Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/14/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412010031
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8412010031.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich Mgr.

Marty Britaňákovej a Ing. Jána Zelizňak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2019 v Kežmarku,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
Y. E., nar. X.X.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Kežmarok,
M. XXXX/X,

U. Š., nar. XX.X.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Kežmarok,

G. XXXX/XX, prechodne bytom Kežmarok, P. X,

U. M., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom Kežmarok,
P. XXXX/XX,

R. U., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Kežmarok,
V. XXXX/X,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

1. obž. Y. E. po tom, čo dňa 28.03.2010 v čase okolo 21.00 hod pri Hypermarkete Tesco v Kežmarku,
na ul. Z. Č.. X našiel bankovku nominálnej hodnoty 500,- €, roku emisie 2002, sériového čísla X
06652093115 a túto zobral domov, následne na ďalší deň 29.03.2010, v presne nezistených ranných

hodinách zistil, že uvedená bankovka nie je pravá, oslovil v čase okolo 07.00 hod. obž. U. Š. a navrhol
mu, že túto bankovku, ktorá nevykazovala dostatočné znaky pravosti, môže obž. U. Š. zmeniť a za to
si môže nechať podiel 100,- € a zvyšnú sumu 400,- € mal odovzdať obž. Y. E., pričom pred tým tento
obž. U. Š. upozornil na to, že bankovka je falošná,
2. obž. U. Š. po tom čo dňa 29.03.2010 v čase okolo 07.00 hod. prevzal bankovku nominálnej hodnoty
500,- €, roku emisie 2002, sériového čísla X 06652093115, ktorá nevykazovala dostatočné znaky
pravosti od obž. Y. E., následne sa v čase okolo 09.30 hod. stretol v Kežmarku, na ul. P. s obž. U.D. M.,

ktorému navrhol, aby túto bankovku niekedy rozmenil s tým, že si môže nechať 100,- € a zvyšnú sumu
mu neskôr donesie, kde pri tomto rozhovore bol prítomný aj obž. R. U., a tak obž. U. M. a R. U. boli
oboznámení s tým, že uvedená bankovka je falošná, na čo ich obž. U. Š. upozornil,
3. obž. U. M. a R. U. sa následne dňa 29.03.2010 v čase okolo 09.45 hod. spoločne dohodli, že bankovku
nominálnej hodnoty 500,- €, roku emisie 2002, sériového čísla X 06652093115, ktorá nevykazovala
dostatočné znaky pravosti, pôjdu niekam spolu rozmeniť, a v čase okolo 10.00 hod. vošli do predajne
JURSAT computrers so sídlom v Kežmarku, ul. Mučeníkov č. 1, kde si obž. U. M. vybral tovar v hodnote

okolo 50,- € a obž. R. U. si vybral tovar v hodnote okolo 12-- € a obž. U. M. za vybraný tovar platilpredavačke uvedenou bankovkou, následne bola v tejto predajni uvedená bankovka preverená na
detektore pravosti bankoviek, a tento signalizoval, že vykazuje znaky falzifikátu,

t e d a

obž. Y. E. v bode 1. rozsudku a obž. U. Š. v bode 2. rozsudku zúčastnili sa na dokonalom zločine
falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov tým, že úmyselne naviedli
iného na spáchanie zločinu, aby falšované peniaze dal ako pravé,

obž. U. M. a R. U. v bode 3. rozsudku
spoločným konaním falšované peniaze dali ako pravé,

č í m s p á c h a l i

obž. Y. E. v bode 1. rozsudku a obž. U. Š. v bode 2. rozsudku zločin falšovania, pozmeňovania a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona
formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona,
obž. U. M. a R. U. v bode 3. rozsudku
zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa §

270 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

obž. Y. E.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3
písm. d) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste z rozsudku Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 6T 110/2014 zo dňa 02.02.2015, právoplatný dňa 18.02.2015, ktorým bol

obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. Ostatné výroky tohto rozsudku ostávajú nedotknuté.

obž. U. Š.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3

písm. d) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona zároveň ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona súd zároveň ukladá obžalovanému obmedzenie
spočívajúce v zákaze stretávania sa s obžalovanými Y. E., U. M. a R. U..

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd zároveň ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu
Kežmaroksp.zn.9T17/2017zodňa15.06.2017,právoplatnýdňa04.11.2017,ktorýmbolobžalovanému
uloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní18mesiacovspodmienečnýmodkladom jehovýkonunaskúšobnú

dobu v trvaní 3 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obž. U. M.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3
písm. d) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste z rozsudku Okresného súdu
Kežmaroksp.zn.0T39/2014zodňa02.06.2014,právoplatnýdňa11.06.2014,ktorýmbolobžalovanému

uloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní3mesiacovsozaradenímnajehovýkondoústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Ostatné výroky tohto rozsudku ostávajú nedotknuté.

obž. R. U.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v

trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona zároveň ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona súd zároveň ukladá obžalovanému obmedzenie
spočívajúce v zákaze stretávania sa s obžalovanými Y. E., U. Š. a U. M..

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd zároveň ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 24.01.2012
obžalobu pod sp. zn. Pv 234/10-47 na obžalovaných Y. E., U. Š., U. M. a R. U., pre tri skutky tak, ako

sú tieto skutky vo vzťahu k jednotlivým obžalovaným uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto
rozsudku, a ktoré vo vzťahu k obžalovaným Y. E. a U. Š. právne kvalifikovala ako zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona
spáchaného formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a vo vzťahu k obžalovaným
U. M. a R.O. U. ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov

podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona.

Na základe správy OR PZ, v zmysle ktorej sa obž. U. M. dlhodobo zdržiava ilegálne v USA na
nezistenej adrese (správa čl. 388 súdneho spisu), bolo opatrením zo dňa 03.11.2017 konanie voči

obž. U. M. vykonané ako proti ušlému. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.06.2018 obžalovaníE., Š. a U. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásili, že sú nevinní vo vzťahu ku
skutkom, ktoré sú im v obžalobe prokurátorky kladené za vinu. Preto súd na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, resp. čítaním výpovede obžalovaného M. z prípravného

konania a výpoveďami svedkov, oboznámením obsahu listinných dôkazov a znaleckých posudkov, resp.
odborného vyjadrenia a zistil nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný Y. E. vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní uviedol, že vedel, že bankovka je
falošná a chcel sa jej zbaviť tým, že ju vyhodí alebo ju spáli. Obžalovaný Š. mu však povedal, že si ju

nechá a viac sa s obžalovaným Š. a ani s inými obžalovanými nestretol. Bankovku našiel hodenú pri
košíkoch na zemi pri obchodnom dome Tesco, keď išiel z práce. Dal si ju do vrecka, ráno si ju lepšie
pozrel a zistil, že je falošná. Ako zdôraznil, keď ju bral zo zeme, nevedel, že je falošná a chcel si za ňu
niečo kúpiť. Dňa 29.03.2010 sa stretol s W. F. a išli za obž. Š., pretože F. od obž. Š. niečo potreboval.
On ukazoval bankovku F., ktorý mu hneď povedal, že je falošná a aby sa jej zbavil. Pri rozhovore s obž.
Š. bol prítomný aj W. F.. Obžalovaného Š. videl vtedy druhý krát a on len obž. Š. upozornil, že bankovka

je falošná.

Obžalovaný U. Š. vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní netrval na svojej výpovedi z
prípravného konania a uviedol, že v to ráno sa stretol s obž. E., ktorý mu povedal, že má nejaké peniaze,
ktoré chce rozmeniť. Časť mu má doniesť a časť si môže nechať. Jednalo sa o bankovku v nominálnej

hodnote 500,- Eur. Obž. E. mu povedal, že peniaze našiel a potrebuje ich rozmeniť ale obž. Š. si už
nepamätal, akú časť peňazí si mal za rozmenenie nechať. Nepamätá si, či tú bankovku aj študoval ale v
ten deň išiel za obž. M., dal mu bankovku a požiadal ho, aby ju išiel rozmeniť a potom sa mu ozval. Ale
ozvali sa mu už iba policajti. Nie je si istý, či sa s obž. M. dohadoval na nejakej provízii. Čo urobil obž.
M. s touto bankovkou sa dozvedel až na polícii. Pravdepodobne sa už s obž. E. následne nezhováral.

Ako tento obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, v prípravnom konaní
vypovedal pravdu iba čiastočne, pretože policajti mu povedali, že ak sa prizná, je to poľahčujúca
okolnosť. Jemu hrozilo väzobné stíhanie a chcel ísť domov. Za účelom odstránenia rozporov súd prečítal
časť výpovede tohto obžalovaného z prípravného konania, kde uviedol: „Y. E. mi povedal, že má 500,-

Eurovú bankovku, ktorú keď zmením, môžem si nechať 100,- Eur z nich. Y. E. mi vysvetlil, že táto
eurobankovka v nominálnej hodnote 500,- Eur je falošná“. Obžalovaný Š. k tejto časti výpovede uviedol,
že v prípravnom konaní tak vypovedal, lebo mu povedali, že ak sa prizná, pôjde domov. Súd tiež za
účelom odstránenia rozporov prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy tento obžalovaný
vypovedal: „Ja som skrátka túto situáciu chápal tak, že ešte aj U. M. a R. U. si tých 250,- Eur medzi

sebou rozdelia. Podotýkam, že R. U. aj U. M. boli mnou upozornení, že bankovka 500,- Eur je falošná“.
Na to obž. Š. uviedol, že si nepamätá, či obž. M. upozornil, že bankovka je falošná a či bol pri tom
prítomný aj obž. R. U.. Následne súd za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi tohto obžalovaného
z prípravného konania prečítal časť jeho výpovede, kde uviedol, že: následne sa skontaktoval s obž. E.
a svedkom F., aby im povedal, čo sa bankovkou vybavil. Obaja prišli pre neho tým istým autom, teda

Citroen Berlingo, a on im povedal, že to vybavil u U. M., ktorý išiel peniaze rozmeniť. Potom mu volali
policajti, na políciu išiel dobrovoľne a tam mu oznámili, že je problém s touto bankovkou. Obžalovaný
konanie oľutoval a prisľúbil, že sa bude vyhýbať páchaniu trestnej činnosti. Obžalovaný Š. si na hlavnom
pojednávaní nepamätal, či sa stretol s obžalovaným E. ale ako uviedol, problémy s pamäťou nemá.

Na hlavnom pojednávaní bola vykonaná konfrontácia medzi obž. E. a obž. Š.. Obžalovaný E. povedal
obž. Š., že bankovka je falošná a že ju chce spáliť, ale obž. Š. povedal, že si ju chce nechať. Obž. Š. na
toto tvrdenie obž. E. povedal, že si nepamätá, že by mu povedal, že bankovka je falošná, len že ju našiel
a že si nie je istý jej pravosťou. Obž. E. zotrval na tom, že obž. Š. upozornil, že bankovka je falošná. Obž.
Š. potvrdil, že mu obž. E. povedal, že ju má rozmeniť a peniaze doniesť naspäť. Myslí si, že sa bavili, že

má ísť za obž. Kostkom. Toto tvrdenie obž. Š. obž. E. poprel s tým, že obž. M. nepoznal. Obž. Š. potvrdil,
že mu obž. E. ponúkal províziu za rozmenenie, ale nepamätá si, akú. Obž. E. toto jeho tvrdenie poprel.

Obžalovaný R. U. na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň sa stretol s obž. U. M. pri jeho
bytovke, následne prišiel obž. U. Š. a s obž. M. išli do vchodu bytovky a on ostal vonku. Po chvíli vyšli

von, obž. Š. išiel svojím smerom a obž. M. mu povedal, že idú nakupovať do predajne JURSAT. Obž.
M. kupoval komponenty do počítača a on ho poprosil, či by mu nekúpil joystick bankovkou, ktorá bola
na prvý pohľad falošná. On sa zľakol a z obchodu ušiel. Jednalo sa o bankovku v hodnote 500,- Eur
a prvý krát ju videl v obchode, keď s ňou obž. M. išiel platiť a kedy aj hneď videl, že je falošná. On bymu peniaze za kúpu joysticku neskôr vrátil. Ako ďalej uviedol, nevie o čom sa obž. Š. a obž. M. bavili s
tým, že v prípravnom konaní vypovedal pod nátlakom. Nevedel však uviesť, aký nátlak na neho policajti
vyvíjali ale bolo to preto lebo chceli zistiť, ako to bolo.

Na návrh prokurátora bola za účelom odstránenia rozporov na hlavnom pojednávaní prečítaná celá
výpoveď obž. U. z prípravného konania, v ktorej uviedol, že dňa 29.03.2010 o 09.45 hod. sa pri bytovke
stretol s obž. M., ktorý je jeho spolužiak. Ako stáli a rozprávali sa, obž. M. sa ozval obž. Š., ktorý býva
na tej istej ulici, ktorý obž. M. ponúkol, že má pre neho dobrý kšeft. Pri bytovke na ulici obž. Š. dal obž.

M. 500,- Eurovú bankovku s tým, že je falošná a ak chce, môže ju ísť rozmeniť. Obaja títo obžalovaní
sa dohodli, že obž. Š. obž. M. donesie sumu 300,- Eur a nech si zvyšnú sumu nechá. Obž. Š. povedal,
že mu má obž. M. zavolať, keď to rozmenia. Potom on spolu s obž. M. išli dole k pošte a medzitým,
ako kráčali, obž. M. mu dal do ruky túto bankovku, na ktorej bolo vidno, že je vyrobená z obyčajného
papiera a povedal obž. M., že nech kašle na to, lebo je vidno, že tá bankovka nie je pravá. Následne ju
vrátil obž. M., ktorý rozhodol, že pôjdu do predajne JURSAT, kde predávajú výpočtovú techniku a kde si

niečo vyberú. To, že pôjdu do tejto predajne vymyslel obž. M. hneď, ako sa rozišli s obž. Š.. Keď vošli
do tej predajne, bola tam predavačka, ktorá mohla mať asi 25 rokov, pričom v miestnosti sa okrem nich
dvoch a predavačky nikto iný nenachádzal. Obž. M. si vybral hard disc, on si vybral joystick a obž. M. dal
predavačke na pult tú 500,- Eurovú bankovku. Predavačka povedala, že im nemá rozmeniť a zavolala
na vedúcu, či má túto bankovku rozmeniť. Na to do miestnosti vošla vedúca, ktorá tú bankovku vzala a

odišla dozadu. On si myslel, že z toho bude problém, a preto z predajne odišiel. Obž. Š. nepovedal obž.
M.,odkiaľmátúbankovku.Svojekonanieobž.U.oľutovalaprisľúbil,žesaničohopodobnéhonedopustí.

