Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 8, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/56/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109203675
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8109203675.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobkyne U.. R. L., O..

XX.XX.XXXX, V. X. B., H.. Z. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so
sídlom v Humennom, ul. Štefánikova 17, proti žalovanej Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana
Prešov, IČO: 00 610 577, so sídlom v Prešove, ul. Hollého 14, právne zastúpenému Advokátskou
kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., IČO: 36 863 947, so sídlom v Košiciach, ul. Žriedlová 3, za účasti
vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna insurance group, adresa na doručovanie
Agentúra Košice, ul. Mäsiarska 11, Košice, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. náhradu trov konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom zo dňa 2.3.2009 domáhala náhrady škody v zmysle ust. § 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka a navrhovala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej 99.581,76 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Sumu odvádzala od žiadosti v rámci mimosúdneho návrhu na náhradu
škody vo výške 3.000.000,-- Sk. Keďže žalovaná nereflektovala na túto mimosúdnu dohodu, podala
takýto návrh.

2. Žalovaná s návrhom nesúhlasila.

3. Vedľajší účastník s návrhom nesúhlasil.

4. Súd svojim rozsudkom zo dňa 22.5.2013 žalobu žalobkyne zamietol poukazujúc pritom na to, že
znalecké posudky, ktoré vo veci boli vykonané, ako aj ďalšie dôkazy uzavreli, že postup nemocnice bol
lege artis.

5. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa.

6. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 13.11.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na
ďalšie konanie. Poukázal pritom na to, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil rozhodnutie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a neposúdil ho v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1, 2 O.s.p..
Odvolací súd doplnil dokazovanie súdu prvého stupňa a vyžiadal si od Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou rozhodnutie tohto úradu vydané 7.8.2008 vo veci uloženia poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A.Reimana v Prešove, ktorý rozhodol tak, že uložil
pokutu 300.000,-- Sk poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti R. L..7. Po rozhodnutí Krajského súdu Prešov právny zástupca žalobkyne na pojednávaní potvrdil, že na
návrhu trvajú v celom rozsahu. Poukázal na to, že od začiatku sa táto žaloba prezentovala v zmysle

ustanovení§420ods.1,2Občianskehozákonníka,alelenvsúvislostispasívnoulegitimácioužalovanej.
Podľa právneho zástupcu z obsahu podaného návrhu, ktorý bol nešťastne formulovaný vyplýva, že sa
jedná o náhradu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že to povedal na prvom pojednávaní vo veci, hoci to nebolo
protokolované. Žiadali 3 mil. Sk preto, pretože každý má právo na život aj život dieťaťa, ktoré zomrelo
a na materstvo, ktoré bolo odobraté žalobkyni a nedá sa ničím nahradiť. Celé dokazovanie, ktoré bolo

vedené sa viedlo, či je žalovaná zodpovedná alebo nie a nie k výške náhrady. Nemajetková ujma, aby
sa upresnil, opierajú sa o nemajetkovú ujmu podľa § 11 až 15 na ochranu osobnosti. Podľa právneho
zástupcu po uznesení Krajského súdu je jasná zodpovednosť žalovanej, ide len o výšku satisfakcie. Tá
nemajetková ujma, ktorú žiadajú je polovica za život dieťaťa a polovica za ujmu, ktorá bola spôsobená
žalobkyni tým, že nemôže byť matkou a žiť normálny rodinný život.

8. Žalovaná uviedla, že trvá na svojich písomných vyjadreniach, že síce Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou vyjadril vo svojom uznesení protiprávnosť konania odporcu, ale nie sú tam ďalšie
predpoklady a to zavinenie a preukázanie príčinnej súvislosti, ani predpoklady na nemajetkovú ujmu v
peniazoch zo strany žalobkyne. Navrhovali žalobu zamietnuť.

9. Súd svojim rozsudkom zo dňa 19.10.2015 rozhodol, že žalovaná je povinní zaplatiť žalobkyni z titulu
nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 30.000 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

10. Proti tomuto rozsudku sa odvolali obe strany.

11. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 3.10.2017 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol:
„Z dokazovania na súde prvej inštancie vyplýva, že na pojednávaní 29.4.2015 upresnila žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že nárok, ktorý uplatňuje v tomto konaní opiera o

ustanovenia §§ 11 až 15 Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti a požaduje náhradu
nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti treba konštatovať, že ani takéto upresnenie právnej kvalifikácie
uplatňovaného nároku v roku 2015 nezakladá konštatovanie, že nároky, ktoré si žalobkyňa v tomto
konaní uplatnila pôvodnou žalobou, podanou na súd prvej inštancie 2.3.2009, sú premlčané. Žalobkyňa
totiž riadne opísala všetky skutkové okolnosti, ktoré v jej prípade nastali a od ktorých vyvodzuje

zodpovednosť žalovaného, pričom uviedla sumu 3.000.000,- Sk, ktorých sa vo vzťahu k žalovanému
domáha. Za týchto okolností je upresnenie právnej kvalifikácie na pojednávaní 29.4.2015 v súlade so
základnými okolnosťami, ktoré boli v žalobe od počiatku prezentované a ktoré boli jasne formulované,
pričom právnou kvalifikáciou uplatňovaných nárokov nie je súd viazaný a je možné ich upresniť aj v
priebehu konania. Rozhodujúce je to, aby bolo zrejmé, čoho konkrétne (v danom prípade finančnej

čiastky) sa žalobkyňa domáha, čo splnené bolo (pozri v tejto súvislosti rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 4Obdo/11/2015 z 30.11.2016 a iné). Preto námietka premlčania žalovaného v prejednávanej
veci nie je dôvodná.
V zmysle vyššie uvedeného však naďalej zostáva otvorená otázka náležitého preukázania (aspoň
s určitou pravdepodobnosťou) príčinnej súvislosti medzi úmrtím dieťaťa žalobkyne a nevykonaním

cisárskeho rezu pri predmetnom pôrode. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie vychádzal z
rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sp.zn. ZS703/00005/2008 zo 7.8.2008,
z ktorého jednoznačne vyplýva (vo vzťahu k cisárskemu rezu), že zo strany účastníka konania
(žalovaného) došlo k pochybeniu v tom, že nebolo tehotenstvo žalobkyne ukončené včas práve
vzhľadom na pokročilý vaginálny nález, čo úrad aj náležite odôvodnil aj konkrétnymi dôvodmi a popisom

medicínskej stránky zistenej u žalobkyne, ktorá jednoznačne indikovala použitie tohto zákroku v podobe
cisárskeho rezu. Treba však dať za pravdu žalovanému v tom, že samotné toto rozhodnutie a ani
ďalšie dôkazy v spise nedefinujú jednoznačným spôsobom (alebo aspoň s istou mierou rozumnej
pravdepodobnosti), že medzi týmto pochybením zdravotníckeho zariadenia (žalovaného) a smrťou
dieťaťa žalobkyne existuje príčinná súvislosť.

