Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/293/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109207836
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7109207836.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: S.. P. H., V.. XX.X.XXXX, P.
L. Q., Z. X, proti žalovaným: X/ R.. O. R., V.. X.X.XXXX, P. L. Q., E. X, zastúpenej JUDr. Gerhardom
Zvolánekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 2/ S.. S. H., V.. X.X.XXXX, P. L. Q., N. XX,
zastúpenom JUDr. Oľgou Pacolákovou, Bielocerkevská 4, Košice, 3/ R.. R. S., V.. X.XX.XXXX, P. L.

Q.S., V. A. XX, zastúpenom JUDr. Dianou Treščákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Skladná 38,
4/ TORING, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tallerova 4, IČO: 48 105 406, 5/ R.. K. I., V.. XX.XX.XXXX,
P. L. Q., Q. XX, zastúpeným JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova
20, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 27. marca 2018 č.k. 40C/143/2009 - 407

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie vo výroku o trovách štátu.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zastavil
konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že do dedičstva po nebohej D. H., V..
XX.X.XXXX D. O. XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti v katastrálnom území T. R., zapísané na liste

vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie: T. R., N.: Q. - T. R., N. Q. S. D. B. P. Č..X na prízemí domu
č. X na ulici L. L. Q. v dome súp. č. XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a pozemkoch parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1069 m2,
parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 273 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 121 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2 vo výške
207/10000-in a zároveň aby súd určil, že je neplatná kúpna zmluva L. XXXX/XXXX, Q. O. L. XXXX/

XX O. E. XX.XX.XXXX, Q. O. L. XXX/XXXX a zmluva o zriadení vecného bremena L. XXX/XXXX O. E.
XX.X.XXXX. Zároveň rozhodol, že žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až
5. rade a štátu priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Výrok o zastavení konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods.
1 C.s.p. a skutočnosťou, že po začatí pojednávania dňa 30.11.2017 žalobca vzal žalobu späť v celom

rozsahu z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody s tým, že si neuplatňuje trovy konania, žalovaní v 1., 2.,
3., 5. rade so späťvzatím žaloby súhlasili, žalovaný v 4. rade sa k späťvzatiu nevyjadril a žiadne vážne
dôvody nesúhlasu so späťvzatím neuviedol.

3.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§256ods.1a§257C.s.p..Konštatujúc,žedôvodomspäťvzatia
žaloby bolo uzavretie mimosúdnej dohody o urovnaní uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne a

späťvzatím dôvodne podanej žaloby vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania v súlade s § 256
ods. 1 C.s.p.. Majúc za to, že žalovaní v 1., 3. ,4. a 5. rade žiadnym spôsobom nezavdali príčinu sporu,lebo nadobudli nehnuteľnosť postupným prevodom od žalovaného v 2. rade, ktorý zapríčinil neplatnosť
danej zmluvy, súd usúdil, že by bolo v rozpore so zásadou spravodlivej ochrany práv strán sporu uložiť
im povinnosť náhrady trov konania, a preto poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle

§ 257 C.s.p. a čl. 2 ods. 1 C.s.p. o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1., 3. ,4. a 5. rade
rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 3. ,4. a 5. rade nepriznal.
Dôvodiac, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade, ktorý svojím
konaním zavdal príčinu sporu a procesne zavinil zastavenie konania, keďže si však žalobca tieto trovy
neuplatnil, súd rozhodol o trovách konania voči žalovanému v 2. rade podľa § 256 ods. 1 a contrario tak,

že nepriznal žalobcovi náhradu trov konania ani voči žalovanému v 2. rade.

4. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie odkazom na čl. 4 ods. 1 C.s.p. tak, že v súlade s § 256
ods.1 C.s.p. podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania priznal voči žalovanému v 2. rade
nárok na náhradu trov konania štátu, ktoré vznikli štátu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a
pozostávajú z odmeny znalca za vyhotovenie znaleckého posudku s tým, že podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

o výške náhrady trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti výroku o náhrade trov konania štátu uznesenia podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade z
dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.). Navrhol, aby súd priznal
štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Žalovaný v 2. rade v odvolaní
podčiarkol, že z jeho strany došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, k uzavretiu ktorej mohlo dôjsť aj
skôr, avšak žalobca ju nenavrhol, len počas konania rozširoval počty žalovaných, a napriek návrhu
žalovaného v 2. rade nikdy neurčil žiadnu konkrétnu sumu, ktorú od neho požadoval. Zdôraznil, že

obsahom mimosúdnej dohody bola aj úhrada za znalecký posudok, ktorú žalovaný v 2. rade uhradil,
čím splnil svoje finančné povinnosti nielen voči žalobcovi, ale aj voči štátu, pretože v prípade, že by mal
plniť na základe napadnutého uznesenia, išlo by o duplicitné plnenie. Napokon dodal, že žalobca musel
poznať kúpnu cenu, lebo disponoval kúpnou zmluvou na nehnuteľnosť, a aj tak súhlasil s vypracovaním
znaleckého posudku v snahe čo najviac sa obohatiť. V prílohe k odvolaniu predložil Dohodu o urovnaní,

v ktorej je obsiahnutá klauzula o úhrade za znalecký posudok v bode IV/2 riadok 3.

6. Žalobca a ani predseda Okresného súdu Košice I sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadrili.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v napadnutom výroku

o trovách štátu a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v
2. rade nie je dôvodné.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a uznesenia v jeho napadnutom výroku o trovách konania (uznesenie

vo výroku o zastavení konania a vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žalobcovi nepriznáva náhradu trov
konania voči žalovaným v 1. až 5. rade nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, a preto
nebolo v odvolacom konaní preskúmavané) odvolací súd konštatuje, že žalobcom uplatnený odvolací
dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd štátu priznal voči žalovanému v
2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonávaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny
záver a vecne správne rozhodol, ak v súlade s čl. 4 ods. 1 C.s.p. a ustanovením § 256 ods.1 C.s.p.

podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania priznal štátu voči žalovanému v 2. rade nárok
na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pozostávajúce
z odmeny znalca za vyhotovenie znaleckého posudku za stavu, ak žalovaný v 2. rade bezpochyby
zavinil zastavenie konania (správnosť tohto záveru prvoinštančného súdu žalovaný v 2. rade vo svojom
odvolaní nespochybňuje).

9. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré súd prvej inštancie použil poukazuje, ako i odkazuje na
vecne správne a zákonu zodpovedajúce dôvody uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahustotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku o trovách
štátu dodáva:

10. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v konaní vznikli trovy štátu vo výške 276,72 eur na základe
uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 19.1.2015 č.k. 40C/143/2009-178. Ide o odmenu znalkyni
MUDr. Alexandre Drábovej, ktorá bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu.

11. V sporovom konaní platí, že trovy dôkazov znášajú sporové strany. Ak z určitého dôvodu bol trovami

sporovéhokonaniazaťaženýštát,vzásademáprávonato,abymutaktovzniknutétrovybolinahradené.
Pri rozhodovaní o náhrade trov je potrebné vziať do úvahy výsledok konania vo veci samej.

12. V prejednávanej veci sa konanie skončilo zastavením z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody, čím
došlo k vyriešeniu sporu mimosúdnym vyrovnaním, preto je možné skúmať úspech v konaní výlučne z
procesného hľadiska tak, ako to upravuje § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila

zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Nemožno priznať relevanciu odvolacej námietke žalovaného v 2. rade, pokiaľ tento poukazom
na obsah dohody o urovnaní uzavretej so žalobcom tvrdil, že uhradil žalobcovi náklady na znalecké
dokazovanie, a preto ak by mal plniť na základe napadnutého uznesenia, išlo by o duplicitné plnenie.

Z obsahu Dohody o urovnaní predloženej žalovaným v 2. rade nemožno vyvodiť, že by sa žalobca
a žalovaný v 2. rade uzatvorili dohodu o úhrade trov štátu. Z obsahu dohody o urovnaní totiž plynie
iba to, že žalobca a žalovaný v 2. rade uzavreli dohodu o vzájomných trovách a ak sa v bode IV/2
žalovaný v 2. rade zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 300,- eur ako kompenzáciu nákladov na trovy
druhého znaleckého posudku vykonaného pre účely súdneho konania, ide o druhý znalecký posudok,

ktorý bol nariadený uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 22.2.2016 č.k. 40C/143/2009 - 274, a
teda nejde o duplicitné plnenie zo strany žalovaného v 2. rade. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel,
že uzavretím mimosúdnej dohody odpadol dôvod sporu, a pretože vznik sporu nezavinil žalobca, je
potrebné z procesného hľadiska skonštatovať, že zastavenie konania zavinil žalovaný v 2. rade, nakoľko
bez podpísania mimosúdnej dohody zo strany žalovaného v 2. rade by žalobca žalobu späť nevzal.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie o náhrade trov štátu ako vecne správne.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1

C.s.p.. Žalovaný v 2. rade v odvolacom konaní nebol úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania
nevznikli,pretoodvolacísúdrozhodoltak,žestranámsporunáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal.

16. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).