Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716011207
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5716011207.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich Viery

Dikošovej a Oľgy Trúchlej, na hlavnom pojednávaní dňa 05.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
O. N., nar. XX.XX.XXXX S. O., trvale bytom S., X.. V.. Z.
XXXX/XX, prechodne bytom O. X, O. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 06.02.2016 v čase okolo 01.15 hod. v bare Modrá Lagúna vo Vrútkach, na Ul. 1. československej
brigády č. 2404, si sadol ku stolu, pri ktorom sedeli T. N. a poškodený M. Z., nar. XX.XX.XXXX, a
následne od nich žiadal požičať peniaze, vzápätí im ukázal a na stôl vyložil plynovú pištoľ a chcel ju
založiť za 50,- €, keď od M. Z. požadované peniaze nedostal, zavolal O. F., nar. XX.XX.XXXX, aby si
išiel sadnúť s ním k vedľajšiemu stolu a povedal mu: ...“Požičaj mi peniaze, potrebujem ich!!!“ na čo mu
O. F. odpovedal: ...“Nedám, lebo nemám...“, vtedy obžalovaný vyložil na stôl pištoľ a znova sa opýtal
O. F.: “Naozaj nemáš tých 50,- €?...“, keď O. F. znovu odmietol dať obžalovanému peniaze, obžalovaný

zobral zbraň zo stola a pod stolom ju „obtiahol“ a povedal O. F., že tá zbraň je funkčná, napriek tomu
mu O. F. žiadne peniaze nedal a následne obžalovaný opätovne prišiel k stolu k poškodenému M. Z. a
pýtal si od neho peniaze, keď mu poškodený povedal, že nemá peniaze, nato obžalovaný zareagoval
tak, že M. Z. chytil pod krkom za bundu so slovami: “Ty, aby si nemal peniaze?!!..“, pritom sa natiahol
cez stôl a držiac stále M. Z. za bundu pritiahol si ho k sebe ponad stôl, pričom mu poškodil zips na
bunde, vzápätí O. F. vyhlásil v bare „záverečnú“ a vyzval prítomných, aby opustili bar, čomu obžalovaný,
poškodený a N. vyhoveli a odchádzali, pričom vonku pred barom obžalovaný sa rukami načahoval za
poškodeným Z., ktorého chcel pritiahnuť k sebe, čo uvidel O. F. a poškodeného M. Z. radšej stiahol do

vnútra baru, následne okolo 02.00 hod. vyšiel z baru von aj M. Z., vtedy k nemu spoza rohu opäť pristúpil
obžalovaný, ktorý si na neho pred barom počkal, chytil M. Z. znovu pod krkom za bundu, oprel ho o
zábradlie a vyzliekol mu proti jeho vôli rozopnutú bundu, pričom sa poškodený z obavy z obžalovaného,
ktorý mal zbraň, tomuto nebránil a umožnil obžalovanému zobrať mu jeho pánsku športovú bundu
s kapucňou modrej farby zn. F&F, v ktorej sa v tom čase nachádzala čierna koženková peňaženka
s peňažnou hotovosťou vo výške 25,- €, občiansky preukaz číslo I. XXXXXX a kartička poistenca
zdravotnej poisťovne W. - R. A. V..Z.., Z. Z. S. N., na meno M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bankomatová karta

vedená k účtu poškodeného vo S. Ú. N. V.. Z.., Z. Z. S. N., č. ú. L. Z. a mobilný telefón zn. Microsoft
Lumia 535, Dual SIM s číslom IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX a IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM
kartami s pridelenými telefónnymi číslami XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX vedené v mobilnej sieti
operátora P. Z., V.. Z., Z. Z.W. A. X/A, N. XXX XX, L.: XXXXXXXX, na účastníka M. Z., čím poškodenému
M. Z., nar. XX.XX.XXXX spôsobil škodu vo výške najmenej 129,- €,
uvedeného konania sa obžalovaný dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Martin
sp. zn. 1T/91/1999 zo dňa 01.03.2000, právoplatným 18.04.2000 odsúdený pre trestný čin lúpeže v

spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu boluložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka so zaradením do druhej nápravnovýchovnej
skupiny, pričom obžalovaný uvedený trest vykonal 20.09.2001,
uvedeného konania sa obžalovaný dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Martin

sp. zn. 2T/149/2000 zo dňa 10.12.2003 právoplatným dňa 03.08.2004 odsúdený pre trestný čin lúpeže
podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41
ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov v tretej nápravnovýchovnej skupine, z ktorého bol podmienečne
prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1PP/8/2009 dňa 23.04.2009 a bola mu určená

skúšobná doba na 3 roky, v ktorej sa osvedčil,

t e d a

proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 43, § 47 ods. 2 Tr. zákona na nepodmienečný
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 15 (pätnásť) dní.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn.
3T/141/2014zodňa19.04.2016,právoplatným19.04.2016,ktorýmbolobžalovanémuuloženýprepokus
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zákona a iné, úhrnný nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona súd ukladá obžalovanému O. N. ochranné opatrenie - ochranné

protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M. Z., nar.
XX.XX.XXXX S. O., trvale bytom S., Z.. C.. S. Č.. XXXX/X, škodu vo výške 25,- €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného M. Z., nar. XX.XX.XXXX S. O., trvale bytom S., Z.. C.. S.
Č.. XXXX/X, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 04.10.2016 na tunajšom súde obžalobu na obv. O. N.,
pod sp. zn. 2 Pv 60/16/5506 zo dňa 29.09.2016, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa

§ 188 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe.

Senát Okresného súdu Martin vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom
obžalovaného O. N.; výsluchom svedka poškodeného M. Z., svedka poškodeného O. F., svedkov C. Z.,
U.V. P., T. N., M. G., R. O.. V. Z., A.. M. Š., A..; prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov N. T. a A. G.

podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním znaleckého posudku;
oboznámením s fotodokumentáciou, obrazovými a obrazovo zvukovými záznamami podľa § 270 ods.
2 Tr. por. ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojených spisov
Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/141/2014, 1T/91/1999, 2T/149/2000, 23T/23/2014 podľa § 269 Tr.
por..Obžalovaný O. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v
obžalobe. Ďalej využil svoje právo a prehlásil, že vypovedať na hlavnom pojednávaní nebude, nakoľko

všetko uviedol na predchádzajúcom pojednávaní.

Podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na návrh prokurátora a obhajcu súd prečítal skoršie výpovede obžalovaného
z prípravného konania a z hlavného pojednávania.
Dňa 11.02.2016 obžalovaný pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že na svojej výpovedi nechce

absolútne nič meniť, trvá na nej. Čo sa týka dôvodov väzby, on vie, že v jeho neprospech hrá rolu
jeho minulosť, on však žiadnu zbraň nepoužil. Pri konfrontácii sa toto potvrdilo, že sa nijako nevyhrážal,
zbraň nepoužil, chcel ju dať len do zálohy, čo nie je prebehol, nešlo však ani o fyzické ani o psychické
vyhrážanie, teda ani v súvislosti s tou zbraňou. Čo sa týka toho skutku mimo baru Lagúna, poškodený
Z., tak voči nemu nebolo použité žiadne fyzické násilie, aby si vyzliekol bundu. Sám to aj potvrdil, že
neboli voči nemu použité žiadne vyhrážky ani žiadna forma násilia. Pri zadržaní nekládol žiadny odpor a

dobrovoľne vydal plynovú pištoľ. Oni po tomto, čo sa tvrdí pri stole, že sa malo stať, tak aj po tomto sedeli
ďalej. Z. išiel aj k baru, potom sa vrátil k stolu, ale v Lagúne sa nič neudialo. On nebol ani vyzývaný, aby
opustil priestor baru, oni odišli dobrovoľne. Je možné, že tam také niečo F. povedal, ale oni to nepočuli.
On si prisadol k Z. a N. k stolu. To chytenie za bundu vonku bolo preto, lebo si chcel s ním vysvetliť,
prečo bol vo vnútri taký hrubý. On sa z tej bundy sám vyzliekol a ostala tam pohodená. Tá zbraň bola

kamarátova - plynová pištoľ. On ju zobral preto, lebo nemal pocit, že by si tým mal nejako uškodiť.
Nešlo o nedovolené ozbrojovanie. Inak na otázku, prečo ju mal pri sebe, neodpovie, jednoducho ju chcel
založiť za finančnú hotovosť. On v ten večer v Lagúne nemal peniaze preto, lebo ich hodil do automatu,
bolo to 50,- € a prehral ich.

Dňa 09.02.2016 obžalovaný pred vyšetrovateľom vypovedal, že to čo je napísané v uznesení sa
nezakladá na pravde, voči nikomu nepoužil zbraň na to, aby vymáhal nejaké peniaze. Nevie presne
koľko bolo hodín, mohlo byť medzi 00.30 hod. až 01.30 hod. dňa 06.02.2016 prišiel do baru Modrá
Lagúna na pivo, kde sedel - z videnia ho poznal - M., lebo sa stretávali aj vídavali a pri ňom sedel N.
T.. On si k nim prisadol, tohto M. oslovil, či by mu nemohol helfnúť nejakou korunou, on mu povedal,

že nemá peniaze žiadne. Začal byť hrubý, tak mu povedal, aby nevyskakoval a ponad stôl sa začali
naťahovať. To bolo všetko. T. ich od seba odtentoval a potom sedeli ďalej. Potom si zavolal O. F., oslovil
ho s tým, či by mu nemohol požičať peniaze, lebo je to asi jediná osoba, ktorá by mu mohla v tej danej
chvíli požičať peniaze, poznal ho, lebo pracoval s jeho otcom a chodí do tej Modrej Lagúny vypomáhať
svojej priateľke. On mu povedal, že peniaze nemá. Tak vytiahol plynovú pištoľ, ktorú mu chcel dať do

zálohy a položil ju na stôl. Povedal aj tak, že nemá a odišiel od stola preč. To bolo celé, čo sa udialo vo
vnútri v bare. On sa postavil, vyšiel vonku, čakal na N., lebo sa dohodli, že pôjdu spolu do Shangaia.
Za rohom čakal, potom prišiel ten T. N. aj s týmto M. vonku, M. keď ho zbadal, povedal, že nejde. On
mu povedal - „Že počkaj, že si vysvetlíme vec“ - chytil ho za ruku, on sa nešťastne vyvliekol z bundy
a rozutekal sa dovnútra do Lagúny. Jedinú vec, ktorú si pamätal bolo to, že bunda zostala ležať pred

barom na zemi a on s T. N. išli taxíkom do Shangaia. Nevedel uviesť prečo tvrdí (T. N.), že nešiel spolu s
ním do Shangaia, keď on jediný videl tú bundu ležať na zemi. Trval na tom, že išli spolu s T. N. taxíkom
do Shangaia. Nepamätal sa dokedy tam bol, nakoľko ho odviezla záchranka spred vlakovej stanice,
lebo odpadol, bol napadnutý.
Na ďalšie otázky vyšetrovateľa obžalovaný vypovedal, že od Z. si chcel požičať peniaze preto, lebo

chcel sa ísť zabaviť do Shangaia. Plynovú pištoľ, čo mal so sebou, patrí M. G.. Mal ju pri sebe len tak,
so žiadnym úmyslom niekomu ublížiť. Pri stole M. bol arogantný, hrubý a vyskakoval, tiež mal vypité. On
ho chytil pod krk, posotil ho na sedačku ponad stôl, aby si znova sadol na stoličku. On nevedel či M. má
peniaze. On O. F. slušne oslovil, aby si prišiel sadnúť a tiež ho poprosil, či by mu nemohol požičať 50
eur, na čo on povedal, že nemá. Vie, že ešte spomenul, že ani z kasy mu nemôže požičať, tak vytiahol

pištoľ a ukázal mu ju, že mu ju dá do zálohy, on sa postavil a odišiel preč s tým, že nemá a nemôže. S
T. sa dohodol, že pôjdu do Shangaia. Z baru odišiel sám, aby ho vonku počkal. Čakal zhruba päť minút,
potom vyšiel T. s týmto M. vonku. Išiel oproti, bol na rohu pri schodisku. Chytil M. za ruku, povedal mu:
„M. vysvetlime si tú vec". Nevie či sa M. zľakol, jednoducho sa z tej bundy vyvliekol a rozbehol sa dnu
do baru. Celé to videl T. N.. Potom už odišli do Shangaia s T., ako povedal. O. F. sa nijakým spôsobom

nevyhrážal, vonkoncom nepoužil žiadnu zbraň, žiadnou zbraňou sa mu ničím nevyhrážal. Plynová pištoľ
bola aj tak nefunkčná, tak ju nemohol ani obtiahnuť. Pri Z. vznikol len fyzický kontakt vo vnútri v bare,
skoro došlo aj vonku k fyzickému kontaktu. Keď išiel do baru Modrá Lagúna mal pri sebe 50,- €. Chcel
si požičať ešte 50,- €, aby sa mohli ísť zabaviť. V Modrej Lagúne pil len pivo, mal asi dve piva. Pokiaľ sipamätal, tak asi nekupoval alkohol nejakým iným hosťom. Tvrdil, že tá bunda Z. tam ostala ležať, ani sa
jej nedotkol, keď tam zostala ležať. Keď Z. mu nepožičal peniaze, impulzom na vyvolanie hádky bolo
to, že bol drzý, arogantný. Presne si nepamätal tú slovnú výmenu. Iba mu povedal, aby nevyskakoval,

lebo na to nemá. Iba sa natiahol a sotil ho dolu, to bolo všetko pri tom stole. Keď ukázal pištoľ boli tam
traja - on, M. V. T. N..

Na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2018 obžalovaný vypovedal, že žiadneho trestného činu - lúpeže
sa nedopustil. Začiatkom februára 2016 s jeho partnerkou a kamarátmi popíjali u neho doma v ubytovni

Luna. Bol tam aj M. G., ktorý mu do bytu doniesol zbraň, plynovú pištoľ, on bol závislý na automatoch a
ponúkal mu zbraň do zálohy, či ju vie niekomu dať do zálohy. Pred polnocou sa aj odobral do baru Modrá
Lagúna, zobral si svojich 50 eur a zobral si aj zbraň. To že tú zbraň zobral videli aj osoby, ktoré boli u
neho doma. Keď prišiel do toho baru Modrá Lagúna, kúpil si pivo a cigarety, odložil si 20 eur a drobné
hodil do výherného automatu. Potom si prisadol k osobe, ktorá tu bola prítomná, že vraj poškodený,
myslí že sa volá Z. a spolu s ním bol aj N.. On si už postupom času presné detaily nepamätá, ale on si

od tohto Z. chcel požičať 20 eur, on len povedal že nemá a že nepožičia. On mu vzápätí na to povedal,
že mu dá do zálohy túto zbraň a že mu tie peniaze na druhý deň vráti. On s tým nesúhlasil. Oni spolu
komunikovali aj o všeličom inom aj o zábave v Šanghaji, keďže on nemal o to záujem, tak z videnia
poznal p. F., následne zašiel za ním a tomu ponúkal zbraň do zálohy, či by mu ju nezaložil za 50 eur.
Zbraň mu ukazoval, že je síce poškodená ale nemá zásobník. On ju nechcel, hovoril že nemá peniaze.

Nevie, či pred tým alebo po tom medzi ním a Z. vznikla hádka ohľadom toho, že mu Z. vytýkal že je
kriminálnik, že bol trestaný a že by mu aj tak peniaze nepožičal, čo sa ho dotklo a požiadal ho, aby si
odsadol od ich stola. Potom odišiel ku baru a zachvíľu sa vrátil naspäť. Zo strany Z. boli provokačné
reči. On mu povedal, že ak sa mu nepáči že môžu ísť von. Následne F. zahlásil že je záverečná, oni
vyšli von, ako vyšli von, on priznával, že chcel zbiť toho Z.. On po ňom „vyštartoval“, chcel ho udrieť,

on sa uhol, vtedy to videl F., ktorý ho stiahol naspäť k baru. Oni vonku následne s N. chceli ísť do
podniku Šanhgaj. N. povedal, aby zavolal taxík, on hľadal telefón, nenašiel ho, tak N. išiel naspäť do
baru či ho tam nenechal. On ostal vonku sám, mohlo to byť 5-10 min, vie že sedel na takom múriku.
Zrazu videl, ako vychádza N. a za ním ide Z.. On „vyštartoval“, že mu ide jednu šľahnúť. Ako sa jednou
rukou napriahol, on do neho sotil, už si na to bližšie nepamätal, nevie či sa zachytil jeho ruky. On sa

vtedy posadil na zem. Vie že na zemi ostala ležať bunda. On sa následne postavil a zobral bundu,
išiel za N., on tú bundu zahodil, bunda pravdepodobne dopadla medzi autá vedľa čínskeho obchodu.
Ešte kričal na Z., aby si išiel hľadať bundu. Následne išiel s N. do Šanghaja. V Šanghaji si objednali 2
pivá, sadol si ku stolu išiel na terasu a potom tam prišla čašníčka z Lagúny s tým, že ho vonku čaká
G.. On došiel na aute. Vie len, že on medzi tým v Šanghaji dostal. Vyšiel von. Čašníčka si od neho

zobrala pištoľ a vrátila ju G.. Autom ho následne doviezli do Vrútok a tam si ho prevzala záchranka.
Keď vyšetrovateľovi vravel tieto skutočnosti, on mu povedal, že to nie je predmetom daného skutku.
Trval na tom aby bola vykonaná celková rekonštrukcia prípadu. V zápisnici sa uvádza, že mal Z.F. chytiť
pod krk. On Z. ani v jednom prípade nechytil pod krk. Nepoužil voči nemu žiadne násilie. Len to že
ho chcel zbiť, to bolo z jeho strany všetko. Už pri tej prvej výpovedi 09.02.2016 vyšetrovateľ sa snažil

ovplyvniť p. Z., on si nič nepamätal, nevie kto vymyslel tú scénku, že sa vyzliekol. Že mu on mal vyzliecť
bundu formou násilia. Ďalej nesúhlasil s psychiatrickým a psychologickým posudkom. Ako je možné,
že psychologický posudok obsahuje pasáže z psychiatrického posudku, čo doslovne znalec uviedol.
Preto trval, aby bol vypracované nové znalecké posudky. Chcel uviesť, či má psychiater kompetenciu
pri vyšetrení duševného stavu opýtať sa - „Že prečo ste vytiahli na poškodeného zbraň?“. Nepochopil,

či je vyšetrovateľ alebo psychiater. Bolo tam zanedbané vyšetrovanie, postupom času zistil, že boli
Z. odcudzené nejaké veci, našiel sa telefón u rómskych spoluobčanov, u nejakého G.. Kreditnú kartu
mali rómske deti, že tam boli pokusy robiť výbery. Prečo sa tým vyšetrovatelia nezaoberali. Celé toto
vyšetrovanie bolo silené. Nebolo ukončené tak ako malo byť, nebolo dokončené. Najmä ním navrhovanú
rekonštrukciu prípadu. Priamo vo vyšetrovacej miestnosti mal výhrady k priebehu vyšetrovania.

Na ďalšie otázky obžalovaný odpovedal, že jeho výsluch zo dňa 09.02.2016 bol zmätený, bol dobitý.
Vo vnútri baru medzi ním a Z.Ý. došlo k slovnej hádke - konfliktu, on si na to už bližšie nepamätal, on
mohol Z. zasotiť, hlavne keď mal vypité. On už 09.02.2016 sa zmienil, že ho chcel zbiť, ale nikde sa to
neuviedlo, preto žiadal o nového vyšetrovateľa. On nepopieral, že chcel Z. zbiť, ale to neznamená, že
ho chcel olúpiť. On to už v prípravnom konaní uviedol, že tú bundu zobral a zahodil. Vonku Z. pod krk

nechytil, v bare si to už presne nepamätal. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či mu poškodil v bare bundu. Je to
možné, ak niekoho zdrapíte za bundu, tak ju môžete poškodiť. On Z. vtedy nezbil, lebo ušiel, mal vypité
stratil balans a on ušiel. On to uvádzal, že pred barom do neho poškodený sotil. Pri schodoch pred barom
čakal na N.. On to aj vtedy tvrdil, že chcel Z.É. zbiť. Vyšetrovateľ to neuviedol v zápisnici, ani v jednej sao tom nezmienili. On ako po Z.Á. „vyštartoval“, že ho ide zbiť, on do neho nejako sotil, on stratil balans,
chcel sa zachytiť, teraz nevie, či sa zachytil o dlaň, o celý rukáv. On to uviedol, že poškodený ho zasotil.
On to dosť jasne ukázal na mieste činu, ako sa to stalo. Naďalej trval na rekonštrukcii prípadu. On mal

vtedy 50,- Eur, kúpil si pivo, cigarety, 20,- Eur si odložil a zvyšok hodil do automatu. Keď padla zmienka
o zábave v Šanghaji, suma 20,- Eur sa mu zdalo málo, preto si chcel požičať. Necítil sa byť závislý na
alkohole, alebo na hracích automatoch. Kedysi mal takéto problémy, že častejšie si hrával automaty,
alebo si častejšie vypil, bolo to v roku 2013, keď ho prepustili z práce. Mal potrebu liečiť sa, ale nakoniec
prestal sám od seba, nepotreboval liečenie. Je to už 27 mesiacov od skutku, presne sa na slovný prejav

poškodeného nepamätal, vie, že tam bolo niečo s peniazmi, že je kriminálnik, jeho reakcia mohla byť
taká, že je lakomý hajzel. Keď vošiel do baru Modrá Lagúna, nezaregistroval hneď Z.. Išiel k hracím
automatom, následne sa vrátil a prisadol si a boli tam ten Z.F. a T. N.. Nie je si istý, ale myslí si, že Z. aj T.
N. mali pred sebou pivo. Z. na neho pôsobil niečo medzi zmätenosťou, opitosťou a strachom. Bol nejaký
divný. Z.V. triezvy určite nebol. Má vedomosť, že pil aj cez deň na nejakom športovom podujatí. Čo sa
týka vyzlečenia bundy, chcel uviesť, že poškodený mal niekoľko verzií. Prvý krát uvádzal, že mu bundu

mal dať dole, keď on stál, ruky mal pri sebe, pričom mal ruky od seba cca 20 - 30 cm zohnuté v lakti,
a takto mu mal zobrať tú bundu, pri ďalšom tvrdení uvádzal, že sa to mohlo stať pri zábradlí a na jeho
otázku, či mu mohol niečo zobrať násilím, alebo či mu niečo povedal odpovedal nie. On si nevšimol, či v
okolí bundy nie sú vypadnuté iné veci okrem bundy. On si ani nepamätal, že by v tej bunde niečo bolo.
Podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na návrh prokurátora súd prečítal časť zápisnice o skoršej výpovedi

obžalovaného z konfrontácie z č. l. 65 zo dňa 29.03.2016, kde obžalovaný uviedol, že keď prišiel do
baru, tak hral, nebolo to jeho pravidlom. Prehral sumu 50,- Eur , ale napriek tomu mal ešte 20 Eur v
rezerve, nikdy neprehral všetky peniaze. Ale sa mu zdalo málo, tak si chcel ešte zo 20 Eur požičať, aby
sa mohol ísť zabaviť na diskotéku, k čomu sa obžalovaný vyjadril, že nikdy v živote nepovedal, že by
na automate prehral sumu 50,- Eur, on mal z tej sumy 50,- Eur rezervu 20,- Eur, kúpil si pivo a cigarety

a zvyšok prehral.

Svedok poškodený M. Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy v podstate
zhodne ako v štádiu prípravného konania ( zápisnica o výsluchu zo dňa 09.02.2016 na č.l. 87-88 spisu )
uviedol, že dňa 05.02.2016 bol sám v bare Modrá Lagúna, kde prišiel okolo pol noci. Prišiel ku baru

objednal si pivo. Tam bol už ten T. on mu zobral pol deci, potom si sadol k nemu ku stolu, kde sa chvíľu
rozprávali, no T. väčšinou s niekým telefonoval. Potom si prisadol k nim O.. Nevedel čo mu vravel. Potom
mu ukázal tú zbraň. Spýtal sa ho, či nemá peniaze. On mu povedal, že nemá peniaze, žiadne peniaze.
On sa ho na to spýtal „Ty aby si nemal peniaze". To bolo všetko. Nevedel či ho chytil pri bare, alebo
až vonku, keď vychádzal, mu roztrhol zips na bunde. Tu prítomný sa postavil a išiel k čašníkovi a niečo

mu ukazoval, ukazoval mu asi tú zbraň. Potom sa vrátil naspäť k nim ku stolu. On sa postavil ku baru,
išiel ku baru a vrátil sa na miesto, na čo mu on povedal - Ty máš ešte odvahu si tu sadnúť. Potom
sa postavili všetci traja a išli von, keď boli vonku pri dverách tam ho stiahol. Takým spôsobom, že ho
chytil za rukáv, alebo nejakým iným spôsobom, možno že ho chytil aj pod krk vtedy mu pravdepodobne
roztrhol aj zips. Potom ho pán F., ktorého dobre pozná, lebo býva vo vchode vedľa neho, radšej zobral

naspäť dnu do baru, aby mohol bezpečne odísť domov. Prešlo tak 5-10 minút, keď prišiel dnu T., ktorý
nevedel nájsť svoj telefón. Jeho sa pýtal, či náhodou nemá jeho telefón. Načo mu on povedal, že nemá.
T. sa potom spýtal, či si nevšimol, že O. odišiel. On mu povedal, že O. tam už nie je, tak išiel s ním vonku
z baru. Dal sa do ľava ku točiacim schodom a za rohom stál tu prítomný O., keď ho zbadal, tak ho chytil
oprel ho o zábradlie vyzliekol mu bundu a s bundou odišiel. On ostal iba v krátkom tričku. Na otázku

akým spôsobom ho chytil uvádzal, že to ho chytil jednou rukou pod krk a druhou mu stiahol bundu, čo
nebolo ťažké nakoľko ju nemal zapnutú, pretože sa nedala zapnúť, nakoľko zips už bol odtrhnutý. Na
otázku vyšetrovateľa, či sa nejako bránil útoku tu prítomného uvádzal, že sa nebránil. Kričal na T. hoci
ho nevidel, volal na neho: „T. pomôž mi". T. nato nereagoval. On sa rozbehol potom smerom naspäť do
baru a kričal okradli ma, okradli. Krčma už bola zamknutá, tak rýchlo bežal dole schodmi, kde stretol

kamaráta, nevedel jeho priezvisko, vie len že sa volá U., býva vo S. má okolo 24-25 rokov. Tento zavolal
políciu, ktorá prišla za chvíľu za 5-10 minút. On sa medzitým s tým U. vybral na OO PZ do Vrútok, ale
odtiaľ ich policajt poslal naspäť do Modrej Lagúny, že policajti išli na miesto, kde sa s nimi stretli dole
na prízemí pod Modrou Lagúnou. Policajti poslali U.Š. nech ide svojou cestou. Pýtali sa ho na popis
páchateľa, no on nepoznal jeho priezvisko vedel len, že sa volá O.. Doma zobral mame telefón, obliekol

si bundu a išiel s jej telefónom a vyzváňal na ten jeho, ktorý mal v bunde, či sa mu ho niekde v smetnom
koši nepodarí nájsť, ak by ho páchateľ zahodil spolu s bundou, niekde do smetného. Telefón prestal
zvoniť asi o 7.30 hodine ráno. On s kamarátom hľadal, či tam niekde nie je zahodená jeho bunda, no
nenašli ju. Tú bundu našiel až o nejaké dva dni.Naďalšieotázkypoškodenýnahlavnompojednávanívypovedal,žekeďobžalovanývyložilnastôlzbraň,
chcel ju založiť u neho alebo u p. N. za nejakých 50,- eur. Išlo iba o tú zálohu v súvislosti s tou zbraňou.
Keď vychádzali z baru, pán obžalovaný sa po ňom načahoval, p. F. ho stiahol naspäť do baru, aby ho

obžalovaný nenapadol. On si myslí, že dôvodom prečo ho obžalovaný chcel napadnúť, boli peniaze.
Obžalovaný mu aj povedal: „Ty že by si nemal peniaze?“ Toto mu povedal pred tým prvým incidentom
pri stole. On si obžalovaného všimol vtedy, keď hral na automatoch a on bol pri bare. Keď po druhýkrát
vyšiel z baru s p. N., išli doľava k tým schodom. Vtedy si všimol, že obžalovaný je opretý o roh. Keď
ho uvidel, išiel hneď smerom k nemu, on cúval, no chytil ho za odev pod krkom a pritlačil ho smerom

k zábradliu, kde mu oboma rukami vyzliekol tú bundu. On tú bundu mal rozopnutú, mal ju prehodenú
len cez ramená, oboma rukami ju stiahol obžalovaný z neho, on sa nebránil, mal strach. Obžalovaný tú
bundustiaholaišieldoleschodmi,onmueštekričal:„Vráťmiaspoňdoklady.“Obžalovanýtúbundumalv
rukách a s ňou išiel dole schodmi. Určite bunda nebola na zemi, on sa následne vrátil k baru, kde búchal.
Pán F. mu niečo ukázal, vzápätí sa naspäť vrátil k tomu zábradliu. Následne spoza rohu vyšiel kamarát
U.. Keď sedel s p. N., obžalovaný prišiel k nim, následne im ukázal zbraň a chcel ju dať do zálohy. On sa

do debaty s obžalovaným ani nezapájal, on mu len vravel, že načo by mu bola zbraň. O ničom inom sa
nerozprávali, on neprovokoval obžalovaného, on mu nehovoril, že je kriminálnik. Obžalovaný mu najprv
ponúkal tú zbraň, následne ju ponúkal p. F.. Od neho sa vrátil, vtedy mu povedal: „Ty že by si nemal
peniaze?“ Nevie, v akom kontexte to povedal. On sa rozprával s p. N. o tom, že by išli do toho Šanghaja
sa zabávať. Toho 05.02. prišiel z roboty a následne išiel na hokej. Domov sa vrátil okolo 21,00 hod.

