Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Ľudmila Hricková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 22C/3/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200073
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2519200073.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: T. V., rod. V., nar.
XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, V. - Š., štátny občan Slovenskej republiky,
protižalovanej:L.W.,rod.K.,neznámyvlastník,zastúpenáSlovenskýmpozemkovýmfondom,sosídlom
Búdková 36, Bratislava, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre
katastrálne územie U., obec U., okres L. ako parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu,
a to ako pozemok s parcelným číslom XXX/XX - orná pôda o výmere 10 982 m2.
II. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie U., obec U., okres L. ako parcela
registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu, a to ako pozemok s parcelným číslom XXX/XX - orná
pôda o výmere 10 982 m2 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume
49.638,64 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet zástupcu žalovanej, IBAN: U. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 3.1.2019, doručenou Okresnému Piešťany dňa 16.1.2019, sa žalobca domáhal
zrušenia a vyporiadania jeho podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva
(LV) č. XXXX pre katastrálne územie U., obec U., okres L. ako parcela registra „E“ evidovaná na
mape určeného operátu, a to ako pozemok s parcelným číslom XXX/XX - orná pôda o výmere 10
982 m2, pretože túto vlastní spolu so žalovanou, ktorá je neznámym vlastníkom, s ktorou nemohol z
toho dôvodu uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Navrhol súdu, aby
predmetné spoluvlastníctvo zrušil, prikázal celú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu a uložil
mu povinnosť zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 47.607,- eur,
na účet zástupcu žalovanej zo zákona, ktorým je Slovenský pozemkový fond (ďalej aj ako „SPF“).
2. Žalobný nárok žalobca odôvodnil tým, že už nemá záujem zotrvať v predmetnom spoluvlastníckom
vzťahu spolu so žalovanou, pretože predmetné spoluvlastníctvo žalovanej obmedzuje žalobcu vo
výkone jeho vlastníckych práv, ako aj v jeho zámere postaviť rodinný dom. Výšku primeranej náhrady
za spoluvlastnícky podiel žalovanej za nehnuteľnosť navrhol žalobca na základe znaleckého posudku
č. 180/2018 vyhotoveného znalcom Ing. Róbertom Gergičom. Znalec pritom vychádzal z vyhlášky č.
492/2004 Z. z. za použitia metódy polohovej diferenciácie pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľností.3. Zástupca žalovanej súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k
predmetnému pozemku, ako aj s prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcu. Tento spôsob vyporiadania uprednostnil z dôvodu, že ako zákonný zástupca žalovanej by
nedokázal zmysluplne využiť predmetnú nehnuteľnosť, ktorá vzhľadom na svoju veľkosť a polohu
nie je vhodná ani na plnenie prípadných reštitučných nárokov. Nesúhlasil však s výškou primeranej
náhrady žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel, pretože zistil, že obec Sokolovce sa nachádza v
blízkosti kúpeľného mesta Piešťany a rekreačnej zóny Sĺňava. Zdôraznil, že výšku primeranej náhrady
je potrebné určiť v nadväznosti na trhovú cenu, čo je v súlade so stanoviskom občianskoprávneho
kolégia NS SR sp. zn. Cpj 30/97 zo dňa 20.10.1997, podľa ktorého „primeranú náhradu je treba
chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok
obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený
ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej
ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na
konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom
mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné
predať.“ V danom prípade za primeranú náhradu považoval sumu najmenej vo výške 8,67 eura až 12,-
eur za m2. Uzavrel, že konečné určenie výšky primeranej náhrady zo strany súdu je na zhodnotení
všetkých okolností a parametrov sporných pozemkov, ktoré bude zástupca žalovanej akceptovať, pokiaľ
bude aspoň sčasti v súlade s uvedeným tendenciami určenia výšky primeranej náhrady. Zástupca
žalovanej v podaní zo dňa 20.11.2019 súhlasil s náhradou vo výške 9,40 eura/m2.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré sa dostavil iba žalobca. Zástupca žalovanej
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, pričom súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím veci
v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
v znení neskorších prepisov (ďalej len „CSP“), vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu
žalovanej.