V tejto súvislosti nemožno konštatovať, že by žalobkyňa na preukázanie týchto okolností nenavrhla
dôkazy, pretože znalecké dokazovanie vo veci bolo vykonané aj na jej podnet a zo znaleckého posudku
znalca U.. P. B. vyplýva, že existuje pravdepodobnosť, že vykonaním cisárskeho rezu by možno nedošlo
k úmrtiu plodu (č.l. 140 spisu).Naviac treba konštatovať, že súd prvej inštancie nebol v čase svojho rozhodovania viazaný (zvlášť
v tak závažnej veci akou je prejednávaná vec) len návrhmi strán - účastníkov konania na vykonanie
dokazovania, pretože nepochybne mohol postupovať aj podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorého umožňovalo súdu, aby tento vykonal aj iné dôkazy než tie,
ktoré navrhli účastníci konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úlohou súdu
prvej inštancie bolo teda len doplniť znalecké dokazovanie o zistenie právne významných okolností,
ktoré by preukázali, či skutočne existuje príčinná súvislosť medzi nevykonaním cisárskeho rezu a úmrtím
dieťaťa.

Bude preto úlohou súdu prvej inštancie sa týmito okolnosťami zaoberať v následnom konaní a
dokazovanie na objasnenie tejto právne významnej okolnosti doplniť, pričom je možné tento účel
dosiahnuťjednakdoplnenímznaleckéhoposudku,ktorývovecipodalaznaleckáorganizáciaforensic.sk,
ktorej závery sú v istej korelácii so závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pretože táto znalecká organizácia na č.l. 263 poukazuje na to, že pri náhlom odtoku plodovej vody
a patologickej polohe plodu s rozbehnutou pôrodnou činnosťou je lepšie viesť pôrod cisárskym

rezom. Javí sa však nevyhnutné zistiť príčinu smrti novonarodeného dieťaťa žalobkyne, pretože s
najväčšou pravdepodobnosťou len po zistení tejto príčiny bude možné uzavrieť otázku existencie
príčinnej súvislosti medzi smrťou dieťaťa a nevykonaním cisárskeho rezu. V tejto súvislosti sa nemožno
uspokojiť so závermi znaleckej organizácie forensic.sk v tom smere, že príčinu smrti dieťaťa nie je
možné jednoznačne určiť aj so zreteľom na nedostatok podkladov, ktoré mala táto organizácia k

dispozícii, a to vzhľadom na to, že žalovaný jej všetky podklady nepredložil. Zo znaleckého posudku
tejto znaleckej organizácie nevyplýva, z akého dôvodu tieto podklady neboli predložené a či je možné
tieto podklady zabezpečiť v súčasnosti. V každom prípade je však žiaduce, aby sa znalecká organizácia
jednoznačnejšie vyjadrila k týmto dvom kľúčovým otázkam, teda k príčine úmrtia dieťaťa a k otázke
príčinnej súvislosti medzi nevykonaním cisárskeho rezu a smrťou dieťaťa. V tejto súvislosti treba tiež

poukázaťnato,žedostupnázdravotnádokumentácia,ktorúvkaždomprípadetátoznaleckáorganizácia
mala k dispozícii, a to najmä pitevný nález vypracovaný v súvislosti s pitvou novonarodeného dieťaťa
žalobkyne, obsahuje celý rad informácií, ktoré vedú odvolací súd k záveru, že znalecké posudky
oboch znalcov (teda aj znaleckej organizácie forensic.sk) sa dôsledne nevyporiadali s otázkou príčiny
smrti novonarodeného dieťaťa. Žiada sa preto, aby znalecká organizácia tento pitevný nález (inak

špecifikovaný aj na č.l. 251 v už podanom znaleckom posudku) táto znaleckého organizácia vo
forme doplnku k znaleckému posudku vyhodnotila a vyporiadala sa náležite s otázkou príčiny smrti
novonarodeného dieťaťa a následne (a to predovšetkým) s otázkou spomínanej príčinnej súvislosti
medzi nevykonaním cisárskeho rezu a úmrtím dieťaťa. So zreteľom na to, že kontrolné znalecké
dokazovanie bolo vykonané aj na návrh žalobkyne, možno aj v súčasnosti vykonať tento doplnok k

znaleckému posudku, pretože základný procesný návrh zo strany žalobkyne už v skorších štádiách
konania v tomto smere urobený bol. Ak znalecká organizácia forensic.sk nebude vedieť zodpovedať na
otázky, ktoré je potrebné v tejto veci jednoznačne vyriešiť a zodpovedať, nie je vylúčený postup súdu
prvej inštancie spočívajúci v ďalšom znaleckom dokazovaní na objasnenie týchto závažných otázok.“

12. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov, znaleckými posudkami,
listinnými dôkazmi, spisom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. K., dovypočutím strán a
po zrušujúcom uznesení Krajského súdu Prešov zo dňa 3.10.2017 doplnkom č. 1 k znaleckému posudku
č. 56/2013, ako aj ostatnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

13. Žalobkyňa uviedla, že v roku 2007 otehotnela, bola už dlhšie vydatá. S manželom chceli mať
dlhodobo deti, avšak nedarilo sa im. Keď napokon otehotnela, boli šťastní. V 16. týždni tehotenstva im
gynekológ oznámil, že dieťa má vrodenú chybu. Myslí si, že to bol Downov syndróm. Rozhodla sa však,
že dieťa donosí. Po vyšetrení v septembri jej lekár oznámil, že jej hrozí predčasný pôrod a poslali ju
do nemocnice v B., kde primár odporučil hospitalizáciu v krajskej nemocnici. V P. bola hospitalizovaná

17.9.2007. Postupne vybrala dve antibiotiká. Najprv na zápal pľúc, jej stav sa zhoršil. Dieťa tlačilo na
obličky. Brala následne druhé antibiotiká, ďalšie lieky, infúzie. Pred pôrodom sa jej stav zhoršil kvôli
hnačkám. Hnačkovala aj 12-krát do dňa, bola veľmi vysilená. 18.10.2007 sa jej stav zhoršil. Mala ísť
na sono, ale lekár, ktorý robil, povedal, že robí len svoje pacientky a jej sono nebolo urobené. Keď to
oznámila sestričke, uviedla, že to bude urgovať, ale nestalo sa tak. Večer sa jej zdravotný stav zhoršil

natoľko, že došlo k pôrodu. Ešte pred pôrodom jej pichli dve injekcie proti bolesti. Po 5 minútach jej
odtiekla plodová voda. Spolubývajúca zavolala sestričku, tá doktorku s tým, že odvedie pôrod. Bolo to
asi v 32. týždni tehotenstva. Doktorku prosila, pretože bola vysilená a oslabená, aby zvolila cisársky rez.
Nemala vtedy ani 50 kg, ale lekárka napriek tomu tak neurobila. Dieťa nemohla porodiť, dieťa z nej ťahali.Veľa si z pôrodu nepamätá, rodila asi 2 hodiny. Keď sa dieťa narodilo, sestričky ho zobrali do vedľajšej
miestnosti, bol ruch v sále. Pamätá si, ako doktorka volala anesteziológa a potom si už na nič nepamätá.
Následne bola dlhodobo hospitalizovaná, po pôrode sa cítila veľmi zle. 20.10.2007 dieťa zomrelo. Ešte

predtým jej lekárka povedala, že dieťa zrejme neprežije. Myslí si, že príčinou bolo, že dieťa sa udusilo,
malo veľa modrín po tele. Vie, že ju po pôrode hneď operovali. Pri prvej operácii bola odstránená
maternica, druhou operáciou jej odstraňovali hematóm. Po pôrode nevedela, akú operáciu podstúpila.
Nevedela, že nebude môcť mať deti, až následne jej oznámili, že jej museli vyoperovať maternicu.
Odvtedy trpí zlou zrážanlivosťou krvi, ktorú predtým nemala. Užíva na to lieky. Trpí stratou rovnováhy,

najmä v tme - večer. Veľmi utrpela jej psychika a aj manželský vzťah. S manželom sa doposiaľ nevedia
s touto traumou vyrovnať. Nevie sa vyrovnať s tým, že stratila možnosť mať deti. Žalobkyňa uviedla,
že presnou príčinou smrti dieťaťa bolo udusenie počas pôrodu. Poukazovala na traumu, ktorú zažila na
sále, tá bola hrozná. Pamätá si, že prosila MUDr. V., aby viedla pôrod cisárskym rezom, to však ona
odmietla.Trvalanatom,žepôrodnebolvedenýtak,akomalbyť,ažejetudanáobjektívnazodpovednosť
zo strany odporcu. Poukazovali na vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

14. Vo veci bola vypočutá svedkyňa MUDr. W. V.. Uviedla, že bola zhodou okolností pri prijatí pacientky
donemocničnéhozariadenia.Bolaprijatázdôvoduhroziacehopredčasnéhopôroduavývojovejporuchy
plodu. Poukázala na to, že pacientka prekonala počas tehotenstva toxoplazmózu. Na základe vyšetrení
bolo rozhodnuté, že nie je potrebné ukončiť hneď graviditu. Každý deň pre dieťa v maternici je lepší. Bola

jej ordinovaná liečba. Hospitalizovaná bola v čase od 17.9. do 19.10., čo ukazuje podľa svedkyne na to,
že terapia bola úspešná. V čase rozbehu pôrodu mala službu, bola mladšou lekárkou, starším lekárom
bol MUDr. M.. O jednej hodine v noci na základe oznámenia zo strany sestry, že pacientke odtiekla
plodová voda, bola pacientka prevezená na pôrodný sál. O 11.10 hod. ju vyšetrovala, bránka bola na
7 cm. Privolala MUDr. M., ktorý ju vyšetroval o 1.20 hod., kde už v tom čase bola bránka 10 cm, čo je

finálne štádium, kedy ide pacientka rodiť. Bol to veľmi rýchly priebeh pôrodu. V tom čase sa teda lekári
mali rozhodnúť, či pôrod bude vedený riadne, alebo cisárskym rezom. Starší službukonajúci lekár MUDr.
M. rozhodol, že pôrod bude vedený riadne. Dôvodom bol pokročilý priebeh pôrodu a to, že dieťa malo
nožičky v pošvovom východe. Aj podľa jej názoru, ak by bola vykonaná sekcia, došlo by k výraznejšiemu
poškodeniuplodu.Vtomtoprípadebyboloajvyššierizikopôrodnéhotraumatizmu.Celýpôrodtrvaldlho,

pacientka odmietala spoluprácu. Už na začiatku sa odmietla oholiť. Pri pôrode je dôležité, ako pacientka
spolupracuje. Úspešnosť je z 95 % jej spolupráca. Treba veľkú fyzickú silu na to, aby vytlačila dieťa.
Tá druhá doba pôrodná trvala 60 minút, čo je veľa. Svedkyňa dôvod videla práve v tom, že pacientka
nespolupracovala. Hovorila, že nevie tlačiť, odmietala tlačiť, že jej majú pomôcť a podobne. Podľa
svedkyne oni urobili všetko, čo ako lekári urobiť mohli. To, že mala pacientka pred pôrodom hnačky,

vedela. Všetky výtery, ktoré boli robené, boli negatívne, teda nebol dôvod obávať sa infekcie. Pôrod bol
odvedený tak, že inštrumentálny výkon nebol robený, to znamená, že napokon pacientka dieťa vytlačila.
Čo sa týka stavu dieťaťa, to nevedela svedkyňa posúdiť. Pri takomto pôrode bol volaný neonatológ, ktorý
dieťa zobral. Po pôrode dieťaťa nastáva tretia doba pôrodná, kedy pacientka musí odrodiť placentu.
Keďže to nešlo spontánne, bolo jej nasadené medikamentózne vyvolanie pôrodu placenty. Bola robená

manuálna lýza placenty. Robila to ona. Zistila, že placenta je prirastená k maternici. MUDr. M. sa ju
pokúsil vybrať a aj ju vybral. Následne bola robená digitálna revízia. Rukou bol prekontrolovaný obsah
maternice a svedkyňa robila ultrazvuk. Ten potvrdil, že v dutine maternice nie sú zvyšky placenty. Dve
hodiny po pôrode je pacientka sledovaná na pôrodnej sále. V tom čase nastala ďalšia komplikácia a to
krvácanie z maternice. V tretej fáze pôrodnej boli pacientke robené krvné odbery, kde sa sledoval krvný

obraz a zrážacie faktory. Bola jej naordinovaná transfúzia. Takéto krvácanie pokračovalo, preto jej bola
stanovená pracovná diagnóza „šok hemoragikum“. Na základe tejto diagnózy bolo pristúpené k vybratiu
maternice. Pacientka bola presunutá na operačný sál, bolo to okolo piatej hodiny ráno. V rámci operácie,
ktorú viedol MUDr. M. , jej bola urobená hysteroktómia s vybratím vaječníka a vajíčkovodu vpravo.
Počas operácie jej boli podané 4 transfúzie a dve plazmy. Podľa svedkyne bola samotná operácia

nutná, čo potvrdil aj hystológ, kde bolo preukázané, že placenta bola placenta increta. Ak by sa to
neuskutočnilo, bol by ohrozený život pacientky. Zrastenie placenty so stenou maternice sa odohráva
na začiatku tehotenstva. Svedkyňa uviedla, že pacientka bola sledovaná, nasledoval menší operačný
výkon, pretože pri spontánnom pôrode vznikol hematóm, ktorý bol odstránený. Pri tejto operácii už
svedkyňa nebola. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj keby pôrod bol vedený cisárskym rezom, maternica by

musela byť odstránená pri tejto diagnóze zrastenej placenty, pretože pacientka by mohla vykrvácať.

