Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Špecializovaný trestný súd

Judgement was issued by JUDr. Ján Giertli

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/21/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9519100166

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Giertli

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2019:9519100166.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Ján Giertli
v trestnej veci obžalovaného M. L. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaním konanom dňa 16. septembra 2019 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. L., narodený XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom ul. T. č. XXXX/XX, Košice,

j e v i n n ý, ž e

dňa 9. augusta 2017 v čase o 12.51 hod. v Košiciach na ul. Popradskej č. 252/70 v priestoroch
výcvikového zariadenia, ktoré sa nachádza na prízemí budovy ubytovne Policajného zboru ponúkol
presne nezistený úplatok M. U. v postavení odborného referenta špecialistu Výcvikového zariadenia

vodičov oddelenia autodopravy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Centra podpory Košice za to,
že mu vystavil povolenie na vedenie služobných cestných vozidiel bez toho, aby riadne absolvoval
zdokonaľovacie odborné školenie a úspešne vykonal testy,

teda

inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok,

čím spáchal

prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému sa podmienečne odkladá výkon trestu

odňatia slobody.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému sa určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému sa ukladá peňažný trest vo výške 500,-
(päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému sa ukladá trest zákazu činnosti, a to výkonu
zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie orgánu verejnej moci na dobu 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ÚŠP GP
SR) podal dňa 3. júla 2019 Špecializovanému trestnému súdu Pezinok obžalobu na obvineného M. L.
pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 9. augusta 2017 v čase o 12.51 hod. v Košiciach na ul. Popradskej č. 252/70 v priestoroch
výcvikového zariadenia, ktoré sa nachádza na prízemí budovy ubytovne Policajného zboru, ponúkol

úplatok vo forme nezistenej fľaše alkoholu M. U. v postavení odborného referenta špecialistu
VýcvikovéhozariadeniavodičovoddeleniaautodopravyMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,Centra
podpory Košice za to, že mu vystavil povolenie na vedenie služobných cestných vozidiel bez toho, aby
riadne absolvoval zdokonaľovacie odborné školenie a úspešne vykonal testy.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica vydal dňa 16. júla 2019
trestný rozkaz pod sp. zn. BB-3T/21/2019. Týmto trestným rozkazom bol obžalovaný M. L. uznaný za
vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 9. augusta 2017 v čase o 12.51 hod. v Košiciach na ul. Popradskej č. 252/70 v priestoroch
výcvikového zariadenia, ktoré sa nachádza na prízemí budovy ubytovne Policajného zboru, ponúkol

úplatok vo forme nezistenej fľaše alkoholu M. U. v postavení odborného referenta špecialistu
VýcvikovéhozariadeniavodičovoddeleniaautodopravyMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,Centra
podpory Košice za to, že mu vystavil povolenie na vedenie služobných cestných vozidiel bez toho, aby
riadne absolvoval zdokonaľovacie odborné školenie a úspešne vykonal testy.

Za to bol obvinenému uložený podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona peňažný trest
500 eur. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Súd podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť

obvineným úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace.

Obvinený podal dňa 24. júla 2019 odpor proti trestnému rozkazu prostredníctvom svojho obhajcu a to
proti všetkým výrokom napadnutého trestného rozkazu.

Keďže odpor bol podaný oprávnenou osobou a včas, samosudca v súlade s ustanovením § 355 ods. 3
Trestného poriadku nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 355 ods. 8, ods. 10 Trestného poriadku
vyhlásil, že podaný odpor neberie späť. Obžalovaný M. L. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať.

Z tohto dôvodu bola postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná výpoveď obvineného
z prípravného konania.

Z prečítanej výpovede obvineného sa zisťuje, že tento tvrdil, že v riadnom termíne absolvoval školenie,
aj testy. Na presný dátum, kedy ich vykonal si nespomína. Podal riadne vyplnenú žiadosť podpísanú

nadriadeným. Dňa 09.08.2017 v kancelárii inštruktorov výcviku na Popradskej č. 70 v Košiciach predložilpotrebné doklady. Na to mu M. U. predĺžil platnosť príslušného povolenia. Ďalej obvinený tvrdil, že počas
toho, ako M. U. niečo zapisoval do počítača, tak obvinený chcel vyhodiť odpadky, ktoré mal v sáčku a
držal ich v ruke. Predpokladal, že M. U. má smetný kôš pod stolom a chcel tam chcel odpadky odhodiť.

Obvinený ďalej tvrdil, že reakcia M. U.a na toto odhadzovanie odpadkov bola taká, že povedal „nie,
takéto veci sa nerobia“, a preto obvinený odpadky nevyhodil do koša, ale vzal si ich späť. Kde ich vyhodil,
si už nepamätá. Nie je pravda, že by ponúkal M. U. nezistenú fľašu alkoholu.

Svedok nevedel vysvetliť dôvod, prečo prišiel za M. U.om pre príslušné povolenie práve dňa 09.08.2017.

Na ďalšiu otázku vyšetrovateľa, prečo obvinený nevysvetlil M. U., že chce vyhodiť do jeho koša odpadky,
obvinený nevedel odpovedať a obvinenému sa jeho vlastné konanie nejavilo zvláštne. Na ďalšiu otázku
vyšetrovateľa, aby obvinený vysvetlil svoje vlastné slová „ja viem, že nie, ale za ochotu, za váš čas“
obvinený svoje slová vysvetlil tak, že prepis nie je komplexný, niektoré časti je zle počuť a zvykne sa
ľuďom poďakovať za ich ochotu a čas.

Svedok M. U. odmietol vypovedať už v prípravnom konaní a odmietol vypovedať aj na hlavnom
pojednávaní.

Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní v ďalšom dokazovaní prehral obrazovo-zvukový záznam zo
dňa 09.08.2017 vyhotovený v čase od 12:50:51 do 12:53:32 h v priestoroch ubytovne Policajného zboru.

ulica Popradská č. 70 v kancelárii č. 3.

Z predmetného obrazovo-zvukového záznamu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že M. L. sa
chystal odovzdať M. U. predmet, ktorý vybral zo svojej príručnej tašky. Ešte predtým sa však dvakrát
otočil za seba a až potom vybral presne nezistený predmet a chcel ho položiť pod stôl M. U.a. Z tejto

časti obrazovo-zvukového záznamu je celkom evidentné, a to bez akýchkoľvek pochybností, že M. L.
v žiadnom prípade nechcel zahodiť smeti v kancelárii M. U.a. Mimochodom, na to určite mal dostatok
príležitostí už skôr, keďže ide o budovu ubytovne policajného zboru a takáto ubytovňa nepochybne
má pred objektom najmenej jeden kontajner na odhadzovanie odpadkov. Ubytovňa má vo vnútornom
priestore určite aj ďalšie odpadkové koše, ktoré slúžia ubytovaným alebo návštevám.

Z uvedených dôvodov súd nemohol prijať vysvetlenie obžalovaného, a to z dôvodu, že bolo úplne
nelogické a až detinsky naivné. Obžalovaný však súdu nijako, najmä rozumne prijateľne nevysvetlil,
prečo pojal neodkladnú potrebu odhodiť „smeti“ práve v kancelárii M. U.a a práve v okamihu pred
vydaním príslušného povolenia. Rozumne prijateľne nevysvetlil, prečo myslel „na odhodenie smetí“ v

čase, keď potreboval získať dokument potrebný pre výkon jeho zamestnania.

Že takáto úvaha súdu je správna, svedčí aj následné vyjadrenie - reakcia M. U.a a to slová „berte
okamžite preč stadiaľto, také veci sa u nás nerobia“. M. U. by mal skôr obžalovaného pochváliť za to, že
odpadky mu nenechal hocikde v kancelárii a správne ich chcel zahodiť do smetného koša. Ale keďže M.

