Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010174
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6419010174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a

prísediacich Ing. Petra Gregora a Jozefíny Schmidtovej, na hlavnom pojednávaní dňa 3.12.2019, v
trestnej veci proti obž. I. C., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. C., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom B. pod J.,

uznáva sa za vinného, ž e

dňa 15.03.2018 v čase okolo 20.00 hod. v obci Hliník nad Hronom, na Ul. P., odzadu priskočil k J. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, túto oboma rukami strčil do jej chrbta, následkom čoho menovaná narazila do plota,
potom jej ľavou rukou obišiel spredu telo vo výške jej kľúčnych kostí a uchopil touto rukou jej pravé
rameno, aby sa nemohla hýbať a zároveň svojou pravou rukou začal J. Y. obchytkávať odzadu medzi
nohami, na miestach intímnych partií, čo trvalo len chvíľku, keďže menovaná skríkla, začala mu nadávať,
svojimi rukami strhla jeho ruku, a tak sa vymanila zo zovretia, na čo sa obvinený zľakol a z miesta ušiel
na neznáme miesto, pričom svojim konaním J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. nad Y., G. XXX/
XX, okres X. nad Y., nespôsobil žiadne zranenie,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k donúteniu iného ku iným sexuálnym praktikám,
avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

- zločin sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, § 200 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona v spojitosti s § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 5
Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( troch ) rokov.

Podľa§48ods.2písm.b/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému
ukladá ochranné sexuologické liečenie, a to ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 22.3.2019 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. 1Pv 258/18/6613 zo dňa 21.3.2019 na obvineného I. C., nar. XX.X.XXXX v B., pre

skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Senát Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom
obžalovaného I. C.; prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní podľa § 258
ods. 4 Tr. poriadku; výsluchom svedkyne poškodenej J. Y.; výsluchom znalkyne z odboru zdravotníctva

a farmácie, odvetvia psychiatrie C.. I. J.; prečítaním znaleckých posudkov znalkyne MUDr. I. J. pod č.
168/2018 a znaleckých posudkov znalca z odboru psychológie Mgr. R. J. pod č. 85/2018 a 89/2018,
podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora; oboznámením obrazovo-
zvukového záznamu o výsluchu svedkyne poškodenej J. Y. v štádiu prípravného konania podľa § 270
ods. 2 Tr. por.; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269

Tr. poriadku.

Obžalovaný I. C. sa na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku vyjadril, že nebude robiť žiadne vyhlásenie v zmysle ust. §
257 ods. 1 Tr. poriadku. Ďalej uviedol, že nepopiera to, že tam nebol a, že ju nechytil za zadok. Popiera

to, že ju chytil okolo krku a tieto veci. To, že ju chytil za zadok je pravda. Vo veci bol vypočutý viackrát. To
čo vypovedal predtým, toho sa bude držať. Ďalej využil svoje právo a ku skutku nevypovedal. Súd preto
na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na návrh prokurátorky prečítal zápisnicu o výsluchu
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 17.9.2018, nachádzajúcu sa na č.l. 17 - 22 spisu. Obž. I.
C. v procesnom postavení obvineného po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných

ustanovení Trestného poriadku vypovedal, že vie čo mu je kladené za vinu a z uvedeného skutku sa cíti
byť vinný, ale len čiastočne. Je pravdou, že toho večera pribehol odzadu k poškodenej a dlaňou pravej
ruky ju stisol za zadok. Bolo to pri plote, pri bytovkách. Ak ju pri tom, ako ju chytil za zadok, chytil aj za
genitálie, tak to nevylučuje, ale pod krk ju určite nechytal. Tiež ju nesotil o plot a nie si je vedomý, že by
ho uškrabla. Nič jej počas toho nepovedal. Bol celý čas ticho. To dievča zareagovalo tak, že vykríklo a

on sa zľakol a z miesta utiekol. To je vlastne všetko čo sa stalo. Pripúšťa, že mal vypité. Vypil asi tri veľké
pivá a dve vodky v čase okolo 18.00 hod. na námestí v krčme. Potom išiel domov a okolo 20.00 hod. išiel
do práce a cestou sa toto udialo. On ju nesledoval od začiatku, normálne kráčal od námestia SNP, až
potom si ju všimol neskôr a išiel za ňou smerom na ulicu P.. Tesne predtým ako ju dobehol, išiel skratkou
pomedzi bytovky a tým ju vlastne dobehol. Na otázku či vie vysvetliť, prečo poškodenú sledoval a chytil

