Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 3, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204816
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118204816.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Veronikou Židek, v právnej veci žalobcu: C. E., L.. XX.XX.XXXX,

P. J. J. XX/XXXX, P., proti žalovanému: C. L., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D., o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 05.06.2018 a doplnenou dňa 21.09.2018, domáhal vrátenia
daru od žalovaného - dediča obdarovaného.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že ešte so svojou (v súčasnosti nebohou) manželkou ako manželia

- darcovia na jednej strane a C. L., L.. XX.XX.XXXX ako obdarovaný na druhej strane dňa
12.05.2005 uzavreli Darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena doživotného bývania a užívania
nehnuteľností v prospech darcu (ďalej len „darovacia zmluva“). Predmetom darovacej zmluvy boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P., okres P. zapísané na LV č. XXXX, ako
rodinný dom súp. číslo XXXX, postavený na parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
69m2 na parcele XXXX a záhrada o výmere 641m2 na parcele XXXX. K dnešnému dňu je žalobca
jediný oprávnený z vecného bremena. Dňa XX.XX.XXXX zomrel obdarovaný, C. L.. Odo dňa uzavretia

darovacej zmluvy obdarovaný podľa žalobcu navštevoval darcov len občas, ale nikdy neposkytol ani
pomoc, ani starostlivosť v zmysle záväzku vyplývajúceho z čl. III darovacej zmluvy. Obdarovaný býval
v meste E. L. E., mal dve deti - C. S. R. L., ktorí momentálne podľa informácií žalobcu žijú mimo
Slovenska, v Nórsku. Nikdy, ani žalobcovi, ani jeho manželke z ich strany nebola poskytnutá pomoc
ani starostlivosť. Keďže žalobcovi nebolo známe miesto trvalého bydliska dedičov po poručiteľovi a
nie je mu známe ani posledné trvalé bydlisko zosnulého obdarovaného, nemal žalobca možnosť ich
osloviť listom a vyzvať k plneniu záväzku. Pred dvoma rokmi, v čase keď manželka žalobcu ešte žila,

a obdarovaný bol chorý, rozprávali sa o tom, že by bolo dobré dar vrátiť, keďže obdarovaný reálu
pomoc a starostlivosť nezabezpečoval a nachádzal sa v takom zdravotnom stave, ktorý mu zrejme
prekážal poskytovať riadnu starostlivosť. Avšak táto dohoda bola len ústna a k písomným právnym
úkonom nedošlo. Dňa 29.05.2018 na základe informatívneho výpisu z portálu T..D. sa žalobca dozvedel,
že došlo k zmene na LV č. XXXX, a to tým, že dňa 19.02.2018 na Okresnom súde Galanta prebehlo
dedičské konanie po nebohom obdarovanom. Odo dňa právoplatnosti uznesenia v dedičskom konaní
po poručiteľovi nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, v ktorej obdarovaný vystupoval

ako poručiteľ v dedičskom konaní, došlo k zmene vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Ku dnešnému
dňu je vlastníkom C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D.. Na LV č. XXXX je evidovaná v časti Q.
poznámka o ťarche, a to vecné bremeno právo doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech žalobcu
a manželky žalobcu. Žalobca ďalej uvádza, že je momentálne osamelý dôchodca vo veku 92 rokov.Rodinne príbuzní mu neposkytujú žiadnu starostlivosť a je odkázaný na podporu susedky Ľ. Ž., trvale
bytom J. XX, P. a známeho I. G., trvale bytom I. XX, P., ktorých navrhol vypočuť. Žalobca k právnemu
posúdeniu veci uviedol najmä, že v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka povinnosť vrátiť

dar prechádza aj na dedičov obdarovaného. Je toho názoru, že dedičské aktíva tvoria veci a práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré patrili v okamihu smrti poručiteľovi, jeho smrťou nezanikli a prechádzajú na
dedičov. Patria sem predovšetkým hnuteľné i nehnuteľné veci vo vlastníctve poručiteľa, ostatné vecné
práva, práva a iné majetkové hodnoty a pohľadávky a dlhy poručiteľa. Dedenie je všeobecným právnym
nástupníctvom do všetkých práv a povinností zosnulého, pokiaľ neboli tieto výslovne zviazané s osobou

poručiteľa. Okamih smrti poručiteľa je rozhodnou skutočnosťou čo do okruhu osôb, ktoré prichádzajú
do úvahy ako dedičia, ako aj do práv a povinností, do ktorých vstupujú právni nástupcovia poručiteľa.
Z uvedeného podľa žaloby žalobcu vyplýva, že z ustanovení Občianskeho zákonníka a ani z povahy
občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z darovania nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo o
práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvedené v § 579
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi

vôle smerujúcimi k vzniku vecno - právnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka,
ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo
na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno - právnych účinkov zmluvy o
prevode vlastníctva nehnuteľnej veci. V rámci doplnenia žaloby žalobca označil žalovaného - dediča po
obdarovanom, predložil ďalšie dôkazy a žiadal, aby súd rozhodol o vrátení daru dedičom obdarovaného.