U. obžalovaného nepochválil, ale skôr ho napomenul, či pokarhal a až odmietol konanie obžalovaného,
je celkom logické, že nemohlo ísť o správnu vec. M. U. sa bránil tomu, ako obžalovaný konal. Celkom
zjavne teda išlo v kontexte obzerania sa obžalovaného predtým, ako vec z tašky vybral, o niečo zjavne
nesprávne až nelegálne, teda jednoznačne o dávanie úplatku, teda takej veci, na ktorú M. U. nárok
nemal a bol si toho celkom evidentne vedomý.

Čosatýkaďalšíchvykonanýchlistinnýchdôkazov,tujepotrebnépoukázaťnanasledujúceskutočnosti.Z
plánuškoleníMVSR,centrumpodporyKošice(č.l.50-52)jecelkomzrejmé,žezdokonaľovacieodborné
školenie sa uskutočnilo dňa 09.08.2017 a v rovnaký deň si obžalovaný aj podal žiadosť o absolvovanie
zdokonaľovacieho odborného školenia (č. l. 46). K tomuto však nebola predložená žiadna prezenčná
listina, ktorá by dokumentovala a potvrdzovala to, že v uvedený deň, teda 09.08.2017 obžalovaný nielen

žiadosť podal, ale aj to, že zdokonaľovacie odborné školenie spolu s testami absolvoval dňa 09.08.2017.
To, že sa na testoch nachádza pečiatka 09.08.2017 (č. l. 47) potvrdzuje len evidenčný úkon, čo v
konečnom dôsledku svedok M. U. potvrdil vo svojej výpovedi súdu známej z prejednávania inej trestnej
veci, iného obžalovaného Ing. Q. R.. Inak povedané, žiadnym skutočne dôveryhodným dokladom
nebolo potvrdené a dostatočne presvedčivo zadokumentované, že obžalovaný naozaj absolvoval

zdokonaľovacie odborné školenie a na to nadväzujúce testy a to všetko dňa 09.08.2017.

Na základe vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k záveru, že ním bol riadne zistený skutkový
stav veci potrebný pre zákonné rozhodnutie vo veci.Súd hodnotil zistený stav veci z pohľadu, či konanie obžalovaného aj spĺňa všetky znaky skutkovej
podstaty žalovaného prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona/.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému v súvislosti s

obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne, alebo
sľúbi úplatok alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne, alebo sľúbi úplatok inej osobe.

Subjektom skôr uvedeného trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba, čo
obžalovaný spĺňa. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 17 Trestného zákona pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie,
ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom, nestrannom a zákonnom obstarávaní veci

všeobecného záujmu, teda ochrana čistoty verejného života. Ide o realizáciu článku 7 a 8
Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (prijatého Radou Európy v Strasburgu 27. januára 1999), ku
ktorému Slovenská republika pristúpila (pozri oznámenie č. 375/2002 Z. z.)

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v ponúknutí, poskytnutí, alebo sľúbení úplatku inému v

súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.

Podľa § 131 ods. 1 Trestného zákona vecou všeobecného záujmu sa na účely tohto zákona rozumie
záujempresahujúcirámecindividuálnychprávazáujmovjednotlivca,ktorýjedôležitýzhľadiskazáujmov
spoločnosti

Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR obstarávanie veci všeobecného záujmu je činnosťou, ktorá
súvisí s plnením úloh týkajúcich sa vecí všeobecného záujmu, teda nielen rozhodovanie orgánov
štátnej moci a správy, ale aj iná činnosť v oblasti uspokojovania materiálnych, sociálnych, zdravotných,
kultúrnych a iných potrieb občanov a právnických osôb. Ide teda o plnenie všetkých úloh, na ktorých

