Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4Csp/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116220112
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1116220112.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou, v právnej veci žalobcu:

Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpený: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: W.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, S., právne zastúpená: JUDr. Gabriela Strýčeková, advokátka,
so sídlom Gladiolová 12, Nitra, o zaplatenie 25,40 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 5,60 eur od 26.9.2013 do zaplatenia to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania rozsahu 56% s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanoudňa23.09.2016domáhal,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťmusumu
25,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 25,40 eur od 26.09.2013 do zaplatenia

a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol
od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo
dňa 03.09.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca
žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu
za poskytované služby. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli

právnympredchodcomžalobcužalovanémuposkytnutéslužby,ktorébolivyfakturované,avšakžalovaný
si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za
poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný riadne a včas neuhradil, a to ani napriek opakovaným
výzvam na zaplatenie. Ku dňu podania žaloby k úhrade dlhu žalovaného uplatňovaného v tomto konaní
zostáva: suma vo výške 25,40 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.09.2013. Žalobca v žalobe
ďalej uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby
a úrok z omeškania. Na základe uvedeného právneho vzťahu boli žalovanému právnym predchodcom

žalobcu poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný ich neuhradil. Na preukázanie
svojho nároku žalobca predložil listinné dôkazy, a to faktúru, zmluvu o poskytovaní verejných služieb -
služba študentský paušál zo dňa 23.04.2012, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa
23.04.2012, pokus o zmier a odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.09.2014.2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Namietal, že žalobca v žalobe riadne a úplne neuviedol
a nepreukázal skutkový stav. Žalobe vytýkal, že neobsahuje žiadne pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností ani označenie dôkazov na preukázanie skutkových okolností. Poukázal
na to, že o existencii záväzku a povinnosti uhradiť pohľadávku žalobcovi sa dozvedel až z výzvy
orávneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.06.2016. Namietal, že žalobca nepreukázal zaslanie faktúry č.
XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2013 na sumu 25,40 Eur a nepreukázal zaslanie mu faktúry spôsobom
dohodnutým v zmluve na e-mailovú adresu. Napokon vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že

na žalobe je odtlačok pečiatky o prijatí žaloby s dátumom 29.09.2016. K listine odstúpenie od zmluvy
uviedol, že túto mu žalovaný nedoručil a bola mu doručená až ako súčasť žaloby.

3. Žalobca v reakcii na námietky žalovaného uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nepoprel
uzatvorenie zmluvného vzťahu s jeho právnym predchodcom. Mal za to, že žalovaný nijakým spôsobom
nepreukázal, že k uhradeniu dokladu, z ktorého si uplatňuje nárok v tomto konaní, zo strany žalovaného

došlo. Vyslovil presvedčenie, že doklad, z ktorého si uplatňuje nárok v tomto konaní, bol vystavený v
časeplatneuzatvorenéhozmluvnéhovzťahumedzi jehoprávnympredchodcomažalovaným.Namietal,
že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom neplatnosti vyúčtovacích dokladov ani svoje tvrdenia
o ich nedoručení žalovanému. Poukázal na Časť IV článku 4 VOP. Poukázal na to, že žalovaný v
prípade ak mu neboli doručené doklady, v ktorých mu právny predchodca vyúčtoval cenu za poskytnuté

služby, za určité zúčtovacie obdobie, žalovaný bol povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť
právnemu predchodcovi žalobcu. Argumentoval, že právny predchodca neeviduje od žalovaného (či
už v lehote 16 dní po skončení zúčtovacieho obdobia, alebo po tejto lehote) oznámenie o nedoručení
dokladov, v ktorých vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby, preto právny predchodca
žalobcu, považoval doklady, v ktorých vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby za doručené.

Vzhľadom na vyššie uvedené považoval obranu žalovaného spočívajúcu o nevedomosti povinnosti
uhradiť jeho predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté za nedôvodnú a nepreukázanú. Námietku
premlčania považoval za nedôvodnú.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalovaného,

oboznámením sa s listinnými dôkazmi spise.

5. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojej argumentácii o nedôvodnosti žaloby. Mal za to, že svoju
obranu o tom, že mu nebola doručená sporná faktúra preukazovať nemusí. K úhrade faktúry po tom ako
jej bola doručená spolu so žalobou súdom nepristúpila v žiadnom rozsahu, t.j. ani v rozsahu sumy za

telekomunikačné služby nepristúpil z dôvodu, že si myslel, že žaloba bola podaná po lehote. Nevedel,
že bola elektronicky podaná včas.

6. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom
žalobcu dňa 23.04.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba študentský paušál a dodatok
k tejto zmluve, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu zriadiť žalovanému prístup
do siete internet alebo iných verejných alebo neverejných dátových sietí bezdrôtovým spôsobom

prostredníctvomkoncovéhozariadeniaaleboprostredníctvomSIMkartyažalovanýsavbode1.písm.b/
dodatku zaviazal platiť riadne a včas cenu za zriadenie a poskytovanie vyššie uvedenej služby. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb s dodatkom bola uzavretá s viazanosťou na 24 mesiacov.
7. Faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 25,40 eur, splatnou dňa 25.09.2013, právny predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu služieb 5,60 eur s dph a poplatok za prerušenie služby - neplatenie

v sume 19,80 eur s dph. Žalovaný faktúry v lehote splatnosti neuhradil.
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi
pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu z vyššie uvedených faktúr a v rozsahu ako si ich žalobca
uplatňuje v tomto konaní.
9. Podľa §44 ods. 1,2,3,5,8,10,12, zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v

čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatova iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných

služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení

účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,

e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého
minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej
služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť

zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu
na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa
služieb.
Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v

neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú
službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny
zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, naktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny
podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,20) alebo používa
také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú
službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti
ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní
verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania

verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť
účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným
zriadením.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,účinnéhovčaseuzavretiazmluvyopripojení,spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.“

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.“

Podľa § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe.“

Podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Podanie vo veci samej urobené v elektronickej
podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do

desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.“

Podľa § 125 ods. 5 Civilného sporového poriadku: „Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty
urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy,
ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo

pracovného času“

Podľa § 43 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného
podania zostávajú pri postúpení sporu zachované.“Podľa Časti IV. článok 4 Všeobecných podmienok: „Ak faktúra za Služby, bez ohľadu na formu jej
vyhotovenia, nie je Účastníkovi doručená alebo sprístupnená do 15 dní po skončení zúčtovacieho

obdobia, Účastník je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť Podniku. Ak tak Účastník v lehote
16 dní po skončení zúčtovacieho obdobia neurobí, považuje sa faktúra za doručenú posledným dňom
tejto lehoty. Ak Účastník v tejto lehote oznámi, že faktúra mu nebola doručená, bude mu doručený odpis
faktúry.“

10. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že
žaloba bola podaná dôvodne iba v časti. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu,
ktorá je v zmysle zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb.
Právny predchodca žalobcu sa zaviazal zriadiť žalovanému potrebný prístup k verejnej sieti a sprístupniť
mu s tým súvisiace služby a žalovaný bol povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa platného
cenníka. Zmluva, ktorú strany sporu uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou. Vyššie uvedenou faktúrou

vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému cenu služieb a poplatky celkovo vo výške 25,40eur
vrátane DPH. Žalovaný faktúry neuhradil a právny predchodca žalobcu platne postúpil pohľadávku voči
žalovanému žalobcovi a žalovaný sumu 25,40 eur neuhradil ani žalobcovi a s jej úhradou sa dostal do
omeškania, a to najneskôr odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

11. Žalobcovi súd z uvedenej sumy priznal sumu 5,60 eur, ktorá je neuhradenou odplatou za poskytnuté
služby vrátane DPH (z faktúry č. XXXXXXXXXX, a to aj s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne,
ktorý nepresahuje zákonnú výšku úroku z omeškania, pričom tento patrí žalobcovi od prvého dňa po
splatnosti fakturovanej ceny služieb.

