Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 17, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117214428
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117214428.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovaným: 1/ F. X., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X.. X. XXXX/XX, C., 2/ B. X., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X. XXXX/XX, C., o zaplatenie 4.480,85
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.697,48 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2.025,48 eur od 06.06.2014 do 24.06.2014,
zo sumy 1.871,48 eur od 25.06.2014 do 24.07.2014, zo sumy 1.717,48 eur od 25.07.2014 do 15.05.2015

a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.697,48 eur od 16.05.2015 do zaplatenia, v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- eur splatných vždy do 28. dňa v mesiaci, s účinnosťou
od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo
i len jednej splátky, sa stane splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.06.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.06.2017, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
4.480,85 Eur, žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy
vo výške 4.589,63 eur od 06.06.2014 do 24.06.2014, žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť úrok z
omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 4.589,63 Eur od 03.06.2014 do 24.06.2014, žalovaní sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy vo výške
4.483,08 Eur od 25.06.2014 do 24.07.2014, úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy vo výške

4.370,05 Eur od 25.07.2014 do 15.05.2015, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy vo výške
4.350,05 Eur od 16.05.2015 do zaplatenia, ako aj priznania náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými uzavrel dňa 10.09.2009 Zmluvu o poskytnutí
spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným spotrebný
úver vo výške 7.400,- Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v lehote splatnosti 84 splátok úveru vo
výške 122,74 Eur splatnými vždy k 10. dňu v mesiaci. Dátum splatnosti prvej splátky bol medzi stranami

dohodnutý k dňu 10.12.2009 a dátum poslednej mesačnej splátky a zároveň termín konečnej splatnosti
bol dohodnutý k 10.09.2016. žalovaní čerpali úver jednorazovo dňa 10.09.2009. Žalobca a žalovaní sa
v úverovej zmluve dohodli na vrátení poskytnutého spotrebného úveru a na zaplatení úrokov z úveru a
poplatkov v celkovej výške 2.348,59 Eur. Úrok z úveru bol určený na základe fixnej sadzby spotrebnéhoúveru vo výške 7,50% ročne, ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu úverovej zmluvy
vo výške 8,72% a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola vo výške 13,43%. z
vedeného vyplýva, že celkové náklady dlžníka na spotrebný úver, teda budúca hodnota spotrebného

úveru bola vo výške 9.748,59 Eur. Počas trvania zmluvného vzťahu žalovaní vykonali na poskytnutý
spotrebný úver úhrady v celkovej výške 5.374,52 Eur. z uvedenej sumy bola na istinu spotrebného
úveru započítaná suma vo výške 2.810,37 Eur, na úroky suma vo výške 2.058,43 Eur, na poplatky
z úveru a upomienky suma vo výške 406,35 Eur, na úroky z omeškania suma vo výške 8,49 Eur a
na poplatky za poistenie úveru suma vo výške 90,88 Eur. Žalovaní neplnili dohodnuté splátky riadne

a včas, z ktorého dôvodu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a výzva na predčasné platenie
zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.05.2014 bola žalovaným zaslaná dňa 21.05.2014. Žalovaná
v 1. rade si predmetnú výzvu prevzala dňa 29.05.2014, žalovaný v 2. rade si predmetnú výzvu neprezul.
Žalovaným bola poskytnutá lehota 7 dní od doručenia predmetnej výzvy na úhradu zostatku úveru vo
výške 4.807,17 Eur, ktorý pozostáva z istiny úveru vo výške 4.589,63 Eur, úrokov vo výške 127,54 Eur
a z poplatkov vo výške 90,- Eur. po ukončení zmluvného vzťahu žalovaní vykonali na poskytnutý úver

úhradyvcelkovejvýške328,-Eur.ŽalobcakžalobeakodôkazypripojilZmluvuoposkytnutíspotrebného
úveru zo dňa 10.09.2009, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., Výpis z úverového účtu, Výzva
na predčasné splatenie zo dňa 16.05.2014, doručenky.

3. Žalovaným v 1. v 2. rade bola žaloba s prílohami doručená dňa 21.09.2017. Žalovaná v 1. rade

vo vyjadrení k žalobe uviedla, že sú si vedomí záväzku voči žalobcovi a chcú ho splatiť, ale v nižších
splátkach, aby dokázali splácať aj iné úvery, ktoré majú, byt, stravu a lieky. Ďalej uviedla, že v čase, keď
si úver brali mali dostatočný príjem, ale v roku 2011 sa ich finančná situácia zmenila, žalovaný v 2. rade
zostal na plnom invalidnom dôchodku a nedokázali riadne a včas splácať svoje záväzky. Zdravotný stav
žalovaného v 2. rade sa zhoršoval (infarkt, cukrovka, mozgová príhoda, amputácia dolnej končatiny),

pričom sú s tým spojené aj zvýšené výdavky na lieky a cestovanie k lekárom. Takisto zdravotný stav
žalovanej v 1. rade sa zhoršovala v roku 2017 bola od apríla dlhodobo práceneschopná. Žalovaný v 2.
rade sa k žalobe nevyjadril.

4. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

7. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 17.01.2020, pričom vykonal dokazovanie oboznámením
žalobcom do spisu doložených listinných dôkazov a výsluchom žalovanej v 1. rade, keď pojednával
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí o odročenie pojednávania nežiadali, svoju
neúčasť neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

8. Žalovaná v 1. rade v konaní uviedla, že zo strany žalobcu jej bola poskytnutá informácia, že
pohľadávka bola zo žalobcu postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., chcela sa so žalobcom
dohodnúť na splátkach. Potvrdila, že úver čerpali a takisto nepoprela splatenú sumu na úver. Úver
nevedeli splácať z dôvodu zdravotných problémov manžela, ktorý prestal pracovať zo zdravotných
dôvodov, následne bola aj ona dlhšie práceneschopná. Jej príjem v čistom je 850,- Eur. Má aj zrážky zo

mzdy vo výške 55,- Eur, ďalej spláca úvery, ktoré má od nebankových spoločností, ktoré si brali z dôvodu
zdravotného stavu manžela, tam má splátky vo výške približne 200,- Eur mesačne celkom. Ďalej poberá
aj invalidný dôchodok aktuálne vo výške 307,- Eur. Iné príjmy už nemá. Manžel - žalovaný v 2. rade je
invalidný,poberáinvalidnýdôchodokvovýške246,70Eur,inépríjmynemá.Platímuopatrovateľkuokolo
200 eur mesačne. Vyživovacie povinnosti nemá. Vlastní dvojizbový byt vo výlučnom vlastníctve, v C..

Iné výdavky, okrem bežných výdavkov v súvislosti s domácnosťou nemá. žalovaný v 2. rade má zvýšené
výdavky na lieky. Má ťažký zdravotný stav. Splácať úver by vedela v splátkach po 50,- Eur, nakoľko má
aj iné úvery. Spláca úver aj sestre splátkami vo výške 150,- Eur mesačne a v trvaní asi ešte 4 roky.9. Žalobca ako veriteľ a žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník uzavreli
dňa 10.09.2009 Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa
veriteľzaviazalposkytnúťžalovanýmpeňažnéprostriedkyvsume7.400,-Eur,ktorésažalovanízaviazali

splácať v 84 mesačných splátkach vo výške 122,74 Eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 7,50%,
priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 13,43%. Termín konečnej splatnosti úveru bol určený
spôsobom 10.09.2016. Spotrebný úver bol určený na splatenie zostatku spotrebiteľských úverov. Ročná
percentuálna miera nákladov bola vo výške 8,72%, celkové náklady dlžníka (výška úrokov s poplatkami)
boli vo výške 2.348,59 Eur, pričom budúca hodnota spotrebného úveru bola vo výške 9.748,59 Eur,

z toho istina 7.400,- Eur a výška úrokov 2.348,59 Eur. V časti Poistenie schopnosti splácať splátky
spotrebný úver je uvedené vyhlásenie dlžníka, že si je vedomý, že podpisom tejto zmluvy o pôžičke
zároveň vyjadruje súhlas s poistením schopnosti splácať splátky poskytnutej pôžičky. Poistenie vzniká
nazákladeRámcovejzmluvyopoistení,uzatvorenejmedzispoločnosťou(akopoistníkom)aPoisťovňou
Generali Slovensko poisťovňa, a.s. (ako poistiteľom) a Všeobecných poistných podmienok poistiteľa,
a to v rozsahu Základného súboru poistenia A), resp. v prípade vyznačenia žiadosti o Komplexný

