Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118207680
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4118207680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: B. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX, zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233
516, o zaplatenie 2.700,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra z 22. februára 2018, č. k. 14Csp/101/2018-171, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady

trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 1.104,78 eura s
príslušenstvom zastavil, súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.595,22 eura
s 5% ročným úrokom z omeškania od 11.06.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18%.
Právnevecodôvodnilspoukazomnaust.§497Obchodnéhozákonníka,§39,§52ods.1,3,4,§53ods.

1, § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 2 § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ďalej dôvodil, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa
29.05.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej aj „Zmluva“) a to akceptovaním
žiadosti žalobkyne. V ten istý deň uzatvorili aj Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX.
Predmetná Zmluva, od plnenia ktorej žalobkyňa odvodzovala nárok na vznik bezdôvodného obohatenia,
je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko bola uzatvorená medzi žalovaným ako dodávateľom konajúcim v

rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňou ako spotrebiteľom, ktorá nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto na právny vzťah aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou v časti zaplatenia sumy
1.104,78 eura s príslušenstvom konanie zastavil v zmysle ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“). Sporné nebolo uzatvorenie Zmluvy, ani výška poskytnutých prostriedkov v
sume 1.350 eur. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru z dôvodu ktorého je v zmysle § 11 ods. 1 cit.
zákona potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Došlo iba k poskytnutiu
klasického úveru a nie ďalších revolvingových úverov, pretože žalobkyňa riadne splátky neplatila. Keďže
v Zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a nemožno akceptovať, že žalovanýOznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 29. 05. 2015 určil konečnú splatnosť úveru, že
došlo týmto úkonom doplnením zmluvy o uvedený údaj. Tento dokument má iba informatívny charakter,
nie je súčasťou zmluvy a žalobkyňa ako dlžník týmito údajmi v čase uzatvorenia zmluvy nedisponovala.

Zmluva neobsahuje ani ďalšiu náležitosť a to odplatu podľa osobitných predpisov. Pokiaľ ide o námietku
zmätočnosti údajov RPMN v článku 5 a 6 zmluvy, s týmto sa nestotožnil, pretože RPMN úveru nie je
náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota
zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca stanoveného
v zákone o spotrebiteľských úveroch. Nepovažoval za potrebné zaoberať sa výškou úroku a odplatou,

vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keďže nedošlo k určeniu konečnej
splatnosti úveru. Pokiaľ ide o Dohodu poskytovaní služieb vychádzal z toho, že viaceré súdy opakovane
vyhlásili uvedenú dohodu za neprijateľnú. Žalovaný nepreukázal, že by táto dohoda bola individuálne
dojednaná,právenaopakvykazujetypickéznakyformulárovejdohody,kdespotrebiteľnemôžeovplyvniť
obsah zmluvy. Služby neboli poskytované žalobkyni vôbec a naviac išlo zmluvnú podmienku, ktorá
slúžila len záujmom dodávateľa. Dôvodom neprijateľnosti odplaty je aj netransparentnosť a neprimeraná

výška, ktorá dosahuje takmer istinu požadovaného úveru. Vzhľadom k bezúročnosti a bezpoplatkovosti
zmluvy bola žalobkyňa povinná zaplatiť len sumu poskytnutej istiny. Zaviazaná suma vo výške 1.595,22
eura predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom v sume 1.350 eur a sumou splatenou žalobkyňou
2.945,22 eura, keďže po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 1.595,22 eura
(pôvodne uplatnená suma 2.700,06 eura - 1.104,78 eura, ktorú žalobkyňa vzala späť) a rozdiel 0,06

eur nemal za preukázaný, a preto v tejto časti žalobu zamietol. Priznal i uplatnený úrok z omeškania
od 11.06.2018, t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie po márnej výzve žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa vzala žalobu
späť v sume 1.104,78 eura z celkovej sumy 2.700,06 eura, ktoré späťvzatie neodôvodnila žiadnymi

skutočnosťami, preto jej možno pričítať zavinenie na zastavení konania a v tejto časti znáša trovy
žalovaného. Žalobkyňa mala plný úspech v sume 1.595,22 eura, preto priznal žalobkyni náhradu trov
konania vrátane trov neodkladného opatrenia v rozsahu 18% (pomer nároku na náhradu trov konania
žalobkyne a žalovaného je 59% ku 41%, rozdiel je 18%).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, a to v jeho vyhovujúcej
časti, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby v plnom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie
sa po právnej stránke nesprávne vysporiadal s relevantnými skutočnosťami, na základe ktorých stanovil,
že úver je bezúročný a bez poplatkov. Namietal aj skutkové závery o tom, že zmluva neobsahuje
uvedenie konečnej splatnosti úveru. Požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru, bola v

posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti
splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods.
4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky bol uvedený v Oznámení
o schválení úveru. Uvedenie konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných súvislostiach. Taktiež
popieralzáversúduoposkytnutínižšejsumy,akobolschválenýúver.Tototvrdenieniejevecnedôvodné,

pretože v rámci započítania predsa dochádza k stretu dvoch pohľadávok - pohľadávka na vyplatenie
úveru a pohľadávka titulom poplatku za poskytnutie úveru. Iná pohľadávka do započítania nevstupuje,
čo znamená, že uvedeným započítaním sa započítava aj časť úveru, ktorá sa síce nevypláca, ale práve
v rámci tejto kompenzácie sa poskytuje. Toto započítanie je rovnocenné so situáciou, v ktorej najskôr by
veriteľ vyplatil úver a dlžník obratom alebo súčasne sumu vo výške poplatku za poskytnutie úveru mu

zaplatil. Výsledný stav na strane dlžníka by bol rovnaký, ako nastáva aj v prípade započítania. Zmyslom
započítania je práve to, aby sa nerobili zbytočne vzájomné úkony medzi stranami, ktoré majú voči sebe
pohľadávky a sú vo vzájomne opozitnom veriteľsko-dlžníckom usporiadaní.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť a súčasne zaviazať žalovaného k náhrade trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Stotožnila sa s tým, že v Zmluve absentuje termín konečnej
splatnosti. Tento termín musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom tak, ako deň uzavretia Zmluvy,
takakoajdeňposkytnutiaúveru.Akopodstatnáobsahovánáležitosť,takmusíbyťdohodnutáajkonečná
splatnosť úveru. Poukázala pritom na rozhodnutie všeobecných súdov.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdiť. Výrok rozsudku, ktorým bolo konanie zastavené a žaloba zamietnutá, pre absenciu
odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. V prejednávanej veci sa žalobkyňa od žalovaného domáhala zaplatenia sumy 2.700,06 eura s 5%
ročným úrokom z omeškania od 11.06.2018 do zaplatenia. Strany sporu uzatvorili dňa 29.05.2015

Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 42-mesačných
splátkach po 81,52 eura. Mesačná splátka vrátane úrokov činila 46,99 eura, celková čiastka, ktorú
musela žalobkyňa zaplatiť (úver + úroky + poplatok) činiála suma 2.223,58 eura a poplatok za
poskytnutie úveru 150 eur. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k vyhovujúcej časti výroku rozsudku súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového

stavu. Na týchto skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

9.Odvolacísúdzhodneakosúdprvejinštanciedospelkzáveru,žepredmetnúZmluvuospotrebiteľskom
úvere uzatvorenú medzi stranami sporu je potrebné posudzovať podľa vyššie citovaného zák. č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase jej uzatvorenia) a § 52 a nasl.
OZ. Žalobkyňa ako fyzická osoba vystupovala v danom právnom vzťahu ako spotrebiteľ a žalovaný
vystupoval ako dodávateľ. Žalobkyňa pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná úverová zmluva nebola
individuálne dojednaná, keďže bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami

vopred pripravenými bez možnosti žalobkyne ako spotrebiteľa ovplyvniť, meniť ich obsah a žalovaný v
spore nepreukázal opak. Predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posúdiť aj z hľadiska ďalších právnych
predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, nie len v kontexte Zákona o spotrebiteľských úveroch ale
ajvkontexte§52anasl.OZ.NovelaObčianskehozákonníkavykonanázák.č. 112/2014Z.z.definitívne
normatívne vyriešila (doplnení § 52 ods. 2 OZ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva a uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou uvedenej novely Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov
je preto možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere medzi
stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou. Takýto záver súdu prvej inštancie nebol ani v odvolacom

konaní spochybňovaný a považuje ho za správny aj odvolací súd.

10. Žalovaný podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti z dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Nesprávne právne posúdenie predstavuje právnu vadurozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval
príslušnú normu, t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu - aplikoval nesprávnu právnu
normu, t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú - obsah správnej právnej normy

nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.

11. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci
jeposúdiť,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavpoužilsprávnyprávnypredpisačihoajsprávne

interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, keď dospel k záveru o jeho vecnej správnosti. K
námietkam žalovaného uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalovaný sa dovoláva, že zmluva
nie je bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko je termín konečnej splatnosti úveru možné zistiť.

