Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/108/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8405200452
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8405200452.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: O. G.V., nar. XX.XX.XXXX,

bytom P. XX, D., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, so sídlom Levická
579, 952 01 Vráble proti žalovanému: DKSTAV, s. r. o., so sídlom Jesenského 37/13, 943 01 Štúrovo,
IČO: 31 716 563, právne zastúpenému JUDr. Jurajom Šrankom, advokátom, so sídlom Mostná 29, 949
01 Nitra o zaplatenie 3.560,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o

výške ktorej po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2005 žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.560,45 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 15.01.2004 mu bola
postúpená pohľadávka jeho synom voči žalovanému za nevyplatené mzdy v celkovej sume 3.560,45
eur (810.146,- Sk) s príslušenstvom, t. j. úrokom z omeškania vo výške 18,50 % ročne, vrátane miezd

za žalované mesačné obdobia. Žalovaný pohľadávku odmietol zaplatiť s tým, že ju v obchodných
knihách neevidoval. Tvrdil, že niekoľkokrát vyzval žalovaného telefonicky k dobrovoľnému splneniu,
avšak bezvýsledne.

3. Na pojednávaní súdu dňa 25.05.2011 právny predchodca žalobcu upravil príslušenstvo pohľadávky
a súd uznesením č. k. 2C/108/2005-21 pripustil zmenu petitu v časti príslušenstva pohľadávky.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 111 zákona č.65/1965 Zb., podľa
ktorého mzda mala alebo môže byť vyplatená len za vykonanú prácu v rozhodnom období. Právny
predchodca žalobcu pre neho v rozhodnom období nevykonával žiadnu prácu a keďže platí zásada,
že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má, považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za
neplatný právny úkon.

5. Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. 2C/108/2005-89 zo dňa 31.10.2011 rozhodol vo veci samej

tak, že I. výrokom žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3560,45 eur s
15,50 % úrokom z omeškania zo sumy 1186,82 eur od 1.3.2002 až do úplného zaplatenia, s 15,50 %
úrokom z omeškania zo sumy 1186,82 eur od 1.4.2002 až do úplného zaplatenia, so 16,50 % úrokom
z omeškania zo sumy 1186,82 eur od 1.5.2002 až do úplného zaplatenia a to všetko do 15 dní ododňa právoplatnosti tohto rozsudku a II. výrokom rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením.

6. Krajský súd Prešov uznesením č. k. 1CoPr/5/2012-105 zo dňa 31.05.2012 po odvolaní podanom
žalovaným zrušil rozsudok okrem výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude sa v prvom rade vysporiadať
s otázkou nároku na mzdu žalobcu za relevantné obdobie po zistení, či právny predchodca žalobcu
skutočne vykonával prácu pre žalovaného (akú a v akom časovom fonde) a až potom ustáliť výšku mzdy

za túto prácu. Predmetom konania totiž nie je náhrada mzdy pri neplatnom skončení (resp. zrušení)
pracovného pomeru, ale predmetom je mzda v zmysle § 111 vtedy účinného Zákonníka práce. Teda
musí byť nepochybne preukázané, akú konkrétnu prácu a v akom časovom fonde právny predchodca
žalobcu vykonával. Taktiež nebolo zrejmé ako súd dospel k výške tejto mzdy, teda na základe akých
mzdových dojednaní, pričom výška čistej priemernej mzdy by bola relevantná vtedy, ak by predmetom
konania bol nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.

7. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu spolu s podanou žalobou
označil a predložil oznámenie o postúpení pohľadávky, oznámenie zo dňa 22.01.2004, zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 15.01.2004. V priebehu konania na preukázanie svojich tvrdení predložil
rozhodnutia tunajšieho a Krajského súdu Prešov týkajúce sa konania vedeného na tunajšom súde pod

sp. zn. 3C/177/2003 a 3C/212/2004 vo veci zaplatenia nevyplatenej mzdy a neplatnosti okamžitého
zrušenia pracovného pomeru, oznámenie o ďalšom trvaní pracovného pomeru zo dňa 29.07.2008, kópie
navštíveniek za obdobie od 28.01.2002 do 24.11.2002, overenú kópiu navštívenky zo dňa 28.01.2002.

