Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/168/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018208759
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0018208759.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne : D. D. M., T.. XX.XX.XXXX,
U. H. O.. D. X-S., Č., O., zast. JUDr. Jánom Jenčom, ul. 1. Mája 221/19, Poprad proti žalovaným : 1.
VOLKSWAGEN BANK GmbH, Corso della Liberta 119, 39100 Bolzano BZ, Talianska republika, 2. X. S.
W., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Q. X. X, XXXXX D., C., U. M., o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnosti, o

odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 19C/83/2018 - 47 z 15.02.2019 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením I. Konanie zastavil a II. žalobkyni vrátil súdny poplatok
99,50 eur.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa podala uňho 5.10.2018 žalobu, ktorou sa domáha určenia, že
je vlastníkom motorového vozidla Z. L. G. O. J.: X. XXXXBI, Q. Č. I., D.: P. a vrátenia zaisteného
motorového vozidla , s tým, že nie je povinná uhradiť príslušnému útvaru policajného zboru nevyhnutné
náklady, vzniknuté v súvislosti s jeho zaistením a úschovou, na tom skutkovom a právnom základe,
že 17.6.2018 o 22.00 hod. bolo na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom zaistené pracovníkmi
odboru kriminálnej polície, 1. operatívneho oddelenia Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach podľa

§ 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. I. D. Z. L. G. O. J.: X. XXXXBI, Q. Č. I., D.: P.. Dôvodom zaistenia
malo byť podozrenie z pozmeňovania identifikačných údajov vozidla a tak vzniklo podozrenie, že toto
vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jeho zaistenie je potrebné na zistenie
skutkového stavu veci. Podľa vyjadrenia polície by vlastníkmi odcudzeného motorového vozidla (aspoň
z časti) mali byť žalovaní 1.,2. Pre krátkosť času sa polícii neozvali a nereagovali ešte ani na výzvu
žalobkyne. Zároveň žalobkyňa bola poučená, aby si na zaistené vozidlo uplatnila vlastnícke právo

na príslušnom súde, pričom Slovenská republika ako člen EÚ je povinný riadiť sa Nariadením rady
(ES) č. 44/2001. Z podanej žaloby súd zistil, že žalobkyňa je Ukrajinskou štátnou občiankou a na
území Slovenskej republiky nemá bydlisko, že Ukrajina nie je členom EÚ a teda v predmetnom spore
nemá slovenský súd právomoc konať podľa Nariadenia. Urobil záver, že na predmetný spor sa musí
uplatňovať zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Dôvodil, že podľa
§1 zák. č.97/1963 Zb. (ďalej len zákon) účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom

sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným
prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov
pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci. Podľa
§ 2 zákona ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 37 zákona ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba,

proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o
majetkové práva, ak tu má majetok. Ďalej , citujúc znenie § 161 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku(C.s.p. ) poukázal na to, že medzi podmienky konania, ktorých splnenie súd skúma z úradnej povinnosti
počas celého konania na súde, patrí právomoc súdu, t.j. zákonom vymedzený okruh otázok, ktoré súd
je oprávnený riešiť. Súd nezistil, že by pre neho vyplývala právomoc podľa Medzinárodného práva

súkromného a procesného o žalobe žalobkyne rozhodnúť. Zo žalobného návrhu mu vyplynulo, že
bola orgánmi polície odkázaná na podanie žaloby, pretože je sporná otázka vlastníctva zadržaného
motorového vozidla, že podľa vyjadrenia polície, pravdepodobnými vlastníkmi motorového vozidla sú
osoby so sídlom a bydliskom na území Talianska. Zdôraznil, že skutočnosť, že motorové vozidlo bolo
zadržané slovenskými justičnými orgánmi, nie je možné z hľadiska § 37 MPS uzavrieť, že žalovaní majú

na území Slovenska majetok, pretože predmetom konania je určenie vlastníckeho práva. Na margo
aplikácie noriem Európske únie, pokiaľ ide o právomoc tunajšieho súdu uviedol, že ani podľa Nariadenia
č.1215/2012 nie je daná právomoc tunajšieho súdu, že podľa článku 5 osoby s bydliskom na území
členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v
oddieloch 2 až 7 kapitoly II., že oddiel 2 pojednáva o právomoci v zmluvných veciach, mimozmluvnú
zodpovednosť, o náhrade škody, o kultúrnych hodnotách, o fondoch, o nákladoch, oddiel 3 o právomoci

vo veciach poistenia, oddiel 4 o spotrebiteľských zmluvách, oddiel 5 o pracovných sporoch, oddiel 6 rieši
výlučnú právomoc týkajúcu sa nehnuteľností, obchodných spoločností, verejných registrov, patentov,
ochranných známok a priemyselných vzorov alebo obdobných práv a konania o výkone rozsudkov,
článok 7 dáva možnosť voľby právomoci. Vzhľadom k tomu, že slovenský súd konkrétne Okresný súd
Michalovce nemá právomoc konať v predmetnom spore, konanie zastavil v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p.,

pretože žiaden zo žalovaných nemá na území SR bydlisko alebo sídlo. Konštatoval, že žalobkyňa
zaplatila súdny poplatok za podanú žalobu 99,50 eur, že zastavením konania pre nedostatok právomoc
jej vznikol nárok na vrátenie poplatku podľa § 11 ods. 1,4 zák. č. 71/1992 Zb., ktorý jej podľa § 11 ods.
6 cit. zák. vráti Slovenská pošta a.s.

3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

4.Citujúcznenie§37zák.č.97/1963Zb.,poukázalanato,žejejednoznačné,ževsporeideomajetkové
právo , o vlastníctvo k autu, ktoré bolo zaistené v zmysle zákonných predpisov a ktoré je v súčasnosti v
úschove na území SR a tiež podľa právnych predpisov SR, nie je ho možné vydať nikomu z osôb, ktoré

sa buď vlastníctva domáhajú, alebo v prospech ktorých vlastníctvo svedčí a toto motorové vozidlo, teda
majetokžalobcu,resp.žalovanéhosanachádzanaúzemíSR,nemožnohoodtiaľtovziať,čivydaťabude
sa nachádzať tu dovtedy, pokiaľ nerozhodne súd. Orgány SR ho nevydajú z miesta, kde sa od zaistenia
uždlhodobonachádza,bezrozhodnutiasúdu,bezohľadunavôľuevidovaného,čodomneléhovlastníka.
Preto mala za to, že je daná právomoc slovenského súdu, a preto Okresný súd Michalovce by mal v

merite veci konať a rozhodnúť, komu náleží vlastníctvo predmetného osobného motorového vozidla.
Poukázala na to, že zákon v predmetnom ustanovení hovorí o majetku na území SR, pričom nevyžaduje,
aby išlo o nehnuteľný majetok, a tiež, sám zákon majetok špecifikuje na hnuteľný a nehnuteľný, avšak
v tomto prípade má ísť o majetok v širšom ponímaní, teda hnuteľný aj nehnuteľný. Citujúc znenie § 3
ods. 1, 2, § 5, § 6, § 32 ods. 1 a § 37 zák. č. 97/1963 Zb., zdôraznila, že jej právny záver potvrdzuje

aj ust. § 51 ods. 1. Mala za to, že jej práva boli rozhodnutím súdu porušené a bolo jej odňaté právo na
súdnu ochranu a spravodlivý proces, aj podľa medzinárodných zmlúv. Navrhla uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v uznesení, na ktoré aj v celom

rozsahu odkazuje.

7. Súd prvej inštancie správne vychádzal z vyššie uvedených zák. ust., § 1, § 2 a § 37 zák.č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a § 161 ods. 1, 2 C.s.p. Jeho závery, že Okresný
súd Michalove nemá právomoc konať v predmetnom spore, v dôsledku čoho aj konanie zastavil podľa

§ 161 ods. 2 C.s.p. sú správne a zákonné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že žiaden
zo žalovaných nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo. Zo skutočnosti, že motorové
vozidlo bolo zadržané Slovenskými justičnými orgánmi, nie je možné z hľadiska ust. § 37 MPS uzavrieť,
že žalovaní majú na území Slovenska majetok, a to už z toho dôvodu, že predmetom konania je určenievlastníckeho práva, že ide o spor k tomuto mot. vozidlu , ktorého vlastníctvo je pochybné. Predmetom
konania vo veci samej je určenie vlastníckeho práva k zadržanému motorovému vozidlu Z. L. G. O. J.:
X. XXXXBI, ktorého vlastníctvo je pochybné a nemožno preto jednoznačne urobiť záver a bezpochyby

tvrdiť, že žalovaný v 2. rade, ktorý je občanom Talianskej republiky a žalovaný v 1. rade, ktorý má sídlo v
Talianskej republike, majú aj majetok na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov nie je daná
právomoc Okresného súdu Michalovce vo veci konať a z uvedeného dôvodu súd rozhodol správne,
pokiaľ konanie zastavil pre nedostatok svojej právomoci.

8. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).