riadnom a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť alebo určitá skupina občanov, pričom sem
nepatrí činnosť občanov, ktorá je výlučne prejavom ich osobných práv (viď napr. R 1/1978, R 17/1978,
R 13/1990). Medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného záujmu musí byť súvislosť. Riadne
splnenie všetkých zákonných podmienok na vystavenie povolenia na vedenie služobných cestných
vozidiel určite po absolvovaní zdokonaľovacieho odborného školenia a po úspešnom vykonaní testov

je vecou súvisiacou s obstarávaním veci všeobecného záujmu a súčasne nejde o súkromnú vec
obžalovaného, keďže tento má na základe vydaného povolenia riadiť služobné motorové vozidlá
Policajného zboru SR, teda zložky, ktorá má stanovené konkrétne úlohy a povinnosti aj vo vzťahu k
štátu, k jej orgánom.

V zmysle § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné
plnenie majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok.

Je úplne nesporné, že M. U. nemal právny nárok na prijatie akejkoľvek veci od obžalovaného M. L. v
súvislosti s vykonávaním špecializovaného školenia, následne vykonávaných testov a v súvislosti s tým

spojeným vydaním príslušného špeciálneho povolenia na vedenie služobných motorových vozidiel.

Špecializovanýtrestnýsúdvyhodnotilvykonanédôkazytak,žeobžalovanýkonalnajmenej vnepriamom
úmysle podľa § 15 písm. b) Trestného zákona. Ako príslušník polície vedel, že svojím konaním môžeporušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
tým uzrozumený.

Dôkaz, ktorý špecializovaný trestný súd vyhodnotil ako dôkaz usvedčujúci obžalovaného zo žalovanej
trestnej činnosti je najmä obrazový záznam priebehu spáchania trestného činu.

Na tomto mieste treba spomenúť niektoré okolnosti v súvislosti so spomenutým obrazovým záznamom,
ktorýbolpredloženýdovyšetrovaciehospisuatozdôvodu,žeobžalovanýajehoobhajcanamietalitento

dôkaz, lebo podľa ich názoru došlo k zrejmým technickým zásahom do záznamov v niektorých dňoch.

Súd konštatuje, že záznam zo dňa 09.08.2017, kedy je dokumentovaná trestná činnosť obžalovaného
nevykazuje žiadne „technické poruchy“, je bezchybný. Námietka obžalovaného a jeho obhajcu sa týka
iných zaznamenávaných dní, ktoré nie sú predmetom obžalobného návrhu. Práve z tohto dôvodu
súd postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať prehratie všetkých obrazovo-

zvukových záznamov podľa návrhu obhajcu a ďalších dôkazov s prejednávanou vecou nesúvisiacich.

Vystavovanie príslušného povolenia pre príslušníka policajného zboru na vedenie služobných cestných
vozidiel, teda aj s právom prednostnej jazdy podľa doterajšej súdnej praxe možno chápať ako
obstarávanie veci všeobecného záujmu v súlade s § 131 ods. 1 Trestného zákona. Poskytnutá vec

podľa § 131 ods. 3 Trestného zákona je úplatkom, pretože úplatkom sa rozumie vec alebo iné plnenie
majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok.

Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania a to obrazovo-zvukového záznamu
zachytávajúceho páchanie trestnej činnosti, upravil skutok oproti obžalobnému návrhu tak, že slová „vo

formenezistenejfľašealkoholu“nahradilslovami„presnenezistenýúplatok“,lebozobrazovo-zvukového
záznamu nebolo dostatočne viditeľné, či o alkohol naozaj išlo, alebo išlo o inú vec.