8. V priebehu konania zomrel právny predchodca žalobcu W.. L.. O. G. Y.. a súd uznesením č. k.

2C/108/2005-132 zo dňa 19.03.2015 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalobcu- O. G.V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XX, D. a Y. G.Ľ., nar. XX.XX.XXXX,bytom P. XX, D.. Z uznesenia Okresného
súdu Nitra sp. zn. 18D/64/2012, D not 116/2012 zo dňa 14.06.2014, právoplatného dňa 23.06.2014
mal súd preukázané, že pohľadávku poručiteľa voči žalovanému- DKSTAV s. r. o., so sídlom Tvarožná
1001, IČO: 31716563 podľa uznesenia Okresného súdu v Kežmarku 2C/108/2005 vo výške 3.560,45

eur prevzal O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, D. v celosti s tým, že Y. G. vyplatí z tohto majetku
zákonný podiel v sume 3.417,45 eur do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto uznesenia. Preto súd
na pojednávaní dňa 11.12.2019 uznesením zrušil uznesenie č. k. 2C/108/2005-132 zo dňa 19.03.2005
a ďalším uznesením rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu O. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XX, D..

9. Na pojednávaní súdu žalobca tvrdil, že právny predchodca žalobcu- L.. A. G. pracoval u žalovaného
do marca 2003, nakoľko dovtedy nevedel, že by s ním bol zrušený pracovný pomer. Predmetom sporu
je nevyplatená mzda za január až marec 2002, nakoľko v tomto období si L.. A. G.V. riadne plnil svoje
pracovné úlohy a vykonával služobné cesty do zahraničia - do Rakúska a Maďarska. O údajnom reálnom

skončení pracovného pomeru sa dozvedel až v roku 2003 pri pojednávaní konanom na Okresnom súde
Nitra v inej právnej veci. Do toho času riadne vykonával svoju prácu podľa pracovnej zmluvy. Nemal
dôvod oznamovať zamestnávateľovi, aby ho ďalej zamestnával. Naďalej vykonával cenové ponuky, pod
ktoré sa riadne podpisoval za spoločnosť DKSTAV. Kanceláriu mal na O. X. S. D.. V roku 2003 nastali
určite nedorozumenia s p. P. Š.- konateľom žalovaného, ktoré vyvrcholili do výmeny zámkov a L.. A. G.

sa nemohol dostať do kancelárie, v ktorej mal písomnosti, zmenky ako aj výplatne pásky, a preto žalobca
nemal k dispozícii tieto dôkazy. Je možné, že cenové ponuky resp. podklady o služobných cestách
za celý rok 2002 a časť roku 2003 by sa mali nachádzať v sídle žalovaného. Ohľadne uplatňovanej
sumy za mesiac január, február, marec 2002, keďže podklady už neboli k dispozícii (výplatné pásky) z
dôvodu nemožnosti vyzdvihnúť si ich v spoločnosti DKSTAV v Nitre, predložil potvrdenie pre účely banky

o mzde. Uviedol, že predmetom sporu nie je satisfakcia ohľadom neplatnosti, zrušenia alebo skončenia
pracovného pomeru, ale mzda za mesiace, ktoré L.. A. G. aj reálne za prácu mal dostať, nakoľko ju
vykonal a vykonával. Na preukázanie výšky mzdy navrhol vykonať znalecké dokazovanie. V záverečnej
reči uviedol, že trvá na podanej žalobe.