12. Vo zvyšnej časti predstavovala uplatnená suma poplatok za prerušenie služby z dôvodu neplatenia
a v tejto časti vyhodnotil súd žalobu za nedôvodnú a zamietol ju. Uvedený poplatok nie je odplatou
za služby, ktoré by boli právnym predchodcom žalobcu poskytnuté v prospech žalovaného. Žalobca v
žalobe výslovne uviedol, že si uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby, a
pretovtejtočastinebolomožnéžalobevyhovieť,keďžesuma19,80eurnepredstavujeodplatuzaslužby.

Okrem toho v tejto časti je žaloba nedôvodná aj preto, že svojou povahou sú poplatky za prerušenie
služby z dôvodu neplatenia skrytou sankciou za to, že žalovaný je v omeškaní s platením ceny služieb.
Nejde však o zákonnú sankciu, ale o sankciu, ktorá môže mať iba zmluvnú povahu, a preto mala byť
dohodnutá iba vo forme zmluvnej pokuty písomne, čo preukázateľne nebola, a preto je neplatná. Aj z
tohto dôvodu tento poplatok žalobcovi nemožno priznať. Navyše účtovanie tohto poplatku považuje súd

za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy predložené
žalobcom, tak z vykonaného dokazovania nebolo preukázané účinné odstúpenie od zmluvy, keď nebol
predložený žiadny dôkaz o tom, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému právnym predchodcom
doručené, resp. čo i len zaslané.

13. Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že mu nebola doručená žalovaná faktúra súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Právny predchodca žalobcu a žalovaný si v zmluve dohodli spôsob doručovania faktúr
na emailovú adresu žalovaného. V zmysle Časti IV článku 4 VOP mal žalovaný v prípade ak mu
neboli doručené doklady, v ktorých mu právny predchodca žalobcu vyúčtoval cenu za poskytnuté služby,
za určité zúčtovacie obdobie, povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť právnemu predchodcovi

žalobcu. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by právnemu predchodcovi žalobcu doručil oznámenie o
nedoručení dokladov, v ktorých vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby. Z uvedeného mal
súd potom za preukázané, že žalovaný v konaní nepreukázal, že mu spôsobom aký si s právnym
predchodcom dohodol, nebola doručená sporná faktúra.

14. Námietku premlčania súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca si podaným návrhom
na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20.9.2016 uplatnil sumu vo výške 25,40 EUR, z dokladu
č.XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.09.2013. Tento návrh bol podaný prostredníctvom právneho zástupcu
žalobcu, bol doručený súdu emailom dňa 23.09.2016 (piatok) v elektronickej podobe. Následne bol v
súlade s § 125 ods. 2 CSP doručený dňa 26.09.2016 v listinnej forme. V danom prípade sa na nárok

žalobcu uplatnený faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.09.2013, ktorá bola splatná dňa 25.09.2013
vzťahuje trojročná premlčacia doba, ktorej lehota by uplynula dňom 25.09.2016. Nakoľko však žalobca
podal prejednávaný návrh na súd v súlade s § 125 CSP dňa 23.09.2016, ktorý návrh doplnil v súlades § 125 ods. 2 CSP dňa 26.09.2016 k premlčaniu nároku nedošlo, nakoľko bol na súd podaný pred
uplynutím premlčacej doby.

15. Žalovaný sa tým, že vyúčtované služby v lehote splatnosti nezaplatil, dostal s plnením peňažného
dlhu do omeškania, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa §517 ods.2
Občianskeho zákonníka, výška ktorého je určená v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo
výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, odo

dňa nasledujúceho po splatnosti neuhradenej faktúry, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
16. Súd vo veci nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP v zmysle návrhu
žalobcu, pretože predmetom sporu v danom prípade bolo zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy, kedy § 299 ods. 1 CSP použitie ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie v neprospech
spotrebiteľa vylučuje.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení 255 ods. 2 CSP. Pre potrebu určenia
úspešnosti sporovej strany v súdnom konaní súd pri výpočte vychádzal zo žalobcom uplatňovanej istiny
(25,40eur) a sumy priznanej súdom (5,60 eur). Žalobca bol úspešný na 22% a žalovaný bol úspešný
na 78%, potom celkový úspech žalovaného je 56%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po

právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie.