Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203997
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8415203997.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného
Poštovej banky, a.s. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, proti povinnej J. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v P. C., W. XX/XXX, o vymoženie sumy 1 450,14 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. XEr/XX/XXXX - 38 zo dňa 09. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala
Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX XXXX/XXXX-X o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 13.03.2014 sp. zn. IA-
C/XXXX/XXXX, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného vychádzal zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. a povinnou dňa 18.04.2011.
Exekučný súd rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ustanoveniami Smernice
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady),
opierajúc sa o právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE/29/2010

a 4CoE/42/2010, stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08, ako aj o prijaté stanovisko
spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo
dňa 27.9.2010. Exekučný súd konštatoval, že v tejto veci na základe dodávateľom vopred stanoveného
obsahu rozhodcovskej doložky nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený
výhradne oprávneným. Po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44
ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva o úvere je zmluvou

spotrebiteľskou. Rozhodcovská doložka uvedená v časti 10.2. všeobecných obchodných podmienok
banky, na ktorú odkazuje zmluva o úvere, bola exekučným súdom vyhodnotená ako neprijateľná a v
súlade § 53 ods. 5 OZ preto neplatná, spôsobujúca nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, výkon
práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom. Spotrebiteľ preto takouto rozhodcovskou doložkou
nie je viazaný. Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského

súdu. Vzhľadom na skutkové okolnosti preukázané vykonaným dokazovaním tak exekučný súd dospel
k záveru, že v danom prípade je exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Vzhľadom na tieto
skutočnosti exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahuzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods. 2 písm.
a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného
v čase rozhodovania exekučného súdu. Uviedol, že exekučný súd svojou preskúmavacou činnosťou

vo vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané príslušnými ustanoveniami Exekučného
poriadku, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia
svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného
práva na súdnu ochranu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a exekučný súd je ním viazaný

rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne
vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Exekučný súd týmto
postupom vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy
rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu. Exekučný súd tak vylúčil možnosť oprávneného
riešiť prípadné spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do jeho zákonných práv.
Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytujú

obom stranám dostatok priestoru na uplatnenie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať
o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci
rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený tiež poukázal na
príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si pri uzatváraní predmetnej
zmluvy ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy oprávnený ako banková inštitúcia plnil len

svoju zákonnú povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto
nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nemôže byť postihovaný neplatnosťou.
Rovnako nie je možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa §

385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom
odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

4. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,

poskytovateľa bankovej služby a povinnej ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na
týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

5. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do
31.03.2017, je exekučný súd povinný skúmať o.i. súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda
neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri
existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma,
či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade

zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu, ktorý
mal za následok neudelenie poverenia.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinnýzamietnuťžiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie,akpostupom
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na

ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/146/2011).

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok

(časť 10.2.2.), na ktorú odkazuje zmluva o úvere zo dňa 18.04.2011 (časť 2/, bod 5) nebola
platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie
rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať.8. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere
medzi oprávneným a povinnou došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b Zákona o bankách. Podľa

§ 93b ods. 1 tohto zákona, v znení aktuálnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona; a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy.Bankaapobočkazahraničnejbankysúpripredloženínávrhunauzavretierozhodcovskejzmluvy
tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na
riešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.Podľaods.2tohtoustanovenianávrhrozhodcovskejzmluvy
podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr
pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný
prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1 ak klient neprijme návrh rozhodcovskej

zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom
podľa osobitných predpisov.

9. Zakotvenie povinnosti banke ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však
neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré

zakladá značnú nerovnováhu vi právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
v prípade, kedy forma tejto rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K
tomu je potrebné uviesť, že oprávnený v tejto veci neuzavrel s povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu
(ani nepredložil povinnej osobe osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako
to predpokladá znenie zákona), ale rozhodcovská doložka tvorí neoddeliteľnú súčasť Všeobecných

obchodných podmienok oprávneného, na ktoré odkazuje priamo zmluva o úvere, t.j. bez praktickej
možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju. Tento postup spochybňuje individuálne vyjednanie
rozhodcovskej zmluvy zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a zároveň výslovné
prijatie tejto zmluvnej podmienky povinnou osobou. Uvedené ustanovenie Zákona o bankách, ktorým
oprávnený ospravedlňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv, však výslovne vyžaduje individuálne

vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi
návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich
nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ
nemala možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania
nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinnej došlo k individuálnemu vyjednaniu

výhradnej rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje
na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, je povinná
rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

10. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou

možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom
nie je individuálne vyjednané, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej

rozhodcovskej doložky sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, či
si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký
osobitný, prospešný význam. Niet pochýb o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne vyjednať
rozhodcovskú zmluvu, by rozhodcovské konanie aj reálne využil, pretože inak by jeho individuálne
vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka

predložená spotrebiteľovi (odkaz v zmluve na všeobecné obchodné podmienky a rozhodcovskú doložku
tam uvedenú), je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým
oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa.

12. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky buď prijme, alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Vopred formulovaná rozhodcovská
doložka v podobe všeobecnej zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej

zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje aj stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon
GSM Zrt., na ktoré odkázal tiež exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako je možné
takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV.
ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať
jaj ej neplatnosť pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad,
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany
spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok
je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul

je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto
rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým
podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom
štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res
iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 13.03.2014 sp. zn. IA-C/1213/0315 ako

nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom
žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

14. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené jeho procesné práva a
bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu odvolací

súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah
listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné
posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím
vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie,
ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie preto možno považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného
vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

15. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne

žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

16. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

17. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
nakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porov.rozsudokGeorgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998,; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací

súd sa ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa
exekučné konanie končí (§ 262 CSP v spojení s § 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).