V súvislosti s typovou závažnosťou trestného činu prijímania úplatku (predtým typová
spoločenská nebezpečnosť trestného činu) je potrebné zdôrazniť, že nebezpečenstvo korupcie ako

protispoločenského javu zdôrazňuje nielen Trestný zákon Slovenskej republiky a vnútroštátne predpisy
ako celok, ale aj Medzinárodný trestnoprávny dohovor o korupcii, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky pod číslom 375/2002 Z. z. Je nesporné, že korupcia, či už formou podplácania
alebo prijímania úplatkov, ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva dobrú vládu,
slušnosť a sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju a v

konečnom dôsledku ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií i morálne základy spoločnosti. O to viac
tieto tvrdenia platia v súvislosti s korupciou osôb, ktoré zabezpečujú dôležité úlohy spoločnosti ako
spoločenstva ľudí, ktoré si stanovuje spoločné pravidlá zabezpečujúce jej riadne fungovanie. Závažnosť
tohto protispoločenského javu zákonodarca odzrkadľuje aj v určených trestných sadzbách pre jednotlivé
trestné činy korupcie, pričom ide o skutočne prísne trestné sadzby. Prísnosť týchto sadzieb však odráža

naliehavúspoločenskúpotrebupotieraťkorupciuvšetkýmimožnýmiprostriedkami,vrátanerepresívnych
prostriedkov.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým, skôr uvedeným
skutočnostiam, ku spôsobu spáchania trestného činu, k stupňu závažnosti takého konania, ako aj k

charakteristike osoby páchateľa a k jeho minulosti.

Podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu

tretinu. Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov
až tri roky.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur
páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.V prejednávanej veci nebol v potrebnom rozsahu preukázaný úmysel obžalovaného získať majetkový
prospech, preto obsah skôr citovaného zákonného ustanovenia (§ 56 ods. 1 Trestného zákona) sa
vzťahuje na výmeru peňažného trestu, ktorá môže byť páchateľovi uložená.

Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný
trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy
páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Súdvyhodnotildoterajší,riadnyživotobžalovanéhovprospechobžalovanéhoako poľahčujúcuokolnosť
podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Súd prihliadajúc ku všetkým skôr uvedeným zákonným ustanoveniam, k priebehu skutku a k predmetu

odovzdaného úplatku obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
sadzby. Má za to, že takto určený druh trestu a jeho výmery v dostatočnom rozsahu splní účel tak, ako
je definovaný vyššie uvedenými ustanoveniami Trestného zákona, vrátane účelu generálnej prevencie.
S poukazom na doterajší bezúhonný život obžalovaného možno dôvodne očakávať, že počas plynutia
skúšobnej doby bude obžalovaný viesť riadny život, nedopustí sa ďalšej protiprávnej činnosti. Súd preto

určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonnej sadzby, ktorá doba sa javí ako
primeraná tak konaniu spáchanému obžalovaným, ako aj doterajšiemu už spomenutému bezúhonnému
spôsobu života obžalovaného.

Na posilnenie účinku podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému

okrem peňažného trestu aj trest zákazu činnosti vykonávať zamestnanie, povolanie, postavenie,
alebo funkcie orgánu verejnej moci na dobu 5 rokov. Nebolo totiž možné prehliadnuť skutočnosť, že
obžalovaný, ako príslušník policajného zboru, sa správal korupčne a svojím konaním chcel získať
konkrétnu výhodu. Touto výhodou malo byť vystavené povolenie na vedenie služobných cestných
vozidiel bez toho, aby preukázateľne a riadne absolvoval zdokonaľovací špeciálny výcvik a následne

úspešne vykonal príslušné testy. Bez spomenutého výcviku ako aj bez úspešného vykonania testov by
mu totiž nebolo vystavené príslušné povolenie na vedenie motorových vozidiel a bez tohto povolenia by
nemohol viesť služobné motorové vozidlo opatrené výstražným systémom. To znamená, že by nemohol
plniť služobné povinnosti v plnom rozsahu, čo by sa v konečnom dôsledku prejavilo aj na jeho ďalšom
služobnom zaradení, keď by si nemohol plnohodnotne plniť všetky povinnosti príslušníka policajného

zboru, ktoré by si musel plniť na mieste, ktoré v čase spáchania trestného činu zastával.
inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 (pätnásť) dní od oznámenia

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.