Na túto výpoveď obž. U. na hlavnom pojednávaní reagoval, že nevie, prečo tak vypovedal, bol mladý
a sprostý.

Na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď obž. M. z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní,
to v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku, nakoľko tento obž. z dôvodu konania proti ušlému nebol
na hlavnom pojednávaní prítomný.

Tento obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 30.03.2010 uviedol, že od minulého roku
pozná obž. Š., ktorý býva o štyri vchody ďalej. Dňa 29.03.2010 išiel do školy a pred bytovkou stretol
obž. Š., ktorý ho oslovil a povedal mu, že má falošnú 500,- bankovku a povedal mu, že mu niekto tú
bankovku dal a tomu musí vrátiť 400,- Eur. Obž. Š. mu navrhol, že si môže nechať 100,- Eur, ak pôjde
túto bankovku zmeniť a že jemu musí dať 400,- Eur. S touto ponukou súhlasil a zobral od neho túto

bankovku. Ako sa rozprával s obž. Š., prišiel k nim aj jeho spolužiak so ZŠ obž. U.. Ako sa rozprával s
obž. Šimom, bol prítomný aj obž. U., ktorému tiež obž. Š. ponúkol, že môže ísť s nimi do toho kšeftu a
že on s obž. U. bude mať po 200,- Eur, každý po 100,- Eur a že obž. Š. donesú 300,- Eur. Bankovka,
ktorú im obž. Š. odovzdal vyzerala ako pravá ale obž. Š. im predtým vysvetlil, že bankovka je falošná
a ak ju rozmenia, majú mu zavolať a za tým účelom dal obž. Š. telefónne číslo. Navrhol, aby s obž.

U. išli do predajne JURSAT, kde majú výpočtovú techniku, s čím obž. U. súhlasil s tým, že on si kúpi
RAM a obž. U. joystick. Vošli do predajne, vybrali si tovar a on položil na pult tú bankovku. Videl, že
predavačka, ktorá bola vtedy v predajni, nemala v pokladni toľko peňazí, čo im aj povedala a išla za
kolegyňou, aby im tieto peniaze rozmenila. Obž. U. medzitým utiekol von lebo vedel, že z toho bude
problém. Kolegyňa predavačky mu na stroji, ktorým sa skúša pravosť bankoviek ukázala, že bankovka,

ktorou platil, je falošná, čo však už vedel od obž. Š.. Následne na to prišli mestskí policajti, ktorí zo vzali
na štátnu políciu. Keď sa obž. Š. výslovne pýtal, odkiaľ má bankovku, povedal, že ju má od jednej osoby
ale nechcel povedať, od koho ju má. Obž. M. uviedol, že svoje konanie veľmi ľutuje a veľmi ho to mrzí.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.04.2013 obž. M. už zmenil svoju výpoveď s tým, že

vyšetrovateľ na neho tlačil, že sa musí priznať. Š. mu dal peniaze, aby mu išiel niečo kúpiť do obchodu
ale on nevedel, že bankovka je falošná. Nevie, prečo išiel do JURSAT on a nie obž. Š., bol hlúpy.

Svedkyňa R. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2018 vypovedala, že pracovala ako
administratívny pracovník v predajni JURSAT, kedy do predajne prišli dvaja chlapci. Ona bola v tom čase

vzaduvkancelárii,odkiaľniejevidnodopredajneapretotýchchlapcovnevidela.Onaichlenpočula,ako
v predajni vyberajú nejaký tovar a predavačka ich obsluhuje. Ona si spomenula, že z pokladne nevybrala
tržbu a preto išla do priestorov predajne, odkiaľ tieto bankovky z pokladne vybrala lebo predavačka bola
mladá a bála sa, aby ju neoklamali. Vtedy videla tých dvoch chlapcov a vrátila sa do kancelárie. Hneďna to ju zavolala predavačka R. L. s tým, že jej ukázala bankovku v nominálnej hodnote 500,- Eur, ktorou
chceli títo chlapci platiť a ona im nemá vydať, pričom na nej videla, že sa jej tá bankovka nezdá. Keď
tú bankovku chytila, nepozdávala sa ani jej a preto vybrala detektor pravosti a ten ukázal, že bankovka

vykazuje znaky falzifikátu. Jeden z chlapcov vyšiel z predajne preč, druhý ostal v predajni, ktorú ona
následne zamkla a uviedla tomu chlapcovi, že táto bankovka nie je pravá a že to musí posúdiť polícia,
prípadne nejaký expert. Potom zavolala manželovi, ktorý je majiteľom predajne, ktorý zavolal políciu.
Chlapec uvádzal, že túto bankovku dostal ako výplatu. Tento chlapec sa správal pokojne. Svedkyňa
ďalej uviedla, že 15 rokov pracovala v banke ako hlavná pokladníčka, a preto mala skúsenosti nielen

s bankovkami ale absolvovala aj rôzne školenia ohľadom postupu v prípade podozrenia vo vzťahu k
pravosti bankoviek. Preto ihneď zamkla predajňu a volala políciu. Bankovka sa jej nezdala preto, lebo
nemala ochranné prvky. Na prvý pohľad sa dalo podľa nej zistiť, že bankovka je falošná lebo nemala
vodoznak a ani holografický znak.

Svedkyňa R. F., predtým L. vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní uviedla, že v tom čase

pracovala ako predavačka v predajni JURSAT, kedy do predajne vošli dvaja chlapci, vybrali si tovar a
jeden z nich platil falošnou bankovkou, čo viac menej poznala na prvý pohľad. Preto zavolala kolegyňu,
ktorá bankovku vzala, odišla dozadu do predajne, tam telefonovala, nevie s kým, zavolali políciu a zamkli
predajňu, z ktorej medzitým jeden z chlapcov odišiel. Policajti sa s chlapcom chvíľu rozprávali a potom
ho vzali so sebou.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.05.2019 obžalovaný U. Š. zmenil svoje vyhlásenie v zmysle
§ 257 ods. 1 Trestného poriadku s tým, že je vinný zo spáchania skutku. Súd po splnení zákonných
podmienok v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku, jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal, nakoľko aj dovtedy vykonané dôkazy svedčili o vine obžalovaného, ktorý si ju po ich

ťarchou uvedomil. Zároveň obžalovaný Š. zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi. Obžalovaný R. U.
na tomto hlavnom pojednávaní zotrval na svojej nevine, ktorú považoval za relatívnu, lebo, ako uviedol,
k prípadu sa dostal ako „slepé kura k zrnu“, čo veľmi ľutuje ale s tým nemá nič spoločné.

