Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/209/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115231843
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115231843.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu
o maloletú J. Č. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov A. A. nar. XX.X.XXXX trvale bytom v H. na I. ulici č. XX prechodne na
N. ul. č. XX v H.F. zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a S. Č. nar. X.X.XXXX bývajúceho v H. na I. ulici č. XX zastúpeného
JUDr. Slávkou Kováčovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č.
20 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti

rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11P/176/2015-448 z 29.5.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku súdu prvej inštancie o určení výživného vo výške
200,- € pre maloletú J. P. nar. XX.X.XXXX, ktoré je otec povinný platiť počnúc dňom 23.11.2015 do
budúcna k rukám matky maloletého dieťaťa a vo výroku o úprave styku.

M e n í vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné vo výške 3.646,62 € za obdobie od
23.11.2015 do 31.5.2018 je otec povinný zaplatiť naraz v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11P/1076/2015-448 z 29.5.2018 zveril maloletú J. Č. nar.

XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať majetok. Otca
zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200,- € počnúc dňom 23.11.2015, ktoré
je povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od
23.11.2015 do 31.5.2018 vo výške 4.423,31 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- €
pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý párny týždeň v sobotu v
čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste jej bydliska za prítomnosti matky. Štátu náhradu trov konania

nepriznal. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti rozsudku vo výrokoch o určení výživného, dlžného výživného a úprave styku podal otec v
zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, určil výživné 100,- €
mesačnenamaloletúJ.Č.azmenilvýrokoúpravestykutak,žebudeoprávnenýstretávaťsasmaloletou
bez prítomnosti matky. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodol, preto
podal odvolanie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) CSP v spojení s ustanovením §

62 a nasledujúcich CMP v presvedčení, že predmetné konanie trpí inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodnutí vychádzal výlučne
z návrhu matky a na takto nedostatočne zistený skutkový stav aplikoval právnu normu. Zistený stav
neobstojí, nakoľko sú tu aj iné dôkazy, ktoré doposiaľ v konaní neboli predložené a ktoré majú podstatnývplyv na rozhodnutie súdu. Konajúci súd nebral do úvahy skutočnosti, ktoré preukazoval v priebehu
konania a žiadnym spôsobom neprihliadol na jeho výdavky. Vyslovil presvedčenie, že výživné vo výške
100,- € zodpovedá odôvodneným a primeraným nárokom mal. dieťaťa, ako aj jeho finančným pomerom.

Namietal aj výšku dlžného výživného, ktorú označil ako nesprávne vypočítanú súdom prvej inštancie, a
ktorá po započítaní všetkých preukázaných výdavkov, ktoré zdokladoval a preukázal predstavuje dlžné
výživné 3.753,- €. Nesúhlasil ani s výrokom súdu prvej inštancie o úprave styku predovšetkým s tým,
že styk otca s dieťaťom je podmienený prítomnosťou matky. V tejto súvislosti zdôraznil, že s matkou
mal. dieťaťa majú veľmi narušené vzťahy, čo ovplyvňuje aj samotný styk s dieťaťom a tieto vzťahy sa

prejavujú pri ich stretnutí a jednoznačne stretnutie narúšajú, pričom matka tieto skutočnosti zneužíva
proti jeho osobe. Vyslovil presvedčenie, že on ako otec spĺňa všetky predpoklady na to, aby sa mohol
s mal. dieťaťom stretávať bez jej prítomnosti, prípadne má byť prítomná tretia osoba, avšak musí ísť o
neutrálnu osobu a nie o matku. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
aj vo výroku o úprave styku tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu
od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky.

3. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.
Uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a názoroch k predmetu veci. Navrhol, aby
odvolací súd potvrdil rozsudok v časti určenia výživného. K odvolaniu otca proti výroku o úprave styku
uviedol, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemá povinnosť zúčastniť sa výkonu

realizácie styku rodiča s dieťaťom na vyžiadanie, prípadne na návrh niektorého z rodičov. Preto odvolací
návrh v tejto časti otca nie je realizovateľný.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka mal. dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu v napadnutom výroku o určení výživného potvrdil a potvrdil aj výrok o úprave styku. Súhlasila

s vyjadrením otca, že dlžné výživné súd prvej inštancie nevypočítal správne a podľa názoru matky pri
určení výživného vo výške 200,- € mesačne dlžné výživné po odpočítaní preukázateľne zaplatených
čiastkach výživného predstavuje správne sumu 3.646,02 €.

5. K písomnému vyjadreniu matky k odvolaniu sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že s dlžným výživným,

ktoré uvádza matka vo svojom vyjadrení súhlasí a správne zodpovedá sume 3.646,62 € a v tomto
zmysle navrhuje zmeniť výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom.

6. Následne podala matka opätovne písomné vyjadrenie týkajúce sa určenia výživného a úprave styku.
Navrhla, aby odvolací súd výrok rozsudku o určení výživného potvrdil ako vecne správny a zákonný.

Vyslovila presvedčenie, že takto určené výživné zodpovedá odôvodneným a primeraným nákladom
potrebám mal. dieťaťa a tiež zodpovedá finančným a majetkovým pomerom otca. Navrhla, aby odvolací
súdpotvrdilajvýrokoúpravestykuotcasmaloletou.Uviedla,žepodľajejnázorusaanidočasnenemôže
uskutočňovať styk otca s maloletou bez prítomnosti matky, resp. inej neutrálnej osoby, pretože stretnutie
dieťaťasotcomsasíceuskutoční,avšakmaloletábezprítomnostimatkysotcomnekomunikuje,odmieta

sa s ním rozprávať, ignoruje ho. Tak tomu bolo na niekoľkých stretnutiach.

7. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania neboli podané.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66
CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil
dôkazy, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli
nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho
ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že
do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnyminázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež udáva, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom
prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne
právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté
v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220

ods. 2 CSP a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v
odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

10. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca plniť si
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v určenej výške tak, ako to správne určil súd prvej inštancie,
ktorý správne zohľadnil a vyhodnotil majetkové a finančné schopnosti otca a na druhej strane prihliadol k

odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, jeho veku a tiež majetkovým a príjmovým pomerom matky
dieťaťa. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v prípade
určenia výživného (určenie zvýšenie a zníženie) od rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp
ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z článku 27 Dohovoru o právach
dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov ako Oznámenie FMZV pod číslom 104/91, z ktorého vyplýva,

že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutú pre jeho telesný, duševný
a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby
obvyklé pravidelne sa vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale aj potreby prospešné pre
jeho budúci všestranný vývoj ako sú i záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa pri príprave na
budúce povolanie, ako aj potreby nepravidelné a náhodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje

so záverom, ktorý postup súdu prvej inštancie, ktorý posúdil schopnosti a možnosti otca a tak dospel k
záveru, že výživné vo výške 200,- € mesačne je vzhľadom na všetky okolnosti a vykonané dokazovanie
primerané. Odvolací súd dodáva, že konajúci súd pri určení výšky výživného vychádzal predovšetkým
z priemerných mesačných zárobkov otca, ktorý bol za obdobie posledných 12 mesiacov vo výške
1.187,- € a zárobku matky, ktorý predstavoval sumu za uvedené obdobie 525,- €. Odvolací súd súčasne

zdôrazňuje, že určené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb mal. dieťaťa, ale
vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby mal. dieťaťa
nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojovania,
resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb. Odvolací súd

konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade pri určení výšky výživného dostatočne zohľadnil a
prihliadol na uvedené ustanovenia Zákona o rodine.

11. Odvolací súd potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie aj o úprave styku otca s mal.
dieťaťom. Oboznámil sa s dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie, so závermi znaleckých

posudkov, ktoré boli vypracované v predmetnom konaní, vyjadrením vôle samotného mal. dieťaťa a
dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že za daných okolností je dôvodná prítomnosť
matky pri stretnutí mal. dieťaťa s otcom, predovšetkým z hľadiska záujmu mal. dieťaťa, ktoré bolo
svedkom konfliktného spolužitia obidvoch rodičov, a preto za súčasných okolností ešte nie je schopné
sa prispôsobiť situácii, kedy by sa stretávala s otcom bez prítomnosti matky. Z uvedených dôvodov aj

odvolací súd potvrdil výrok o úprave styku.

12. Podľa ustanovenia § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 65 CSP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

14. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že súd prvej
inštancie zistil skutkový stav týkajúci sa určenia dlžného výživného za obdobie od podania návrhu až do

rozhodnutia súdu, avšak dlžné výživné nesprávne vypočítal, pri výpočte dlžného výživného pochybil, s
čím sa stotožnili obidvaja účastníci konania matka aj otec. Po predložení výpočtov tak zo strany matky,
ako aj zo strany otca je nepochybné tak, ako to konštatovali obidvaja účastníci a k tomu záveru dospel
aj odvolací súd, že dlžné výživné za uvedené obdobie predstavuje čiastku 3.646,62 €. Odvolací súdsa nestotožnil v časti výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného s názorom súdu prvej inštancie,
že je dôvodné povoliť otcovi splátky dlžného výživného. Rozhodnutie o povolení splácať dlžné výživné
odvolací súd považuje za rozpor s charakterom výživného, nakoľko dlžné výživné predstavuje sumu

zodpovedajúcu potrebám dieťaťa, ktoré vznikli už v minulosti, boli uhradené matkou a osvedčenie
nebolo zvýhodnené splátkami. Podľa § 232 ods. 1 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Odvolací súd konštatuje, že z
uvedeného citovaného ustanovenia § 232 ods. 3 CSP nepochybne vyplýva, že určenie dlhšej ako
trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrh

účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto dohody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa
povinnosť rozhodovať ukladá na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň,
či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť pri rozhodovaní je
potrebné venovať povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré
okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži.
Odvolací súd sa na základe uvedeného nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý povolil

otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach. V danom prípade by nebolo spravodlivé priznať
výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, pretože určené výživné otec mohol očakávať od
začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním si časti príjmu
alebo zvoliť inú formu zabezpečenia prostriedkov na zaplatenie tohto dlhu. Napriek tomu prihliadajúc
predovšetkým na výšku dlžného výživného odvolací súd zmenil lehotu splatnosti na 60 dní oproti 3

dňom ustanoveným v zákone a tak poskytol otcovi dostatočný časový priestor, by si zvolil vhodnú formu
zabezpečenia prostriedkov na zaplatenie dlžného výživného.

15. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o určení výživného a zmenil
vo výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného. Vyslovuje presvedčenie, že takéto rozhodnutie

je predovšetkým v prospech mal. dieťaťa a iné rozhodnutie súdu by bolo nepochybne v rozpore s
relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou ako aj spravodlivosťou.

16. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).