15. Vo veci bol ešte vypočutý svedok MUDr. L. R., PhD., ktorý bol v tom čase prednosta gynekologicko-
pôrodníckeho oddelenia v P.. Žalobkyňu poznal, pretože jej robil každé ráno vizitu, avšak nebol ani prijednom zákroku. Uviedol, že pacientka bola prijatá s tým, že bola otvorená na 3 cm, hrozil predčasný
pôrod. Môže nastať situácia, že k pôrodu dôjde v pomerne krátkej dobe, alebo sa stav zastabilizuje
a pôrod sa oddialil. V podstate k tomu druhému prípadu došlo aj u nich. Bolo ich snahou udržať

dieťa čo najdlhšie v maternici. Podľa jeho názoru ani nemala byť vykonaná inštrumentálna revízia
maternice, pretože sa to v takých prípadoch neindikuje s tým, že pacientka silne krvácala a v takomto
prípade inštrumentálna revízia maternice pacientka nijako nepomohla, skôr jej mohla ublížiť a spôsobiť
komplikácie. Iná liečba v súvislosti s placentou increta nie je možná, je len možné odstránenie maternice,
inak by pacientka zomrela. Podľa jeho názoru, ak boli už nožičky spadnuté v pošvovom kanály, nie

je možný cisársky rez. Čo sa týka toxoplazmózy, svedok uviedol, že ak ho matka prekonala, môže
spôsobovať vývojové vady u dieťaťa.

16. Žalobkyňa v súvislosti s toxoplazmózou uviedla, že vedela o tejto chorobe, bola na infekčnom
oddelení, jej hodnoty neboli vysoké, preto sa rozhodla s manželom, že si to dieťa nechá.

17. Vo veci sa písomne vyjadril ako svedok MUDr. P. M., ktorý vo svojej písomnej výpovedi uviedol:

18. „Žalobkyňu - pacientku R. L. som videl prvý krát dňa 19.10.2007 o 1.20 hod., kedy som bol MUDr.
V. privolaný na pôrodnú sálu. Zo zdravotnej dokumentácie som zistil, že žalobkyňa bola preložená na
Gynekologicko-pôrodnícku kliniku FNsP z Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia NsP B. pre hroziaci

predčasnýpôrodspoškodenímplodumozgu.Privaginálnomvyšetrenísomzistilotvorenépôrodnécesty
a nožičky plodu prepadnuté v pošve, teda išlo o pôrod plodu nožičkami. V dôsledku týchto skutočnosti
pominuli indikácie na operačné ukončenie pôrodu (cisársky rez) a bolo preto rozhodnuté pre spontánne
vedenie pôrodu. Pacientka bola riadne poučená o závažnosti jej zdravotného stavu, pokročilosti nálezu,
poučeniu porozumela. O 2.20 hod. žalobkyňa za medikamentóznej podpory porodila ťažko nezrelý plod.

19. Napriek aktívne vedenej III. doby pôrodnej nedochádzalo k spontánnemu odlúčeniu postieľky. O
3.05 hod. bolo vykonané manuálne vybavenie postieľky s následnou digitálnou revíziou maternice.
Žalobkyni boli podané krv, náhradné roztoky a antibiotiká. Asi po hodine maternica ochabuje,
dochádza k masívnemu krvácaniu z maternice, napriek podávaniu ďalších štyroch transfúzií krvi

a náhradných roztokov sa vyvíja hemoragický šok (Krvný tlak 75/40 torr, pulz: 120/min). Spolu s
prítomným anesteziológom MUDr. M. sme vyhodnotili z hemokoagulačných testov tento stav ako DIC
(diseminovaná intravaskulárna koagulopatia), ktorá bezprostredne ohrozovala život navrhovateľky a z
vitálnej indikácie sme jej navrhli laparotómiu s následným odstránením maternice. S týmto operačným
výkonom navrhovateľka súhlasila.

20. Pri operácii došlo v dôsledku vrastenej postieľky do materničnej steny k oslabeniu maternice a tým
k trhline maternice na pravej hrane s masívnym krvácaním do primaterničných väzov až k cysticky
degenerovanému vaječníku. Po jeho odstránení spolu s maternicou krvácanie prestalo, žalobkyňa bola
postupne stabilizovaná a následne bola v celkovom dobrom stave po operácii prevezená na pooperačnú

izbu šestonedelia.

21. Ráno bola žalobkyňa dokonale stabilizovaná a o závažnosti jej stavu som informoval prítomných
príbuzných (otca, svokra a manžela), ktorí mi za záchranu života svojej dcéry poďakovali.

22. O správnosti diagnózy a operačného postupu svedčí aj výsledok histomorfologického vyšetrenia
maternice, ktorého nález je konzistentný s klinickou diagnózou placenta increta (vrastená postieľka do
steny maternice).“

23. Vo veci boli podané dva znalecké posudky.

24. Prvý znalecký posudok bol posudok MUDr. P. B. zo dňa 20.5.2011. Keďže žalobkyňa žiadala
dopracovanie znaleckého posudku, znalec 1.11.2011 podal doplnok k svojmu znaleckému posudku.

25. Znalec na otázky žalobkyne uviedol, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo štandardné.

Keďže išlo o predčasný pôrod pri rýchlo sa meniacom náleze na pôrodných cestách a zachovanou
plodovou vodou, jednoznačné ukončenie od začiatku sekciou nebolo. Znalec na výhradu ohľadne
záverov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že tieto závery nebude posudzovať,
pretože je to samostatný subjekt, ktorý sám zhodnocuje a vyhodnocuje závery. Znalec poukázal nato, že domáhanie sa cisárskeho rezu zo strany pacientky nie je indikácia na cisársky rez. Za indikáciu
zodpovedáprimároddelenia,aleboslužbukonajúcilekár.Naotázku,čibydošloprivopredplánovanoma
realizovanompôrodecisárskymrezomkúmrtiuplodu,znalecuviedol,žejemožné,žebyktomuneprišlo,

avšak poukázal na predčasne narodený plod a diagnózu hydrocephallus internus, ale sú to len teoretické
úvahy. Išlo o pôrod v 35.týždni tehotenstva, ako predčasný pôrod s panvovými nožičkami, nezrelý plod.
Znalec uviedol, že celková slabosť, hnačka nie je indikáciou cisárskeho rezu a podľa neho je vaginálny
pôrod pre rodičku najfyziologickejší na ukončenie tehotenstva. V dokumentácii nie je uvedený žiaden
dôvod na ukončenie gravidity cisárskym rezom.

26. Žalobkyňa v novembri 2011 trvala na kontrolnom znaleckom dokazovaní, pretože podľa nej znalecký
posudok MUDr. B. neodpovedal na otázky, ktoré mu súd kládol. Navrhli preto znalecké dokazovanie
organizáciou.

27. Znalecký posudok v marci 2013 podal Inštitút forenzných medicínskych expertíz forensic.sk.

28. „Nález na pôrodných cestách pri prijatí bol pokročilý, ale taký, že ešte umožňoval pokračovať v
tehotnosti v snahe o dosiahnutie väčšej zrelosti plodu. Hrdlo bolo spotrebované, bránka bola otvorená
na 3 cm. Pri takomto náleze, pokiaľ sa kontrakcie maternice podarí utlmiť a pôrodné cesty sa ďalej
neotvárajú, nie je nutné tehotnosť okamžite ukončiť, ale možno ju ďalej udržiavať. Pokiaľ rodička
neudáva pociťovanie bolestivých kontrakcií, tak je pravdepodobné, že nález zostáva nezmenený a

tehotnosť je možné predĺžiť. Pokiaľ nedôjde k predčasnému odtoku plodovej vody, je možné tehotnosť
predĺžiť až do úplnej zrelosti plodu. Podľa publikovaných prác, aj pri veľmi pokročilých nálezoch na
pôrodných cestách, predčasne porodí iba menej ako polovica žien.

29. Problémom u Mgr. L. bolo uloženie plodu v maternici, ktorý bol v polohe neúplným koncom panvovým

- nožičkami. Pri takejto polohe u nezrelého plodu hrozí po odtečení plodovej vody prepadnutie nožičiek
do pošvy, čo značne skomplikuje situáciu. Hospitalizácia bola preto plne indikovaná, aby v prípade
náhleho predčasného pôrodu bolo možné včas zasiahnuť.

30. Znalecká organizácia považuje za nutné uviesť skutočnosť, že predčasný pôrod má svoje špecifiká.

Často prichádza veľmi rýchlo a nález na pôrodných cestách sa mení i v priebehu niekoľkých minút. Na
rozdiel od termínového pôrodu kontrakcie prichádzajú rýchle a nečakane a bránka sa kompletne otvorí
veľmi rýchlo.

31. U takto pokročilého nálezu hrozí predčasný odtok plodovej vody, toto riziko sa každým

gynekologickým vaginálnym vyšetrením zvyšuje. Okrem toho každé vaginálne vyšetrenie zvyšuje i
riziko zavlečenia infekcie a manipulácia s čípkom môže spôsobiť vylučovanie látok, ktoré predčasný
pôrod urýchlia. Z uvedeného dôvodu sa odporúča maximálny kľudový režim a vaginálne vyšetrenie sa
obmedzuje na minimum, samozrejme pokiaľ rodička neudáva kontrakcie.

32. V období od 9.10.2007 o 16.10 hod. do 19.10.2007 o 01.10 hod. došlo k posunu vaginálneho nálezu
na 7 cm, gravidita sa už nedala udržať, došlo k nástupu pôrodnej činnosti a k spontánnemu odtoku
plodovej vody. U termínového pôrodu sa považuje otvorená bránka vtedy, ak je otvorená na 10 cm,
respektíve, ak už nie sú hmatné jej okraje. Pri predčasnom pôrode však sú rozmery naliehajúcich čiastok
plodu menšie a už pri náleze 7 cm hrozí aktuálne vstupovanie plodu do pôrodných ciest, kedy je pôrod

cisárskym rezom veľmi rizikový až nemožný.

33. Podľa posledných publikovaných odborných prác, je cisársky rez u naliehania koncom panvovým
indikovaný pri odhadovanej váhe plodu pod 2000 g. U naliehaní nôžkami je cisársky rez indikovaný
relatívne - u zrelého plodu prepadnú nožičky do pošvy a potom vstupuje čisto zadoček plodu, ktorý

nedostatočne roztiahne pôrodné cesty a hlavička plocu môže v nich uviaznuť, pretože je väčšia. Pôrod
však je možné viesť i prirodzenou cestou, nožičky sa pridržia rukou v pošve (nedovolí sa ich pôrod
a plod ich stiahne smerom k zadočku), preto naliehanie nožičkami nie je absolútnou kontraindikáciou
prirodzeného pôrodu.

34. Možnosť cisárskeho rezu ex ante samozrejme pripadala do úvahy, no uvedené skutočnosti -
výrazne pokročilý nález, hmotnosť plodu nad 2000 g, rýchlosť predčasného pôrodu a vstupovanie
plodu do pôrodných ciest boli určite na zváženie a prirodzené vedenie pôrodu bolo možné a nebolo
kontraindikované, t.j. nešlo ani o odbornú chybu pri vedení pôrodu. Okrem iného zaručovalo aj zrejmerýchlejší pôrod plodu než organizovanie operácie. Realizácie cisárskeho rezu u vstúpených častiach
plodu v pôrodných cestách je vysoko riziková - nožičky sú už pod reznou líniou na maternici a hrozí
ich závažné poranenie (zlomeniny kosti plodu) a hrozí i závažné poranenie maternice - prasknutie

svaloviny a závažné krvácanie, prípadne hrozí aj poranenie okolitých orgánov (močový mechúr).
Znalecká organizácia ešte uvádza, že ani pôrod cisárskym rezom v tejto situácii negarantuje bezpečný
pôrod plodu. Pri manipulácii môže dôjsť k poraneniam končatín, ale i dutiny brušnej, pretože je potrebné
plod vysúvať vyššie, aby sa dostal celý do operačného poľa, prípadne sa vykonáva jeho otočenie v
maternici.

35. Následná situácia s placentou nesúvisí so spôsobom vedenia pôrodu, vrastená placenta je veľmi
zriedkavá a smrteľná komplikácia, ktorá vzniká počas vývoja placenty v tehotnosti - bez súvislosti s
vedením pôrodu.

36. Zdravotná starostlivosť po pôrode plodu bola poskytovaná správne. Zdravotnícky personál správne

pristúpil k manuálnej lýze placenty (k vybratiu placenty rukou), správne diagnostikoval placentu vrastenú
do svaloviny maternice a správne pristúpil k vyoperovaniu maternice.

37. Vrastená placenta je závažný stav, kedy prerastú časti placenty do svaloviny maternice, ktorú
rozkladajú a vrastajú aj do ciev. Pri pokuse o odlúčenie dochádza k poškodeniu ciev a k masívnemu

krvácaniu, ktoré sa nedá zastaviť, hrozí akútne vykrvácanie pacientky. Táto situácia je potenciálne život
ohrozujúca a je jednou z častých príčin materskej úmrtnosti vo svete. Nie je možné ju diagnostikovať
pred pôrodom. Jedinou správnou liečbou je okamžité chirurgické odstránenie maternice, ešte predtým,
než dôjde k rozvoju šoku a k poruche zrážania krvi.

38. Takýmto postupom hysterectomie zachránili Mgr. R. L. život. Zdravotná starostlivosť po pôrode bola
poskytnutá lege artis.

39. V pooperačnom období bola zdravotná starostlivosť poskytovaná tak isto správne, bola
diagnostikovaná komplikácia (zhnisaná krvná zrazenina), v oblasti epiziotómie a glutei, ktorá bola

správne ošetrená. Popôrodná zdravotná starostlivosť vrátane operačných zákrokov bola Mgr. R. L.
poskytovaná lege artis.

40. Zdravotná starostlivosť zo strany zdravotníckeho personálu bola poskytovaná lege artis.

41. Čo sa týka druhej časti otázky, či musela byť žalobkyni operačne odstránená maternica, je odpoveď
jednoznačná: išlo o nevyhnutný život zachraňujúci zákrok.