súbor poistenia B) v rozsahu Komplexného súboru poistenia. V zmluve je uvedený Komplexný súbor
poistenia A), ktorý je vyznačený krížikom. Z článku 6 ods. 6.2 Všeobecných obchodných podmienok
(VOP) vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Zo zmluvy ďalej
vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 10.12.2009 a posledná dňa 10.09.2016. Žalovaní na uvedenú
zmluvu, vychádzajúc z nesporného tvrdenia žalobcu, zaplatili sumu 5.374,52 Eur. Výzvou na predčasné

splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.05.2014 vyplýva, že žalobca žalovaným oznámil,
žepredmetnýúvervyhlásilzapredčasnesplatný,pričomzároveňžalovanýchvyzvalnazaplateniedlžnej
sumy so 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaná v 1. rade predmetnú výzvu prevzala dňa 29.05.2014 a
žalovaný v 2. rade výzvu neprevzal, zásielka sa žalobcovi dňa 26.05.2014 vrátila ako neprevzatá.

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 2 psím. a) zákona č. 258/2001 Zz. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

14. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

16. Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 8 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

22. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 517 ods. 2 OZ platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 788 ods. 1 až 4 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu

plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a)
výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho
splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je
dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa

a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera
poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri
predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od

poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť,
len pokiaľ je to na prospech poisteného.

25. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov

účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Právny vzťah založený zmluvou o úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákonač. 129/2010 Z. z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na
predmet podnikania a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, pretože im bol poskytnutý úver za iným
účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001

Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., má prednosť pred
všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z
časti.

29. Žalobca a žalovaní v 1. a v 2. rade uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva
má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, musí obsahovať
náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že
zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška mesačnej splátky bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva
obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom

stanovenéčlenenieauvedeniejednotlivýchčiastokúverupredstavujeprehľadnévymedzeniepovinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ
voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z
akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok
predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná

posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných
ustanovenízmluvyvyplývalavýškaúrokovapoplatkov.Účelomnáležitostíustanovenia§4ods.2písm.i)
ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť,
aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú
časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky,

teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom
o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. e)
ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, keď tento údaj nie je uvedený výslovne a zrozumiteľne, pretože pri výške splátky 122,74 Eur
a počte predpísaných splátok 84, celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 10.310,16 Eur a nie

9.748,59 Eur, ako sa uvádza v zmluve.

30. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovaným v 1. a v 2. rade
považujevzmysleustanovenia§4ods.3ZoSÚ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy)zabezúročný
abezpoplatkov.Zuvedenéhovyplýva,žežalobca,nemánároknazaplatenieúrokuzúveru,anižiadnych

poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaných.

31. Súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/409/2015-72 zo dňa
11.05.2016 v obdobnej veci ako je prejednávaná, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol,
že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí

uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny,
úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol
schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z

predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný
abezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutejsumy.“ObdobneuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
č. k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdomprvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,
či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),

ako konštatoval súd prvej inštancie.“

32. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a K. A., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len
absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,
že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak
zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie

môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu
článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov
a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je
úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

33. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „ (28.) v danom prípade je

tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že
sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie

smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v
rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. (29.) V prípadoch, kedy súdy Slovenskej
republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z
tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... (32.) Odvolací

súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov
jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako
to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

34. Navyše, Krajský súd v Trnave v rozsudku č. k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018 vyjadril názor, s
ktorýmsatunajšísúdstotožňuje,asíce,že„nato,abybolomožnévykladaťzákonvsúladesoSmernicou
je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty
(výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna
zmena od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa

uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie
pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže
vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení
zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude
možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu

zákazu retroaktivity).“

35. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom
žalovaným považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy)za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok len na zaplatenie nevrátenej
istiny úveru. Nebolo sporné, že žalovaným v 1. a v 2. rade bol poskytnutý úver vo výške 7.400,- Eur a
že žalovaní na splátkach zaplatili sumu 5.374,52 Eur do zosplatnenia a sumu 328,- Eur po zosplatnení,

splátkami vo výške 154,- dňa 24.06.2014, vo výške 154,- Eur dňa 24.07.2014 a vo výške 20,- Eur dňa
15.05.2015.