Na hokeji si dal zo dve pivá, najviac ak tri. Keď prišiel z hokeja domov, tak si ľahol na dve, tri hodiny,
zobudil sa okolo 23,30 hod. a išiel do tej Modrej Lagúny. Vtedy, pri tom podaní trestného oznámenia
a pri výpovedi pred vyšetrovateľkou bol v šoku, preto nerozprával o tej zbrani. Vraví, bol v šoku, mal
strach. Aj dva dni po tej udalosti bol v šoku. On celú sobotu z bytu nevyšiel. On mal pár mesiacov ten
nový telefón, bol to efekt, preto išiel von hľadať ten telefón. Ten telefón mal v bunde a prezváňal naň

maminým telefónom. Keď prišiel do baru „Lagúna“ obžalovaný hral automaty. Od tých automatov nie je
vidieť k tomu stolu, kde bol s p. N.. Obžalovaný si nechcel od neho požičať peniaze, chcel len založiť
tú zbraň, potom išiel za tým p. F.. Potom, keď obžalovanému povedal, že nechce tú zbraň do zálohy,
vtedy mu povedal: „ Ty, aby si nemal peniaze“? Načiahol sa k nemu, chytil ho za bundu a roztrhol mu
zips na bunde. Nespomínal si, či obžalovaný bol pri ňom, keď vyberal z bundy peňaženku, telefón alebo

či platil za útratu v bare. On si myslí, že obžalovaný chcel od neho peniaze preto, lebo mu povedal: „Ty,
aby si nemal peniaze?“ Nevedel, ako obžalovaný mohol vedieť, že má peniaze v bunde. Pri tom ako
obžalovaný si od neho pýtal peniaze, pri tom založení tej zbrane, nevyhrážal sa mu. Vyšli obidvaja s p.
N. z baru von, nevie, kto išiel prvý, myslí, že p. N.. Následne sa dali doľava, roh je asi 5 metrov od dverí
do Modrej Lagúny. On keď zbadal obžalovaného, on cúvol, ale obžalovaný prišiel k nemu, chytil ho za

oblečenie pod krkom a smeroval k zábradliu. Tam mu stiahol tú bundu. Obžalovaný, keď mu sťahoval tú
bundu, mu nič nehovoril, to bol moment. Bundu mal rozopnutú, ruky mal dole. Vtedy mu oboma rukami
stiahol tú bundu, on sa nebránil, mal strach. Obžalovaný ho držal jednou rukou za oblečenie pod krkom,
zatlačil ho k tomu zábradliu, potom ho pustil a oboma rukami mu zobliekol, stiahol tú jeho bundu. Pri tom,
ako mu obžalovaný vyzliekal tú bundu, on stál ako socha, mal strach. Obžalovaný sa pritom nezohol,

neotočil ho pri tom. Pri tom vyzliekaní obžalovaný nespadol na zem. Bunda pri vyzliekaní nespadla na
zem. Obžalovaný ju mal v ruke. On vtedy kričal o pomoc, aby mu p. N. pomohol, ale on vtedy mal niečo
s rukou. Pán obžalovaný pri tom nehovoril nič, p. N. hovoril niečo v tom zmysle: „Nechaj to tak.“ Pán
N. odchádzal spolu s pánom obžalovaným, bol tam stĺp. Myslí si, že odchádzali spolu. Keď sa to stalo,
keď mu obžalovaný vyzliekol tú bundu, znova sa vrátil k p. F., búchal do baru, pán F. vtedy neotvoril,

otvoril až keď prišli policajti. Keďže p. F. mu neotvoril vtedy ako prvýkrát, tak znova išiel k tomu zábradliu
a vtedy zbadal kamaráta U.. Keď sa znova vrátil k tomu zábradliu, ubehlo možno 30 sekúnd, možno
ani nie minúta, ale vtedy nevidel ani pána obžalovaného ani p. N.. Podľa neho to bola asi tá minúta,
p. F. mu vtedy neotvoril dvere, on sa chvíľu naňho díval a následne išiel k tomu zábradliu. Keď zbadal
kamaráta U., zdvihol ruky a povedal mu, že ho okradli. Následne zišiel dole ku kamarátovi U. cez tie

točité schody. Keďže on nemal telefón, kamarát U. volal na políciu, ale vybil sa mu telefón, tak išli na tú
políciu. Odtiaľ ich poslali, že tam už poslali hliadku, tak sa vrátili k tomu baru Modrá Lagúna a tam už
boli policajti. Keď s U. išli na tú políciu, išli rovno, vtedy tam tú jeho bundu nevideli. Tú bundu nehľadali
medzi autami. Oni tadiaľ išli smerom k tým policajtom, takže keby tam bola bunda pod podchodom, tak
by ju tam videli. V tej bunde mal peňaženku, mobilný telefón. V peňaženke mal dvadsaťeurovú bankovku

a päť eur v minciach, ďalej občiansky preukaz, kartičku poistenca a platobnú kartu S.. Vie o tom, že
boli robené tou kartou neoprávnené pokusy o výber, myslí si, že v sobotu to bolo dvakrát a v nedeľu
asi jedenkrát, alebo žeby to bolo v nedeľu, to už nevie. On dal zablokovať kartu, vie, že dvakrát boli
ťahané pokusy o výber v Slovenskej sporiteľni a v bankomate ČSOB, tam bola zadržaná jeho karta. Ažna kriminálke sa dozvedel, že tie neoprávnené pokusy o výber mali robiť nejaké deti. Ten prvý incident
obžalovaného, kedy ho chytil za bundu a roztrhol mu zips, vnímal tak, že obžalovaný po ňom chcel
peniaze. Obžalovaný hral automaty. Tá veta: „ Ty, aby si nemal peniaze?“ predchádzala tomu prvému

incidentu. Medzi prvým a druhým incidentom nebola žiadna komunikácia medzi ním a obžalovaným, on
ho žiadnym spôsobom neprovokoval. Po druhýkrát, keď ho chcel chytiť, ale vtedy zasiahol p. F. a stiahol
ho do baru, on to vnímal tak, že obžalovaný sa silou mocou chcel dostať k jeho dokladom, peniazom.
Po tom prvom incidente cítil strach. „Vy by ste nemali strach?“ Človek bol v šoku a z toho dôvodu zostal
v tom bare. Neskôr mu p. F. aj hovoril, že prečo po druhýkrát odchádzal s p. N., prečo nepočkal do tej

záverečnej, že by spolu odišli. Keď mu obžalovaný vyzliekal tú bundu, strach mal, že mu ublíži. To bol
dôvod, prečo neurobil nič, ani sa nebránil. Potom, čo ho obžalovaný chytil za bundu a roztrhol zips, on
sa postavil, išiel k baru, teraz nevie, či si neobjednal ďalšie pivo a následne sa vrátil späť k stolu. On sa
vrátil k tomu stolu preto, lebo s p. N. sa bavili, že pôjdu spolu do toho Šanghaja. Keď ich prvýkrát posielal
vonku a všetci traja išli von, tak boli dohodnutí s p. N., že idú do toho Šanghaja. Potom, keď sa p. N. vrátil
naspäť do baru hľadať ten telefón, potom sa s ním nedohodoval, že pôjdu do toho Šanghaja. Čo sa týka

hľadania tej bundy, tú bundu hľadali aj policajti, ale nenašli tú bundu. Tá bunda sa našla až v nedeľu, bola
prevesená na basketbalovom koši. Tú bundu poznala suseda a zaniesla ju jeho mame a mama zaniesla
tú bundu automaticky na políciu. Bunda mala klasicky vrecká dole a jedno vrecko hore vľavo na zips,
kde mal uloženú peňaženku aj telefón. Tá bunda, ktorú mal v tom čase na sebe bola modrej farby. Bola
to mikina, taká hladká. Nevedel povedať, že keď mal odloženú v ľavom vrecku mikiny aj tú peňaženku

aj ten mobil, či si to niekto mohol všimnúť. Keď mu obžalovaný vyzliekal bundu, stáli tvárou v tvár k
sebe. Za ním sa nachádzalo v tom čase zábradlie. On si myslí, že p. N. bránil stĺp v sledovaní celého
incidentu. On nepovedal p. F., že obžalovaný mal ho prepadnúť. Mal taký pocit, že ho obžalovaný chce
zbiť. Jemu bola vrátená len tá platobná karta, peňaženku mu dali až na kriminálke, nepovedali mu, kde
bola nájdená tá peňaženka - u koho. Mobilný telefón mu vrátila kriminálka po pol roku, že bol nájdený u

nejakej pani. To zvliekanie bundy obžalovaným trvalo 10-15 sekúnd, bol to moment. Bundu mal riadne
oblečenú na sebe a bola rozopnutá. Keď išiel z baru Modrá Lagúna tretíkrát, keď išiel obžalovaný oproti
nemu, vyzeralo to tak, že ho chce prepadnúť.

Svedkyňa C. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva na hore uvedenej adrese vo S. spoločne s

manželom a jeho synom M. Z.. V ten piatok začiatkom mesiaca prišiel syn M. okolo pol deviatej, deviatej
večer z hokeja. Najedol sa zaspal, okolo pol dvanástej sa zobudil a povedal jej, že je smädný, že ide
na pivo. Ona mu povedala: „Preboha, kde ideš teraz!“. On jej povedal, že to je len tu kúsok do Lagúny.
Potom sa vrátil po pol tretej zazvonil, otvorila mu dvere a syn bol len v tričku s krátkym rukávom a
povedal jej, že ho okradli. Ešte šťastie, že mal kľúče od vchodu, ktoré mal v rifliach. Inak by sa nedostal,

ani do vchodu. Ona ešte nespala, lebo ho čakala, kým sa vráti, lebo povedal, že nebude dlho. Chvíľu
bol doma, vytrasený, bál sa, určite sa bál a volal ju, aby išla s ním hľadať bundu. Potom si dal druhú
bundu zobral si jej telefón a išiel von prezváňať s tým jej telefónom na ten jeho, či ho niekde vonku
nebude počuť zvoniť. Prišiel domov povyzliekal sa a išiel si ľahnúť. Oni sa potom ešte pokúšali na ten
jeho odcudzený telefón dovolať. Telefón aj zvonil bolo to v čase 03.30 do tej 04.00 hodiny rannej. Ráno

keď vstala medzi 07.00-07.30 už sa nedalo na ten telefón dovolať. Na otázku vyšetrovateľa, čo syn robil
v sobotu 06.02.2016, uvádzala, že sa napil vody a bol celý deň zatvorený v spálni. Bolo na ňom vidno,
že sa na 100 percent bál, lebo on taký nebýva. V nedeľu syn išiel okolo 14.30 nahlásiť krádež telefónu
na OO PZ do Vrútok, lebo v sobotu nebol schopný. On sa bál. Okolo pol štvrtej zazvonila suseda a sa
pýtala na M.. Otvoril vnuk a povedal jej, že M. nie je doma. Suseda jej podala peňaženku, ktorá bola

prázdna a M. kartičku poistenca. Ona sa potom obliekla a keďže bývajú kúsok od polície išla za M.
zaniesť tieto veci na políciu, kde odovzdala peňaženku a zdravotnú kartičku. Suseda jej povedala, že M.
modrá bunda ostala prevesená na basketbalovom koši pri bývalých jasliach vo Vrútkach neďaleko OO
PZ. Teraz je tam zdravotné stredisko. Ona je vysoká, tak ju dosiahla pomocou hokejky. Na bunde bola
vytrhnutá rýchlobežka, takže sa nedala zapnúť. Syn jej kázal ísť v pondelok zablokovať jeho platobnú

kartu, ktorá mu bola odcudzená, no to sa nedalo priamo v banke. Musel to syn vybaviť telefonicky. Tam
mu povedali, že z tej karty boli urobené pokusy o výber. Ešte sa tej pani v banke spýtali, či nemajú tú
synovu kartu, avšak ona jej povedala, že nie. Keď sa syn vrátil v to ráno po pol noci z baru Modrá Lagúna
povedal jej, že ho okradli. Spýtala sa ho kto ho okradol. On jej na to povedal, že z videnia ho pozná. Na
otázku akým spôsobom ho mal ten dotyčný okradnúť uvádzala, že to bolo vonku, kde ho ten páchateľ