ju za zadok odpovedal, že nevie, asi bol len zvedavý ako zareaguje. Mrzí ho to čo spravil. Vie ako to
vyzerá vzhľadom na jeho minulosť, ale nechcel jej nijako ublížiť. Je ochotný sa podrobiť aj vyšetreniu
znalcami, nech povedia či sa vrátili jeho problémy alebo nie. On však nepociťuje, že by nevedel ovládať
svoje konanie alebo, že by sa vrátili jeho problémy z minulosti. Je si plne vedomý, že vzhľadom na svoju
minulosť sa nemal niečoho takéhoto dopustiť, pričom vie veľmi dobre aj to, že by mal úplne abstinovať

od alkoholu. Ničoho násilného sa voči tej slečne nechcel dopustiť ani nedopustil.

Svedkyňa poškodená J. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten večer išla od svojho uja domov.
Keď išla cez dedinu, tak si všimla, že niekto ide za ňou rýchlym krokom. Obzrela sa a uvidela čiernu
postavu. Mal na sebe kapucu. Vtedy vedela, že niečo je asi zle. Videla, že ju stále sleduje, tak zrýchlila a

potom, keď sa blížila k P. ulici, tak obišla bytovky z takej dlhšej cesty a videla, že oproti nej ide bežec, tak
išla tade. Potom sa obzrela a videla, že už ju nesleduje. Lenže sa tam dá obísť aj skratkou, kadiaľ on v
podstate išiel a ako ona išla okolo toho plota, tak ho počula za sebou, že ide rýchlejším krokom. Myslela
si, že ju chce obísť, no on ju vtedy sotil do plota. Sotil ju do chrbta. Chytil ju ľavou rukou okolo kľúčnych
kostí a pravou rukou ju začal obchytkávať medzi nohami. Na to začala kričať a nadávať. Zaškrabla ho

ešte hore na zápästí, pričom ju on pustil a začal utekať preč. Otočila sa, či naozaj uteká a potom utekala
domov a zavolala mame. Tú osobu poznala iba z videnia a meno nevedela. Potom si ale vedeli zohnať
kamerový záznam z obce a tam ho už poznali. On býval u rodinného známeho a tak ho spoznali. Ďalej
doplnila, že vtedy ju obžalovaný vôbec nechytil za zadok, ako on uvádzal, ale ju chytil medzi nohami
a tam ju začal škrabkať. Zranenie neutrpela žiadne. Roztrhla si len rifle pritom, ako ju sotil na ten plot.

Okrem toho bežca videla ešte pri bankomate jednu slečnu, ale ešte predtým ako ju začal sledovať.Konanie tej osoby bolo násilné a myslí si, že určite ju chcel znásilniť, lebo ju sotil do toho plota a potom jej
ešte chcel zabrániť, aby sa hýbala. Vie, že obžalovaný mal už v minulosti takéto problémy. Obžalovaný
sa k výpovedi poškodenej vyjadril, že počul ako jej matka povedala, aby povedala, že ju „chytil za pi....,

abytenk...tišieldobasy“.Svedkyňaktomuuviedla,žetonevie,alejejednočojejmatkakázalapovedať,
lebo to bolo proste tak, ako uvádzala vo svojej výpovedi.

Súdna znalkyňa C.. I. J. pred súdom vypovedala, že obvineného vyšetrovala zhruba pred rokom, a to
17. októbra 2018. Zistila u neho prítomnosť sexuálnej deviácie. Jedná sa o sexuálnu aktivitu v zmysle

hypersexuality s preferenciou sexuálnych aktivít spojených s agresivitou. V čase skutku išlo tiež o
jednoduchú opitosť ľahkého stupňa. Alkohol mal u menovaného facilitujúci - podporujúci faktor voči
deviantnémupudeniuazároveňznižovaljehoracionálnekontrolnémechanizmy.Poslednásexuologická
liečba bola ukončená v roku 2010 a od tejto doby bol bez dohľadu. Už vtedy bolo primárom pri prepustení
z ústavného liečenia konštatované, že hrozí recidíva, ak menovaný nebude pod dohľadom odborníka.
Ambulantná liečba však bola ukončená rýchlo asi po pol roku. Počas ústavnej liečby obvinený nebol na