36. Čo sa týka nároku na úhradu poistného, v tejto časti nepovažoval súd žalobu za dôvodnú, nakoľko
poistenie tak ako bolo dojednané v predmetnej úverovej zmluve nezodpovedá ustanoveniam § 788 OZ

o poistných zmluvách, a preto podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že by k vzniku poistenia došlo.

37. Keďže žalovaní peňažný záväzok včas a riadne nesplnili, vznikol žalobcovi nárok požadovať od
žalovaných popri plnení istiny i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu.
Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 06.06.2014, nakoľko žalobca úver
zosplatnil dňa 16.05.2014, pričom v oznámení o zosplatení určil žalovaným v 1. a v 2. lehotu na plnenie

7 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie bolo žalovanej v 1. rade doručené dňa 29.05.2014, kedy
ho osobne prevzala a žalovanému v 2. rade dňa 26.05.2014, kedy sa zásielka vrátila žalobcovi ako
neprevzatá. Do omeškania sa žalovaní dostali až uplynutím lehoty na plnenie žalovanej v 1. rade, t. j. dňa
06.06.2014, nakoľko obaja žalovaní sú zaviazaní plniť spoločne a nerozdielne. Keďže ide o spoločný
záväzok, nemožno zaviazať každého z dlžníkov plniť zvlášť, resp. od rozdielnej lehoty. S poukazom na

§ 10c a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o 8 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. odo dňa omeškania od 06.06.2014 vo
výške 8,15%, tak ako si žalobca úrok z omeškania uplatnil, aj keď by mal nárok na úrok z omeškania
vo výške 8,25% ročne (základná úroková sadzba bola od 11.06.2014 do 09.09.2014 vo výške 0,25%).

Keďže žalobca si úrok z omeškania uplatnil v nižšej výške 8,15% a neskôr 8,05% súd mu ho priznal vo
výške tak ako si ho uplatnil, keď bol viazaný podanou žalobou a nemohol žalobcovi priznať viac.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za odôvodnenú len v časti o
zaplatenie sumy 1.679,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy od 06.06.2014 do

24.06.2014, zo sumy 1.871,48 eur od 25.06.2014 do 24.07.2014, zo sumy 1.717,48 eur od 25.07.2014
do 15.05.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.697,48 eur od 16.05.2015
do zaplatenia, preto jej vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. zamietol,
tak v istine ako aj v prislúchajúcom príslušenstve.

39. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

40. Súd súčasne vzhľadom na návrh žalovaných, ako aj na ekonomickú situáciu žalovaných, ale aj
s prihliadnutím na výšku nesplatenej sumy umožnil žalovaným splniť dlh v splátkach, ktoré určil vo
výške 80,- Eur mesačne. Súd prihliadol, že žalovaní sú obaja poberatelia invalidných dôchodkov, pričom

žalovaný v 2. rade má zhoršený zdravotný stav z dôvodu viacerých diagnóz a zároveň splácajú ďalšie
úvery. Súd zároveň prihliadal aj na skutočnosť, aby bol dlh žalovanou zaplatený v lehote troch rokov,
pričom na ochranu žalobcu slúži, že v prípade ak dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky,
stane sa splatným celý dlh.

41. K návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nárok, súd s poukazom na ustanovenie
§ 283 CSP uvádza, že nemohol rozhodnúť týmto spôsobom, keďže žalovaní tvoria nerozdielne
spoločenstvo, keďže ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku
pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 . V prejednávanom spore
nešlo o samostatné spoločenstvo a žalovaný v 2. rade nárok žalobcu neuznal, keď na vyjadrení zo dňa
29.09.2017 absentoval jeho podpis.42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia

niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

45. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení a §
255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovaným, ktorí by inak na náhradu trov konania

mali nárok, nakoľko boli v konaní úspešnejší, keďže žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.480,85 Eur,
pričom úspešný bol v časti o zaplatenie 1.697,48 Eur (čo predstavuje úspech žalobcu 38% a zvyšok je
úspech žalovaných 62%). Žalovaní by teda mali nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalovaným v
konaní žiadne trovy nevznikli, súd im vo výroku III. náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za
to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti

konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za
použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho
zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).