod na vydanie predmetného neodkladného opatrenia o zákaze
vstupu žalovaného do bytu a o povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15

metrov, nakoľko dôkazné listiny predložené žalobkyňou dostatočne opodstatňujú predmetný návrh.

6.Konštatoval,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniabolpodanýpredzačatímkonaniavoveci
samej za stavu, keď strany sporu ešte neboli v rozvodovom konaní. Poukázal na to, že neodkladným
opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupoval do domu, alebo

bytu, v ktorom chránená osoba býva, teda samotné obmedzenie je vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo
znenia právnej normy. Súd nemohol dočasný charakter nariadenia vymedziť ukončením rozvodového
konania,nakoľkostranysporuvčaserozhodovaniaešte nebolivrozvodovomkonaníabolobyvrozpore
so zákonnou úpravou na ochranu rodiny nariaďovať žalobkyni, aby podávala návrh o rozvod. Preto súd
poposúdení,žepredmetnýmneodkladnýmopatrenímnemožnodosiahnuťtrvalúúpravupomerovmedzi

stranami sporu, považoval za nevyhnutné v tomto konkrétnom prípade určiť žalobkyni povinnosť podať
samostatnú žalobu o vylúčení žalovaného z užívania bytu.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 spolu s § 262 ods. 1,2 CSP s tým, že žalobkyňa
bola v konaní úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov konania. Vychádzal z úvahy, že nie je

dopredu možné predpokladať, či žalobkyňa pristúpi k podaniu žaloby vo veci samej, preto bolo potrebné
rozhodnúť o trovách konania v tomto konaní.

8. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol všetky výroky
uznesenia považujúc ich za nezákonné a nesprávne a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

9. Odvolateľ namietal vyhodnotenie skutkového stavu, ako aj právne posúdenie, t.j. závery o splnení
podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, realizované súdom prvej inštancie. Uviedol, že vočimanželke sa nesprával spôsobom popísaným v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Nikdy sa
nesprával agresívne ani na ňu nikdy fyzicky neútočil. Má za to, že žalobkyňa koná účelovo v snahe
získať pre seba výhodu, s cieľom znemožniť žalovanému užívať družstevný byt, ktorého je žalovaný

výlučným vlastníkom (nakoľko predmetný družstevný byt žalovaný nadobudol ešte pred uzavretím
členstva). Toto konanie podľa neho smeruje k zlepšeniu situácie žalobkyne pri riešení bytovej otázky a
pri rozhodovaní o úprave práv a povinnosti k maloletým deťom, ktoré majú na tento byt citové väzby.
Ďalejpoznamenal,žemanželskéspolužitiejepoznačenénedôvodnouchorobnoužiarlivosťoumanželky.
Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa zamlčala tú okolnosť, že trpí „chorobou“, v dôsledku ktorej pri

akomkoľvek menšom tlaku, či kontakte jej pokožky s iným predmetom sa jej vytvára krvná podliatina
- hematóm. Takéto následky u nej vznikajú aj bez toho, aby došlo k pôsobeniu sily vyššej intenzity,
ktorú skutočnosť žalobkyňa v návrhu zneužila. Žalovaný potvrdil, že v uvedený deň 10.11.2019 k nemu
pristúpila žalobkyňa, ktorá naliehala na rozhovore a osočovala ho z nevery. V miestnosti boli prítomné aj
ich maloleté deti. Žalovaný ju preto chytil za ruky v časti zápästí a odviedol, či odtlačil ju do spálne, aby sa
upokojila a deti nemuseli byť svedkom jej excesu. Žalovaný však zdôraznil, že žiadneho iného násilného

konania, či sotenia do steny sa nedopustil. Uviedol, že ostatné zranenia uvádzané žalobkyňou a na
základe jej tvrdení uvedené v lekárskom náleze nemožno objektivizovať, či verifikovať. Ďalej dôvodil, že
po útoku žalobkyňa neprivolala príslušníkov policajného zboru hneď, ale odišla z domu bez toho, aby
mu oznámila, kam ide a až následne s odstupom možno dvoch hodín, kedy bol v obchode mu povedala,
že sa má vrátiť domov, kde ho už čakal hliadka PZ a oznámili mu, že má dočasný zákaz užívať byt.