oddeleniach problémový a liečbe sa riadne podroboval. Sexuálna deviácia nie je liečiteľná, ale možno
redukovať agresívne prejavy, čo sa dialo vtedy, keď bol obž. nastavený na farmakoterapiu. Je toho
názoru, že obžalovaný predstavuje riziko pre okolie. Pokiaľ ide o formu ochranného liečenia, v čase
vyšetrenia nebola realizovaná žiadna liečba a preto v znaleckom posudku konštatovala potrebu ústavnej
formy liečby. Hormonálna liečba nie je v ambulantných podmienkach možná. Pokiaľ sa od tej doby

obžalovaný podrobil hormonálnej liečbe v Psychiatrickej nemocnici Kremnica, s prihliadnutím na liečbu,
ktorú absolvoval a aktuálny zdravotný stav, ktorý jej nie je známy, nemusí byť vylúčená ani ambulantná
forma. Liečba je podľa jej názoru potrebná doživotne, aby bol obž. pod kontrolou. Zároveň je nevyhnutná
prísna abstinencia od alkoholu. S pribúdajúcim vekom pôjdu u obžalovaného do popredia osobnostné
črty a preto bude viac rizikový pre okolie. U obvineného v čase skutku boli ovládacie schopnosti ľahko,

forenzne nevýznamne znížené kvôli vplyvu alkoholu ( ľahká intoxikácia ) a mala tu vplyv aj pudová
zložka. Alkohol mal vplyv na to, že sa uvoľnili mechanizmy nezdržanlivosti, na čo postačuje alkohol aj
v malom množstve. Rozpoznávacie schopnosti boli plne zachované. Obvinený bol ochotný pripustiť si
vinu a boli u neho i prežívané pocity hanby. Treba prihliadať i na skutočnosť, že ide o osobu, ktorá už
takéto skúsenosti z minulosti má a vie aj to, že sa má alkoholu vyhýbať, čo neurobil. Ten moment, čo sa

udialo bol ten pohľad na zadok, čo ho vzrušilo a poškodenú sledoval. Prešiel ulicou, sledoval ju cielene
a hľadal vhodný moment. Keby poškodená nezareagovala tak ako zareagovala, obáva sa, že by ten
skutok nabral iný kontext. Vďaka tomu, že poškodená zareagovala, obžalovaný za zľakol, vyplašil a k
ďalšiemu konaniu už nedošlo.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru psychológie Mgr. R. J. pod č. 89/2018 ( č.l. 92 - 108
spisu ) v podstate vyplynulo, že osobnosť pošk. J. Y. je bežne štruktúrovaná. Vývin osobnosti prebiehal
štandardne v bežných podmienkach. Afektívna osobnostná sféra je stabilizovaná, emocionalita vitálna.
V sociálnej sfére je schopná nadväzovať aj udržať si primerané spoločenské vzťahy. Doposiaľ nemala
dlhodobejší partnerský vzťah a nemá žiadne sexuálne skúsenosti. Psychosexuálny vývin je celkovo

možné považovať za nevybočujúci z normy. Intelektové schopnosti sa pohybujú v pásme priemernej
inteligencie. Jej právne vedomie je dostatočne funkčné. V čase vyšetrenia u poškodenej neboli zistené
symptómy duševného ochorenia v zmysle psychózy. Jej vnímanie a hodnotenie reality je nenarušené.
Pamäťové schopnosti v oblasti novopamäti dosahujú úroveň vyššieho priemeru. Na základe výsledkov
vyšetrenia kognitívnych funkcií je schopná zapamätať si obsah prežitých udalostí, hodnotiť ho,

aj následne reprodukovať. Vyšetrením neboli zistené sklony ku skresľovaniu obsahu zážitkov, ani
tendencie ku konfabuláciám. V obsahoch myslenia neboli v súčasnosti zistené psychopatologické
fenomény.

V prípravnom konaní bol znalcom z odboru psychológie Mgr. R. J. vyšetrený aj obv. I. C.. Podľa

písomne vypracovaného znaleckého posudku pod č. 85/2018 ( č.l. 72 - 89 spisu ) súd zistil, že
úroveň intelektových schopností obvineného sa celkove pohybuje v dolnom pásme populačnej normy.
Jeho verbálne schopnosti sú priemerné. Osobnosť simplexnejšie štruktúrovaná, so zúženým formátom.
Vývin osobnosti nepriaznivo ovplyvnila hypersexualita, kvôli ktorej sa v minulosti dopúšťal násilného
sexuálneho konania. V súčasnosti sú jeho sexuálna apetencia aj konanie relatívne stabilizované.

