Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203755
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1112203755.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobkyne: F.. F. I.,

narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom: X. XX, Bratislava, proti žalovanému: Q. Z. Q. pre Ľ. X., so
sídlom E. XX, Bratislava, D.: XXXXXXXXX, zastúpenému: JUDr. Jana Tomčíková, advokátka so sídlom
Trnavská 187, Bernolákovo, o ochranu práv v pracovnoprávnych vzťahoch, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 6.2.2019 v znení neskoršej zmeny pripustenej uznesením zo
dňa 15.1.2013 sa žalobkyňa domáhala 1: Určenia, že žalovaný, zastúpený výkonným riaditeľom,

v pracovnoprávnych vzťahoch porušil dobré mravy a dopustil sa nerovnakého zaobchádzania voči
navrhovateľke, 2: Určenia, že výzva výkonného riaditeľa na odstránenie neuspokojivého plnenia
pracovných úloh a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 21.11.2011 adresované
žalobkyni je nedôvodné, 3: Určenia, že výzva výkonného riaditeľa odporcu na upustenie od nevhodného
správania a výzva na nápravu vzťahov na pracovisku zo dňa 13.3.2012, adresované žalobkyni sú
nedôvodné, 4: Určenia, že písomné upozornenie výkonného riaditeľa žalovaného na neuspokojivé
plnenie pracovných úloh a upozornenie na možnosť výpovede v zmysle § 52 ods. 1 písm. d/, bod.

4 zákona č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce zo dňa 13.3.2012, adresované žalobkyni, je nedôvodné,
5: Určenia, že žalovaný konaním podľa bodov 1/ až 4/ zasiahol do ľudskej dôstojnosti žalobkyne, 6:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 €.

2. Žalobkyňa tvrdí, že bola od 1.6.2010 zamestnaná u žalovaného ako právnička na odbore právnej
pomoci a služieb. Pôvodne bola zamestnaná na skrátený úväzok na dobu určitú počas zastupovania
zamestnankyne na materskej dovolenke. Následne od 1.2.2011 strany sporu uzatvorili pracovnú

zmluvu na rovnaký druh práce na plný pracovný úväzok a na dobu neurčitú. Žalobkyňa v úvode
svojho pracovného pôsobenia nemala problémy vo vzťahoch na pracovisku a to tieto sa zaujímala
len v nevyhnutnej miere. Následne niektorý kolegovia na pracovisku vyslovili obavu, že po abdikácii
predchádzajúcej výkonnej riaditeľky by mohol túto pozíciu obsadiť P.. P. O., vtedajší predseda správnej
rady. Dňa 25.11.2013 zamestnanci Q. zvolili stretnutie, na ktorom bola prijatá výzva pre správnu radu,
aby neprestúpili k voľbe výkonného riaditeľa, ale aby táto pozícia bola obsadená transparentným
výberovým konaním spomedzi významných osobností činných v oblasti ľudských práv. Tejto výzve

nebolo vyhovené a do pozície výkonného riaditeľa na bol zvolený P.. P. O..

3. Žalobkyňa je toho názoru, že aj keď sa môže zdať, že ide o malichernosti, konanie žalovaného
malo za účel vytvoriť nepriateľské, zastrašujúce a ponižujúce prostredie voči žalobkyni, v dôsledku čohocelé mesiace chodila do práce s obavami, čo si výkonný riaditeľ vymyslí, aby žalobkyni znepríjemnil
výkon práce a ponížil ju pred ostatnými zamestnancami. Situácia sa zhoršovala ako postupom času
zo Q. odchádzala väčšina odborných kapacít Q., v dôsledku čoho neúnosne vzrástol aj objem práce.

Tieto podmienky mali negatívny dopad na zdravotný stav, rodinný život, profesionálne zdokonaľovanie,
udržiavanie sociálnych väzieb a na celkovú kvalitu prežívania života žalobkyne. Pracovné podmienky
vytvárané riaditeľom neboli prejavom plnenia jeho zákonných kompetencii, ani nevyplývajú z iných
objektívnych podmienok Q., tieto mali za účelom zdeptať a zlomiť jemu nepohodlných zamestnancov. Je
toho názoru, že tento postoj voči žalobkyni má pôvod v neochote žalobkyne podieľať sa na porušovaní

zákona pri činnosti Q. a v jej činnosti, ktorou poukazovala na dostatky a neplnenie si zákonných
kompetencii žalovaného. Tiež je toho názoru, že zamestnanci Q., ktorí na nedostatky nepoukazovali,
neboli vystavený zneužívaniu práva a bolo s nimi zaobchádzané priaznivejšie. Nepriaznivé podmienky
na pracovisku sa podľa žalobkyne malo prejaviť aj v počte zamestnancov, ktorý v roku 2011 zo Q.
odišli. O odlišnom prístupe má svedčiť aj mimoriadna schopnosť pretvárky na strane riaditeľa. Má za
to, že konanie riaditeľa sa nezlučuje s vlastnosťami človeka zastavujúceho pozíciu výkonného riaditeľa

strediska v zmysle zákona č. 308/1993 Z. z., čo bolo hlavnou motiváciou na podanie žaloby. Žalobkyňa
na preukázanie dôvodnosti žaloby uviedla príklady konania, ktorými sa protiprávne konanie žalovaného
zastúpeného výkonným riaditeľom najvýraznejšie prejavilo.

4. Žalobkyňa sa prvý krát dostala do konfliktu s riaditeľom koncom decembra 2010, keď si žalobkyňu

zavolal do kancelárie žiadal ju, aby sa zúčastnila výberového konania na dodávateľa komunikačnej
služby ako členka výberovej komisie. Predmetnú ponuku po stručnom vysvetlení od riaditeľa odmietla,
pretože navrhovaný postup nebol podľa žalobkyne v súlade so zákonom. Je toho názoru, že riaditeľ ju
nepriamo navádzal na porušenie zákona, pričom žalobkyňa nebola ochotná plniť pokyny riaditeľa, ktoré
boli v rozpore so zákonom.

5. Následne koncom druhého februárového týždňa 2011 sa kolegyňa žalobkyne pani F.. F. B. od
spoločnej nadriadenej P.. L. U. dozvedela, že výkony riaditeľ zmenil asi 5 návrhov listov predstaviteľom
štátnych orgánov a inštitúcii, ktoré mali vzťah k bankovému dohľadu bez jej vedomia a súhlasu, napriek
tomu, že zostala na listoch uvedená ako osoba, ktorá danú vec vybavuje. Napriek tomu, že F.. F. B.

bola celý čas výkonnému riaditeľovi k dispozícii, zmeny s ňou nekonzultoval a listy dal expedovať bez
toho, aby ju upovedomil o zmene. Následne sa F.. B., potom ako sa dozvedela o obsahu listu, rozhodla
zaslať adresátom listu napísať, že názory prezentované v zmenených listoch sú názormi výkonného
riaditeľa. Vzhľadom na urgentnosť danej záležitosti a neprítomnosť riaditeľa tieto listy zaslala bez toho,
aby záležitosť konzultovala s riaditeľom ešte v ten deň, nanajvýš nasledujúci deň. Následne kolegyňa

bola práceneschopná a počas jej neprítomnosti si riaditeľ opakovane zavolal žalobkyňu do kancelárie
a útočil nevyberaným spôsobom na žalobkyňu, že kolegyňu na toto konania naviedla, čo mu mala
oznámiť F.. B., keď doniesla PN a žiadal, aby toto konanie žalobkyňa odsúdila, inak vyvodí dôsledky
voči žalobkyni. Riaditeľ nereflektoval na argumentáciu žalobkyne, že mohol meniť podstatným obsah
predmetných listov, ale mal vynechať jej meno. Chcel žalobkyňu a F.. F.J. B. exemplárnym spôsobom

potrestať, uviedol, že z nejakej akciovky by už vyleteli a ešte uvidia, čo dokáže. Komunikáciu ukončil
výzvou "Okamžite opustite moju kanceláriu". Tým, že riaditeľ žalobkyňu zavádzal, že mu navádzanie
mala oznámiť F.. B., ich chcel vzájomne rozoštvať a naznačil, že začne využívať všetky príležitosti, aby
zastrašil aj ostatných zamestnancov, ktorý s ním nesúhlasili.

6. Koncom roka 2010 sa pracovná stolička žalobkyňa pokazila takým spôsobom, že na nej bolo veľmi
obťažne a nebezpečne sedieť. Potrebu novej stoličky opakovane nahlásila. Po tom ako zo stoličky 2
krát spadla zavolala do kancelárie riaditeľa, aby sa presvedčil o potrebe novej stoličky, ktorý jej prisľúbil
zakúpenie novej stoličky. Žalobkyňa však v decembri 2010 ukončila svoj pracovný pomer na dobu určitú.
Po návrate na do práce o februári 2011 zistila, že je tam iná, síce podľa žalobkyne nevhodná stolička,

dalo sa na nej sedieť. Neskôr sa dozvedela, že išlo o vyradenú stoličku, ktorú tam doniesol kolega,
ktorý medzičasom sedel za stolom žalobkyne. Na prelome rokov 2010 a 2011 sa pokazila stolička aj
kolegyni F.. B., ktorá na základe odporúčania vtedajšej vedúcej sekretariátu výkonného riaditeľa pani
L. B. si vzala stoličku s dlhodobo nevyužívanej kancelárie, avšak po zásahu riaditeľa ju musela po
niekoľkých hodinách vrátiť naspäť. Preto požiadali písomne o nové stoličky. Nové stoličky však riaditeľ

nezabezpečil, ani neumožnil využiť stoličky v nevyužívanej kancelárii, ktoré obsadili koncom marca
pracovníčky dodávateľskej spoločnosti. O potrebe stoličiek preto informovali aj F.. B. L., zamestnaneckú
dôverníčku, ktorá potom , ako sa jej požiadavku nepodarilo vybaviť, predniesla túto požiadavku na
stretnutí zamestnancov a štatutárneho zástupcu dňa 11.4.2011. Následne po tomto stretnutí a apelena nerovnaké postavenie zo zamestnancami dodávateľskej spoločnosti bolo zakúpených 5 kožených
kresiel. Výkonný riaditeľ situáciu komentoval z internom liste č. XXX z 13.5.2011, v ktorom poukázal
na to, že stoličky pre pani B. a pani I. boli zakúpené v roku 2011 napriek opakovanej výzve vedúcej

sekretariátu v decembri 2010 a vyjadril presvedčenie, že nebudú svojvoľne vymieňať stoličky z iných
kancelárii určené pre iné osoby. K predmetnej situácii sa listami zo dňa 19.5.2011 vyjadrili F.. F. K. a L.
B.. F.. K. poukázal na to, že F.. I. v decembri 2010 opakovane nahlasovala potrebu novej stoličky, čo
jej aj výkonný riaditeľ prisľúbil. Rovnako pani B. uviedla, že žalobkyňa opakovane požadovala výmenu
stoličky a nevidí dôvod, aby F.. B. nemohla používať stoličku v tom čase nevyužívanej kancelárie.

7. V apríly 2011 žalobkyňa pravdepodobne po kontakte s chorým klientom ochorela. Po návrate z
kontaktného stretnutia o tom, že klient bol zdravotne rizikový upovedomila aj kolegyne P.. Q., F.. B. a
vedúcu odboru právnej pomoci P.. U.. V nasledujúce dni sa žalobkyňa necítila dobre, tiež začala kýchať
a kašlať. Z dôvodu, že vybavovala urgentnú žiadosť klienta o právnu pomoc sa s kolegyňami dohodla,
že si vezme dva dni dovolenky a jeden deň práce na doma. V predmetný deň nebol výkonný riaditeľ

na pracovisku, čo nebolo nič neobvyklé. Bolo zaužívanou praxou, že v takýchto prípadoch sa využívala
práca na doma o čom rozhodovali vedúci odborov. Po návrate do práce si žalobkyňu zavolal riaditeľ,
ktorý jej vyčítal, že si dovolila zobrať voľno a že ešte uvidí, čo dokáže. Po návrate do kancelárie o
incidente informovala kolegyne, ktoré uviedli, že riaditeľ už vyčítal P.. U., že si dovolila dať žalobkyni
pokyn na výkon práce doma. Uvedené konanie považuje za diskriminačné, pričom inej zamestnankyni

povolil viackrát do mesiaca v rámci pracovnej doby chodiť vyučovať na právnickú fakultu.

8. Dňa 5.5.2011 si žalobkyňu zavolal riaditeľ do kancelárie, kde autoritatívne oznámil, že jej nariaďuje
pracovnú cestu na dni 11. a 12. mája 2011 do Svitu, kde bude školiť vyjednávačov energeticko-
chemického odborového zväzu. Odmietol zodpovedať žalobkyni ďalšie otázky a uviedol, že podrobnosti

žalobkyniposkytneF..K.G.zodboruvzdelávania.Žalobkyňanamietala,ževôbecnevieoakýprojektide
a že na dané termíny má objednaných klientov, čo majú pricestovať do Bratislavy. Riaditeľ na žalobkyňu
kričal, že ho jej klienti nezaujímajú, má si zrušiť termíny a ak to nevie, nemá tam čo robiť. F.. G. uviedol,
že je veľmi prekvapený, že má ísť školiť, ale nevie stým nič robiť. V pondelok 9.5.2011 sa žalobkyňa
skontaktovala s F.. B. L., vedúcou odboru vzdelávania, ktorá školenie dlhodobo pripravovala. Tá uviedla,

žeškoleniejelektorskyzabezpečené,sožalobkyňounepočítaliaženieježiadnyrozumnýdôvod,abysa
školenia zúčastnila. Žalobkyňa vysvetlila F.. L., aký dôsledok bude mať účasť na školení na jej klientov.
F.. L. sa snažila vysvetliť riaditeľovi, že účasť žalobkyne na školení nie je potrebná, avšak riaditeľ zotrval
na svojom rozhodnutí. K uvedenej situácii podala dňa 23.5.2011 F.. L. písomné vyjadrenie, v ktorom
uvádza, že na účasť žalobkyne nebol dôvod, podujatie bolo lektorsky zabezpečené a pripravované od

marca, pričom 5 dní pred podujatím vydal riaditeľ ústny príkaz na účasť žalobkyne na podujatí, ktorý
s ňou nijak nekonzultoval. Na predmetnom školení sa však nemusela zúčastniť iná zamestnankyňa
strediska pôsobiace na odbore vzdelávania.