42. V prípade diagnózy placenta increta, ktorá bola u Mgr. R. L., dôjde po pôrode k nezastaviteľnému
krvácaniu z maternice, ktoré spôsobí šok z vykrvácania, poruchu zrážania krvi a smrť rodičky. Zabrániť

vykrvácaniu a tým úmrtiu matky po pôrode je v takomto prípade možné jedine odstránením maternice.

43. Odstránenie maternice bolo preto postupom lege artis, bola to život zachraňujúca operácia.

44. V prípade stavu placenta acreta (taká bola klinická diagnóza pôrodníkov u Mgr. R. L.), je placenta

pevne prirastená k svalovine maternice a nedá sa odlúčiť ani pomocou ruky ani žiadneho nástroja,
pretože je so svalovinou zrastená. Hrozí nezastaviteľné krvácanie, ktoré spôsobí úmrtie matky po
pôrode, a preto je potrebné maternicu operačne odstrániť.

45. V prípade stavu placenta increta (to je histologická diagnóza u Mgr. R. L.), preniká placenta rôzne

hlboko dovnútra svaloviny maternice a tiež sa preto nedá žiadnym spôsobom z maternice odstrániť.
Hrozí vykrvácanie a smrť matky po pôrode, preto je nutné maternicu operačne odstrániť.

46. Z uvedeného vyplýva, že pri diagnózach placenta acreta a placenta increta je jediným správnym
medicínskym postupom, teda postupom lege artis, odstránenie maternice.“

47. Z priložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa podala 20.12.2007 podnet vo veci
prešetrenia postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že došlo vo FNsP P. k úmrtiu
jej dieťaťa a to následkom nesprávne vedeného pôrodu a po druhé, že bola následkom nesprávnevedeného pôrodu poškodená tým, že po pôrode došlo k životu ohrozujúcej situácii, veľké krvácanie
a operácia. Z oznámenia o výsledku šetrenia zo dňa 11.3.2008 Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou vyplýva záver úradu, že zdravotná starostlivosť pacientky nebola poskytnutá správne:

1/ tehotenstvo nebolo včas ukončené cisárskym rezom,
2/ nebola vykonaná inštrumentálna revízia maternice,
3/ bol operačne odstránený pravý vaječník bez zdravotnej indikácie.

48.ZoznámeniaÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou zodňa9.2.2010vyplýva,ženásledne

bola poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložená v právnom konaní pokuta vo výške 300.000,-- Sk.

49. Po prvom zrušujúcom uznesení krajského súdu sa vyjadril vedľajší účastník vo veci, ktorý uviedol, že
nie vždy je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a to za predpokladov, že sa
zmení skutkový základ natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru odvolacieho súdu. Považovali
by za spravodlivé, ak by Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou opätovne prešetril postup

odporcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

50. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 13.4.2015 poukázala na to, že krajský súd sa odvoláva na
rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ak má byť pre súd toto rozhodnutie
záväzné v zmysle ustanovenia § 135 O.s.p., je nutné sa zaoberať rozsahom tohto záväzku. Súd pri

rozhodovaní napríklad o škode má definitívne vyriešenú otázku protiprávnosti. Ostatné predpoklady
zodpovednosti za škodu na zdraví a to škodový následok, príčinná súvislosť, zavinenie, ostávajú
predmetom súdneho konania. Ako protiprávne konania boli v predmetnom rozhodnutí úradu uvedené
nasledovné tri konania:
1/ u navrhovateľky išlo o nesprávne načasovanie a spôsob ukončenia tehotenstva z dôvodu, že

tehotenstvo nebolo zo strany odporkyne včas ukončené cisárskym rezom,
2/ nebola vykonaná inštrumentálna revízia maternice po manuálnej lýze placenty,
3/ nebola indikácia na operačné odstránenie pravého vaječníka.

51. Žalovaná sa vyjadrila aj k výške škody. Poukázala na to, že nie je zrejmé z návrhu ani z vykonaného

dokazovania, na základe akých skutočností došla žalobkyňa k takémuto vyčísleniu škody (99.581,76
Eur), keďže v rámci celého konania to neodôvodnila. Navyše poukazovala na to, že žalobkyňa zmenila
právnu argumentáciu, keď uviedla, že predmetnú sumu si neuplatňuje ako nárok na náhradu škody,
ale ako nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Žalovaná poukazovala na to, že škode vzniknutej
porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od

neho bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať.
Poukazovala na to, že v konaní existujú evidentné dôkazy o tom, že protiprávne konanie nezavinila.
Poukázala pritom na vykonané znalecké dokazovanie. Na základe znaleckých posudkov je zrejmé, že
to čo vytýka Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a to včasné neukončenie tehotenstva
žalobkyne cisárskym rezom, zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaná nemohla zanedbať včasnosť

pôrodu žalobkyne naplánovaním cisárskeho rezu, ak práve naopak snahou odporcu bolo tehotenstvo
u žalobkyne predĺžiť a zvýšiť tým šance žalobkyne na donosenie zrelého dieťaťa, pričom náhly
odtok plodovej vody, rozbehnutie pôrodnej činnosti nebolo možné predvídať. Z Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou je vytýkané aj nevykonanie inštrumentálnej revízie maternice po manuálnej
lýze placenty. Zo znaleckého posudku vyplýva, že v prípade stavu placenta increta je placenta pevne

prirastená k svalovine maternice a nedá sa odlúčiť ani pomocou ruky, ani žiadneho nástroja, pretože
je so svalovinou zrastená. Ani v danom prípade tak žalovaná nevidí dôvod, na základe ktorého je
možné usúdiť, že žalovaná niečo v danom prípade zanedbala, alebo zavinila. Uvedenými znaleckými
posudkami predložila žalovaná dôkaz o neexistencii zavinenia v tomto konaní.

52. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu bola dovypočutá žalobkyňa, ktorá opätovne uviedla to, ako
sa dlhodobo snažili o dieťa. Následne sa stala takáto trauma, prišla o všetko, bol narušený jej rodinný
život. Pre ženu je najdôležitejšie materstvo a to jej bolo zobraté aj so smrťou dieťaťa, teda to, že sa už
nikdy nemôže stať matkou. Mala zdravotné problémy, stratu zrážanlivosti krvi, chodila na neurológiu,
ale na psychiatrické a psychologické vyšetrenia nechodila. Trauma sa jej ale stále vracia. S manželom

jeden čas uvažovali aj o osvojení, avšak manžel pracoval v zahraničí, ona je dlhodobo bez práce, takže
zatiaľ k tomu nepristúpili.53. Následne sa žalobkyňa vo veci písomne vyjadrila v tom zmysle, že základom manželského zväzku je
dieťa a plnohodnotný rodinný život. Jej otehotnenie a očakávané dieťa boli zázrakom aj pre gynekológa,
preto v 6. mesiaci sa zverila do starostlivosti špecializovaného zariadenia v P., ale dopadlo to tak, ako to

dopadlo. Okolnosti, za ktorých rodila dieťa, ktoré zomrelo, mali dopad na jej psychické i fyzické zdravie
bezprostredne po pôrode, ale aj v súčasnosti. Tragédia a šok, ktorý utrpela pri pôrode a bezprostredne
po ňom sú vnemy, ktoré sa jej vracajú. Pri pôrode skoro zomrela, určitý moment upadla do kómy, došlo
k zrážanlivosti krvi, musela navštevovať hematologickú ambulanciu. Trpela a trpí poruchami spánku,
bola narušená jej psychika. Psychiatra však nenavštívila z dôvodu obáv reakcie jej okolia, tak preto túto

pomoc nevyhľadala.