vyzliekol z bundy. On potom ušiel, zdá sa jej, že M. potom ešte za ním kričal - aspoň doklady mi vráť.
Ten O. čo mu vyzliekol tú bundu, že išiel tými točiacimi schodmi. Ona mu povedala, že sú tam kamery
mestskej polície, že sa pôjde spýtať, či to nie je náhodou zaznamenané na kamere. Sa jej zdá, že potom
M. stretol nejakého kamaráta a s tým volali na políciu.Na ďalšie otázky svedkyňa na hlavnom pojednávaní odpovedala, že syn jej povedal, že v tom bare si
pýtal od neho peniaze, syn ho oklamal, že nemá peniaze a následne ako syn vychádzal z toho baru,
on ho čakal niekde tam na rohu, bol to moment ako mu stiahol tú bundu a následne ušiel s tou bundou

preč. V tej bunde syn mal peňaženku s asi 25,- eur, bankomatovú kartu, občiansky preukaz, zdravotnú
kartičku a v tej bunde mal ešte aj ten telefón, ktorý neskôr hľadali. Syn vtedy, keď išiel hľadať ten telefón
bol vystrašený, hovoril, že bude prezváňať z jej telefónu na jeho, či ho niekde nezahodil, ten dotyčný.
Syn, keď prišiel domov, bol vystrašený. Aj celý ten deň bol doma v posteli a aj tie nasledujúce dni syn bol
taký vystrašený. Pár dní po tomto skutku boli u nich osobne N. družka aj sestra N. s tým, aby M. stiahol

to trestné oznámenie, núkali im 150,- alebo 300,- eur s tým, že družka N. je krajčírka, aby im dali bundu,
že ona ju opraví. Syn, keď sa vrátil z toho hokeja, nebol opitý, mal vypité dve alebo tri pivá, najedol sa
a ľahol si spať. Keď syn sa zobudil, vravel, že je smädný, že ide do baru „Lagúna“ na pivo, nepôsobil
na ňu, že by bol opitý. Keď syn prišiel domov a vravel jej, že bol okradnutý, nevedel uviesť meno toho
páchateľa, až následne jej syn povedal, že bol na polícii, tam mu ukázali tri fotografie a on spoznal toho
páchateľa. Syn spomínal, že ten N. mal aj zbraň - pištoľ, ale nevedela ako to bolo s tou zbraňou, či ju

mal pod stolom alebo inde. Syn vravel, že ako obžalovaný sedel, tak ju mal položenú, tú zbraň, na nohe.
Myslí, že to takto bolo. Syn bol vtedy vystrašený, ale išiel hľadať ten telefón. Aj ju žiadal, aby išla s ním
hľadať ten telefón, ale ona odmietla, lebo sa bála. Policajti dlho hľadali ten telefón, nakoniec ho našli u
pani, nevie, či sa volá pani G.. Keď išla po tú bundu, tá bola prevesená na basketbalovom koši, suseda
ju zvesila a ona ju prehľadala. V tej bunde nebolo nič, len vo vrecku bola rýchlobežka a všimla si, že sú

povytrhávané zúbky. To, že syn bol prepadnutý, to vie od syna. Toto jej povedal len syn. To, ako sa to
všetko stalo, jej syn povedal hneď ako prišiel domov. Keď zazvonil, ona mu otvorila, pýtala sa ho, že kde
má bundu, on jej povedal, že bol okradnutý. Potom ju prosil, aby išli hľadať ten telefón, ona nešla, bála
sa. Za chvíľu sa syn vrátil, povedal, že nič nenašiel a potom jej porozprával všetko ako k tomu okradnutiu
došlo. Syn bol vtedy vystrašený, ale jemu sa jednalo o ten nový telefón, však aj ju volal, aby išla s ním

hľadať ten telefón. Keď syn prišiel domov, nevšimla si na ňom žiadne zranenie, škrabance. Nevedela, či
ho za krk chytil a potom mu už len stiahol tú bundu. Ona si myslí, že pri tom sťahovaní mu obžalovaný
nič nehovoril, bol to moment, syn k tomu nič nepovedal. Ona len vie, že pri stole si obžalovaný od syna
pýtal peniaze, a vtedy mu syn zaklamal, že nemá. Ona si myslí, že tie peniaze prepil v tom Šanghaji a
aj v tom Šanghaji obžalovaného zbili. To sa až následne dozvedela. Policajti im oznámili, že bol pokus

o výbery z bankomatovej karty syna. Policajti si mysleli, že to bude ten N., ale neskôr zistili, že to boli
nejaké malé deti „cigánčence“. Neskôr im tú kartu zobral ten automat bankomatový. Toto všetko sa stalo
v sobotu, tak si to myslí. A on išiel na políciu v nedeľu. Ona spolu s dcérou vyslali syna, aby to išiel
oznámiť na políciu, a to kvôli telefónu, občianskemu. Potom zobrali policajti aj ju a išli na kriminálku. Pár
dní po tomto incidente, nevie ako ich našli, prišla družka a sestra N., zazvonili, ona im otvorila, potom

sa začali o tej veci vyprávať, ona ich zavolala dnu, že nebudú o tom hovoriť na chodbe. Oni tvrdili, že je
nevinný. Povedali, že mu hrozí vysoký trest, ale nevie prečo potom chceli opraviť tú bundu a núkali im
peniaze. Vtedy doma bola ona a syn a ona synovi povedala, že to nestiahnu.

Svedok poškodený O. F. vypovedal, že dňa 05.02.2016 bol v bare Modrá Lagúna so svojou priateľkou

od cca 19,30 hod.. Tu prítomný O. N. prišiel do baru po 23,00 hod. dal si pivo a šiel hrať automaty. Okolo
00,30 hod. došiel so baru M. Z., ktorý si objednal pivo a sadol si k T. N.O.. Pred pol druhou dohral O.
na automatoch a išiel si k nim prisadnúť. Potom sa tam niečo doťahovali, videl ako M. vstal, obchádzal
okolo O., čo sa dohadovali to nepočul, potom ho asi chytil za vetrovku, konkrétne on nevidel ako, len M.
mu povedal, že mu O. roztrhol zips na vetrovke. Potom prišiel zase M. k pultu a vrátil sa zase k stolu.

Po nejakých 5-10 minútach tu prítomný vstal, zavolal ho k druhému stolu, že chce s ním debatiť. Keď
prišiel k nemu O. N. povedal mu, že potrebuje peniaze a potom vytiahol zbraň, keď videl, že sa nedá
obmäkčiť, potom zmenil rétoriku a povedal, že mu ju chce predať alebo dať do zálohy. On mu na to
povedal, že on peniaze nemá a nemôže mu dať ani peniaze z kasy. Tým debata skončila, rozišli sa od
stola. O. potom išiel naspäť k stolu k tým dvom, k M. a T., on povedal asi okolo 01,50 hod., že končia,

že o druhej sa bar zatvára, aby dopili pivá, všetci sa zdvihli, v bare už potom boli len oni traja, zdvihli
sa a odišli. On otvoril dvere, keď odchádzali všetci traja von, všimol si, že O. N.Ý. niečo kričal a išiel k
Z., on ich vonku rozdelil a Z. vtiahol naspäť do baru. Potom sa asi po 5 minútach vrátil T., či si v bare
nezabudol telefón a do 5 minút sa zobrali a títo dvaja odišli. Na otázku o čom sa M. s T. bavili uvádzal, že
len o stratenom telefóne, pokúšal sa naň dovolať. Po nejakých cca 20 minútach začal M. aj s nejakým

priateľom búchať na dvere, že nemá vetrovku so všetkým, uvádzal, že obžalovaný mu zobral vetrovku
aj s dokladmi, všetkými vecami.
Na ďalšie otázky poškodený ďalej vypovedal, že v tom bare Modrá Lagúna pracuje jeho priateľka a
vedúci ho poprosil, či by tam niekedy nezostal a prípadne nepomohol, ak by bol nejaký problém sporiadkom. V tom bare už bol, keď prišli tak obžalovaný ako poškodený. N. prišiel k baru, objednal si
pivo a následne potom išiel ku stolu, kde sedel Z. s N., myslí si, že bol aj pri automatoch, kde sa dlho
nezdržal. Zdá sa mu, že aj hral, nejaké drobné, že tam hodil. Pána Z. pozná, bývajú v jednom paneláku,

on s ním nemal konflikty a ani nemá vedomosť, že by mal konflikty s niekým iným. Čo sa týka toho
prvého konfliktu, nevidel, že by p. Z. nejako provokoval obžalovaného, ten konflikt začal tak, že N. niečo
Z. kričal, on mu odpovedal, N. sa cez stôl načiahol a pritiahol si Z. a pritom mu roztrhol vetrovku. Potom
Z.Á. prišiel k nemu k baru, ukázal mu, že N. mu roztrhol vetrovku, že čo s tým idú robiť. Poškodený mu
vtedy uviedol, že N. od neho pýtal peniaze, že potrebuje požičať peniaze. Všetko sa týkalo len peňazí. Z.

chvíľu bol pri ňom, následne si išiel sadnúť naspäť k stolu, kde bol N. a N.. On sa sám čudoval, že prečo
ide ku tomu stolu, kde sú konflikty. Potom obžalovaný N. prišiel k nemu a pýtal od neho peniaze. N. mu
hovoril, že má problémy, že potrebuje peniaze, nepovedal mu, na čo potrebuje tie peniaze. Z. sa poznal
s N. z baru, obidvaja boli návštevníci baru, niekedy sa pozdravili, či boli kamaráti, k tomu sa nevedel
vyjadriť. V tom bare väčšinou Z. prišiel k baru, dal si pivo, porozprával sa a išiel domov. Do baru prišiel
Z. s N. spolu a potom po nich prišiel N.. Keď nechcel kúpiť tú zbraň ani do zálohy od N., N. si išiel naspäť

sadnúť k stolu, kde bol Z.Ý. s N., a keďže mu bolo zle z toho konfliktu, tak vyhlásil, že je záverečná
a následne ich poposielal z baru preč všetkých troch. Keď vyšli z baru, N. s N. išli doľava, smerom k
točivým schodom, Z. išiel smerom doprava pri zábradlí. Vtedy videl, že N. niečo kričal a začal ísť k Z.. On
zakročil tak, že sa postavil medzi nich, zastavil N. a Z. vtlačil naspäť do baru. Na Z. videl, že je vyplašený,
že už to bolo také ostrejšie. Aj Z. bol rád, že ho zbavil N.. Mal taký pocit, akoby N. išiel napadnúť Z.. Keď

za cca 20 minút plus, mínus Z. s kamarátom zabúchali, tak Z. bol vyplašený, nervózny, v tvári divný, ba
až uplakaný a hovoril, že N. mu zobral tie veci, a to vetrovku s dokladmi, telefón, peňaženku. Taktiež
hovoril, že jeho kamarát volal na políciu, on sa pozrel, či je niekto pred barom na terase, nikto tam nebol.
Nevidel tam žiadnu vetrovku ani keď išli domov s priateľkou. Po tom všetkom nikde nevideli vetrovku.
Aj policajti tam hľadali, nevie, či N. alebo vetrovku. Z. si objednal a nevie, či aj dopil, len jedno pivo a sa

mu zdalo, že aj N. platil pivo. V tom čase tam obžalovaný nebol, prišiel za nimi.
Na všetkých troch bolo vidno, že sú pod vplyvom alkoholu, teda na obžalovanom, poškodenom a na
pánovi T. N.. On nezachytil slová alebo čo si hovorili pred tým prvým konfliktom, len spozornel, keď sa
zvýšil hlas a vtedy videl ako chytil N. Z. za vetrovku. Ešte predtým Z. povedal N.: „Nechaj ma. Neotravuj
ma.“ To bolo tesne predtým ako N. chytil Z. za tú vetrovku. Potom Z. prišiel k nemu k baru, nehovoril mu,

o čom sa rozprával s N., len mu povedal, že mu N. roztrhol vetrovku. Keď od vás niekto najskôr pýta
peniaze a potom vytiahne zbraň, ten pocit nie je bohvieaký. Jemu nebolo všetko jedno. Naviac, keď tú
zbraň natiahne a povie, že tá zbraň je funkčná. Obžalovaný sa mu nevyhrážal, len povedal, že potrebuje
peniaze a pritom v ruke držal tú zbraň. Obžalovaný položil zbraň na stôl, obtiahol ju, mal ju v ruke,
pričom ústie zbrane mierilo na neho. Nevie, ako má popísať ten jeho dojem z tej zbrane. Obžalovaný mu

najprv povedal, že súrne potrebuje peniaze, potom vytiahol tú zbraň. Keď videl, že sa nezľakol, že sa
neobmäkčil, tá debata sa zmenila v tom, že mu ponúkal tú zbraň do zálohy alebo že mu ju predá. V bare
Modrá Lagúna sú modré svetlá, tá zbraň vyzerala ako bledomodrá, ale kľudne mohla byť aj strieborná.
Tie farby v bare mohli to pozmeniť. Mala hladký povrch. V tom čase si myslel, že je to normálna, funkčná
zbraň. Hračkársku zbraň neobtiahnete. To, že ide o plynovú zbraň, vtedy to nevedel rozoznať. Nie je

si istý, ale vie, že na kamerách bolo uvedené, že tú zbraň obžalovaný ponúkal aj tým dvom, ale on to
osobne nevidel, tak to nemôže tvrdiť. Ten druhý konflikt, keď vyšli všetci traja na tú terasu z baru, vtedy N.
išiel smerom k Z., rukami ho chcel chytiť. On vyšiel z baru von, odstrčil N., povedal, že tu nebudú žiadne
konflikty, Z.Ň. odstrčil k baru a N.É. povedal, nech ide domov. Jeho dojem je taký, že vtedy smerovalo,
že keby nezasiahol, že vtedy by došlo k bitke. Keď druhýkrát odchádzal Z., odchádzal s N., ktorý si v

bare hľadal telefón, keď odišli, on zatvoril dvere, ďalej ich nesledoval. Až následne po chvíli, keď prišiel
Z. s kamarátom a začali búchať na dvere. Z dverí baru nie je vidieť na celú terasu, musíte vyjsť z dverí
baru von, aby ste videli na celú terasu. Sú síce sklenené, ale sú dekorované, sú tam aj plagáty, a keď
ste pri dverách, vidíte priestor len nejakých 60 stupňov, keď ste ďalej od dverí, tak len malý kúsok terasy.
Naviac smerom doľava je kancelária, taký výklenok a tam sa nešiel pozrieť. Ako vtedy zatvoril dvere,

bolo ticho, neregistroval nič, nejaké volanie o pomoc. Tie sklá sú hrubé 8 mm, a teda hluk zvonka tam
ťažko prenikne do baru. Až neskôr prišiel Z. s kamarátom a búchali na dvere. Hovoril, že hľadal tam
niečo, pomoc. Keďže nemal telefón, poprosil kamaráta, aby zavolal na políciu. Z. mu vtedy doslovne
povedal: „N. ma napadol.“

Svedok U. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že šiel okolo baru Modrá Lagúna a videl M. Z., ktorého
pozná, on mu povedal, že mu niekto ukradol telefón a že chce volať políciu, on zavolal políciu a oni mu
povedali, že už poslali hliadku. Pán Z. mu povedal, že keď vyšiel z baru, že ho napadli a vytrhli mu
telefón. Pán Z. bol vyplašený, bol aj opitý, tak trošku viac, on s ním nepil, tak to nevie presne, ale myslísi, že by mohol pamätať, čo sa stalo. Povedal mu, že útočník z neho vyzliekol bundu a vo vnútornom
vrecku mal telefón. V okolí bol ešte jeden pán - čašník M.. Tú bundu v ten deň nevidel, on len išiel okolo
baru Modrá Lagúna. Vracal sa z inej akcie. Potom sa s pánom Z. stretol po pár dňoch, ale nevravel mu

nič konkrétne o tom incidente, že by mal tam mať aj peňaženku s peniazmi, o tom mu nič nevravel. Myslí
si, že keď volal na políciu, volal na číslo 112, povedal im, že jeho kamaráta niekto okradol o telefón, myslí
si, je to už dva a pol roka dozadu. Mal slabú baterku na telefóne a následne sa mu vybil mobil. On išiel
s pánom Z. na OO PZ Vrútky, následne ich poslali naspäť, že už poslali hliadku. On sa vracal z podniku
Zámocká pivnica vo Vrútkach, to je taká krčma pri tržnici vtedy išiel okolo baru Modrá Lagúna. Počas

toho ako išiel z podniku Zámocká pivnica až k baru Modrá Lagúna, nestretol žiadne osoby. Vzdialenosť
môže byť 200-250 metrov medzi tými podnikmi. Tú vzdialenosť prešiel asi za minútu. Keď prichádzal k
baru Modrá Lagúna, pán Z. si ho všimol a žiadal ho, aby privolal pomoc, políciu, že bol okradnutý. Vtedy
pán Z. bol hore na poschodí pri tých schodoch na terase. Pán Z. mu povedal čo sa mu stalo, až po tom,
ako zavolal na políciu. Povedal mu, že ho okradli a aby zavolal políciu. On ho pozná dlho, videl ho stáť
pri tých schodoch, ale nepovedal mu presný čas, kedy sa to stalo, ale myslí, že to bolo večer. Keď sa

neskôr rozprávali, poškodený mu spomínal niečo o nejakých peniazoch, nevie, či obžalovaný chcel od
neho požičať nejaké peniaze. On v okolí nehľadal bundu pána Z.. Po príchode hliadky išiel domov, lebo
ho nepotrebovali. Pán Z. mu spomínal, že išiel pohľadať tú bundu, ale to mu vravel až potom neskôr,
keď sa stretli a rozprávali o tom. On nevie, či policajti, ktorí tam prišli, hľadali tú bundu, keď prišli policajti
zisťovali jeho identitu a poslali ho domov a následne išli s poškodeným hore do baru. Jemu sa zdá, že

policajti išli hore po schodoch do toho baru, ale nie je si 100 % istý, či policajti hneď ako vystúpili, išli
rovno do toho baru. Pán Z. mu povedal, že sa nebránil, keď mu obžalovaný mal strhnúť tú bundu. On si
nevšimol žiadne iné osoby po príchode k baru Modrá Lagúna, všimol si len toho M. hore na poschodí.
Osobu menom T. N. nepoznal. Osoba menom O. F. mu niečo hovorí, ale musel by vidieť jeho fotografiu,
o koho sa jedná. Po tom, čo zavolal na políciu, vtedy bol M. Z. pri ňom dole, nevšimol si žiadnu bundu

ležiacu na zemi. Poškodený mal vypité, ale z toho všetkého bol taký vyplašený. Pán Z. potom prišiel z
toho poschodia k nemu dole, povedal, že útočník z neho strhol bundu, vo vrecku mal telefón. Prečo tak
konal, k tomu nič bližšie nepovedal. Myslí si, že Z. páchateľa poznal z videnia, myslí, že ho poznal aj po
mene. Keď sa vrátili na to miesto, že už tam bola poslaná hliadka, na mieste bola policajná hliadka, tá
komunikovala s poškodeným Z.. Po nejakom čase mu Z. povedal, že ho okradol nejaký N., ktorý si od

neho najprv pýtal peniaze v bare, M. mu ich nedal a on si ho počkal pred barom. Potom mu poškodený
uvádzal, že obžalovaný chcel peniaze a potom, že vytiahol nejakú pištoľ. Keď na neho pán Z. volal zhora
z toho zábradlia, tak mu doslovne povedal, aby zavolal na políciu, že ho niekto okradol o telefón. Hovoril,
že mu mala byť odcudzená mikinová bunda s tým telefónom v tej bunde. Nič iné neuvádzal. Po mesiaci,
keď sa rozprával s poškodeným, tak mu vravel, že mu zmizla tá mikina aj s telefónom. Po ceste ako išli

na políciu, p. Z. nehľadal tú bundu - vetrovku. Po ceste späť k tomu baru poškodený nehľadal tú vetrovku
- bundu. Keď sa vracali k tomu baru, tak akurát prišli k tomu baru policajti na aute. Vtedy policajti sa
rozprávali s M. a on išiel domov. Okrem neho, policajtov a Z. nevidel žiadnu inú osobu. Nevidel, že by
policajti hľadali tú bundu, prípadne nejaké iné veci. On s pánom Z. nebol hore v bare. Nevie, nevidel,
že by policajti išli so Z. do toho baru hore. On nešiel so Z. do baru pred príchodom polície ani potom.

Keď odchádzal, policajti s p. Z. boli ešte dole pri aute. Išiel smerom ako je pizzeria Fiore. Cestou ako
išiel, nestretol žiadne osoby. Nevšimol si, že by išiel okolo nejaký taxík. Pán Z. mu povedal, že sa vtedy
nebránil, že obžalovaný je silnejší a ešte, že mal vtedy vypité. Bližšie mu p. Z. nehovoril ako došlo k
tomu odcudzeniu jeho vecí, tej vetrovky.
Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd prečítal časť výpovede svedka z prípravného konania z č.l. 126 a z

č.l. 405 spisu, kde svedok uviedol, že M. mu povedal, že mu ten O. strhol vetrovku a predtým mu na
nej roztrhol zips, že sa ani nebránil, lebo to bolo zbytočné, nemalo to zmysel. Bolo vidno že sa bál, k
čomu sa svedok vyjadril, že on si už teraz nespomína na toho M.-čašníka. To že útočník z neho strhol
tú bundu, na to si spomínal, to mu vravel M..

Svedok T. N. vypovedal, že on sedel v bare Modrá Lagúna vo Vrútkach, keď si k nemu najprv prisadol
M. a potom si k nim prisadol aj O. N.. O. od neho žiadal, či mu nemá požičať 20,- euro. On mu nepožičal
tých 20, euro. Potom nevie, či odišiel od stola od nich, potom vie, že sa pochytili pred barom, a to
O. s týmto M., začali sa medzi sebou trhať, šklbať, on odišiel odtiaľto preč. Potom ešte O. stretol v
podniku Šanghaj. Nepamätal si, nevedel, prečo sa oni dvaja začali šklbať. Nevie, či obžalovaný si ešte

pýtal od niekoho iného peniaze ako od neho. Nevie, ako to vzniklo, ten konflikt, chytili sa medzi sebou.
Nepamätal si a nevedel odpovedať na otázky, kto koho chytil ako prvý, za akú časť odevu, tela a ako
dlho trval konflikt. Nepamätal si, či tam padli nejaké vyhrážky pri tom konflikte, asi nie. Čo si on pamätal,
tak obž. O. v Šanghaji tancoval so zbraňou. Nevedel sa vyjadriť, či obžalovaný mal túto zbraň aj vbare Modrá Lagúna. Nevedel opísať túto zbraň. Čo si on spomínal, obžalovaný si potom dal tú zbraň
za pás v Šanghaji. On videl tú zbraň vtedy, keď obžalovaný s ňou tancoval. To bolo prvýkrát, čo videl
v rukách obžalovaného tú zbraň. Tam v Šanghaji on bol dolu a obžalovaný bol hore, kde je sedenie.

Nevie, či vstupoval do toho konfliktu medzi obžalovaným a M., asi nie. On vôbec nevie, o čom sa bavili
v Modrej Lagúne, keď tam spolu traja sedeli, teda on, O. N. a ten M.. Nevie o tom, že by počas toho,
ako sedeli v tom bare Lagúna, došlo k nejakému konfliktu medzi nimi, napr. medzi obžalovaným a M..
On si to nepamätal, či obžalovaný vytiahol v tom bare Modrá Lagúna zbraň, nevie, či tú zbraň mal už
v tom bare Modrá Lagúna. Nevedel, či sa s niekým v bare Modrá Lagúna dohadoval, že pôjdu spolu

do Šanghaja, myslí si, že nie. Nevie, asi nedošlo k nejakému fyzickému konfliktu pri stole v bare Modrá
Lagúna. Nepamätal si, či obžalovaný si v tom bare Modrá Lagúna pýtal peniaze aj od niekoho iného ako
od neho. On nevie, ako začala tá roztržka pred tým barom Modrá Lagúna, nevie, či O. po ňom skočil,
nevedel sa vyjadriť, ako začal ten konflikt. Keď začal ten konflikt pred barom, nevedel, či niekto z tých
účastníkov, či obžalovaný alebo M., niečo kričali. Nevie, či volal niekto o pomoc. Z baru Modrá Lagúna
odchádzal točiacimi schodmi. On bol najprv vo večierke a následne sám išiel do baru Modrá Lagúna,

išiel pešo. Nevedel povedať, či cestou niekoho stretol. Nepočul, že by sa obžalovaný M. vyhrážal buď v
bare alebo pred barom. Nemal vedomosť o tom, že by počas toho konfliktu obžalovaný niečo zobral M..
Keď prišiel do baru Modrá Lagúna, bol už pod vplyvom alkoholu. Do baru Šanghaj prišiel sám, on si to už
nepamätal, ale išiel sám. On si pamätal, že sa vrátil späť do baru Modrá Lagúna a to kvôli služobnému
telefónu, nakoľko sa domnieval, že si ho tam zabudol. Nevie, myslí si že nedošlo k nejakému fyzickému

konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, keď odchádzali z toho baru, ešte predtým, než sa do baru
vrátil hľadať telefón. Tá roztržka sa mala udiať pri vchode, no už nevie. On si to už nepamätal, nevie
to nejako ohraničiť, kde sa stalo to naťahovanie. Tam nie je žiadny stĺp, a nič mu nebránilo vo výhľade
na tú roztržku. Nevedel uviesť, v akom poradí vychádzali z toho baru, či on išiel prvý, alebo prvý išiel Z.
a on za ním. Keď vyšli vonku, videl, že obžalovaný spolu s poškodeným M. sa chytili. Pamätal si, že v

tom čase bol po operácii bicepsu. Keď videl, že sa pochytili, on sa vyjadril v tom zmysle vulgárne, či im
jebe. Do toho Šanghaja nevie, či išiel pešo alebo iným dopravným prostriedkom. Keď sa obžalovaný s
M. chytili, on odchádzal preč, teda nesledoval celý priebeh toho konfliktu.
Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. na návrh prokurátorky súd prečítal skoršie výpovede svedka T. N. z
prípravného konania, kde svedok vypovedal, že v piatok 05.02.2016 prišiel pred polnocou do baru Modrá

Lagúna,dalsipivo,posadilsakprvémustoluprivchodezadverami.Potom siknemuprisadolM.,pozná
ho iba po mene. Pozná ho z videnia, zdravia sa, už aj predtým boli spolu na pive. Pár slov spolu prehodili
a potom si prisadol O. N.. On si ho predtým vôbec nevšimol, či tam už niekde predtým sedel, alebo iba
práve prišiel. On sa s ním tiež pozná iba z videnia. Sadol si k nim a hneď začal pýtať od M. peniaze,
doslova tak, že : „Daj mi 20 Eur." M. mu povedal, že mu ich nedá, ale on tomu nevenoval pozornosť.

Potom zahlásili záverečnú on odišiel preč, ale po chvíli sa tam vrátil, lebo nevedel nájsť svoj telefón. M.
bol stále v bare, on si si tam hľadal telefón okolo stola, kde sedel a M. sa ho opýtal, že či tam niekde
vonku nečaká O.. On mu na to povedal, že O. vonku nevidel a spolu s M. vyšli von. Ako prichádzali ku
točiacim schodom, zrazu spoza rohu vyletel O. a začal M. mlátiť. On im povedal, či im nejebe a nech sa
nebijú. Začal ich aj dávať od seba, ale mal pravú ruku po operácii, tak to nechal tak, aby mu ešte s ňou

neublížili. Potom odišiel dolu schodmi a viac sa o nich nestaral. Odtiaľ sa sám vybral taxíkom do baru
Shanghai, kde si hneď po príchode dal pri bare pivo. Debatoval s kade kým a zaregistroval, že je tam
už O. N.. Stále ho videl pobehovať kade - tade a keď sa nachádzal na balkóne nad tanečným parketom
všimol si, že tam obťahuje nejakú pištoľ, nikto tam v jeho okolí vtedy nebol. K uvedenej zbrani vedel
povedať iba to, že ju videl v jeho rukách na vzdialenosť asi 3 až 4 metre. Nevšimol si akej farby bola,

ani o aký typ pištole sa jednalo. Videl iba ako ju obtiahol a potom si ju skryl za pás.