5.Súdvykonaldokazovanielistinami,atovýpismi LVč.XXXX,č.XXXXač.XXpre kat.úz.U.,lustráciou
v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „REGO“), kópiou z katastrálnej mapy, znaleckým
posudkom č. 180/2018 vyhotoveného znalcom Ing. Róbertom Gergičom, cenovou mapou nehnuteľností
SR, ďalším obsahom súdneho spisu, ako aj vyjadreniami strán sporu, a zistil tento skutkový stav:
6. Z LV č. XXXX pre kat. úz. U., obec U., okres L. súd zistil, že je na ňom zapísaná nehnuteľnosť ako
parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu, a to ako pozemok s parcelným číslom XXX/
XX - orná pôda o výmere 10 982 m2. Subjekty sporu sú vedené spoluvlastníci nehnuteľnosti, obaja v
podiele po 1/2. Ako tituly nadobudnutia spoluvlastníckeho práva žalovanej sú uvedené č. d. XXXX z
2.10.1931 - pk. vl. č. XXX, č.d.XXXX z 21.10.1936 - pk. vl. č.XXX. Nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnymi
ťarchami. Na tomto liste vlastníctva nie je evidovaný žiadny správca, a teda ani správa SPF.
7. Z kópie katastrálnej mapy súd zistil, že pozemok sa nachádza neďaleko rekreačnej oblasti Sĺňava,
ktorá je pri Piešťanoch. Z územno-plánovacej informácie obce Sokolovce zo dňa 10.7.2018 vyplýva,
že predná časť predmetného pozemku je určená na bývanie rodinných domoch a zvyšná časť je orná
pôda ostatných BPEJ.
8. Zo znaleckého posudku (ďalej aj ako len „ZP“) č. 180/2018 vyhotoveného znalcom Ing. Róbertom
Gergičomdňa4.12.2008súdzistil,žeurčilvšeobecnúhodnotupredmetnéhopozemkusumou8,67eura/
m2,čopredstavuje95.213,94eurazacelýpozemokovýmere10982m2.Priurčovaníhodnotypozemku
vychádzal z vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v znení neskorších
predpisov, za použitia metódy polohovej diferenciácie.
9. Z LV č. XXXX pre kat. úz. U. súd zistil, že sú na ňom zapísané pozemky, výlučným vlastníkom
ktorých je žalovaná, ktorá je identifikovaná iba menom, priezviskom a rodným priezviskom. Ako tituly
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanej sú uvedené vlastník z pk. vl. č. XX pod B6 č. d. XXXX/XXXX,
C 40/05. SPF je na tomto LV zapísaný ako správca pozemku.
10. Z LV č. XX pre kat. úz. U. súd zistil, že sú na ňom zapísané pozemky, spoluvlastníkom ktorých je
aj žalovaná, ktorá je rovnako identifikovaná iba menom, priezviskom a rodným priezviskom. Ako titulynadobudnutia spoluvlastníckeho práva žalovanej sú uvedené C 40/05, vlastník z PKV č. XXX pod B1b
č. d. XXXX/XXXX. SPF je na tomto LV zapísaný ako správca tohto spoluvlastníckeho podielu.
11. Z lustrácie v REGO vykonanej dňa 16.1.2019 súd zistil, že žalovaná nie je vedená v REGO.
12. Z vyjadrení žalobcu na pojednávaní dňa 12.12.2019 súd zistil, že trval na podanej žalobe s tým, že
určenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej ponechal na zvážení súdu, napríklad v
rozsahu medzi sumou navrhovanou v žalobe a sumou navrhovanou protistranou. Pre prípad prikázania
nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva požiadal súd o určenie aspoň 30-dňovej lehoty na jej
zaplatenie.
13. Súd vec právne posúdil nasledovne:
14. Podľa ust. § 136 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
15. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
16. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
17. Podľa § 142 ods. 1, ods. 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.
18. Podľa čl. 20 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v
čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu,
rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených
právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť
iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
19. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), v záujme zamedzenia
drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich
sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať
len podľa tohto zákona.
20. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
21. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o
zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 220/2004
Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôdaevidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
záhrady a trvalé trávne porasty.