12. V preskúmavanej spornej veci považoval súd prvej inštancie Zmluvu zo dňa 29.05.2015, č.

XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným za zmluvu bezúročnú a bez
poplatkov,nespĺňajúcuzákonompožadovanénáležitostivzmysleust.§9ods.2písm.f/zák.č.129/2010
Z.z. Odvolací súd podrobil prieskumu uvedenú zmluvu za účelom posúdenia jej uzavretia a vzniku
ako takej s dôrazom na skúmanie prejavu vôle dlžníka (žalobkyne) smerujúceho k vzniku zmluvy. Z
obsahu spisu jednoznačne vyplýva, a to z písomnosti nazvanej Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského

úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, podpísanej žalovaným (veriteľom - dodávateľom) dňa
29.05.2015 v Bratislave a žalobkyňou (dlžníkom - spotrebiteľom) dňa 28.05.2015 v Nitre, že žalobkyňa
žiadosť s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5 formulára) nemohla akceptovať a podpísať aj bod 6,
pretože v žiadosti bolo uvedené, že bod 6 nevypĺňajte. V čase, keď žalobkyňa túto žiadosť podpisovala,
táto časť formulára nebola vôbec vyplnená, žalovaný ju vyplnil až následne a to bez účasti žalobkyne na

svojom pracovisku v Bratislave a žalobkyne sa žiadosť/zmluva vrátila doplnená v bode 6 a podpísaná
veriteľom s dátumom 29.05.2015. Až Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (č.l. 16 spisu)
sa žalobkyňa dozvedela o schválení úveru a o údajoch týkajúcich sa úveru. Uvedené oznámenie je
podpísané len žalovaným a nie je súčasťou samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podpísanou
žalobkyňou a žalovaným, a preto zmluva neobsahuje náležitosti predpokladané ust. § 9 ods. 2 písm. f/

zák. č 129/2010. Pokiaľ Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou,
ale len žalovaným, toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu podpísanú oboma stranami
sporu, a preto uvedená zmluva nespĺňa zákonné náležitosti obsiahnuté v § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného
zákona a je možné konštatovať, že je bezúročná a bez poplatkov. Je možné uzavrieť, že vzhľadom
na to, že žalobkyňa podpísala žiadosť dňa 28.05.2015 v Nitre a veriteľ podpísal žiadosť/zmluvu dňa

29.05.2015 v Bratislave, kedy následne, resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom
úvere, a to výšku úveru, počet splátok úveru, RPMN, že uvedený úver je bezúročný a bez poplatkov.
Až Oznámením veriteľa došlo k stanoveniu dátumu splatnosti prvej splátky úveru, dátumu splatnosti
poslednej splátky úveru a počtu splátok. Nové údaje smerom ku žalobkyni akoby predstavovali nový
návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, či žalobkyňa takýto nový návrh akceptovala.

Následkom takto konštatovaného vzťahu potom znamená, že žalobkyňa má nárok na vrátenie toho,
čo z jej strany bolo žalovanému plnené, titulom bezdôvodného obohatenia t. j. sumu 1.595,22 eura,
ktoré predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.350 eur a sumou splatenou žalobkyňou v sume
2.945,22 eura. Keďže po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 1.595,28 eura,
(pôvodne uplatnená suma 2.700,06 eura - 1.104,78 eura), rozdiel 0,06 eura, v ktorej časti potom žalobu

zamietol.

13. Pokiaľ ide o uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzatvorenej v deň, kedy
bola uzatvorená aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd dospel k záveru, že túto nemožno
považovať za súčasť obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko sa nachádza na samostatnom

predtlačenom formulári, pričom v čase dojednania nebolo ani zrejmé, či vôbec bude mať žalobkyňa o
túto službu záujem. Žalovaný teda nezisťoval skutočný záujem žalobkyne o túto službu v budúcnosti,
a preto možno uzavrieť, že žalovaný podpísanie dohody žalobkyni jednostranne vnútil. Takýto postup
zdanlivo súladný so zákonom v tom, že ide o doplnkovú službu, ktorá nie je podmienkou získania
spotrebiteľského úveru, má za následok zavádzanie o podmienkach poskytnutia spotrebiteľského

úveru. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bolanavrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s) a z) a aa).

15. Odvolací súd však dodáva a zvýrazňuje, že čo i len nenaplnenie už jedného z záležitostí zmluvy

znamená že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, čo znamená, že keď neboli dohodnuté dátum
splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, konečná splatnosť úveru, že sa jedná o zmluvu bezúročnú a
bez poplatkov. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu boli irelevantné a nespôsobilé
napadnúť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti.

16. Zákonný úrok z omeškania bol správne súdom prvej inštancie priznaný z priznanej sumy od 11. 06.

2018, teda od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie, po márnej výzve žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR vo
výške 5%.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a v naň nadväzujúcom výroku o
náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

18. O náhrade trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalobkyne v odvolacom konaní žalobkyni priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).