Svedok M. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, pochádzajú z jedného
mesta, spolu vyrastali. V rokoch 2015-2016 sa s obžalovaným častejšie stretávali a to z toho dôvodu, že
po rozvode sa nasťahoval do hotelu Luna, kde sa neskôr presťahoval aj obžalovaný, kde on býval na

prvom poschodí, obžalovaný na druhom poschodí. Často sa navštevovali, stretávali sa na pive, poznali
sa aj ich priateľky, takže od toho roku 2015 sa častejšie stretávali a navštevovali. Pred rokom 2015 si
zakúpil plynovú zbraň s tým, že ju bude využívať na oslavy, dali sa ňou vystreľovať svetlice na Silvestra,
s tým, že túto zbraň bude využívať aj na vlastnú ochranu, keďže pracoval v G. a vracal sa v neskorých
hodinách domov. Keďže nosiť do zamestnania túto zbraň bolo zakázané, túto zbraň mal uschovanú

doma. Aj obžalovaný vedel, že vlastní túto zbraň. Nespomínal si, že by spolu s obžalovaným boli strieľať
z tejto zbrane, avšak v poslednom období bol na tom tak, že táto zbraň ho nezaujímala, chcel ju predať. S
obžalovaným dosť hrávali, popíjali. V tom čase bol na maródke, nemal dlhy. On povedal obžalovanému,
že tú zbraň chce predať, on si nespomínal, ako to bolo, či on požiadal obžalovaného, aby túto zbraňpredal. V ten večer, keď popíjali, šiel ju ponúkať na predaj. Vie že vtedy to bol víkend, mohol by to byť
piatok, bolo neskoro večer. Potom v ten večer, keď sa dlho nevracal, hľadal ho, či nehrá automaty. Niekto
mu povedal, že išiel do podniku Šanghaj, tak ho stretol pred podnikom Šanghaj. Obžalovaný mal dosť

vypité, zbraň nepredal, mal ju so sebou, mal dosť vypité, tak mu ju zobral. Navrhol mu, aby šli domov.
On však pri podniku Burra vystúpil, odišiel preč a on odišiel domov, kde tú zbraň vzal zo sebou. Čo sa
týka zbrane, na tej zbrani chýbala nejaká časť, bola poškodená.
Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. na návrh prokurátorky súd prečítal skoršie výpovede svedka z prípravného
konania, kde svedok rozdielne uviedol, že túto pištoľ ale nikdy O. nepožičal, ani nedával, pričom o tom,

že ju mal sa dozvedel až dnes od pracovníkov kriminálnej polície, ktorí sa ho pýtali či má takúto zbraň.
On následne na základe toho šiel domov, kde zbraň dobrovoľne vydal a vtedy zistil, že zbraň je v puzdre
v skrini, tak ako ju mal predtým, a nepostrehol že by mu táto zbraň chýbala nejaký čas. Je pravdou, že ju
každý deň nekontroloval, ani nepoužíval, od Silvestra ju síce mal párkrát ako prevenciu pri prechádzke
a asi aj pri rieke Turiec raz strieľal. Keď zbraň vydával polícii, až vtedy zistil, že mu chýba odnímateľná
vrchná časť zbrane, predpokladá, že niekde bude, ale nateraz nevedel kde sa môže nachádzať.

Svedok sa k prečítaným rozporom vyjadril tak, že v tom období hodne popíjal, na hodne vecí si
musel spomenúť. Niektoré veci sa mu vyjasnili. Keď bol vypočúvaný na polícii, bol na dobrovoľnom
protialkoholickom liečení, mal obavy, aby si sám neuškodil, mal pocit, pán vyšetrovateľ žiadal, aby sa
pridržiaval, čo mu povedal. Pravda je taká, ako dnes vypovedal.

O.. V. Z.Č. - znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava záverov jeho znaleckého posudku, podľa ktorých znalec
u obvineného nezistil duševné ochorenie charakteru psychózy. U obvineného sa jedná o duševnú
poruchu, diagnosticky neharmonická štruktúrovaná osobnosť /poruchu osobnosti/, emočne instabilnú,
s rysmi nezdržanlivosti, s asociálnou orientáciou. Po druhé sa jedná o syndróm závislosti na

alkohole na úrovni choroby. Po tretie sa jedná o patologické hráčstvo. Týmito diagnózami obvinený
trpel aj v čase spáchania skutku. Obvinený v čase tr. činnosti mohol rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať. Jeho schopnosti rozpoznávacie, aj
schopnosti ovládacie v sledovanej dobe boli intaktné, teda nenarušené. U obvineného sa jedná o
syndróm závislosti na alkohole na chorobnej úrovni. Znalec u menovaného doporučuje uložiť ochrannú

protialkoholickú liečbu ambulantnou formou. Obvinený vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu chápe
význam a zmysel trestného konania. Pobyt obvineného na slobode, z hľadiska duševného stavu je
relatívne nebezpečný, pokiaľ bude užívať alkoholové nápoje. U obvineného bol zistený inkompeltný
príznakový súbor patologického hráčstva. Vzhľadom k uvedenému je indikovaná dobrovoľná odvykacia
liečba ambulantnou formou.

Na ďalšie otázky znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on nemá žiadne nové informácie,
čo sa týka obž. O. N., a preto sa nevie sa vyjadriť k tomu, či je potrebné vypracovať nový znalecký
posudok. Po informácii, že obž. O. N. je kontinuálne vo výkone odňatia slobody, konštatoval, že v
jeho prípade ide o vynútenú abstinenciu, preto on trvá na uložení ochrannej protialkoholickej liečby
ambulantnou formou, nakoľko vynútená abstinencia nezaručuje, že na slobode by obžalovaný znova

neprepadol alkoholu, je preto potrebná tá liečba. On vyšetroval duševný stav obžalovaného tak ku
dňu spáchania trestného skutku ako aj do minulosti, pričom nezistil duševné ochorenie charakteru
psychózy. On nemá žiadne podklady, na základe ktorých by mohol usudzovať, že sa zmenil duševný
stav obžalovaného. Obžalovaný vo výkone trestu je pod dozorom a jeho následné správanie by neušlo
pozornosti príslušníkov ZVJS a následné lekárke vyšetrenia by mohli niečo signalizovať. On si už

nepamätá, ako dlho trvalo vyšetrenie duševného stavu obžalovaného pre odstup času. Čo sa týka
obž. O. N., nebolo potrebné pri vyšetrení duševného stavu nariadiť jeho vyšetrenie duševného stavu
pozorovaním v ústave. Aj keď niekto bude dlhodobo vo výkone trestu, či je u neho potrebná ambulantná
forma protialkoholickej liečby alebo nie je potrebná, na to sa nedá jednoznačne odpovedať vzhľadom
na vynútenú abstinenciu. Pri vypracovaní znaleckého posudku potrebuje kompletný spisový materiál,

pri vypracovaní znaleckého posudku vyhodnocuje všetky podklady. Obžalovaný pri vypracovaní toho
znaleckého posudku s ním spolupracoval úmerne svojim osobnostným schopnostiam a danostiam. Jeho
chovanie podrobne popísal v tomto znaleckom posudku, mal dostatok podkladov pre vypracovanie tohto
znaleckého posudku. Predpokladá, že aj v prípade pozorovania obžalovaného by sa charakter jeho
správania nemenil. On trvá na záveroch uvedených v jeho znaleckom posudku.

Znalec z odboru psychológie - A.. M. Š., A.. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol,
že sa v celom rozsahu pridržiava záverov jeho znaleckého posudku č. 23/2016, podľa ktorých kapacita
inteligencie obvineného je v hornom pásme priemeru, ale skôr nadpriemeru. Obvinený má polymorfnúporuchu osobnosti: emočne nestabilnú, disociálnu a s poruchou spracovania impulzov. Obvinený má
extrovertovaný temperament, s čím súvisí veľké množstvo povrchných známostí, jeho záujmy sú
rekreačné, jeho charakter (generalizovaná sústava motívov) je oportúnny. Obvinený žije zo dňa na deň.

Obvinený má vzťah k estetickým hodnotám: príroda, maľba, akvárium. Osobnosť obvineného disponuje
vyššou mierou agresívnej tenzie. Za normálnych okolností nie je „viditeľná", spúšťačom sa stáva i malá
záťaž, ebrieta alebo frustrácia niektorej potreby. Motivácia obvineného z psychologického hľadiska je
hedonizmus. V čase skutku nezvládnutá frustrácia. Po prehre na automatoch, bol nabudený a cítil
naliehavú potrebu ďalších peňazí. Obvinený reaguje na stresové situácie - konflikt, stres, frustráciu,

depriváciu - agresiou. Prevažujúce psychologické obranné mechanizmy obvineného sú racionalizácia,
bagatelizácia, alibizmus, klamanie. Obvinený je sociálne maladjustovaný. V piatom decéniu života
nevykonáva kvalifikovanú prácu, nezaložil si rodinu, nemá byt, úspory, atď. Žije s družkou, ktorá
je zamestnaná a má pravidelný príjem. (Nedá sa vylúčiť parazitická motivácia tohto vzťahu.) Nemá
priateľov, len známych. Pohybuje sa v spoločnosti štamgastov krčiem a herní, míňa peniaze, ktoré mu
chýbajú na výživné. Vzhľadom na kriminálnu anamnézu, konanie obvineného bolo v čase predmetného

skutku v súlade s jeho osobnostnými dispozíciami. Podľa Círtkovej zoznamu prejavov správania,
ktoré charakterizujú skupinu vysoko rizikových osôb, patrí obvinený do skupiny osôb s vysokou
pravdepodobnosťou perseverancie trestnej činnosti. Záruka tohto, že obvinený N. sa v budúcnosti
nedopustí žiadnej trestnej činnosti, nejestvuje. Za predpokladu ústavnej liečby závislosti a doživotnej
abstinencie alkoholu a gamblingu sa dá uvažovať nad tým, že obvineného je možné napraviť trestom

odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
Na ďalšie otázky obhajcu znalec vypovedal, že nevie, ako dlho trvalo vyšetrenie obžalovaného,
vyšetroval ho v Žiline v ústave na výkon väzby, trvalo to niekoľko hodín. Aj s odstupom tri a pol roku
môže prehlásiť, že stále platia závery jeho znaleckého posudku. Nepredpokladá, že by sa zrazu, čo
sa týka jeho osobnosti, malo niečo zmeniť, poukazuje na jeho anamnézu od čias puberty až doteraz.

Chcel napríklad poukázať na to, že už na základnej škole mal dvakrát dvojku zo správania. Nevidí k
tomu zmysel, aby bol vypracovaný nový znalecký posudok alebo dodatok k jeho znaleckému posudku.
Život obžalovaného je taký, aký je, teraz sa jeho život zmenil radikálne, a to pobytom vo výkone trestu.
Všetci sme vybavení a máme v sebe agresivitu, ktorá je výbavou každého človeka a je potrebná pre
prežitie. Sú však ľudia, ktorí agresivitu majú vyššiu, vo všeobecnosti 30 percent má výchova podiel na

správaní jednotlivca, teda aj na korekcii prirodzenej agresivity, najspoľahlivejším spôsobom kanalizácie
prirodzenej agresivity je voľba vhodného športu, napr. box, hokej, kde sa ten človek realizuje a následne
jeho správanie sa udrží v medziach spoločenských pravidiel. Aj z výsledkov protialkoholických liečení
majú poznatky, že je tam úspešnosť 30 percent. Obžalovaný má zníženú frustračnú a stresovú odolnosť
voči konfliktu, stresu, na ktoré potom reaguje agresívnym správaním. U obžalovaného zistil hedonizmus,

nakoľko má rád pekné veci - krajinku, akvárium. V čase skutku obžalovaný nemal peniaze a agresívnym
konaním chcel nadobudnúť peniaze. V bežnom živote sa obyčajný človek spýta, či mu niekto nepožičia
peniaze, ak mu nepožičia, zvládne frustráciu a odíde domov. U obžalovaného, tento tú frustráciu -
nedostatok peňazí - nezvládol, on tie peniaze potreboval, ako keď niekto potrebuje drogu alebo alkohol,
zrejme vtedy bol on závislý na tých hracích automatoch, cítil naliehavú potrebu ďalších prostriedkov.

Čo sa týka otázok č. 12, 13 a 14 uvedených na strane 10 jeho znaleckého posudku, tieto dostal
dodatočne mailom zo strany vyšetrovateľky. Na tieto otázky vypracoval znalecký posudok a na tieto
dnes odpovedal. On nie je zodpovedný za tú otázku č. 13, každý z nás sa za určitých okolností môže
dopustiť niečoho, aj trestného činu. V kompetencii psychológa nie je navrhovať liečbu obvinenému, preto
odpovedal podmieňovacím spôsobom. Čo sa týka liečby, túto navrhuje znalec z odboru psychiatrie. Ak

budeobžalovanýdoživotneabstinovaťaabsolvujetúliečbu,jetunádejnazlepšenie.Vopačnomprípade
je tu riziko, že by sa mohol opakovane dopúšťať trestnej činnosti. Obžalovaný je dosť inteligentný na
to, aby si vedel uvedomiť, čo mu hrozí v prípade, že sa dopustí ďalšieho trestného činu, alebo ak zlyhá
ako abstinujúci alkoholik, na druhej strane je obžalovaný dosť impulzívny, pričom môže v niektorých
záťažových situáciách reagovať neprimerane, napr. stačí nejaký konflikt s partnerkou. Obžalovaný sa

dopúšťal trestnej činnosti skôr, ako sa stal alkoholikom.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal výpovede svedkov
N. T. a A. G..