9. Ďalej žalobkyňa poukazovala na to, že riaditeľ zverejňoval nepravdivé a zavádzajúce informácie.

V internom liste XXX z 13.5.2011 okrem iného uviedol, že na základe požiadavky p. I. o prenajatie
ďalšej miestnosti na prijímanie klientov konzultoval možnosť prenajať ďalší priestor s prenajímateľom
budovy a v súlade s výsledkami konzultácii bola v priebehu 2 týždňoch miestnosť po mnohých rokoch
zabezpečená. Predmetné tvrdenia však neboli pravdivé, pričom žalobkyňa poukazuje na záznam zo
stretnutia zamestnancov a štatutárneho zástupcu zo dňa 11.4.2011, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa

poukazovala na neprijateľné podmienky pri prijímaní klientov. Stredisko nemá na tieto účely vyhradený
priestor a klienti sa prijímajú na chodbe pred knižnicou, prípadne v knižnici, ak je voľná. Riaditeľ
informoval, že rokoval s prenajímateľom priestorov o možnosti využiť miestnosť na prízemí, čo však
v tom čase nebolo doriešené. Žalobkyňa nikdy nežiadala prenajať miestnosť navyše. Táto informácia
mohla u zamestnancov regionálnych kancelárii vyvolať dojem, že žalobkyňa chcela v zlej finančnej

situácii strediska odčerpávať ďalšie prostriedky. Predmetná záležitosť nebola vyriešená v priebehu
dvoch týždňov, ale až od 1.8.2011, kedy na tieto účely začali byť používané kancelárie uvoľnené
po zamestnancoch, ktorí ukončili pracovný pomer. V rovnakom internom liste riaditeľ informoval o
zabezpečení uzamykateľných skríň na spisy klientov, ktoré boli umiestnené na treťom poschodí v
kancelárii zamestnancov právneho odboru. Skrine boli zabezpečené v priebehu troch týždňov na

mnohých rokoch na žiadosť žalobkyne. Táto informácia nebola pravdivá, išlo o jednu šatníkovú skriňu
bez políc, ktorú nebolo možné uzamknúť. Až po niekoľkých týždňoch došlo k namontovaniu políc
jedným zo zamestnancov Q., po čom pracovníci dodávateľskej firmy namontovali na skriňu zámok. Toto
potvrdzuje aj záznam so stretnutia zo dňa 11.4.2011, kde sa uvádza, že P.. U. informovala o potrebeuzamykateľných skríň na spisy za účelom ochrany osobných údajov klientov. Žalobkyňa tam uviedla,
že je potrebné vytriediť spisy po predchádzajúcich kolegoch a že spisy sú poukladané na rôznych
miestach v kancelárii na chodbe na 3 poschodí. Výkonný riaditeľ poveril zamestnancov zistiť, či Q. nemá

použiteľné uzamykateľné skrine a v prípade potreby stredisko zakúpi nové skrine.

10. Žalobkyňa dňa 28.6.2011 požiadala o čerpanie dovolenky dňa 4.7.2011, čo vedúca odboru P.. U.
schválila. Žalobkyňatútožiadosťpredložilariaditeľoviprostredníctvomjehoasistentky. Naneschválenie
dovolenky neboli žiadne vecné dôvody, výkon prác bol organizačne zabezpečený, čo potvrdzuje aj

schválenie dovolenky vedúcou. Riaditeľ napriek tomu súhlas neudelil, o čom žalobkyňu informoval dňa
1.7.2011 v piatok o 16:00 hodine, teda na konci pracovného dňa pred nástupom žalobkyne na plánovanú
dovolenku. Na požiadavku na priamu komunikáciu uviedol, že nemá povinnosť so zamestnancami
priamo komunikovať, čím znemožnil žalobkyni obhajovať jej oprávnené záujmy na čerpaní dovolenky.
Žalobkyňa uvedenú dovolenku žiadala z dôvodu potreby starostlivosti o matku po chirurgickom zákroku,
v dôsledku čoho si museli dovolenku vybaviť v priebehu víkendu príbuzní žalobkyne. Nesúhlas s

čerpaním dovolenky tesne pred plánovaným nástupom žalobkyňu hlboko ľudsky zasiahlo.

11. Dňa 6.7.2011 bol žalobkyni doručený doklad o jednotlivých zložkách mzdy, v ktorom sa v položke
ostatné zrážky uvádzala suma 118,60 €, pričom žalobkyňa si nebola vedomá žiadnych dôvodov
na vykonanej takejto zrážky. O informáciu ohľadne tejto zrážky požiadala riaditeľa listom zo dňa

7.7.2011. Následne si žalobkyňu dali zavolať pracovníčky dodávateľskej firmy, napriek tomu, že voči
žalobkyni nemajú žiadny právny vzťah. Oznámili žalobkyni, že predmetná zrážka sú odvody poistného
za predchádzajúce mesiace. Na otázku, či zamestnávateľa neodvádzal povinné zákonné úhrady
za žalobkyňu uviedli, že áno. Ďalšie odpovede však boli rozporné, preto ich žalobkyňa požiadala
o relevantné vysvetlenie, ktoré môže pripraviť riaditeľovi na podpis, avšak vysvetlenie žalobkyňa

nedostala.

12. Žalobkyňa sa tiež viackrát obrátila s písomnou žiadosťami na výkonného riaditeľa, na ktoré
neodpovedal. Listom zo dňa 4.5.2011 spolu s kolegyňami z odboru právnej pomoci a služieb P.. U., P..
Q. a F.. B. informovali výkonného riaditeľa o nefungovaní telefónov, nekvalitnom zvukovom prenose,

opakovanej nefunkčnosti systému LOTUS zahrňujúceho správu registratúry a ďalších problémoch.
Požiadali o zabezpečenie účinnej nápravy. Písomnú výzvu predchádzalo množstvo ústnych oznámení.
Na túto výzvu riaditeľ nereagoval. Listom zo dňa 1.7.2011, spolu s P.. U., P.. Q. a F.. B.Č.,
zaslali výkonnému riaditeľovi spoločnú žiadosť, v ktorej poukazovali nato, že v celoštátnom vysielaní
verejnoprávneho rozhlasu uviedol, že robia chyby, pričom predtým ich na žiadne chyby neupozornil.

V žiadosti popísali pracovné problémy odboru a uviedli, že výkonný riaditeľ svojím štýlom riadenia ich
dostáva do pozície klientov strediska a vyzvali ho, aby si ctil právne predpisy Slovenskej republiky,
morálku a Parížske princípy. Na túto výzvu riaditeľ neodpovedal. Dňa 17.8.2011 žalobkyňa spolu s
ďalšími piatimi zamestnancami žiadali riaditeľa o poskytnutie zápisnice z porady konanej dňa 29.7.2011,
na ktorú neodpovedal. Na predmetnej porade výkonný riaditeľ povedal mnohé nepravdivé a urážajúce

výroky na adresu zamestnankýň odboru právnej pomoci a služieb. Dňa 26.8.2011 opätovne napísali
spoločnúžiadosťododržiavanieprávnychpredpisovnaochranuosobnosti,antidiskriminačnéhozákona,
Zákonníka práce a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Následne dňa 27.10.2011 spolu s
ďalšímidesiatimizamestnancamipredložilivýkonnémuriaditeľovilist,vktoromopätovnepripomínajú,že
žiadali celostrediskovú poradu a požadovali riešenie mnohých pracovnoprávnych otázok. Poukazovali

na závery Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý zistil v stredisku porušovanie
mnohých zákonov a iných predpisov, nehospodárne nakladanie s financiami a porušovanie finančnej
disciplíny. Poukazovali na to, že v dôsledku zlej finančnej situácie boli krátené úväzky v regionálnych
kanceláriách a musela odísť viac ako polovica zamestnancov strediska, ako aj to, že stredisko si neplní
viaceré zákonné kompetencie a ďalšie sú ohrozené. Na porade žiadali zodpovedať otázky súvisiace s

uvedenýmstavomazabezpečenievýkonuzákonnýchkompetenciistrediska.Natútožiadosťnereagoval
a požiadavkám nevyhovel. V mesiaci november napísala žalobkyňa individuálny list správnej rade
strediska, v ktorom na nedostatky poukazuje, kde poukazuje na to, že riaditeľ na žiadosti zamestnancov
neodpovedal a vo viacerých prípadoch reagoval spôsobom porušujúcim právne predpisy. Individuálny
list zaslalo okrem žalobkyne ďalších desať zamestnancov a šesť bývalých zamestnancov.

13. Dňa 7.7.2011 predložila žalobkyňa výkonnému riaditeľovi vypracovaný návrh antidiskriminačnej
žaloby vypracovanej pre klienta Q., ku ktorému priložila aj sprievodný list, v ktorom okrem iného uviedla,
že vedúca oboru nemá k návrhu pripomienky a že je pripravená na odbornú konzultáciu k návrhu. Pripodávaní návrhu sa žalobkyňa pýtala, či je potrebné spolu s návrhom vyplniť nejaký formulár, na čo
asistentka uviedla, že nevie. Návrh bol konzultovaný s klientom a v plnom rozsahu s ním súhlasil. Dňa
18.7.2011 P.. U. napísala odporúčanie na podanie antidiskriminačnej žaloby a informovala žalobkyňu

o potrebe spracovania úradného záznamu k podanému návrhu, ktorý v ten deň vypracovala. Klient sa
následne opakovane pýtal, či žaloba podaná. Žalobkyňa žiadala o prijatie výkonného riaditeľa, čomu
nevyhovel. Dňa 25.7.2011 napísala žalobkyňa list riaditeľovi, kde poukázal nato, že sa k návrhu doposiaľ
nevyjadril, ani žalobkyňu neprijal. Po obdržaní listu si riaditeľ žalobkyňu zavolal do kancelárie, kde na
žalobkyňu slovne útočil a vyhrážal sa. Preto privolala aj kolegyňu P.. Q. a v jej prítomnosti riaditeľovi

dávala celý spis spolu s odporúčaním, úradným záznamom, troma výtlačkami návrhu žaloby, ako aj
ďalšími náležitosťami, ktorý riaditeľ odmietol prevziať. Následne asi tri hodiny po stretnutí obdržala list
výkonného riaditeľa, ktorým žiadal predloženie úplného spisu so všetkými náležitosťami, ktoré však
spis už obsahoval dňa 18.7.2011 a ktorý odmietol prevziať. Požadované doplnenia však neukladajú
žiadne právne predpisy, ani interné predpisy Q.. Na výzvu žalobkyňa reagovala listom zo dňa 27.7.2011,
ktorým spis opätovne riaditeľovi predložila s uvedením, že požadované náležitosti boli súčasťou spisu

už dňa 18.7.2011, na ktorý riaditeľ nereagoval. Dňa 11.8.2011 sa riaditeľ dožadoval informácie, či je na
žalobuzákonnálehota.Informáciužiadalprostredníctvomasistentky,ktorábolaužalobkynevkancelárii,
ktorej riaditeľ volal na telefón, pričom odmietal komunikovať so žalobkyňou priamo. Tiež uviedla, že
súčasnú situáciu vníma klient ako obštrukciu. Následne si riaditeľ vyžiadal telefónne číslo klienta, ktorý
ju následne informoval o obsahu telefonátu. Výkonný riaditeľ nakoniec podpísal žalobu dňa 15.8.2011

v znení zo dňa 7.7.2011.