V bežných situáciách má svoje správanie pod primeranou racionálnou kontrolou. Rizikom sú stavy
po konzumácii alkoholických nápojov, kedy dochádza k zvýrazneniu pudových tendencií, zníženiu
racionálnej kontroly, čo môže viesť k spoločensky netolerovateľným sexuálnym aktivitám. Emocionálna
osobnostná sféra je v súčasnosti dostatočne vitálna. Dokáže prežívať pocity viny aj vcítiť sa do role inéhočloveka. Afektivita je v stave bez požitia alkoholu stabilizovaná. Jeho spoločenské a pracovné zaradenie
sú v súčasnosti štandardné. Právne vedomie je dostatočné. Je schopný odlíšiť protispoločenské konanie
od bežného. V čase vyšetrenia neboli zistené symptómy duševného ochorenia v zmysle psychózy.

Kapacita pamäťových schopností mu umožňuje zapamätať si obsah prežitých udalostí, hodnotiť ich
význam aj ich následne reprodukovať Neboli zistené tendencie ku konfabuláciám. Motiváciu činu
obvineného je z psychologického hľadiska možné hodnotiť ako pudovú. Išlo pravdepodobne o pokus o
sexuálny kontakt bez predchádzajúceho zbližovania sa s poškodenou. Jeho konanie v tomto prípade
nemalo nekontrolovateľný agresívny náboj, tak ako to u neho bolo v minulosti. Po protestoch poškodenej

z miesta činu odišiel. Prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obvineného vo vzťahu k protispoločenskému
konaniu je neistá. V posledných ôsmich rokoch bola jeho sexuálna deviácia v remisii. Prognóza bude
primáme závislá od účinnosti terapeutických opatrení, ktoré navrhuje znalec psychiater. Prognóza
resocializácie môže byť pri dodržaní navrhovaných opatrení relatívne priaznivá.

Zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou

bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym
praktikám alebo, kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť. Objektom tohto trestného činu je právo
kohokoľvek slobodne sa rozhodovať o svojom pohlavnom živote, pričom ide o iné sexuálne praktiky
ako súlož. Sexuálne násilie je zamerané na dosiahnutie vlastného sexuálneho uspokojenia páchateľa,
a to prostredníctvom prinútenia násilím, jeho hrozbou alebo využitím bezbrannosti poškodenej osoby k

iným sexuálnym praktikám ako súloži. Násilím sa rozumie použitie fyzickej sily zo strany páchateľa, za
účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu iného a dosiahnutia orálneho, análneho
styku alebo iných sexuálnych praktík. Pokus trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona je konanie,
ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať
trestný čin, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že znakmi pokusu sú úmysel

spáchať trestný čin, konanie bezprostredne smerujúce k dokonaniu činu a nedostatok následku, ktorý
je znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obž. I. C. sa dopustil skutku, ktorý mu
kladie za vinu obžaloba. Na rozdiel od obžaloby však súd toto konanie právne kvalifikoval ako pokus
zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods. 1, § 200 ods. 1 Tr. zákona a nie ako dokonaný trestný

čin. Z výsledkov dokazovania jednoznačne vyplýva, že k dokonaniu činu nedošlo, nakoľko obžalovaný
začal poškodenú chytať rukou medzi nohami v oblasti intímnych partií ( pohlavných orgánov ), čo ale
trvalo len krátko, pretože poškodená sa začala brániť a kričať, na čo sa obžalovaný zľakol, od ďalšieho
konania upustil a z miesta ušiel. Samotné obchytkávanie ( resp. škrabkanie ako uviedla poškodená ) cez
oblečené nohavice v danom prípade podľa súdu ešte nemožno považovať za „iné sexuálne praktiky“,

ako to má na mysli ust. § 200 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný však nepochybne konal so sexuálnym
motívom, teda s úmyslom dosiahnutia svojho sexuálneho uspokojenia, pričom poškodenú najprv cielene
sledoval a čakal na vhodnú príležitosť a následne sa svoj zámer pokúsil zrealizovať. Obžalovaný použil
voči poškodenej bezprostredné násilie - strčil ju do plota a následne ju držal ľavou rukou v oblasti okolo
kľúčnych kostí, aby zamedzil jej pohyb a pravou rukou začal ohmatávať intímne časti jej tela medzi