Svedkyňa N. T. uviedla, že začiatkom roka 2016 jej doniesol, kúpil priateľ A. G. mobilný telefón, už
nevedela uviesť značku tohto mobilného telefónu. Bližšie sa nezaujímala od koho a kde ho kúpil. Tento
telefón ani nepoužívala, lebo ho nevedela používať. Priateľ jej nepovedal kde a od koho kúpil tento
telefón. Tento telefón nemal ani nabíjačku ani slúchadlá. V telefóne nebola ani SIM ani pamäťová karta.Bol to DUAL SIM a ona tam mala 2 svoje karty. Nepozná podnik Modrá Lagúna. Prišli policajti a telefón
jej zobrali, zobudili ju po nočnej a povedali, že musí ísť s nimi. Povedali že len ho musí vrátiť, tak ho
vrátila. Povedali, že pochádza z trestnej činnosti, policajti jej o tom dali nejaký doklad. Jej SIM karty jej

vrátili. Po tom, ako telefón zobrali policajti jej A. G. povedal, že keď išiel z roboty nejaký pán k nemu
prišiel a spýtal sa ho, či nechce telefón kúpiť a jej priateľ ten telefón kúpil. Keď telefón otvorila, neboli
v ňom nejaké iné kontakty, fotografie.

Svedok A. G. vypovedal, že keď išiel z práce, medzi prácou a krčmou t. j. pri železničnej stanici ho oslovil

nejaký chlapec okolo 30 rokov či nechce kúpiť telefón, bol štíhly, bližšie ho nevedel opísať, nevedel
ani za koľko mu ho ponúkal či za 50 alebo 60 eur, on ten telefón kúpil, ten telefón bol bez nabíjačky a
myslí, že to bola Nokia. Bol to dotykový mobilný telefón. On prišiel domov a ten telefón odovzdal svojej
manželke. Ona ho používala. Nie je si istý, nevie či ten telefón nebol vybitý. Keď doma telefón nabili,
on ho začal skúšať. Nebol ako klasický dotykový telefón, ťažšie sa ovládal. V telefóne neboli žiadne
údaje ani fotky ani telefónne čísla a ani SIM karty a pamäťové karty. Ten mladý chalan mu povedal, že

mu telefón nechceli zobrať do záložne, preto ho chcel predať. V blízkosti toho sa nachádza aj záložňa.
Toho človeka od ktorého telefón kúpil už nikdy viac nestretol. V bare Modrá Lagúna nebol, nevie kde sa
nachádza. Tu prítomný obžalovaný určite nie je tá osoba, ktorá mu predala ten telefón.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal znalecký posudok na

č.l. 253-261 spisu ohľadom znaleckého skúmania zaistenej zbrane, podľa ktorého ide o krátku ručnú
expanznú zbraň bez záveru - pištoľ tureckej výroby, značky EKOL, model Firat Compact, kalibru 9
mm P. A. Blanc, výrobného čísla I.-XXXXXXX, ktorá je určená na vystreľovanie nábojok so stredovým
zápalom kalibru 9 mm P. A. Blanc, laborovaných špeciálnou látkou (CS, CN, PV), poplašných nábojok
a pyrotechnických zloží - ohňostrojov. Výšľahový otvor pištole je v osi hlavne, v ktorej je pevne

zabudovaná prepážka a naskrutkovaná záslepka. Zo zbrane nie je možné strieľať klasické náboje so
strelou a nevykazuje žiadne úpravy za účelom používania takéhoto streliva. Na zbrani sa nachádzajú
české overovacie značky z roku 2015 (zároveň aj rok výroby). Výterom nábojovej komory bola zistená
prítomnosť povýstrelových splodín, čo nasvedčuje tomu, že zo zbrane bolo pred jej predložením na
skúmanie strieľané, avšak na presné určenie doby streľby metóda nebola doposiaľ vyvinutá. Vzhľadom

na chýbajúci záver a vratnú pružinu nebola zbraň v predloženom stave streľby schopná. Spúšťový
mechanizmus bol funkčný, čo znamená, že doplnením funkčného záveru by bola zbraň funkčná
obvyklým spôsobom. Z technického hľadiska, v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a
strelive, v platnom znení podľa § 7 ods. 1 písmeno c/ a ods. 2 ide o zbraň kategórie D. Na nadobúdanie
vlastníctva zbrane sa vzťahuje § 14.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní súd oboznámil prítomné procesné strany s
fotodokumentáciou - opoznanie podľa fotografií, fotoalbumom krátkych zbraní , fotodokumentáciou
ohľadom zaistenia zbrane, fotodokumentáciou z baru „Modrá Lagúna“ ,
fotodokumentáciou vyhotovenou z miesta činu fotografiami z kamerových záznamov pobočky Z. Z.,

zvukovým záznamom zo systému REDAT , s obrazovo - zvukovými záznamami z baru „Modrá Lagúna“
a kamerovým záznamom o previerke výpovedi na mieste.

Podľa § 269 Tr. por. súd prečítal sa listiny pripojené do súdneho spisu, a to najmä zápisnicu o rekognícii
zbrane, zápisnicu o vydaní veci, odpoveď zo spoločnosti Orange Slovensko , správu zo spoločnosti O2,

odpoveď operátora 4-ka, zápisnicu o obhliadke miesta činu, uznesenie o vrátení, uznesenie o vrátení
veci poškodenému, potvrdenie o zaistení veci, zápisnicu o vrátení veci, úradné záznamy, zápisnicu o
previerke výpovede na mieste, výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov. Zároveň súd
sa oboznámil s podstatným obsahom pripojených spisov Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/141/2014,
1T/91/1999, 2T/149/2000 a sp. zn. 23T/23/2014.

Z úradného záznamu príslušníka OO PZ Vrútky zo dňa 07.02.2016 na č.l. 318 spisu vyplýva, že
poškodenýimpriamoposkutkuuviedol,žeobžalovanýmumalodcudziťjehobundu,vktorejmalmobilný
telefón zn. Microsoft Lumia 535 a peňaženku s finančnou hotovosťou asi 25,- Eur, občiansky preukaz,
bankomatovú kartu S. N. a kartičku poistenca W. a to tak, že ho mal najskôr v priestoroch baru zdrapiť

za bundu, kde mu poškodil na bunde zips a potom neskôr z neho túto bundu mal strhnúť.Z odborného vyjadrenia č. 103/2016 na č.l. 278-281 spisu vyplýva, že znalecká organizácia ohodnotila
mobilný telefón zn. Nokia Lumia 535 Dual SIM na sumu 73,04 EUR s DPH, pánsku koženkovú
peňaženku na sumu 4,40 EUR s DPH a flisovú bundu zn. F&F na sumu 26,40 EUR s DPH.

Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný v roku 2014 v bare Modrá Lagúna sa dopustil
priestupu proti občianskemu spolunažívaniu tým, že fyzicky napadol poškodeného H. Š.., nar. XXXX.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 16-krát súdne trestaný, a to prevažne

pre násilnú trestnú činnosť, boli mu uložené aj nepodmienečné tresty, ktoré vykonal.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,

orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu ( zločinu ) lúpeže podľa § 188 Tr. zák. sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie
alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Objektom trestného činu lúpeže
je osobná sloboda ako i majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Objektívna stránka je naplnená

použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Cudzou
vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec, alebo nepatrí výlučne jemu. Trestný čin
je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia proti inému v úmysle
zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je nutné, aby sa tento úmysel aj uskutočnil. Násilím sa okrem iného
rozumie použitie fyzického násilia proti telesnej integrite inej osoby ( § 122 ods. 7 Tr. zák. ).Násilie

musí byť prostriedkom nátlaku na vôlu napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor.
Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba. Hrozba bezprostredného násilia je hrozba takým
násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Táto hrozba je spravidla
vyjadrená slovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie
sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli páchateľa. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná

o úmyselný trestný čin, ktorý je zločinom ( § 11 ods. 1 Tr. zák. ).

Podľa § 42 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu
súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší

výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest
straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku,
peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším

rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije,
ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 43 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol
trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest

spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru
dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody,
rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na
doživotie.

Podľa § 47 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za
ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov.

Podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy
podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3
alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa §
188, ........................... alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu

pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody
na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia
slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže
takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel súd k
jednoznačnému záveru, že obž. O. N. sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu podľa obžaloby.
Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., keďže konaním
popísaným v skutkovej vete rozsudku proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v
úmysle zmocniť sa cudzej veci. Na rozdiel od obžaloby súd upravil chronologicky skutok tak ako sa
odohral aj vzhľadom k vykonanému dokazovaniu, predovšetkým k objektívnemu obrazovo zvukovému

záznamu z baru Modrá Lagúna.

Výpoveďami svedka poškodeného M.D. Z. bolo dokázané, že obžalovaný voči nemu použil násilie
ako i hrozbu bezprostredného násilia - nakoľko ho predtým fyzicky napadol a zároveň poškodenému
ukázal zbraň, ktorú chcel aj u neho založiť - takým spôsobom, že ho najprv chytil rukou pod krk a

oprel ho o zábradlie a vyzliekol mu proti jeho vôli rozopnutú bundu, pričom sa poškodený z obavy o
svoj život a zdravie, keďže obžalovaný mal zbraň, tomuto sa ani nebránil a umožnil obžalovanému
zobrať mu jeho pánsku športovú bundu s kapucňou modrej farby zn. F&F, v ktorej sa v tom čase
nachádzala čierna koženková peňaženka s peňažnou hotovosťou vo výške 25,- €, občiansky preukaz,
kartička poistenca zdravotnej poisťovne W., bankomatová karta a mobilný telefón zn. Microsoft Lumia

535, Dual SIM. Úmyslom páchateľa bolo zmocniť sa cudzej veci - peňažných prostriedkov, ktoré mal
poškodený pri sebe v bunde, nakoľko obžalovaný prehral všetky peniaze na hracích automatov a chcel
sa ísť ešte zabaviť do podniku Šanghaj a aj z toho dôvodu sa pokúšal založiť zbraň svedka G. u
viacerých osôb. Tejto skutočnosti svedčia aj slová, ktoré obžalovaný vyslovil na adresu poškodeného:
„ Ty že by si nemal peniaze.“ Podľa názoru súdu obžalovaný ( aj keď to sám obžalovaný popiera )

musel vidieť ako poškodený platil za objednané nápoje, resp. musel mať vedomosť o tom, že v
bunde poškodený má uschované svoje osobné veci - okrem mobilného telefónu i peňaženku, pričom
uvedené veci aj vzhľadom k materiálu bundy poškodeného ( mäkká fleece látka) a k ich umiestneniu
(ľavé horné vrecko na zips bundy) museli vytŕčať, vyčnievať, čo bolo zrejme očividné. Z tohto dôvodu
obžalovaný striehol na poškodeného za rohom baru a za použitia násilia a hrozby bezprostredného

násilia vyzliekol z poškodeného bundu, čím sa zmocnil cudzej veci - bundy poškodeného s jeho
osobnými vecami. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa našla prázdna peňaženka poškodeného
bez finančnej hotovosti a obžalovaný sa po skutku zabával v podniku Šanghaj, kde si kúpil nápoje, a
to napriek tomu, že obžalovaný vypovedal, že prehral všetky peniaze na výherných hracích automatov,
nikto v bare obžalovanému nepožičal peniaze a ani tieto nedostal za založenie plynovej pištole a tak

zostáva jediný rozumný záver, že obžalovaný sa prejednávaným skutkom zmocnil (okrem iných vecí
i) peňazí poškodeného, ktoré následne použil v podniku Šanghaj. V tomto smere súd poukazuje i
na závery znaleckého skúmania obžalovaného, ktorý podľa znalca nezvládol frustraciu - nedostatok
peňazí a agresívnym konaním si chcel nadobudnúť peniaze, pričom toto jeho konanie je v súlade s
jeho osobnostými dispozíciami - hedonizmus, emočne nestabilná osobnosť s poruchou spracovania

impulzov a väčšou mierou agresívnej tenzie. Súd nevylučuje, že po zmocnení sa peňazí poškodeného
obžalovaným, tento mohol následne zahodiť bundu aj ďalšími osobnými vecami poškodeného, ktoré
mohli nájsť aj iné osoby.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe a

využijúc svoje právo odoprel vypovedať na hlavnom pojednávaní. Z prečítaných jeho skorších výpovedí
obžalovaný na svoju obranu uviedol, že on sa žiadneho trestného činu lúpeže nedopustil. Priznal, že
pred barom „vyštartoval“ po poškodenom a že ho chcel zbiť, no poškodený do neho sotil, nevie či sa
zachytil ruky, posadil sa na zem, kde ostala ležať bunda, následne sa postavil a zobral bundu, ktorú
zahodil medzi autá vedľa čínskeho obchodu. Následne išiel s N. taxíkom do Šanghaja. M. G. doniesol

do jeho bytu plynovú pištoľ a požiadal ho, či vie niekomu ju dať do zálohy. Poprel že by Z. chytil pod
krk, nepoužil voči nemu žiadne násilie.Obžalovaný je zo spáchania činu bez pochybností usvedčovaný výpoveďami svedka poškodeného M.
Z.. Výpoveď poškodeného súd vyhodnotil ako vierohodnú. Poškodený pred súdom vypovedal v podstate
zhodne ako v štádiu prípravného konania, jeho výpovede sú nemenné a bez akýchkoľvek podstatných

rozporov a zároveň korešpondujú aj s ďalšími vykonanými dôkazmi v danej trestnej veci. Poškodený
jednoznačnepotvrdil,žekčinudošlozatakýchokolnostíakosúuvedenévskutkovejvetetohtorozsudku
t.j. že obžalovaný si na neho pred barom počkal, chytil ho pod krkom za bundu, oprel ho o zábradlie a
vyzliekol mu proti jeho vôli rozopnutú bundu, pričom sa poškodený z obavy z obžalovaného, ktorý mal
zbraň, tomuto nebránil a umožnil obžalovanému zobrať mu jeho pánsku športovú bundu s kapucňou

modrej farby zn. F&F, v ktorej sa v tom čase nachádzala čierna koženková peňaženka s peňažnou
hotovosťouvovýške25,-€,občianskypreukaz,kartičkapoistenca,bankomatovákartaamobilnýtelefón
zn. Microsoft Lumia 535, Dual SIM. Okresnému súdu nie sú známe žiadne skutočnosti spochybňujúce
vierohodnosť výpovede poškodeného.