Žalobca spolu so žalobou a doplnením žaloby predložil súdu darovaciu zmluvu zo dňa 12.05.2005, výpis
z listu vlastníctva č. XXXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
čestné vyhlásenie Ľ. Ž. zo dňa 21.09.2018, čestné vyhlásenie I. G.Y. zo dňa 21.09.2018.

Žalovaný bol uznesením vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.
Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 22.03.2019 v zmysle § 116 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd pojednával dňa 03.06.2019 v prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo

predvolanie doručené na úradnú tabuľu a webové sídlo súdu, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil,
svoju neúčasť neospravedlnil. Na pojednávaní žalobca v rámci úvodnej reči uviedol, že obdarovaný
bol syn krstnej dcéry a darovali mu so zomrelou manželkou dom. V čase uzatvárania darovacej zmluvy
nevedeli, že má nádor v hlave, ani že bol v Nórsku operovaný. Obdarovaný dochádzal raz do mesiaca
darcov navštíviť, či žijú, inú starostlivosť neposkytoval. Žalobca obdarovaného oslovil, že im ubúdajú

sily a treba sa o nich postarať, na čo obdarovaný odpovedal, že aj on je chorý. Obdarovaný zomrel a
žalobca zistil, že dom jeho syn prepísal na seba. Jeho syna upozornil, že má zo zmluvy aj povinnosti,
na čo nereagoval. Žalobca ešte uviedol, že chcel situáciu riešiť, dopytoval sa na katastri, kde ho odkázali
na súdne konanie, na podanie žaloby. Manželka žalobcu však s takýmto postupom nesúhlasila, súdiť s
rodinu sa nechcela, tak žalobca nepodnikol žiadne kroky.

4. Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

5. Z Darovacej zmluvy zo dňa 12.05.2005 mal súd za preukázané, že manželia C. E.Č. S. R. E. darovali

C. L. nehnuteľnosti, ktoré sú v Správe katastra P., T.. Ú.. P., ako parcela č. XXXX/XX, roľa vo výmere
720 m2, identifikovaná ako parcela č. XXXX, dom s. č. XXXX, dvor zastavaná plocha vo výmere 69 m2
a parcela č. XXXX záhrada vo výmere 641 m2.

6. Z listu vlastníctva č. XXXXX, T..Ú.. P., M. P. má súd za preukázané, že C. L. je vlastníkom

nehnuteľnosti - rodinného domu s. č. XXXX zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, dátum vyhotovenia
LV 04.06.2018.

7. Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXXX mal súd za preukázané, že C. L. je vlastníkom
zastavaných plôch a nádvoria, parc. č. XXXX a záhrady s parc. č. XXXX zapísaných na liste vlastníctva

č. XXXX, dátum vyhotovenia LV 04.06.2018.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 10.05.2018 má súd za preukázané, Ž. C. L. je vlastníkom
zastavaných plôch a nádvoria, parc. č. XXXX a záhrady s parc. č. XXXX.9. Z čestného vyhlásenia Ľ. Ž. vyplýva, že pozostalý darca nemal nikdy riadne poskytnutú starostlivosť
od obdarovaného, ani od vnukov darcu. Pozostalý darca je odkázaný na p. Ž. a p. I. G., nie je schopný

prejsť ani spraviť nákup. Nebohej p. E.E.R. poskytovala pomoc p. Ž., najmä ju prebaľovala a poskytovala
potrebnú opateru. Obdarovaný nemal vážny záujem navštevovať darcov. Po tom, ako ochorel, nemohol
poskytovať riadnu starostlivosť a v dome E. sa ani neukázal.

10. Z čestného vyhlásenia I. G. vyplýva, že p. E. nikdy nebola poskytnutá starostlivosť ako záväzok z

vecného bremena. P. G. pomáha pozostalému darcovi s nákupom potravín, chodí s ním k lekárovi na
vyšetrenia, pomáha mu v záhrade. Ako obdarovaný ochorel, nikdy sa už neukázal o darcov, vnukov p.
L. nikdy nevidel.