10. Žalovaný na pojednávaní súdu uviedol, že od doby okamžitého zrušenia pracovného pomeru, teda
od 21.05.2001 až do rozhodnutia krajského súdu mal zato, že pracovný pomer medzi p. G. a ním
skončil. L.. A. G. žiadna práca prideľovaná nebola a žiadnu prácu ani nevykonával. Len za vykonanú
prácu prináleží zamestnancovi nárok na mzdu. Aj keď došlo k rozhodnutiu súdu, ktorým bolo okamžitézrušenie pracovného pomeru vyhlásené za neplatné, ak chcel ďalej L.. A. G. pokračovať v práci, mal
vyzvať zamestnávateľa- žalovaného na prideľovanie ďalšej práce. K tomuto nedošlo a pracovný pomer
skončil tak, ako je to uvedené v okamžitom zrušení pracovného pomeru. Aj podľa právneho názoru

Krajského súdu Prešov pracovný pomer L.. A. G. zanikol dohodou dňa 21.5.2001, bez ohľadu nato, či
sa o tom L.. A. G. dozvedel alebo nie. V období po 21.5.2001 už neexistovala žiadna pracovná zmluva
medzi L.. A. G. a žalovaným, podľa ktorej by mohla L.. A. G. prináležať akákoľvek mzda. Chýba titul,
na základe ktorého mala byť mzda vyplatená. Žalobca má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť,
avšak nepreukázal trvanie pracovného pomeru v období január až marec 2002, nepreukázal akú prácu

vykonával,aninepreukázalakázaňuboladohodnutámzda.Potvrdeniebanky,ktoréuvádzalakojedenz
dôkazov, nie je podpísané ani jedným zo štatutárov žalovaného. V sídle spoločnosti DKSTAV sa nemôžu
nachádzať žiadne doklady o pracovnej činnosti L.. A. G. po 21.5.2001, nakoľko po tomto období mu
žiadna práca prideľovaná nebola a on o jej prideľovanie ani nežiadal. K znaleckému dokazovaniu za
účelom zistenia priemernej mzdy uviedol, že je absolútne bezpredmetné, nakoľko predmetom tohto
konanianiejenáhradamzdy,ktorásaurčujevovýškepriemernejmzdy,alevyplateniemzdyzavykonanú

prácu. Samotné znalecké dokazovanie nie je možné vykonať aj z objektívnych príčin, pretože žalovaný
nedisponuje potrebnými dokladmi a účtovníctvom z dôvodu povodne v sídle žalovaného a samotné
dokazovanie by bolo v priamom rozpore zo zásadou hospodárnosti a absolútne neúčelné. V záverečnej
reči uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný, keďže ide o nárok na zaplatenie mzdy. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že vykonával prácu pre žalovaného v rozhodnom období, nepredložil jediný

dôkaz, ktorý by potvrdzoval, žeby túto prácu vykonával. Čo sa týka jedinej navštívenky, ktorú predložil,
nebola podpísaná žalovaným, je to hlavičkový papier. Keďže vyplatenie mzdy nevyplýva z vykonaného
dokazovania, kde má dôkazné bremeno práve žalobca, navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu
trov konania.

11. Konateľ žalovaného na pojednávaní súdu uviedol, že s L.. A. G. sa poznali, boli spoločníkmi aj v inej
firme. Istý čas pracoval pre firmu DK STAV vo funkcii obchodného zástupcu. Jeho úlohou bolo vytvoriť
určitú sieť odberateľov pre výrobky tejto spoločnosti. Išlo hlavne o obchodovanie s drevom. Okamžité
zrušenie pracovného pomeru mu bolo dané z dôvodu, že odmietol vykonať určitú prácu, vycestovať
niekam a za túto prácu bol platený. Celkovo pre firmu robil veľmi málo a mal zato, že nemá vôbec nárok

na vyplatenie mzdy, pretože pre firmu v rozhodnom období nič neurobil.

12. V priebehu sporu bol vypočutý ako svedok L.. A. G., bývalý zamestnanec žalovaného, ktorého nárok
namzdujepredmetomtohtosporuaktorýuviedol,ževpracovnompomereužalovanéhobolod1.1.2000
na základe pracovnej zmluvy z 31.12.1999, pričom už bolo vyslovené, že okamžité zrušenie pracovného