ObžalovanýjetaktiežusvedčovanývýpoveďousvedkaT.N.,ktorývidelzačiatokprejednávanéhoskutku,

keďže svedok vypovedal, že zrazu spoza rohu vyletel O. a začal M. mlátiť. On im povedal, či im nejebe
a nech sa nebijú. Začal ich aj dávať od seba, ale mal pravú ruku po operácii, tak to nechal tak, aby mu
ešte s ňou neublížili. Potom odišiel dolu schodmi a viac sa o nich nestaral. Svedok T. N. potvrdil, že
nesledoval celý priebeh fyzického konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným a zároveň vyvrátil obranu
obžalovaného (t.j. že do Šanghaja išiel spolu so svedkom N. ), keď svedok uviedol, že do Šanghaja

išiel taxíkom sám.

Nepriami svedkovia C. Z., O. F. V. U. P. vo svojich výpovediach rovnako potvrdili, že poškodený im krátko
po skutku uviedol, že páchateľ mu stiahol, vyzliekol bundu aj s dokladmi, s osobnými vecami. Tvrdenie
obžalovaného, že sa poškodený vyvliekol z bundy sám, je ťažko pochopiteľné a nelogické vzhľadom na

zhodné výpovede hore uvedených svedkov - Z., F. a P., ktorí poškodeného videli krátko po čine, pričom
svedkovia rozpoloženie poškodeného krátko po skutku opísali tak, že poškodený sa bál, bol vyplašený,
nervózny, v tvári divný ba až uplakaný.

Výpoveď svedka M. G. na hlavnom pojednávaní o tom, že vedel, že v ten večer obžalovaný išiel tú

zbraň núkať na predaj, súd nepovažuje za vierohodnú, nakoľko svedok v prípravnom konaní dvakrát
jednoznačne uviedol, že túto zbraň obžalovanému nepožičal, ani nedával a uvedené zásadné rozpory
v jeho výpovediach podľa názoru súdu svedok dostatočne logicky nevysvetlil. Jeho výpoveď súd len
považuje za snahu pomôcť kamarátovi - obžalovanému, ktorý na otázku prečo mal pri sebe tú zbraň
najprv uviedol, že ju (pozn. predsedu senátu - zbraň) mal pri sebe len tak, so žiadnym úmyslom niekomu

ublížiť.

Svedok poškodený O. F. nepotvrdil tvrdenie obžalovaného (t.j. pri stole M. bol arogantný, hrubý a
vyskakoval), keď vypovedal, že nevidel, že by p. Z. nejako provokoval obžalovaného, naopak svedok
uviedol, že ten konflikt začal tak, že N. niečo Z. kričal, on mu odpovedal, N. sa cez stôl načiahol a pritiahol

si Z.É. a pritom mu roztrhol vetrovku.

Súd si nemohol nevšimnúť, že obžalovaný menil, prispôsoboval svoje výpovede ohľadom priebehu
samotného skutku. Najprv obžalovaný uviedol, že poškodeného chytil za ruku, on sa nešťastne vyvliekol
z bundy a rozutekal sa dovnútra do Lagúny. Bunda zostala ležať pred barom na zemi, on sa jej ani

nedotkol (č. l. 57 - 58 spisu zápisnica zo dňa 09.02.2016). Pred sudcom pre prípravné konanie dňa
11.02.2016 obžalovaný v podstate priznal, že poškodeného vonku chytil za bundu, keď vypovedal, to
chytenie za bundu vonku bolo preto, lebo si chcel s ním vysvetliť, prečo bol vo vnútri taký hrubý (č. l. 30
spisu). Na hlavnom pojednávaní (č. l. 376 zápisnica z 07.06.2018) však obžalovaný rozdielne uviedol, že
on po poškodenom „vyštartoval“, že mu ide jednu „šlahnúť“, ako sa jednou rukou napriahol, poškodený

do neho sotil, nevie či sa zachytil jeho ruky, on sa vtedy posadil na zem, na zemi ostala ležať bunda, on
sa postavil, zobral túto bundu a zahodil ju. Rovnako nie nepodstatnou okolnosťou ohľadom preukázania
motívu obžalovaného je jeho tvrdenie, keď pred sudcom pre prípravné konanie vypovedal, že v ten
večer v Lagúne nemal peniaze preto, lebo ich hodil do automatu, bolo to 50,- EUR a prehral ich (č.
l. 30 spisu zápisnica zo dňa 11.02.2016). Následne obžalovaný na hlavnom pojednávaní diametrálne

pozmenil svoju výpoveď a to tak, že bo baru Modrá Lagúna si zobral svojich 50 ,- EUR, kúpil si pivo a
cigarety, odložil si 20,- EUR a drobné hodil do výherného automatu. Následné vysvetlenie obžalovaného
prečo si vôbec chcel ešte požičať ďalšie peniaze od poškodeného a ďalších osôb hoci i založením
zbrane, keď mal mať odložených vlastných 20,- EUR, t.j. že táto suma sa mu vraj zdala primalá, sa súdujaví ako nepresvedčivé, nevierohodné a je len pochybnou snahou obžalovaného presvedčiť súd, že
nemal žiaden majetkový motív pri napadnutí poškodeného. Vo svetle vyššie uvedených a vykonaných
dôkazov, súd musí konštatovať, že obžalovaným uvádzaná verzia o priebehu skutku zostala osamotená,

nepodporená žiadnym iným vykonaným dôkazom.

Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou z nasledovných
dôvodov. Pokiaľ obhajoba navrhovala doplnenie dokazovania, ktoré spočívalo vo vypracovaní nového
psychologického a psychiatrického posudku na obžalovaného, súd takýto návrh ako nedôvodný

odmietol, nakoľko k tejto problematika sa v podstate jednoznačne vyjadrili znalci - A.. M. Š., A.. V. O..
V. Z., čo súd uviedol v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia. Obhajoba súdu nepredložila žiadny
iný dôkaz, ktorý by spochybňoval závery týchto znalcov a znalci na hlavnom pojednávaní presvedčilo
vysvetlili závery svojich znaleckých posudkov, ku ktorých dospeli znaleckým skúmaním obžalovaného.
Zároveň obaja znalci dostatočne vysvetlili prečo nie je potrebné, a to aj pre uplynutie dlhšieho časového
úseku od vypracovania posudkov, u obžalovaného vykonať nové znalecké skúmanie či už z hľadiska

psychologického alebo psychiatrického. Súd taktiež odmietol ako neopodstatnený návrh na vyšetrenie
duševného stavu poškodeného znalcom z odboru psychológie a z odboru psychiatrie, nakoľko v rámci
konania nebola zistená žiadna významná skutočnosť, ktorá by prípadne odôvodňovala takýto postup. V
danomprípadepoškodenývypovedalpodrobnevštádiuprípravnéhokonaniaajnahlavnompojednávaní
avjehovýpovediachsanevyskytlinapr.výpadkypamätekurčitýmúsekomskutkovéhodejaanizásadné

rozpory či iné nezrovnalosti. Návrh obhajoby na vykonanie rekonštrukcie prípadu súd taktiež zamietol
ako nedôvodný, nakoľko v prípravnom konaní bola vyšetrovateľom vykonaná previerka výpovedí tak
poškodeného ako i obžalovaného priamo na mieste činu, z tejto previerky bola vyhotovená tak zápisnica
ale aj kamerový záznam, ktorý súd oboznámil na hlavnom pojednávaní. Z týchto vykonaných dôkazov
súd mal dostatok informácií o mieste trestného činu, pohybe jednotlivých aktérov, potrebných pre

spravodlivé rozhodnutie v tejto trestnej veci. Naviac prvostupňový súd uvádza, že aj pri previerke
výpovede na mieste poškodený názorne ukázal kde a ako mu obžalovaný vyzliekol bundu, ktorú pre
roztrhnutý zips nemal zapnutú, pričom poškodeným uvádzaný spôsob vyzlečenia bundy obžalovaným
oboma rukami, je možné bez výhrad akceptovať. Z týchto dôvodov preto súd zamietol hore uvedené
návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania. Po zamietnutí týchto návrhov procesné strany - obhajoba

a ani prokurátor nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych ako i nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchaniaskutku uvedenéhovovýrokovejčastitohtorozsudku aktorévyvracajúobranuobžalovaného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva,

že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej
a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. O. N. bol doposiaľ 16-krát súdne postihnutý,
a to pre spáchanie rôznorodej aj násilnej trestnej činnosti. Keďže súdom prejednávaný skutok uvedený
v rozsudku, dokonaný dňom 06.02.2016 obžalovaný spáchal skôr ako bol odsúdený pre iný jeho čin /
rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/141/2014 zo dňa 19.04.2016, právoplatným 19.04.2016 /,
z týchto dôvodov preto bol súd povinný obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa §

42 ods. 1 Tr. zákona. Súdu po oboznámení sa s pripojenými trestnými spismi Okresného súdu Martin
neuniklo, že obžalovaný spáchal dokonaný trestný čin lúpeže po tretíkrát, hoci už bol za rovnaké trestné
činy (lúpeže) dvakrát potrestaný súdom, a teda v prípade obžalovaného prichádza v úvahu použitie tzv.
zásady 3-krát a dosť uvedenej v ustanovení § 47 ods. 2 Tr. zákona. Prvýkrát bol obžalovaný odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/91/1999 zo dňa 01.03.2000, právoplatným 18.04.2000

pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005
a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka so zaradením do
druhej nápravnovýchovnej skupiny, pričom obžalovaný uvedený trest vykonal 20.09.2001. Druhýkrát
bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/149/2000 zo dňa 10.12.2003právoplatným dňa 03.08.2004 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005
ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné, za
čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov v

tretej nápravnovýchovnej skupine, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 1PP/8/2009 dňa 23.04.2009 a bola mu určená skúšobná doba na 3 roky, v ktorej sa
osvedčil. V rámci zákonného ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zákona súd pri ukladaní trestu zisťoval, či u
obžalovanéhosúsplnenévšetkyzákonnépodmienkyuvedenév§47ods.1písm.a),písm.b)Tr.zákona
pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, t.j. či uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana

spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do
dvadsaťpäť rokov. Vzhľadom na výpoveď znalca z odboru psychológia, ktorý na hlavnom pojednávaní
uviedol, že obžalovaného je možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov
za predpokladu ústavnej liečby závislosti a doživotnej abstinencie alkoholu a gamblingu, súd mal za
preukázané, že u obžalovaného neboli splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie trestu odňatia
slobody na doživotie ( § 47 ods. 1 , písm. b) Tr. zákona). Keďže súd u obžalovaného nezistil žiadne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, súd bol povinný obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov. Obžalovaný v súčasnosti vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/23/2014 zo dňa 18.08.2014, právoplatným dňa
04.09.2014 v spojení s uznesením zo dňa 09.05.2018. Uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody

obžalovaný začal vykonávať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Žiline dňa 20.04.2019 a ukončí
ho dňa 20.04.2022 (č. l. 522-523 spisu). Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný z tohto nariadeného
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov, v čase od vyhlásenia tohto rozsudku
(dňa 05.11.2019) do jeho ukončenia (dňa 20.04.2022) musí ešte vykonať 2 roky, 5 mesiacov a 15 dní.
Keďže súdom prejednávaný skutok a trestný čin obžalovaný spáchal skôr, než mu bol uložený trest

skorším rozsudkom (trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/23/2014 zo dňa 18.08.2014,
právoplatným dňa 04.09.2014) vykonaný a ukladal mu trest rovnakého druhu - nepodmienečný trest
odňatia slobody, súd bol povinný dodržať zákonné obmedzenie uvedené v ustanovení § 43 Tr. zákona,
podľa ktorého v danom prípade nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého
skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu a ak

je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich
piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Nakoľko okresný súd bol povinný obžalovanému
v zmysle zásady 3-krát a dosť uvedenej v § 47 ods. 2 Tr. zákona ukladať nepodmienený trest odňatia
slobody vo výmere 25 rokov, spolu s ešte nevykonaným trestom uloženým skorším rozsudkom (trestný
rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/23/2014 zo dňa 18.08.2014, právoplatným dňa 04.09.2014)

vo výmere 2 roky, 5 mesiacov a 15 dní by prekročil najvyššiu výmeru uvedenú v ustanovení § 43 Tr.
zákona, t.j. 25 rokov, z tohto dôvodu okresný súd obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody vo
výmere 25 rokov ponížil o dobu ešte nevykonaného trestu vo výmere 2 roky, 5 mesiacov a 15 dní,
a preto súd obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov,
6 mesiacov a 15 dní, ktorý spolu s ešte nevykonaným nepodmieneným trestom uložený skorším

rozsudkom vo výmere 2 roky, 5 mesiacov a 15 dní tvorí maximálne možnú najvyššiu výmeru trestu
odňatia slobody vo výmere 25 rokov. Nakoľko súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody,
bolo jeho povinnosťou podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušiť vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu
Martin sp. zn. 3T/141/2014 zo dňa 19.04.2016, právoplatným 19.04.2016.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody

pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním tohto trestného činu, súd ho podľa § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. U obžalovaného neboli splnené
zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 Tr. zákona pre jeho zaradenie na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Súd obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. ochranné opatrenie - ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou, keďže obžalovaný sa predmetného trestného dopustil
pod vplyvom návykovej látky - alkoholu a hore uvedené ochranné liečenie obžalovanému navrhol uložiť
i samotný znalec z odboru psychiatrie.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M. Z., nar.

XX.XX.XXXX S. O., trvale bytom S., Z.. C.. S. Č.. XXXX/X, škodu vo výške 25,- €, a to v súvislosti s
odcudzením finančnej hotovosti. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného M. Z. so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázal na civilný proces , nakoľko si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody
vo vyššej výške než mu ju súd priznal a z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že podstatnáčasť odcudzených vecí bola poškodenému vrátená - mobilný telefón, bunda, občiansky preukaz,
bankomatovákarta,kartapoistenca.Zvykonanéhodokazovaniajenepochybné,žeobžalovanýspôsobil
poškodenému škodu, a to roztrhnutím zipsu bundy, ale keďže pre spravodlivé rozhodnutie aj o tomto

nároku na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie napr. zadovážením odborného
vyjadrenia resp. iného objektívneho dokladu o oprave bundy, ktoré však presahuje rámec a potreby
trestného konania a aj preto súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15

dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.