14. V roku 2010 sa na Q. obrátil zdravotne postihnutý klient, ktorý sa staral ďalšiu ťažko zdravotne
postihnutú pani. V snahe pomôcť týmto osobám žalobkyňa vykonala množstvo úkonov. Dňa 11.8.2011
tento klient listom požiadal výkonného riaditeľa o naliehavé osobné prijatie. Tento list bol dňa 16.8.2011

predložený žalobkyni s ceruzkou dopísaným meno žalobkyne, kde bolo uvedená otázka v čom je
porušenie ústavy, prosím o stručné stanovisko. Uvedené bolo bez podpisu. Žalobkyňa usúdila, že
ide o pokyn výkonného riaditeľa. Dňa 26.8.2011 predložila výkonnému riaditeľovi stanovisko k tejto
žiadosti. Napriek uvedenému výkonný riaditeľ klienta neprijal, žalobkyňa ani nemá vedomosť, že by
niekedy prijal nejakého klienta. Klient dňa 28.10.2011 telefonicky požiadal žalobkyňu o vypracovanie

odvolaníprotitromrozhodnutiaúradupráce.Dohodlisa,žedňa2.11.2011donesienastrediskopríslušné
doklady a žalobkyňa do 4.11.2011 vypracuje odvolania. Dňa 2.11.2011 však sekretárka výkonného
riaditeľa poslala tohto klienta preč. Kým žalobkyňa prišla na recepciu, klient tam už nebol. Doklady
tam však nechal a žalobkyňa do 4.11.2011 predmetné odvolania vypracovala. Ešte dňa 2.11.2011 sa
podarilo žalobkyni telefonicky skontaktovať s klientom a ubezpečiť ho, že právna pomoc mu bude

poskytnutá. Dňa 16.11.2011 bola žalobkyni doručený list výkonného riaditeľa č. XXXX/XXXXX-XX-Q.,
ktorým riaditeľ žiadal žalobkyňu o vysvetlenie neuskutočnenia stretnutia. Na predmetný list žalobkyňa
odpovedala listom č. XXXX/XXXXX-X H. zo dňa 16.11.2011, v ktorom podrobne opísala priebeh udalosti,
že odvolania boli spracované, ako aj to, že klienta ešte v deň stretnutia o situácii telefonicky informovala.
Dňa 21.11.2011 výkonný riaditeľ žalobkyni osobne odovzdal list č. XXXX/XXXXX-XX Q.: "Výzva na

odstránenie neuspokojivého plnenie pracovných úloh a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny".
V tejto výzve uvádza, že Q. bola doručená sťažnosť klienta zo dňa 4.11.2011, podľa ktorej nebol dňa
2.11.2011 prijatý v priestoroch Q., napriek tomu, že mal vopred dohodnuté stretnutie. Ďalej uvádza,
že podľa šetrenia dňa 2.11.2011 bezdôvodne neprijala klienta, s ktorým žalobkyňa mala dohodnuté
stretnutie. Uvedené konanie bolo hodnotené ako porušenie interných pravidiel neobmedzeného styku

pracovníkov odboru právnej a služieb s klientmi. Výkonný riaditeľ sa žiadnym spôsobom nevyjadril k
predloženým odvolaniam vypracovaným pre klienta, ani žalobkyni neposkytol sťažnosť klienta. Túto
sťažnosťneskôrposkytolžalobkyniklientavyplývaznej,ženesmerujeprotižalobkynialeprotiriaditeľovi
a vrátničke, ktorá ho poslal preč. Na výzvu reagovala žalobkyňa listom zo dňa 2.11.2011, č. XXXX/
XXXXX-H., v ktorom reagovala na tvrdenia uvedené v upozornení tak, že tieto považuje za podsúvanie

viny na stranu žalobkyne, čo považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, zákonníkom práce, ale aj
s čl. 19 ods. 1 Ústavy. Napriek zásahu do práv žalobkyňa za závažnejšie považuje, že na šikanu použil
riaditeľ príbeh dvoch starých, chorých a bezbranných osôb.

15. Žalobkyňa spolu s F.. F. B. a P.. Q. listom zo dňa 19.8.2011 požiadali výkonného riaditeľa

o zabezpečenie vzdelávania v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Zo strany žalobkyne išlo o
prvú žiadosť o zabezpečenie vzdelávania zamestnávateľom. Napriek tomu, že riaditeľ sa mohol
o prípadnej potrebe spresnenia požiadavky osobne informovať, reagoval na požiadavku listom č.
XXXX/XXXXX-XX Q. z 2.11.2011 s názvom: Doplnenie údajov k zabezpečeniu vzdelávania v oblastidôchodkového zabezpečenia, kde formuloval jedenásť otázok týkajúcich sa možného obsahu, formy
zabezpečenia, odôvodnenia potreby predmetného vzdelávania, vrátane štatistických údajov, napriek
tomu, že žalobkyňa vždy k 15. dňu v mesiaci elektronicky cestou riaditeľky odboru predkladá riaditeľovi

štatistiku vybavených právnych podaní. Napriek uvedenému žalobkyňa reagovala listom zo dňa
8.11.2011 č.XXXX/XXXX-X H., v ktorom spochybňuje opodstatnenosť položených otázok, pričom
poukázala na to, že na výzvu odpovedal po 10 týždňoch. Uvedený spôsob považuje za šikanózny,
najmä s prihliadnutím na pracovnú záťaž žiadateliek v tom období, kedy museli vybavovať aj časť
agendy regionálnych kancelárii. Vo výzve na odstránenie neuspokojivého plnenia pracovných úloh a

upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 21.11.2011 okrem iného riaditeľ poukazuje na to, že v
súvislosti so žiadosťou o zabezpečenie vzdelávania na výzvu zo dňa 2.11.2011 riadne nereagovala a
vyzval žalobkyňu, aby na túto výzvu meritórne odpovedala, keďže nedostatočným odvodnením žiadosti
sa stredisko vystavuje nebezpečenstvu, že vynaložené prostriedky budú považované za nehospodárne
vynaložené. Vyzval žalobkyňu, aby si plnila svoje pracovné povinnosti a plnila pokyny nadriadených.
Obdobná výzva a upozornenie bolo doručené aj P.. T. Q.. Na výzvu riaditeľa z 21.11.2011 žalobkyňa

reagovala listom z 2.12.2011 č. XXXX-XXXXX-H. I. X.XX.XXXX, v ktorom argumentuje, že požiadavky
riaditeľa sú nedôvodné, vzdelávanie zamestnancov je zákonnou povinnosťou, preto nie je dôvod na
ich štatistické a iné odôvodňovanie, keďže táto požiadavka má zákonný základ. Výzva riaditeľa zo dňa
2.11.2011 nesledovala žiadny legitímny cieľ, ale ma účel iba šikanovať zamestnancov, ktorí požiadali o
zabezpečenie vzdelávania podľa § 153 zákonníka práce. Riaditeľ tiež nepožadoval analýzu štatistických

údajov z ostatných súčastí Q., napriek tomu, že to vyplývalo z organizačného poriadku, resp. pracovných
zmlúv.

16. Žalobkyni bol dňa 13.3.2012 doručený list označený ako "Výzva na upustenie od nevhodného
správania a výzva na nápravu vzťahov na pracovisku", v ktorej výkonný riaditeľ žalobkyni vytýkal,

že sa mala nehodne správať k pani A. Q., ktorá dňa 16.1.2012 mala dať výpoveď z pracovného
pomeru z dôvodu neakceptovateľného správania žalobkyne voči nej. V liste sa uvádza, že žalobkyňa
mala nevhodným spôsobom dňa 13.2.2011 odmietnuť prevzatie potvrdenia, napriek tomu, že pani Q.
žalobkyni vysvetlila, že predmetné dokumenty prevzali aj iný zamestnanci. Vzhľadom na správanie
žalobkyne mala byť pani Q. nútená opustiť kanceláriu žalobkyne. Následne pani Q. mala požiadať

riaditeľa o to, aby nemusela pracovne dochádzať do styku so žalobkyňou. K ďalšej konfliktnej situácii
medzi pani Q. a žalobkyňou malo dôjsť v súvislosti s úradným záznamom zo dňa 14.2.2011 o
obsahu porady odhľadne alternatívnej správy strediska k dohovoru OSN o hospodárskych, sociálnych a
kultúrnych právach, kedy mala žalobkyňa arogantne, povýšene a hlučne vyčítať pani Q., že žalobkyňu
nezavolalanaporadunapriektomu,žejejpaniQ.oznámila,žetakýpokynodriaditeľanemala.Vzhľadom

na uvedené riaditeľ vyzval žalobkyňu na nápravu nehodného správania. Tieto tvrdenia žalobkyňa
považuje za vykonštruované a nepravdivé. Pani Q. bola iba použitá ako vedúca sekretariátu a blízka
spolupracovníčka riaditeľa. Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, preddavkoch na
daň, o dani vybratej zrážkou z týchto príjmov za kalendárny rok 2011 žalobkyňa odmietla prevziať
z dôvodu, že názov dokumentu sa nezhodoval s názvom na podpisovej listine a mala obavu, že by

to mohlo byť zneužité proti nej. Bola to naopak pani Q., ktorá sa nevhodne správala, keď žalobkyňa
odmietla prevziať potvrdenie a mala žalobkyni vyhrážať, že uvidí. Žalobkyňa bola zaradená do prípravy
alternatívnej správy strediska, avšak na poradu nebola prizvaná iba žalobkyňa a P.. Q., ktorá v tom
čase už končila pracovný pomer. V tom čase bolo bežné, že pani Q. žalobkyni zamlčovala dôležité
informácie so zámerom, aby spravila žalobkyňa chybu. Žalobkyňa tvrdí, že sa v žiadnom prípade

voči pani Q. neprávala nevhodne, ani nekričala, iba žiadala odpoveď na to, prečo nebola prizvaná na
poradu. Vierohodnosť vyjadrení pani Q. žalobkyňa spochybňuje vzhľadom na časové súvislosti udalostí
opísané vo výzve. Rovnako v evidencii strediska nebola výpoveď pani Q., ktorá naďalej pôsobila u
žalovaného. Navyše výzva bola žalobkyni zaslaná bez možnosti sa predtým vyjadriť k tvrdeniam pani
Q.. Konanie pani Q. považuje za účelové, striehla na to, aby do kancelárie žalobkyne prišla v čase,

keď tam bude sama, aby mohla vytvoriť situáciu, ktorá mohla byť využitá proti žalobkyni. Žalobkyňa
správne predpokladala, že pani Q. jej úmyselne zašle neprávne potvrdení o príjmoch, čo sa aj udialo
v marci 2012, keď bolo žalobkyni doručené opravené potvrdenie, v čase keď už predpokladala, že
žalobkyňa bude mať podané daňové priznanie. Chybné potvrdenia pani Q. zasielala žalobkyni aj po
skončení pracovného pomeru. Pani Q. mala nadštandardné postavenie, jej skutočná pozície žalobkyni,

ani jej kolegyniam nebola známa, v písomnom styku však vystupovala ako vedúca sekretariátu. Riaditeľ
vydal aj dokument stanovujúci kvalifikačné predpoklady zamestnancov strediska v ktorom pre vedúcu
sekretariátu bolo stanovené vzdelanie ako vysokoškolské alternatívne úplne stredoškolské s maturitou.
Rovnako požiadavka na jazykové znalosti spočítava iba v pasívnej znalosti cudzieho jazyka. Oproti tomupre podriadených vedúcej sekretariátu - napr. odbornú asistentku - špecialistku a pre knihovníčku, bolo
stanovené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a aktívna znalosť cudzieho jazyka. Nadštandardné
postavenie potvrdzuje aj správanie pani Q., ktorá sa správala ako nadriadená, najmä keď riaditeľ

odmietal komunikovať s pracovníčkami odboru právnej pomoci a služieb, a pani Q. ústne tlmočila pokyny
riaditeľa.

17. Ďalším príkladom šikanózneho konania boli okolnosti pracovnej cesty žalobkyne do Ružomberka,
ktorúmalanastúpiťdňa11.2.2012.Dňa4.1.2012požiadalariaditeľaosúhlasspracovnoucestou,pričom

navrhla použiť vlak. Dňa 5.1.2012 riaditeľ cestu schválil vrátane cesty rýchlikom. Následne pani Q. dňa
11.1.2012 zaslala objednávku pre externého šoféra na vykonanie cesty so žalobkyňou do Ružomberka.
Keď si túto objednávku žalobkyňa u pána V. overovala, zistila, že ide o fiktívnu objednávku. Zrejme s
úmyslom uviesť žalobkyňu do omylu.

18. Dňa 13.3.2012 bol žalobkyni doručený list "Písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie

pracovných úloh a upozornenie na možnosť výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. d/ ods. 4 zákona
č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce", v ktorej riaditeľ upozorňuje žalobkyňu na neplnenie si úloh, ktoré jej
vyplývajú z pracovnej zmluvy v súvislosti s vykonávaním pracovnej úlohy denného monitoringu portálu
právnych predpisov ministerstva spravodlivosti SR, ktorý spočíval v sledovaní materiálov predložených
na pripomienkovanie, ktoré by súviseli s pôsobnosťou strediska a v prípade pozitívneho nálezu túto

skutočnosť po schválení vedúcou odboru P.. U. oznámiť riaditeľovi spolu s odporučením, či by sa
stredisko malo k materiálu vyjadriť. V prípade takéto materiáli nebudú predložené na pripomienkovanie,
mala žalobkyňa túto skutočnosť po schválení P.. U. dať na vedomie riaditeľovi vždy v pondelok
do 10:00. Dňa 22.3.2012 vláda SR mala na svojom rokovaní odsúhlasiť text tretieho Opčného
protokolu k právam dieťaťa. V upozornení sa uvádza, že medzirezortné pripomienkové konanie k

tomuto protokolu prebiehalo od 2.2.2012 do 8.2.2012, pričom informácia o tejto skutočnosti ku dňu
upozornenia riaditeľovi predložená nebola, čo vyhodnotil ako neuspokojivé plnenie pracovnej úlohy.
Žalobkyňa s týmto nesúhlasí, jej úlohou nebolo sledovať či do zoznamu pripomienkovaných materiálov
bol zaradený materiál, ktorý by sa dotýkal pôsobnosti strediska, ale predložiť správu o materiály, ktorý
by stredisko mohlo pripomienkovať v spojitosti s dodržiavaním ľudských práv, ako to vplýva zo zadania

pracovnej úlohy, ktorá bola žalobkyni uložená prostredníctvom P.. U.. Znenie pracovnej úlohy tak, ako
bolo naformulované v upozornení, definoval riaditeľ až deň po upozornení listom zo dňa 14.3.2013
adresovaným P.. U.. Žalobkyňa každý pondelok predkladala informáciu, či odporúča alebo neodporúča
niektorý zo zverejnených dokumentov pripomienkovať. Predmetný protokol žalobkyňa nepovažovala
za potrebné pripomienkovať zo strany Q., nakoľko v texte nevidela žiadne vecné nedostatky, čo

potvrdzuje aj vyhodnotenie pripomienkového konania. Agenda práv dieťaťa bola v júni 2011 presunutá
na odbor právnej pomoci a služieb, avšak bez personálneho zabezpečenia. Túto agendu nemala žiadna
pracovníčka v náplni, ani nebolo možné túto agendu kapacitne zabezpečiť, na čo bol márne opakovane
upozorňovaný aj riaditeľ. Ani na sledovanie právnych predpisov neboli vytvorené základné pracovné
podmienky, v tom čase boli na odbore už iba dve pracovníčky a jedna vedúca. Takýto postup považuje

za obzvlášť cynický, pretože nie len žalobkyňa pociťovala nezáujem riaditeľa riešiť agendu práv detí,
hoci to navonok deklaroval, ale bez skutočných riešení.