pomeru je neplatné. V rozhodnom období tiež pracoval u žalovaného - v mesiacoch január až marec
2002, za ktoré si uplatnil náhradu mzdy. Fyzicky chodil do práce do marca 2003. Potom sa už do firmy
nedostal, pretože boli vymenené zámky. Do zamestnania chodil a pre túto firmu pracoval, kontrakty
sprostredkovával, nebol štatutárnym zástupcom a zmluvy nepodpisoval. Bol obchodným riaditeľom. Raz
bol v Maďarsku ale hlavne chodieval do Rakúska, do väčšej obce pri Viedni, kde bol viackrát. Nevedel

uviesť názov obce ani mená ľudí s ktorými jednal, ale uviedol, že kontrakty určite aj v tomto období
uzatváral. Vo firme mal rôzne doklady, zmluvy, a cenové ponuky. Keď sa neskôr dostal do firmy, šanóny
v ktorých mal tieto písomnosti už boli prázdne. Podľa neho pracovný pomer skončil až neskôr, a to po
výzve aby nastúpil do práce v Tvarožnej, kde mal sídlo žalovaný na 6,00 hod. ráno, čo bolo pre neho
neprijateľné. Pracovný pomer skončil asi tým, že porušil pracovnú disciplínu, ale jeho miesto výkonu

práce bolo v Nitre, takže nevie, či porušil alebo neporušil pracovnú disciplínu. Fakticky teda skončil
pracovný pomer až v roku 2009 výpoveďou, už nepamätá či z jeho strany alebo zo strany žalovaného.
K jeho pracovnej náplni uviedol, že v pracovnej zmluve mal uvedené obchodný riaditeľ, pracoval na
obchodnom úseku a vyhľadával klientov na nákup stavebného dreva a stolárskych výrobkov, pričom
klientov mali hlavne v Rakúsku (firma HERRNUTZ), kde žalovaný využíval jeho znalosti nemeckého

jazyka. Odberatelia boli tiež v Maďarsku a na Slovensku (firma Drevomont K+ K Nitra). Vypracovával
cenové ponuky, zmluvy o dodávke dreva a stolárskych výrobkov, jednal s klientmi - odberateľmi výrobkov
žalovaného. Na cenových ponukách žalovaného bola hlavička firmy a bol na nich podpísaný on ako
obchodný riaditeľ. K predloženému oznámeniu o ďalšom trvaní pracovného pomeru zo dňa 29.07.2008
uviedol, že až keď skončili všetky súdne spory začal sa u žalovaného domáhať výkonu práce.

13.Súdpooboznámenísasobsahomžaloby,vyjadreniamistrán,obsahompripojenéhospisutunajšieho
súdu sp. zn. 3C/212/2004, uznesením Krajského súdu Prešov a na základe vykonaného dokazovania
výsluchom svedka, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, ako prostriedkamiprocesného úroku a procesnej obrany, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo stranami
namietané ani spochybnené, a to: zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.01.2004, oznámením o
ďalšom trvaní pracovného pomeru podľa pracovnej zmluvy zo dňa 29.07.2008, oznámením žalovaného

zo dňa 05.08.2008, navštívenkami a prednesmi strán sporu na pojednávaní, zistil nasledovný skutkový
stav:

14. Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na súd dňa 31.1.2005 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.564,45 eur s príslušenstvom ako pohľadávky, ktorá mu bola postúpená jeho synom

za nevyplatené mzdy jeho vtedajším zamestnávateľom - žalovaným. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť
s poukazom na zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám. Odôvodňoval to tým,
že mzda patrí zamestnancovi len za vykonanú prácu a v rozhodnom období právny predchodca žalobcu
nevykonával pre neho žiadnu prácu.

15. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/212/2004 mal súd preukázané, že rozsudkom

Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14.11.2006 sp. zn. 3C 212/2004, potvrdeným rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 10Co 21/2008 -214 zo dňa 11.6.2008 súd určil, že okamžité zrušenie pracovného
pomeru zaslané právnemu predchodcovi (L.. A. G.) dňa 21.5.2001 žalovaným je neplatné. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 17.07.2008. Z pracovnej zmluvy nachádzajúcej sa v predmetom spise vyplýva,
že L.. A. G. ako zamestnanec uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 31.12.1999 pracovnú

zmluvu s nástupom do práce dňa 01.01.2000. Ako druh práce bol v pracovnej zmluve uvedený obchodný
riaditeľ,pričomvpracovnezmluvenebolouvedenémiestovýkonupráce.Pracovnýpomerboldohodnutý
na dobu neurčitú.