54. Vo veci bol vypočutý ako svedok manžel žalobkyne, ktorý potvrdil výpoveď svojej manželky s tým,
že sa im dlho nepodarilo otehotnieť. V tehotenstve boli komplikácie, takže manželka šla do P.. Všetko
skončiloaletragédiou,dieťaprišlodomovvrakveamanželkatakmerprišlaoživot.Zároveňsadozvedel,
že už nemôže mať deti. Prvý rok ich vzťahu bol ťažký, obviňovali sa, čia je to vina. Potom prišlo

rozhodnutie úradu, že to bola vina nemocnice, ale z nemocnice neprišlo žiadne ospravedlnenie. To,
že nemôžu mať deti, im zmenilo život. Rozmýšľali o adopcii dieťaťa, avšak kvôli zdravotnému stavu
manželky to zatiaľ nie je možné. Mala závraty, nestabilnú chôdzu, ale najmä psychické problémy. On
to znášal trochu lepšie, ale aj tak to bolo zložité obdobie. Bolo aj obdobie, kedy rozmýšľal, že sa s
manželkou rozvedú, pretože on ešte môže mať deti, ale potom si povedal, že ona za to nemôže a tak

sa nejako zase dali dokopy. Voľný čas trávia tak, že idú do lesa alebo k rodičom. Keď pracoval v Č.
E., tak voľný čas trávili tak, že chodili k rodičom, na nákupy, televízor, alebo na prechádzky. Po tejto
udalosti sa ale vytratila radosť zo života. Najprv si hľadali odpoveď na otázku, prečo sa to stalo im, bolo to
sebaobviňovanie. Či vyhľadala manželka lekársku pomoc, tak to nevie, pretože v tom čase pracoval v Č..

55. Po druhom zrušujúcom rozsudku krajského súdu zo dňa 3.10.2017 súd podľa pokynov nariadil
doplnok k znaleckému posudku. Inštitút forezných medicínskych expertíz s.r.o. forensic.sk doplnil
znalecký posudok č. 56/2013 dňa 29.3.2019 tak, že zodpovedal na položené otázky súdu o príčinách
smrti novonarodeného dieťaťa žalobkyne tak, že novorodenec R. L. žila po pôrode 45 hodín a 20
minút. Podľa klinických údajov išlo o nezrelého novorodenca narodeného v 35. gestačnom týždni

s popôrodnou poruchou adaptácie v popredí s poruchou činnosti vylučovania (obličiek), s poruchou
koordináciesvalstva(hypotonus)asporuchoudýchania.Reflexynebolivýbavné,bolaprítomnáporucha
termoregulácie a krvnej zrážanlivosti s tvorbou krvných výronov a taktiež opuchov na celom tele. Dieťa
bolo opakovane odsávané z dýchacích ciest. Schopnosť vylučovania moča nebola obnovená ani po
diuretickej a katecholaminovej podpore. Postupne bola klinicky zaznamenaná kombinovaná acidóza,

hyperkaliémia nereagujúca na liečbu; dňa 20.10.2007 v čase o 23.40 hod. bola konštatovaná smrť.
Počas celej hospitalizácie bolo v ťažkom chorobnom zdravotnom stave.
Pitevný nález poukazuje na multiorgánové zlyhávanie v popredí s adnátnou pneumóniou a
bronchiolitídiou (zápal pľúc a priedušničiek po aspirácii plodovej vody) a s krvácaním do komorového
systému mozgu, krvácaním do pľúc a obličiek, so známkami zväčšenia pečene a s krvácaním pod kožou

v rámci poruchy krvnej zrážanlivosti.
Bezprostrednou príčinou smrti bolo podľa pitevného protokolu krvácanie do mozgu - centrálna smrť.
Znalecká organizácia však uvádza, že alternatívne je možné uvažovať aj o tom, že samotné krvácanie
do mozgu a mozgových komôr bolo len sprievodným príznakom komplexnej poruchy oxygenácie pri
adnátnej pneumónii a bronchiolitíde v rámci nezrelosti novorodenca. V rámci sekčného nálezu sa u

nezrelých novorodencov vyskytuje totiž práve krvácanie do mozgu vyjadrený v rôznom stupni a intenzite.
V každom prípade na základe pitevného nálezu nedošlo pri pôrode k žiadnemu poraneniu hlavy, tváre,
lebečného či tvárového skeletu.
Smrti mal. R. L. nebolo možné zabrániť a aj napriek adekvátnej komplexnej liečbe došlo k smrti
novorodenca.

Smrť novorodenca nastala v dôsledku nezrelosti - pri komplexnej poruche popôrodnej adaptácie v
popredí s poruchou dýchania pri adnátnom zápale pľúc (vrodenom).

56. Na otázku súdu, aby s poukazom na rozdielnosť záverov podaných znaleckých posudkov sa
vyjadrili,čiexistujepríčinnásúvislosťmedzineuskutočnenímcisárskehorezuasmrťoudieťaťa,znalecká

organizácia konštatovala, že analýzou prípadu nezistila žiadnu takú medicínsku okolnosť, ktorá by
podporovala príčinnú medicínsku súvislosť medzi spôsobom vedenia pôrodu u Mgr. L. a smrťou
jej dieťaťa. Neuskutočnenie cisárskeho rezu teda nevykazuje žiadnu príčinnú súvislosť so smrťou
novorodenca. K žiadnym iným hypotetickým otázkam sa nie je možné ďalej vyjadriť.57. Po doplnení znaleckého posudku žalobkyňa namietala skutočnosť rozporu v zdravotnej
dokumentácii a to, že pri pôrode malo dieťa Apgar skóre uvedené: 4, čo je súčet 8, kdežto v zdravotnej

dokumentácii, ktorá sa objavila až po 10-tich rokoch po narodení, to Apgar skóre bolo 3 a potom 6, čo
je spolu 9.

58. Žalovaná odmietla akúkoľvek dodatočnú manipuláciu so zdravotnou dokumentáciou mal. R. L..
Smerodajný údaj je údaj písaný rukou záznam o pôrode, ktorý sa vypisoval priamo pri narodení dieťaťa.