19. Ďalšou skutočnosťou na ktorú žalobkyňa poukazuje je, že dňa 28.3.2012 výkonný riaditeľ
rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým zrušil pracovné pozície všetkým zamestnancom a

vytvoril nové pracovné pozície. Novovytvorené pozície neponúkol žiadnemu zo zamestnancov, ktorí
upozorňovali na nedostatky v riadiacej činnosti riaditeľa. V januári až v apríli 2012 boli prijatí minimálne
5 noví zamestnanci, z ktorých len jedna mala prax v oblasti aktívnej ochrany ľudských práv. Na odbore
právnej pomoci a služieb boli ponúknuté pracovné pozície F.. L. V. a F.. F. F. K., ktoré boli prijaté
zrejme v januári 2012 a ktoré na nedostatky v riadiacej činnosti neupozorňovali. Žalobkyňa rešpektuje

právo zamestnávateľa na výber zamestnancov, ale nie aby sa zbavil všetkých, ktorý poukazovali na
nedostatky. Vzhľadom na to, že žalobkyni bolo zrejmé, že stredisko žalobkyni neponúkne pracovné
miesto, ale aj preto, že bola vyčerpaná dlhodobou šikanou a riaditeľ žalobkyni uviedol, že sa s ňou rozlúči
inak, že už mohla vidieť čo dokáže, ale to zďaleka nie je všetko, podpísala žalobkyňa dňa 10.4.2012
dohodu o skončení pracovného pomeru. Žiaden so zamestnancov, ktorí upozorňovali na nedostatky

riaditeľa, nedostal ponuku nového miesta. Ponuku dostali iba tí, čo neupozorňovali na nedostatky. Po
tom, čo zamestnanci na toto verejne upozornili, riaditeľ pred médiami vyhlásil, že ponuku dal všetkým
zamestnancom.20. Uvedené konanie žalobcu považuje žalobkyňa za diskriminačné. Spôsob riadenia výkonného
riaditeľa nesledoval žiaden legitímny ciel, porušoval právne predpisy a dobre mravy. Týmto spôsobom
zneužíval svoje postavenie voči jemu nepohodlným zamestnancov.

21. Žalobkyňa súdu predložila: pracovnú zmluvu, text výzvy zamestnancov Q. zo dňa 25.11.2010,
fotokópiu Protokolu o výsledku kontroly hospodárenie s verejnými prostriedkami v Q. Q. pre Ľ. X. zo
dňa 21.6.2011 s dodatkom zo dňa 12.8.2011, žiadosť zo dňa 1.7.2011, žiadosť o poskytnutie stoličiek zo
dňa 8.2.2011, záznam zo stretnutia zamestnancov a štatutárneho zástupcu zo dňa 11.4.2011, Interný

list č. XXX zo 17.5.2011, písomné vyjadrenie P.. K. z 19.5.2011, vyjadrenie pani B. zo dňa 19.5.2011,
fotokópia evidencie dochádzky, vyjadrenie F.. B. L., príkaz riaditeľa č. 5/2011 zo 7.7.2011, fotokópia
žiadosti o dovolenku, žiadosť žalobkyne zo dňa 7.7.2011, fotokópia organizačného poriadku, žiadosť
o nápravu zo dňa 4.5.2011, žiadosť o poskytnutie zápisnice z porady konanej dňa 29.7.2011, žiadosť
o dodržiavanie právny predpisov zo dňa 26.8.2011, list č. XXXX zo dňa 27.10.2011, fotokópia listu
žalobkyne správnej rade Q., dokumentácia týkajúca sa návrhu žaloby pána J. zo dňa 7.7.2011 (úradný

záznam z 18.7.2011, list žalobkyne zo dňa 25.7.2011, list výkonného riaditeľa zo dňa 25.7.2011, list
žalobkyne zo dňa 27.7.2011, žiadosť klienta a mail klientovi zo dňa 2.8.2011, výtlačok komunikácie
medzi klientom a žalobkyňou zo dňa 2.8.2011 a 11.8.2011, list žalobkyne zo dňa 11.8.2011), žiadosť
klienta p. F. z 11.8.2011 o osobné prijatie, stanovisko žalobkyne k žiadosti klienta, fotokópie odvolaní,
list riaditeľa zo dňa 21.11.2011, sťažnosť klienta zo dňa 4.11.2011, list žalobkyne zo dňa 2.12.2011,

výzva ma odstránenie neuspokojivého plnenia pracovných úloh a upozornenie na porušenie pracovnej
disciplínyč.XXXX/XXXXX-XXQ.zodňa21.11.2011,listzodňa19.8.2011,listriaditeľazodňa2.11.2011,
list žalobkyne zo dňa 8.11.2011, výtlačok štatistík, výzva na upustenie od nevhodného správania
a výzva na nápravu vzťahov na pracovisku zo dňa 13.3.2012, list žalobkyni zo dňa 26.3.2012,
list žalobkyne zo dňa 25.5.2012, list žalobkyne zo dňa 26.6.2012, list žalobkyni zo dňa 22.5.201,

1.6.2012, 7.6.2012, 11.6.2012 a 6.7.2012, výňatok z dokumentu Kvalifikačné predpoklady na pracovné
pozície zamestnancov a zamestnankýň Q. Z. Q. pre Ľ. X., list žalobkyne zo dňa 4.1.2012, fotokópia
cestovného príkazu, objednávka zo dňa 5.1.2012, Písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie
pracovných úloh a upozornenie na možnosť výpovede zo v zmysle § 63 ods. 1 písm. d/ ods. 4
zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce zo dňa 13.3.2012, mail P.. U. zo dňa 28.10.2011, list zo dňa

14.3.2012, fotokópia ručne písaného listu P.. U. zo dňa 7.11.2011, list žalobkyne zo dňa 14.11.2011,
organizačná schéma žalovaného, vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, výtlačok
článku denníka SME, prijatie rozhodnutia o organizačných zmenách z 28.3.2012, list zamestnancov č.
XXXX zo dňa 27.10.2011, dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 10.4.2012.

22. Žalobkyňa navrhla vypočuť svedkov: P.. T. Q., E.. F.., X.., F.. F. B., L. B., F.. B. L.Ú., X.. F. I., X..
X. U., F.. M. J..

23. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a tvrdenia žalobkyne za účelové. V tomto smere poukazuje
na to, že žalobkyni skončil pracovný pomer u žalovaného na dobu určitú a bola opätovne oslovená

vtedajším výkonným riaditeľom s pracovnou ponukou na dobu neurčitú. Uviedol, že žalobkyňa už
nie je zamestnankyňou žalovaného. Je toho názoru, že je to konanie žalobkyne, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi a vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva. Konanie žalobkyne podľa názoru
žalovaného nesledovalo legitímny cieľ, ale bo uspokojenie jej potrieb, ale úmysel žalovaného poškodiť.
V tom čase výkonný riaditeľ (P.. O.) nastúpil do funkcie v decembri 2010. Výkonný riaditeľ ponúkol

žalobkyni trvalý pracovný pomer od 1.2.2011, pričom žalobkyňa od svojho nástupu vytvárala situácie,
ktorými znemožňovala plniť si svoje pracovné povinnosti, opakovane mu vytýkala stav, ktorý pretrvával
z čias jeho predchodcu o obracal sa priamo na riaditeľa namiesto nadriadenej žalobkyne. Po nástupe
výkonného riaditeľa do funkcie sa venoval najmä kontrole zo strany zo strany Najvyššieho kontrolného
úradu a snahe zabezpečiť efektívny chod Q.. Žalovaný je právnickou osobou zriadenou podľa zákona

č. 308/1993 Z.z., ktorí plní úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd a z toho dôvodu považuje
tvrdenia žalobkyňa za nanajvýš závažné. Žalovaný je toho názoru, že konanie primárne nesmeruje voči
nemu ale voči osobe bývalého výkonného riaditeľa, voči ktorému bola žalobkyňa zaujatá už pred jeho
nástupom do funkcie.

24. Žalovanému bola dňa 28.11.2011 doručená sťažnosť na dodržiavanie predpisov na ochranu
osobnosti, antidiskriminačného zákona, Zákonníka práce a ďalších všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorým 5 zamestnankýň reagovalo na obsah pracovnej porady zo dňa 28.7.2011. Žalovaný
má za to, že z predložených podkladov nevyplýva, že by sa žalobkyňa stážovala na porušenia zásadrovnakého zaobchádzania, pričom ak bola toho názoru, mala možnosť sa obrátiť aj na Inšpektorát
práce, čo však neurobila. Žalobkyňa požadovala okrem iného C. poradu, poukazovala na nefungovanie
telefónov, výpadky internetu, nefunkčnosť počítačových systémov, neprijateľné podmienky pri prijímaní

klientov, problém s kľúčmi a stoličkou. Žalovaný postupne predmetné sťažnosti riešil a podľa možnosti
aj vybavoval. Žalovaný popiera, že by sa zo žalobkyňou zaobchádzalo inak ako s inými osobami.
Nevytváral zastrašujúce, nepriateľské prostredie tak, ako to uvádza žalobkyňa.

25. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom dal priestor na vyjadrenie stranám, vykonal

dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkov: P.. T. Q., E.., X.., L. B., F.. B. L., P.. L. U., F.. F. Q. (B.), P.. T.
I.,P..P.O.,A.Z.Q.,F.E.,F..K.G.,F..F.F.K.,F..T.Z.,oboznámenímsaslistinamiuvedenýmivyššie(ods.
21), ako aj s listinami predloženými v ďalšom priebehu konania: list výkonného riaditeľa z 13.3.2012
(aktualizácia pracovnej úlohy), list výkonného riaditeľa zo dňa 15.3.2012 (žiadosť o pracovnú verziu),
predloženie pracovnej verzie a pracovný materiál, zápočtový list žalobkyne zo dňa 1.6.2012, 7.6.2012,
4.7.2012, mail P.. U. zo dňa 10.2.2011, mail F.. L. zo dňa 10.2.2011, mail F.. G. zo dňa 28.2.2011,

list z 3.2.2012, školenie z aplikácie legislatívy upravujúce dôchodkové poistenie a vznik nárokov na
jednotlivé druhy dôchodkových dávok, list č. XXXX/ XXXXX-X J. L. z 22.12.2011, príkaz výkonného
riaditeľa č. X/XXXX, list žalobkyne a F.. B. zo dňa 13.6.2011 s názvom "príkaz č.X/XXXX", mobbing a
bossing na pracovisku Správa z VÚ č.XXXX, úradný záznam z 15.2.2011, záznam z 23.1.2012, správa
o zabezpečení poskytnutia informácií F.. I. k listu č. XXXX, list F.. J. z 12.1.2010, emailová komunikácia

p. B. a p. U. z 24.1.2011, list žalobkyne zo dňa 7.7.2011 adresovaný riaditeľovi, odporúčanie na podanie
antidiskriminačnej žaloby z 18.7.2011, úradný záznam žalobkyne z 18.7.2011, záznam dochádzky za
júl 2011, interný list č. XXXX/XXXX-XX Q. z 25.7.2011, interný list č. XXXX/XXXXX-X H., emailová
komunikácia z 2.8.2011 medzi žalobkyňou, p. Q., p. B. a p. J., emailová komunikácia z 11.8.2011 medzi
p. J., p I. a p. B., list žalobkyne výkonnému riaditeľovi z 11.8.2011, splnomocnenie p. J. z 8.6.2011,

substitučné plnomocenstvo žalobkyne z 15.8.2011, list strediska č. XXXX/XXXXX-XX J. L., vyjadrenie k
postupu pri podávaní žaloby v právnej veci pána J. zo dňa 20.11.2012 (bez príloh), rozhodnutie MFSR zo
dňa 14.5.2012, list z 7.2.2011 adresovaný ČSOB poisťovni, list SKP z 30.11.2010, odborné stanovisko
strediska podľa §1 ods. 2 písmeno f) zákona č. 308/1993 Z.z., objednávka z 22.12.2010, žiadosť
adresovaná výkonnému riaditeľovi o poskytnutie dvoch kusov stoličiek žalobkyne a F.. B., záznam

zo stretnutia zamestnancov a štatutárneho zástupcu SNSĽP zo dňa 11.4.2011, objednávka kresla z
5.5.2011, zoznam kancelárskeho vybavenia (1 strana), informácia výkonného riaditeľa o zabezpečení
požiadaviek niektorých zamestnancov zo dňa 13.5.2011, pracovná zmluva žalobkyne a opis pracovnej
činnosti, dohoda o zvýšení kvalifikácie medzi Q. a F.. Z. zo dňa 28.12.2010, pracovná zmluva a opis
činnosti F.. Z.Ž., dochádzka F.. Z. za mesiace september až november 2011, priepustka p. Z. zo dňa