16. Zmluvou o postúpení pohľadávky L.. A. G. postúpil na právneho predchodcu žalobcu W. L.. O. G. Y..

v zmysle ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka pohľadávku, ktorú mal postupca (L.. A. G.)
voči svojmu zamestnávateľovi (žalovanému) na základe nevyplatených miezd. Predmetom postúpenia
bola aj mzda za mesiace január, február a marec 2002, ktorej vyplatenia sa žalobca domáhal v tomto
spore.

17. Z oznámenia o ďalšom trvaní pracovného pomeru podľa pracovnej zmluvy zo dňa 29.07.2008
adresovanejžalovanémuvyplýva,žeL..A.G.Ľ.poskončeníkonaniaoneplatnosťokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru oznámil žalovanému, že jeho pracovný pomer naďalej trvá a zároveň ho požiadal o
oznámenie, kedy môže nastúpiť do práce a akým spôsobom budú riešené jeho mzdové nároky z dôvodu
okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Z oznámenia žalovaného zo dňa 05.08.2008 k oznámeniu

L.. A. G. vyplýva, že žalovaný mu oznámil, že nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, avšak ak sa
chce zapojiť do pracovného procesu podľa pracovnej zmluvy uviedol, že sa má dostaviť dňa 11.08.2008
o 06:00 hod do sídla spoločnosti v Tvarožnej. V opačnom prípade pôjde o závažné porušenie pracovnej
disciplíny s následným okamžitým skončením pracovného pomeru.

18. Podľa kópií navštíveniek predložených žalobcom sa L.. A. G. zúčastnil pracovných jednaní s rôznymi
firmami v dňoch 28.01.2002, 18. a 19.04.2002, 06.08.2002, 05.08.2002, 20.04.2002, 07.08.2002,
09.08.2002, 08.08.2002, 23.11.2002, 21.11.2002, 22.11.2002, 07.11.2002, 20.12.2002, 24.11.2002 a
06.11.2002, s tým, že na žiadosť žalovaného bola súdu predložená navštívenka zo dňa 28.01.2002,
ktorá je ako jediná relevantná pre tento spor, v osvedčenej kópii.

19. Podľa § 27 ods. 1, ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného k 31.5.2001 (ďalej len
Zákonník práce) zamestnanec v pracovnom pomere sa podieľa svojou prácou za mzdu podľa pokynov
zamestnávateľa na plnení jej úloh. Pracovný pomer sa zakladá zmluvou medzi zamestnávateľom a
zamestnancom.

20. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a
zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške

priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až
do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu
pracovného pomeru.21. Podľa § 61 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce, ak zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer neplatne,
avšak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, pokiaľ sa so
zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol

pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo výške
priemerného zárobku za dobu výpovednej doby.

22. Podľa §111 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

23. Podľa § 240 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade
škody a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú.

24. Podľa § 240 ods. 1 Zákonníka práce prejav vôle môže sa urobiť konaním alebo opomenutím; môže

sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

25. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi stranami sporu neboli sporné skutkové
tvrdenia týkajúce sa vzniku a skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer bol založený pracovnou
zmluvou zo dňa 31.12.1999 so začiatkom výkonu práce od 01.01.2000 na dobu neurčitú. Takto založený

pracovný pomer sa skončil dňa 21.05.2001, keď súd právoplatne rozhodol, že okamžité skončenie
pracovného pomeru L.. A. G. je neplatné. Je nepochybné a vyplynulo to aj z vykonaného dokazovania,
že L.. A. G. v priebehu sporu o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru až do jeho
právoplatného skončenia neoznámil zamestnávateľovi- žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej
zamestnával. Ak by tak aj urobil, vznikol by mu nárok na náhradu mzdy. Predmetom tohto sporu tak, ako

to vyplýva aj zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Prešov je nárok L.. A. G. na mzdu z pracovného
pomeru. Medzi stranami sporu bol teda sporný nárok L.. A. G. na mzdu po skončení pracovného pomeru,
t. j. po 21.05.2001, konkrétne za mesiace január, február a marec 2002. Žalobca mal teda v spore
dokázať akú prácu a v akom časovom fonde L.. A. G. pre žalovaného ako zamestnávateľa vykonával
a rovnako mal preukázať aj výšku mzdy za túto prácu.