Na tomto hlavnom pojednávaní svedok W. F. uviedol, že pozná všetkých obžalovaných ale s obž. E. sa

pozná od detstva. V ten deň sa stretol s obž. E. pred jeho bytovkou a spojili sa s obž. Š., za ktorým išli
na jeho podnet ale už nevie prečo. Obž. E. mal pri sebe bankovku, o ktorej mu povedal, že ju našiel
a že sa mu nezdá a že je asi falošná. Obž. Š. požiadal obž. E., či si ju môže nechať a najprv vznikli
dohady medzi nimi s tým, že E. s tým nechce nič mať ale nakoniec sa dohodli, že obž. E. ju nechá obž.
Š. ale s tým, že s tou vecou nechce nič mať. Obž. E. mu povedal, že bankovku našiel pri Tescu ale

nepovedal, za akých okolností. Obž. E. ju podľa tohto svedka obž. Š. nechcel dať ale obž. Š. povedal,
že ju chce. O tom, čo má s tou bankovkou obž. Š. urobiť, sa nedohodli a ani obž. Š. im nepovedal, čo
chce s tou bankovkou robiť. Až od obžalovaných vie, že ju chceli zmeniť v nejakom obchode. Obž. E.
sa tej bankovky chcel zbaviť a obž. Š. povedal, že je bankovka falošná. Obž. E. neposielal obž. Š.C.,
aby ju rozmenil a ani od neho nepožadoval odmenu. Svedok uviedol, že mal jedno konanie, ktoré je

skončené ohľadom inej falošnej bankovky, kde bol spod obžaloby oslobodený. Bankovka bola podľa
neho vytlačená na obyčajnom papieri ako z hry „Sazky a dostihy“.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2019 bol vypočutý svedok E. Š., ktorý sa ku skutku
nevedel vôbec vyjadriť a ani nevie nič o problémoch s touto bankovkou. Vie však, že svedok F. bol v

kontakte s obž. E.. O stíhaní obžalovaných sa dozvedel, až keď bol vo väzbe v inej trestnej veci. Za
účelom odstránenia rozporov bola svedkovi prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kde
vypovedal, že „od mojich rodičov som sa dozvedel, že E. dal bankovku Š., ktorý ju potom posunul M.,
ktorý ju rozmenil. Odkiaľ to vedeli, to ja uviesť neviem“. Túto výpoveď označil svedok za pravdivú.

Z písomného znaleckého posudku č. 30/2010, č. 37/2010 vypracovaného znalcami z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. G. G. a MUDr. R. E. v prípravnom konaní o
duševnom stave obž. Š. vyplýva, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou a ani poruchou ale trpí
závislosťou na alkohole, ktorá je v II. varovnom štádiu. Nepovažujú za potrebné obž. Š. nariadiť žiaden
druh liečby ale odporučili vo vlastnom záujme obžalovaného, navštevovať psychologickú ambulanciu a

to vzhľadom na disharmonický vývoj jeho osobnosti.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. PPZ - 5554/KEU-BA-EXP-2010
vypracovaného v prípravnom konaní vyplýva, že osobný počítač zaistený pri domovej prehliadkeu obž. E. je plne funkčný, ku ktorému bolo pripojené multifunkčné zariadenie HP PSC 1215. Na
pevnom disku počítača sa nenachádzajú nainštalované grafické editory. Expertíznym skúmaním
pevného disku počítača na úrovni existujúcich ako aj vymazaných súborov bolo zistené, že na pevnom

disku sa nenachádzajú grafické súbory s vyobrazením bankovky v nominálnej hodnote 500,- Eur
s. č. X06652093115 a ani grafické súbory s vyobrazením iných bankoviek. Zo záverov rovnakého
znaleckého posudku vyplýva, že predložená bankovka v nominálnej hodnote 500,- Eur sériového čísla
X06652093115 je falzifikát vyhotovený na bielom papieri reagujúcom na UV svetlo. Na použitom papieri
nie sú zakomponované ochranné prvky bankového papiera, napr. vodoznak, ochranné vlákno a ani

ďalšie ochranné prvky pravých bankoviek (líniová štruktúra tlače, sklopné efekty a pod) chýbajú, resp.
sú nekvalitne zreprodukované. Falzifikát bankovky bol vyhotovený technikou farebnej striekanej tlače,
založenej na sútlači farebných atramentov azúrovej, purpurovej, žltej a čiernej farby. Na tomto princípe
pracuje aj multifunkčné zariadenie HP 1215, výrobné číslo MY51PG125G-HPQ5893A. Skúmaním
neboli na falzifikáte zistené také defekty tlače, resp. individuálne charakteristické znaky, na základe
ktorých možno jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť použitie predloženého multifunkčného zariadenia na

vyhotovenie predloženého falzifikátu bankovky. Vzhľadom na spôsob a kvalitu vyhotovenia, hodnotia
znalci falzifikát stupňom nebezpečnosti 4 - menej vydarený. Falzifikát je spôsobilý k oklamaniu len za
veľmi nepriaznivých okolností (veľmi zlých svetelných podmienok, nepozornosti a neinformovanosti).

ZodbornéhovyjadreniaNárodnejbankySlovenskavypracovanéhovprípravnomkonanídňa09.04.2010

vyplýva, že bankovka sériového čísla X06652093115 je v stupni nebezpečnosti č. 5 ako nepodarený
falzifikát.

Svedkyňa R. F., predtým L. vo svojom trestnom oznámení podanom dňa 29.03.2010 spísanom do
zápisnice OO PZ Kežmarok uviedla, že pracuje ako predavačka v predajni JURSAT, kedy asi okolo

10.00 hod. prišli do predajne dvaja neznámi muži vo veku asi 20-25 rokov s blond vlasmi, ktorí si pýtali
hard disc a joystick a pri platení predložili bankovku v hodnote 500,- Eur, ktorá sa jej na prvý pohľad
zdala podozrivá. Tak zavolala kolegyňu R. L., ktorá potvrdila, že bankovka je falošná. Medzitým jeden z
mužov odišiel fajčiť a už sa nevrátil. R. L. zamkla predajňu, kde jeden z mužov zostal. Privolali políciu,
ktorá po príchode uvedeného muža zobrala.

Pri konfrontácii medzi obžalovanými Y. E. a U. Š., obž. Šima tvrdil, že obž. E. mu ponúkol rozmeniť
bankovku s tým, že je falošná a to za odmenu 100,- Eur, s čím obž. Š. súhlasil. Obž. E. potvrdil, že dal
obž. Š. bankovku, o ktorej mu povedal, že je falošná a že ju našiel pri Tescu. Ale obž. Š. upozornil, že
ak bude mať s tým nejaký problém, aby ho do toho nezaťahoval. Svedkom bol W. F., ktorý to všetko

počul. Obž. Š. zotrval na svojom tvrdení.

Pri konfrontácii medzi obž. Š. a svedkom F. vykonanej v prípravnom konaní dňa 10.02.2011 svedok F.
uviedol, že bol pri rozhovore obž. E. a obž. Š., kedy obž. E. povedal obž. Š., že bankovka v hodnote
500,- Eur je falošná a že ju chce vyhodiť a ak obž. Š. chce, môže si ju nechať, s čím obž. Š. súhlasil.

Obž. Šima uviedol, že to nie je pravda a zotrval na tom, čo tvrdil pri konfrontácii s obž. E.. Svedok F. to
počul prvý krát a nie je podľa neho pravda.