11. Súd nevykonal dôkazy - výsluch svedkov Ľ. Ž. S. I. G. z dôvodu nadbytočnosti. Žalobca sa vyjadril,
že výsluchom chce dosiahnuť dokázanie, že obdarovaný sa o darcov nestaral, čo súdu vyplývalo z

predložených čestných vyhlásení.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

16. V zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka obdarovaný nie je za normálnych okolností
oprávnený vrátiť predmet daru darcovi a darca nie je oprávnený žiadať vrátenie daru. V predmetnom
ustanovení je však upravený spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. Umožňuje darcovi, aby sa
domáhal vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči
darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len

také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a
úsudok darcu. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností: (a) kvalifikované
porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny, (b) jednostranný prejav vôle darcu voči
obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.

17. Domáhanie sa vrátenia daru, t. j. odvolanie daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý
smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade, že
predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca
k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči
komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a

nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha.

18. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné konanie obdarovaného
voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje
žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Nemožno opomenúť, že úvahy o aplikovateľnosti

ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa odvíjajú vždy od posúdenia všetkých osobitostí
každého prípadu individuálne a závery v tom-ktorom konkrétnom prípade tak možno len veľmi ťažko
zovšeobecniť, a teda i použiť na prípad skutkovo odlišný (Ro NS ČR z 30. 11. 2005, sp. zn. 33
Odo 1420/2005). Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity
alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej

pomoci a pod. Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami
slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Občianskeho zákonníka.
Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidielkonkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych
kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu.

19. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny
tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon
na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra
ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky

okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pojem „dobré
mravy“ (boni mores) je potrebné vykladať v nadväznosti na znenie ustanovenia § 3 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti
obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným nemusí
byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku. Podľa judikatúry však musí ísť o porušenie
dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie (R 88/1998), napr. vo forme

fyzického napádania, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci atď. (za takýto prípad súdna
prax nepovažuje to, že obdarovaný opomenul životné jubileum darcu). Uvedené kvalifikované správanie
sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí darovacej zmluvy a odovzdaní
daru obdarovanému. Darca sa ako dôvodu na vrátenie daru nemôže dovolávať skutkových okolností,
ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním, a za ktorých bol právny úkon urobený a o ktorých

obe strany pri uzavieraní zmluvy vedeli. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu
daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých
darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Ustanovenie § 630
Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj
dôsledkysprávaniasainýchosôbakoobdarovaného,hociajjemublízkych.Odobdarovanéhobynebolo

možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré
sám nezodpovedá (Ro NS SR, sp. zn. 5 Cdo 103/2002).
20. Zákon nerieši výslovne otázku, či sa možno domáhať vrátenia daru v prípade, že darca alebo
obdarovaný zomrel. Povinnosť nedopustiť sa závadného konania uvedeného v § 630 Občianskeho
zákonníka je osobnou povinnosťou obdarovaného. Ako taká teda neprechádza na jeho dedičov. Ak

sa však obdarovaný ešte počas života dopustil chovania, ktoré spĺňa podmienky ustanovenia § 630
Občianskeho zákonníka, vznikne tým darcovi právo odvolať dar a tomu zodpovedajúca povinnosť
obdarovaného odvolanie daru strpieť. Povinnosť strpieť odvolanie daru naviaže dedičov obdarovaného
bez všetkého. Od dedičov obdarovaného možno požadovať vrátenie daru iba za predpokladu, že darca
ešte za života voči obdarovanému urobil prejav vôle smerujúci k vráteniu daru.

21. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že darcovia, resp. pozostalý darca vyzval
obdarovaného za jeho života na vrátenie daru. Nakoľko nie je zákonom stanovená forma výzvy na
vrátenie daru, náležitosti vrátenia daru súd však dané. Skutočnosť, že vo výzve (ústnej či písomnej)
musí byť jednoznačne uvedené, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu, presné a nezameniteľné
správanie sa obdarovaného, opísané konkrétne a nezameniteľným spôsobom. Z výzvy musí byť jasné

čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Výzva ako právny úkon musí byť urobený určite, vážne a zrozumiteľne.
Žalobca v žalobe uviedol, že sa s obdarovaným a manželkou rozprávali, že by bolo dobré dar vrátiť,
nakoľko sa obdarovaný nachádzal v takom zdravotnom stave, ktorý mu zrejme prekáža poskytovať
riadnu starostlivosť. Uvedené tvrdenia súd nemohol akceptovať ako výzvu obdarovanému na vrátene
daru, nakoľko neobsahovala základné náležitosti riadnej výzvy na vrátenie daru a ani riadne náležitosti

právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného rozhovoru medzi
účastníkmi darovacej zmluvy jednoznačne nevyplýva vôľa darcov, že žiadajú konkrétny dar vrátiť a
z akých konkrétnych, nezameniteľných a vážnych dôvodov. Ani sám žalobca v žalobe neuvádza, že
obdarovaného riadne vyzval, čo potvrdil aj v úvodnej reči, keď sa vyjadril, že kvôli manželke situáciu
žiadnym spôsobom neriešili. V žalobe uviedol, že dohoda výlučne o tom, že je vec potrebné riešiť bola

len ústna a k žiadnym písomným právnym úkonom nedošlo. Súd teda ustálil, že obdarovaný nebol za
svojho života riadne darcami vyzvaný na vrátenie daru, na základe ktorého by sa darovanie ex lege a ex
nuncrušilo.Akbysatakskutočnestalo,malnásledneobdarovanéhožalovaťovypratanienehnuteľností,
ak by neplnil dobrovoľne. Žiaden takýto úkon však uskutočnený nebol.