22. Podľa § 34 ods. zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon. 330/1991 Zb.“), zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej
len "pozemkový fond"). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra.
Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať územné organizačné útvary
a určovať ich sídla
23. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond spravuje poľnohospodárske
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej
nehnuteľnosti,ktorýchvlastníkniejeznámy.Podrobnostiopodmienkachprenajímania,predaja,zámeny
a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
24. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov
koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej
nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy,
ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach
lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
25. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
26. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
27. Podľa § 216 ods. 1, ods. 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
28. Podľa § 264 ods. 1 CSP, ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na
výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí
ju súd podľa svojho odhadu.
29. Podľa § 264 ods. 2 CSP, rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno
zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu
sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku.
30. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb.
31. Vykonaným dokazovaním listinami, a to výpismi LV č. XXXX, č. XXXX a č. XX pre kat. úz. U.,
lustráciu v REGO, kópiou z katastrálnej mapy, ZP č. 180/2018 vyhotoveného znalcom Ing. Róbertom
Gergičom,cenovoumapounehnuteľnostíSR,ďalšímobsahomsúdnehospisu,akoajvyjadreniamistrán
sporu, súd mal za preukázané, že subjekty sporu sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného
na LV č. XXXX pre kat. úz. U., ako parcela EKN č. XXX/XX - orná pôda o výmere 10 982 m2, obaja
v podiele po 1/2. Žalovaná je identifikovaná iba menom, priezviskom a rodným priezviskom s titulmi
nadobudnutia č. d. XXXX z 2.10.1931 - pk. vl. č. XXX, č.d.XXXX z 21.10.1936 - pk. vl. č.XXX. Na tomto
LV nie je evidovaná správa pozemku, a teda ani správa SPF.
32. Osoba s rovnakým menom, priezviskom a rodným priezviskom, akými je označená aj žalovaná,
je evidovaná ako vlastník, príp. spoluvlastník iných pozemkov, ktoré zapísané na LV č. 1258 aj LV
č. 86 pre kat. úz. Sokolovce, s rovnakým titulom nadobudnutia vlastníckeho, príp. spoluvlastníckeho
práva, ktorý je uvedený aj ako titul nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti,konkrétne č. d .3951/1931. Na týchto iných listoch vlastníctva je vo vzťahu k nehnuteľnostiam, príp. k
spoluvlastníckemu podielu je evidovaná správa SPF. Žalovanú možno preto považovať za neznámeho
vlastníka, keďže v REGO nie je evidovaná žiadna osoba s rovnakým menom, priezviskom a rodným
priezviskom, pričom ostatné údaje uvedené na LV č. 1306 pre kat. úz. Sokolovce nepostačujú pre
dostatočnú identifikáciu žalovanej. Žalovanú preto súd považoval za neznámeho vlastníka, ktorá bola v
tomto spore priamo zo zákona zastúpená SPF (§ 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb.).
33.Žalobcovinevyhovujespoluvlastníctvotohoistéhopozemkusožalovanou(§137ods.1OZ),akeďže
spoluvlastníci neuzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnému
pozemku (§ 141 ods. 1 OZ), boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 142 OZ, aby o návrhu
ktoréhokoľvek spoluvlastníka rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd.
34. Medzi stranami sporu neboli sporné tvrdenia o existencii ich spoločného podielového
spoluvlastníctva, ani o spôsobe vyporiadania. Jediným sporným tvrdením bola spočiatku navrhovaná
výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej. Súd nebol v tomto spore viazaný
navrhovaným spôsobom vypriadania, keďže tento spôsob vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods.
2 CP), a to z ust. § 142 OZ.
35.Napriektomu,žepredmetnýpozemokjepoľnohospodárskoupôdouvextraviláne,vzhľadomnasvoju
výmeru, nepodlieha zákonnému obmedzeniu drobenia pozemkov podľa § 21 a § 23 zákona č. 180/1995
Z. z., a teda jeho reálna deľba by nebola v danom prípade vylúčená, príp. zákonom zakázaná. Ust. §
142 OZ okrem základných zákonných kritérií, rozhodujúcich pre zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva (veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci), upravuje aj jednotlivé
spôsoby vyporiadania, ktoré musí súd (z úradnej povinnosti) skúmať v zákonom určenom poradí, a preto
súd nebol viazaný návrhmi strán sporu na spôsob vyporiadania.