26. V prejdnávanej sporovej veci sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má teda jednak
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu

nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jej tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z

dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je
daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť preukázané),

ako aj nositeľa dôkazného bremena. V predmetnom spore o zaplatenie mzdy z pracovnej zmluvy mal
žalobca povinnosť- bremeno tvrdenia o tom, že L.. A. G. so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu,
že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie - vykonal prácu, ktorá mu bola pridelená a že
žalovaný mu za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (mzdu). Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné

bremeno preukázať existenciu pracovného pomeru a plnenie pracovných úloh pre žalovaného ako
zamestnávateľa podľa jeho pokynov. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

27. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že kým je L.. A. G. v pracovnom pomere má nárok na mzdu a zároveň

predložil ako dôkaz osvedčenú kópiu navštívenky zo dňa 28.01.2002 súd má za to, že týmto tvrdením
a dôkazom neuniesol bremeno tvrdenia a nepreukázal, že by po skončení pracovného pomeru dňa
21.05.2001 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával prácu pre žalovaného
a taktiež nepreukázal, že by mu zo strany žalovaného bola v rozhodnom období prideľovaná práca.Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zamestnanec v pracovnom pomere sa podieľa svojou
prácou za mzdu podľa pokynov zamestnávateľa na plnení jej úloh a to na základe uzavretej pracovnej
zmluvy. Žalobca však ani po vrátení veci Krajským súdom Prešov nepreukázal akú prácu, na základe

akej pracovnej zmluvy (písomnej pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej zmluvy) a v akom časovom
fonde vykonával pre žalovaného podľa jeho pokynov a z tohto dôvodu L.. A. G. nevznikol nárok na
mzdu, pretože táto v zmysle citovaného ustanovenia § 111 Zákonníka práce prislúcha zamestnancom
za vykonanú prácu. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z výpovede svedka L.. A. G.. Súd sa stotožnil a
argumentom žalovaného, že pracovný pomer po jeho skončení dňa 21.05.2001 nemohol trvať naďalej a

zanikol dohodou dňom, kedy sa mal pracovný pomer skončiť okamžitým zrušením pracovného pomeru,
i keď nie titulom okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ale zo zákona, nakoľko neboli splnené
podmienky na ďalšie trvanie pracovného pomeru vyžadované zákonom. Dôkazy predložené žalobcom
nepreukázali, že nejaká práca bola pre žalovaného ako zamestnávateľa v období mesiacov január až
marec 2002 vykonávaná.

28. Súd na základe vyššie uvedeného žalobe ako nedôvodnej nevyhovel a túto v celom rozsahu
zamietol, nakoľko žalobca neuniesol v spore bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

29. K návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý súd zamietol uvádza, že jeho
vykonanie by bolo neúčelné a nehospodárne, keďže žalobca v spore nepreukázal ani základné

predpoklady pre vykonanie znaleckého dokazovania, a to existenciu pracovného vzťahu, konkrétny druh
práce a časový fond práce.

30. Pre úplnosť súd uvádza, že oznámenie o ďalšom trvaní pracovného pomeru z 29.07.2008 a naň
nadväzujúca odpoveď zo dňa 05.08.2008 sú k predmetu tohto sporu irelevantné, nakoľko sa týkajú

mzdových nárokov z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, t. j. náhrady mzdy, pričom
predmetom tohto sporu , ako už bolo viackrát uvedené, je nárok na mzdu z pracovného pomeru.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a vzhľadom na plný úspech žalovaného mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu

100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.