11.5.2011, záznam prítomnosti na pracovisku z 11.5.2011, cestovný príkaz žalobkyne k podujatiu Svit
konanom dňa 11.5.2011, správa z pracovnej cesty z 18.5.2011, cestovný príkaz Mgr. B. k podujatiu Svit
konanom dňa 11.5.2011, správa z pracovnej cesty z 19.5.2011 spracovaná F.. B., cestovný príkaz F.. G.
k podujatiu Svit konanom dňa 11.5.2011, správa zo služobnej cesty F.. P. F. zo 16.5.2011, vyjadrenie F..
L. k účasti žalobkyni na podujatí vo Svite zo dňa 23.5.2011, záznam zo stretnutia z 11.4.2011, informácia

o zabezpečení požiadaviek zamestnancov zo dňa 13.5.2011, príkaz výkonného riaditeľa č. X/XXXX,
stanovisko k zamýšľaným presunom P.. U. z 21.9.2011, bod č. 7 z úloh zo stretnutia z 11.4.2011 spísaný
p. E., email p. U. z 28.6.2011 ohľadne zastupovania z 10:10 hod. a 18:39 hod., dochádzka za júl 2011,
dovolenkový lístok P.. U. zo dňa 14.6.2011, dovolenkový lístok P.. Q. zo dňa 17.6.2011, dovolenkový
lístok žalobkyne z 28.6.2011, 14.11.2011, 11.4.2012, 1.2.2012, žiadosť o informáciu zo dňa 7.7.2011

spísanú žalobkyňou, správa o zabezpečení poskytnutia informácií k listu č.XXXX, list podpredsedu vlády
zo dňa 30.7.2010 č. F.-XXX s prílohou, výzva zamestnancov Q. správnej rade z 25.11.2010, uznesenie
správnej rady č. XXX z 26.11.2010, list žalobkyne správnej rade z 22.11.2011, bod č.5 zo zasadnutia
správnej rady z 21.12.2011, monitoring médií zo dňa 14.6.2011, výzva na odstránenie prekážok v práci
a žiadosť o nápravu adresovaná výkonnému riaditeľovi zo dňa 4.5.2011, žiadosť o poskytnutie zápisnice

z porady konanej 29.7.2011, žiadosť o dodržiavanie predpisov na ochranu osobnosti zo dňa 26.8.2011,
sťažnosť zo dňa 14.11.2011, žiadosť o písomné vysvetlenie zo dňa 16.11.2011 č. XXXX/XXXXX-XX Q.,
odpoveď výkonnému riaditeľovi zo dňa 16.11.2011 č. XXXX/XXXXX-X H., list výkonného riaditeľa p. F. zo
dňa 21.12.2011, list p. E. k sťažnosti p. F. zo dňa 7.11.2011, vyjadrenie p. Q. ohľadne odmietnutia klienta,
emailová komunikácia žalobkyne a p. U. z 28.10.2011, výzva na odstránenie neuspokojivého plnenia

pracovných úloh a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 21.11.2011 č. XXXX/XXXXX-XX Q.,
list s názvom zabezpečenie vzdelávania z 19.8.2011, záznam z pracovnej porady zo dňa 12.9.2011, list
doplnenie údajov k zabezpečeniu vzdelávania zo dňa 2.11.2011 č. XXXX/XXXXX-XX Q., list odpoveď
na doplnenie údajov za zabezpečeniu vzdelávania zo dňa 7.11.2011 č. XXXX/XXXXX-X H., odpoveďna list XXXX/XXXXX-XX Q. z 8.11.2011, list zo dňa 3.2.2012 vo veci školenia z aplikácie legislatívny
upravujúcej dôchodkové poistenie, výpoveď p. Q. podľa § 67 ZP zo dňa 16.5.2012, výzva na upustenie
od nevhodného správania a výzva na nápravu vzťahov na pracovisku zo dňa 13.3.2012, úradný záznam

zo dňa 14.2.2012 o odovzdávaní potvrdenia o príjmoch FO, úradný záznam z 15.2.2012, záznam z
porady zo dňa 13.2.2012, záznam z porady zo dňa 17.2.2012, email p. U. adresovaný p. žalobkyni zo
dňa 12.3.2012, list aktuálna pracovná verzia príspevku správe strediska zo dňa 15.3.2012, list p. Q.
adresovaný žalobkyni zo dňa 26.3.2012, žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 25.5.2012, žiadosť
o sprístupnenie informácií zo dňa 14.3.2012, odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnenie informácií

zo dňa 26.6.2012, výzva na bezodkladné vydanie potvrdenia o zamestnaní zo dňa 25.5.2012, výňatok
z požiadavkám na výkon funkcie vedúci sekretariátu, výtlačok článku štrajk alebo 15 eur mesačne
pre rušňovodiča 2.1.2012, list žalobkyne zo dňa 4.1.2012 adresovaný riaditeľovi s názvom pracovná
cesta, cestovný príkaz žalobkyne na cestu konanú dňa 11.1.2012, list p. Q. výkonnému riaditeľovi z
5.1.2012, objednávka vozidla z 5.1.2012 na písomnosti sa nachádza aj vyjadrenie vodiča, písomné
upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo dňa 13.3.2012, email p. U. adresovaný

žalobkyni zo dňa 28.10.2011, list žalobkyne adresovaný riaditeľovi z 13.2.2012, list adresovaný p. U.
zo dňa 14.3.2012 s názvom denný monitoring portálu právnych predpisov Ministerstva spravodlivosti
SR, odôvodnenie sledovania portálu právnych predpisov, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných
zmenách z 28.3.2012, dohoda o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou zo dňa 10.4.2012,
koncepty návrhu dohody o skončení pracovného pomeru s pripomienkami žalobkyne, záznam z porady

vedenia zo dňa 4.1.2011 o 13:30 hod., záznam z porady vedenia zo dňa 14.1.2011 o 10:00 hod.,
list adresovaný p. U. zo dňa 29.3.2012 - závažné porušenie pracovných disciplín, prehľad rozpočtov
strediska za roky 2010 - 2017, žiadosť F.. B. o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 21.9.2011
a dohoda o skončení pracovného pomeru z 22.9.2011, žiadosť o skončenie pracovného pomeru
dohodou p. B. z 15.3.2011, skončenie pracovného pomeru podľa § 67 ZP P.. Q. zo dňa 20.12.2011,

dohoda o skončení pracovného pomeru F.. L. z 31.5.2011, výpoveď z pracovného pomeru adresovaná
P..U.z21.3.2012,čestnéprehláseniesvedkaP..O.sosvedčenýmpodpisomzodňa10.6.2019(súdubol
predložený k nahliadnutiu originál listiny), vyjadrenie sa k odpovedi P.. U. zo dňa 27.4.2012, vyjadrenie
k pracovnej morálke kolegyne zo dňa 25.5.2012.

26. Žalobkyňa považuje žalobu za dôvodnú a preukázanú vykonaným dokazovaním. Namieta viacero
dôkazov, ktoré boli vo veľkom množstve predložené na pojednávaní konanom dňa 20.6.2019, pričom
viaceré z nich považuje za účelovo vyhotovené pre účely súdneho konania. Je toho názoru, že neboli
vyhotovené v reálnom čase. Viaceré z nich neobsahujú predpísané náležitosti. Poukázala najmä na
rukou písaný úradný záznam z 15.2.2011, z ktorého nie je zrejmé, kto ho napísal. Týka sa klienta

pána U., ktorý žalobkyňu požiadal o pomoc aj po skončení pracovného pomeru žalobkyne. Záznam
z 23.1.2012, ktorý mala vytvoriť F.U.. F. K. je zle čitateľný a bol vytvorený osobou voči žalobkyni
zaujatou, preto spochybňuje obsah tohto záznamu. Správu o zabezpečení informácii k listu žalobkyne
č. 1135 tiež neobsahuje riadne náležitosti. Tento dokument považuje za účelovo vytvorený pre potreby
konania, pre zamestnávateľa bolo jednoduchšie vytvoriť odpoveď na otázky žalobkyne, ako vytvoriť

túto správu. Vyjadrenie P.. O. zo dňa 20.12.2012 vo veci žaloby pána J. bolo vyhotovené po skončení
pracovného pomeru žalobkyne a obsahuje viacero nepravdivých tvrdení týkajúcich sa postupu riaditeľa
vo veci žaloby pána J.. Záznam z porady zo dňa 12.9.2011 nie je označený a nebol v informačnom
systéme, ani výpoveď pani Q. zo dňa 16.1.2012. Úradný záznam o odovzdávaní potvrdenia zo dňa
14.2.2012 považuje za zrejme vyfabulovaný a nikdy s ním nebola oboznámená. Čestné prehlásenie

P.. O. obsahuje vymyslené a urážlivé tvrdenia. Rovnako vyjadrenie zo dňa 27.4.2012 nezodpovedá
skutočnosti. Vyjadrenie k pracovnej morálke zo dňa 25.5.2012 považuje vyprodukovaný dôkaz pre účely
súdneho konania, pričom obsahuje vyfabulované tvrdenia osočujúce žalobkyňu. Žalobkyňa namieta tiež
dôveryhodnosť svedkov žalovaného, ktorý vypovedali účelovo v prospech žalovaného a ich odpovede
nasvedčujú tomu, že boli inštruovaný, ako vo veci vypovedať.

27. Žalobkyňa má za to, že preukázala dôvodnosť podanej žaloby a v nej uvádzané tvrdenia. Žalovaný
konal v rozpore s dobrými mravmi, zneužíval svoje postavenie a zaobchádzal so žalobkyňou menej
priaznivo ako s inými zamestnancami, ktorý nepoukazovali na nedostatky v riadení strediska. Žalovaný
sa účelovými organizačnými zmenami zbavil kritikov zo strany zamestnancov a nové pracovné miesta

ponúkol novoprijatým zamestnancom a zamestnancom, ktorý nekritizovali. Žalovaný konal v rozpore s
článkami 12 ods. 1 a 2, čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 1, 2, 3 a 9 zákona č. 311/2001
Z.z. Zákonníka práce (ďalej len "ZP"), § 13 ods. 2, 3 a 5 ZP, § 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej len "ADZ"), § 2a ods. 2, 3 , 4 ADZ, § 3 ADZ. Žalobkyňa poukázala na to, že v rokoch
2011-2012 neboli vytvorené mechanizmy na ochranu ohlasovateľov protispoločenskej činnosti, preto
svoje postavenie označila zákonným pojmom "iné postavenie". Až neskôr došlo k prijatiu zákona č.

307/2014 Z.z. a 54/2019 Z.z. Poukazovanie žalobkyne na nedostatky u žalovaného nie sú subjektívnym
dojmom žalobkyne, ale boli preukázane aj výsledkom kontroly nezávislého kontrolného orgánu, ako aj
analytickou správa o činnosti a postavení Q. Z. Q. pre Ľ. X. v kontexte inštitucionálnej ochrany ľudských
práv na Slovensku, ktorý vláda prerokovala dňa 17.5.2011. Predložené rozhodnutie MFSR č. F.-XXX/
XXX zo dňa 14.5.2012 považuje za nezákonné. Žalovaným predložená dokumentácia o skončení

pracovných pomerov dohodou nepreukazuje, že tak zamestnanci chceli urobiť. Má za preukázané, že
u žalovaného sa vytvorili dve skupiny zamestnancov, pričom jedna bola zvýhodnená. Rozhodnutie o
žalobných návrhoch 2,3 a 4 považuje za jedinú možnú obranu za situácie, keď predmetné písomnosti
sú nedôvodné a môžu byť kedykoľvek použité proti žalobkyni. Žalovaný dlhodobo vytvárala nepriaznivé,
veľmi stresujúce pracovné prostredie a konal v rozpore s poslaním strediska. Účelovo vytváral konfliktne
situácie a zneužíval na vytváranie tlaku na zamestnancov, ktorí tieto praktiky kritizovali, ktorých

prejavomboliajupozorneniaavýzvy,ktorýchnedôvodnostisadomáha.Namiestovytváraniepriaznivých
pracovných podmienok žalobkyňu šikanoval nedôvodnými žiadosťami a výzvami, oproti zamestnancom,
ktorýnekritizovalispôsobriadeniastrediska.Dôsledkomdlhodobéhopôsobeniaenormnéhostresudošlo
aj poškodeniu zdravia a kvality života žalobkyne v súkromnom, sociálnom aj kultúrnom živote, z ktorými
sa doteraz vyporiadava. Má za to, že boli preukázané aj všetky konkrétne prípady porušovania dobrých

mravov, zneužívania práv a nerovnakého zaobchádzania.

28. Žalovaný považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že
došlo k porušeniu zásad rovnakého zaobchádzania a diskriminácii žalobkyne tým, že jej nevytváral
riadne pracovné podmienky, pričom mal zvýhodňovať iné osoby, ktoré na nedostatky nepoukazovali.