36. Vychádzajúc z § 142 ods. 1 CSP, pokiaľ nie je možné vyporiadanie reálnym rozdelením veci, v
prípade ak ide o ďalšie dva spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva (prikázanie veci za
náhradu a predaj veci s rozdelením výťažku, ktorý v poradí ako tretí spôsob vyporiadania prichádza do
úvahy iba vtedy, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, čo nie je daný prípad), súd môže podielové
spoluvlastníctvo aj nezrušiť a nevyporiadať, ak pre to zistí dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 142 ods.
2 CSP). Rozhodovacia prax súdov, v konaniach podľa § 142 OZ vychádzajúca z právnej zásady, podľa
ktorej nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, vykladá i aplikuje
ust. § 142 ods. 2 OZ skôr reštriktívne, s dôrazom na potrebu starostlivého skúmania dôvodov pre takýto
výnimočný postup v každom individuálnom prípade.
37. Nakoľko strany sporu prejavili záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k predmetnému pozemku, navyše, zaujali zhodné stanovisko k spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a to prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, s prihliadnutím na
povahu a okolnosti sporu, že SPF je zástupcom žalovanej zo zákona, a že nebude spôsobilý riadne
a zodpovedne obhospodarovať predmetný pozemok podľa predstáv žalovanej, keďže je neznámou
vlastníčkou, v súlade s princípom spravodlivosti (čl. 2 CSP) súd prihliadol na účel zákona č. 180/1995
Z. z., na účelnosť využitia predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je poľnohospodárskym pozemkom mimo
zastaveného územia obce, ako aj na záujmy oboch spoluvlastníkov, a rozhodol o zrušení predmetného
spoluvlastníctva (I. výrok), ktoré vyporiadal prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu
(II. výrok) s povinnosťou žalobcu zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel (III.
výrok).
38. Tvrdenia strán boli spočiatku sporné „iba“ v časti primeranej náhrady pre žalovanú za jej
spoluvlastnícky podiel. Súd nevykonal dokazovanie znalcom za účelom určenia všeobecnej hodnoty
predmetnej nehnuteľnosti v čase vyporiadania, pretože znalecké dokazovanie súd považoval za
nehospodárne a neúčelné, ktoré by bolo, v končenom dôsledku, v neprospech oboch strán sporu,
keďže náklady spojené so znaleckým dokazovaním by mohli byť neprimerane vysoké v porovnaní s
odhadovanoutrhovoucenoupredmetnejnehnuteľnosti.Vzhľadomnavýmerupredmetnejnehnuteľností,
na lokalitu, v akej sa nachádzajú, na druh nehnuteľností, že ide o ornú pôdu, s prihliadnutím na znalecký
posudok predložený žalobcom a na vyjadrenia strán sporu, v súlade s čl. 17 a § 264 ods. 2 CSP
súd určil výšku primeranej náhrady ako aritmetický priemer medzi sumou podľa znaleckého posudku
predloženého žalobcom (8,67 eura/ m2) a sumou, s ktorou súhlasil zástupca žalovanej (9,40 m2), t.j. vo výške 9,04 eura/ m2, a zviazal žalovaného na zaplatenie primeranej náhrady žalovanej za jej
spoluvlastnícky podiel k pozemku v zodpovedajúcej výmere 5 491 m2 (výmera vypočítaná ako 1 z
výmery celého pozemku 10 982 m2) v sume 9,04 eura/ m2 x 5.491 m2, t. j. 49.638,64 eura tak, ako je
uvedené vo výroku III. tohto rozsudku. Keďže týmto rozsudkom súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanej vysokú peňažnú čiastku, určil lehotu na zaplatenie tejto sumy 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP).
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Nakoľko zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme oboch strán sporu, súd
mal za to, že vo veci boli úspešné obe strany sporu, a preto podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo (IV. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v piatich písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.