Dňa 30.03.2010 bola u obž. E. vykonaná domová prehliadka, pri ktorej bola zaistená atramentová
tlačiareň HP 1215 striebornej farby, multifunkčné zariadenie výrobného čísla MY51PG125G-HPQ 589

3A a prívodné káble a tiež počítačový procesor kávovohnedej farby výrobného čísla 040 70 28 399 s
CD a DVD mechanikou. Z uvedenej domovej prehliadky bola urobená aj fotodokumentácia obsahujúca
11 farebných fotografií zachytávajúcich zaistené veci. Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že R. L. ako
manažér spoločnosti JURSAT vydala 1 kus bankovky v nominálnej hodnote 500,- Eur, rok emisie 2002,
sériového čísla X06652093115.

Súd tiež oboznámil originál predmetnej bankovky, ktorá je súčasťou obálky vyšetrovacieho spisu.

Obžalovaný R. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2019 zmenil svoje vyhlásenie s tým, že
v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe. Obhajca obžalovaného túto zmenu vyhlásenia odôvodnil tým, že po prevzatí právneho
zastúpenia a vzájomnej konzultácii dospel k záveru, že obž. U. by mal zmeniť vyhlásenie, pretože ani v
priebehu konania svoj podiel nepopieral, len nechápal jeho právny význam, ktorý mu obhajca vysvetlil.Preto súd aj napriek nesúhlasu prokurátorky jeho vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal.

Súd vo vzťahu k vine obžalovaných vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli strany trestného konania a
ktoré sám považoval za dôležité pre zákonné rozhodnutie v uvedenej trestnej veci. Jednotlivé dôkazy
a informácie z nich vyplývajúce súd hodnotil jednotlivo avšak zároveň v kontexte všetkých ostatných
dôkazov, pričom tieto dôkazy jednoznačne poskytujú ucelený obraz o trestnej činnosti jednotlivých
obžalovaných.

Predovšetkým má súd za nepochybne preukázané, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ a odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska, že
bankovka nominálnej hodnoty 500,- Eur sériového čísla X06652093115 je falzifikátom, čo napokon
nespochybnili ani samotní obžalovaní, ktorí jednoznačne potvrdili, že o tejto skutočnosti vedeli a všetci
s touto bankovkou nakladali s vedomým, že sa jedná o falzifikát.

Obžalovaný Y. E. svoju vinu popieral a tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní k
prejednávanému skutku uviedol, že bankovku v nominálnej hodnote 500,- Eur našiel pre obchodnom
dome Tesco pohodenú pri košíkoch dňa 28.03.2010, o ktorej si myslel, že je to pravá bankovka a
ktorú chcel na ďalší deň použiť. Až ráno dňa 29.03.2010 zistil, že bankovka je falošná, lebo si ju

lepšie prezrel. Už toto tvrdenie obžalovaného E. je podľa názoru súdu nedôveryhodné, pretože tak zo
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ako aj z odborného posudku Národnej
banky Slovenska vyplýva, že obe expertízne inštitúcie bankovku hodnotili ako menej vydarený falzifikát,
ktorý je spôsobilý k oklamaniu len za veľmi nepriaznivých okolností (veľmi zlých svetelných podmienok,
nepozornosti a neinformovanosti), resp. ako nepodarený falzifikát. Toto podľa názoru súdu vylučuje, aby

nebolo obž. E. známe už od začiatku, že bankovka je falošná, najmä ak sa k tomu pridá aj skutočnosť, že
aj svedok F. falzifikát zbadal ihneď lebo bol tak nekvalitný, že vyzeral ako z detskej hry. Pokiaľ sa jedná
o stretnutie s obž. Š., obžalovaný Š. tak vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ako aj pri konfrontácii
s obžalovaným E. v prípravnom konaní a tiež vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že
obž. E. mu sám oznámil, že má falošnú bankovku, čo napokon nepoprel ani obž. E. a, to je podstatné,

obž. E. požiadal obž. Š.C., aby túto bankovku rozmenil s prisľúbenou odmenou 100,- Eur. Pokiaľ sa
jedná o presnú sumu, ktorú si mal ako odmenu nechať, obž. Š. si už vzhľadom na odstup času vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní nepamätal, aká vysoká odmena to mala byť. V tom však súd na
rozdiel od obhajoby nevidel žiaden rozpor. V prípravnom konaní ako aj pri konfrontácii uvádzal odmenu
vo výške 100,- Eur a aj obž. M. vo svojej výpovedi uviedol, že sa mali s obž. U. podeliť o odmenu po

100,- Eur, lebo obž. Š. musí niekomu vrátiť 400,- Eur. Ani skutočnosť, že Š. v tejto veci vystupuje ako
obžalovaný neznižuje dôveryhodnosť jeho výpovede, pretože nie je zrejmá žiadna okolnosť, pre ktorú
by jeho výpoveď v prospech alebo neprospech obž. E. mohla pomôcť jemu samotnému, nakoľko jeho
skutok je ďalším pokračovaním skutkového deja vo vzťahu k obž. M. a U., ku ktorému sa obž. Š. sám aj
priznal a jeho spáchanie oľutoval. Obžalovaný Š. teda jednoznačne usvedčuje obžalovaného E. svojou

výpoveďou tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Naproti tomu výpoveď svedka F.,
ktorý potvrdzuje verziu obžalovaného E., že Š. neponúkal odmenu za rozmenenie bankovky ale chcel ju
vyhodiť je podľa názoru súdu podmienená kamarátskym vzťahom k obž. E., ktorého pozná od detstva,
ako aj tým, že on mal v minulosti problémy so zákonom v súvislosti s falošnou bankovkou a teda nemal
záujem na tom, aby vyšla najavo skutočnosť, že bol pri rozhovore medzi obžalovanými E. a Š., ktorý mal

jednoznačne trestnoprávny dopad. Súd obranu obž. E., že bankovku chcel vyhodiť navyše považuje za
účelovú, pretože ten mal od večera dňa 28.03.2010, kedy podľa presvedčenia súdu zistil, že bankovka
je falošná dosť času na to, aby uvedený nález oznámil polícii, a preto už jeho ďalší postup v nasledujúci
deň, kedy ponúkal bankovku obž. Š., resp. mu ju prenechal, považuje súd za postup svedčiaci o tom,
že ako vypovedal obž. Š., mal obž. E. záujem o ďalší obeh bankovky prostredníctvom obž. Š., a to za

odmenu. Z výpovede obž. M. tiež vyplýva, že obž. Š. mu povedal, že bankovku má od iného chlapíka,
ktorému musí za rozmenenie zaplatiť odmenu. Hoci neuviedol jeho meno a preto súd túto výpoveď obž.
M. považuje za nepriamy dôkaz, táto výpoveď predsa len zapadá do celého rámca udalostí toho dňa
týkajúcichsavšetkýchobžalovanýchvjednotlivomreťazciichkonaníasvedčíopravdivostiusvedčujúcej
výpovede obž. Š. vo vzťahu ku konaniu a úmyslu obž. E. naviesť ho, aby dal bankovku ako pravú.