Žalobkyňou uvádzané konkrétne prípady porušenia práv zo strany žalovaného považuje za účelové.
Menej priaznivé zaobchádzanie bez ďalšieho nepredstavuje porušenie zákazu diskriminácie. Menej
priaznivé zaobchádzanie je ospravedlniteľné a nemožno ho stotožňovať s diskrimináciou v prípade, ak
je reakciou na neplnenie si povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy. Žalobkyňa dáva do príčinnej
súvislosti pre ňu negatívne pracovnoprávne následky s tvrdeným motívom žalovaného, ktorý mal

spočívať v menej priaznivom zaobchádzaní so zamestnancami, ktorí upozorňovali na zlé hospodárenie
s finančnými prostriedkami na pracovisku, v porovnaní s ostatnými zamestnancami, ktorí tak nerobili.
Tvrdenia žalobkyne považuje žalovaný za dokazovaním vyvrátené, čo preukazuje aj časová postupnosť
a kumulácia problémov, ktoré mali na pracovisku existovať. Žalovaný má za to, že konal v súlade s
dobrými mravmi a svojim konaním len reagoval na účelový výkon práv žalobkyne. S poukazom na

vykonané dokazovanie sa žalovanému javí, že ide výslovne o osobný konflikt žalobkyne s výkonným
riaditeľom. Je toho názoru, že bolo preukázané, že výkonný riaditeľ používal rovnaký prístup ku všetkým
zamestnancom. Žalovaný má za to, že žalobkyňa sa nevedela vnútorne vysporiadať s organizačnými
zmenami, ktoré sa dotkli Q. v dôsledku krátenia rozpočtu. Žiaden zo svedkov nepotvrdil vyhrážky
namietané žalobkyňou, ani okolnosti, za akých sa taká výmena názorov mali diať a čoho sa týkali.

Výkonný riaditeľ autoritatívne vystupoval voči všetkým zamestnancom. Riaditeľ si svoje povinnosti plnil
riadne a žiadnym spôsobom neubližoval klientom strediska. Je toho názoru, že svedeckými výpoveďami
boli vyvrátené tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k verejnému obstarávaniu. Rovnako okolnosti úpravy
písomností F.. B. neboli namietané samotnou svedkyňou. Vo veci zabezpečenia stoličky nedošlo k
diskriminačnému postupu, nová stolička bola žalobkyni zabezpečená. V súvislosti s povolením práce

na doma nebola žalobkyňa žiadnym spôsobom postihnutá, táto bola povoľovaná len výnimočne a to
s vedomím riaditeľa. Vo veci vyslania na školenie šlo o náplň práce žalobkyne, ktoré nevyžadovalo
špeciálnu prípravu a bolo žalobkyni oznámené dostatočne vopred. V časti zverejňovania nepravdivých
a zavádzajúcich informácii išlo o reakciu na C. poradu a písomnú formu zvolil vzhľadom na praktiky
zavedené zo strany žalobkyne. Neschválenie dovolenky predstavovalo ojedinelý prípad odôvodnený

zastupovaním na odbore. Vo veci zrážky zo mzdy išlo o chybu dodávateľa, ktorá bola bezodkladne
odstránená. Vo veci cesty do Ružomberka nešlo o žiaden zlý úmysel, ale reakciu na možný štrajk
železničiarov, cesta sa uskutočnila tak, ako bola aj pôvodne schválená. Vo vzťahu k upozorneniam na
neplnenie si pracovných povinností a porušeniu pracovnej disciplíny je žalovaný toho názoru, že tieto
sa zakladajú na objektívnych skutočnostiach. Výzvou na nápravu vzťahov na pracovisku nešlo o postih

žalobkyne a nebolo jej vytýkané neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Vo všetkých troch prípadoch išlo
o konanie v zmysle zákonníka práce. Námietky žalobkyne proti rozhodnutiu o organizačných zmenách
považuje žalovaný za tendenčné. Je toho názoru, že žalobkyňa účelovo interpretuje udalosti vo svoj
prospech. Kritické vyjadrenia výkonného riaditeľa na adresu žalobkyne uvedené v písomnostiach,zvýšená intenzita komunikácie, prípadne vyhýbanie sa kontaktu so žalobkyňu nemožno označiť za také
zásahy do osobnostných práv žalobkyne, ktoré by spôsobili značné zníženie vážnosti a dôstojnosti
žalobkyne v spoločnosti v zmysle § 13 OZ. Žalovaný poukazuje na to, že nikto iný na šikanu alebo

diskrimináciu na pracovisku žalobu alebo sťažnosť nepodal a je toho názoru, že vyvrátil tvrdenia
žalobkyne a preukázal, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania nedošlo.

29. Podľa článku 12 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti
i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie,
rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z
týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

30. Podľa článku 36 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Zamestnanci majú právo na spravodlivé a

uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä
a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,
b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní,
c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,
d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,

e) primeraný odpočinok po práci,
f) najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie,
g) právo na kolektívne vyjednávanie.

31. Podľa § 13 ods. 1 ZP (v znení účinnom do 31.12.2012), zamestnávateľ je v pracovnoprávnych

vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon).

32. Podľa § 13 ods. 2 ZP (v znení účinnom do 31.12.2012), V pracovnoprávnych vzťahoch sa
zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu,
sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného
postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej
činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,

rodu alebo iného postavenia.

33. Podľa § 13 ods. 3 ZP (v znení účinnom do 31.12.2012), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto

nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak
postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh
na začatie trestného stíhania.

34. Podľa § 13 ods. 5 ZP (v znení účinnom do 31.12.2012), zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho

práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania
alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany
ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

35. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 ADZ, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze
diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti
alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a
rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho
pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je

potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

36. Podľa § 2a ods. 2, 3, 4 ADZ (v znení účinnom do 31.3.2013), priama diskriminácia je konanie alebo
opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzaloalebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je
navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou
osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne

odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého
záujmu. Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu
zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo
urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo
ľudskej dôstojnosti.

37. Podľa § 3 ods. 1 ADZ, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti
pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,
poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

38.Podľa§6ods.1,ods.2ADZ,Vsúladesozásadourovnakéhozaobchádzaniasavpracovnoprávnych

vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje
diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa
uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach
a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie")
vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do

zamestnania,
b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného
postupu v zamestnaní a prepúšťania,
c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch
aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu

zamestnania (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo
d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách
združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom
poskytujú.

39. Predmetom sporu boli tvrdenia žalobkyne, že v priebehu pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným
došlo k diskriminácii jej osoby. Žalovaný v rámci pracovnoprávneho vzťahu konal v rozpore s dobrými
mravmi, vytváral nepriateľskú atmosféru voči žalobkyni a zaobchádzal s ňou menej priaznivo z dôvodu,

že poukazovala na nedostatky v riadení strediska oproti zamestnancom, ktorí na tieto nedostatky
neupozorňovali.

40. Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, bolo predložené veľké množstvo listinných dôkazov
a strany predniesli rozsiahlu argumentáciu a interpretáciu udalostí na pracovisku žalovaného.

41. Samotné podstatné skutkové okolnosti neboli principiálne sporné, sporná bola najmä interpretácia
týchto udalostí, pričom sa súd vyjadrí v príslušnej časti k podstatným dôkazom, na ktorých založil svoje
rozhodnutie.

42. Žalobkyňa pôsobila u žalovaného od 1.6.2010 do 31.12.2010 a od 1.2.2012 do 30.4.2012 ako
právnička na odbore právnej pomoci a služieb. Po pracovnom pomere na dobu určitú bola opätovne
prijatá na rovnakú pozíciu na dobu neurčitú. Žalobkyňa sa definovala ako zásadová osoba, so silným
sociálnym cítením a empatiou, vyvíjala maximálne úsilie v prospech klientov, ktorý sa na Q. obrátili.
Nikdy klienta neodmietla. Vo vzťahu ku klientom a jej práci sa zhodne pozitívne vyjadrili svedkyne P..

U., P.. Q., F.. Q. (B.). Zasadzovala sa to, aby Q. plnilo svoje poslanie v súlade s Parížskymi princípmi.
Poukazovala na nedostatky, ktoré sa priečili postaveniu strediska a boli v rozpore s právnymi predpismi.

43. Na pozíciu výkonného riaditeľa žalovaného bol dňa 6.12.2010 menovaný P.. P. O.. Na miesto
výkonného riaditeľa nastúpil koncom roka v situácii, keď na rok 2011 bol podstatným spôsobom krátený

rozpočet,čovyplývaloajzpokynuministrafinanciízodňa30.10.2010avtakomtorežimemalzabezpečiť
chod Q.. Krátko po jeho nástupe začal výkon kontroly aj Najvyšší kontrolný úrad.44. Z vykonaného dokazovania a predložených dôkazov je zrejmé, že od nástupu žalobkyne
po 1.2.2012 došlo k postupnému rozvíjaniu konfliktov na pracovisku, pričom postupom času sa
pracovná komunikácia medzi výkonným riaditeľom a žalobkyňou zhoršovala. Žalobkyňa spolu o

ďalšími zamestnancami opakovane poukazovala na nevhodný spôsobom vedenia Q. vzhľadom na jeho
pôsobnosť a poslanie. V Protokole o výsledku kontroly hospodárenie s verejnými prostriedkami v Q. Q.
pre Ľ. X. zo dňa 21.6.2011 s dodatkom zo dňa 12.8.2011, sa uvádza, že Q. hospodárilo so zverenými
prostriedkami v rozpore s právnymi a nezabezpečovalo spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.
Žalobkyňatvrdila,ženamiestoplneniasizákonnýchpovinností,žalovanýzaťažovalzamestnancov,ktorý

na to poukazovali neopodstatnenými a šikanóznymi požiadavkami, obvineniami z porušenia pracovnej
disciplíny a vytváraním zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho,
zneucťujúceho a urážajúceho prostredia za túto kritiku. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa, po nástupe dňa
1.2.2011 svojim konaním, neodôvodnenou kritikou a požiadavkami znemožňovala priadny výkon práce
výkonného riaditeľa. S argumentáciou žalovaného sa súd nemôže stotožniť. Súd nepopiera, že aj
výkonný riaditeľ má svoje pracovné povinnosti a úlohy vo vzťahu k Q., avšak v pracovnoprávnych

vzťahoch vystupuje za žalovaného. Argumentáciu žalovaného a vyjadrenie svedka P.. O., ako aj
svedkýň P.. K., A. Q., písomnosť F.. V. zo dňa 25.5.2015, ktoré opisujú žalobkyňu ako značne konfliktnú
(arogantnú) a spochybňujú jej odbornú spôsobilosť súd považuje z hľadiska predmetu sporu za
nepodstatné. Žalovaný sa často vo svojich vyjadreniach snaží na jednu stranu objektivizovať konanie
riaditeľa vo vzťahu k žalobkyni a zľahčovať tvrdenia žalobkyne. Sám žalovaný v priebehu konania

priznal napäté vzťahy na pracovisku, že materiálno-technické zabezpečenie Q. bolo nedostatočné,
došlo k značnému nárastu agendy na odbore, kde žalobkyňa pracovala sám uviedol, že vystupovanie
výkonného riaditeľa bolo autoritatívne, pričom primárne poukázal na potrebu zabezpečenia chodu Q. za
zhoršenej finančnej situácie (ako to vyplynulo z prehľadu rozpočtov strediska, listu ministra financií, ako
aj z výpovede P.. I., predchádzajúcej výkonnej riaditeľky strediska).

45. Súd však dospel aj k záveru, že nemožno všetky udalosti interpretovať tak, ako to uvádza žalobkyňa.
V podstate všetky konkrétne udalosti interpretuje ako úmysel žalovaného poškodiť ju a to najmä
s poukazom na neskôr zhoršené vzťahy. Za začiatok zhoršenia vzťahov a negatívneho pôsobenia
riaditeľa žalobkyňa označila okolnosti verejného obstarávania na dodávateľa IT ešte koncom roka

2010, keď ju riaditeľ oslovil s účasťou na verejnom obstarávaní, ktorú odmietla. Svedkyňa B. (bývalá
vedúca sekretariátu) uviedla, že žalobkyňa v komisii nebola. Spomína si na konflikt medzi žalobkyňou a
riaditeľom, ktorého ale účastná nebola, počula zvýšené hlasy z kancelárie riaditeľa, ale nevie o čo išlo.
Následne bola žalobkyňa menovaná do výberovej komisie na dodávateľa IT príkazom riaditeľa č. 1/2011
zo dňa 10.6.2011, na ktorý žalobkyňa spolu s F.. B. reagovala dňa 11.6.2011, kde okrem iného uviedli,

že toto verejné obstarávania nie je možné zrealizovať v súlade so zákonom. Verejné obstarávanie na
základe tohto pokynu nebolo realizované, čo potvrdil aj svedok G. (tiež člen komisie), nakoľko stredisko
obstarávanie nevedelo realizovať vo vlastnej réžii. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s argumentáciou
žalovaného, že je nelogická existencia negatívneho vzťahu riaditeľa k žalobkyni už v decembri 2010,
prípadne postranných úmyslov vo vzťahu k nej v tomto čase, keď žalobkyňu opätovne, na návrh P.. U.,

prijal do pracovného pomeru na dobu neurčitú a bez skúšobnej doby.