nohami. K dokonaniu činu však nedošlo kvôli reakcii poškodenej, ktorá sa bránila, strhla obžalovaného
ruku a vymanila sa zo zovretia, pričom tiež kričala, čo ho vyplašilo, tak v ďalšom konaní nepokračoval
a ušiel preč.
Obžalovaný je zo spáchania činu priamo usvedčovaný výpoveďou svedkyne poškodenej J. Y., ktorá na
hlavnom pojednávaní vypovedala v podstate zhodne ako v prípravnom konaní, pričom v jej výpovediach

nevznikli žiadne podstatnejšie rozpory. Ako súd uvádzal v predchádzajúcej časti odôvodnenia, ani
znaleckýmvyšetrenímneboliusvedkynezistenéžiadnevýznamnéokolnosti,ktorébyzpsychologického
hľadiska mali vzbudzovať pochybnosti o vierohodnosti jej výpovedí. Svedkyňa potvrdila, že obž. I. C. ju
toho dňa 15.3.2018 vo večerných hodinách najprv určitý čas sledoval, keď prechádzala peši cez obec
Hliník nad Hronom a následne na Ul. P. ku nej odzadu priskočil, sotil ju rukami do chrbta, v dôsledku

čoho narazila do plota a potom ju uchopil ľavou rukou v oblasti okolo kľúčnych kostí, čím jej chcel
zabrániť, aby sa hýbala a pravou rukou ju začal obchytkávať medzi nohami na miestach intímnych
partií. Poškodená ďalej vypovedala, že to trvalo len chvíľku, pretože začala kričať, nadávať a aktívne sa
bránila - obžalovaného zrejme zaškrabla na zápästí, pričom tento ju následne pustil a začal utekať preč.
Obžalovaný I. C. na hlavnom pojednávaní najprv uviedol, že je pravdou, že poškodenú chytil za zadok,

ale popiera, že by ju mal chytiť okolo krku a tie ďalšie veci. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní v
podstate rovnako priznal, že pribehol odzadu k poškodenej a dlaňou pravej ruky ju stisol za zadok. Ak
ju pritom chytil aj za genitálie, tak to nevylučuje, ale pod krk ju určite nechytal. Tiež ju nesotil o plot.
Poškodená zareagovala tak, že vykríkla a on sa zľakol a z miesta utiekol. Pripúšťa, že mal vypité, keďževypil asi tri veľké pivá a dve vodky v čase okolo 18.00 hod.. Obžalovaný potom, ako boli na hlavnom
pojednávaní dňa 3.12.2019 prečítané znalecké posudky, listinné dôkazy a vykonaný dôkaz obrazovo-
zvukovým záznamom o výsluchu svedkyne poškodenej J. Y. z prípravného konania, vyhlásil, že v plnom

rozsahu súhlasí s tým za čo bol prokurátorkou obvinený a ku tomuto skutku sa priznáva. Ozaj videl vtedy
na poškodenej, že sa zľakla. Je mu ľúto čo spravil.
Z hľadiska subjektívnej stránky konania obžalovaného súd poukazuje na závery znaleckého vyšetrenia
duševného stavu znalkyňou z odvetvia psychiatria MUDr. I. J.. Na podklade v prípravnom konaní
vypracovaného znaleckého posudku pod č. 168/2018 ( nachádzajúci sa na č.l. 44 - 71 spisu ), ako i

výsluchu znalkyne mal súd preukázané, že u obžalovaného bola už v minulosti opakovane potvrdená
sexuálna deviácia. Jedná sa o deviantnú sexuálnu aktivitu v zmysle hypersexuality a preferencie
sexuálnych aktivít v spojení s agresivitou. Vplyvom sexuálnej deviácie boli ovládacie schopnosti obv. v
časeskutkuľahkoznížené.Obv.sivšakplneuvedomujedeviantnýcharaktersvojejsexuality.Včasečinu
bola u neho prítomná tiež akútna alkoholová intoxikácia - jednoduchá opitosť ľahkého stupňa. Obvinený
v čase spáchania vyšetrovaného skutku mal iba ľahko znížené rozpoznávacie schopnosti a rovnako