Žalobkyňa nepreukázala žiadne tvrdenia o manipulácii so zdravotnou dokumentáciou. S poukazom
na to, ako uviedla znalecká organizácia v doplnku znaleckého posudku, smrti mal. R. L. aj napriek
poskytnutiuadekvátnejakomplexnejliečbe,nebolomožnézabrániťvdôsledkunezrelostiprikomplexnej
poruche popôrodnej adaptácie v popredí s poruchou dýchania pri vrodenom zápale pľúc a neexistenciu
príčinnej súvislosti medzi neuskutočnením cisárskeho rezu a smrťou mal. R. L. v kontexte uznesenia
krajského súdu zo dňa 3.10.2017 žalovaná navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

59. Žalobkyňa poukazovala na to, že netvrdili nikdy, že došlo k manipulácii so záznamom. Poukazovali
na rozpor v záznamoch v Apgar skóre, a že sa to objavilo až pri doplnku znaleckého posudku. Na záver
navrhovali vypočuť lekára, ktorý robil CTG. Súd však s poukazom na to, že žalobkyňa mala dostatok
času, aby navrhovala dôkazy s poukazom na zásadu koncentrácie, ako aj s poukazom na to, že v spise

sa nachádzajú znalecké posudky, ako aj výsluchy lekárov a od predmetnej udalosti uplynula doba 12-
tich rokov, návrh na doplnenie dokazovania zamietol.

60. Na záver žalobkyňa trvala na návrhu. Príčinná súvislosť podľa nej je daná napriek tomu, aké sú
závery znaleckých posudkov. Poukazovali na to, že rodička mala rizikové tehotenstvo. Boli indície, že

plod je čiastočne poškodený. Napriek tomu nebol vykonaný cisársky rez. Podľa názoru žalobkyne došlo
k pochybeniu ošetrujúceho personálu, išlo o pôrod nožičkami dopredu, kde u rodičky takej fyzickej
konštrukcieakoježalobkyňa,ktorábolavrizikovomtehotenstve,bolorizikové,trebaloindikovaťcisársky
rez.

61. Žalovaná na záver navrhovala žalobu zamietnuť s poukazom na to, že po doplnení znaleckého
posudku je jasné, že neexistuje príčinná súvislosť medzi smrťou novorodenca a nevykonaním
cisárskeho rezu.

62. V prípade úspechu obe strany navrhovali priznať náhradu trov konania.

63. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

64. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

65. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

66. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

67. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

68. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.69. Prvostupňový súd vo svojom ostatnom rozhodnutí zo dňa 11.10.2015 priznal žalobkyni náhradu z
titulu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 Eur z dôvodu viazanosti názoru krajského súdu s tým, že hoci

žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s úmrtím dieťaťa, práve ku skutočnosti, či k úmrtiu
došlo kvôli vedeniu pôrodu prirodzenou cestou a neindikovaním cisárskeho rezu. Súd však z dôvodu
rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a názorom krajského súdu uzavrel, že
zodpovednosť nemocnice za neprevedenie cisárskeho rezu a pre pôrod prirodzenou cestou existuje.
S poukazom na tieto okolnosti priznal žalobkyni vyššie spomínanú nemajetkovú ujmu. Následne však

krajský súd svojim rozhodnutím zo dňa 3.10.2017 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil mu aktívne
vstúpiť do dokazovania a to doplnením znaleckého posudku na objasnenie tejto skutočnosti - príčinnej
súvislosti s nevykonaním cisárskeho rezu a smrťou dieťaťa.

70. Súd viazaný názorom krajského súdu v ostatnom rozhodnutí doplnil toto znalecké dokazovanie, kedy
znalecká organizácia jasným spôsobom uviedla, že smrť novorodenca nastala v dôsledku nezrelosti pri

komplexnej poruche popôrodnej adaptácie v popredí s poruchou dýchania pri adnátnom zápale pľúc a
smrti maloletej nebolo možné zabrániť aj napriek adekvátnej komplexnej liečbe. Znalecká organizácia
konštatovala, že analýzou prípadu nezistila žiadnu takúto medicínsku okolnosť, ktorá by podporovala
príčinnú súvislosť medzi spôsobom vedenia pôrodu a smrťou dieťaťa. Neuskutočnenie cisárskeho rezu
teda nevykazuje žiadnu príčinnú súvislosť so smrťou novorodenca. Tento záver znaleckého posudku

je teda pre rozhodnutie súdu kľúčový. Súd viazaný názorom krajského súdu v ostatnom rozhodnutí po
doplnenomdokazovanízistil,žetakátopríčinnásúvislosťneexistujeatedaniejemožnéžalobevnijakom
prípade vyhovieť. Keďže táto skutočnosť ostala jediná sporná počas celého konania, súd v ostatnom
poukazuje na svoje predchádzajúce zdôvodnenie a to nasledovne.

71. Okolnosti odstránenia maternice žalobkyne ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
neuvádzal ako konanie, ktoré bolo protiprávne. Teda táto časť žaloby žalobkyne o náhradu nemajetkovej
ujmy z dôvodu, že jej bola odstránená maternica a teda nemôže mať v budúcnosti dieťa, nie je
relevantné. Súd poukazuje aj na predchádzajúce znalecké posudky a na skutočnosť, že k odstráneniu
maternice v prípade placenta increta muselo dôjsť, pretože inak je to medicínsky nemožné. Nárok

žalobkyne, že nemôže mať v budúcnosti deti, súd nepovažoval za dôvod na náhradu nemajetkovej
ujmy, pretože znalecké dokazovania a vykonané dokazovanie vo veci, ani iný dôkaz nenasvedčujú
tomu, že zodpovednosť nemocnice za tento stav je daná a preukázaná. Ako už bolo skôr uvedené v
predchádzajúcich rozhodnutiach, bolo naopak preukázané, že stav placenta increta vzniká pri vývoji
placenty a nemá súvislosť s postupom nemocnice a jeho personálu a teda zodpovednosť nemocnice

nie je daná a preukázaná. Preto súd v tejto časti nemajetkovej ujmy za hysterektómiu a stratu možnosti
mať v budúcnosti dieťa, zamietol.
72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

73. Tento spor trvá 10 rokov. Súd vyniesol už v poradí tretí rozsudok vo veci. Napriek tomu, že žalobu
v celom rozsahu zamietol, v prípade trov konania súd uplatnil možnosť postupovať podľa § 257 CSP.
V tejto súvislosti súd poukazuje na výnimočnosť tohto prípadu, na psychické rozpoloženie, v ktorom sa
nachádzala žalobkyňa, keď podávala takýto návrh, na stratu dieťaťa a závažnosť jej zdravotného stavu.
A hoci sa aj nepreukázala zodpovednosť nemocnice za stratu dieťaťa žalobkyne, ako aj za jej zdravotný

stav, podľa názoru súdu je dôvodné postupovať podľa citovaného ustanovenia CSP a ušetriť žalobkyňu
k plateniu trov zo strany žalovaného. Žalobkyňa mala pred podaním žaloby v rukách rozhodnutie úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo tiež treba vysvetliť v prospech žalobkyne. Tak ako uvádza
CSP, treba zobrať pri rozhodovaní nielen pomery toho, kto by mal trovy zaplatiť, ale aj zohľadniť dopad
takého rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. V tomto prípade sú tieto zákonné

predpoklady splnené. Výnimočnosť tohto prípadu súd nemusí zdôrazňovať stranám, má za to, že s
poukazom na citlivú problematiku je aj táto podmienka naplnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov, v troch vyhotovenia.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).