46. K jednotlivým prípadom porušovania dobrých mravov a práv žalobkyne súd uvádza nasledovné.

47. Vo veci požiadavky na vhodnú (novú) stoličku sa súd nestotožnil s tým, že žalovaný úmyselne

nechal sedieť na pokazenej stoličke. Z výpovedí svedkýň B. a E., ako aj dokladov o zakúpení stoličiek
je zrejmé, že nové stoličky sa riešili koncom roka 2010 - boli nakúpené 29.12.2010 a distribuované
podľa požiadaviek. Že nebola nakúpená stolička aj pre žalobkyňu bolo vysvetlené tým, že v danom
čase skončila pracovný pomer. Následne žalobkyňa dňa 8.2.2011 žiadala spolu s F.. B. o zabezpečenie
novej stoličky vhodnej na celodenné sedenie, vzhľadom na to, že inventárne kusy, ktoré mali k dispozícii

nespĺňali zákonné požiadavky. List prevzala pani B.. Túto požiadavku nemožno hodnotiť ako šikanóznu
pokiaľbolatátopožiadavkavyhodnotenávroku2010akodôvodná(astoličkanebolazakúpenázdôvodu
ukončenia pracovného pomeru), rovnako nie je relevantne spochybnené, že žalobkyňa túto požiadavku
v roku 2010 nahlásila. Kreslá boli zabezpečená až po C. porade konanej dňa 11.4.2011, po oznámení
toho nedostatku F.. L., kde riaditeľ dal pokyn na opätovné spísanie požiadaviek a objednanie stoličiek,

ktoré boli dodané 5.5.2011. Svedkyňa B. uviedla, že došla do konfliktu s riaditeľom pre záležitosť zo
stoličkami. V tomto smere súd nedospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo k úmyselnému konaniu
voči žalobkyni v tom, že ju nechal sedieť na pokazenej stoličke. Nie však pravdou, že by žalobkyňa
nenahlásila potrebu novej stoličky už v decembri (čo vyplýva aj z logiky samotnej argumentáciežalovaného prečo nebola v decembri zakúpená). Nevyužitie stoličiek v neobsadenej kancelárii určenej
preexternéhododávateľaslužiebvčasedoapríla2011savšakmôžejaviťakoneúčelné,ajkeďžalovaný
argumentoval zmluvným vzťahom s týmto dodávateľom.

48. V súvislosti so zverejňovaním nepravdivých a zavádzajúcich informácii žalobkyňa namietala, že v
informácii pre všetkých zamestnancov zo dňa 13.5.2011, v ktorom informoval, že bolo zabezpečené
kreslo pre žalobkyňu napriek tomu, že žalobkyňa v decembri 2010 neprejavila o kreslo záujem, pričom
poukázal aj na nepovolené premiestňovanie stoličiek z kancelárie účtovníčok. V informácii tiež uviedol,

že po mnohých rokoch boli zabezpečené skrine na žiadosť žalobkyne, ako aj že bolo vyhovené
žiadosti žalobkyni prenajať ďalšiu miestnosť na prijímanie klientov. V tomto smere je možné čiastočne
prijať argumentáciu žalovaného, že išlo o informovanie zamestnancov o zabezpečení požiadaviek
vznesených na C. stretnutí dňa 13.5.2011, kde bolo informované aj o tom, že žalovaný rieši prenájom
ďalších priestorov. Avšak informácia o premiestňovaní stoličiek sa javí ako nadbytočná a uvedenie, že
žalobkyňa žiadala prenajať miestnosť tiež nevyplýva z predmetného stretnutia, kde výkonný riaditeľ sám

výslovne uviedol, že už rokoval s prenajímateľom o prenájme tejto miestnosti.

49. V záležitosti úpravy listov koncipovaných F.. B. sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že
je plne v kompetencii riaditeľa robiť úpravy v písomnostiach, ktoré zasiela v mene Q.. Argumentácia
žalobkyne, že riaditeľ mal tieto listy s pani B. konzultovať a ak sa rozhodol ich zmeniť, nemal uvádzať

meno pani B. ako osoby, ktorá záležitosť vybavuje, nepovažuje súd za dôvodnú. Nešlo o listinu, ktorú
by riaditeľ pozmenil a posielal pod menom pani B.. Táto záležitosť nesúvisí s prácou a postavím
žalobkyne, ktorá sa vyjadrovala k správnemu postupu riaditeľa ohľadne listov, ktoré vybavovala pani B..
Sama svedkyňa B. uviedla, že sa o tomto (ohľadne angažovanosti žalobkyne v tejto veci) s riaditeľom
rozprávala, konflikt s riaditeľom však poprela.

50. Vo veci bolo namietané nerovnaké zaobchádzanie v prípade práce na doma a osobitne v prípadne
žalobkyne za jeden deň takejto práce. Žalovanému bolo vytýkané, že práca na doma bola umožňovaná
len určitým zamestnancom, ktorí riadenie Q. nekritizovali. Napriek tomu, že toto tvrdili aj niektorý
svedkovia (P.. U.), súd nezistil, že by išlo o takéto konanie zo strany žalovaného. Svedkovia zároveň

uviedli, že práca na doma sa využívala minimálne a nebola upravená vnútorným predpisom. P.. O.,
P.. I. a P.. U. sa zhodne vyjadrili, že k výkonu práce na doma dochádzalo po odsúhlasení vedúcim
odboru o čom bol informovaný aj riaditeľ, pričom toto sa zaznamenávalo do dochádzky. Práca na doma
nevplývala ani z pracovnej zmluvy. Žalobkyni bolo vytýkané, že práca na doma bola vykonaná bez
vedomia riaditeľa, ktorý sa dozvedel až keď nenašiel žalobkyňu na pracovisku. V predmetnej veci neboli

prijaté žiadne sankcie voči žalobkyni. Súd síce môže súhlasiť s tvrdeniami žalobkyne, že práca na doma
ohľadne relevantnosti jej povolenia vzhľadom na zdravotný stav a dôležité pracovné povinnosti, to však
neznamená, že žalovaný konal diskriminačne alebo v rozpore v rozpore so zákonníkom práce, prípadne
že žalovaný musel žalobkyni vyhovieť, alebo že nemal dôvod namietať, že sa tak udialo bez vedomia
riaditeľa. Poukazovanie na pani Z. nie je v tejto veci relevantné, táto mala dohodnutý osobitný režim

vzhľadom na jej vysokoškolské štúdium, čo mala aj pred nástupom P.. O. a teda nešlo o prácu na doma.

51. V prípade vyslania na školenie konanom v máji 2011 žalobkyňa namietala, že ju riaditeľ vyslal na
školenie OZ KOVO napriek tomu, že s tým nesúhlasila a mohol vyslať iného zamestnanca. Žalovaný
poukázal na to, že k tomuto rozhodnutiu došlo z dôvodu plánovaného lekárskeho vyšetrenia p. Z.,

ktorá sa mala pôvodne tohto školenia zúčastniť, čo bolo doložené dochádzkou a priepustov p. Z.. Na
školení sa mal zúčastniť aj zamestnanec regionálneho centra, ktorý však v tom čase pôsobil na Q. iba
krátko. Okrem žalobkyne sa školenia zúčastnila aj F.. B.. Žalobkyňu vybral pre jej skúsenosti z praxe a
dlhšie pôsobenie na Q., pričom čas na prípravu považoval za dostatočnú, keď školenie bolo obsahovo
zabezpečené odborom vzdelania a žalobkyňa mala pôsobiť ako odborníčka z praxe. V tejto časti má súd

zapreukázané,ženešlooúčelové,prípadnenedôvodnékonaniežalovaného,alereakciunapreukázaný
výpadok p. Z. a aj to, že účasť na školenia spadala do opisu práce žalobkyne (a školení sa zúčastňovala
aj pani B.). Námietky žalobkyne sú síce pochopiteľné, ale rozhodnutie o tom ako vykonávať školenie v
konečnom dôsledku patrí žalovanému rozhodnutie, ktoré postup sa nejaví ako zjavne neprimeraný.

52. Vo veci neumožnenia čerpania dňa dovolenky dňa 4.7.2011 súd uvádza, že je možné akceptovať
obranu žalovaného. Bolo preukázané, že žalobkyňa o dovolenku požiadala 28.6.2011 a tohto dňa
dovolenku schválila aj nadriadená P.. U.. P.. U. zároveň v tento deň oznámila mailom o 10:10, že P..
U. bude zastupovať v čase jej neprítomnosti žalobkyňa, kde uviedla aj postup pri tomto zastupovanídohodnutý s výkonným riaditeľom dňa 23.6.2011. Následne ďalším mailom o 18:36 doplnila informáciu
aj o to, že rozdeľovanie spisov bude zabezpečovať tiež žalobkyňa. Dňa 4.7.2011 podľa evidencie a
dovolenkových lístkov však čerpala plánovanú dovolenku aj P.. Q.. K neschváleniu dovolenky došlo

v piatok (1.7.2011), čo bolo oznámené žalobkyni v poobedňajších hodinách. Žalobkyňa uviedla, že
dovolenku žiadala z dôvodu poskytnutia starostlivosti matke žalobkyne po chirurgickom zákroku.
Riaditeľ neumožnil žalobkyni osobnú komunikáciu a uviedol, že nemá povinnosť so žalobkyňou osobne
komunikovať, čím jej neumožnil obhajovať jej oprávnené záujmy v zmysle § 111 ZP. Uvedená skutočnosť
bola pre žalobkyňu značne problematická, keď si na poslednú chvíľu musel dovolenku zariadiť príbuzný,

pričomuvedenázáležitosťsajejhlbokodotkla.Zostranyvýkonnéhoriaditeľaišloozrejmúzlomyseľnosť.
Žalovaný k veci uviedol, že riaditeľ dovolenku neschválil vzhľadom to, že žalobkyňa mala zastupovať
vedúcu právneho odboru a na odbore čerpala dovolenku aj P.. Q., pričom osobitne P.. O. sa vyjadril,
že dovolenku neschválil vzhľadom na dohodu s P.. U.. Žalovaný namietol, že žalobkyni nič nebránilo sa
na riaditeľa v tejto veci obrátiť písomne, rovnako poukázal na to, že vzhľadom na dôvody požadovanej
dovolenky mohla využiť iné inštitúty ZP (prekážky na strane zamestnanca). Rozhodnutie riaditeľa tak

malo reálny podklad, nešlo svojvôľu alebo arbitrárne nepovolenie dovolenky, zákon zohľadňuje aj úlohy
zamestnávateľa. Z výpovedí svedkov (aj tvrdení žalobkyne) vyplýva, nešlo o sústavné odmietania
schvaľovania dovoleniek, tejto boli v ostatných prípadoch dovolenky schválené (tu možno poukázať aj
na dva dni dovolenky čerpané v prípade práce na doma). Zároveň z konania nevyplýva, že by žalobkyňa
bola jediná, ktorej riaditeľ dovolenku neschválil, ako to vyplýva aj z vyjadrenia P.. Q..

53. V prípade zrážok zo mzdy malo ísť o chybu na strane dodávateľa služby, ktorá bezodkladne
bola napravená a súvisela so zlým zohľadnením trvania opätovne uzatvoreného zamestnaneckého
pomeru žalobkyne. Je pravdou, že za mzdovú agendu zodpovedá primárne žalovaný, ale bezodkladné
vykonanie nápravy nebolo namietané, iba to, že žalobkyňa o tom nebola informovaná.

54. V súvislosti s cestou do Ružomberka, ktorá sa konala 12.1.2012 žalobkyňa namietla, že žalovaný
mal v úmysle vytvoriť situáciu, kedy na pracovnú cestu nenastúpi. V tomto smere však súd má za
preukázané, že zo strany žalované nedošlo k takémuto postupu. Žiadosť zo dňa 4.1.2012 bola dňa
5.1.2012 schválená. Žalobkyni nebolo oznámené, že pôjde motorovým vozidlom, toto sa žalobkyňa

dozvedela len z objednávky (ktorá nebola adresovaná žalobkyni), ktorá bola dostupná v registratúre.
Žalovaný uviedol, že túto možnosť riešil z dôvodu plánovaného štrajku železničiarov a zimného obdobia,
čo však v danom čase nebolo možné. Cesta sa realizovala podľa žiadosti žalobkyne.