aj ovládacie schopnosti, teda v dobe činu bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť a mohol aj svoje konanie ovládať. Toto zníženie si obvinený spôsobil vlastným pričinením,
a to abúzom alkoholu, ktorého účinok bol fyziologický, teda nechorobný, pričom obv. vedel, aký účinok
môžemaťalkoholnajehokonanie.Alkoholpôsobilakofacilitujúci(podporujúci)faktornajehodeviantné
pudenieazároveňzníženiekontrolnýchmechanizmov.Inéduševnéochorenieaniporuchauobvineného

zistená nebola. Nie sú splnené diagnostické kritériá pre stanovenie syndrómu závislosti od alkoholu.
Konzum alkoholu je však rizikový s ohľadom na oslabené morálne zábrany v stavoch opitosti, kedy sa
zvyšuje riziko jeho sexuálne pudového konania. Osobnosť je psychopaticky štruktúrovaná s akcentáciou
štruktúrnezdržanlivosti,impulzivity, emocionálnejasociálnejmaladaptácie.Správanievčasevyšetrenia
bolo pokojné, pod vôľovou kontrolou. K vyšetrovanému skutku bol obv. kritický, prezentoval pocity viny

aj hanby a výčitky za svoje konanie. U obžalovaného teda nebola zistená žiadna okolnosť vylučujúca
trestnoprávnu zodpovednosť za žalovaný skutok, keďže jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli
znížené iba v miere forenzne nevýznamnej.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Pri pokuse trestného činu
prihliadne aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj
okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa, súd mal preukázané, že obž. I. C. má podľa aktuálneho odpisu registra

trestov 6 záznamov, pričom v prípade prvého rozhodnutia Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/58/92
nastala zákonná fikcia neodsúdenia. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 4T/134/2006 zo dňa 9.11.2006, právoplatným dňa 9.11.2006, a to za pokračovací zločin
obmedzovaniaosobnejslobodypodľa §183ods.1,ods.2písm.b/Tr.zákona,začomuboluloženýtrest
odňatia slobody vo výmere 3 roky a 9 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia a súčasne mu bolo uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Trest
odňatia slobody vykonal 1.3.2010. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l/ Tr. zákona, teda priznanie a oľutovanie činu a prihliadal na jednu priťažujúcu okolnosť tzn.
predchádzajúce odsúdenia za trestné činy podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona. Navyše ide o opakované
odsúdenie za zločin. Obžalovaný už bol odsúdený za pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1,

§ 241 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/15/96 zo
dňa 14.3.1996, následne zrušeným vo výroku o treste rozsudkom Vyššieho vojenského súdu Bratislava
sp. zn. 4T/536/96 zo dňa 26.4.1996, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
24 mesiacov so zaradením do II. NVS; a tiež bol za dokonaný trestný čin znásilnenia podľa § 241
ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4T/32/98 zo

dňa 17.6.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 9To/590/1999 zo dňa
14.9.1999, na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov so zaradením do III. NVS. Pokus
trestného činu je v zásade rovnako trestný ako dokonaný trestný čin. Z ust. § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
však vyplýva, že zákon v prípade pokusu trestného činu umožňuje mimoriadne zníženie trestu odňatiaslobody za predpokladu, ak by vzhľadom na jeho povahu a závažnosť bolo uloženie trestu hoci aj na
dolnej hranici trestnej sadzby neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania. Za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestný zákon ustanovuje trestnú sadzbu vo

výmere 5 rokov až 10 rokov. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu
trestnej sadzby vo výmere 3 roky, ktorý pri zohľadnení okolností prípadu, najmä spôsobu konania,
následku, ako i miery v akej sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu činu, považoval za primeraný
a dostatočný na naplnenie účelu trestu. S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného
zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého
za úmyselný trestný čin ( trest odňatia slobody uložený vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 4T/134/2006 ). Súd pri rozhodovaní o treste zohľadnil i skutočnosť, že obžalovanému
súčasneuložilspoukazomna§73ods.2písm.b/Tr.zákonaajochrannésexuologickéliečenieústavnou
formou. Práve ukončenie ochranného liečenia v dávnejšej minulosti malo i podľa znalcov podstatný
vplyv na to, že obžalovaný sa opätovne dopustil sexuálne motivovaného trestného činu. Zo záverov

znaleckých posudkov bolo preukázané, že pokiaľ bude obžalovaný podrobený ústavnému liečeniu
a následne trvalému dohľadu v ambulantných podmienkach, budú prejavy jeho sexuálnej deviácie
redukované a prognóza resocializácie môže byť pomerne priaznivá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom

do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.