Preto má súd za to, že obžalovaný E. sa dopustil skutku tak, ako je uvedený v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku, kedy týmto konaním úmyselne naviedol obž. Š., aby falšované peniaze
predstavujúce bankovku v nominálnej hodnote 500 ,- Eur sériového čísla X06652093115 dal akopravé, čím naplnil skutkovú podstatu zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí
a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm.
b) Trestného zákona. Obžalovaný Y. E. pritom konal vo forme priameho úmyslu, pretože chcel

spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je
ochrana meny /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Obžalovaní U. Š. a R. U. na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú viní zo spáchania skutkov, ktoré sa im
každému z nich kladú v obžalobe prokurátorky za vinu. Preto súd uznal oboch obžalovaných za vinných

zo skutkov tak, ako sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku pri zachovaní právnej
kvalifikácie týchto skutkov z obžaloby, ktorú považuje súd za správnu a zákonnú. Obžalovaný U. Š.
pritom konal vo forme priameho úmyslu, pretože chcel naviesť obžalovaných M. a U., aby dali peniaze
ako pravé, čím porušil záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana meny /§ 15 písm. a)
Trestného zákona/. Obžalovaný R. U. z hľadiska subjektívnej stránky žalovaného zločinu konal vo forme
nepriameho úmyslu, pretože vedel, že svojím konaním, kedy dá bankovku ako pravú, môže spôsobiť

porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je ochrana pravej meny, a pre prípad, že ho
spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.

Obžalovaný M. sa v prípravnom konaní ku skutku priznal, jeho spáchanie oľutoval a opísal svoje konanie
tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný Kostka v prípravnom

konaní jasne opísal, ako prevzal od obž. Š. za prítomnosti obž. U. bankovku s tým, že od obž. Š. vedel,
že táto bankovka je falošná, ako s cieľom jej rozmenenia, za ktoré mu bola prisľúbená odmena, išli s
obžalovaným U. do predajne JURSAT, kde si vybrali tovar, ako za neho chceli zaplatiť touto bankovkou,
ako si to všimli predavačky a jeho zamkli až do príchodu polície v predajni. Zmena jeho výpovede
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.04.2013 je už len z pohľadu súdu snahou nepodmienenou

žiadnou inou okolnosťou zbaviť sa svojej zodpovednosti, keď si uvedomil dôsledky tohto svojho konania.
Jeho tvrdenie o nátlaku vyšetrovateľa, podobne ako aj v prípade obž. U. je ničím nepodložené a
zákonná povinnosť orgánu činného v trestnom konaní a súdu poučiť obžalovaného, že priznanie je
poľahčujúca okolnosť nemôže byť v žiadnom prípade chápané ako nátlak na obžalovaného. Napokon,
plné priznanie obžalovaných Š. a U. v plnom rozsahu usvedčuje aj obž. M. z trestnej činnosti, pretože

konania obžalovaných Š. a U. s konaním obž. M. súvisia. Preto súd bez akýchkoľvek pochybností
uznal obžalovaného M. za vinného zo spáchania skutku tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej
vete výrokovej časti tohto rozsudku, pri zachovaní jeho právnej kvalifikácie z obžaloby prokurátora,
ktorú súd považuje za správnu a zákonnú. Z hľadiska subjektívnej stránky žalovaného zločinu obž. M.,
podobne ako obžalovaný U. konal vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedel, že svojím konaním,

kedy dá bankovky ako pravé, môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým
je ochrana pravej meny, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného
zákona/.

Z týchto dôvodov súd všetkých štyroch obžalovaných uznal za vinných tak, ako je to uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

Z úradného záznamu ORPZ, OKP Kežmarok zo dňa 02.12.2011 vyplývajú všeobecné informácie o
obžalovaných evidenčného charakteru. Z pracovného posudku obž. E.É. vypracovaného v prípravnom
konaní jeho zamestnávateľom vyplýva, že je zodpovedný, dodržiava pracovnú disciplínu, pracovné

úlohy plní svedomito s tým, že žije pokojný život v kruhu svojej rodiny. Zo správy SOŠ, M. V.
M. o obž. Š. vyplýva, že dosahoval slabé výsledky z dôvodu vysokej absencie, v dôsledku čoho
opakoval ročník. Je tichej povahy, do školy veľmi nechodil, spolupráca s rodičmi nebola. Škola ho
považuje za nedôveryhodného. Zo správ o povesti jednotlivých obžalovaných vypracovanou Mestom
Kežmarok vyplývajú iba všeobecné údaje evidenčného charakteru bez negatívnych poznatkov o

osobách obžalovaných. Z registra priestupkov zabezpečených v prípravnom konaní vyplýva, že u obž. Y.
E. neboli v tom čase evidované žiadne priestupky. U obž. U. Š. bolo evidovaných 7 priestupkov, pričom
štyri priestupky boli odložené a v prípade troch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. mu bola uložená sankcia vo forme pokuty, pričom všetky
skutky spáchal v roku 2009. Obžalovaný U. M. mal v čase realizácie prípravného konania evidované štyri

priestupky, všetky proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., spáchané v roku 2008 a v
roku 2011, za ktoré mu boli uložené pokuty. Obžalovaný R. U. nemal v tom čase evidovaný priestupok. Z
aktuálneho odpisu registra priestupkov vyplýva, že obžalovaní E. a M. v súčasnej dobe nemajú záznam
v registri priestupkov, obž. Š. má v súčasnej dobe evidované spáchanie dvoch priestupkov a to naúseku verejnej správy z roku 2017 a na úseku cestnej premávky z roku 2019. Obž. U. má evidovaný
jeden priestupok spáchaný v roku 2014 proti verejnému poriadku. Za ich spáchanie boli títo obžalovaní
postihnutí blokovou pokutou.

Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplýva, že obžalovaný Y. E. bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný,
pričom vzhľadom na podmienečné odsúdenie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6T
87/2013 rozsudkom zo dňa 07.02.2014, kedy sa počas plynutia skúšobnej doby osvedčil, sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol obž. E. súdne trestaný rozsudkom zo dňa 02.02.2015 v

konanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.6T110/2014,ktorýmmuboluloženýnepodmienečnýtrest
odňatia slobody. Z tohto spisu, ktorý súd pripojil vyplýva, že dňa 29.12.2014 bola na obž. Y. E. podaná
obžaloba,preskutok,ktorýprokurátorprávnekvalifikovalakoprečinublíženianazdravípodľa§156ods.
1 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 02.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2015 súd
uznal obž. E. za vinného zo spáchania skutku v zmysle obžaloby pri zachovaní jeho právnej kvalifikácie

a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný písomným podaním podaným
osobne do podateľne súdu dňa 18.06.2015 požiadal o odklad výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uznesením zo dňa 20.08.2015 zamietnutý. Výkon trestu nastúpil dňa 25.09.2015 a uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41 PP 64/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2016 bol

podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov.

Obžalovaný U. Š. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, a to trestným rozkazom vydaným v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 1T 63/2009 zo dňa 11.08.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03.09.2009 mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom neskôr zmeneným na

nepodmienečnú formu trestu odňatia slobody, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený, a zvyšok
trestu mu bol odpustený amnestiou s účinkami zahladenia. Preto sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Druhé odsúdenie predstavuje odsúdenie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9T 17/2017,
pričom z tohto spisu, ktorý súd pripojil vyplýva, že dňa 25.04.2017 bola na obž. Š. podaná obžaloba pre
skutok, ktorý prokurátorka právne kvalifikovala ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194

ods.1,ods.2písm.b)Trestnéhozákona.Trestnýmrozkazomvydanýmdňa15.06.2017,ktorýnadobudol
právoplatnosť 04.11.2017 bol obž. Š. uznaný za vinného z prečinu v zmysle obžaloby a bol mu uložený
trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní 3 rokov. Skúšobná doba tak končí 04.11.2020.

Z aktuálneho odpisu registra trestov SR u obž. U. M. vyplýva, že tento bol doposiaľ trikrát súdne trestaný,
pričom v prípade jeho prvých dvoch odsúdení v konaniach pod sp. zn. 5T 45/2011 a 1T 254/2012 sa
vzhľadom na jeho osvedčenie v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v ktorej sa osvedčil, resp.
odpustenie trestu amnestiou, sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol tento obžalovaný
súdne trestaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 0T 39/2014. Z toho spisu, ktorý súd

pripojil a na hlavnom pojednávaní oboznámil jeho podstatný obsah vyplýva, že dňa 02.06.2014 bola
na obž. U.R. M. v rámci skráteného vyšetrovania podaná prokurátorkou obžaloba pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pričom trestným rozkazom zo dňa
02.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2014 bol obž. M. uložený trest odňatia slobody
v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bol uložený trest odňatia slobody viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov, pričom obž. tento druh trest vykonal, čím sa na
neho pri treste zákazu činnosti hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný vo vzťahu k výkonu trestu
odňatia slobody požiadal o jeho odklad, ktorý mu bol uznesením z 02.06.2014 zamietnutý a trest zatiaľ
nevykonal, pretože sa zdržiava v zahraničí, čo aj súdu oznámil a čo vyplynulo aj v prejednávanej trestnej

veci.

Obž. R. U. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom v roku 2009 bol schválený zmier a druhé
odsúdenie predstavuje rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 22.07.2014, právoplatný dňa 22.07.2014 v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 181/2014, ktorý mu súd uložil trest odňatia slobody s

podmienečnýmodkladomjehovýkonuatrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá,pričomvskúšobnej
dobe sa osvedčil a trest zákazu činnosti vykonal, čím sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov

spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osoby každého z obžalovaných, ich pomery a možnosti ich
nápravy. U všetkých z obžalovaných zohľadnil najmä dĺžku konania, kedy od spáchania uvedeného
zločinu uplynulo už deväť rokov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Aj podľa
judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej
lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý

charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež
tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom
osude. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu
do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať
prísnejšie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k

porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. (nález ÚS SR z 22. 06.
2010 , sp. zn. III. ÚS 102/10-31).

Súd v kontexte dĺžky konania, ktorú považuje za neprimeranú zdôrazňuje, že predmetom konania a aj
predmetom dokazovania je posudzovanie spáchania jedného zločinu, pri ktorom rozsah dokazovania
neindikuje takú náročnosť veci, aby bolo potrebné o nej konať a rozhodovať tak dlhú dobu. Ako
vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, dĺžka konania je

integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorý je zase súčasťou právneho štátu, za ktorý
sa Slovenská republika v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyhlásila. Uvedené
konanie svojou dĺžkou neprimeraným spôsobom odporuje článku 48 ods. 2 Ústavy a článku 6 ods.
1 Dohovoru a zasiahlo do práva obžalovaných na spravodlivý proces. Došlo tak ku vzniku situácie,
kedy by uloženie trestu Trestným zákonom stanovenej výmere (aj v prípade úpravy trestnej sadzby v

zmysle § 38 Trestného zákona) predstavovalo pre obžalovaných neprijateľnú formu trestnej represie
nezodpovedajúcu zásadám právneho štátu. Preto súd v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona v spojení
s článkom 6 ods. 1 a článkom 13 Dohovoru považuje túto okolnosť za tak významnú, že rozhodol o
mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu, pretože použitie trestnej sadzby stanovenej zákonom
za situácie, keď trestné konanie vedené voči obžalovaným bolo neprimerané dlhé, by trest uložený

v zákonnej výške s tak výrazným časovým odstupom od spáchania skutku bol pre obžalovaných
neprimerane prísny. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti a dosiahnutie účelu trestu v celom jeho
komplexe postačuje podľa presvedčenia súdu aj trest kratšieho trvania.

Okremuvedenejskutočnosti,súdprimimoriadnomzníženítrestuvzmysle§39ods.1Trestnéhozákona,

pri zachovaní hranice zníženia trestu v zmysle ods. 3 písm. d) tohto § Trestného zákona zohľadnil aj
skutočnosť, že obžalovaní v čase spáchania skutku mali 19 resp. 18 rokov. Aj keď ich nízky vek blízky
veku mladistvých vzhľadom na charakter páchanej trestnej činnosti nemohol mať vplyv na ich rozumovú
a vôľovú vyspelosť, kedy aj im musel byť zrejmý následok ich konania pri použití tak nepodareného
falzifikátu, samotní obžalovaní poukázali na to, a s tým sa stotožnil aj súd, že konali ľahkovážne, z

mladíckej nerozvážnosti a s odstupom času toho ľutujú. Súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaní E.,
Š. a U. v súčasnej dobe pracujú a obž. E. má rodinu s malým dieťaťom. Súd pri mimoriadnom znížení
trestu zohľadnil aj skutočnosť, že použili iba jednu bankovku a to iba raz a aj tú sa im nepodarilo dať
do obehu, čo ich síce nezbavuje trestnej zodpovednosti, ale za tejto situácie relatívne nízkeho následkuv podobe ohrozenia stability meny jednou bankovkou by použitie Trestným zákonom určenej trestnej
sadzby od 7 rokov do 10 rokov bolo pre nich neprimerane prísne.

Preto súd všetky uvedené okolnosti spočívajúce v dĺžke konania, veku obžalovaných a charakteru ich
trestnej činnosti zohľadnil, a u všetkých obžalovaných aplikoval mimoriadne zníženie trestu pod dolnú
hranicu za podmienok uvedených v § 39 ods. 1 Trestného zákona.

U obžalovaného Y. E. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že pred spáchaním žalovaného

trestného činu viedol riadny život, nakoľko predtým sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil a nie sú známe
ani jeho predchádzajúce priestupkové postihy, prípadne iné protispoločenské konanie /§ 36 písm. j)
Trestného zákona/. Nakoľko súd u tohto obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti uvedené v §
37 Trestného zákona, súd pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere
1:0, znížil v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona hornú hranicu Trestným zákonom stanovenej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody v trvaní od sedem rokov do desať rokov o jednu tretinu. Zároveň však

v rámci ukladania súhrnného trestu k odsúdeniu v konaní vedenom pod. sp. zn. 6T 110/2014, na ktoré
vzhľadom na uložený nepodmienečný trest musí súd prihliadať, ukladal trest za dva úmyselné trestné
činy, z ktorých ten v prejednávanej trestnej veci je zločinom, spáchané dvoma skutkami, čím v zmysle
asperačnej zásady upravenej v ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona opätovne zvýšil hornú hranicu
trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšieho, ktorým je zločin v prejednávanej trestnej veci o