10. Žalovaný do spisu predložil kópiu návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (kde on je navrhovateľom), ktoré konanie je vedené
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 3P/400/2019 (návrh z 13.12.2019).

11. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne tak, že odvolanie obsahuje množstvo
prekrútených faktov a nepravdivých tvrdení, preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil. Tvrdenia žalovaného považuje za účelové a skresľujúce, pričom k
predmetnému bytu zdôraznila, že sa nejedná o byt v osobnom vlastníctve žalovaného, ale o družstevný
byt, kde poukázala na ust. § 704 ods.1 OZ. Spochybnila tvrdenia žalovaného o jej žiarlivosti, nakoľko

disponuje dôkazom o tom, že žalovaný má milenku - kolegyňu (odfotená správa od kolegyne v mobilnom
telefónne s jednoznačným textom). Poprela aj tvrdenia žalovaného o jej chorobe, v dôsledku ktorej sa
jej majú ľahko tvoriť krvné podliatiny. Zdôraznila, že fyzické útoky sa udiali viacnásobne pred očami ich
maloletých detí, pred ktorými sa žalovaný o nej vyjadruje hanlivo. Žalobkyňa opakovane vyjadrila svoje
obavy o svoj život a zdravie, ktoré je svojou váhou nadradené užívaniu bytu žalovaným. Ako dôkaz

pripojila fotografie rozbitých dverí v domácnosti a poranení, ktoré jej žalovaný spôsobil.

12. Žalovaný sa k uvedenému vyjadreniu písomne vyjadril tak, že zotrváva na svojom odvolaní, odmieta
tvrdenia žalobkyne. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že bol vykázaný z družstevného bytu ešte
neobjektivizuje tvrdenia jeho manželky, čo podľa neho platí aj o lekárskej správe z urgentného príjmu.

Namietal konštatovanie lekára urgentného príjmu v písomnej správe z 10.11.2019, ktorý podľa neho
prekročil svoje kompetencie, ak uviedol, že sa jedná o poranenia spôsobené fyzickým napadnutím
manžela. Podľa žalovaného je dôležité skúmať, na základe čoho lekár na urgentnom príjme dospel
k záveru o poraneniach žalobkyne, či tieto objektivizoval ultrazvukom alebo röntgenom, resp. inak
alebo, či si iba osvojil tvrdenia pacientky. Ďalej žalovaný poukázal na to, že neexistuje žiaden záznam

na akomkoľvek štátnom orgáne o tom, že by sa v minulosti správal ku svojej manželke tak, ako to
ona popisuje. Uviedol, že viacerí svedkovia sa môžu k veci vyjadriť, rovnako, ako aj ich deti, ktoré
majú dostatočný vek na to, aby sporné udalosti popísali. Ďalej žalovaný namietal, že výrok č. II
napadnutého uznesenia zasiahol aj do výkonu jeho rodičovských práv a prakticky mu znemožnil, resp.
výrazne obmedzil možnosť realizovať výchovu maloletých detí, čo považuje žalovaný za neprípustné.

Zároveň uviedol, že dňa 20.1.2020 prebehlo na Okresnom súde Spišská Nová Ves konanie o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, kde medzi ním a žalobkyňou došlo k rodičovskej
dohode o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Poukázal na to, že striedavá
starostlivosť vyžaduje, aby pri odovzdávaní oboch maloletých detí došlo ku kontaktu medzi oboma
rodičmi a žalobkyňa v uvedenom konaní nemala žiaden problém, resp. nenamietala stretávanie sa pri

odovzdávaní a preberaní maloletých detí so žalovaným.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP),bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

15. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to,

že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak

z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
192, § 193 a § 205 CSP.

17.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a podrobnostiam na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobkyňa osvedčila potrebu
neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom.

21. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa ust. § 325 od. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

25. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.26. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

27. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení pred začatím konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

28. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať
ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných
opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho
nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením
neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný
(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany
sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či

ide o zásah primeraný.

29. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

30.Odvolacísúdkonštatuje,žesozreteľomnapodstatu,účelazmyselinštitútuneodkladnéhoopatrenia,
nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno

dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

31. Súd prvej inštancie v preskúmavanom prípade použil správny právny predpis, správne ho vyložil
a zároveň ho správne aplikoval na daný skutkový stav, teda zároveň vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.

32. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k správnemu záveru o splnení zákonných
predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1
CSP v spojení s § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP. Aj podľa odvolacieho súdu žalobkyňa osvedčila základné
skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti tvrdenia žalobkyne o ohrozovaní jej telesnej a duševnej

integrity zo strany žalovaného, ktoré odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov
strán, a to rozhodnutím súdu, ktorým uložil zákaz vstupu žalovaného do bytu, v ktorom žalobkyňa býva
spolu s maloletými deťmi, ako aj povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15m,
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania bytu.

33. Skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní a ďalšom vyjadrení, nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého uznesenia a neodôvodňujú iné rozhodnutie o podanom návrhu. Odvolací
súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že popísaná a zistená situácia odôvodňuje, aby
žalovanému bolo dočasne zakázané vstupovať do bytu a približovať sa k žalobkyni, a to v záujme
ochrany života a zdravia žalobkyne, jej fyzickej i psychickej integrity, ktoré sú ohrozované konaním

žalovaného.34. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti vyplývajú z ňou predložených listinných dôkazov, najmä záznamu o
podaní oznámenia na OOPZ v Spišskej Novej Vsi dňa 10.11.2019, potvrdenia o vykázaní zo spoločného
obydlia, lekárskej správy.

35. Naopak tvrdenia žalovaného nemožno považovať za osvedčené. Pokiaľ žalovaný uvádza, že jeho
tvrdenia môžu byť preukázané výpoveďou svedkov, takéto dokazovanie bude môcť byť vykonané
v konaní vo veci samej, avšak v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení, najmä v prípade
neodkladného opatrenia, o ktorom má byť rozhodnuté v skrátenom čase (podľa § 325 ods. 2 písm.

e) CSP, do 24 hodín od podania návrhu) nie je možné takéto dokazovanie vykonávať. Vykonávanie
dôkazov by marilo účel neodkladného opatrenia nariadeného podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (z dôvodu
podozrenia z nevhodného správania psychického alebo fyzického), ktorým je predísť a eliminovať
situácie ohrozujúce navrhovateľa neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda má preventívnu
funkciu a nemožno preto nariadenie neodkladného opatrenia podmieňovať požiadavkou preukázania
priamo násilného skutku.

36. V konaní o nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti konania
nad zisťovaním spoľahlivosti všetkých tvrdených rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre
jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ

neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP
postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z ohrozenia duševnej, či telesnej integrity a
nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súcu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vytýkané
nevhodné (protispoločenské) správanie postihnuté v trestnom, či priestupkovom konaní.

37. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o splnení podmienok na
nariadenie navrhovaného opatrenia.

38. Odvolací súd má za to, že aj napriek tvrdenému právu žalovaného k predmetnému bytu nariadeným
neodkladným opatrením mu nevznikne neprimeraná ujma, pretože neodkladné opatrenie obmedzí iba

jeho užívacie právo, aj to iba na určitý čas, keďže nejde o trvalú úpravu pomerov strán. Neodkladné
opatrenie je nariadené iba do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie
žalovaného z užívania bytu, v ktorom konaní bude vykonané dokazovanie na základe návrhov strán
sporu.

39. Nebolo možné akceptovať ani námietku odvolateľa, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde
k neprimeranému zásahu do jeho rodičovských práv. Odvolací súd tu poukazuje aj na skutočnosť
uvádzanú odvolateľom, a to, že v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu
medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom (má byť realizovaná striedavá starostlivosť).

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
ich náhradu úspešnej žalobkyni proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

44. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).