22. V konaní rovnako nebolo preukázané také správanie obdarovaného voči darcom, ktoré by napĺňalo
znaky hrubého porušenia dobrých mravov vo vyššie uvedenom zmysle ani z hľadiska intenzity, ani
z hľadiska sústavnosti. Výsledkami dokazovania totiž nebolo preukázané žiadne konkrétne konanie
obdarovanéhovočidarcomnapĺňajúceintenzituhrubéhoporušeniadobrýchmravov.Sosnahouvydávaťza správanie odôvodňujúce požiadavku na vrátenie daru neposkytovanie darcom potrebnej pomoci a
starostlivosti v prípade choroby a staroby a prípade smrti vystrojiť pohreb (ako bol príslušný záväzok
vymedzený v zmluve v jej čl. III.), nebolo potom možné uspieť z dôvodu, že obdarovaný objektívne

nemohol poskytovať pomoc a starostlivosť, nakoľko ako tvrdil žalobca, zdravotný stav mu zabraňoval
plniť čl. III. darovacej zmluvy. Súd nepovažuje za hrubé porušovanie dobrých mravov a ani za závažné
porušenie dobrých mravov skutočnosť, že obdarovaný neposkytoval pomoc a starostlivosť darcom, keď
sám nebol schopný ju pre svoj zdravotný stav poskytnúť. Takýto dôvod, aj keby bol uvedený vo výzve
na vrátenie daru, by nemohol obstáť pred súdom.

23. Súd tak ustálil, že právny vzťah darovania medzi darcom a obdarovaným nezanikol, nakoľko
nebola naplnená podmienka hrubého porušenia dobrých mravov zo strany obdarovaného voči darcovi
a obdarovaný nebol riadne a preukázateľne vyzvaný na vrátenie daru.

24. Súd tak v závere uvádza, že žalovaný, nadväzujúc na odôvodnenie uvedené vyššie, nie je pasívne

vecne legitimovaný v tomto konaní. Darcovia, resp. pozostalý darca nevyzval obdarovaného na vrátenie
daru, a teda povinnosť vrátiť dar neprešla na dediča obdarovaného. V prípade, ak by aj vyzval
obdarovaného počas jeho života, nebolo by možné dediča obdarovaného žalovať žalobou o vrátenie
daru, ale žalobou o určenie vlastníctva alebo o vypratanie veci. Tu súd uvádza, že žalobca nielen
žaluje nesprávnu osobu, ale aj žaluje žalovaného nesprávne. Nakoľko však obdarovaný nebol za

svojho života riadne vyzvaný na vrátenie daru, nemôže sa darca domáhať vrátenia daru od dediča
obdarovaného. V tomto konaní nie je možné ani od dediča obdarovaného akoukoľvek výzvou (či už
jednostranným právnym úkonom darcu, alebo výzvou obsiahnutou v žalobe, ktorá bola žalovanému
doručená) požadovať vrátenie daru, nakoľko ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka predpokladá a
ustanovuje, že žiadať vrátiť dar môže darca od obdarovaného, nie však od jeho dedičov. Pre úplnosť súd

uvádza, že súd ani nevzal a nemohol vziať do úvahy správanie sa potomkov obdarovaného či už počas
života obdarovaného, alebo po jeho smrti. Správanie iných osôb ako obdarovaného, čo i aj jemu blízkych
osôb, nemôže byť dôvodom pre vrátenie daru od obdarovaného, nakoľko ho nemožno sankcionovať
pre správanie iných, za ktoré nezodpovedá. Rovnako tak ustanovenia z darovacej zmluvy nezaväzujú
blízkych osôb obdarovaného.

25. Z dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní súd žalobu zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

28. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 a contrario i za použitia analógie
podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalovaný bol úspešný v celom rozsahu z dôvodu zamietnutia celej žaloby.
Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní v rozsahu 100%.
Súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to,
že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

29. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená

tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia

nároku na súde, či postup strany v konaní.30. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne
postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto
dôvody neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová

značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku
1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.