Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 15, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3219010192
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3219010192.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov
JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. januára
2020 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v trestnej veci
obžalovaného

Q. N.,

nar. XX.X.XXXX v D. nad D., trvale bytom D. R. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,
na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3T/44/2019 zo dňa 6.
novembra 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Q. N. uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného

činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože dňa 25.07.2019 v čase približne o 17.20 hodine v Bánovciach
nad Bebravou na ulici J. č. XXX v pivničných priestoroch prvého vchodu po tom, ako bol hliadkou
Mestskej polície Mesta Bánovce nad Bebravou vyzvaný, aby opustil tieto priestory, lebo sa pod vplyvom
alkoholu správal agresívne a hlučne, čo ani po viacerých výzvach neuposlúchol a následne pristúpil k
tam prítomnému členovi občianskej stráže I. J., ktorého svojim čelom udrel do čela, čím mu nespôsobil

žiadne zranenie, následne bol páchateľ opätovne vyzvaný hliadkou Mestskej polície Mesta Bánovce
nad Bebravou, aby sa upokojil a nepokračoval v napádaní, po čom páchateľ zaútočil na člena hliadky
Mestskej polície Mesta Bánovce nad Bebravou poškodeného staršieho inšpektora N. K., tak, že mu
rukami chytil jeho pravú nohu v oblasti členka, zdvihol ju hore a podtrhol ju, následkom čoho poškodený
N. K. spadol na zem na chrbát, obvinený si ľahol na neho a držal poškodeného pod krkom, po
čom prítomní členovia občianskej stráže I. J. a C. N. a člen hliadky Mestskej polície Mesta Bánovce

nad Bebravou starší inšpektor D. V., nar. XX.XX.XXXX zabránili obvinenému v ďalšom napádaní a
spacifikovaliho,pričomsvojimkonanímspôsobilpoškodenémuN.K.ťažkézranenieatokožnúodreninu
na tvári vpravo v oblasti líca a neúplnú zlomeninu (prasklinu) prvej pätovej kosti bez posunu úlomkov
s predpokladanou dĺžkou liečby a práceneschopnosti v trvaní minimálne 4 mesiace, pričom v dôsledku
zranenia bol poškodený N. K. závažne ovplyvnený v obvyklom spôsobe života v trvaní viac ako 42
kalendárnych dní.Bol za to odsúdený podľa § 323 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 37 písm. h), m), 38 ods. 2,
39 ods. 2 písm. c), 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 4 roky, pre výkon ktorého
trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení N. K. a Sociálna poisťovňa Bratislava odkázaní s nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré zahlásila do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku s tým, že smeruje proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného. Následne prokurátorka svoje odvolanie písomne odôvodnila. Prokurátorka tu uviedla, že

pojem „zmenšená príčetnosť“ nie je v Trestnom zákone definovaný, pričom tu je potrebné vychádzať z
pojmu „nepríčetnosť“, ktorý je uvedený v § 23 Tr. zák. ako stav, kedy páchateľ pre duševnú poruchu v
čase spáchania činu inak trestného, nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.
Zmenšenápríčetnosťjepotomtakouokolnosťou,ktorásícenevylučujetrestnúzodpovednosťpáchateľa,
ale musí byť zapríčinená duševnou poruchou. Iba v takom prípade je súd oprávnený znížiť trest pod

dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za súčasného obligatórneho uloženia
ochranného liečenia a za splnenia podmienky, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné
za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania.
K tomu zároveň prokurátorka uviedla, že duševnou poruchou je zreteľná odchýlka od stavu duševného
zdravia a rovnováhy. Poukázala na obsah a závery znaleckého posudku z odvetia psychiatria najmä v

tom, že obžalovaný v čase činu netrpel žiadnou duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti, pričom
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli znížené podstatne vo forenzne významnej miere, avšak tento
stav si obžalovaný spôsobil z nedbanlivosti, keď sa uviedol do stavu ťažkej opitosti - ebrieta ťažkého
stupňa. Prokurátorka vyslovila právnu úvahu, že v danom prípade nešlo o spáchanie skutku v stave
„zmenšenej príčetnosti“, pretože táto nebola spôsobená duševnou poruchou páchateľa, ale naopak

skutok bol spáchaný v stave ťažkej opitosti páchateľa s následkom na jeho ovládacích a rozpoznávacích
schopností. V tejto súvislosti prokurátorka poukázala aj na ustálenú judikatúru (napr. R 29/1971), keď
nepríčetnosť spôsobená patologickou opitosťou nevylučuje trestnú zodpovednosť páchateľa, ak si stav
patologickej opitosti zavinil aspoň z nevedomej nedbanlivosti. Prokurátorka navrhla podľa § 322 ods. 3
Tr. por. zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste tak, že krajský súd uloží obžalovanému

trest odňatia slobody bez použitia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. na spodnej hranici trestnej sadzby so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V písomnom vyjadrení obžalovaného prostredníctvom svojho obhajcu k odvolaniu prokurátorky, je
poukázané na správnosť a zákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolanie prokurátorky navrhol

obhajca podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhli procesné strany vyhovieť svojim písomným
návrhom.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna

chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K vytýkaným chybám týkajúcim sa výroku o treste v odvolaní prokurátorky uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. Prokurátorka síce správne uviedla, že obsah pojmu „zmenšená príčetnosť“ tak, ako
je uvedený v § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., je nutné odvodiť od pojmu „nepríčetnosť“, ktorý je definovanýv § 23 Tr. zák. Taktiež vyslovila správnu logickú úvahu, že ak podľa § 23 Tr. zák. je významná len
nepríčetnosť spôsobená duševnou poruchou, tak aj zmenšená príčetnosť, ak má byť relevantná v
trestnom práve, musí byť spôsobená duševnou poruchou. Napokon prokurátorka správne citovala aj zo

znaleckého posudku z odvetia psychiatrie, kde je uvedené, že obžalovaný v čase činu netrpel žiadnou
duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti.

Napriek vyššie uvedenému jej právna úvaha v tom, že v danom prípade nešlo o spáchanie skutku v
stave zmenšenej príčetnosti, pretože nebola spôsobená duševnou poruchou páchateľa, je nesprávna.

Duševná porucha, ktorá spôsobuje stav nepríčetnosti - teda aj zmenšenej príčetnosti, môže byť jednak
dlhotrvajúca alebo prechodná. Duševné poruchy, ktoré najčastejšie môžu viesť k nepríčetnosti - teda aj
zmenšenej príčetnosti sú: duševné poruchy, napr. schizofrénia; chorobné duševné stavy, napr. vývojové
opozdenia, slabomyseľnosť; krátkodobé duševné poruchy, napr. patologický afekt.

Práve takúto krátkodobú duševnú poruchu si páchateľ môže privodiť požitím návykovej látky, za ktorú

sa podľa § 130 ods. 5 Tr. zák. považuje aj alkohol. V tomto ustanovení Trestného zákona je pritom
výslovne uvedené, že aj alkohol môže nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, ale aj jeho ovládacie
alebo rozpoznávacie schopnosti.

Zatiaľ čo pri stave nepríčetnosti zavinenej požitím alkoholických nápojov (mrákotný stav) je z pohľadu

jej vplyvu na trestnú zodpovednosť významné, ako formou zavinenia sa páchateľ dostal do stavu
nepríčetnosti (patologická opilosť, nedbanlivostné privodenie krátkodobej duševnej poruchy, privedenie
do stavu nepríčetnosti v úmysle spáchať trestný čin). Pri zmenšenej príčetnosti spôsobenej požitím
alkoholických nápojov nedbanlivostné privedenie sa do takéhoto stavu nevylučuje možnosť jej vplyvu
na výmeru trestu, vrátane možnosti mimoriadneho zníženia trestu.

Taktiež publikované rozhodnutie R 29/1971, aj o ktoré „opierala“ prokurátorka v odvolaní svoje právne
úvahy, nevylučuje stav zmenšenej príčetnosti v dôsledku požitia alkoholických nápojov. K tomu senát
odvolacieho súdu poukazuje napr. aj na publikované rozhodnutie R 17/1993, z ktorého právnej vety
výslovne vyplýva, že stav zmenšenej príčetnosti môže byť spôsobený aj v dôsledku opitosti.

Napokonajzporovnaniaustanovení§40ods.1písm.c)Tr.zák.a§39ods.2písm.c)Tr.zák.vyplýva,že
pri upustení od potrestania stav zmenšenej príčetnosti spôsobenej vplyvom návykovej látky neumožňuje
upustenie od potrestania. Naproti tomu pri mimoriadnom znížení trestu takéto obmedzenie neplatí.
Naviac tým, že v znaleckom posudku z odvetvia psychiatrie je odporučené nariadenie ochranného

protialkoholického liečenia, je splnená aj ďalšia podmienka „zdravotného stavu“ páchateľa uvedená v §
39ods.2písm.c)Tr.zák.premimoriadnezníženietrestu.Zprejednávanéhoprípadupritomjednoznačne
vyplýva, že spáchaná trestná činnosť ide prakticky výlučne na vrub požitého alkoholu obžalovaným, keď
inak nie je hodnotený ako osoba so sklonmi k násilníckemu alebo agresívnemu konaniu.

Z týchto dôvodov sa senát odvolacieho súdu stotožnil s výrokom o treste odňatia slobody v
rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Na výživu
obžalovaným je odkázaných 6 maloletých detí, a preto trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, ktorý
inak ani nemožno považovať za krátkodobý, zodpovedá aj ustanoveniu § 34 ods. 3 Tr. zák. týkajúceho
sa čo najmenšieho vplyvu trestu na rodinu páchateľa. Uložené sankcie súdom prvého stupňa v podobe

trestu odňatia slobody a ochranného liečenia sú spoločne spôsobilé zabezpečiť aj ochranu spoločnosti
ako na tento účel trestu poukazovala v odvolaní prokurátorka.

Na tomto vyššie uvedenom názoru senátu odvolacieho súdu nič nemení ani vyslovený nesprávny názor
súdu prvého stupňa, ktorý v písomnom odôvodnení rozsudku (str. 5) uviedol, že s poukazom na právnu

kvalifikáciu konania obžalovaného sa spôsob konania obžalovaného javil ako menej obvykle závažný pri
tejto trestnej činnosti. Veď obžalovaný upustil od opakovaného napádania (aj škrtenia) verejného činiteľa
až v dôsledku zásahu ďalších osôb. Taktiež konanie nemožno posudzovať izolovane od následku, ktorý
v danom prípade bol v podobe ťažkej ujmy na zdraví.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.