55. Vo veci určenia, že výzva výkonného riaditeľa na odstránenie neuspokojivého plnenia pracovných

úloh a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 21.11.2011 adresované žalobkyni je
nedôvodná a okolností, ktoré jej predchádzali súd uvádza, že vytýkané upozornenie, teda že klient bol
odmietnutý žalobkyňou, sa javí čiastočne dôvodné. Je pravdou, že p. F. sa dostavil na Q. na dohodnuté
stretnutie dňa 2.11.2011, kde bol vrátničkou poslaný preč, s tým že dokumenty, ktoré priniesol prevzala
pani E., ktorá uviedla, že o návšteve informovala žalobkyňu. Žalobkyňa mala v telefonickom rozhovore

poučiť pani E.Ú., či nečítala mail P.. U. (týkajúci sa nekontaktovania klientov v pondelok do 10:00) a zložiť
telefón. Vzhľadom na uvedené vrátnička (napriek tomu, že bola streda) oznámila klientovi, že žalobkyňa
nemáčas.Priebehtelefonickéhorozhovorupotvrdilaajžalobkyňavosvojomvyjadreníksťažnostiklienta
zo dňa 16.11.2011, kde ďalej opísala priebeh vybavovania žiadosti klienta a poukázala na to, že sa klient
márne dožadoval stretnutia s výkonným riaditeľom (čo bolo tiež uvedené v sťažnosti). V tomto smere

sa však javí odmietnutie klienta ako nedôvodné, minimálne došlo k nedorozumeniu medzi žalobkyňou a
vrátničkou, avšak aj z písomného vyjadrenia žalobkyne nevyplývalo nič iné, ako že v daný moment nemá
čas. Je však potrebné poukázať aj na to, že sám klient v sťažnosti opísal, že žalobkyňa do hodiny klienta
kontaktovala a agendu riadne vybavila. Vyvodzovať z uvedených skutočností porušenie pracovnej
disciplíny sa moźno javí ako príliš formalistické, vzhľadom na akútnu personálnu poddimenzovanosť

odboru právnej pomoci a služieb, pričom žalobkyňa plnila aj iné pracovné úlohy (čo nebolo medzi
stranami sporné). V predmetnom upozornení tiež žalobkyni vytýkal, že meritórne nereagovala na výzvu
na riaditeľa o poskytnutie informácii k žiadosti o zabezpečenie školenia zo dňa 2.11.2011, na ktorú
však žalobkyňa reagovala dňa 8.11.2011, aj keď zrejme nie k spokojnosti výkonného riaditeľa, z týchto
písomností však vyplýva, že vzťah medzi žalobkyňou a výkonným riaditeľom bol značne napätý.

56. Obdobne súd hodnotí aj písomné upozornenie výkonného riaditeľa žalovaného na neuspokojivé
plnenie pracovných úloh a upozornenie na možnosť výpovede v zmysle § 52 ods. 1 písm. d/, bod.
4 zákona č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce zo dňa 13.3.2012 adresované žalobkyni. Je pravdou, žesledovanie legislatívy a medzinárodných dohôd patrilo do opisu práce žalobkyne a žalobkyni bola
uložená pracovná úloha sledovať portál právnych predpisov prostredníctvom P.. U. dňa 28.10.2011 (ako
to vyplýva z mailu zo dňa 28.10.2011), ktorá pracovnú úlohu vykonávala dovtedy. Z predmetného mailu

však nevyplýva jasná povinnosť predkladať správu o tom, ktoré všetky predpisy patriace do pôsobnosti
Q. boli predložené do pripomienkového konania za príslušné obdobie. Z emailu vyplýva, že v prípade,
že nebol žiaden predpis vhodný na pripomienkovanie, predkladala sa iba správa o tom, že žiaden nie
je odporučený na pripomienkovanie. Vyvodzovať z uvedeného porušenie pracovnej disciplíny sa aj v
tomto prípade javí ako formalistické, zvlášť ak nasledujúci deň (14.3.2012) bol vydaný konkrétny pokyn

ako vykonávať túto pracovnú úlohu.

57. Výzva výkonného riaditeľa odporcu na upustenie od nevhodného správania a výzva na nápravu
vzťahov na pracovisku zo dňa 13.3.2012 sa javí ako koncipovaná jednostranne, aj keď sama o sebe
nepredstavuje žiadnu pracovnú úlohu alebo zmenu práv a povinností v pracovnom vzťahu. Avšak
zrejme len ťažko možno od takéhoto úkonu očakávať zlepšenie vzťahov na pracovisku, zvlášť bez

vyjadrenia samotnej žalobkyne. Javí sa, že vzťah medzi pani Q. a žalobkyňou nebol dobrý. Čiastočne
to dokladá aj vyjadrenie žalobkyne k osobe pani Q., ako aj vyjadrenie samotnej pani Q., ktoré mala
tlmočiť výkonnému riaditeľovi. Ak o tomto incidente bol aj spísaný záznam je absolútne nelogické s ním
žalobkyňu neoboznámiť, keď písomný styk medzi riaditeľom a žalobkyňou bol v tom čase už bežnou
praxou.

58. Vzhľadom na uvedené, ako aj výpovede svedkov P.. U., P.. Q., F.. B., F.. G., F.. L., je zrejmé, že
na pracovisku žalovaného boli dve skupiny zamestnancov v názorovom konflikte na vedenie strediska.
Z hľadiska predmetu konania a vykonaného dokazovania bola skupina kritizujúca spôsob vedenia
sústredená najmä na odbore právnej pomoci a služieb, na ktorom zároveň v období 2011 až 2012

došlo k výraznému nárastu agendy v dôsledku najmä v dôsledku organizačných zmien - zrušenia
regionálnych centier, ako aj prechodu agendy práv dieťaťa na tento odbor. Je legitímnou opodstatnená
kritika a dožadovanie sa informácii za situácie, keď je pracovisko výrazné poddimenzované z dôvodu
pofinancovania a zároveň kontrolné orgány zistili nedostatky v nakladaní s financiami. Bez ohľadu
na subjektívny postoj riaditeľa k opodstatnenosti záverov kontrolných orgánov (aj keď následne

korigovaných rozhrnutiami v správnom konaní) a či sa dotýkajú jeho osoby, nie je možné takéto dopyt po
týchto informáciách, ako aj o informáciách o nakladaní s prostriedkami strediska hodnotiť ako šikanózne.
Je potrebné poukázať aj na to, že závery kontrolných orgánov sa síce primárne týkali obdobia pred
nástupom výkonného riaditeľa do funkcie, zahrňovali aj zmluvné vzťahy, uzatvorené P.. O., ako aj
rozdeľovanie odmien správnej rade, ktorej bol predtým členom. Zároveň však je potrebné uviesť aj to, že

výkonnýriaditeľsavtomtosmerenezodpovedázamestnancom.Stýmtosúviselaajnegatívnaanalytická
správaočinnostistrediska,kuktorejsaverejnevýkonnýriaditeľQ.vyjadrildňa14.6.2011naRozhlasovej
stanici Q., kde vo väčšine obsahu síce obraňoval Q., vyslovil však aj kritiku do radov zamestnancov,
konkrétne že aj zamestnanci právneho odboru sa dopúšťajú chýb. Následne sa konala aj pracovná
porada dňa 29.7.2011 (ktorej sa zúčastnila aj žalobkyňa), na ktorú reagovali pracovníčky odboru právnej

pomoci a služieb listom zo dňa 26.8.2011, v ktorom upozorňovali na konkrétne nedostatky vo vedení Q..

59. V časti namietanej organizačnej zmeny zo dňa 28.3.2012 sa súd stotožňuje s názorom, že
výber zamestnancov je na zamestnávateľovi. Ten je oprávnený rozhodovať zložení a štruktúre svojich
zamestnancov.Vpredmetnejvšakvyplývaajto,žekskončeniupracovnéhopomerumalodôjsťnajmäso

zamestnancami, ktorý boli v konflikte s vedením žalovaného. Na druhú stranu je však potrebné poukázať
aj na to, že v týchto prípadoch došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou (vrátane P.. U., ktorá to
uviedla na pojednávaní, aj keď do spisu bola založená výpoveď).

60. V konaní tak bolo preukázané, že vzťahy medzi predstaviteľom žalovaného a najmä odborom

právnej pomoci a služieb boli v priebehu preskúmavaného obdobia podstatne narušené. K vzniknutej
situácii čiastočne viedli aj objektívne dôvody v podobe zníženia rozpočtových prostriedkov a potreby
reorganizácie strediska (čo je plne v kompetencii žalovaného). V dôsledku čoho došlo aj k nárastu
pracovného zaťaženia na odbore právnej pomoci a služieb. Pracovné podmienky zamestnancov sa
v predmetnom období značne zhoršili. Nemožno poprieť, že zo strany žalovaného došlo v určitých

smeroch k reakcii na požiadavky zamestnancov (stoličky, skrine, prijímacia miestnosť aj zabezpečenie
školenia), ide však o povinnosť zamestnávateľa, pričom k splneniu týchto požiadaviek dochádzalo v
dlhšom časovom horizonte.61. Zhoršené pracovné podmienky, opakovane spory a autoritatívny spôsob vedenia Q. mali za
následok, že komunikácia medzi odborom právnej pomoci a vedením sa limitovala, formalizovala a
ku koncu roka 2011 ju bolo len ťažko možno nazvať konštruktívnou (napr. požiadavka na doplnenie

údajov k zabezpečeniu vzdelávania v oblasti dôchodkového zabezpečenia zo dňa 2.11.2011 a odpoveď
žalobkyne na ňu zo dňa 8.11.2011). Javí sa, že konflikt žalobkyne s výkonným riaditeľom mal charakter
aj osobného nie len pracovného konfliktu a to najmä vzhľadom na názor ohľadne fungovania Q., ktoré
podľa žalobkyne nevytváralo prostredie na efektívne napĺňanie poslania Q., pričom výkonný riaditeľ
uviedol, že prišiel najmä nastaviť nové fungovanie Q. ( ako uviedol vo svojej výpovedi prišiel v podstate

ako "krízový manažér").

62. Z týchto dôvodov výkon práv a povinností žalovaného vo vzťahu k zamestnancom odboru právnej
pomoci a služieb súd hodnotí ako hraničné a to pri preukázanom zlom stave materiálno-technického
zabezpečenia a finančnej situácie v roku 2011 a potreby redukcie pracovných miest vyplývajúcich z listu
ministra financií zo dňa 30.6.2011.

63. Súd však dospel k záveru, že k diskriminácií a nerovnakému zaobchádzaniu so žalobkyňou zo
strany žalovaného. Aj keď sa súd nestotožňuje so spôsobom, akým bola vykonávaná riadiaca činnosť
u žalovaného v danom období, táto vzhľadom na okolnosti neprekročila zákonné hranice v zmysle
zákonníka práce. Nestotožnil sa ani s tvrdeniami, že konanie výkonného riaditeľa malo za cieľ ponížiť,

prípadne dehonestovať žalobkyňu.

64. Legálne vymedzenie zákazu nerovnakého vychádza z § 2 ods. 1 ADZ. Zákon osobitne nedefinuje
pojem "iné postavenie", na ktoré poukazuje žalobkyňa. Tá uviedla, že toto postavenie je dané
nerovnakým zaobchádzaním so žalobkyňou ako kritičkou spôsobu riadenia žalovaného, alternatívne

z chráneného postavenia oznamovateľov protispoločenskej činnosti, avšak zároveň neuviedla žiadne
skutočnosti, ktoré by naznačovali tomu, že by k dnešnému dňu spadala do zákonnej definície tohto
pojmu. Navyše nie je možné ma zistené vo veci skutkové okolnosti aplikovať právny predpis, ktorý
v rozhodnom čase neexistoval. Diskrimináciu je možné definovať ako rozdielne zaobchádzanie s
osobami v analogickej alebo porovnateľnej situácii, ktoré nemá objektívne a rozumné odôvodnenie.

Súd vychádzajúc z vyššie uvedených záverov nezistil, že by bolo so žalobkyňou zaobchádzané inak
ako s ostatnými zamestnancami z titulu kritiky vedenia Q., ako diskriminačného dôvodu. Žalobkyňa
poukazovala najmä na iných zamestnancov (osobitne pani Z.), ktorý podľa žalobkyne mali iné
postavenie, mohli využívať prácu na doma, mali osobitnú úpravu pracovného času a iné nároky na výkon
ich činností. Tieto skutočnosti však v konaní neboli preukázané. Žalovaný v tomto smere postupoval

v primeraných medziach rovnako. Osobitné režimy zamestnancov vychádzali aj z iných situácii (F.. G.
ako koncipient, štúdium popri zamestnaní pani Z.L.), pričom tieto výhody požívali už pred nástupom
žalobkyne a pred nástupom výkonného riaditeľa, pričom pôsobili aj na iných pozíciách. Aj keď sa javí
nesporné,pracovnásituácianaodboreprávnejpomocivdanomobdobíbolanajhoršia,nevyplývaztoho,
že došlo k nerovnakému zaobchádzaniu, napriek legitímnej kritike žalobkyne. Z uvedených dôvodov súd

žalobu vo vzťahu k žalobnému návrhu pod bodom 1., 5. a 6. zamietol.

65. Vo vzťahu k žalobným návrhom pod bodmi 2., 3., 4., ktorými sa žalobkyňa domáhala určenia
nepôvodnosti písomností vypracovaných žalovaným súd uvádza, že skutočnosti, ktoré v týchto
písomnostiach súd zohľadnil pri rozhodnutí o ostatných nárokoch žalobkyne. Vo vzťahu k bodom. 2.

a 4. súd uvádza, že tieto z právneho hľadiska nemenia právne postavenie žalobkyne. Žalobkyňa sa v
konečnom dôsledku domáha vyslovenia ich nedôvodnosti najmä pre hrozbu ich zneužitia v budúcnosti.
Avšak rozhodovanie o samotnom obsahu listín nespadá do právomoci súdu a súd nepreskúmava
samotnú pravdivosť obsahu listín bez ich právnej súvislosti (§ 3 a § 137 CSP), preto aj v tejto časti
súd žalobu zamietol.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 257 ods. 1 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

68. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.69. V konaní možno konštatovať plný úspech žalovaného, ktorému tak vznikol nárok na náhradu
trov konania. Súd však poukazuje na predmet sporu a postavenie žalovaného, ktorý podľa zákona č.

308/1993 Z.z., ktorí plní úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd, čo považuje v prejedávanej
veci za dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý súd podľa § 257 ods. 1 CSP žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.