jednu tretinu, a pri ukladaní trestu tak vychádzal z trestnej sadzby od 7 rokov do 12 rokov. Aj pri aplikácii
mimoriadneho zníženia trestu z dôvodov, ktoré súd vyššie uviedol, súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v trvaní 4 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia a to za podmienok v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
nakoľko obžalovaný E. nebol pred spáchaním žalovaného zločinu vo výkone trestu odňatia slobody. Za

splnenia podmienok uvedených v § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil tento trest ako súhrnný k trestu
uloženého mu v konaní pod sp. zn. 6T 110/2014, v ktorom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody. Tento trest bude z pohľadu súdu dostatočný na to, aby iných páchateľov podobnej trestnej
činnosti odradil od navádzania na používanie falošných peňazí do obehu a zároveň pre obžalovaného
E. bude tento trest dostatočnou výstrahou do budúcna, aby sa podobnej trestnej činnosti vyhýbal. Výška

trestu zohľadňuje aj skutočnosť, že práve on bol iniciátorom celého procesu, ktorým sa prostredníctvom
obž. Š. a neskôr obžalovaných M. a U. falošná bankovka takmer dostala do obehu. Absencia priznania a
nutnosť uloženia prísnejšieho trestu, ako bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v konaní pod
sp. zn. 6T 110/2014 neindikuje možnosť uloženia nižšieho trestu nespojeného s jeho priamym výkonom.

U obžalovaného U. Š. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa obžalovaný Š. ku skutku
priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Nakoľko súd u tohto
obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, súd pri prevahe
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 1:0, znížil v zmysle § 38 ods. 3
Trestného zákona hornú hranicu Trestným zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody

v trvaní od sedem rokov do desať rokov o jednu tretinu. Zároveň však v rámci ukladania súhrnného
trestu k odsúdeniu v konaní vedenom pod. sp. zn. 9T 17/2017, na ktoré vzhľadom na doteraz plynúcu
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia musí súd prihliadať, ukladal trest za dva úmyselné trestné
činy, z ktorých ten v prejednávanej trestnej veci je zločinom, spáchané dvoma skutkami, čím v zmysle
asperačnej zásady upravenej v ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona opätovne zvýšil hornú hranicu

trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšieho, ktorým je zločin v prejednávanej trestnej veci
o jednu tretinu, a pri ukladaní trestu tak vychádzal z trestnej sadzby od 7 rokov do 12 rokov. Súd u
obžalovaného Š. okrem mimoriadneho zníženia trestu z dôvodov už vyššie uvedených zohľadnil aj
jeho priznanie a postoj k trestnej činnosti, a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov,
ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov. V rámci probačného

dohľadu trvajúceho maximálne Trestným zákonom stanovenú dobu (čo vyplýva z predchádzajúceho
odsúdenia a zo závažnosti žalovaného zločinu) uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania
sa s ostatnými obžalovanými. Práve ich stretnutia mali vplyv na spáchanú trestnú činnosť a uložené
obmedzenie bude mať priaznivý preventívny účinok. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku
znalcov z odboru psychiatrie vypracovaného v prípravnom konaní považoval súd za náležité uloženie

povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve. Uvedený trest odňatia slobody je za splnenia podmienok uvedených v §
42 ods. 1 Trestného zákona trestom súhrnným, a preto súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu
tunajšieho súdu vydaného v konaní pod sp.zn. 9T 17/2017.U obžalovaného U. M. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa obžalovaný Kostka ku skutku
priznal a svoj skutok vo výpovedi v prípravnom konaní aj úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného

zákona/. Nakoľko súd u tohto obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti uvedené v § 37
Trestného zákona, súd pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere
1:0, znížil v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona hornú hranicu Trestným zákonom stanovenej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody v trvaní od sedem rokov do desať rokov o jednu tretinu. Zároveň však
v rámci ukladania súhrnného trestu k odsúdeniu v konaní vedenom pod sp. zn. 0T 39/2014, na ktoré

vzhľadom na uloženie trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme musí prihliadať, ukladal
trest za dva úmyselné trestné činy, z ktorých ten v prejednávanej trestnej veci je zločinom, spáchané
dvoma skutkami, čím v zmysle asperačnej zásady upravenej v ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona
opätovne zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšieho, ktorým je zločin
v prejednávanej trestnej veci o jednu tretinu, a pri ukladaní trestu tak vychádzal z trestnej sadzby od
7 rokov do 12 rokov. Súd zohľadnil, že obžalovaný M. bol práve tým páchateľom, ktorý použil túto

falošnú bankovku, čím jeho konaním bola dovŕšená reťaz celého konania všetkých obžalovaných. Preto
aj vzhľadom na súbeh s nepodmienečným trestom odňatia slobody, aj pri zohľadnení mimoriadneho
zníženia trestu odňatia slobody z dôvodov, ktoré vo vzťahu ku všetkým obžalovaným už vyššie uviedol,
súd uložil tomuto obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov, ktorý bude mať vzhľadom
na princípy generálnej prevencie dostatočný odstrašujúci účinok pre páchateľov podobnej trestnej

činnosti a zároveň bude viesť obžalovaného M. k uvedomeniu si svojej zodpovednosti za spáchanú
trestnú činnosti a k snahe vyhýbať sa v budúcnosti podobnej trestnej činnosti. Pre výkon tohto trestu
ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a to za
podmienok v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný Kostka nebol doposiaľ
vo výkone trestu odňatia slobody. Za splnenia podmienok uvedených v § 42 ods. 1 Trestného zákona

uložil tento trest ako trest súhrnný k odsúdeniu pod sp. zn. 0T 39/2014, v ktorom mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody.

U obžalovaného R. U. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa obžalovaný U. ku skutku priznal
a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Nakoľko súd u tohto obžalovaného

nezistil žiadne priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, súd pri prevahe poľahčujúcich
okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 1:0, znížil v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona
hornú hranicu Trestným zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní od sedem
rokov do desať rokov o jednu tretinu, a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby
od sedem až do deväť rokov. Súd u obžalovaného U. okrem mimoriadneho zníženia trestu z dôvodov už

vyššie uvedených, zohľadnil aj jeho priznanie a postoj k trestnej činnosti, a preto mu uložil trest odňatia
slobody v trvaní troch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní piatich
rokov. V rámci probačného dohľadu trvajúceho maximálne možnú dobu (čo vyplýva z predchádzajúceho
odsúdenia a zo závažnosti žalovaného zločinu) uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa
s ostatnými obžalovanými, čo rovnako ako u obž. Š. bude mať preventívny účinok na jeho správanie

do budúcna. Tiež v rámci predchádzania podobnej trestnej činnosti považoval súd za náležité uloženie
povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve, ktorého účasť pomôže obž. pochopiť dôsledky svojho konania, za ktorého
bol v prejednávanej trestnej veci odsúdený a zvýrazní tam význam individuálnej prevencie.

Na základe týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
obž. Y. E. v bode 1. rozsudku a obž. U. Š. v bode 2. rozsudku zúčastnili sa na dokonalom zločine
falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov tým, že úmyselne naviedli
iného na spáchanie zločinu, aby falšované peniaze dal ako pravé,

obž. U. M. a R. U. v bode 3. rozsudku
spoločným konaním falšované peniaze dali ako pravé,

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môžeodvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.